{"guid": "5b1deea6-b378-4e84-ba5a-57f93d8dab87:b1a68e11-0ff7-44ce-b6a2-f76eae59bb67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1", "spisova_znacka": "10Sžr/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/2/2019 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Sžr/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1", "identifikacne_cislo": "8014200969", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1a68e11-0ff7-44ce-b6a2-f76eae59bb67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/2/2019\n8014200969\n30. 04. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nMesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, AK so\nsídlom v Prešove, Hlavná 27, proti odporcovi: Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom J.\nCurie 3, Poprad, za účasti: 1. Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo,\nO.C. Fertex, J. Curie 1, Poprad, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o., so sídlom v\nPoprade, Zdravotnícka 4373/6, 2. Q. O., bytom Q., 3. G. E., bytom D., 4. S. J., bytom R., 5. W. C., bytom\nQ., SRN, 6. H. Z., bytom J., SRN, 7. X. I., bytom T., Česká republika, 8. G. I., bytom V., Česká republika,\n9. U. I., bytom P.l, Česká republika, 10. P. W., bytom Q., Česká republika, 11. H. B., bytom W., 12. H. J.,\nbytom V., Česká republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04.07.2014, číslo: C\n175/2005-21, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/21/2014-172\nzo dňa 30. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa\n30. septembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu číslo: C 175/2005-21 zo dňa 4. júla 2014 z\nr u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa 30.09.2015 potvrdil\nrozhodnutie odporcu číslo: C 175/2005-21 zo dňa 04.07.2014, ktorým odporca rozhodol ako príslušný\nsprávny orgán podľa § 5 a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len\n„Správny poriadok“), § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), vo veci návrhu Bývalého\nurbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo (ďalej aj „pozemkové spoločenstvo\nalebo spoločenstvo“) s tým, že v záhlaví rozhodnutia správny orgán menovite uviedol členov tohto\npozemkového spoločenstva, na vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou\nako je uvedená v notárskej zápisnici osvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo v protokole a zozname o\nprechode vlastníctva veci štátu na obec tak, že podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. potvrdil vlastníctvo\njednotlivým členom Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach- pozemkové spoločenstvo so sídlom\nv Poprade k nehnuteľnostiam - pozemkov vo výroku presne špecifikovaným. Ďalej rozhodol, že týmto\nrozhodnutím stratili platnosť všetky osvedčenia alebo protokoly a zoznamy, na základe ktorých došlo k\nzápisu vlastníctva vyššie uvedených pozemkov v prospech mesta Vysoké Tatry.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané podľa § 12 ods.\n1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ktorým odporca potvrdil jednotlivým členom Bývalého urbárskeho\n\nspolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo v rozhodnutí presne uvedeným, vlastníctvo k\npozemkom tak, ako to vyplýva z výroku preskúmavaného rozhodnutia, t. j. rozhodol, že tieto pozemky\nsú vo vlastníctve inej osoby ako bola uvedená v notárskej zápisnici osvedčenia vyhlásenia o vydržaní\nalebo protokole a zozname o prechode vlastníctva veci štátu na obec v k. ú. W.. Vychádzajúc z obsahu\npreskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že vydaním rozhodnutia stratil platnosť protokol o delimitácii\nnehnuteľného majetku zapísaný pod PVZ 5/73 z LV č. XXX, z LV č. X, z LV č. X a z LV č. XXX zo\ndňa 01.05.1991 - PVZ 75/91. Protokoly zo dňa 06.04.1994 - PVZ 178/95 a dodatok k protokolu zo dňa\n02.09.1996 - PVZ 240/96. Notárska zápisnica osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 398/1996 - PVZ\n97/96, N 370/1997 - PVZ 165/97, N 369/1997 - PVZ 166/97. Prechod nehnuteľnosti z LV č. X na základe\nneznámeho titulu PVZ 45/96.\nNa základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie vychádza z náležite zisteného skutkového stavu,\npričom správny orgán sa v konaní riadil aj záväzným právnym názorom súdu vysloveným v jeho skorších\nrozhodnutiach, skutková a právna argumentácia je v medziach logickej správnej úvahy, krajský súd\nrozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) ako zákonné potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel\njednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne\nsprávny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1,\n2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžr/154/2016 zo dňa 23.08.2017 uviedol, že\nv medziach odvolania ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými\nv opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení\na záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Najvyšší súd, na\ndoplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým odporca rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 5 a § 7 ods. 1 Správneho poriadku\na § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. vo veci návrhu spoločenstva s tým, že v záhlaví\nrozhodnutia správny orgán menovite uviedol členov tohto pozemkového spoločenstva, na vydanie\nrozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou ako je uvedená v notárskej zápisnici\nosvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo v protokole a zozname o prechode vlastníctva veci štátu na\nobec tak, že podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. potvrdil vlastníctvo jednotlivým členom Bývalého\nurbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom v Poprade k nehnuteľnostiam\n- pozemkov vo výroku presne špecifikovaným. Ďalej rozhodol, že týmto rozhodnutím stratili platnosť\nvšetky osvedčenia alebo protokoly a zoznamy, na základe ktorých došlo k zápisu vlastníctva vyššie\nuvedených pozemkov v prospech mesta Vysoké Tatry.\n\nV súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že konanie podľa § 12 zákona č.\n180/1995 Z.z. je osobitným správnym konaním, ktoré možno začať len v rámci konania podľa tohto\nzákona (o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim), za osobitných podmienok\nstanovených týmto zákonom.\nPodľa ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam,\nz ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo\nprotokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím\na) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,\nb) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,\na to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri\nnehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia\nsprávneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť (ods. 1).\nProti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu (ods. 3).\nRozhodnutie podľa odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra\nnehnuteľností (ods. 4).\nAko zistil odvolací súd z obsahu administratívneho ako i pripojeného súdneho spisu o návrhu\npozemkového spoločenstva zo dňa 28.07.2015, podanom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995\nZ.z. rozhodla Správa katastra Poprad rozhodnutím zo dňa 15.12.2008 č. C-175/2005-01 vo vzťahu k\npozemkom tam špecifikovaným, ktorým potvrdila nadobudnutie vlastníctva v prospech pozemkového\nspoločenstva. V konaní o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia Krajský súd v Prešove\nrozsudkom č. k. l Sp/39/2009-112 zo dňa 15.06.2010 napadnuté rozhodnutie správy katastra zrušil a\nvec jej vrátil na nové konanie. Následne v konaní po zrušení prvého rozhodnutia Správa katastra Poprad\nvydala nové rozhodnutie číslo C-175/2005-2 dňa 20.10.2010, ktorým opätovne potvrdila nadobudnutie\nvlastníctva pozemkovému spoločenstvu. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajský súd v\nPrešove rozsudkom č. k. l Sp/6/2011-88 zo dňa 23.02.2012 toto rozhodnutie správy katastra znovu zrušil\na vrátil jej vec na nové konanie. Správny orgán po zrušení rozhodnutia vydal nové rozhodnutie číslo:\nC-175/2005-12/MK dňa 19.11.2012, ktorým návrhu nevyhovel, proti ktorému pozemkové spoločenstvo\npodalo odvolanie, o ktorom rozhodovala Správa katastra Prešov pod č. Co 4/2013-Bo dňa 30.09.2013 a\nto na tom skutkovom základe, že vo veci rozhodoval predpojatý zamestnanec Správy katastra Poprad.\nTeda odvolací správny orgán sa meritórne vecou nezaoberal.\nVychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že konanie po zrušení posledného rozhodnutia odporcu zo dňa\n19.11.2012 č. C-175/2005-12/MK sa dostalo opätovne do štádia rozhodovania o návrhu pozemkového\nspoločenstva zo dňa 28.07.2005 podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., o ktorom rozhodol príslušný\nsprávny orgán napadnutým rozhodnutím číslo C-175/2005-21 zo dňa 04.07.2014.\nAko je zrejmé v ods. 2 § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. je uvedená pozn. pod č. 29, ktorá odkazuje na\nustanovenia § 2501 až 250s O.s.p., ktoré upravujú inštitút opravného prostriedku proti neprávoplatným\nrozhodnutiam správnych orgánov, pričom z citovaného ustanovenia § 2501 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že\npodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti neprávoplatných rozhodnutiam správnych orgánov, z čoho teda následne\nje zrejmé, že opravný prostriedok je prípustný len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\nNajvyšší súd udáva, že v predmetnej právnej veci bol opravný prostriedok prípustný len proti rozhodnutiu\no potvrdení vlastníctva podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., teda proti rozhodnutiu, ktorým by správny\norgán návrhu na rozhodnutie podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. vyhovel v celom rozsahu. Vyplýva to\nz výkladu ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., konkrétne jeho ods. 2 - v zmysle ktorého možno\npodať opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa ods. 1 a týmto rozhodnutím je len rozhodnutie o\npotvrdení vlastníctva, teda nie rozhodnutie o nevyhovení návrhu podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z.\nVydaniu rozhodnutia číslo C-175/2005-21 zo dňa 04.07. 2014 nebránila prekážka res iudicata, pretože\nrozhodnutie číslo C 175/2005-12/MK zo dňa 19.11.2012 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené\npríslušným správnym orgánom a to Správou katastra Prešov.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka navrhovateľa týkajúca sa nedostatku aktívnej\nlegitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu. Podľa údajov z registra pozemkových\nspoločenstiev vedenom na Obvodnom lesnom úrade v Poprade vo vložke číslo 8/PP je pozemkové\nspoločenstvo BUS Milbach - pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Spoločenstvo je\nprávnickou osobou, bolo obnovené v roku 1992, registrácia Ministerstvom vnútra bola vykonaná\npod č. VVS/1-900/90-7038 dňa 23.11.1992. V roku 1995 spoločenstvo požiadalo o registráciu na\nObecnom úrade v Mlynici podľa zákona č. 187/1993 Z.z. Právne pomery v súlade s právnymi predpismi\nboli prispôsobené na zasadnutí valného zhromaždenia spoločenstva dňa 20.12.1996 a následnou\nregistráciou spoločenstva na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade reg. Č.12/1996.\nOdvolací súd udáva, že pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z.\nnemožno považovať automaticky za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené\nzákonom č. 2/1958 Sb.n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých\nurbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Zákon č. 181/1995 Z.z. neupravuje obnovu práv\nniekdajšieho urbárskeho spoločenstva v tom zmysle, že novo založené spoločenstvo spätne (ex lege)\nvstupuje do právnych pomerov niekdajšieho spoločenstva, ktoré existovalo pred jeho zrušením.\nObnova práv podielových spoluvlastníkov bola vykonaná na základe dedičských rozhodnutí, notárskou\nzápisnicou o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, dokumentmi a listinami\npreukazujúcimi nielen právne nástupníctvo, ale aj obnovu spoločenstva Bývalého urbárskeho\nspoločenstva.\nSpoločenstvo opiera svoju aktívnu legitimáciu o listinu - Osvedčenie vydané formou notárskej zápisnice\nN 391/2003 NZ 92217/2003 - osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým\nbolo vyhlásené, že všetci bývalí účastníci uvedení v tejto notárskej zápisnici, sú členmi pozemkového\nspoločenstva s názvom Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom\nO.C. Fertex, J. Curie č. 1, Poprad a spoluvlastníci spoločných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané\nv pozemkovej knihe k. ú. W. vo vl. č. 1 ako mpč. 346/la2/ a 1/1.\nPredmetná notárska zápisnica je v zmysle § 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Ide v nej o procesný\núkon, ktorým sa osvedčuje hmotnoprávny úkon. Verejná listina ako taká potvrdzuje, že ide o nariadenie\nalebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, tak potvrdzuje pravdivosť\ntoho, čo sa v nej osvedčuje. Na verejnú listinu, teda aj na predmetnú notársku zápisnicu sa aplikuje\nvyvrátiteľná domnienka pravdivosti obsahu listiny. Pokiaľ sa však v konaní o obnove evidencie niektorých\npozemkov a právnych vzťahov k nim zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo\nnotárske osvedčenie, môže správny orgán vydať rozhodnutie, ktorým takéto osvedčenie stráca platnosť\na verejnou listinou slúžiacou ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností sa stáva toto rozhodnutie.\nSprávny orgán však nezistil údaje odporujúce skutočnostiam, a preto takého rozhodnutie nevydal.\nAko je zrejmé z obsahu spisu navrhovateľ Mesto Vysoké Tatry sa v konaní vedenom na Okresnom súde\nPoprad pod sp. zn. 11C/147/207 domáhal určenia neplatnosti osvedčenia, pričom uvedená žaloba bola\nzamietnutá z dôvodu nedostatku právneho záujmu na takomto určení, nakoľko na určení neplatnosti\nprocesného úkonu neexistuje naliehavý právny záujem.\nTakisto ani predložené konfiškačné rozhodnutie nebolo skutočnosťou, ktorá by mohla byť považovaná\nza spôsobilú spochybniť správnosť údajov, z ktorých malo notárske osvedčenie vychádzať.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Poprade číslo\nM-47/46-111 zo dňa 08.08.1946 rozhodla komisia na svojom zasadnutí, že Bývalí urbarialisti obce\nMilbach, obyvatelia v obci Milbach sú osobami nemeckej národnosti a v dôsledku toho podľa ustanovenia\npísm. a) ods. 1 a odseku 10 § 1 nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia číslo 64/46 Sb. pokladá sa ich\nmajetok za skonfiškovaný dňa 1. marca 1945. Toto rozhodnutie sa týkalo menovite poľnohospodárskeho\nmajetku v katastrálnom území Q. a nie v katastrálnom území W.. Konfiškačné rozhodnutie sa týkalo\nmenovite pôdohospodárskeho majetku katastrálneho územia Q. a toto rozhodnutie je konečné. Správny\norgán v konaní nebol oprávnený skúmať správnosť konfiškačného rozhodnutia.\nOdvolací súd zhodne ako krajský súd dospel k záveru, že správny orgán postupoval v danej veci\nv intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových\n\npodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, a preto krajský súd\nnepochybil, keď potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi\nvzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporcovi právo na\nnáhradu trov zo zákona neprináleží. Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému\núčastníkovi konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 181,92 eur za jeden úkon právnej služby\n- vyjadrenie k odvolaniu á 143,-eur + 8,58 eur režijný paušál + 20% DPH.\nÚstavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. k. IV. ÚS 150/2018 -144 zo dňa 06.12.2018 rozhodol, že\n1. Základné právo mesta Vysoké Tatry na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na jeho právo na spravodlivé súdne konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr 154/2016 z\n23.08.2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/154/2016 z 23.08.2017 zrušuje a vec\nvracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Mestu Vysoké Tatry priznáva úhradu trov konania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a\nšesť centov), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nHMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.\nUznesením ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 150/2018 zo 06.03.2018 bola sťažnosť mesta Vysoké Tatry v\nčasti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\na čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá.\nSťažovateľ v sťažnosti formuluje zásadné námietky, prostredníctvom ktorých spochybňuje ústavnú\nudržateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý sa podľa jeho názoru nedostatočným\nspôsobom vysporiadal s námietkami prezentovanými v posudzovanom konaní sťažovateľom. Ide o\nnasledujúce zásadné námietky:\n- vydaniu rozhodnutia okresného úradu zo 04.07.2014 bránila prekážka res iudicata (rozhodnutie\nokresného úradu z 19.11.2012),\n- pozemkové spoločenstvo nemá aktívnu legitimáciu ako navrhovateľ správneho konania a zároveň ani\nako osoba, ktorej možno podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. potvrdiť nadobudnutie\nvlastníctva,\n- okresný úrad nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre potvrdenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva k\nsporným nehnuteľnostiam jednotlivých členov pozemkového spoločenstva,\n- notárska zápisnica zo 14.10. 2003 je neplatná,\n- konanie pred správnym orgánom je zaťažené procesnými vadami (nepreukázanie včasnosti podania\nnávrhu, právomoci okresného úradu na prejednanie návrhu a povinnosti prejednať návrh komisiou),\n- počas konania pred správnymi súdmi došlo k strate spôsobilosti na práva a povinnosti viacerých\nfyzických osôb ako účastníkov konania, na ktoré správne súdy nereagovali.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 6 ods.1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...\n\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať\npredmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd\nzo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01). Ústavný\nsúd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od\nveci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV.\nÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na\nzistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane pripomína, že nezávislé rozhodovanie všeobecných\nsúdov sa má uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj\nhmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho rozhodovania tvoria predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú vyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVšeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho\ncelkovú presvedčivosť teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na\nzáklade týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že\npráve on má poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (m. m. napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III.ÚS 332/09).\nKeďže predmetom ústavného prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie vydané v správnom súdnictve\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o opravných prostriedkoch\nproti rozhodnutiam správnych orgánov), ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v\nzmysle ktorého úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov,\nale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (napr. IV. ÚS\n155/2012).\nUvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno\nvyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci, pričom\núlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je z ústavného hľadiska\nakceptovateľný a udržateľný.\nZ odôvodnenia nálezu ústavného súdu ďalej vyplynulo, že v rámci svojej prvej (zásadnej) námietky\nsťažovateľ argumentuje, že zo strany okresného úradu došlo k vydaniu rozhodnutia zo 04.07.2014 aj\nnapriek tomu, že už predtým vydané rozhodnutie z 19.11.2012 predstavovalo prekážku res iudicata.\nÚstavný súd akceptuje odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu, podľa ktorého rozhodnutie z\n19.11.2014 nezakladá prekážku res iudicata.\nNámietku sťažovateľa o existencii prekážky res iudicata, ktorá mala brániť okresnému úradu vo veci\nznovu konať a rozhodnúť opätovne 04.07.2014, ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nĎalej ústavný súd v náleze uviedol, že sťažovateľ prostredníctvom svojej ďalšej (zásadnej) námietky\ntvrdí, že pozemkové spoločenstvo nedisponovalo aktívnou legitimáciu v konaní podľa § 12 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 180/1995 Z.z..\nPosudzujúc námietku sťažovateľa o nedostatku aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva,\nústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pri jej odôvodňovaní neuplatňuje jednotnú terminológiu. V\nsťažnosti jednak predostiera argumentáciu, ktorej cieľom je spochybniť nedostatok aktívnej legitimácie\n\npozemkového spoločenstva na podanie návrhu podľa § 12 ods.1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ako\naj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva.\nAktívna legitimácia na podanie návrhu v správnom konaní sa však nevyhnutne neriadi pravidlom, podľa\nktorého je pre jej identifikáciu podstatné výlučne hmotné právo, teda posúdenie toho, či návrh podala\nosoba, ktorá je aj skutočným nositeľom uplatneného práva, tak ako je to v civilnom (sporovom) konaní.\nZ ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. platného a účinného v čase podania návrhu\npozemkového spoločenstva priamo vyplývalo pravidlo, podľa ktorého je subjektom oprávneným podať\nnávrh podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona ten, kto preukáže právny záujem o vydanie takéhoto\nrozhodnutia.\nPosúdenie aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu podľa § 12 ods.1 písm.\nb) zákona č. 180/1995 Z.z. zo strany okresného úradu považuje ústavný súd za udržateľný.\nPrávne postavenie pozemkového spoločenstva je vo svojej podstate determinované snahou užívať\nspoločnú vec a na nej hospodáriť. Za tejto situácie a berúc do úvahy samotné tvrdenie pozemkového\nspoločenstva o tom, že vlastníctvo k spoločnej veci bolo neoprávnene zapísané na inú osobu\n(sťažovateľa) by právne postavenie pozemkového spoločenstva bez jeho možnosti domáhať sa vydania\nrozhodnutia o potvrdení (spolu)vlastníctva jeho jednotlivých členov k spoločnej veci bolo zjavne neisté.\nZáver o tom, že pozemkové spoločenstvo osvedčilo právny záujem na vydaní rozhodnutia o potvrdení\nspoluvlastníctva jeho jednotlivých členov k spoločnej veci je preto, aj s prihliadnutím na cieľ, ktorému\npozemkové spoločenstvo podľa jeho stanov slúži (obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv\nbývalých urbárnikov, resp. ich právnych j nástupcov) ústavne udržateľný.\nÚstavný súd následne vo svojom náleze uviedol, že správny orgán je povinný skúmať, či sú dané vecné\ndôvody pre priznanie alebo deklarovanie práva účastníka konania z pohľadu predmetu konania ( §\n12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z. - potvrdenie vlastníctva k sporným pozemkom inej osobe\nalebo štátu). Ešte pred samotným posúdením dôvodnosti podaného návrhu bolo povinnosťou správneho\norgánu ustáliť okruh účastníkov konaní, teda tých, o ktorých právach sa malo v správnom konaní konať\na v prospech ktorých sa malo potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom. (Podľa § 14 ods. 1 Správneho\nporiadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nsa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo\ndotknuté), ako aj to, že účastníci konania - osoby, v prospech ktorých má byť potvrdené vlastníctvo k\nsporným pozemkom, sú aktívne vecne legitimované, teda, že im svedčí právo si tento hmotnoprávny\nnárok uplatňovať.\nPodľa názoru ústavného súdu správnosť takto uplatňovaného postupu potvrdzuje aj predbežný záver\nnajvyššieho súdu vyplývajúci z napadnutého rozsudku o tom, že pozemkové spoločenstvo nemožno\nautomaticky považovať za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené zákonom\nSlovenskej národnej rady č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne\nužívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, a preto ani jednotlivých\nsúčasných členov pozemkového spoločenstva nemožno automaticky považovať za právnych nástupcov\npôvodných urbárnikov.\nOkrem toho vo vzťahu k sporným pozemkom išlo podľa zákonného článku XIX z roku 1898 o\n„nedielne podielové spoluvlastníctvo členov spoločenstva“ (str. 32 a 63 rozhodnutia okresného úradu zo\n04.07.2014), a nie urbariátu ako celku, ktorému patrilo len spoločné užívanie sporných pozemkov.\nZ uvedeného dôvodu bolo prvoradou úlohou správneho orgánu vysporiadať sa s otázkou účastníctva\njednotlivých členov pozemkového spoločenstva v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o usporiadaní\nvlastníctva k pozemkom a na tento účel preskúmať, či im ako “iným osobám“, v prospech ktorých sa má\npotvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom svedčí aktívna legitimácia.\nZ hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo\nprávnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či\núčastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe\ntvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,\no ktoré v konaní ide.\n\nSťažovateľ v tomto kontexte argumentuje, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva\nnepreukázali právne nástupníctvo po pôvodných členoch (bývalých urbárnikoch pôvodného urbariátu)\nhodnoverným spôsobom.\nTaktiež ústavný súd v náleze uviedol, že sťažovateľ v súvislosti s rozhodnutím okresného úradu zo\n04.07.2014 namieta, že vlastnícke právo jednotlivých členov pozemkového spoločenstva bolo potvrdené\naj vo vzťahu k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v PKV 10 v katastrálnom území Starý Smokovec\n(pôvodná mpč. 3462/b/l), pričom z predmetného rozhodnutia nevyplýva, na podklade akých skutočností\ndospel k záveru o tom, že členom pozemkového spoločenstva svedčí spoluvlastnícke právo k tejto\nnehnuteľnosti. Sťažovateľ touto argumentáciou v podstate namieta, že z rozhodnutia okresného úradu\nzo 04.07.2014 nevyplýva odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie jednotlivých členov pozemkového\nspoločenstva vo vzťahu k uplatňovanému nároku na potvrdenie vlastníctva k pôvodnej mpč. 3462/b/1\nvôbec.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu, ktorými potvrdil\npreukázanie aktívnej vecnej legitimácie členov pozemkového spoločenstva ako základného predpokladu\núspešného si uplatnenia nárokov v príslušnom správnom konaní, nie sú ústavne akceptovateľným a\nudržateľným spôsobom odôvodnené, a preto sú v rozpore s požiadavkami vyvoditeľnými zo základného\npráva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods.\n6 zákona o ústavnom súde).\nPodľa ust. § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (Ďalej „Správny súdny poriadok\nalebo SSP“ ), účinného od 01.07.2016, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak\nby boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na ust. § 492 ods. 3 SSP, podľa ktorého, lehoty na podanie\nodvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších\npredpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.\nV danom prípade lehota na odvolanie začala navrhovateľovi aj odporcovi a účastníkom konania plynúť\npredo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, a preto právny účinok odvolania\npodaného navrhovateľom zostal zachovaný. Za danej situácie postupoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v odvolacom konaní podľa procesného predpisu účinného do 01.07.2016 (zákon č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok, O.s.p.), keďže inštitút odvolacieho konania v postupe Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nový procesný predpis neobsahuje (viď § 11 a § 145 ods. 1 SSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po zrušení veci v intenciách Nálezu Ústavného súdu IV. ÚS\n150/2018-144 zo dňa 06.12.2018 dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa proti\nrozsudku krajského súdu je potrebné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.,\nrozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n30.04.2019 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1,2 O.s.p,).\nPodľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\n\nPodľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa\nprimerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že vo výroku rozhodnutia zo 04.07.2014 okresný úrad potvrdil,\nže sporné pozemky presne identifikované v samotnom výroku sú vo vlastníctve osôb: Q., F., H., obec\nQ., F., B., H., A.á, H., A., A., X., U., H., R., A., Q., J., S., X., G., Q., Q., H., H., U., Q., X., G., H. a H., ktorí\nsú „členmi Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo“.\nV odôvodnení rozhodnutia zo 04.07.2014 okresný úrad v súvislosti s účastníctvom v predmetnom konaní\nvyslovil nasledujúce závery:\n„účastníkmi konania sú... všetci členovia spoločenstva, ktorí sú súčasne podielovými spoluvlastníkmi aj\ntých nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide ...... Účastníci konania odvodzujú svoje spoluvlastníctvo\nk nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania z právneho nástupníctva titulom dedenia, resp.\nvydržania vlastníckeho práva. V PKV 1 k. ú. W. neboli zapísané spoluvlastnícke podiely spoločnej\nnehnuteľnosti a zápis bol vykonaný iba v prospech urbáru ako útvaru, vedená bola len urbárska\nkniha. Zrušením urbáru zostalo vlastníctvo podielnikov zachované a to podľa stavu ku dňu účinnosti\nzákona č. 2/1958 Sb. SNR. Notárskou zápisnicou N 391/2003 Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003\nbola obnovená urbárska kniha a súčasne osvedčená aj veľkosť podielov pôvodných spoluvlastníkov,\nresp. ich právnych nástupcov, pričom z jej príloh je preukázaná nadväznosť ich právnych predchodcov.\nToto osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam je verejnou listinou, ktorá je\nevidovaná na katastrálnom odbore ako záznamová listina pod číslom záznamu Z 3156/2003, v katastri\nnehnuteľností zapísaná pod číslom zmeny 44/04. Spoluvlastníci a ich spoluvlastnícke podiely a tituly\nnadobudnutia sú evidované v LV XXX k. ú. W. vo vzťahu k pôvodnej nehnuteľnosti mpč 3461/a/2/\na/1/1 zapísanej v PKV 1 k. ú W..“ Dokumentom, ktorý zaznamenal potvrdenie vlastníctva útvaru, t. j.\npozemkového spoločenstva, je nepochybne zmluva uzavretá s grófom D. ako aj zápis v PKV 1 k. ú W.\na okrem týchto aj rozhodnutie pozemkového úradu Poprad o reštitučných nárokoch spoluvlastníkoch\nspoločných nehnuteľností a to o znárodnení parc. č. 19 a 20, kde rozhodoval pozemkový úrad\nrozhodnutím č. 2009/283/2785-Kj zo dňa 10.09.2011.\nPodľa názoru Krajského súdu v Prešove vysloveného v rozsudku č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa\n30.09.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu číslo: C 175/2005-21 zo 04.07.2014,\ndokumentom potvrdzujúcim právne nástupníctvo „bývalých urbárnikov“ bol aj Výpis z registra\npozemkových spoločenstiev č. j. 2013/819/157 Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach pozemkové spoločenstvo registrovaného pod č. 12/96, práv. 9603011-002 ako spoločenstva s právnou\nsubjektivitou a Stanovy (v zmysle ktorých cieľom tohto združenia je obnovenie reálneho výkonu\nvlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov a ich právnych nástupcov...) Vo vzťahu k\nnámietke, v ktorej navrhovateľ poukázal ... „na obsah osvedčenia o vydržaní, z ktorého vyplýva, že\nčlenovia sú spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané vo vložke č. 1 v k.\nú. W. ako mpč. 3461/a/2/a1/1... a nič viac“ krajský súd poukázal na prílohy notárskej zápisnice JUDr.\nV. N 391/2003, Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003 a to vyhlásenia členov PS o tom, že sú podielovými\nspoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností v k. ú. Q. a k. ú W. (všetkých) (čl. 1046 až 1079 k prílohe\nč. 101 v AS 2), pričom v Zozname vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ( čl. 1080 k prílohe č.\n101 AS 2) je uvedená pozemkovoknižná zápisnica č. 1 k. ú W., ale aj zápisnica č. 10, k. ú. W., do\nktorej bola pôvodná mpč. 3462/b/1 odpísaná na základe znárodnenia. Podľa názoru krajského súdu\nsa odporca v preskúmavanom prípade vysporiadal s otázkou znárodnenia v súvislosti so sanatóriom\nTatra tak, že znárodnením štát nadobudol len časť mpč. 3462/b/1 a to parcely č. 19 a 20. Predmetnou\nnotárskou zápisnicou bola obnovená urbárska kniha a súčasne bola osvedčená aj veľkosť podielov\njednotlivých spoluvlastníkov PS. Vo vzťahu k ďalšej námietke navrhovateľa, že notárska zápisnica\nnemôže byť úradnou listinou lebo postráda konkrétne mená právnych predchodcov dáva krajský súd do\npozornosti prílohy notárskej zápisnice (čl. 1080 a 1081 k prílohe 101 v AS 2) označené ako „Zoznam\nvlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, v ktorých sú označené aj mená pôvodných vlastníkov, od\nktorých jednotliví členovia odvodzujú veľkosť svojich podielov. Navrhovateľ svoje tvrdenie (o neplatnosti\npredmetnej notárskej zápisnice) doposiaľ ani ničím nepreukázal a neuspel ani v konaní pred Okresným\nsúdom Poprad č. 12C 174/2007 o neplatnosť uvedeného notárskeho osvedčenia, o ktorom okresný\nsúd rozhodol tak, že návrh Mesta Vysoké Tatry zamietol. Rozsudok zo dňa 08.09.2008 nadobudol\nprávoplatnosť dňa 24.10.2008 (čl. 58 k prílohe 102 AS 2). K námietke navrhovateľa, že s poukazom\nna § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. možno podielové spoluvlastníctvo nadobudnúť iba prevodom\n(kúpna, darovacia zmluva), alebo prechodom (dedením), žiadny iný spôsob nadobudnutia vlastníctva\n\nneprichádza do úvahy a absolútne už nie vydaním osvedčenia o vydržaní, pričom správny orgán v\nrozhodnutí ani neuviedol deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním a\nnávrh mal obsahovať aj skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom\n(Občianskym zákonníkom), je potrebné uviesť, že správny orgán nerozhodol - nepotvrdil nadobudnutie\nvlastníctva vydržaním podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z., ale rozhodoval podľa § 12 ods. 1 písm.\nb) citovaného zákona a potvrdil, že pozemky sú vo vlastníctve inej osoby. Právna úprava (zákon č.\n180/1995 Z.z.) pritom nevylučovala, aby podiely na spoločnej nehnuteľnosti boli členmi nadobudnuté\nna základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré má deklaratórne účinky. Opätovne treba\nzdôrazniť, že vlastnícke právo členov urbáru (PS) k spoločným nehnuteľnostiam zostalo v zmysle zákona\nč. 2/1959 Zb. zachované a spoločné lesy prešli len do obhospodarovania štátnej lesnej organizácie\nalebo družstva. Keďže členovia urbáru neboli v PKV č. 1 k. ú W. menovite zapísaní, ale týchto urbár\nevidoval v tzv. urbárskej knihe, ktorá sa však nezachovala, tak notárskou zápisnicou N 391/2003, Nz\n92217/2003 došlo k obnoveniu urbárskej knihy s prihliadnutím na prevody medzi členmi urbáru tak, ako\nto bolo zdokumentované vo vyhláseniach, ktoré tvorili prílohu notárskej zápisnice. Uvedeným postupom\nčlenovia PS preukazovali veľkosť svojich podielov v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. Aj v\ntomto prípade preto námietky navrhovateľa sú nedôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci udáva.\nZ Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 150/2018-144 zo dňa 06.12.2018 vyplýva,\nže nemôže obstáť záver o tom, že členovia pozemkového spoločenstva presne identifikovaní vo\nvýroku rozhodnutia správneho orgánu zo 04.07.2014 sú súčasne aj podielovými spoluvlastníkmi\nsporných pozemkov. Pokiaľ správny orgán dospel v citovanom rozhodnutí k záveru, že členovia\npozemkového spoločenstva presne identifikovaní vo výroku tohto rozhodnutia sú súčasne aj podielovými\nspoluvlastníkmi sporných pozemkov, bolo jeho povinnosťou tento svoj záver náležitým spôsobom\nodôvodniť. (§ 34 ods. 1, 2 ,3, 4, 5 a 6, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku).\nV tejto súvislosti najvyšší súd udáva v zmysle citovaného nálezu ústavného súdu, ktorého závery\ncituje, „že zo strany odporcu bude potrebné podrobne vykonať dokazovanie a to v súvislosti s\npremisou vyslovenou v rozhodnutí, že zrušením urbáru zákonom č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave\npomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a\npodobných útvarov zostalo vlastníctvo podielnikov zachované. Úlohou správneho orgánu bude teda na\npodklade tejto premisy odôvodniť právne nástupníctvo členov pozemkového spoločenstva po pôvodných\n„podielnikoch“, teda vysporiadať sa s tým, ako členovia pozemkového spoločenstva, ktorí sú uvedení\nvo výrokovej časti rozhodnutia zo 04.07.2014, vstúpili do práv a povinností po pôvodných urbárnikoch\nvrátane identifikácie pôvodných urbárnikoch.“\nAko uviedol ústavný súd vo všeobecnosti je právnym nástupcom totiž ten, kto vstupuje do práv a\npovinností právneho predchodcu na základe skutočností ustanovených hmotným právom. K záveru\no tom, kto je právnym nástupcom, nemožno dospieť bez riadnej identifikácie pôvodného subjektu\n(jednotlivých pôvodných urbárnikoch), od ktorého sa nástupníctvo odvádza. Keďže rozhodnutie\nokresného úradu zo 04.07.2014 v odôvodnení neidentifikuje mená pôvodných urbárnikov, chýba v\nňom zásadný podklad, ktorý by umožňoval správnemu orgánu vysporiadať sa s otázkou právneho\nnástupníctva, a tým aj existenciou podielového spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva\nk sporným pozemkom. Na tomto predbežnom závere nemení nič ani skutočnosť, na ktorú poukázal\nkrajský súd vo svojom rozhodnutí, a síce, že mená pôvodných urbárnikov sú obsiahnuté v „Zozname\nvlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, keďže v samotnom rozhodnutí správneho orgánu\nabsentujú skutočnosti o tom, či dôkaz v tomto kontexte bol vôbec vykonaný a ako bol zo strany správneho\norgánu vyhodnotený pri náležitom odôvodnení v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.\nÚstavný súd taktiež uviedol, že okresný úrad v rozhodnutí zo 04.07.2014 súčasne poukazuje aj\nna to, že podielové spoluvlastníctvo členov pozemkového spoločenstva bolo preukázané nielen\nprávnym nástupníctvom, ale rovnako aj vydržaním vlastníckeho práva. Odkazuje pritom na notársku\nzápisnicu 14.10.2003, ktorou došlo podľa jeho názoru k obnoveniu urbárskej knihy a súčasne k\nosvedčeniu „veľkosti podielov pôvodných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov“. Notárska\nzápisnica zo 14.10.2003 je osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníctva vydaným v zmysle § 63\nNotárskeho poriadku, prostredníctvom ktorého sa osvedčilo, že členovia pozemkového spoločenstva\nsú „spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností“ (citované z notárskej zápisnice zo 14.10.2003) pôvodne\nzapísaných v pozemkovej knihe k. ú. W. vo vl. č. 1 ako mpč. 3461/a/2/a/1/1. Notárskou zápisnicou\n\nosvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva sa vo všeobecnosti osvedčuje nadobudnutie vlastníckeho\npráva vydržaním, teda osvedčuje sa originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k určitej\nnehnuteľnosti. Ide pritom o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej\nzákonom, pričom inštitút vydržania vlastníckeho práva je spojený s jeho nadobudnutím v dôsledku\nkvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom ustanovenú dobu. Pokiaľ správny orgán dospel\nk záveru, že notárskou zápisnicou zo 14.10.2003 došlo k „obnoveniu urbárskej knihy“ a tým aj\nk osvedčeniu veľkosti podielov pôvodných spoluvlastníkov, resp. pôvodných urbárnikov, nevysvetlil,\nna podklade akých skutočností k tomuto záveru dospel. V tejto časti je rozhodnutie odporcu\nnepreskúmateľné. Notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia\nvlastníctva k nehnuteľnosti totiž už zo svojej podstaty nemôže zároveň automaticky osvedčovať veľkosť\npodielov „pôvodných urbárnikov“, keďže osvedčuje len hmotnoprávny úkon (vydržania), na podklade\nktorého svedčí vlastnícke právo určitému subjektu - v konkrétnych okolnostiach veci súčasným členom\npozemkového spoločenstva.\nÚstavný súd zdôraznil, že pokiaľ otázka aktívnej vecnej legitimácie nie je zo strany správneho orgánu\nnáležite preskúmaná a odôvodnená, nemôže dôjsť ani k naplneniu zmyslu ustanovenie § 12 ods.1\npísm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré spočíva v odstránení rozporov údajov zapísaných v evidencii\nvlastníckych práv so stavom skutočným.\nPredpokladaným výsledkom návrhu podaného podľa § 12 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je vydanie\nverejnej listiny, ktorou bude potvrdené vlastnícke právo jednotlivých členov pozemkového spoločenstva\na ktorá bude verejnou listinou spôsobilou na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Výsledok\nkonania o návrhu podľa § 12 zákona teda v prípade kladného rozhodnutia zasahuje do práv zapísaného\nvlastníka sporných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné, aby otázka aktívnej vecnej\nlegitimácie bola zo strany príslušného správneho orgánu riadne zodpovedaná. V opačnom prípade totiž\nhrozí vznik prípadnej ďalšej krivdy na úkor subjektu, ktorému skutočne svedčí vlastnícke právo (m. m.\nL US 350/09,11. US 7/2014).\nPokiaľ správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo 04.07.2014 síce uviedol dôkazy (notárska zápisnica\nzo 14.10. 2003, zmluva uzavretá s grófom D., zápis v PKV 1 k. ú. W., rozhodnutie pozemkového\núradu Poprad o reštitučných nárokoch spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností), z ktorých vychádzal\npri formulovaní záveru o tom, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva sú spoluvlastníkmi\nsporných pozemkov (pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe k. ú. W. vo vl. č. 1 ako mpč. 3461/\na/2/a/l/l), ale tento svoj záver náležitým spôsobom neodôvodnil, treba považovať jeho rozhodnutie\nza nepreskúmateľné. Účastník správneho konania má totiž právo na také odôvodnenie správneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace\ns predmetom správneho konania.\nPokiaľ správny orgán dôkazy riadnym spôsobom nevyhodnotil a vyhodnotenie dôkazov zároveň riadnym\nspôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, potom ani krajský súd ako prvostupňový správny súd a po\nňom najvyšší súd ako odvolací správny súd nemohli preskúmať, či vykonané dôkazy logicky umožňujú\nvysloviť skutkový záver, ku ktorému správny orgán pri preskúmavaní otázky aktívnej vecnej legitimácie\ndospel a zároveň nemohli preskúmať ani to, či právne závery, ktoré z takto zisteného skutkového stavu\nsprávny orgán vo svojom rozhodnutí vyvodil, sú ústavne udržateľné.\nV zmysle uvedených záverov ústavného súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje, bude úlohou\nodporcu postupovať v intenciách zrušujúceho nálezu ústavného súdu, doplniť dokazovanie na\npreukázanie sporných skutočností týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva\nv naznačenom smere, svoje závery náležite odôvodniť a opätovne rozhodnúť.\nTaktiež bude úlohou správneho orgánu ustáliť okruh účastníkov konania, teda tých, o ktorých právach sa\nmalo v správnom konaní konať a v prospech ktorých sa malo potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom.\nPrvoradou otázkou správneho orgánu bude vysporiadať sa s otázkou účastníctva jednotlivých členov\npozemkového spoločenstva v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a na tento účel preskúmať či im\nako iným osobám, v prospech ktorých sa má potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom svedčí aktívna\nlegitimácia.\n\nTaktiež bude úlohou správneho orgánu odôvodniť na základe akých skutočností dospel k záveru,\nže členom pozemkového spoločenstva svedčí spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne\nzapísaným v PKV 10 v k. ú W. pôvodná mpč. 3462/b/1 a odôvodniť aktívnu vecnú legitimáciu jednotlivých\nčlenov pozemkového spoločenstva vo vzťahu k uplatňovanému nároku na potvrdenie vlastníctva k\npôvodnej mpč. 3462/b/1.\nV zmysle uvedeného najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie podľa § 220 O.s.p.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania\nnepriznal, nakoľko si ich náhradu síce uplatnil, ale ich výšku následne nevyčíslil. Odporca nemá zo\nzákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/21/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}