{"guid": "9cc2788d-72ed-4c97-afb5-e7a35b49417d:316ea37c-2e35-4ba8-a7fa-fd076804fc6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8014200858.1", "spisova_znacka": "7Sžso/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/1/2017 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 7Sžso/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8014200858.1", "identifikacne_cislo": "8014200858", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/316ea37c-2e35-4ba8-a7fa-fd076804fc6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200858.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200858.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200858.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/1/2017\n8014200858\n29. 05. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:8014200858.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, právnej veci žalobcov: 1/ H.\nX. T. - ITI MEDIA, IČO: 46 373 519, Bardejovská 220/1, Svidník, 2/ T. M. A., I., Poľská republika, všetci\nzastúpení: JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej:\nSociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej z 24. apríla 2014, číslo: 20338-2/2014-BA, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 4S/53/2014-46 zo dňa 7. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nč. k. 4S/53/2014-46 zo dňa 7. mája 2015 v napadnutej časti m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z\n24. apríla 2014, číslo: 20338-2/2014-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník\nzo dňa 4. decembra 2013, č. 5920-42/2013-Sk, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec\njej v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa 2/ o d m i e t a .\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho\nzastúpenia vo výške 56,82 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu 1/ advokáta JUDr. Dušana Remeta,\nMasarykova 2, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4S/53/2014-46 zo dňa 5. mája 2015 zamietol žalobu žalobcu 1/,\nktorou sa žalobca 1/ a 2/ domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedené v úvodnej\nčasti tohto rozsudku, žiadajúc jeho zrušenie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu\nSociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 5920-42/2013-Sk zo dňa 4. decembra 2013 a vrátenie veci\nna ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ zrušil rozhodnutie žalovanej z 24. apríla 2014, číslo:\n20338-2/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 4. decembra\n2013 č. 5920-42/2013-Sk podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu trov konania\nvo výške 432,30 eur .\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z obsahu administratívneho spisu mal\npreukázané, že preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2014 rozhodla žalovaná ako príslušný\nodvolací orgán o odvolaní žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky\nSvidník zo dňa 4. decembra 2013, č. 5920-42/2013-Sk (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o\n\nsociálnom poistení“) odvolanie žalobcu 1/ zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\npotvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 4. decembra 2013 rozhodol podľa § 178 ods.\n1 písm. a) bod 1. a § 210 ods. 1 zákona tak, že zamestnancovi T. (žalobca 2/) zaniklo povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa\nslovenskej legislatívy uplynutím dňa 28. februára 2013. V registri poistencov Sociálnej poisťovne bol od\n1. februára 2011.\nT. (žalobca 2/) bol zamestnancom zamestnávateľa H. X. T. -ITI MEDIA , IČO: 46 373 519, Bardejovská\n220/1, Svidník.(žalobcu 1/).Žalobca 1/ bol podľa výpisu zo živnostenského registra :750-38571 držiteľom\nživnostenského oprávnenia s dňom vzniku 1. október 2011, s miestom podnikania Bardejovská 220,\nSvidník (do 13. februára 2014, Ľ. Štúra 489/9, Svidník), v registri zamestnávateľom bol vedený od 1.\noktóbra 2011.\nĎalej krajský súd zistil, že sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre\npoľských podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch\ncieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky,\nale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú\nvykonávajú v Poľskej republike. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho\nvykonania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená\npožadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne\nSociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej na území Slovenskej republiky,\nbola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle\nmôže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom\nprípade Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa postupuje pri určení uplatniteľnej legislatívy, ako aj pri\nposkytovaní údajov relevantných na posúdenie uplatniteľnej legislatívy rovnako vo vzťahu ku všetkým\nfyzickým osobám s bydliskom v iných členských štátoch Európskej únie, ako aj vo vzťahu k príslušným\ninštitúciám určených na stanovenie uplatniteľnej legislatívy v jednotlivých členských štátoch.\nV danom prípade Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník v sídle zamestnávateľa žalobcu 2/ na\nBardejovskej ulici 220/1, Svidník, zameranou na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov\nkontrolou zistila, že sídlo spoločnosti zamestnávateľa, uvedené vo výpise zo živnostenského registra\nnespĺňa základné kritériá registrovaného sídla spoločnosti.\nNa základe uvedených skutočností\nSociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán dospela k záveru, že zamestnancom účastníka konania\npovinné nemocenské, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území\nSlovenskej republiky zaniklo podľa slovenskej legislatívy.\nZákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu krajský súd preskúmal v\nintenciách ustanovení § 172 až § 225 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.z. ), ktorú právnu úpravu\ncitoval, súčasne v intenciách čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z\n29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len nariadenie 883/2004) postupom\nv zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,\nupravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nKrajský súd poukázal na to, že pravidlá, ktoré majú určiť uplatniteľnú legislatívu majú za úlohu\nzabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy\ndvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii,\nže sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Základné nariadenie v čl. 13\nupravuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých\nčlenských štátoch. Článok 13 (3) základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva\nčinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských\nštátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu v odlišných členských štátoch, podlieha právnym\npredpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto\nčinnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13\n(1) základného nariadenia.\n\nKrajský súd konštatoval, že záver z vykonaného dokazovania správnymi orgánmi v mieste podnikania\nžalobcu 1/ o tom, že žalobcovi 2/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti nie je založené na dostatočnom zisťovaní skutkových\nokolností. Nebolo jednoznačne preukázané, kde bola uzatvorená väčšina zmlúv s klientmi, miesto,\nkde sú vykonávané hlavné finančné funkcie vrátane bankovníctva, miesto náboru zamestnancov a\npodobne. Rovnako nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za účelom reálneho výkonu\nčinnosti žalobcu 2/ ako zamestnancov. Z vykonaného dokazovania, ktoré považoval krajský súd za\nnedostatočné, je záver, že žalobca 2/ na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca\nnevykonával, predčasný a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci.\nKrajský súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom\n2/ dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň tým, že mu nebolo doručené do vlastných rúk,\ntrpia takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/\nOSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanej v ďalšom konaní\nuložil povinnosť vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikali pochybnosti o mieste podnikania\nžalobcu 1/ a rovnako vykonať dokazovanie na objektívne preukázanie, že žalobca 2/ reálne činnosť\nzamestnanca na území Slovenskej republiky nevykonával.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP vo vzťahu k žalobcovi 2/ , ktorý\nmal v konaní úspech , preto mu krajský súd priznal náhradu trov konania za 3 úkony právnej služby\npodľa vyčíslenia spolu v sume 432,30 eur.\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná.\nŽalobca 1/ a 2/ navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovanej v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a priznať právo na náhradu trov konania. Žalovaná\nnavrhla rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu 2/ zamietnuť.\nŽalobca 1/ v dôvodoch odvolania namietal , že v priebehu administratívneho konania došlo k porušeniu\njeho viacerých subjektívnych práv, najmä pokiaľ ide o spravodlivý proces, ktorý zahŕňa aj právo na\nzákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy a\nprávo na dodržiavanie základných zásad správneho konania.\nPoukazom na nariadenia ES č. 883/2004, jeho čl. čl. 13 ods. 3 uvedeného nariadenia, ako aj\nvykonávacieho nariadenia - nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 a čl. 1 ods. 1 písm.\na/ a b/, čl. 16 ods. 2, 3, 5 a rozsudok najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžso 90/2015 zo dňa 14. decembra 2016\nv skutkovo a právne obdobnej veci žalovaná nemala právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k žalobcovi 2/ ako zamestnancovi žalobcu 1/. Nestotožnil sa s právnym názorom\nkrajského súdu o tom, že nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu 1/. Postavenie žalobcu 1/\nako zamestnávateľa a žalobcu 2/ ako zamestnanca tvoria jednotu a ide o ich spoločné práva, ktoré\nboli nezákonnými rozhodnutiami porušené. Žalobca 1/ upriamil pozornosť na list žalovanej zo dňa 25.\njúla 2013, v ktorom informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia o tom, že zamestnanci\nžalobcu 1/ a ďalších vybraných zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom o tom,\nže v prípade podania odvolania zo strany týchto zamestnávateľov a ich zamestnancov tieto zamietne\na potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek. Namiesto riadneho zistenia skutkového stavu veci\nžalovaná pristúpila k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutí o tom, že zamestnanci žalobcu 1/ a\nďalších zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom.\nŽalovaná v podanom odvolaní poukázala na nesúhlasné stanovisko s odôvodnením rozsudku krajského\nsúdu v časti konštatovania, že nebolo dostatočne preukázané registrované sídlo alebo miesto\npodnikania žalobcu 1/ na území Slovenskej republiky. Zdôraznila, že kontroly zamerané na reálny výkon\nčinnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike začala\nSociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia. Pred\nvydaním prvostupňových rozhodnutí Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vykonala dňa 2. marca 2013\nkontrolu zameranú na preverenie sídla žalobcu 1/ a reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov na\n\núzemí Slovenskej republiky. V súvislosti s vykonanou kontrolou Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník\npoukázala aj na skutočnosť, že poľskí zamestnanci mali v predmete činnosti prieskum verejnej mienky\nslovenských občanov. Jazyková bariéra, ktorá je medzi slovensky a poľsky hovoriacimi občanmi,\nmôže pri prieskume verejnej mienky spôsobovať značné problémy pri výkone tohto predmetu činnosti.\nVychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pojem pracovník v zmysle článku 39 ES má\nautonómny význam v práve Únie a nemá byť vykladaný zužujúco. Za pracovníka je potrebné považovať\nkaždého, kto vykonáva skutočne a konkrétne činnosť, s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že\nsa javia ako čisto okrajové a vedľajšie. Pracovný pomer podľa judikatúry Súdneho dvora:... za pracovníka\nmusí byť považovaný každý, kto vykonáva skutočnú a efektívnu činnosť....(rozsudok Európskeho dvora\nvo veci Mattem a Cikotic C-10/05).\nAk by žalobca 2/ na území Slovenskej republiky dopravoval individuálne niekoľko stoviek kilometrov,\nprinášalo by to aj určité náklady na cestovné a stravu, ktoré sú bezpochyby vyššie ako ich mzda za\njeden mesiac. Prihliadajúc na tieto skutočnosti je dosiahnutie zisku vo vzťahu k čistému príjmu nemožné\na vzbudzuje odôvodnené pochybnosti o efektívnej činnosti. Keďže žalobca 1/ riadi spoločnosť z adresy\nsvojho trvalého bydliska v Poľskej republike, adresa uvedená v živnostenskom registri je len virtuálnou\nadresou žalobcu 1/, pracovné stretnutia sa uskutočňujú na inej adrese ako je adresa uvedená na\nadrese splnomocneného zástupcu, ktorý nie je zamestnancom žalobcu 1/. Na zamestnancov žalobcu\nsa preto nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má podľa výpisu zo živnostenského registra\nzamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania, t.j. legislatíva Slovenskej republiky.\nV súlade s článkom 76 (4) základného nariadenia Sociálna poisťovňa vo vzťahu k žalobcovi 1/\nako aj ostatným zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby s nízkym vymeriavacím základom a\nbydliskom v Poľskej republike, u ktorých bolo podozrenie z obchádzania právnych predpisov sociálneho\nzabezpečenia Poľskej republiky, informovala poľskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia listom č.\n36968-2/2013-BA zo dňa 25. júla 2013, že v prípade zamestnávateľov, medzi ktorými je uvedený aj\nžalobca 1/, ide o firmy, ktorých zamestnanci reálne nevykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky.\nPoľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia listom č. 992900/502/32/2013 zo dňa 10. októbra 2013,\ntieto skutočnosti akceptovala. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaná hodnotila všetky dôkazy\nsamostatne a následne všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadeniami\nEurópskej únie.\nZáverom odvolania poukázala na to, že v zmysle § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. sa rozhodnutia vo\nveci zániku sociálneho poistenia nedoručujú do vlastných rúk. Z uvedeného je podľa názoru žalovanej\nzrejmé, že na vykázanie doručenia napadnutého rozhodnutia postačí doručiť rozhodnutie doporučene.\nUvedená podmienka bola splnená, preto napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. mája\n2014. Vzhľadom na uvedené mal krajský súd posudzovať včasnosť podania žaloby aj voči žalobcovi 2/.\n3.\nŽalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa stotožnili s výrokom odvolaním napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu a mali za to, že tento rozsudok vo vzťahu k týmto výrokom spĺňa všetky\nzákonné náležitosti, je riadne odôvodnený a správny. Poukázali na právne závery vyslovené najvyšším\nsúdom SR v rozsudku č.k. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14. decembra 2016, ktorý bol vydaný v skutkovo a\nprávne takmer totožnej veci. Podľa týchto záverov Najvyššieho súdu SR pobočka Sociálnej poisťovne\nani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo\nvzťahu k osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzali žalobcovia.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zhodne poukázala na dôvody uvedené v preskúmavaných\nrozhodnutiach a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V závere poukázala na rozsudky krajských\nsúdov a Najvyššieho súdu SR v jej prospech, ktoré už nadobudli právoplatnosť.\n4.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 1.7.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods.2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu 2/ je potrebné odmietnuť a odvolaniu žalobcu 1/ treba priznať úspech.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na\nodvolanie nie je oprávnený.\nUstanovením § 201 OSP sa stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnenými osobami na podanie\nodvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Na podanie odvolania sú oprávnení účastníci konania.\nNeznamená to však, že oprávneným na podanie odvolania je každý účastník. Oprávneným na podanie\nodvolania je len ten z účastníkov, ktorému rozsudkom bola spôsobená určitá ujma. Odvolanie preto\nnemôže podať ten z účastníkov, ktorému sa rozhodnutím v celom rozsahu vyhovelo.\nV prejednávanej veci ide o takýto prípad. Žalobca 2/ žiadal súdom preskúmať rozhodnutie žalovanej z\n24. apríla 2014, číslo: 20338-2/2014-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník\nzo dňa 4. decembra 2013, č. 5920-42/2013-Sk, ktorým bolo rozhodnuté tak, že zamestnancovi T.\n(žalobca 2/) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 28. februára 2013. V registri poistencov\nSociálnej poisťovne bol od 1. februára 2011.\nKrajský súd žalobe žalobcu 2/ vyhovel, keď zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/\nOSP a vec jej vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu\nodvolanie žalobcu 2/ podľa § 218 ods. 1 písm. b/OSP a § 492 ods. 2 SSP odmietol.\nZ obsahu spisov bolo zistené, že Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie\nsociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú\npre poľských podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch\ncieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky,\nale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú\nvykonávajú v Poľskej republike. Ako tomu bolo aj v predmetnej veci, Sociálna poisťovňa, pobočka\nSvidník vykonala dňa 12. marca 2013 kontrolu zameranú na preverenie sídla žalobcu 1/ a reálneho\nvýkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky. V súvislosti s vykonanou kontrolou\nSociálnej poisťovne, pobočka Svidník poukázala aj na skutočnosť, že poľskí zamestnanci mali v\npredmete činnosti prieskum verejnej mienky slovenských občanov. V sídle žalobcu 1/ na Bardejovskej\nulici 220/1, Svidník, zameranou na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov kontrola\nzistila, že sídlo spoločnosti (žalobcu 1) zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra\nnespĺňa základné kritériá registrovaného sídla spoločnosti. Na základe uvedených skutočností Sociálna\npoisťovňa, ústredie ako odvolací orgán dospela k záveru, že zamestnancom účastníka konania\npovinné nemocenské, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území\nSlovenskej republiky zaniklo podľa slovenskej legislatívy.\nOdvolací súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia\nžalovanej nepostupoval v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku a súdny\nprieskum rozhodnutia žalovanej nevykonal s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení a v\nsúčinnosti s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Na žalobcu sa v zmysle čl. 2 ods. 1 základného\nnariadenia vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (základné nariadenia) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Európsky\nparlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so\nzreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc\npostupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy, z ktorých odvolací\n\nsúd upriamuje pozornosť najmä na to: že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho\nzabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a\npodmienok zamestnania; zmluva neustanovuje právomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 na\nprijatie primeraných opatrení v rámci oblasti sociálneho zabezpečenia osôb iných ako zamestnancov;\nnariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na\nzamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú\nv rámci spoločenstva [4], bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen\nvývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež aby sa zohľadnili zmeny\nprávnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné\npravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a\nzjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb;\nPodľa čl. 1 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym\npredpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 11 (3) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom\ntohto členského štátu.\nPodľa čl. 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba\na činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym\npredpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto\nčinnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom\n1. Podľa čl. 16 (1) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušných úradom členského štátu\nbydliska.\nPodľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie s považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\nPodľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\nPodľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\nPodľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy boli\npredbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.\nPodľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku\n1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského\nštátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej\ninštitúcie.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania na kasačnom súde v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol tak, že zamestnancovi T., ktorý\nje občanom Poľskej republiky a zároveň zamestnancom u zamestnávateľa H. X. T. - K. MEDIA\nv Slovenskej republike na základe platne uzavretej pracovnej zmluvy zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkového poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi\nu zamestnávateľa H. X. T. - ITI MEDIA uplynutím dňa 28. február 2013. Z obsahu spisov bolo zistené, že\nSociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,\nže v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľských podnikateľov zamestnanie na\núväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania\nna pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne\nzabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Ako tomu bolo\naj v predmetnej veci, Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vykonala dňa 12. marca 2013 kontrolu\nzameranú na preverenie sídla zamestnávateľa a reálny výkon činnosti zamestnancov. V rámci\nvykonanej kontroly zistila, že v mieste registrovaného sídla uvedeného v osvedčení o živnostenskom\noprávnení sa nenachádza kancelária ani prevádzka zamestnávateľa. Adresa sídla zamestnávateľa\nbola poskytnutá za účelom zriadenia živnosti. Nezdržiavali sa tam ani zamestnanci. Zamestnávateľ\nriadil spoločnosť prevažne z miesta svojho trvalého bydliska v Poľsku. Rozpis zadávania práce pre\nzamestnancov nebol určený.\nV súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných\nnariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie\nrelevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je\npríslušnou inštitúciou na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná\nrozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len\norgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom\nprípade Sociálna poisťovňa. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej\nv druhej hlave vykonávacieho nariadenia, ktoré ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov\nuplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v\nčlenských štátoch a s poukazom na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Vs 1/2018 zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodol o\notázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj\nsubjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná\nv akomkoľvek formáte napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená do spisu inštitúcie\nsociálneho poistenia členského štátu) v tomto prípade žalovanej konštatuje, že ani v danom prípade\nz dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k\ndohode o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva došlo aj vo vzťahu k žalobcovi. Veľký senát\nposudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení sp. zn. 9Sžsk 22/2017\nzo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP postúpil vec vedenú na NS SR pod sp.\nznačkou 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát rozhodol o otázkach\nrozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: odpoveď na 1/ otázku: dohoda medzi inštitúciami dvoch\nalebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo\ndo obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň\nmusí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená\ndo spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2/ otázku: definitíve určenie uplatniteľnej legislatívy iného\nčlenského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 (3) nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.\n883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 (4)\nvykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/\nzákladného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.\nPrávny názor krajského súdu vyslovený v odvolaním napadnutom rozsudku, týkajúci sa zisteného stavu\nveci čo do preukázania, či H. reálne činnosť zamestnávateľa na území Slovenskej republiky vykonával\na tiež čo do miesta jeho podnikania na základe živnostenského oprávnenia, odvolací súd vyhodnotil pre\nrozhodnutie veci za nadbytočné.\n\nSamotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich\nnezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia len z tohto dôvodu by\nžalobca priaznivejšie rozhodnutie o veci nedostal.\nSprávne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené\na podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní k\nnaplneniu podmienky dotknuteľnosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Vzhľadom na vyššie\nuvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky\ndošlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď vo vzťahu k porušeniu práva na zákonné\nadministratívne konanie, práva na fungovanie zásad správneho konania ani nešpecifikoval konkrétne,\nv čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo.\nDôvody uvádzané žalovanou, týkajúce sa niektorých právoplatných rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v\nobdobných veciach, neboli spôsobilé spochybniť pochybenia v konaní a rozhodnutí žalovanej a Sociálnej\npoisťovne, pobočka Prešov, na ktoré odvolací súd pri rozhodovaní vo veci poukázal. Žalovaná, zhodne\nako správny orgán prvého stupňa nebola oprávnená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o\nuplatniteľnej legislatíve vydať rozhodnutie. Pokiaľ nebolo možné posúdiť, ktorá inštitúcia členských\nštátov sociálneho zabezpečenia je príslušná na prejednanie a rozhodnutie veci, žalovaná nebola\npríslušná na vydanie rozhodnutia o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu\npodľa slovenskej legislatívy. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie žalobcu\n2/ podľa § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP a § 492 ods. 2 SSP odmietol.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 vety tretej OSP s použitím § 224 ods.\n1 OSP, § 151 ods. 1, 2 OSP a v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 492 ods. 2 SSP. Náhradu\ntrov prvostupňového a druhostupňového konania najvyšší súd priznal žalobcovi podľa ich vyčíslenia\nprávnym zástupcom JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v žalobe zo dňa 17. júna 2014 za 2 úkony\nprávnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby podľa § 11 ods. 4 v spojení s §14\nods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.; jeden úkon á 134,- eur s režijným paušálom á 8,04 eur, spolu 284,08\neur. Vzhľadom na závery uvedené vyššie odvolací súd námietky žalobcu uvedené v konaní súdneho\nprieskumu pred správnym súdom vyhodnotil bez právnej relevancie, ktoré nepodmienili jeho úspešnosť\nv tomto konaní. Z dôvodov, že v konaní súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí správneho\norgánu na základe správnej žaloby vo veciach sociálnych, ak žalobca je fyzickou osobou, správny súd\nnie je viazaný žalobnými bodmi, odvolací súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil\nna ďalšie konanie, pričom k zrušeniu a vráteniu rozhodnutia žalovanej nedošlo z dôvodov tvrdení žalobcu\nv žalobe. Súčasne odvolací súd znížil nárok na náhradu trov konania aj z dôvodu, že v danej veci ide o\ntzv. typizované žaloby. V prejednávaných veciach ide opakované konanie (ďalšie napr. 7Sžsk 39/2017),\nktoré je skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv žalobcu v\npredchádzajúcich správnych konaniach. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného žalobcu, čo\ndo rozsahu a obsahu. Po zvážení uvedených hľadísk znížil najvyšší súd žalobcovi požadovaný nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 1/5 majúc za to, že priznanie nároku na náhrady trov konania žalobcovi\nv celom rozsahu, by v danom prípade bolo v rozpore s materiálnou spravodlivosťou.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/53/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}