{"guid": "a6599192-2c2d-4ba8-bcff-b6860519ccd9:860e3951-27ad-4e0f-bdc8-f01219202a9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8015200401.1", "spisova_znacka": "2Sžf/72/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/72/2016 z 18. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2019, sp. zn. 2Sžf/72/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:8015200401.1", "identifikacne_cislo": "8015200401", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/860e3951-27ad-4e0f-bdc8-f01219202a9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200401.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200401.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200401.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/72/2016\n8015200401\n18. 12. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:8015200401.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., so sídlom Mierová\n650/56, Bratislava, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA, s.r.o. v konkurze,\nso sídlom Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, zastúpený: Advokátska kancelária\nSVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. 1100305/1/56502/2015/5293 zo dňa 05. februára 2015, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/16/2015-92 zo dňa 12. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/16/2015-92 zo dňa 12.\nfebruára 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd\" alebo „prvostupňový súd\") podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/56502/2015/5293 zo dňa 05.\nfebruára 2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni (dodatočný platobný výmer)\nDaňového úradu Prešov (ďalej aj ako „správca dane\") č. 9712401/5/1725964/2014/4036/2014/KraM zo\ndňa 07. mája 2014, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj ako „zákon č.\n511/1992 Zb\") v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový\nporiadok\") žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH\") nepriznal nadmerný\nodpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 374.323,10 Eur a určil vlastnú daňovú\npovinnosť v sume 285.969,93 Eur.\nII.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie\nobdobie marec 2011 si žalobca nemohol uplatniť oprávnene vo výške 374.323,10 Eur z dôvodu, že\ndaňovou kontrolou zameranou predovšetkým na preverenie dodania tovarov a služieb za splnenia\nzákonných podmienok odpočítania dane z prijatých tovarov vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným\nobchodom a na dodanie tovaru do iného členského štátu v nadväznosti na preukázanie reálnosti\nuskutočnenia deklarovaných obchodov bolo zistené, že žalobca nesplnil podmienky, ktoré sú stanovené\nv príslušných ustanoveniach zákona, konkrétne v § 8, 9, 19, 43, 49 až 51 a § 71 zákona č. 511/1992\nZb. Správca dane v rámci daňovej kontroly po preverovaní opodstatnenosti uplatnenia odpočítania\ndane z pridanej hodnoty v celkovej výške 394.554,64 Eur na základe faktúr od dodávateľa Safe\nMoney s.r.o. so sídlom v Komárne pod konkrétnymi číslami 20110009, č. 20110010, č. 20110011,\nč. 20110012 za obdobie od 01. marca 2011 do 04. marca 2011 a tiež faktúrami č. 20110013 a č.\n20110014 za obdobie od 07. marca 2011 do 11. marca 2011 konštatoval nereálnosť dodania tovaru\nuvedenou dodávateľskou spoločnosťou. V rámci preverovania sporných faktúr správca dane podľa\n\nnázoru krajského súdu dostatočne zistil skutkový stav ohľadom preverovania reálneho uskutočnenia\ndeklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom si vyžiadal informácie z miestne príslušného daňového\núradu Komárno, ako aj z príslušných daňových úradov v Maďarsku a následne preveroval dodanie\ntovaru dopravou prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava a spoločnosti SkyToll\na.s. Bratislava. Preveroval sídlo uvedenej spoločnosti a vychádzal z výpovede bývalého konateľa A. D.\nz Maďarskej republiky. Na základe predmetných zistení správca dane podľa krajského súdu správne\nkonštatoval nereálnosť dodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou Safe Money s.r.o. deklarovanými\nfaktúrami.\nOpodstatnenosť uplatnenia odpočítania DPH ďalej správca dane preveroval aj na základe faktúr z\nobdobia 10. marca 2011 až 31. marca 2011 od dodávateľa WIP Stav s.r.o., Konventná 3, Bratislava\na v rámci preverovania reálneho uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov vyžiadal od\npríslušného Daňového úradu Bratislava informácie ohľadom dodania tovaru uvedeného na sporných\nfaktúrach kontrolovanému daňovému subjektu. Rovnako tak získaval informácie z Daňového úradu\nNové Zámky a z daňových úradov v Maďarsku, podľa ktorých daňový subjekt v podaných daňových\npriznaniach za IV. štvrťrok 2010 a za I. štvrťrok 2011 nevykázal žiadne zdaniteľné obchody, ani neuplatnil\nnárok na odpočítanie dane. Súčasťou odpovede na dožiadania bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní\nz 09. mája 2011 so svedkom S. S., konateľom spoločnosti Wip Stav s.r.o. a ktorý bol konateľom v období\nod 23. apríla 2008 do 01. marca 2011, ktorý uviedol pri preverovaní požadovaných odberateľských\nfaktúr, že daňový subjekt neuskutočnil žiadne dodanie tovaru a služby. Jedným z prepravcov tovaru\npre spoločnosť Wip Stav s.r.o., ktorý bol uvádzaný na písomných dokladoch predložených daňovým\nsubjektom, bol R. S.. Z informácií od príslušného správcu dane (Daňový úrad Komárno) bolo zistené\n(ústne pojednávanie a zápisnica z 24. januára 2014), že uvedená osoba na všetky otázky položené\nsprávcom dane odpovedala negatívne, pričom pečiatka a podpis na predloženom CMR podľa jeho\nvyjadrenia určite nie je jeho. Súčasťou odpovede na dožiadanie bol aj zoznam prijatých faktúr za rok\n2011, kde nie je zaúčtovaná odberateľská, resp. dodávateľská faktúra pre spoločnosť Wip Stav s.r.o.\nRovnako aj v tomto prípade správca dane vychádzal z informácií získaných od Národnej diaľničnej\nspoločnosti a.s. Rovnako správca dane zistil rozdielnosti vo faktúrach predložených ku kontrole s\nfaktúrami predloženými dodávateľom Wip Stav s.r.o. Zhromaždené dôkazy správca dane podľa názoru\nkrajského súdu vyhodnotil správne tak, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil zákonné podmienky\nodpočítania dane na základe uvedených faktúr z dôvodu, že sa nepreukázala reálna existencia tovaru,\ns ktorým by bolo nastalo reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou\nWip Stav s.r.o.\nKrajský súd ďalej poukázal na rozsiahle dokazovanie a zistenia z neho vyplývajúce, ktoré sa uskutočnilo\naj preverovaním informácií na základe žiadostí o medzinárodné informácie adresovaných daňovým\núradom v Maďarsku, ako aj pri preverovaním dodania tovaru do iného členského štátu prostredníctvom\nNárodnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava. Z týchto informácií vyplýva, že tovar ostal na území\nSlovenskej republiky, t. j. nebol prepravený do iného členského štátu, ktorým bol podľa žalobcu\ndeklarovaný ako Maďarsko. To znamená, že žalobca v uvedenom zdaňovacom období neuskutočnil\ndodanie tovaru do iného členského štátu, a preto si nemohol uplatniť nárok na oslobodenie od dane tak,\nako to uviedol v daňovom priznaní. Krajský súd poukázal na prerušenie daňovej kontroly rozhodnutím\nsprávcu dane zo dňa 18. augusta 2011 pod číslom 735/320/23050/2011/KR, pričom správca dane doručil\nuvedené rozhodnutie žalobcovi dňa 23. augusta 2011. V tomto rozhodnutí správca dane uviedol, že\npodľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov prerušil kontrolu a uviedol aj\ndôvod prerušenia. Dôvody pominutia tohto prerušenia daňovej kontroly správca dane oznámil písomne\ntúto skutočnosť podaním zo dňa 06. septembra 2013, doručeným žalobcovi dňa 11. septembra 2013.\nKrajský súd uviedol, že správca dane po doručení všetkých informácií od vyžiadaných daňových úradov,\nresp. Národnej diaľničnej spoločnosti a spoločnosti SkyToll a.s. Bratislava vo veci ukončil daňovú\nkontrolu a vydal rozhodnutie zo dňa 07.05.2014, pričom v rámci preverovania informácii a počas\nvýkonu daňovej kontroly sa zamestnanci správcu dane podľa krajského súdu vysporiadali s námietkami\nzaujatosti, ktoré žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly podal voči jednotlivým zamestnancom.\nO týchto skutočnostiach oboznámil správca dane žalobcu, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia\nrozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného, a ako to vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu, v\nktorom sú obsiahnuté všetky námietky zaujatosti a ako aj rozhodnutia o námietkach zaujatosti.\nVo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam sa krajský súd v zásade len stotožnil so závermi\nžalovaného. Čo sa týka námietky nulity všetkých výziev a písomností, ktoré boli vydané v konaní\n\ndaňovými orgánmi krajský súd zdôraznil, že poukaz žalovaného na ustanovenie § 4 ods. 1 a § 7\nods. 1 Daňového poriadku, ako aj poukaz na § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. je dostatočný a s\ntýmto výkladom sa aj stotožnil. Dodal, že aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nvzťahu k tvrdenej nulite jednotlivých písomností a rozhodnutí správcu dane nulita ako vada rozhodnutia\nmôže nastať len v dôsledku takých vád, ktoré spôsobujú, že nemožno o dotknutom rozhodnutí vôbec\nuvažovať ako o správnom akte, pritom právna teória pri dôvodoch nulity právnych aktov za dôvody\nnulity považuje ponúkajúc však len exemplicikatívny výpočet najmä nedostatok právneho podkladu,\nnedostatok právomoci, najťažšie vady príslušnosti, absolútne nedostatok formy, absolútny omyl v\nosobe adresáta, neexistenciu skutkového základu spôsobujúcu bezobsažnosť, požiadavku trestného\nplnenia, alebo plnenia fakticky nemožného, neurčitosť alebo nezmyselnosť, neexistenciu vôle. Tieto\nskutočnosti však ani krajský súd z uvedených dokumentov, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje ako\nna nulitné dokumenty nemohol konštatovať, pretože ako vyplýva z príslušných ustanovení Daňového\nporiadku Daňový úrad Prešov je organizačnou zložkou, ktorá má pod sebou príslušné pobočky, ktoré\nvykonávajú určité právomoci, ktoré sú im zverené. Predmetné rozhodnutia, ktoré žalobca napáda jednak\nv odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane, ako aj v žalobe boli však vydané príslušným daňovým\norgánom, ktorý má na vydanie takýchto rozhodnutí právomoc danú práve Daňovým poriadkom. Krajský\nsúd zdôraznil, že pokiaľ inštitút nulity rozhodnutia zákon 511/1992 Zb. neupravoval, žalobca touto\nnámietkou ani v podanom odvolaní, resp. ani v žalobe argumentovať nemôže. Pokiaľ upravoval zákon\nzákonné náležitosti rozhodnutia, tieto sú presne definované v § 30 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle\nktorých rozhodnutie musí okrem iného obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, čo v\ntomto prípade bolo podľa krajského súdu splnené. V zmysle týchto náležitosti v záhlaví rozhodnutia,\nresp. výziev, na ktoré žalobca poukazuje, pokiaľ je uvedená okrem organizačnej zložky Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky Daňového úradu Prešov aj pobočka Poprad ako legitímna organizačná\nzložka daňového úradu, týmto samotné rozhodnutie, ani formálna stránka netrpí žiadnou vadou. Touto\nskutočnosťou nie je narušená ani zákonná obsahová stránka rozhodnutia, na ktorú žalobca v žalobe\npoukazuje.\nČo sa týka ďalšej námietky, že protokol a jeho dodatok nebol žalobcom prerokovaný, resp. tento\nmu nebol doručený, krajský súd túto skutočnosť považoval za bezpredmetnú, pretože ako vyplýva\nz originálu protokolu z daňovej kontroly, ako aj jeho dodatku, tento bol konkrétne prerokovaný dňa\n29. apríla 2014, pričom k tomuto dátumu mal krajský súd za preukázané, že uvedený protokol a\njeho dodatok podpísali za daňový subjekt konateľka G. R. osobne, konateľ S. K. osobne, ako aj\nsplnomocnený zástupca Ing. G. Q. osobne. Originál protokolu s vlastnoručnými podpismi uvedených\nosôb, ako aj dátum prerokovania protokolu, sú obsahom administratívneho spisu, ktorý mal krajský\nsúd v čase rozhodovania k dispozícii. Preto krajský súd považoval uvedenú námietku neprerokovania,\nresp. nedoručenia protokolu za nedôvodnú, pretože podľa ustanovenia § 15 ods. 12 zákona boli\nuvedené dokumenty podpísané v súlade s týmto ustanovením. Deň prerokovania protokolu sa v súlade\ns ustanovením § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. považuje za deň jeho doručenia.\nK namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odpovedi na otázku, či a kedy\nprebehlo prvostupňové vyrubovacie konanie sa krajský súd stotožnil s argumentáciou žalovaného\nv rozhodnutí, podľa ktorej v daňovej kontrole platí platná právna úprava a tá umožňovala vydanie\nplatobného výmeru, resp. dodatočného platobného výmeru podľa ustanovenia § 44 ods. 6 v nadväznosti\nna § 15 ods. 14 zákona, a to v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly. Pokiaľ daňová kontrola\nbola ukončená, bolo ukončené aj konanie, v ktorom boli preukázané základné skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti tak, ako to vyplýva z § 15, resp. § 29 ods. 8\nzákona. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že pokiaľ by žalobca v rámci daňovej kontroly preukázal\noprávnenosť svojich nárokov, a teda uniesol by vecné bremeno, tak aj výsledok samotnej daňovej\nkontroly v rámci vyrubovacieho konania by bol pre neho prijateľný.\nNámietky nezákonnosti rozhodnutí o nevylúčení zamestnankýň správcu dane vykonávajúcich aj naďalej\ndaňovú kontrolu krajský súd považoval za neopodstatnené, pretože ohľadom všetkých námietok, ktoré\nžalobca v rámci výkonu daňovej kontroly podal, boli vydané rozhodnutia príslušnými nadriadenými\nzamestnancami tak správcu dane, ako aj žalovaného, v ktorých sa zaoberali námietkou zaujatosti a\nani v jednom prípade nebola námietka zaujatosti preukázaná. Teda výkon kontroly v rámci výkonu\nsprávcu dane bol v súlade so zákonom a zamestnankyne správcu dane vykonávali úkony v súlade s\npríslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb., pričom ani v jednom prípade nedošlo k tomu, aby\nbola zamestnankyňa správcu dane vylúčená pre zaujatosť vo veci samej. Z uvedeného podľa krajského\n\nsúdu vyplýva, že daňovú kontrolu vykonávali len zamestnanci, ktorí neboli vylúčení z dôvodu zaujatosti\nvoči žalobcovi. Dodal, že o každej jednej námietke v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal žalovaný\npodrobne všetky skutočnosti.\nČo sa týka námietky žalobcu ohľadom prerušenia konania s poukazom na ustanovenie § 25a ods. 1\nzákona č. 511/1992 Zb., tak krajský súd poukázal na to, že dôvodom správcu dane na prerušenie daňovej\nkontroly boli žiadosti o poskytnutie medzinárodných informácií, pričom išlo o konkrétne skutočnosti, ktoré\nboli nevyhnutné na dosiahnutie účelu daňovej kontroly, čo znamená, že bolo začaté konanie o i nej\nskutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. S uvedeným názorom žalovaného sa stotožnil aj\nkrajský súd, pričom poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/33/2014. Daňová kontrolu\naj v zmysle záveru najvyššieho súdu vyslovenom v uvedenom rozhodnutí považoval krajský súd za\nvykonanú v rámci zákonnej lehoty, čo v konečnom dôsledku uviedol vo svojom rozhodnutí aj žalovaný\na s týmto záverom sa krajský súd stotožnil a žalobnú námietku považoval za neakceptovateľnú.\nČo sa týka výhrady proti neinformovaniu žalobcu písomne o predĺžení lehoty podľa § 17 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 511/1992 Zb. krajský súd poukázal na dôvody žalovaného vyjadrené v napadnutom\nrozhodnutí, s ktorými sa stotožnil. Poukázal na to, že upovedomenie o predĺžení daňovej kontroly\nnadriadeným orgánom správca dane žalobcovi oznámil upovedomením, ktoré bolo žalobcovi doručené\ndňa 20. novembra 2013.\nVo vzťahu k namietanej nezákonnosti daňovej kontroly podľa § 41 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 15 ods.\n16 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný podľa krajského súdu správne v rozhodnutí argumentoval tým, že\nsprávca dane upovedomoval o všetkých skutočnostiach a postupoch, ktoré boli v rámci daňovej kontroly\nsprávcom dane vykonávané, pričom ako je z obsahu administratívneho spisu jednoznačne preukázané,\nžalobca prostredníctvom svojich konateľov, resp. splnomocneného zástupcu, alebo právneho zástupcu,\npočas daňovej kontroly uplatňoval právo nazerať do spisu. Krajský súd konštatoval, že skutočnosti o\nzavádzaní žalobcu zamestnancami správcu dane z administratívneho spisu nevyplývajú.\nKrajský súd konštatoval, že žalobca mal v priebehu daňovej kontroly dostatočný priestor\nna preukazovanie uplatňovaných nárokov, avšak predloženými dôkazmi reálne uskutočnenie\ndeklarovaných obchodov preukázané nebolo. Čo sa týka vykonania opakovaného dožiadania na Hlavnú\nprokuratúru župy Gjőr-Moson-Sopron, aj krajský súd zastával názor ako žalovaný, že opakované\ndožiadanie na Hlavnú prokuratúru by v danom prípade neprinieslo žiadne iné skutočnosti v rámci\ninformácií než tie, ktoré boli poskytnuté maďarskou prokuratúrou. Zdôraznil, že žalobca mal možnosť\npočas celého výkonu daňovej kontroly brániť sa proti postupu správcu dane zákonným spôsobom.\nAk žalobca ďalej v žalobe namietal nedostatočne zistený základný skutkový stav s poukazom na to,\nže správcu dane nezaujímalo či a z akých dôvodov nebol tovar tunajším prepravcom vyvezený do\nMaďarska, ale v rozpore so všetkými poznatkami žalobcu bol tovar údajne dovezený len do Leopoldova,\ns týmto tvrdením žalobcu sa krajský súd nestotožnil, pretože ako bolo preukázané bezpochyby z\ninformácií Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a výsluchov vodičov, ako aj prepravcu, tak u odberateľskej\nspoločnosti Safe Money s.r.o., ako aj Wip Stav s.r.o. nebolo jednoznačne preukázané, že preprava\ntovaru slnečnice, kŕmnej repy, kukurice, ako aj pšeničnej múky bola vykonaná tak, ako deklaroval\nžalobca v jednotlivých faktúrach, ktoré predložil za zdaňovacie obdobie marec 2011. Pokiaľ žalobca\nargumentoval tým, že navrhovaný dôkaz, a to písomné dožiadanie na maďarskú prokuratúru by\npreukázalo a jednoznačne preukazuje, že tento doklad, ktorý bol doručený správcovi dane 30. marca\n2012, že orgány prokuratúry Maďarska potvrdili, že tovar do Maďarska vyvezený bol, žalobca však takýto\ndôkaz nepredložil správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly a takýto písomný dôkaz nepredložil\nani žalovanému pri podaní odvolania, ani pri podaní samotnej žaloby. Preto aj krajský súd, totožne\nako žalovaný, tento návrh vykonania dôkazu o opätovnom vyžiadaní informácií z Hlavnej prokuratúry\nMaďarska považuje za bezpredmetný. Krajský súd dodal, že pokiaľ na základe návrhu žalobcu zo dňa\n31. marca 2014, správca dane požiadal príslušný odbor Kriminálnej polície ORPZ Stará Ľubovňa o\nnahliadnutie do spisu ČVS: ORP-Z-KP-SL-11/2014, pričom zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci\nhlavnej prokuratúry župy Gjőr-Moson-Sopron vyplýva, že navrhujú vypočuť ako svedkov zástupcov\nslovenských spoločností, ktoré spoločnosti Trend Web Kft. predali tovar a zistiť, či hospodárske aktivity\nevidované v medzinárodnom systéme VIES sú pravdivé, ide o nadbytočný úkon, ktorý by nepriniesol vo\nveci obrat v prospech žalobcu. Z obsahu tohto podania Maďarskej Hlavnej prokuratúry nie je zrejmý taký\nobsah, aký prezentuje žalobca a informácie o dodaní tovaru do Maďarska čerpala maďarská prokuratúra\n\nz medzinárodného systému informácii VIES, čo však neznamená, že tieto údaje aj zodpovedajú\nskutočnosti.\nTak vo vzťahu k uvedenému navrhovanému dôkazu, ako aj vo vzťahu k výsluchu vtedajšieho vedúceho v\nZlatých Moravciach Z. D., ako aj ostatných zamestnancov, ktorí by mali preukázať, že tovar bol naložený\na vyvezený na územie Maďarskej republiky, teda, že tovar opustil územie Slovenskej republiky, krajský\nsúd vyslovil záver, že pokiaľ došlo k výpovedi jednotlivých prepravcov, ako aj vodičov a jednoznačne\nz týchto zápisníc o výsluchu uvedených svedkov nebolo preukázané, že tovar bezpochyby územie\nSR opustil, je opätovné vypočutie týchto svedkov bezpredmetné. Vykonanie takýchto dôkazov by bolo\nnehospodárne nadbytočné a nepreukázali by sa tie skutočnosti, ktoré žalobca v predmetnom konaní\nzdôrazňuje.\nČo sa týka námietky zatajovania dôkazov zo strany správcu dane, k tejto krajský súd obdobne ako\nžalovaný uviedol, že z jednotlivých úradných záznamov, resp. zápisníc z nahliadnutia do spisu tieto\ntvrdenia neboli preukázané a tieto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu. Nebolo\npreukázané ani to, aby nejaký dôkaz, na ktorý žalobca ako daňový subjekt v rámci výkonu daňovej\nkontroly poukázal, resp. si ho vyžiadal, aby mu nebol predložený správcom dane. Takáto skutočnosť\nnebola preukázaná počas celého výkonu daňovej kontroly a nie je preukázaná ani obsahom spisu.\nPokiaľ ide o ostatné písomnosti, resp. dokumenty, ktoré podľa žalobcu mali byť zatajované a neboli\nžalobcovi predložené, krajský súd zdôraznil, že o takéto skutočnosti neboli z obsahu administratívneho\nspisu predloženého žalovaným zistené zo strany správcu dane. Krajský súd nezistil žiadne porušenie\npovinností správcu dane podľa zákona č. 511/1992 Zb.\nĎalším dôvodom nezákonnosti mali byť podľa žalobcu dôkazy vykonané inými orgánmi, a to orgánmi\nčinnými v trestnom konaní. Krajský súd s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu v tejto súvislosti\nuviedol, že pokiaľ tieto dôkazy boli vykonávané v súlade so zákonom, teda boli získané zákonne,\nmôžu byť použité v akejkoľvek daňovej kontrole ako dôkazný prostriedok. Keďže žalobca tieto dôkazy\nnekonkretizoval, krajský súd túto námietku neakceptoval ako dôvodnú. Pokiaľ žalobca argumentoval\npoukazom na dôkazy, ktoré boli získané od žalovaného, ide o dôkazy, ktoré správca dane s dôrazom\nna predložené odvolacím orgánom považuje za dôkazy zákonné a za také ich považuje aj krajský súd.\nKonštatoval, že pokiaľ odvolací orgán disponoval určitými písomnými dôkazmi, ktoré získal, či už z\niných daňových úradov, resp. od orgánov činných v trestnom konaní, tieto predložil správcovi dane v\nrámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2011 u žalobcu ako daňového subjektu\nv súlade so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd rovnako konštatoval, že nebolo preukázané žiadne\nzasahovanie pracovníkov iných zložiek žalovaného do samotného výkonu kontroly, resp. do postupu a\nvýkonu daňovej kontroly správcom dane v predmetnom konaní.\nČo sa týka nezákonnosti dôkazov, ktoré mali byť získané od prevádzkovateľa mýtneho systému\nNárodnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré považuje žalobca za získané ako údaje osobnej povahy, aj\nkrajský súd bol totožného názoru ako žalovaný, že pokiaľ tieto orgány disponujú takýmito informáciami,\nteda spoločnosti, ktoré takéto informácie predložili daňovým orgánom, sú si plne vedomé, za akých\npodmienok môžu tieto informácie poskytnúť v rámci zákona o osobných údajoch. Preto uvedenú\nnámietku žalobcu považoval aj krajský súd za bezpredmetnú. Krajský súd zastával rovnaký názor ako\nžalovaný aj vo vzťahu k svedeckej výpovedi A. D., občana Maďarskej republiky, a teda pokiaľ ide o\nsvedeckú výpoveď, ktorá bola vo forme listinného dôkazu získaná žalovaným, teda tento dôkaz vo forme\npísomnej zápisnice o výsluchu svedka nevykonával samotný správca dane, nemohol upovedomiť a\npredvolať žalobcu k výsluchu svedka, aby si mohol tento uplatniť právo v súlade s ustanovením § 15\nzákona č. 511/1992 Zb. a klásť svedkovi otázky. Postup správcu dane ohľadom zabezpečenia tohto\ndôkazu považoval krajský súd za správny a v súlade so zákonom.\nVo vzťahu k námietkam neuznania práva na odpočítanie dane na základe faktúr od spoločnosti Safe\nMoney s.r.o. a spoločnosti Wip Stav s.r.o. krajský súd zastával názor, že bolo v predmetnom konaní\nnesporne preukázané, že zákonodarcom presne definované podmienky vzniku práva na odpočítanie\ndane a jeho uplatnenie v súlade s § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH si žalobca ako\npovinnosť zo zákona mu uloženú nesplnil. Mal bezpochyby za preukázané, že v danej veci správca dane\nsprávne hodnotil všetky dôkazy predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu splnenia zákonných podmienok na\nodpočítanie dane uvedených v citovaných ustanoveniach s dôrazom práve na vznik daňovej povinnosti.\n\nRozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného sú podľa názoru krajského súdu dostatočne a\nlogicky zdôvodnené práve s poukazom na rozsiahly postup správcu dane a vykonané dokazovanie.\nDaňové orgány podľa názoru krajského súdu postupovali v súlade so zákonom pri vydaní dodatočného\nplatobného výmeru dňa 07. mája 2014, ako aj v postupe pri výkone daňovej kontroly s poukazom\nna príslušné rozhodnutie o prerušení, ako aj pri samotnom výkone daňovej kontroly, ktorá bola\nvykonaná v procesných lehotách, v súlade so zákonom a daňové orgány dospeli k jednému spoločnému\nzáveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli uskutočnené, a preto neboli splnené ani\npodmienky pre uznanie uplatneného práva na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011.\nŽalobca podľa názoru krajského súdu dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. neuniesol. V tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly\ndisponoval určitými dôkazmi, na ktoré poukazoval jednak vo vyjadrení k protokolu, ako aj odvolaní\nvoči rozhodnutiu správcu dane, a to konkrétne vyjadrenie prokuratúry Maďarskej Hlavnej prokuratúry\nohľadom podstatného dôkazu vyvracajúceho závery správcu dane, že tovar bol prevezený na územie\nMaďarskej republiky, ako aj dôkaz - písomnú zápisnicu o výsluchu konateľa spoločnosti Wip Stav s.r.o.,\nbolo jeho povinnosťou tieto dôkazy predložiť a brániť sa voči záverom správcu dane zákonnou formou.\nPokiaľ by tieto dôkazy predložil, správca dane by bol posudzoval uskutočnenie zdaniteľných obchodov\nmedzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Safe Money s.r.o. a Wip Stav s.r.o. v celkom iných\nparametroch, ako tomu bolo v rámci výkonu daňovej kontroly. Pokiaľ takýto dôkaz žalobca nepredložil,\nnemôže argumentovať tým, že správca dane zamlčal určité skutočnosti, ktoré boli v prospech žalobcu.\nTakéto konanie správcu dane z vykonaného postupu v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie marec 2011 krajský súd nezistil.\nPokiaľ žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Európskeho súdneho dvora v\ncitovaných veciach, krajský súd bol toho názoru, že pokiaľ závery rozsudkov Európskeho súdneho\ndvora nesúvisia so splnením podmienok na ich možné využitie, nemožno tieto závery rozsudkov\nESD v danej konkrétnej veci použiť. Uvedené závery súdu boli prijaté za predpokladu, že daňový\nsubjekt vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom disponuje existenciou materiálneho plnenia,\nčo však v predmetnom konaní u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2011 preukázané nebolo\na preukázaný bol práve opak, a to, že o predmetných obchodoch svedčí iba existencia formálnych\ndokladov, ktoré nepreukazujú reálnu podstatu obchodu a ani tú skutočnosť, že tovar opustil územie\nSlovenskej republiky. Krajský súd zároveň argumentoval tým, že ani z potvrdených CMR dokladov, na\nktoré žalobca poukazoval, nie je bezpochyby preukázané splnenie zákonných podmienok u žalobcu,\npretože deklarované zdaniteľné obchody boli preukázané len vyjadrením vodičov na príslušných CMR,\nže „tovar bude vyvezený za hranice SR\". Tieto CMR boli neúplné, pričom na týchto chýbali jednak údaje\no potvrdení prevzatia tovaru na území Maďarskej republiky, resp. také osvedčenie, ktoré by jednoznačne\ndaňové orgány, ako aj súd presvedčili o tom, že k reálnemu uskutočneniu prepravy tovarov skutočne\ndošlo, tak ako deklaroval žalobca.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že náhradu trov konania\nžalobcovi nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo\nzákona nemá nárok na náhradu trov konania.\nIII.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému\nna ďalšie konanie.\nNamietal, že krajský súd znemožnil právnemu zástupcovi podrobnejšie a presnejšie vysvetliť jednotlivé\nbody obsahu žaloby. Mal za to, že takýmto postupom krajského súdu bola žalobcovi odňatá možnosť\nkonať pred súdom. Dôvodil, že daňovou správou mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, a preto chcel\nvyužiť toto svoje právo nahliadnutím do spisu na krajskom súde pred pojednávaním. Dňa 21. januára\n2016 nahliadol do spisu krajského súdu, ktorý však neobsahoval administratívny spis daňových orgánov.\nPoukázal na to, že sa osobitne prostredníctvom zamestnankýň krajského súdu domáhal predloženia\nadministratívneho spisu, po telefonickom zisťovaní v kancelárii správneho kolégia krajského súdu mu\nbolo oznámené, že žiadny spis sa na krajskom súde nenachádza. Preto zastával presvedčenie, že\nžalovaný krajskému súdu administratívny spis nepredložil a už len táto skutočnosť je podľa žalobcu\ndôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku.\n\nOsobitne namietal, že všetky výzvy vydané v tejto veci, ako aj odvolaním napadnutý dodatočný\nplatobný výmer č. 9712401/5/1725964/2014/4036/KraM zo 7. mája 2014 sú nulitné, t. j. nevyvolávajúce\nžiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim. V tejto súvislosti dôvodil, že\nspoločnosť žalobcu má sídlo v Starej Ľubovni, ktorá je súčasťou Prešovského kraja. Príslušným\nsprávcom dane je Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov. Z uvedeného je podľa žalobcu\njednoznačne zrejmé, že jeho správcom dane nemôže byt' Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad,\npretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu, a taktiež nemá\nkompetenciu vystupovať' navonok ako verejný orgán. Upozornil, že nespochybňuje možnosť zriadenia\npobočiek alebo kontaktných miest, spochybňuje len, že nie sú samostatnými verejnými orgánmi. Navyše\nnapadnuté rozhodnutie považoval za nulitné z dôvodu zmätočnosti, pretože v záhlaví rozhodnutia je\nuvedený ako orgán, ktorý ho vydal Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, Štefánikova 3651/13, Poprad\na vo výroku je už uvedený Daňový úrad Prešov bez označenia sídla a na konci je pečiatka Daňový úrad\nPrešov a podpísaná je Ing. A. U., riaditeľka odboru kontroly a analýz. Podľa žalobcu nie je možné zistiť,\nakého konkrétneho orgánu je riaditeľkou. Namietal záver žalovaného v tomto smere, že organizačný\nporiadok umožňuje zriadenie organizačnej zložky, a to pobočky a kontaktného miesta daňových úradov.\nRovnako, že zákon č. 511/1992 Zb. nulitu rozhodnutia neupravoval. Stanovisko žalovaného k tejto\nnámietke považoval za zmätočné a nepreskúmateľne, pretože nereaguje na podstatu námietky žalobcu,\nže pobočka daňového úradu je len organizačnou zložkou, ktorá navonok nemôže konať a vystupovať\nako verejný orgán. Tvrdil, že názor krajského súdu, ktorým sa len stotožnil so žalovaným, je rovnako\nzmätočný a nezrozumiteľný, pretože žalobca nenapádal existenciu Daňového úradu Prešov, ale tvrdil, že\npobočka daňového úradu nemôže vystupovať' ako samostatný verejný orgán. Tvrdenie krajského súdu,\nže príslušné pobočky vykonávajú určité právomoci, ktoré sú im zverené, podľa žalobcu neodpovedá na\npodstatu jeho námietky. Zdôraznil, že neexistuje žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by\nzveroval akúkoľvek právomoc pobočkám.\nOpätovne namietal, že písomnosti označené ako „protokol\" a „dodatok k protokolu\" neobsahovali\nnáležitosti podľa § 15 ods. 11 písm. k/ a l/ zák. č. 51 1/1992 Zb. Uviedol, že písomnosť, ktorá mu\nbola doručená 11. apríla 2014, označená ako protokol z daňovej kontroly, uvedené zákonné náležitosti\nneobsahovala. Ďalej tvrdil, že žiadny protokol ani dodatok k protokolu mu nebol vôbec doručený, čo\npreukazoval zápisnicou o ústnom pojednávaní o prerokovaní protokolu č. 9712401/5/1659802/2014/\nKraM z 29. apríla 2014. Mal za to, že daňová kontrola je nezákonná a doteraz nebola riadne ukončená.\nKrajský súd túto námietku považoval za nedôvodnú, pričom prevzal tvrdenie žalovaného, že protokol\nbol žalobcovi doručený, čo potvrdzuje podpis konateľov na tomto protokole. Ani v tomto prípade podľa\nžalobcu krajský nedal odpoveď na podstatu námietky, pretože žalobca nespochybňoval, že protokol\nkonatelia podpísali, ale pri jeho prerokovaní im bolo odmietnuté jeho doručenie, tak ako i dodatku, čo\nsprávca dane odmietol zaznamenať, pričom krajský súd pri citovaní § 15 ods. 12 cit. zák. už necituje\npredchádzajúcu vetu, podľa ktorej jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane\nkontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Podľa žalobcu práve k odovzdaniu tohto\nprotokolu nikdy nedošlo, pričom túto skutočnosť podľa § 29 ods. 7 cit. zák. musí preukázať správca dane.\nPodľa názoru žalobcu teda nedošlo k reálnemu prerokovaniu protokolu, pretože správca dane ignoroval\njeho právo na úzku spoluprácu a súčinnosť podľa základných zásad daňového konania. Podstatou tejto\nnámietky je skutočnosť, že formálne síce došlo k prerokovaniu protokolu, avšak reálne k žiadnemu\nprerokovaniu nedošlo. Krajský súd na túto námietku žalobcu vôbec nereagoval.\nTrval na žalobnej námietke, podľa ktorej došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď sa vôbec\nneuskutočnilo prvostupňové konanie. S poukazom na judikatúru ústavného súdu považoval záver\nkrajského súdu v tomto smere za právne a ústavne neudržateľný. Rovnako trval na námietkach\no rozhodovaní o zaujatosti zamestnancov správcu dane. S odôvodnením krajského súdu v tomto\nsmere nesúhlasil a považoval ho za nedostatočné, keď sa vôbec nezaoberal námietkou týkajúcou sa\nnezákonnosti rozhodnutí o námietkach zaujatosti zamestnancov správcu dane, keď nebol pre takéto\nrozhodnutia zistený ani základný skutkový stav, prinajmenšom vypočutím zúčastnených osôb zo strany\ndaňového subjektu.\nOpakovane namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Dôvodil, že prerušiť daňovú kontrolu\npodľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. bolo možné len z taxatívne vymenovaných dôvodov, pričom\nžiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií za takú skutočnosť nepovažoval. V tejto súvislosti\npoukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Uviedol, že správca dane počas 2 rokov vo veci nič nekonal. Stanovisko žalovaného v\n\nnapadnutom rozhodnutí považoval v tomto smere za scestné a v rozpore s platnou právnou úpravou.\nMal za to, že bolo povinnosťou krajského súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej\nkontroly. Zdôraznil, že krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, pričom\nvôbec nedal odpoveď na podstatu otázky, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly nemôže byt'\nvykonávanie medzinárodnej výmeny daňových informácií. Poukázal na to, že nenamietal plynutie lehôt.\nUviedol, že krajský súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnosti postupu daňových orgánov v\nsúvislosti s predlžením lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyslovil totožné stanovisko so stanoviskom\nžalovaného, ktorým sa rovnako vyhol odpovedi na námietku žalobcu. Touto námietkou bolo, že\nrozhodnutie o predlžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly je takým rozhodnutím, ktoré musí byť\ndaňovému subjektu doručené, pretože sa ním zasahuje do základných ústavných práv daňového\nsubjektu, čo však splnené nebolo. Rovnako v tejto súvislosti namietal, že dôvod, ktorý vyplýva zo žiadosti\nsprávcu dane, t. j. vykonávanie dokazovania, nie je dôvodom na predlženie lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly. V tejto časti je rozhodnutie krajského súdu podľa žalobcu zmätočné a nepreskúmateľne,\npretože sa zaoberá úplne inými skutočnosťami, než odpoveďou na namietané skutočnosti tak ako ich\nžalobca namietal.\nŽalobca videl nezákonnosť daňovej kontroly aj z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane pri\njej výkone. Dôvodil, že správca dane po tom, ako žalobca predložil všetky doklady, ktoré správca\ndane požadoval, svojvoľne a nezákonne bez akejkoľvek vedomosti žalobcu a súčinnosti s ním\nvykonal rôzne dôkazy, čím vlastne vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly\nuž nemôže vykonávať, pretože by išlo súbežne o dva samostatné postupy, ktoré sa vzájomne\nvylučujú. Vyhľadávacia činnosť správcu dane je iným inštitútom oprávnení správcu dane než daňová\nkontrola. Daňový poriadok, ktorý upravuje samostatne postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly,\nnedovoľuje správcovi dane vykonávať vyhľadávaciu činnosť. Ak teda správca dane takúto činnosť\nvykonával v rámci daňovej kontroly, postupoval podľa žalobcu nezákonne. Krajský súd vo svojom\nrozhodnutí uvádza, že táto námietka je neopodstatnená, pretože správca dane žalobcu o všetkých\nskutočnostiach a postupoch v rámci daňovej kontroly upovedomoval a počas daňovej kontroly mal\nžalobca možnosť nahliadnuť do spisu. Takéto tvrdenie krajského súdu považoval za rozporné so\nskutočnosťou, pretože v spise sa nikde nenachádza akékoľvek oznámenie o úkonoch, ktoré ide správca\ndane robiť a len na nátlak žalobcu mu oznamoval len niektoré procesné úkony, pričom tieto úkony mu\nboli oznámené po ich vykonaní a nie pred nimi.\nRovnako žalobcovi nemalo byť umožnené nahliadnuť do spisu, čo vyplýva zo zápisnice z 24. septembra\n2012, kde sa žalobca sťažoval na odmietnutie nazretia do spisu. Správca dane postupoval nezákonne\naj pri samotnom nahliadnutí do spisu na základe oznámenia termínu nahliadnutia do spisu z 05. júna\n2012, keď žalobca predtým dvakrát žiadal o nazretie do spisu, a to 22. mája 2012 a 25. mája 2012,\npričom správca dane určil dátum nahliadnutia na 18. a 19. júna 2012 i s presne vymedzeným časom,\nteda takmer po mesiaci, čo je podľa žalobcu neprípustné. Krajský súd na túto námietku reaguje iba\nkonštatovaním, že správca dane umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu.\nZávery krajského súdu o nepreukázaní reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov považoval\nžalobca za rozporné so skutkovým stavom. Krajský súd ďalej tvrdí, že dodanie deklarovaných\nzdaniteľných obchodov nebolo reálne uskutočnené, čo odôvodňuje reálnosťou dopravy deklarovaného\ntovaru na území Maďarskej republiky a informáciami Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., pričom tieto\nskutočnosti sa vôbec netýkajú dodávok tovaru na vstupe, ale uskutočnenia zdaniteľných obchodov na\nvýstupe (pri predaji). Z uvedeného je podľa žalobcu zjavné, že krajský súd nepochopil princíp fungovania\nDPH a tak nemohol objektívne vo veci rozhodovať. Tento záver krajského súdu o neuskutočnení dodania\ntovaru je podľa žalobcu nezmyselný i v tom, že sám správca dane uznáva existenciu tovaru, spochybňuje\nlen vlastníctvo alebo dodanie tovaru spoločnosťami Safe money s.r.o a Wip stav s.r.o., ktorým údajne\nnevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru. Vlastníctvo tovaru spochybňuje pochybeniami na strane\ndodávateľa, s čím žalobca nemá nič spoločné. Dôvodil, že pre účely DPH je rozhodujúci pojem „dodávka\ntovaru\", článok 5 odsek 6 smernice 2006/112, ktorý upresňuje, že za takúto dodávku sa považuje i prevod\npráva nakladať s hmotným majetkom ako jeho majiteľ. Tak isto to bolo v tomto prípade, kde dodávateľ\nsa jednoznačne správal ako vlastník a žalobca o tom nemal žiadnu pochybnosť.\nKrajský súd tvrdí, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom podľa žalobcu neuvádza, ktoré\ndôkazy boli vykonané správcom dane, ktoré sú zákonne získané dôkazy a navyše nerozlišuje\n\nmedzi dôkazmi a informáciami, keďže informácia nie je dôkazom. Zastával názor, že krajský súd v\ntejto súvislosti nerozlišuje jednotlivé fázy priebehu daňovej kontroly, ktorými sú fáza zoznamovacia,\nzhromaždovacia, vyhodnocovacia a dokazovania.\nĎalej žalobca dôvodil, že dôkaz o vyvezení tovaru do Maďarska z Hlavnej prokuratúry župy GyórMoson-Sopron predložiť nemohol, keďže ním nedisponoval, lebo mu bol predložený pri výsluchu na\npolícii v Starej Ľubovni a akékoľvek doklady alebo potvrdenia polícia odmietla vydať. Tento dôkaz\nžalobca získal prostredníctvom kontaktov v Maďarsku a hneď ho predložil tak daňovým orgánom, ako aj\nkrajskému súdu, takže nemožno túto skutočnosť' hodnotiť ako dôkaz nič nepreukazujúci, naopak, podľa\nžalobcu je to dôkaz preukazujúci vývoz predaného tovaru do Maďarska. Konštatovanie krajského súdu,\nže navrhnuté vypočutie svedkov by bolo nehospodárne, nadbytočné a neprinieslo by vo veci obrat v\nprospech žalobcu, považoval žalobca za absurdné. Mal za to, že vypočutí svedkovia by jednoznačne\npotvrdili, že žalobca si v rámci jeho dodávky podľa pravidiel INCOTERMS spôsobom dodania EXW splnili\nsvoje všetky zákonné povinnosti a daňové orgány žalobcu nemôžu nútiť, aby zaplatil DPH v dôsledku\ntoho, že nadobúdateľ nesplnil podmienky, konal nezákonne, príp. spáchal podvod, o ktorom žalobca\nvôbec nevedel. Rovnako z napadnutého rozsudku krajského súdu nie je možné zistiť, ako dospel k\nzáveru, že tieto dôkazy by nepreukázali opak záverov žalovaného i krajského súdu.\nŽalobca ďalej rozporoval záver krajského súdu vo vzťahu zisteniam pri dodávateľovi Wip stav s.r.o.\nNamietal, že zápisnica o ústnom pojednávaní z 09. mája 2011 zo svedkom S. S. je zjavne nezákonne\nzískaným dôkazom, pretože daňová kontrola začala 02. júna 2011 a o výpovedi tohto svedka žalobca nič\nnevedel, takže sa k nej nemohol vyjadriť. Navyše pri nahliadnutiach do spisu sa tam nikdy nenachádzala.\nRovnako rozporoval obsah uvedenej zápisnice, ktorý sa netýka žalobcu. Krajský súd navyše nesprávne\nuvádza funkčne obdobie konateľa spoločnosti Wipstav s.r.o S. S.. Daňové orgány v spise nezaviedli\nako dôkaz „Zápisnicu z vypočutia svedka\" ČVS: OR PZ -DS - KP2-VYŠ-266/201 1 zo dňa 02. mája\n2012 a „Čestné prehlásenie S. S. o uskutočnených obchodoch\" spísanú u notára so spoločnosťou ST\nOMEGA s.r.o. s potvrdením o vlastníctve účtu, na ktorý boli prevádzané úhrady za realizovaný tovar od\nspoločnosti Wip stav s.r.o. zo dňa 10. januára 2012. Namietal, že krajský súd bez akýchkoľvek výhrad\nprevzal tvrdenie žalovaného a správcu dane v súvislosti s výpoveďou R. S.. Túto výpoveď žalobca\npovažoval za nepravdivú a nebol k nej prizvaný tak, aby svedkovi bolo možné položiť otázky. Aj preto\nju považoval za nezákonne získaný dôkaz. K tejto výpovedi uviedol, že S. pravdepodobne vykonával\nprepravu na objednávku špeditéra, ktorého zabezpečila firma Wip stav s.r.o., preto ani žiadnu faktúru\nod títo spoločnosti nemá čo mať. Zastával názor, že správca dane zámerne vo svojom dožiadaní na\nvypočutie svedka nepoložil otázky, prečo bolo nákladné auto svedka mýtnym systémom zaznamenané\nv Zlatých Moravciach a ako mal svoje výkony v Zlatých Moravciach vyfakturované. Ani žalovaný a ani\nkrajský súd sa túto otázku nezaoberali. Rovnako sa krajský súd zmätočne vyjadroval k výpovedi svedka\nR. S. vo vzťahu k 4x ŠPZ nákladných motorových vozidiel KAY 559, KUM 721, KUM 724, FJE 774, ktoré\nsú maďarskými ŠPZ a nemajú s výpoveďou svedka R. S. nič spoločné, pretože nešlo o jeho vozidlá, ale o\nvozidlá evidované v Maďarsku. Aj naďalej tvrdil, že pre spoločnosť Wip stav s.r.o. vozilo aj nákladné auto\nžalobcu ŠPZ SL 563 AM prostredníctvom špedície tovar kukuricu a pohyb toho vozidla bol zaznamenaný\ncez mýtny systém na vykládke v Zlatých Moravciach a o tomto dôkaze niet ani zmienky v rozhodnutí\nžalovaného ani krajského súdu.\nĎalej žalobca poukázal na to, že dôkazy získané od prevádzkovatelia cestného mýtneho systému sú\nnezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nie\nje možné použiť, pretože žiadne právne ustanovenie neumožňuje tieto údaje použiť na iný cieľ, než\nna účely kontroly používania a spoplatnenia verejných komunikácií. Záver krajského súdu o tom, že\ntieto informácie predložil daňovým orgánom iný orgán a tak daňové orgány nezodpovedajú za prípadnú\nnezákonnosť je v úplnom rozpore so základnými princípmi právneho štátu, keď je povinnosťou súdu\nskúmať zákonnosť získavania dôkazov. Naďalej trval na námietke týkajúcej sa zákonnosti dôkazu\nvýsluchu svedka A. D.. Krajského súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného a\nneodpovedal na podstatu otázky žalobcu, že dôkaz bol vykonaný bez akejkoľvek vedomosti žalobcu.\nZávery daňových orgánov a krajského súdu považoval za rozporné s judikatúrou Európskeho súdneho\ndvora, keď správca dane nikde nespochybňuje dobromyseľnosť žalobcu a prijatie všetkých opatrení,\nktoré bolo možné od neho požadovať, aby vedel alebo mohol vedieť, že jeho dodávateľ koná nezákonne\nalebo podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom alebo sa dopustil inej nezákonnosti. Zdôraznil, že\ndaňové orgány nikdy nespochybnili že žalobca ako nadobúdateľ je zdaniteľnou osobou, že tovar, ktorý\n\nmu bol dodávaný bol dodávaný zdaniteľnou osobou, a že tento tovar použil na ďalšie zdaniteľné plnenia\n(predaj), keď existenciu tohto tovaru v plnom rozsahu v rovnakom množstve a druhu uznal a zdanil a\nnepriznal nám len jeho oslobodenie od dane. K týmto podstatným námietkam krajský súd v dôvodoch\nrozhodnutia neuvádza nič.\nVo vzťahu k zdaniteľným plneniam na výstupe žalobca poukázal na znenie smernice 2006/112\nupravujúcej fungovanie DPH v rámci Európskej únie a jednotlivé judikáty Európskeho súdneho dvora\nvzťahujúce sa práve na posúdenie práva na oslobodenia od DPH tovaru, ktorý je prepravený z členského\nštátu, kde k dodaniu došlo do iného členského štátu Európskej únie. Krajský súd poukázal na absenciu\npotvrdených CMR v Maďarsku. K tomuto záveru krajského súdu žalobca namietal, že pri začatí\ndaňovej kontroly vo všetkých obchodoch, ktoré sú predmetom tejto veci, predložil CMR doklady, ktorými\nmaďarský odberateľ písomne potvrdil prevzatie tovaru na území Maďarskej republiky. Krajský súd len\nuvádza v súlade so závermi žalovaného, že spochybnenia daňových orgánov o vyvezení tovaru sú\ndôvodné.\nZáverom žalobca zdôraznil, že krajský súd sa v tejto veci nesprával ako nestranný a objektívny\norgán posudzujúci zákonnosť rozhodnutia a zákonnosť procesného postupu, ktorý mu prechádzal,\nale jednoznačne bez akejkoľvek opory v skutkovom stave a právnej úprave sa stotožnil so závermi\nžalovaného, čím je podľa žalobcu napadnutý rozsudok v celom rozsahu nezákonný.\nIV.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove\na s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nV.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení\ndruhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\n\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom\nako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane.\nVI.\nÚlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia\nžalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni\nsprávcom dane, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie\nmarec 2011 v sume 374.323,10 Eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 285.969,93 Eur.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo\núčastníka konania (teda aj účastníka pribratého do konania) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, pripadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu\nmusí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval\nna každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),\n\nktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci Aj podľa judikatúry\nústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\nna spravodlivé súdne konanie.\nPo oboznámení sa s rozsiahlym odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nkonštatuje, že krajský súd v konaní o žalobe žalobcu nerešpektoval základné právo žalobcu na súdnu\nochranu, pretože nedostatočne odôvodnil svoje závery, na základe ktorých považoval jednotlivé žalobné\ndôvody za neopodstatnené. Tento postup krajského súdu viedol k nemožnosti náležitého prieskumu\nžalovaného rozhodnutia.\nNapadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia\nskutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Krajský súd vo svojom rozsudku podrobne\na rozsiahlo konštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktorých závery prevzal,\nstotožniac sa s nimi a považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými\nrozhodujúcimi námietkami a skutočnosťami, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nie je jasné, ako krajský súd hodnotil dôkazy predložené žalobcom a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu\núčastníka odmietnuť ako nedôvodnú, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nedôvodnosť spočíva.\nArgumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie krajského súdu,\nže námietky účastníka sú nedôvodné bez toho, aby súd jasne uviedol, prečo ich za nedôvodné považuje,\nmožno považovať za arbitrárne.\nOdvolací súd si je vedomý, že prejednávaná vec je skutkovo aj právne komplikovaná, žalobca predniesol\nznačné množstvo žalobných dôvodov s rôznym stupňom relevancie, s ktorými sa bol krajský súd povinný\nvysporiadať. Krajský súd si pri svojom rozhodovaní musí byť vedomý viazanosti rozsahom žalobných\ndôvodov a povinnosti vysporiadať sa konkrétne s jednotlivými relevantnými argumentami. Pritom\nnepostačuje prikloniť sa pri vyslovení právneho záveru k argumentácii jednej strany, ale treba zároveň\nvyhodnotiť, prečo považuje argumentáciu druhej strany za nepresvedčivú, nedôvodnú či irelevantnú. V\nsituácii, ak účastníci v konkrétnostiach argumentujú judikatúrou všeobecných súdov, ústavného súdu\nči konkrétnou judikatúrou SD EÚ, je povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa aj s ich dôvodnosťou\nči aplikovateľnosťou na prejednávanú vec. V tomto kontexte treba uviesť, že za daných okolností sa v\nsúvislosti s legitímnou požiadavkou na zohľadnenie informácií zo systému VIES javí zatiaľ nedostatočne\nodôvodnený záver že „...opakované dožiadanie na Hlavnú prokuratúru by v danom prípade neprinieslo\nžiadne iné skutočnosti v rámci informácií než tie, ktoré boli poskytnuté maďarskou prokuratúrou\" (str.\n33 rozsudku druhý odsek zhora).\nV tejto súvislosti treba pripomenúť krajskému súdu, že hmotnoprávnym základom prejednávanej veci je\npreskúmavanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH pre nesplnenie\nzákonných podmienok a v súvislosti s tým je potrebné vyhodnotiť okolnosti prejednávanej veci zmysle\nprávnej úpravy zákona o DPH ako aj úpravy smernice 2006/112, pričom sa treba vysporiadať s\nargumentáciou žalobcu poukazujúcou na preukázané „dodania tovaru\", v zmysle Smernice ako aj\ns argumentáciou, že tovar, ktorý nebol uznaný ako zdaniteľné plnenie na vstupe, bol uznaný ako\nzdaniteľné plnenie na výstupe (totožný druh a množstvo) iba nebol uznaný jeho vývoz do iného\nčlenského štátu.\nVzhľadom na to, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu bola jeho nepreskúmateľnosť pre\nnedostatočné odôvodnenie, v ďalšom konaní preto krajský súd opätovne prejedná vec v medziach\nžaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými podstatnými námietkami, posúdi podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty a návrhy žalobcu, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a\npresvedčivo odôvodní.\nO trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí vo veci.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/16/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}