{"guid": "0aee4604-3abc-4210-ab6c-103f44b1d065:aba09e6e-930f-4407-a91a-179b70b8dd99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1", "spisova_znacka": "1Sžsk/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/23/2017 z 22. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2019, sp. zn. 1Sžsk/23/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1", "identifikacne_cislo": "8015200921", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-179.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-179.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-179"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-3", "nazov": "§ 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-212", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-179", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aba09e6e-930f-4407-a91a-179b70b8dd99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžsk/23/2017\n8015200921\n22. 01. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIgora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej\nveci žalobkyne: X. A. K., bytom I. L. XX, XXX XX U., Poľská republika, zast. advokátskou kanceláriou\nV4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej (v konaní\nsťažovateľka): Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za\núčasti: E. D. T., bytom I. XX, XX-XXX I., Poľská republika, zast. advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o.,\nso sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach,\no kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. februára 2017 č. k.\n16Scud/2/2015-54, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. februára 2017 č. k.\n16Scud/2/2015-54 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 45479-2/2013-BA z 18.12.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie\") žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003\nZ.z.\") v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nStará Ľubovňa č. 700-4160-32/2013-SL z 08.08.2013 vo veci vzniku sociálneho poistenia (ďalej na\núčely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie\", resp. „prvostupňový orgán\") a administratívne odvolanie\nžalobkyne zamietla.\n2. Žalovaná dospela k záveru, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať na základe relevantných\nskutočností, že sa na žalobkyňu od 01.12.2012 vzťahuje slovenská legislatíva, a preto prvostupňový\norgán rovnako aj žalovaná dospeli k záveru, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „povinné poistenie\") od\n01.12.2012 podľa slovenskej legislatívy.\nII.\nKonanie na správnom súde\n\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd\") napadnutým rozsudkom zo dňa 9. februára 2017\nč. k. 16Scud/2/2015-54 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") rozhodnutie žalovanej č. 45479-2/2013BA z 18.12.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\") a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal\nnáhradu trov konania.\n4. Správny súd konštatoval dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko žalovaná má povinnosť presne a úplne\nzistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Doteraz\nvykonané dokazovanie je však podľa názoru správneho súdu nedostatočné na prijatie objektívneho\nzáveru, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonávala. Takýto\nzáver je predčasný a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Naviac ak na\nzáklade takto neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne orgány k rozhodnutiam\nprezentovaným vyššie, sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné s poukazom na § 209\nods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.\n5. Správny súd dospel tiež k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ktorým bolo hmotnoprávne posudzovanie splnenia kritérií čl.13 ods.3\nNariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej na účely rozsudku len „základné nariadenie\"), ďalej že skutkový stav,\nktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom\nspise, nakoľko z neho nevyplýva existencia dohody podľa čl.16 ods. 4 vykonávacieho nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva\nzákladné nariadenie (ďalej na účely rozsudku len „vykonávacie nariadenie\") medzi žalovanou a poľskou\ninštitúciou sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej na účely rozsudku len\n„poľská inštitúcia ZUS\"), ktorá by bola podkladom pre rozhodnutie pobočky, a taktiež že došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n6. Záverom správny súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu včas, s touto\nžalobou sa správny súd meritórne zaoberal, nebolo porušené žiadne jej subjektívne právo v zmysle\nS.s.p., správny súd sa návrhom žalobkyne, aby jej bolo doručené rozhodnutie žalovanej do vlastnej\nrúk nezaoberal. Správny súd zdôraznil, že takýmto postupom by nedošlo k žiadnej zmene čo sa týka\nprocesných práv žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej\nIII.\nKasačná sťažnosť /vyjadrenia\nA)\n7. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná (ďalej len „sťažovateľka\") v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť, v ktorej uviedla nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti:\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).\n8. Následne kasačný súd sumarizuje kasačnú sťažnosť sťažovateľky:\n- sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym záverom správneho súdu, že vykonané dokazovanie je\nnedostatočné a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých relevantných\ndôkazov,\n- sťažovateľka poukázala na vykonané kontroly v sídle zamestnávateľa žalobkyne zamerané na\npreverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa, na základe ktorých mala\nsťažovateľka za to, zamestnávateľ nevykazuje znaky registrovaného sídla a nebol preukázaný reálny\nvýkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky,\n- sťažovateľka zdôraznila, že dôkazné bremeno leží nielen na sťažovateľke, ale aj na žalobkyni, ktorá si\ntúto svoju povinnosť vyplývajúcu jej z vykonávacieho nariadenia riadne nesplnila, pretože nepredložila\nžiadne dôkazy, ktoré by preukázali jej reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky,\n- sťažovateľka rovnako ako prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia hodnotili všetky dôkazy\nsamostatne a následne vo vzájomnej súvislosti a postupovali v súlade s nariadeniami Európskej únie,\n\n- sťažovateľka záverom uviedla, že sa správny súd v rozsudku nezaoberal tým, že žaloba bola podaná\noneskorene, správny súd mal posudzovať včasnosť podania žaloby, t.j. či žaloba bola podaná v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa túto zákonnú lehotu\nnedodržala,\n- sťažovateľka poukázala na rozsudky Krajského súdu v Žiline a rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky týkajúce sa nepreukázania reálneho výkonu činnosti zamestnanca u označeného\nzamestnávateľa.\n9. Vzhľadom na dôvody podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľka navrhla rozhodnutie správneho súdu\nzrušiť.\nB)\n10. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že považuje napadnutý rozsudok správneho\nsúdu po skutkovej a právnej stránke za správny. Mala za to, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne\nnové skutočnosti, s ktorými by sa správny súd už nevysporiadal v odôvodnení rozsudku a považuje\nkasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Žalobkyňa poukázala na uznesenia Krajského súdu v Žiline a\nKrajského súdu v Prešove, v ktorých bola uložená povinnosť opätovne doručiť rozhodnutie žalobcovi.\nŽalobkyňa poukázala aj na inštitút opomenutého účastníka, ktorá sa vzťahuje na žalobkyňu a aj na s\ntým súvisiacu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nŽalobkyňa záverom navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd\") konajúci ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 491 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si\nosvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu je v zmysle § 462\nods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\nKasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. januára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s\n§ 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 212 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec rozhodnutie sa\núčastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia\nrozhodnutia je deň jeho oznámenia.\nPodľa § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje\ndoručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a\npoznámkou „do vlastných rúk\". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia\na) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,\nb) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,\nc) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2003/461/20130501.html> o uložení pokuty a penále,\nd) o prerušení konania,\ne) o zastavení konania.\nPodľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa\nvzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a\nzaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 128 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení poistné na nemocenské poistenie platí a)\nzamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,\nd) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.\n\nPodľa § 128 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec,\nb) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne\ndôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa.\nPodľa § 128 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon\nneustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne\nzárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát.\nPodľa § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak\nho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna\npoisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.\nPodľa § 172 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok\ndlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení\nzamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.\nPodľa § 178 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení do pôsobnosti pobočky patrí\na) rozhodovať v prvom stupni\n1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ...\n8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,\n9. o uložení pokuty a penále,...\nPodľa § 179 ods. 1 S.s.p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník\"), správny súd overí správnosť\ntohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako\ntri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný\ndoručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.\nPodľa § 179 ods. 7 S.s.p., ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci\nďalej koná.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania správneho súdu a\nnapadnutého rozsudku.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.\n13. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti okrem iného namietala, že sa správny súd nezaoberal tým, že\nžaloba bola podaná oneskorene, pričom mala za to, že žalobkyňa túto zákonnú lehotu nedodržala.\n14. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa podala 22.09.2015 správnu žalobu tvrdiac, že\ndruhostupňové rozhodnutie jej nebolo riadne doručené, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť podať\nvčas žalobu. Z administratívneho spisu sťažovateľky ako aj z nesporných tvrdení účastníkov súdneho\nkonania vyplýva, že žalobkyňa bola účastníčkou správneho konania a druhostupňové rozhodnutie jej\nsťažovateľka doručovala doporučene na adresu bydliska v Poľskej republike. Zásielku s rozhodnutím\nprevzala na adrese žalobkyne osoba odlišná od žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že, že takéto\ndoručenie je právne neúčinné a rozhodnutie správneho orgánu malo byť žalobkyni doručované do\nvlastných rúk.\n\n15. Správny súd sa s námietkou nesprávneho doručovania napadnutého rozhodnutia žalobkyni v\nrozsudku nevysporiadal, len konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu včas, s touto žalobou sa preto\nmeritórne zaoberal, nebolo porušené žiadne subjektívne právo žalobkyne, a preto sa s návrhom doručiť\nrozhodnutie do vlastných rúk nezaoberal (viď bod 6).\n16. S takýmto právnym záverom sa kasačný súd nestotožnil.\n17. Doručovanie podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je rozlíšené ako doručovanie do vlastných rúk a tzv.\n„obyčajné\" doručovanie. Taxatívny výpočet rozhodnutí, ktoré je potrebné doručiť do vlastných rúk\nstanovuje § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z.\nAk mal teda správny súd za to, že žaloba žalobkyne bola podaná včas, ako v závere rozsudku uviedol,\nmal sa vyjadriť, ako k tomuto záveru dospel a či teda druhostupňové rozhodnutie, ktorým sťažovateľka\nzamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky Stará Ľubovňa o tom, že\nžalobkyni nevzniklo povinné poistenie od 01.12.2012 podľa slovenskej legislatívy považoval za také\nrozhodnutie, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk, čo však neurobil.\n18. Kasačný súd však dospel k záveru, že druhostupňové rozhodnutie je rozhodnutím o vzniku,\nprerušení a zániku sociálneho poistenia, pre ktoré zákon doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje.\n19. Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa a\njej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\npodľa § 20 zák. č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, čo bol aj prípad žalobkyne. Právnou otázkou,\nktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie, je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu.\nNaopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. V takomto prípade však musí byť celkom zrejmé a nepochybné, že povinné\nsociálne poistenie vzniklo a trvalo, resp. stále trvá. Právnou otázkou, o ktorej sa rozhoduje takýmto\nrozhodnutím je výška poistného, ktoré je subjekt podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť\na odvádzať.\n20. Odlišnosť oboch právnych inštitútov je zrejmá tiež zo systematického členenia zák. č. 461/2003 Z.\nz., keď § 172 ods. 5 uvedeného zákona uvádza, že predmetom nedávkového konania je rozhodovanie\no vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ako aj konanie o poistnom\nv sporných prípadoch. Zákonodarca teda tieto dve konania rozlišuje. Obdobne ustanovenie § 178\nods. 1 určuje, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a\nzániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a v inom bode, že do pôsobnosti pobočky patrí tiež\nrozhodovanie o poistnom.\nZ uvedených ustanovení je teda zrejmé, že zákon rozlišuje pojmy rozhodovanie o vzniku, prerušení\na zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, čo bolo aj predmetom prvostupňového a\ndruhostupňového rozhodnutia a ďalej rozhodovanie o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové\npoistenie a rozhodovanie o uložení pokuty a penále.\n21. Vzájomným porovnaním a gramatickým výkladom týchto ustanovení je nutné uzavrieť, že ide celkom\nzjavne o odlišné právne inštitúty, pričom zákon nevyžaduje pri rozhodnutiach o vzniku, prerušení a zániku\nsociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk. Ak by bolo povinnosťou sťažovateľky doručovať\naj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia do vlastných rúk, musela by byť táto\npovinnosť v zákone priamo zakotvená.\n22. Kasačný súd preto konštatuje, že žalobkyni bolo druhostupňové rozhodnutie riadne doručené dňa\n07.01.2014, kedy ho na adrese žalobkyne (na ktorú jej bolo doručované aj prvostupňové rozhodnutie,\nktoré si prevzala a podala voči nemu odvolanie) prevzala osoba ochotná ho prevziať a odovzdať\nžalobkyni.\nKasačný súd naviac dodáva, že žalobkyňa nenamietala, že by sa rozhodnutie nedostalo do jej\ndispozičnej sféry, že by sa s ním neoboznámila, resp. že jej nebolo odovzdané, v žalobe na jeho obsah\nsama odkazovala (jeho kópia bola súčasťou žaloby). Žalobkyňa namietala len, že keďže jej nebolo\ndoručené do vlastných rúk, nebolo jej doručené riadne, s čím sa kasačný súd z vyššie uvedených\ndôvodov nestotožnil.\n\n23. Podľa názoru kasačného súdu správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že\nžalobkyňa podala žalobu včas, pričom správny súd pochybil aj v tom, že sa so zachovaním lehoty\nna podanie správnej žaloby v rozsudku bližšie nezaoberal ani svoj záver nezdôvodnil, čo odôvodnene\nnamietala aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti.\n24. S poukazom na vyslovený záver, kasačný súd nepovažoval pre vec za relevantné žalobkyňou\na sťažovateľkou spomenuté rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\npreto sa nimi v rozhodnutí bližšie nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa kasačný súd nezaoberal ďalšími\nsťažnostnými bodmi sťažovateľky.\n25. Kasačný súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter kasačného konania, resp. kasačnej\nsťažnosti ako opravného prostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie\nje možné konaním pred kasačným súdom (okrem výnimočných prípadov) nahrádzať konanie pred\nkrajským súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca a\nrelevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia krajským súdom a kasačný súd nie\nje oprávnený nahrádzať postupy krajského súdu v konaní, preto bol nútený rozhodnutie krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore so zásadou denegatio iustitie - odopretie\nspravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\nzakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za dôvodnú a podľa §\n462 ods. 1 S.s.p. rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho súdu a vrátení veci na ďalšie\nkonanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa predovšetkým s včasnosťou\npodania žaloby žalobkyňou a následne aplikovať procesný postup podľa § 98 S.s.p. alebo § 179 S.s.p.\n27. O trovách kasačného konania rozhodne s poukazom na § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd.\nPodľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n28. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}