{"guid": "11f1e0c3-48ff-4b53-b482-8ab17ed02d74:75a22838-9514-486d-9f89-3659b826ac94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8015200796.1", "spisova_znacka": "2Sžf/97/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/97/2016 z 26. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 2Sžf/97/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:8015200796.1", "identifikacne_cislo": "8015200796", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75a22838-9514-486d-9f89-3659b826ac94", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200796.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200796.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200796.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/97/2016\n8015200796\n26. 06. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:8015200796.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JPRL, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 2465,\nVranov nad Topľou, IČO: 36 763 632, zast.: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33,\nKošice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 883296/2015 zo dňa 15. júna\n2015, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/31/2015-48 zo dňa\n04. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/31/2015-48 zo dňa 04.\nmája 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 883296/2015 zo dňa 15. júna 2015, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Prešov, pobočkou Vranov nad\nTopľou (ďalej aj ako „správca dane“) č. 15791/2015 zo dňa 06. marca 2015, ktorým bol žalobcovi podľa\n§ 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 58.863,72 Eur.\nSprávca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume\n27.373,83 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 31.489,89 Eur.\nII.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného.\nVyplýva z nich, že u žalobcu bola podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku vykonaná daňová kontrola\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Daňová kontrola bola začatá na\nzáklade oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09. júla 2013 a zamestnanci správcu dane zahájili\nkontrolu dňa 10. júla 2013. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly vyhotovil Protokol č.\n9715401/5/3103920/2014/Laka, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole\nzo dňa 26. júna 2014 doručil daňovému subjektu dňa 30. júna 2014. Daňový subjekt (žalobca) sa k\nprotokolu vyjadril prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu JUDr. Kostovčíka podaním zo dňa\n15. júla 2014. Pripomienky žalobcu sa prerokovali na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.\naugusta 2014.\nKontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie apríl 2013 správca dane zistil, že daňový\nsubjekt (žalobca) si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 58.863,72 Eur, a to z faktúry č. 2013016\nzo dňa 30. apríla 2013, základ dane 257.318,60 Eur za výrub drevín od dodávateľa Ján Popier, Opátka\n36, Košice a z faktúry č. 2013025 zo dňa 15. apríla 2013, základ dane 37.000 Eur za likvidáciu zvyškov\n\npo ťažbe od dodávateľa SCIURUS, s.r.o., Horná 4914/18, Vrútky. Správca dane vykonal dokazovanie,\nktorým preveroval dodanie služieb u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) ako\naj u subdodávateľov týchto dodávateľov. Pri preverovaní neboli dodávateľmi a ich subdodávateľmi\npredložené dôkazy, ktoré by preukázali, že preverované faktúry boli vyhotovené po reálnom uskutočnení\ndodania služieb na nich uvedených. Žiaden z preverovaných subjektov totiž nepriznal fyzické vykonanie\nprác uvedených na preverovaných faktúrach. Ani dôkazy a doklady predložené kontrolovaným daňovým\nsubjektom (žalobcom) v preverovaných faktúrach nepreukázali, kto v skutočnosti vykonal práce uvedené\nna faktúrach, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane.\nPri preverovaní tvrdenia daňového subjektu, že zdaniteľný obchod zrealizoval Ján Popier a spoločnosť\nSCIURUS, s.r.o. bolo zistené, že v skutočnosti deklarované práce mali vykonať ich subdodávatelia,\na to spoločnosti BL, spol. s.r.o. a TISTAR, s.r.o., resp. ENIT s.r.o., avšak na základe dožiadania\nmieste príslušný správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti BL, spol. s.r.o. sa nachádza šesť\nposchodový neoznačený bytový dom bez označenia spoločnosti a že daňový subjekt TISTAR, s.r.o. sa\nvyhýba spolupráci a so správcom dane nekomunikuje, od októbra 2013 daňové priznanie dani z pridanej\nhodnoty nepodal, jednotlivé výzvy a predvolania sa vracajú správcovi dane späť s označením „Adresát\nneznámy“. Okrem toho Daňový úrad Bratislava a Košice dostali písomnú informáciu od Ing. Miroslava\nTajtáka, v ktorej uvádza, že obchodný podiel spoločnosti BL, spol. s.r.o. a obchodný podiel spoločnosti\nTISTAR, s.r.o. previedol na nového vlastníka a konateľa spoločnosti Gábora Szabó z Maďarska.\nKriminálny úrad Finančnej správy v tejto súvislosti vypočul ako svedka túto osobu, pričom prevod\nobchodných podielov v uvedených spoločnostiach pri svojej výpovedi zo dňa 19. júna 2014 poprel.\nKriminálny úrad Finančnej správy na žiadosť správcu dane ako svedka vypočul aj Ing. Tajtáka, ktorý\npotvrdil, že faktúry pre Jána Popiera osobne vyhotovil, ale práce vykonala bardejovská stavebná firma,\nktorej názov nevedel uviesť. Z uvedeného vyplýva, že Ing. Miroslav Tajták, ktorý v tom čase zastupoval\nJána Popiera u správcu dane, mal vedomosť o prácach, ktoré mal vykonávať prostredníctvom svojich\nspoločností TISTAR, s.r.o. a BL, spol. s.r.o. a následne cez bardejovskú stavebnú spoločnosť, ktorej\nnázov nevedel uviesť.\nV prípade likvidácie zvyškov po ťažbe dreva dodávateľom SCIURUS, s.r.o. jej konateľ Ing. Marek\nVeverica uviedol, že faktúru vyhotovil, zaúčtoval a DPH priznal v evidencii DPH za apríl 2013. Predmetné\nslužby mali byť vykonané spoločnosťou ENIT, s.r.o., pritom miestne príslušný správca dane (Daňový\núrad Žilina) v odpovedi na dožiadanie uviedol, že spoločnosť ENIT, s.r.o. nemá priznanú daň v daňovom\npriznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vo výške 7.000 Eur. U daňového subjektu SCIURUS s.r.o.\nvykonal Daňový úrad Žilina za zdaňovacie obdobie január - jún 2013 daňovú kontrolu, ktorú ukončil tým,\nže neuznal odpočítanie dane od prvého dodávateľa spoločnosti ENIT s.r.o., pretože kontrolovaný daňový\nsubjekt pri kontrole za zdaňovacie obdobie apríl 2013 predložil správcovi dane iba faktúru č. 2013044\nzo dňa 29. marca 2013, súpis vykonaných prác a príjmové pokladničné doklady, avšak nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy, ktorými by likvidáciu drevnej hmoty a haluziny po ťažbe spoločnosťou\nENIT, s.r.o. preukázal. Ku kontrole predložil pokladničné doklady, ktoré boli vyhotovené spoločnosťou\nENIT, s.r.o. ako príjemcom jednotlivých úhrad predmetnej faktúry č. 2013044. Z účtovných záznamov\nkontrolovaného subjektu a z jeho vyjadrení vyplýva, že v čase realizácie platieb úhrad hotovostí\nnedisponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov na ich úhradu, preto k reálnym úhradám\nnemohlo dôjsť. Spoločnosť ENIT, s.r.o. bola dňa 19.09.2013 vymazaná z Obchodného registra.\nNa základe uvedených kontrolných zistení podľa žalovaného správca dane oprávnene spochybnil\nskutočnú realizáciu prác tak, ako to deklaroval daňový subjekt (žalobca). Rovnako tak z dôvodu\npersonálneho prepojenia Ing. Miroslava Tajtáka v spoločnostiach BL, spol. s.r.o. a TISTAR, s.r.o. a\nzastupovania Jána Popiera pred správcom dane na základe plnomocenstva a tiež príbuzenského vzťahu\n(otec a syn) Jána Popiera s konateľom spoločnosti žalobcu Ing. Jánom Popierom.\nKrajský súd dôvodil, že základným kritériom pre posúdenie správnosti aplikácie ustanovenia § 49 ods.\n2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) bolo práve\nvykonané rozsiahle dokazovanie správcom dane, ktoré sa týkalo dodávateľských a subdodávateľských\nčinností zo strany spoločností BL, spol. s.r.o. Medzilaborecká 17, Bratislava a spoločnosti TISTAR,\ns.r.o., Trieda SNP, Košice, ktoré mali byť dodávateľmi Jána Popiera ako bezprostredného obchodného\npartnera žalobcu. Tiež dodávateľských aktivít spoločnosti ENIT, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom pre\nspoločnosť SCIURUS, s.r.o., ktorá bola takisto partnerom žalobcu.\n\nAj podľa názoru krajského súdu v súvislosti s odpočítaním dane z faktúr vyhotovených dodávateľmi\nJánom Popierom a spoločnosťou SCIURUS, s.r.o. správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobie apríl 2013 správne zistil a dospel k správnym právnym záverom, že fakturované\nslužby mali pre žalobcu vykonávať ich subdodávatelia, ktorými boli spoločnosti BL, spol. s.r.o., TISTAR\ns.r.o. a spoločnosť ENIT, s.r.o. Na základe jednotlivých dožiadaní a rozsiahleho dokazovania správcom\ndane bolo podľa krajského súdu bezpochyby zistené, že dodávateľské spoločnosti BL, spol. s.r.o. a\nTISTAR, s.r.o. s príslušným správcom dane nekomunikovali. Ich bývalý konateľ Ing. Miroslav Tajták sa\npísomne vyjadril, že svoje podiely predal osobe menom Gábor Szabó z Maďarskej republiky, pričom\ntáto osoba vypovedala pred Kriminálnym úradom Finančnej správy a uviedla, že uvedené spoločnosti, v\nktorých by mal vystupovať ako konateľ spoločnosti nepozná, žiadne doklady od Ing. Tajtáka neprevzal,\nani o týchto skutočnostiach ohľadom prevodu podielu konateľa nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani k\nčinnostiam, ktoré tieto spoločnosti v súčasnej dobe vykonávajú. Deklarovaný zdaniteľný obchod, ktorý\nmal prebiehať prostredníctvom spoločnosti BL, spol. s.r.o. a TISTAR, s.r.o. vykonala nejaká bardejovská\nfirma, ktorá mala vykonávať práce na základe uvedených faktúr, teda výrub drevín a následne likvidáciu\nzvyškov po ťažbe drevín, nebola však jednoznačne špecifikovaná a táto spoločnosť, ktorej meno nevedel\nuviesť ani sám konateľ spoločnosti BL, spol. s.r.o. a spoločnosti TISTAR, s.r.o. zostala neznámou. Ten\nistý konateľ spoločnosti BL, spol. s.r.o. a TISTAR, s.r.o. Ing. Miroslav Tajták zároveň zastupoval Jána\nPopiera ako dodávateľa spoločnosti žalobcu. Pritom podľa krajského súdu bolo jednoznačne zisteniami\nsprávcu dane preukázané, že Ján Popier je otcom konateľa spoločnosti žalobcu Ing. Jána Popiera.\nV danom prípade sa krajský súd stotožnil s názorom správcu dane, že zdaniteľný obchod nerealizoval\nJán Popier a spoločnosť SCIURUS, s.r.o., ale v skutočnosti deklarované práce mali vykonávať ich\nsubdodávatelia, a to spoločnosť BL, spol. s.r.o. a TISTAR, s.r.o., resp. pri likvidácii zvyškov po ťažbe\ndrevín spoločnosť ENIT, s.r.o. Avšak správcom dane bolo preukázané, že na adrese sídla jednotlivých\nspoločností BL, spol. s.r.o. a SCIURUS, s.r.o. sa tieto spoločnosti, resp. zamestnanci týchto spoločností\nnezdržujú a tieto spoločnosti sú neznáme a samotné predvolania jednotlivých príslušných správcov\ndane sa vracajú naspäť správcom dane. Samotný prevod týchto spoločností Ing. Miroslavov Tajtákom\nna osobu Gábora Szabó z Maďarskej republiky je podľa krajského súdu tiež viac ako spochybniteľný z\ntoho dôvodu, že ani preverovaná osoba Gábor Szabó tento prevod obchodných podielov v uvedených\nspoločnostiach nepotvrdil. Práve naopak, tieto skutočnosti poprel. K tvrdeniam Ing. Miroslava Tajtáka, že\nfaktúry pre spoločnosť Jána Popiera osobne vyhotovil, ale práce mala vykonávať „neznáma bardejovská\nstavebná firma“ krajský súd uviedol, že samotné uskutočnenie týchto služieb bolo spochybnené\nvykonaným dokazovaním správcu dane. Uvedené služby boli od počiatku ich vykonávania spochybnené\nsamotnými vyjadreniami jednak Ing. Miroslava Tajtáka, jednotlivými postupmi, ktoré nasledovali po jeho\nvyjadreniach a jeho konaní, ako aj samotnou existenciou spoločností, ktoré mali byť subdodávateľmi\ndodávateľa Jána Popiera a spoločnosti SCIURUS, s.r.o., ako dodávateľom, subdodávateľom ktorej\nmala byť spoločnosť ENIT, s.r.o., ktorá je de facto k 19. septembru 2013 vymazaná z Obchodného\nregistra a ktorá práve v tom čase keď mala byť uvedená realizácia tejto faktúry vyplatením hotovosti,\nnedisponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov na jej úhradu, teda na úhradu faktúry\nzo dňa 15. apríla 2013 vyhotovenú spoločnosťou SCIURUS, s.r.o.\nĎalej krajský súd uviedol, že v prípade dodania prác spoločnosťou SCIURUS, s.r.o. prostredníctvom\nspoločnosti ENIT, s.r.o. zo zistení miestne príslušného správcu dane vyplýva, že u spoločnosti SCIURUS,\ns.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január - jún 2013, ktorá bola ukončená\nso záverom, že odpočítanie dane od spoločnosti ENIT, s.r.o. nebolo uznané, pretože neboli predložené\nrelevantné dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu.\nPodľa názoru krajského súdu sa žalovaný dôsledne vysporiadal zo všetkými námietkami daňového\nsubjektu, ktoré boli uvádzané v odvolaní a k týmto, nielenže citoval príslušné ustanovenia, ktorými\nsa správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2013 riadil, ale uviedol aj\njednotlivé skutočnosti, ktoré viedli k záveru tak správcu dane, ako aj žalovaného.\nČo sa týka námietok a argumentácie žalobcu jednotlivými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora,\na to konkrétne rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-142/11, ako aj ďalších rozhodnutí\nEurópskeho súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, aj podľa\nnázoru krajského súdu v predmetnej veci nemožno aplikáciu týchto rozhodnutí pre danú vec použiť, a\nto kvôli personálnym prepojeniam, ktoré boli jednoznačne preukázané medzi osobami Jánom Popierom\nako dodávateľom spoločnosti žalobcu a Ing. Jánom Popierom, ktorý je konateľom spoločnosti žalobcu\n\na následne vzťahom medzi Ing. Miroslavom Tajtákom, ktorý bol splnomocnený ako zástupca pred\nsprávcom dane práve konateľom spoločnosti dodávateľa žalobcu. Uvedené personálne prepojenie aj\npodľa názoru krajského súdu v danom konkrétnom prípade existovalo a práve z dôvodu personálneho\nprepojenia dospel správca dane k záveru, že táto námietka žalobcu v konaní nie je podľa krajského\nsúdu odôvodnená.\nKrajský súd zdôraznil, že jednotlivé vzťahy dodávateľov a subdodávateľov spôsobili práve tú skutočnosť,\nže zo strany žalobcu neboli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH,\npretože právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare\nalebo službe vznikla daňová povinnosť. Na základe uvedených skutočností, ktoré boli podľa názoru\nkrajského súdu bezpochyby preukázané rozsiahlym zisťovaním správcu dane dospel aj krajský súd k\nzáveru, že k dodaniu služieb tak, ako ich deklaroval žalobca prostredníctvom uvedených faktúr nedošlo.\nPodľa krajského súdu bol žalobca jednoznačne povinný preukázať dodanie služieb prostredníctvom\ndodávateľov a subdodávateľov tak, ako ich deklaroval predloženými faktúrami, z ktorých si uplatnil\nodpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Krajský súd zastával názor, že dodania týchto služieb\ndodávateľmi a subdodávateľmi spoločnosťami BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o. a ENIT, s.r.o. neboli\ndostatočne preukázané a ich existencia bola v priebehu vykonávaného dokazovania správcom dane\nspochybnená.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca nemal v konaní\núspech a žalovaný ani pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Preto\nkrajský súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nIII.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane zrušuje a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nNapadnutý rozsudok považoval za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a\n§ 157 ods. 2 OSP vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne pre rozhodnutie významnými námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán. Požiadavky z uvedených ustanovení nemôžu byť naplnené tým,\nže sa jednostranne obhajujú závery správnych orgánov bez toho, aby výsledok konfrontácie záverov\nžalovaného a žalobcu súd predstavil zákonne konformným spôsobom.\nPoukázal na to, že správne orgány a ani súd nespochybnili to, že k zdaniteľnému plneniu došlo a\nslužby boli riadne realizované. Predmetom sporu je to, kto vykonal služby pre žalobcu, či došlo v reťazci\ndodávateľov k podvodnému konaniu, ak k nemu došlo, v čom spočívalo a kto sa ho dopustil. Ďalej, či\nžalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s\ndaňovým únikom a či správne orgány uvedenú skutočnosť dokázali. Zdôraznil, že zodpovedanie týchto\notázok je prepojené zodpovedaním otázky, či sa súd dostatočne presvedčivo vysporiadal so žalobnými\ndôvodmi.\nDôvodil, že primárne je potrebné objasniť, kto pre žalobcu poskytol fakturované služby. V tejto súvislosti\npoukázal na tvrdenia krajského súdu, že zo správnych zistení správcu dane vyplýva, že fakturované\nslužby mali pre žalobcu vykonávať ich subdodávatelia, ktorými boli spoločnosti BL, spol. s.r.o., TISTAR,\ns.r.o. a ENIT, s.r.o. K tomu žalobca uviedol, že zo Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra\n2006 vyplýva, že systém DPH sa vzťahuje na všetky stupne výroby a distribúcie, ako aj poskytovanie\nslužieb. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH je predmetom dane poskytnutie služby za protihodnotu\nv tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V tejto súvislosti\npoukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-484/03 Optigen, kde sa okrem iného\nuvádza, že každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom\nreťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Žalobca mal za\nto, že k zdaniteľnému plneniu nepochybne došlo, pričom predložil všetky dostupné dôkazy a doklady,\nktorými disponovať mal a mohol. Jednoznačne preukázal, že služby boli poskytnuté dodávateľmi Ján\nPopier a SCIURUS, s.r.o., ktorí potvrdili dodanie služieb, daň vykázali v priznaniach a riadne odviedli.\nZa daného stavu podľa žalobcu vylúčenie plnenia poskytnutého žalobcovi týmito dodávateľmi ako\nsamostatných stupňov poskytovania služieb a prijatie záveru, že k zdaniteľnému plneniu došlo len\n\nmedzi žalobcom a spoločnosťami BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o. a ENIT, s.r.o. je v rozpore s uvedenou\nsmernicou, zákonom o DPH a je dôkazom toho, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.\nTvrdenie krajského súdu, kedy sa stotožnil so závermi správnych orgánov o preukázaní, že v skutočnosti\ndeklarované práce mali vykonať subdodávatelia BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o. a ENIT, s.r.o. žalobca\npovažoval za rozporné s inými tvrdeniami krajského súdu. Konkrétne krajský súd v závere napadnutého\nrozsudku prijal záver, že k dodaniu služieb tak, ako ich žalobca deklaroval prostredníctvom predmetných\nfaktúr, uskutočnených dodávateľmi a subdodávateľmi nedošlo. Ďalej, že dostatočne neboli preukázané\ndodania týchto služieb dodávateľmi a subdodávateľmi BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o. a ENIT, s.r.o.,\nktorých existencia bola v priebehu vykonaného dokazovania správcom dane spochybnená. Tieto závery\nkrajského súdu, že fakturované služby vykonali pre žalobcu spoločnosti BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o. a\nENIT, s.r.o., vykazujú podľa žalobcu znaky arbitrárnosti, pretože dôvody, na ktorých je súdne rozhodnutie\nzaložené, sú zjavne protirečivé a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky.\nĎalej žalobca namietal, že v posudzovanom prípade bolo potrebné objasniť otázku, či došlo v reťazci\ndodávateľov k podvodnému konaniu a ak k nemu došlo, v čom spočívalo a kto sa ho v reťazci\ndodávateľov dopustil. S poukazom na neutralitu DPH uviedol, že právo uplatniť nárok na odpočet dane\nje neoddeliteľnou súčasťou systému dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nie je možné obmedziť. Mal\nza to, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov\nJána Popiera a spoločnosti SCIURUS, s.r.o. vyplývajúce z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH. Zdôraznil, že išlo o legitímne uplatnenie odpočítania dane, ktoré nie je možné považovať\nza získanie daňovej výhody a nebol to žalobca, ktorý sa dopustil podvodného konania.\nPodľa žalobcu je zo zistení správcu dane možné prijať záver, že v reťazci dodávateľov došlo k\npodvodnému konaniu subdodávateľmi BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o. a ENIT, s.r.o. a toto podvodné\nkonanie spočívalo v tom, že títo subdodávatelia fakturovanú daň nepriznali a neodviedli. V tejto\nsúvislosti opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03,\nC-355/03 a C-484/03 Optigen, v ktorom sa okrem iného uvádza, že otázka, či DPH splatná vo vzťahu\nk predchádzajúcemu alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do\nštátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zapletenú na vstupe. Podľa\nžalobcu však zistenie, že uvedené spoločnosti fakturovanú a splatnú daň neodviedli, má aj iný rozmer.\nIde podľa neho o ťažiskové zistenie, ktoré správca dane v rozpore s § 3 ods. 1 a 3 a § 63 ods. 2 daňového\nporiadku nikde jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými dôkazmi nezhodnotil. Táto\nprocesná vada je podľa žalobcu takého charakteru, že sa s jej existenciou spája evidentné porušenie\nzákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci.\nZastával názor, že potrebné je zodpovedanie otázky, či vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia\nbude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a či správne orgány uvedenú skutočnosť\ndokázali. S poukazom na rozsah dôkazného bremena na tomto mieste uviedol, že personálne\nprepojenie samo o sebe nie je objektívnou skutočnosťou k prijatiu záveru nasvedčujúcemu daňovému\npodvodu a nezbavuje správcu dane dôkazného bremena a povinnosti nespochybniteľne dokázať, že\nžalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s\ndaňovým únikom. Namietal, že krajský súd sa uvedeným vysporiadal len tak, že reprodukoval tvrdenia\nžalovaného s poukazom na personálne prepojenie a zastupovanie dodávateľa Jána Popiera Ing.\nTajtákom pred správcom dane. Keďže v danom prípade daňový podvod podľa žalobcu spočíval v tom,\nže subdodávateľské spoločnosti fakturovanú a splatnú daň z dodávok služieb pre dodávateľov žalobcu\nJána Popiera a SCIURUS, s.r.o. neodviedli, potom je nepostačujúce tvrdiť, že žalobca vzhľadom na\npersonálne prepojenie o predchádzajúcich zdaniteľných obchodoch mohol vedieť, ale bolo povinnosťou\nsprávcu dane preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť aj to, že subdodávateľské spoločnosti\nfakturovanú a splatnú daň z uvedených dodávok neodvedú. Podľa žalobcu si správca dane túto\npovinnosť nesplnil, keď v tejto súvislosti nepredložil žiadne dôkazy. V záveroch reprodukovaných\nkrajským súdom ide len o tvrdenia, nie o dôkazy. Dôvodil, že k preukázaniu účasti na daňovom podvode\na k splneniu dôkaznej povinnosti správcu dane nepostačuje poukázať na personálne prepojenie a tým\nvylúčiť aplikáciu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2010), pričom sa obmedziť len na oznámenie finálneho záveru, že žalobca\nvedel alebo musel vedieť, že svojím konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou daňového\npodvodu.\n\nZáverom uviedol, že už v žalobe namietal závery správcu dane a žalovaného, ktoré sú založené na\nskutočnostiach netýkajúcich sa žalobcu, ku ktorým žalobca neniesol dôkazné bremeno, pričom k tomuto\nsa krajský súd vôbec nevyjadril. Namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí len zopakoval to, čo\nzistil správca dane a na čom založil svoje rozhodnutie, pričom krajský súd len reprodukoval vyjadrenia\nžalovaného bez toho, aby sa s námietkami žalobcu vysporiadal zákonne konformným spôsobom.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove\na s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nIV.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení\ndruhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo\nnajavo.\nPodľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom\nkonaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,\nak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nPodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje\ninak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s\nnávrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nV.\nÚlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia\nžalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni\nsprávcom dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\napríl 2013 v sume 58.863,72 Eur.\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z 29.\nseptembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02) je jedným\nz princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi\nkonania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí,\na to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa\ns nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto\npostup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a\nznamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\n\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP).\nNapadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia\nskutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Krajský súd vo svojom rozsudku podrobne\nkonštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktorých závery prevzal, stotožniac sa\ns nimi a považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi\nnámietkami a skutočnosťami, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nie je jasné, ako krajský súd hodnotil dôkazy predložené žalobcom a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov spravoval. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu účastníka\nodmietnuť ako nedôvodnú, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nedôvodnosť spočíva.\nArgumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie krajského súdu,\nže námietky účastníka sú nedôvodné bez toho, aby súd jasne uviedol, prečo ich za nedôvodné považuje,\nmožno považovať za arbitrárne.\nKrajský súd sa na jednej strane stotožnil so zisteniami správcu dane, že služby fakturované žalobcovi\nJánom Popierom za výrub drevín a spoločnosťou SCIURUS, s.r.o. za likvidáciu zvyškov po ťažbe boli\nv skutočnosti žalobcovi poskytnuté subdodávateľmi, t. j. spoločnosťami BL, spol. s.r.o., TISTAR, s.r.o.,\nresp. ENIT, s.r.o. Na druhej strane zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval,\nže k dodaniu služieb tak, ako ich deklaroval žalobca na predmetných faktúrach, nedošlo. Rozpor v týchto\ntvrdeniach krajský súd žiadnym spôsobom nevysvetlil.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku chýba právna úvaha, o ktorú mal krajský súd oprieť svoje závery,\na to nielen v kontexte rozsahu dôkazného bremena žalobcu, ale zároveň argumentácie týkajúcej sa\nvedomosti žalobcu o prípadnom zneužití systému DPH v reťazci spoločností. Ak podľa záverov správcu\ndane k dodaniu predmetných služieb skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych\ndodávateľov týchto služieb, povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa s rozsahom dôkazného\nbremena žalobcu a závery z toho dostatočne odôvodniť. Rozsah dôkazného bremena daňového\nsubjektu nie je absolútny. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov predložených daňovým subjektom je správca\ndane, rovnako tak aj súd v preskúmavacom konaní, povinný skúmať, či žalobca predložil všetky\nrelevantné dôkazy, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať a ktoré svedčia o zdaniteľnom obchode\ntak, ako ho deklaroval (dodanie služieb od dodávateľov Jána Popiera a spoločnosti SCIURUS, s.r.o.).\nZároveň vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aké sú výsledky hodnotenia týchto dôkazov v\nkontexte s ostatnými zisteniami správcu dane. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského\nreťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, resp. jeho konanie vykazuje znaky daňového podvodu, je\npovinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý\nsi uplatňuje odpočítanie dane, t. j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,\nže sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. A tento záver zároveň dostatočne\nodôvodniť. Táto povinnosť zaťažuje aj súd v preskúmavacom konaní. Samotná existencia personálneho\nprepojenia niektorých článkov dodávateľského reťazca na uvedený záver bez konkrétnej právnej úvahy\nnepostačuje.\nKrajský súd sa pri svojich záveroch stotožňujúc so správnymi orgánmi vôbec nevysporiadal s\nokolnosťami, na ktoré žalobca poukazoval, a to vo vzťahu k splneniu daňových povinností jeho\ndodávateľov Jána Popiera a spoločnosti SCIURUS, s.r.o., ktorí predmetné služby žalobcovi fakturovali.\nAbsolútne nedostatočné je odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej krajský súd poukázal\nna nemožnosť aplikácie záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, a to len s odôvodnením personálneho prepojenia\nmedzi Jánom Popierom a konateľom spoločnosti žalobcu a tiež zastupovania bývalým konateľom\nsubdodávateľov BL, spol. s.r.o. a TISTAR, s.r.o. Ing. Miroslavom Tajtákom pred správcom dane. Strohé\nkonštatovanie o personálnom prepojení nie je možné považovať za objektívnu skutočnosť nesplnenia\npodmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH.\nVI.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm.\nf) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v novom\nrozhodnutí podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 OSP rozhodnúť opätovne aj o trovách a ich\nnáhrade v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.\nV ďalšom konaní krajský súd opätovne prejedná vec v medziach žaloby, dôsledne sa vysporiada so\nvšetkými podstatnými námietkami, posúdi podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a návrhy\nžalobcu, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/31/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}