{"guid": "d8dd21db-bf88-4e94-bd22-d5d23cb717a4:3be48b2c-30ec-466d-a2e8-28681ee4e5a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1", "spisova_znacka": "7Sžr/21/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/21/2017 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 7Sžr/21/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1", "identifikacne_cislo": "8012200902", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3be48b2c-30ec-466d-a2e8-28681ee4e5a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžr/21/2017\n8012200902\n27. 03. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: 1) Ľuboša Bajužíka, správcu konkurznej podstaty, úpadcu Poľnohospodárske družstvo\nUdavské v konkurze, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, 2) AB AUTO, spol. s r.o., so sídlom\nStarinská, Humenné, právne zastúpeného JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou, Muchovo námestie\nč. 1, Bratislava, 3) J., proti odporcovi: Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor, so sídlom\nMierová 4, Humenné, za účasti: 1) H., 2) G., 3) N., 4) J., 5) W., 6) H., 7) E., 8) H., 9) J., 10) H., 11) T.,\n12) Y., 13) J., 14) H., 15) W., 16) H., 17) J., 18) D., 19) J., 20) A., 21) H., 22) T., 23) G., 24) H., 25) T.,\n26) T., 27) R., 28) H., 29) P., 30) T., 31) P., 32) R., 33) J., 34) X., 35) R., 36) H.., 37) J., 38) G., 39) X.,\n40) J., 41) J., 42) K., 43) W., 44) H., 45) J., 46) H., 47) F., 48) G., 49) H., 50) F., 51) H., 52) G., 53) R.,\n54) G., 55) T., 56) G., 57) X., 58) H., 59) J., 60) G., 61) U., 62) T., 63) H., 64) J. 65) J., 66) G., 67) D.,\n68) J., 69) H., 70) H., 71) E., 72) R., 73) T., 74) F., 75) J., 76) G., 77) G., 78) J., 79) J., 80) J., 81) S.,\n82) T., 83) R. 84) T., 85) G., 86) G., 87) H., 88) H., 89) O. 90) F. 91) J., 92) P., 93) G., 94) T., 95) T., 96)\nG., 97) J., 98) J., 99) E., 100) X., 101) T., 102) G., 103) H., 104) J., 105) E., 106) J., 107) J., 108) E.,\n109) H., 110) U., 111) J., 112) J., 113) W. 114) T., 115) E., 116) J., 117) H., 118) J., 119) W., 120) R.,\n121) R., 122) J., 123) J., 124) J., 125) G., 126) P., 127) P., 128) J., 129) J., 130) J., 131) X., 132) JL.,\n133) J., 134) X., 135) T., 136) U., 137) J., 138) J., 139) G., 140) J., 140a) Ing. G., zastúpených JUDr.\nIng. H., 141) T., 142) W., 143) Ing. R., 144) T., 145) U., 146) T., 147) J., 148) U., 149) J., 150) P., 151)\nPaeDr. H., 152) MUDr. P., 153) J., 154) U., 155) E., 156) S., 157) G., 158) Ing. D., 159) J., zastúpená\nopatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., 160) J., 161) T., 162) P., 163) D., 164) H., 165) J., 166) H.,\n167) H., 168) H., 169) R., 170) T., 171) J., 172) Mgr. R., 173) Ing. W., 174) Ing. H., 175) P., zastúpená\nopatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., 176) D., 177) G., 178) H., 179) J., 180) X., 181) W., 182) G.,\n183) G., 184) J., 185) J., 186) J., 187) J., 188) J., 189) F., 190) X., 191) J. 192) G., 193) Ing. T., 194) Ing.\nJ., 195) Ing. G., 196) H., 197) G., 198) Y., 199) S., 200) D., 201) D., 202) J., 203) J., 204) J., 205) T., 206)\nR., 207) T., 208) D., 209) J., 210) W., 211) H., 212) J., 213) G., 214) D., 215) F., zastúpená: RNDr. S.,\n216) G., 217) U., 218) J., 219) G., 220) H., 221) T., zastúpená opatrovníčkou Okresného súdu Prešov\nH., 222) R., 223) JK., 224) Ing. PeadDr. R. 225) J., 226) H., 227) Mgr. J., 228) F., 229) R., 230) G., 231)\nJ., 232) P., 233) T., 234) J., 235) T., 236) J., zastúpený opatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., 237)\nT., 238) J., 239) W., 240) J., 241) W., 242) R., 243) F., 244) J., 245) X., 246) T., 247) R., 248) J., 249)\nK., 250) N., 251) G., 252) H., 253) H., 254) E., 255) R., 256) H. 257) E., 258) J., 259) J., 260) J., 261)\nJ., 262) R., 263) T., 264) T., 265) J., 266) H., 267) J., 268) H., 269) J., 270) J., 271) U., 272) G., 273) H.,\n274) T., 275) T., 276) Ing. J., 277) G., 278) A., zastúpený opatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Humenné - právneho\npredchodcu odporcu č. 2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012, o odvolaní zúčastnených osôb proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/16/2012-710 zo dňa\n2. decembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné č.\n2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 p o t v r d z u j e.\n\nNavrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015 rozhodnutie\nodporcu č. 2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. v spojení\ns § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Odporcu zaviazal k\npovinnosti nahradiť navrhovateľovi v 2) rade trovy konania vo výške 1 147,224 €, v lehote 10 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa v 2) rade JUDr. Henriete Danišovej,\nadvokátke. Ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona\nNR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 503/2003 Z.z. alebo reštitučný zákon), citujúc právnu úpravu §\n2 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 3 ods. 1 písm. d/, s § 4 ods. 1, 2, s § 5 ods. 1, 3, postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.\n3.1/ Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil,\nže dňa 06.12.2004 si navrhovatelia uvedení v bode 1 výroku napadnutého rozhodnutia odporcu uplatnili\nreštitučný nárok na pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia a odporca tento uplatnený\nnárok zaevidoval pod č. 01320/04. Nárok si uplatnili na základe splnomocnenia Ing. U. E. a neskôr\nna základe individuálnych plných mocí G. G. a JUDr. Ing. H.. Predmetom reštitučného nároku boli\nnehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 1 v k.ú. I., odpísané do pozemkovoknižnej vložky\nč. 683, k.ú. I. a na základe č.d. XXXX zo dňa 29.11.1990 prešli na právnickú osobu Jednotné roľnícke\ndružstvo v I. v celosti podľa § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona odňatím bez náhrady postupom\npodľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbarníkov,\nkomposesorátov a podobných právnych útvarov.\n3.2/ Odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových\núpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a\npozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 5 ods. 2 zákona č.\n503/2003 Z.z. navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov\n(reštitučného zákona) a ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len správny poriadok ) napadnutým rozhodnutím č. 2012/00042-10-LJ zo\ndňa 01.10.2012 po preskúmaní nároku oprávnených osôb č. 6/2004 zo dňa 02.12.2004 uvedených v\nbode I. výroku tohto rozhodnutia, rozhodol tak, že:\n1) Oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ktoré sú uvedené a\nšpecifikované vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1 - 205 spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d/\nreštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady postupom\npodľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,\nkomposesorátov a podobných právnych útvarov a prešli na Jednotné roľnícke družstvo v I., ktorého\nprávnym nástupcom je Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii\" v konkurze, so sídlom I.;\n2) Oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v\nX.rálnom území I., pôvodne zapísané na pozemkovoknižnej vložke č. 1, neskôr odpísané na základe č.d.\n1369 zo dňa 29.11.1950 do pozemkovoknižnej vložky č. 683, ktoré prešli na Jednotné roľnícke družstvo\nv I. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona;\nOdporca v uvedenom rozhodnutí špecifikoval nehnuteľnosti v stave v čase prechodu vlastníctva\nzapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 683 a uviedol, že po schválení registra, obnovenej evidencie\npozemkov v katastrálnom území I., obec I. boli tieto nehnuteľnosti až ku dňu účinnosti zákona vedené\nna liste vlastníctva č.XXXX, v katastrálnom území I. v časti „A\". Ďalej špecifikoval nehnuteľnosti v stave\nku dňu účinnosti reštitučného zákona, t.j. ku dňu 01.01.2004 zapísané na LV č. XXXX a uviedol, že v\nčasti „B\" sú tieto nehnuteľnosti evidované vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva I. „v likvidácii\" v\n\nkonkurze v podiele 1/1 ako právny nástupca Jednotného roľníckeho družstva v I.. Tieto nehnuteľnosti boli\npo dobe účinnosti zákona právnym nástupcom JRD v I. - Poľnohospodárskym družstvom v I. „v likvidácii\"\nv konkurze predané a to Kúpnu zmluvou č. V-1932/2005 zo dňa 08.12 2005 Správcom konkurznej\npodstaty odpredané J., a to pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, parcela registra EKN č.900/1 - trvalé trávne porasty o výmere 32814 m2, ktoré v čase predaja boli zapísané na povinnej\nosobe Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii\" v konkurze. Konštatoval, že táto kúpna zmluva je podľa\n§ 4 ods. 2 zákona neplatná; ďalej boli odpredané kúpnou zmluvou č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008\nSprávcom konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti AB AUTO spol. s r.o., u. Starinská, Humenné,\nokrem iných pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia a to parcely\nE-KN č. 310/2, 351, 403, 895, 897, 899, 900/1, 900/2, 1036, 1037, 1038, 1039, 1041, 1042, 1043, 1207,\n1208, 1209, 1242,1243, 1257, 1258, 1259, 1261, 1264, 1517, 1555, 1567,1588, ktoré v čase predaja\nboli zapísané na povinnej osobe Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii\" v konkurze. Konštatoval, že\nzmluva je podľa § 4 ods.2 zákona neplatná. Uviedol terajší stav podľa katastra nehnuteľnosti, ktorý je\nzapísaný na LV č. XXXX v prospech spoločnosti AB AUTO spol. s r.o. a LV č. XXXX v prospech J.;\nSúčasne odporca v rozhodnutí konštatoval, že Správa katastra Humenné na základe tohto\nprávoplatného rozhodnutia zapíše pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia do listu\nvlastníctva pre špecifikované oprávnené osoby uvedené v bode 1 - 205 v podieloch, ktoré sú pri týchto\njednotlivých oprávnených osobách uvedené.\n3.3/ Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odporca dospel k záveru, že navrhovatelia uvedení v\nbode 1 výroku rozhodnutia v súlade so zákonom, v zákonom stanovenej lehote si uplatnili reštitučný\nnárok na pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, ktorý bol zaevidovaný pod č. 01320/04\ndňa 06.12.2004 ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 reštitučného zákona a to k pozemkom\nzapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. 1 katastrálne územie I., odpísané do pozemkovoknižnej vložky\nč. 683, katastrálne územie I. a na základe č.d. 1369 zo dňa 29.11.1950, ktoré prešli na právnickú osobu\n- Jednotné roľnícke družstvo v I. v celosti podľa § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona odňatím bez\nnáhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku\nbývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Navrhovatelia prostredníctvom\nsplnomocneného zástupcu spolu so žiadosťou doložili prílohy v počte 8 a to zoznam podielnikov\nUrbariátu I. uplatňujúcich si nárok na vrátenie pasienkov podľa zákona, zoznam bývalých podielnikov\nUrbárskej spoločnosti na účely reštitúcie zo dňa 26.11.2004, zoznam podielnikov Urbariátu I., ktorí si\nuplatňujú nárok na ich vrátenie podľa reštitučného zákona, dôkaz o dedičskej postupnosti oprávnených\nosôb podľa ustanovenia § 2 ods.2 reštitučného zákona, mapové podklady - Kópie z katastrálnej mapy,\nzoznam podielnikov Urbariátu lesná, poľná a pasienková spoločnosť H+L+V I. vo veci uplatnenia\nreštitučných nárokov na pasienky, ktorí na úradné konanie splnomocňujú zastupovať ich nároky Ing. U.\nE., oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu v Prešove, pobočka Humenné\nč. A/VII-3/2004/000821 zo dňa 25.11.2004, Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nŠtátneho archívu v Prešove číslo: ŠA-04/114 zo dňa 09.03.2004, oznámenie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, Slovenského národného archívu č.SNA-2004/00510-414 zo dňa 02.03.2004,\nUznesenie Okresného súdu v Humennom č.d. 1369 zo dňa 29.11.1950, Rozhodnutie ONV v Humennom\nč. Poľ.2026/1982 zo dňa 04.10.1982, Rozhodnutie Pozemkového úradu v Humennom č. j.: 883/92/\nR zo dňa 15.03.1996, pozemkovoknižná vložka č.683 a časť B. Vlastníctvo pozemkovoknižnej vložky\nč.1. Ďalej predložili písomnú identifikáciu na parcely pozemkovoknižnej vložky č.683, kópiu katastrálnej\nmapy na parcely KN-E 1203/4, 1204, písomnú identifikáciu na parcely pozemkovoknižnej vložky č.\n367, pozemkovoknižnú vložku č.683, č.367, ktoré vyhotovila Správa katastra Humenné, pod číslom\nK2-624-05 zo dňa 16.5.2005 a ktoré boli riadne zaevidované podľa administratívneho systému úradu\nv podacom denníku dňa 08.06.2005 pod č. 05/01276.\n3.4/ Konštatoval, že uplatnené nároky navrhovateľov podľa zákona č.229/1991 Zb. neboli úspešné a\npozemkový úrad vydal rozhodnutia: č.j.: 883/92/R zo dňa 15.03.1996, č.j.: 1033/93/R zo dňa 22.03.1996\na č.j.: 988/93/R zo dňa 25.07.1996, ktorými žiadateľom nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré\nboli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 683, katastrálne územie I.. K tomu poukázal na to, že\npredmetnými právoplatnými rozhodnutiami sa žiadateľom nepriznalo vlastnícke právo k pozemkom,\nktoré boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 683, katastrálne územie I. z dôvodu nepredloženia\npísomných dôkazov o uplatnenom práve v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1995. Z ustanovenia §\n1 reštitučného zákona vyplýva, že podmienkou navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam je to, aby tieto\npozemky neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb.. Uviedol, že účelom zákona bolo umožniť uplatniť\nsi nárok tým oprávneným osobám, ktoré si nárok neuplatnili, resp. nemohli uplatniť podľa zákona č.\n\n229/1991 Zb. Podmienky na navrátenie vlastníctva sa v danom prípade posudzovali podľa reštitučného\nzákona a to nezávisle od predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu podľa\nzákona č. 229/1991 Zb. Vyššie uvedené právoplatné rozhodnutia pozemkového úradu preto nemožno\npovažovať za prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku.\n3.5/ Citujúc ustanovenie § 2 ods. 2 reštitučného zákona a dôvodil, že v súlade s ustanovením § 37 ods.1\nzákona č. 330/1991 Zb. podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu (zákon č.503/2003\nZ.z.) alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, (zákon č. 229/1991 Zb.) sa rozumejú aj užívacie podiely\nalebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych\npomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov\n(zákon č.81/1949 Zb.). Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť z údajov na katastri a šetrením\nv archiváliách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa nepreukázala ich výška, považujú sa ich\npodiely za rovnaké. Oprávnené osoby podľa § 2 ods. l a § 2 ods.2 reštitučného zákona boli identifikované\nna základe verejnej listiny, výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. 1, katastrálne územie I. vyhotovené\nSprávou katastra Humenné pod č.j.: K2-543/08 dňa 31.03.2008 a zoznamu bývalých podielnikov\nUrbárskej spoločnosti zo dňa 26.11.2004 s úradne overenými podpismi G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nI. a J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX. Oprávnenou osobou, ak sa jedná o pôvodného vlastníka pre\núčely zákona je občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorej nehnuteľnosti\nprešli na štát alebo inú právnickú osobu.\n3.6/ Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že existencia reštitučného titulu bola preukázaná verejnou\nlistinou Uznesením Okresného súdu v Humennom, č.d. XXXX zo dňa 29. novembra 1950, na\nzáklade ktorého prešli nehnuteľnosti uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia na Jednotné roľnícke\ndružstvo v I. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona. Predmetná\nskutočnosť bola právoplatne schválená Rozhodnutím Okresného úradu v Humennom, katastrálny odbor,\nč. 99/000029 zo dňa 22.01.1999 podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom, o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, v katastrálnom území\nI., obec I. a ku dňu účinnosti zákona (01.01.2004) bola vyznačená na liste vlastníctva č.XXXX,\nčasť „B\", v katastrálnom území I.. Bez takéhoto prechodu na právneho predchodcu povinnej osoby\n- Jednotné roľnícke družstvo v I. by pozemky, ktoré sú uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia,\nsprávca konkurznej podstaty nemohol odpredať kúpnymi zmluvami (č.V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005,\nč.V-420/2008 zo dňa 27.2.2008), pretože predmetné pozemky by Poľnohospodárske družstvo I. „v\nlikvidácii\" v konkurze, so sídlom XXX XX I., IČO:OO XXXXXX nevlastnilo a teda Správca konkurznej\npodstaty by nemohol nič predávať. Schválený register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom\núzemí I., obec I. rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru, Štefánikova 18, Humenné číslo:\n99/000029 zo dňa 22.01.1999 je verejná listina, na základe ktorej bola táto skutočnosť preukázaná.\n3.7/ Dôvodil, že rozhodujúcou je skutočnosť, že ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t.j. ku dňu\n01.01.2004 bolo hodnoverne a záväzne preukázané, že pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto\nrozhodnutia patrili Poľnohospodárskemu družstvu I. „v likvidácii\" v konkurze, so sídlom 067 31 I., 1ČO:\n00 696 790. Správa katastra Humenné túto skutočnosť potvrdila listom číslo 1-602/00156/09 zo dňa\n22.07.2009 a listom číslo FAl-602/01438/10/Fe zo dňa 10.01.2011, keď uviedla, že na LV č. XXXX,\nkatastrálne územie I. v časti „B\" bolo pod číslom zmeny 34/08 zapísané Uznesenie o vyhlásení konkurzu\nč.K 563/95-18 zo dňa 05.11.1997 a zároveň bol zrušený pôvodný zápis PD v likvidácii. Pod číslom\nzmeny 4/99 bolo zapísané Rozhodnutie o schválení registra (automatizovaný zápis). Správa katastra\nHumenné v predmetnom liste uviedla, že v čase vyhlásenia konkurzu, t.j. 05.11.1997, katastrálny odbor\nOkresného úradu v Humennom nemohol vyznačiť na LV č.XXXX poznámku P1, pretože v danom čase\nboli nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe. LV č. XXXX, katastrálne územie I. bol založený v roku\n1999 zápisom ROEP, kde spracovateľ zapísal PD v likvidácii. Správa katastra Humenné vykonala opravu\nzápisu až dňa 14.03.2008 (konkurz vyhlásený dňa 05.11.1997) pod číslom zmeny 34/08 v zmysle\nkatastrálneho zákona (v deň návrhu na vklad V-420/08 zo dňa 27.02.2008).\n3.8/ Citujúc ustanovenie § 4 ods. 2 reštitučného zákona odporca konštatoval, že pokiaľ navrhovatelia\nuvedení v bode 1 výroku tohto rozhodnutia uplatnili reštitučný nárok ku dňu účinnosti reštitučného\nzákona (01.01.2004) k pozemkom uvedeným v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, vo vlastníctve povinnej\nosoby - Poľnohospodárskeho družstva I. „v likvidácii\" v konkurze, so sídlom XXX XX I., IČO: XX\nXXX XXX, nebolo možné takéto pozemky platne prevádzať do vlastníctva inej osoby a pokiaľ sa tak\n\nstalo, tak takýto úkon je neplatný. Ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\nAbsolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.\nAbsolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. V danom prípade bola teda rozhodujúca tá\nskutočnosť, že kúpne zmluvy (č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005, č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008)\nboli uzatvorené v čase účinnosti zákona a v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 reštitučného zákona je\ntakýto úkon absolútne neplatný. Odporca v rámci správneho konania, v ktorom má právomoc konať v\nzmysle § 5 ods. 1, 2 reštitučného zákona musel na existujúcu absolútnu neplatnosť právneho úkonu\nprihliadať. Správca konkurznej podstaty nemal nakladať s majetkom zapísaným na liste vlastníctva\nč. XXXX, katastrálne územie I. až do právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu\nHumenné vo veci navrhovateľov. Správca konkurznej podstaty v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2\nreštitučného zákona predal J.(č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005) a obchodnej spoločnosti AB AUTO,\nspol. s r.o., ul. Starinská, Humenné, IČO: 36 451 380 (č. V-420/08 zo dňa 27.02.2008) ďalej len („súčasní\nvlastníci\"), nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitučného nároku navrhovateľov. Vlastník pozemku,\npovinná osoba nesmel disponovať s predmetnými pozemkami, a to ani vtedy, keď bol na neho ako\núpadcu vyhlásený konkurz. Vzhľadom na blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 reštitučného zákona bolo\nmožné pristúpiť k predaju takýchto pozemkov až po uplynutí lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov\n(31.12.2004), ktoré skutočnosti si mal predávajúci správca konkurznej podstaty u príslušného správneho\norgánu overiť. Uviedol, že je pravdou, že súčasní vlastníci nadobudli vlastníctvo k pozemkom uvedeným\nv bode 2 výroku tohto rozhodnutia v konkurznom konaní č.k. 2K 563/95 na základe kúpnych zmlúv\n(č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005, č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008) po udelení súhlasu na predaj\nnehnuteľného majetku opatrením Krajského súdu v Košiciach, avšak túto skutočnosť považuje vo vzťahu\nk posudzovaniu oprávnenosti reštitučného nároku na prinavrátenie vlastníctva za irelevantnú vzhľadom\nna neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv, ktorá vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 reštitučného zákona.\n3.9/ Odporca záverom rozhodnutia konštatoval, že o zvyšných nárokoch navrhovateľov vyplývajúcich\nz podania zo dňa 06.12.2004, ktoré bolo zaevidované pod číslom O 1320/04, rozhodne samostatným\nrozhodnutím podľa reštitučného zákona a správneho poriadku. Prihliadnuc na vyššie uvedené rozhodol\ntak, ako znie výrok napadnutého rozhodnutia.\n3.10/ Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podali opravné prostriedky navrhovatelia\nv 1/, 2/ a 3/ rade. Domáhali sa, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Vytýkali žalovanému správnemu orgánu, že na základe\nvykonaného dokazovania nesprávne ustálil skutkový stav vo veci a vyvodil z neho nesprávny právny\nzáver, podmieňujúci nezákonnosť rozhodnutia.\n3.11/ K opravným prostriedkom navrhovateľov v 1) až 3) rade sa vyjadril odporca. Poukázal na dôvody\nuvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie\npotvrdil.\n4. Krajský súd poukazom na to, že navrhovateľ v 1) rade namietal, že odporca bol povinný prihliadať na\npreklúziu z úradnej povinnosti a že pokiaľ bol uplatnený nárok dňa 30.12.2004 pod č. 04/01979 R. R.,\ntento nevystupoval za oprávnené fyzické osoby, ale za Urbariát lesná, poľná a pasienková spoločnosť\nI., uviedol, že táto námietka nesúvisí s predmetným konaním a to už na základe tej skutočnosti, že\ntoto konanie sa nevedie pod č. 04/01979, ale pod č. 01320/04 a reštitučný nárok nebol uplatnený\ndňa 30.12.2004, ale 06.12.2004. Rovnako nebol uplatnený pánom R. R., ale tak ako to vyplýva z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia splnomocneným zástupcom Ing. U. E.. Ďalej krajský súd uviedol,\nže pokiaľ navrhovateľ v 1) rade poukazoval na 96 rozhodnutí vtedajšieho Obvodného pozemkového\núradu v Humennom pod č.j. 2008/00269-01 až 96 Ve zo dňa 11.02.2008, o ktorých rozhodoval aj Krajský\nsúd v Prešove v konaniach 2 Sp 3/2008 až 2Sp 29/2008, 3 Sp 16/2008 až 3 Sp 31/2008, 4 Sp 15/2008 až\n4 Sp 33/2008, oboznámiac sa so spismi Krajského súdu v Prešove citovaných spisových značkách, mal\npreukázané, že v predmetných konaniach a aj rozhodnutiach Obvodného pozemkového úradu Humenné\nsa riešil reštitučný nárok, ktorý bol uplatnený vo vzťahu k nehnuteľnostiam a to pozemkom zapísaným\nv pozemkovoknižnej vložke č. 575, k.ú. I.. Krajský súd konštatoval, že v predmetnom konaní sa však\nnerieši navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. 575, ale\npozemkovoknižnej vložke č. 1, k.ú. I., z ktorej boli nehnuteľnosti odpísané do pozemkovoknižnej vložky\nč. 683, považujúc za nesporné, že sa nejedná o totožné uplatnené reštitučné nároky a totožné konania.\nPreto krajský súd považoval túto námietku navrhovateľa v 1) rade za nedôvodnú.\n\n5. Krajský súd poukázal na to, že povinnou osobu v zmysel citovanej právnej úpravy § 4 ods.\n1, 2 reštitučného zákona je teda právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť, ku ktorej si reštitučný\nnárok uplatnila oprávnená osoba ku dňu účinnosti reštitučného zákona, právo hospodárenia alebo\nprávo správy, pokiaľ ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske\ndružstvá. Takto ustanovenej povinnej osoby zákonodarca uložil povinnosť nakladať s pozemkami, až\ndo navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe, so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej uložil\nzákaz previesť takéto pozemky odo dňa účinnosti reštitučného zákona, t.j. od 01.01.2004 do vlastníctva\ninej osoby pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu.\n6. Konštatoval, že navrhovateľ v 1) rade bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu\nPoľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii\" na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K\n563/95-18 zo dňa 28.11.1997. Správca konkurznej podstaty prevod sporných pozemkov uskutočnil\nkúpnymi zmluvami č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005 v prospech J. a č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008\nv prospech spoločnosti AB AUTO, spol. s r.o., Starinská ul., Humenné, t.j. po účinnosti reštitučného\nzákona č. 503/2003 Z.z.. Z uvedených dôvodov krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že tieto\nkúpne zmluvy sú podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona neplatné. Neplatnosť nastáva priamo zo zákona\na nie je potrebné, aby bola táto neplatnosť vyslovená rozhodnutím súdu. Teda zákonodarca zákonom\nustanovil podmienky, za splnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou zákonodarcu\nbolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení\nreštitučného zákona. Ide v danom prípade o absolútnu neplatnosť, na ktorú bol odporca zo zákona\npovinný prihliadať. V danej súvislosti dal do pozornosti názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 4Sžr/78/2004 zo dňa 01.04.2015.\n7. Za neopodstatnenú krajský súd považoval námietku navrhovateľa v 1) rade, ktorý poukazuje na\nustanovenia § 19 ods. 1 a 2 a § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinného k dátumu\nvyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo I., v likvidácii, v konkurze, ani\nnámietka navrhovateľov v 1) až 3) rade, ktorí namietali právomoc odporcu vysloviť neplatnosť kúpnych\nzmlúv v tomto konaní.\n8. Za neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku navrhovateľa v 3) rade, ktorý poukazoval\nna uplatnenie reštitučného nároku oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb., kde podľa\nnázoru navrhovateľa v 3) rade ak správny orgán oprávneným osobám právoplatne nepriznal vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam, ide v danom prípade o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Krajský súd\nkonštatoval, že s touto námietkou sa dôsledne vyrovnal odporca v napadnutom rozhodnutí na str. 33, keď\nuviedol, že uplatnené nároky navrhovateľov podľa zákona č. 229/1991 Zb. neboli úspešné a pozemkový\núrad vydal rozhodnutia č.j.: 883/92/R zo dňa 15.03.1996, č.j.: 1033/93/R zo dňa 22.03.1996, č.j.: 988/93/\nR zo dňa 25.07.1996, ktorými žiadateľom nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli zapísané\nv pozemkovoknižnej vložke č. 683, k.ú. I.. Vlastnícke právo žiadateľom nebolo priznané z dôvodu\nnepredloženia písomných dôkazov o uplatnenom práve v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1995.\nZ ustanovenia § 1 reštitučného zákona pritom vyplýva, že podmienkou navrátenia vlastníctva k\nnehnuteľnostiam je to, aby tieto pozemky neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. Právoplatné\nrozhodnutia Pozemkového úradu Humenné, ktoré sú uvedené vyššie, preto nemožno považovať za\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci.\n9. Za dôvodnú však považoval krajský súd námietku navrhovateľa v 2) rade, ktorou namietal, že odporca\nneprihliadol na právne významnú a základnú skutočnosť, ktorá zakladá nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia a to, že navrhovateľ v 2) rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným\nna LV č. XXXX, k.ú. I. rozhodnutím štátneho orgánu a to Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn.\n10C 175/2009 zo dňa 28.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010. Z výpisu z LV č.\nXXXX pre k.ú. I. krajský súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva, ktoré sú aj\npredmetom reštitučného nároku oprávnených osôb sú v časti B zapísané vo vlastníctve spoločnosti AB\nAUTO, spol. s r.o. Starinská ul. Humenné v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia - Rozsudok Okresného\nsúdu sp.zn. 10C 175/09-174 zo dňa 28.09.2010 pod záznamom č. 1762/10-148/2010, pozemkovoknižná\nvložka č. 683. Z obsahu administratívneho spisu odporcu ďalej krajský súd zistil, že Správa katastra\nHumenné listom č. FAI-602/01438/10/Fe zo dňa 10.01.2011 doručila odporcovi všetky listiny a technické\npodklady k právnym úkonom súvisiacim s parcelami KN E č. 2546, 2930, 2545/2, 900/1 ako aj k\nparcelám KN E zapísaným na LV č. XXXX. Prílohou tohto listu bol aj Rozsudok Okresného súdu\nHumenné č.k. 10C 175/2009-174 zo dňa 28.09.2010, ktorým vo veci navrhovateľa AB AUTO spol. s\n\nr.o., Humenné, zastúpeného JUDr. Henrietou Danišovou, proti odporcovi JUDr. Ľubošovi Bajúžikovi,\nsprávcovi konkurznej podstaty, o určenie vlastníckeho práva rozhodol tak, že určil, že navrhovateľ\nAB AUTO spol. s r.o. je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I. a to špecifikovaných\nnehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. I., kde vo výroku podrobne popísal čísla parciel,\nich výmeru a druh pozemku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010. Z pečiatky, ktorá sa\nnachádza na kópii tohto rozsudku vyplýva, že správa katastra vykonala záznam na LV č. XXXX pod\nzáznamom\nZ-1762/10 dňa 08.12.2010.\n10. Citujúc § 158 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, krajský súd konštatoval, že odporca v\npredmetnom konaní nerešpektoval vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorým bolo\nurčené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľovi v 2) rade, ktoré boli aj predmetom\nuplatneného reštitučného nároku, dôsledkom čoho vec nesprávne právne posúdil. Odporca sám v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky Slovenská republika je právnym štátom, pričom neoddeliteľným atribútom právneho štátu je\nprávna istota a spravodlivosť. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa\nktorých princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok sa považuje\nza neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených článkom 1 ods. 1 Ústavy. Odporca\nvšak sám základné ústavné princípy ako je princíp zákonnosti, princíp právnej istoty a spravodlivosti\nnerešpektoval, ak v konaní opomenul tak rozhodujúcu skutočnosť, akou je právoplatný rozsudok súdu o\nurčení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ktoré boli aj predmetom reštitučného nároku ) v prospech\nnavrhovateľa v 2. rade a to Rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10C 175/2009-174 zo dňa\n28.09.2010, ktorý je pre správny orgán záväzný. Vyplýva to aj z ustanovenia § 40 Správneho poriadku,\npodľa ktorého ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je\nsprávny orgán takým rozhodnutím viazaný. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odporca s týmto\npredmetným rozsudkom Okresného súdu Humenné ani žiadnym spôsobom nevyrovnal, a preto je\nrozhodnutie v tomto rozsahu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je potrebné zdôrazniť, že za\nsituácie, keď v konaní je preukázaná existencia právoplatného rozsudku súdu o určení vlastníckeho\npráva navrhovateľa v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, je hodnotenie\nplatnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá tomuto rozsudku predchádzala právne irelevantné.\n11. Poukazom na právnu úpravu § 29 ods. 1 správneho poriadku, ktorú citoval, krajský súd uviedol, že\nsúdne konanie vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom reštitučného\nkonania je predbežnou otázkou, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal\nodporca po tom, čo sa o prebiehajúcom súdnom konaní dozvedel (17.05.2010 od Okresného súdu\nHumenné), konanie vo veci prerušiť a oboznámiť účastníkov konania o tejto rozhodujúcej skutočnosti.\nOdporca však v danom prípade podľa § 29 správneho poriadku nepostupoval a konanie vo veci\npre túto rozhodujúcu skutočnosť neprerušil. V konaní sa preto vyskytla taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde\nHumenné sp.zn 10C 175/2009 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (navrhovateľa v 2.\nrade ako žalobcu ) oprávnené osoby neboli účastníkmi súdneho konania, avšak mohli sa po tom,\nčo sa o rozhodujúcej skutočnosti dozvedeli od správneho orgánu (prostredníctvom rozhodnutia o\nprerušení konania), domáhať svojich práv pred súdom procesným postupom podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku. Za situácie, kedy je rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C 175/2009\nprávoplatný (19.10.2010) a za vlastníka nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom reštitučného konania, je\nurčený navrhovateľ v 2) rade, je týmto rozsudkom odporca viazaný. Nie je však záväzný pre oprávnené\nosoby, ktoré sa môžu svojho práva domáhať v občiansko-súdnom konaní.\n12. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu na základe vyššie uvedených\nskutočností dospel k záveru, že odporca vo veci nepostupoval v súlade so správnym poriadkom, vec\nnesprávne právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\nv konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z\nuvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p.\nv spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že\npovinnosťou odporcu ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť podmienky pre navrátenie vlastníctva k\npozemkom oprávneným osobám podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a vyrovnať sa predovšetkým s otázkou\nnadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vo vzťahu k navrhovateľovi v 2) rade\nrozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C 175/2009 a vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby\n\nrozhodnutie spĺňalo všetky požadované kritéria uvedené v § 46 a § 47 správneho poriadku, t.j. aby z\nneho bolo, zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán\nvedený pri rozhodovaní vo veci, na základe ustanovení právnych predpisov podľa ktorých rozhodoval a\naby sa vyrovnal so všetkými námietkami účastníkov konania.\n13. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..\nNavrhovateľovi v 2) rade, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania pozostávajúce z trov\nprávneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\").\nII.\nOdvolanie zúčastnených osôb\n14.1/ Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie zúčastnená osoba\nIng. G. X. (v 140a. rade). Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné č.\n2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 potvrdil.\nV dôvodoch odvolania namietala, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku právne\nnevysporiadal so skutočnosťou absolutne neplatného právneho úkonu a to prevodom vlastníctva k\npozemkom, ku ktorým boli uplatnené reštitučné nároky oprávnených osôb (§ 4 ods.2 zákona č.\n503/2003 Z.z.), a tento úkon teda považuje za platný a to aj napriek tomu, že zo zákona má\npovinnosť dodržiavať zákonnosť. Vytýkala krajskému súdu, že pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy\nskutočnosť, že na Krajskom súde v Prešove už prebiehalo konanie sp.zn. 2Sp/19/2011 o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Humenné č.j. 2011/00043-35-OJ zo dňa 26.9.\n2011 medzi tými istými účastníkmi konania - JUDr. Ľuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty, proti\nodporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Humenné, za účasti takmer tých istých oprávnených osôb,\nv ktorom Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné a v\nodôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudok 10C 175/2009 považuje za právne bezvýznamný (konanie\npodľa jej informácií nie je ešte právoplatne ukončený) a prinavrátil vlastníctvo oprávneným osobám k\nčasti pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi JUDr. Ľuboš Bajužík, správca\nkonkurznej podstaty, a spoločnosťou AB AUTO, spol. s r.o..\n14.2/ Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie JUDr. Ing. H.,\nzástupca ďalších zúčastnených osôb. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Nesúhlasil s\nargumentáciou prvostupňového súdu vo vzťahu posúdenia absulútnej neplatnosti v zmysle § 4 ods.2\nzákona č. 503/2003 Z.z. kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom JUDr. Ľuboš Bajužík, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze a spoločnosťou AB AUTO, spol.\ns r.o. č. V-420/2008 z 27.02.2008 a kúpnej zmluvy uzavretej s J., č. V-1932/2005.\nOdvolateľ zdôraznil, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku si sám odporuje, keď na\nstrane 25 predmetného rozsudku, uvádza: „súd sa preto stotožnil s názorom odporcu, že tieto kúpne\nzmluvy sú podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona neplatné, neplatnosť nastáva priamo zo zákona a\nnie je potrebné, aby bola táto neplatnosť vyslovená rozhodnutím súdu. Teda zákonodarca zákonom\nustanovil podmienky za splnenia, ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou zákonodarcu\nbolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení\nreštitučného zákona. Tvrdil, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú bol odporca\nzo zákona povinný prihliadať. Poukázal na to, že tento názor bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR 4Sžr 78/2004 zo dňa 1. 4. 2015. Ďalej dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR\n1Cdo 96/95, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negatium\nnullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, akoby nebol urobený, táto neplatnosť\nnemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným\nodpadnutím dôvodu neplatnosti. Tiež zdôraznil, že absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne\nnásledky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Ďalej tvrdil, že tento názor mal aj správny orgán a Krajský súd v Prešove v konaní sp.zn.\n2Sp 19/2011, keď rozsudok Okresného súdu v Humennom sp.zn. 10C 175/2009 považovali za právne\nbezvýznamný. Konanie sp.zn. 2Sp/19/2011 vedenom na Krajskom súde v Prešove nie je právoplatne\nukončené, vedie sa odvolacie konania na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 7Sžr/25/2014. Odvolateľ\n\ndal tiež do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžr 20/2014 zo dňa 03.03.2015, ktorým\nrozhodnutím najvyšší súd v právnej veci žalobcu: JUDr. Ľuboš Bajužík správca konkurznej podstaty\nPoľnohospodárske družstvo I. v konkurze, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra\nSlovenskej republiky konania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO 1043/2009-Va\nzo dňa 14.04.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 144/2009-34\nzo dňa 21.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil, predmetom tohto konania bolo\nrozhodovanie o proteste prokurátora, ktorému Správa katastra v Humennom nevyhovela a predložila vec\nna rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Prešove, ktorý rozhodnutím č. Vo 31/2008 z 22.11.2008 protestu\nprokurátora vyhovel a rozhodnutie Správy katastra v Humennom zrušil z dôvodu prebiehajúceho\nkonania na Obvodnom pozemkovom úrade Humenné o reštitučných nárokoch. Odvolateľ dal súčasne\ndo pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/21/2012 zo dňa 27.02.2013 v právnej veci\nžalobcu: AB AUTO, s.r.o., proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.\nUviedol, že konania vedené na najvyššom súde sp.zn. 3Sžr 20/2014 a 10Sžr 21/2002 svojím obsahom\nboli totožné, okrem rozličných žalobcov a súvisia s konaním sp.zn. 6Sp 16/2012, pretože sa priamo\ndotýkajú prejednávanej veci. V obidvoch konaniach dva rôzne senáty najvyššieho súdu v odôvodneniach\nrozsudkov uviedli, že v súvislosti s prebiehajúcim reštitučným konaním k predmetným nehnuteľnostiam\nuvedených v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu Humenné nemôže povinná osoba previesť\npozemok odo dňa účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. do vlastníctva iného (§ 4 ods. 2), zdôrazniac, že išlo\nby o neplatný úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (OZ). Ďalej odvolateľ dal do pozornosti rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžr 78/2114 zo dňa 01.04.2015, v ktorej obdobnej právnej veci najvyšší\nsúd potvrdil rozsudok krajského súdu a v odôvodnení rozsudku vyvodil právny záver, že prevod sporných\npozemkov správca konkurznej podstaty uskutočnil kúpnou zmluvou za účinnosti reštitučného zákona č.\n503/2003 Z.z., z ktorých táto zmluva je neplatná (§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.). Odvolateľ záverom\nvyslovil názor, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí nedodržal ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.,\nkeď jeho vyjadrenia ako účastníka konania nebral do úvahy a nevyhodnotil právne názory účastníkov\nkonania a dôkazy, ktoré tam boli uvedené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nedbal na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé. Záverom tiež dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. III. ÚS 127/ 2010-35 z 22.06.2010.\n14.3/Odvolateľ svoje odvolanie dodatočne doplnil oznámením, že konanie vedené na Najvyššom súde\nSR pod sp. zn. 7Sžr/25/2014 bolo skončené rozsudkom, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 2Sp/19/2011 o navrátení vlastníckeho práva oprávneným osobám. V prílohe\npredložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/25/2014 zo dňa 28. 1. 2016.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania k odvolaniu zúčastnených osôb\n15.1/ K odvolaniu zúčastnených osôb sa vyjadril navrhovateľ 2). Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015 potvrdil\na navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.\nV dôvodoch vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne a právne\nsprávny. S dôvodmi odvolateľa uvedenými v odvolaní zúčastnených osôb nesúhlasil. Tvrdil, že\nkrajský súd reštitučné nároky oprávneným osobám neuprel, len nedôslednosť postupu žalovaného pri\nrozhodovaní a nezákonnosť rozhodnutia sankcionoval tým, že rozsudkom rozhodnutie žalovaného zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie Mal za to, že krajský súd na str. 26 - 28 rozsudku veľmi podrobne,\nvecne a presvedčivo uviedol, aké vady rozhodnutie vykazuje a v čom bol postup žalovaného nesprávny,\nprečo rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Súhlasil s názorom krajského súdu, keď práve\nrozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C 175/2009 považoval za titul nadobudnutia vlastníckeho\npráva žalobcom 2/.\nK dodatku odvolania, ktorým odvolateľ odvolaciemu súdu oznámil ukončenie konania vedenom na\nKrajskom súde v Prešove sp.zn. 2Sp/19/2011 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod\nsp.zn. 7Sžr/25/20014, navrhovateľ 2), uviedol, že odvolací súd v uvedenom rozhodnutí sa nesprávne\nprávne vysporiadal s titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva - t.j. kúpnou zmluvou a rozsudkom\nsúdu, obišiel ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p., nezaoberal sa ním a nevysvetlil, prečo ho na daný\nprípad neaplikoval. Tvrdil, že tým, že žalovaný právoplatný rozsudok Okresného súdu Humenné č.k.\n10C 175/2009 nerešpektoval, sám porušil ústavné princípy zákonnosti, právnej istoty a spravodlivosti,\npretože právoplatný rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je odlišným právnym\ntitulom nadobudnutia vlastníctva ako kúpna zmluva, preto kúpna zmluva, ktorá predchádzala tomuto\n\nrozsudku je právne bezvýznamná, nie naopak. Vo vzťahu k princípu právnej istoty dal do pozornosti\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 192/06, sp.zn. IV. ÚS 92/09, sp.zn. IV.ÚS 296/09, sp.zn.\nIII. ÚS 311/07, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 136/2013, rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR 2Afs 24/2005. Záverom uviedol, že z uvádzaných dôvodov rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR ako súdu odvolacieho sp.zn. 7Sžr/25/2014 nemá právnu záväznosť pre posudzovanie veci\nvedenej pred Krajským súdom v Prešove sp.zn. 6Sp/16/2012.\n15.2/ K odvolaniu zúčastnených osôb sa vyjadril odporca. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015 zrušil v\nplnom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch vyjadrenia odporca vyslovil názor, že Krajský súd v Prešove v danej veci dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nOdporca poukazom na skutkové zistenia daného prípadu, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (rozhodnutia č.k. IV. ÚS 499/2011 z 22.11.2011, IV. ÚS 209/2010, PL. ÚS 21/00, PL ÚS 6/04,\nIII. ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 127 /2010 z 22.06.2010, IV. ÚS 1/02, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 78/07, III. ÚS 217/05); judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp.zn.\n7Sžr/25/2014 z 28.01.2016, 10Sžr/21/2012, 3Sžr/20/2014, 3Sžr/102/2014, sp.zn. 4Cdo/173/2006);\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 1390/2002 z 16.06.2003, sp.zn. 21Cdo\n1724/2003 z 25.09.2003, uviedol že zákonodarca reštitučným zákonom ustanovil podmienky, za\nsplnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou zákonodarcu bolo zabezpečiť ochranu\noprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení reštitučného zákona. V danom\nprípade odporca v súlade s účelom reštitučného zákona považoval za správne a spravodlivé poskytnúť\nochranu oprávneným osobám, ktoré si svoje reštitučné nároky uplatnili v zákonom stanovenej lehote, čo\nnapokon korešponduje s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny\nporiadok, ako to opakovane judikuje Ústavný súd Slovenskej republiky.\nObranu navrhovateľa 2/, že nie je povinnou osobou, odporca považoval za neopodstatnenú. Uviedol, že\nnebolo sporné, že povinnou osobou je v tomto prípade Poľnohospodárske družstvo I., v likvidácii, toho\nčasu v konkurze, zastúpené správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ľubošom Bajužíkom, ktoré\nako právny nástupca Jednotného roľníckeho družstva v I., do vlastníctva ktorého odňaté pozemky prešli,\nvlastnil tieto pozemky v čase nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona t.j. 01.01.2004, čo bolo v tomto\nprípade rozhodujúce. Zákonodarca povinnej osobe, definovanej v reštitučnom zákone, uložil povinnosť\nnakladať s pozemkami až do navrátenie vlastníctva oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho\nhospodára a súčasne uložil zákaz previesť takéto pozemky odo dňa účinnosti reštitučného zákona t.j. od\n01.01.2004 do vlastníctva inej osoby pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Zdôraznil, že\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, na\nabsolútnu neplatnosť úkonu prihliadajú súdy aj iné orgány aplikácie práva z úradnej povinnosti. Delená\nprávomoc znamená rozdelenie právomocí medzi súdy a iné orgány, ide o prípady kedy zákon stanovuje,\nže najskôr musí byť obligatórne vykonané konanie na inom orgáne, právomoc súdu nastáva až vtedy,\nkeď vec nebola na tomto orgáne s konečnou platnosťou vyriešená. Odporca zastával názor, že pre\nkonečné vyriešenie otázky vzťahu reštitučnej a vlastníckej žaloby je podstatné to, že reštitučné predpisy\nmajú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý predstavuje lex generalis. Z\npovahy reštitučných zákonov ako predpisov špeciálnych vyplýva, že nároky nimi upravené nie je možné\nriešiť inak než podľa ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a osobitnom, a\npreto ak stanoví reštitučný predpis určité podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku nie je možné\nten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu (Občianskeho zákonníka), s poukazom na to, že lex\nspecialis neruší platnosť les generalis, ale len vylučuje jeho aplikáciu. Odporca konštatoval, že v konaní\npostupoval podľa ustanovení § 4 reštitučného zákona, z ktorého vyplýva, že pokiaľ oprávnené osoby\nuvedené v bode 1 výroku rozhodnutia odporcu z 01.10.2012 uplatnili reštitučný nárok v zákonom\nstanovenej lehote 02.12.2004 k pozemkom uvedených v bode 2 výroku rozhodnutia vo vlastníctve\npovinnej osoby Poľnohospodárske družstvo I., v likvidácii, v konkurze, nebolo možné takéto pozemky\nplatne prevádzať do vlastníctva inej osoby a pokiaľ sa tak stalo, tak takéto úkony sú neplatné, pričom\njedná sa o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá nastáva priamo zo zákona\na pôsobí od začiatku voči každému a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Odporca\ntiež zdôraznil, že podľa nášho právneho poriadku absolútne neplatný právny úkon o nakladaní s vecou\nspôsobuje reťazovito absolútnu neplatnosť následných právnych úkonov o nakladaní a to v zmysle\nzásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám (nemo plus iurisad alium transferre\npotest quam ipse habet). Ďalej tvrdil, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že\n\nna určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaných rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.\nRešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci\na to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a\npredovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom\nverejnej moci. Odporca tiež zdôraznil, že rozhodovať o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným\nosobám podľa reštitučného zákona patrí výlučne do právomoci odporcu ako orgánu výkonnej moci, a\npreto žalobou o určenie vlastníctva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákona.\nDôvodil, že jednou zo zásad vyjadrených v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je, že vlastníctvo\nnemožno zneužiť na ujmu práv iných osôb v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.\nZ uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí vec posudzovať len čisto z formálneho\nhľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. Neplatnosť právnej zmluvy o prevode vlastníctva\nvzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť zhojená ani následným\nprevodom vecí na ďalšieho vlastníka. Poukázal na to, že podstatou rímsko právnej zásady nemo\nplus iurisad alium transferre potest quam ipse habet je, že „z nepráva nemôže vzniknúť právo\". Citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v § 39 Občianskeho zákonníka odporca zdôraznil, že na základe absolútne\nneplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\na teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Tiež\nzdôraznil, že štát a jeho orgány sú povinné postupovať v konaní podľa reštitučného zákona v súlade\nso zákonnými záujmami oprávnených osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách\nmá byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Pri výslovnom ustanovení o neplatnosti právneho úkonu\ndenného počas reštitučného konania nemôže ani súd posudzovať inak, tým by zasiahol neprípustne\ndo zákonodarnej právomoci a jeho rozhodnutie by bolo v rozpore s ústavou a základnými právnymi\npredpismi. Tvrdil, že ak postupom správcu konkurznej podstaty došlo k porušeniu blokačného\nustanovenia § 4 ods. 2 k reštitučného zákona, potom príslušný prevod vlastníckeho práva na tretiu\nosobu, ktorý vykonal správca konkurznej podstaty, keď kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti, na\nktoré bol riadne a včas uplatnený reštitučný nárok, zo zákona je neplatný. Predmetná neplatnosť\ntakéhoto právneho úkonu nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť\npríslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne definovať v civilnom súdnom konaní.\nV závere dal do pozornosti, že hmotné právo upravuje aj vzájomné nároky účastníkov z neplatného\nprávneho úkonu, prípadne vrátenie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.\nV rámci ustanovení o bezdôvodnom obohatení Občiansky zákonník ustanovuje, že bezdôvodným\nobohatením je aj majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, pričom, ak je\nzmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ).\nOdporca súčasne v závere trval na tom, že v danej veci postupoval v intenciách hmotnoprávnych\na procesnoprávnych predpisov a pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných podkladov a\ndôkazov, vo veci zistil dostatočne skutkový stav a vychádzajúc zo skutkových okolností vyvodil z nich\nsprávny právny záver.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\n16. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n17. Podľa § 492 ods. 1, 2, 3 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nLehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nplynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1,\n2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá\nveta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\n\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\na § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie zúčastnených osôb\nje dôvodné.\n19. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.\n6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015, ktorým súd prvého stupňa rozhodnutie odporcu č.\n2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. v spojení s § 250l\nods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\n20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a\nkonanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu.\n21. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu Humenné - právneho predchodcu odporcu, č. 2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra\n2012, ktorým správny orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 330/1991 Zb. rozhodol o reštitučnom nároku\nzúčastnených osôb uplatnený na pozemkovom úrade dňa 06.12.2004, zaevidovaný pod č. 01320/04,\nv zmysle zákona č. 503/2003 Z.z..\n22. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n23. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n24. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby\nsúd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predpokladom súdneho prieskumu podľa tretej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je zákonom zverená právomoc súdu rozhodovať o\nopravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave\nnie je ustanovené inak použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku okrem § 250a (§ 250l ods. 1, 2 O.s.p.).\n25.Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim\nbol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\n26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n27. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 O.s.p.).\n\n28. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n29. Najvyšší súd upriamuje pozornosť tiež na to, že súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rovnako\npodľa Správneho súdneho poriadku - zákon č. 162/2015 Z.z.) upravujúceho správne súdnictvo je\npovinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci so zákonom, a preto v konkrétnej\nveci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné najmä ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania, a ďalej na otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v súlade s čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n30. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že súd\nprvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nv danej veci nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu napadnutého opravným prostriedkom nevykonal v súlade s platnou\nprávnou úpravou zákona č. 503/2003 Zz.. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia odporcu pri aplikácii zákonnej úpravy reštitučného zákona v spojení s právnou úpravou\nObčianskeho súdneho poriadku dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky\nnavrhovateľov uvedené v ich opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\n31. Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n32. Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n33. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98).\" (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\n\n34. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods.2 ústavy.\n35. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n36. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n37. Účelom reštitučného zákona je navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa\nvracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny\nfond. (§ 1 písm. a/, b/).\n38. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže\nuplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode\nvlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo\nzanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu\npodľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4\nmožno podať opravný prostriedok na súde.\n39. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k\npozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom\npodľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového\nmajetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.\n40. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu\núčinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo\nprávo správy, a poľnohospodárske družstvá.\nPovinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe\nnakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto\nzákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba\nspôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.\n41. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpnej\nzmluvy veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie\nniektorých majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom\nustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.\n42. Pre konanie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa\n§ 3 ods. 1, 2 v spojení s § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. platia všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní správny poriadok)\npodľa § 5 ods.3 tohto zákona.\n43. Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť\n\nsprávneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby\npovinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\n44. Podľa § 3 ods. 1, 2 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n45. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n46. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán v danej veci postupoval v intenciách\ncitovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci\nzistil skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, ktorý aj v zásade náležite\nodôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie treba považovať za vydané\nv súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre\nzrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu súdom prvého stupňa podľa § 250j\nods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vrátenie veci odporcovi\nna ďalšie konanie.\n47. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti,\nktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom\núrade v zmysle § 5 ods.1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok\noprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej\ndobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne\nustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená\nosoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia\nmali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o\npôde (zákon č. 229/1991 Zb. §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.).\n48. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že predmetom reštitučného nároku boli\npozemky, ktoré prešli na štát spôsobom zákonom predpokladaným v zmysle § 3 ods.1 písm. d/\nzákona č. 503/2003. Z.z. (oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát\nalebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých\nurbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov). Žiadatelia si dňa 06.12.2004 uplatnili\nnárok na navrátenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z.\npísomnou žiadosťou na Obvodnom pozemkovom úrade Humenné a súčasne preukázali oprávnenosť\nosoby. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K 563/95-18 zo dňa 28.11.1997 bol vyhlásený\nkonkurz na majetok dlžníka - úpadcu - Poľnohospodárske družstvo I. a za správcu konkurznej podstaty\nbol ustanovený JUDr. Ľuboš Bajužík. Nehnuteľnosti, ku ktorým si žiadatelia ako oprávnené osoby,\nuplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. boli uvedeným správcom konkurznej podstaty\nPoľnohospodárskeho družstva I. v konkurze, predané na základe kúpnych zmlúv a to - Kúpnou zmluvou\nč. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005 odpredané v prospech J. a Kúpnou zmluvou č. V-420/2008 zo dňa\n27.02.2008 odpredané v prospech spoločnosti AB AUTO, spol. s r. o. Starinská ul., Humenné, t.j. za\núčinnosti reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z.. Zo skutkových zistení tiež jednoznačne vyplýva, že\nvlastníctvo k pozemkom, ku ktorým si v zákonnej lehote žiadatelia uplatnili reštitučný nárok na navrátenie\nvlastníctva, v čase účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. svedčilo Poľnohospodárskemu družstvu I., a\npreto bolo povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., na ktorú skutočnosť vyhlásenie\nkonkurzu na uvedené družstvo nemalo žiadnu relevanciu.\n49. Účinky vyhlásenia konkurzu zákonodarca ustanovuje v § 14 zákona č. 328/1991 Zb.. Vyhlásením\nkonkurzu družstvo stratilo len oprávnenie samostatne nakladať s majetkom družstva, pričom ako subjekt\n\npráva nezaniklo. Zákonodarca v právnej norme § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. ustanovuje, že\nveci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých\nmajetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených\nlehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 4 ods.2 zákona\nč. 503/2003 Z.z. zakotvuje povinnosť povinnej osobe nakladať s pozemkami až do navrátenia vlastníctva\nk pozemkom oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej zakazuje previesť\npozemok odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného pod sankciou neplatnosti takéhoto\núkonu. Pokiaľ teda správca konkurznej podstaty úpadcu - Poľnohospodárskeho družstva I. v konkurze\n- navrhovateľ 1), kúpnymi zmluvami, vyššie uvedenými, previedol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré\ntvorili predmet uplatneného reštitučného nároku žiadateľov, na iného, takáto kúpne zmluvy sú neplatné\nod počiatku na základe zákona, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán postupoval v súlade so\nzákonom, pokiaľ na ich neplatnosť prihliadal a rozhodol o reštitučnom nároku žiadateľov posudzujúc\nnaplnenie zákonných podmienok pre priznanie vlastníctva. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne\nako súd prvého stupňa odvolacie námietky navrhovateľov vo vzťahu k platnosti predmetných zmlúv,\npovažoval za nedôvodné.\n50. Vychádzajúc zo skutkových zistení a právnych záverov vyplývajúcich z predloženého spisu\nkrajského súdu súčasť, ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, najvyšší súd\nmal preukázané, že medzi účastníkmi ostala sporná otázka záväznosti rozsudku Okresného súdu v\nHumennom č.k. l0C 175/2009-174 zo dňa 28.09.2010, vo vzťahu k reštitučnému nároku oprávnených\nosôb na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom priznaného preskúmavaným rozhodnutím\nPozemkového úradu Humenné z 01.10.2012, č. 2012/00042-10-LJ. Z uvedených dôvodov odvolací súd\nzameral svoju pozornosť k tejto spornej otázke.\n51. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že Okresný súd v Humennom\nv právnej veci navrhovateľa: AB AUTO spol. s. r.o., Starinská, Humenné, proti odporcovi: JUDr.\nĽuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze, o\nurčenie vlastníctva, rozsudkom č.k. 10C 175/2009-174 zo dňa 28.09.2010 určil, že navrhovateľ\nAB AUTO spol. s r.o. Humenné je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom napadnutého\nrozhodnutia ObPÚ Humenné zo dňa 01.10.2012. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že\nokresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa: AB AUTO spol. s r.o. - navrhovateľa 2), ktorý návrh\nnavrhovateľ odôvodnil tak, že s odporcom - JUDr. Ľubošom Bajužíkom, správcom konkurznej podstaty\núpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze - navrhovateľ 1), uzatvorili dňa 27.02.2008 kúpnu\nzmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. I., účinky vkladu\nvlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nastali dňa 27.03.2008 pod č. V 420/2008; na základe\nadministratívneho rozhodnutia správneho orgánu - Katastrálneho úradu v Prešove č. Vo 31/2008 zo\ndňa 22.12.2008 potvrdeného Rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky\nč. LPO 1043/2009-Va zo dňa l4.04.2009 bol do katastra nehnuteľností opäť zapísaný odporca JUDr.\nĽuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze. Zo\nskutkových zistení vyplývajúcich z uvedeného rozsudku okresného súdu je zrejmé, že navrhovateľ 2/ sa\ndomáhal ochrany a uznania svojho vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré nadobudol na základe kúpnej\nzmluvy zo dňa 27.02.2008 a obnovenia faktického a právneho stavu. Okresný súd určil vlastníctvo k\npredmetným pozemkom v prospech navrhovateľa 2) na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s JUDr.\nĽubošom Bajužíkom, správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze\ndňa 27.02.2008. V zmysle uvedeného okresný súd deklaroval vlastníctvo navrhovateľa 2) k predmetným\npozemkom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s JUDr. Ľubošom Bajužíkom, správcom konkurznej\npodstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze dňa 27.02.2008.\n52. Krajský súd v napadnutom rozsudku, citujúc § 158 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že odporca v\npredmetnom konaní nerešpektoval vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorým bolo\nurčené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľovi v 2) rade, ktoré boli aj predmetom\nuplatneného reštitučného nároku, dôsledkom čoho vec nesprávne právne posúdil.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odporca s týmto predmetným rozsudkom Okresného súdu\nHumenné ani žiadnym spôsobom nevyrovnal, a preto je rozhodnutie v tomto rozsahu nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Je potrebné zdôrazniť, že za situácie, keď v konaní je preukázaná existencia\nprávoplatného rozsudku súdu o určení vlastníckeho práva navrhovateľa v 2.rade k nehnuteľnostiam,\nktoré sú predmetom reštitučného nároku, je hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy,\nktorá tomuto rozsudku predchádzala právne irelevantné. Krajský súd po preskúmaní napadnutého\n\nrozhodnutia odporcu dospel k záveru, že odporca vo veci nepostupoval v súlade so správnym\nporiadkom, vec nesprávne právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov a v konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/,\nd/, e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\n53. S uvedeným právnym názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť. Čl. 1 ústavy zakotvuje, že\nSlovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Z čl. 2 ods. 2 ústavy vyplýva, že štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Čl. 152 ods. 4 ústavy stanoví, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedenej ústavnej\núpravy teda vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských\norgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, a súčasne, že\nvýklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pre\nrozhodovaciu činnosť mocenských orgánov štátu je rovnako záväzná ústavná úprava čl. 20 ods.3\nústavy, v zmysle ktorej vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore\nso všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Ústava Slovenskej republiky zakotvuje nezávislosť\nsúdnictva a jeho oddelenie od výkonnej moci. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ zákonodarca zveruje\ndo právomoci rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb orgánu\nverejnej správy na úseku pozemkového vlastníctva, je vylúčená právomoc súdu spôsobom zákonnom\npredpokladaným. Pokiaľ zákonodarca v reštitučnom zákone zveruje do právomoci navrátenie vlastníctva\npo splnení zákonných podmienok a v tomto zákone výslovne ustanoví neplatnosť právneho úkonu vo\nvzťahu k prevodu vlastníctva k predmetu reštitúcie, táto právna úprava je záväzná pre ostatné mocenské\norgány Slovenskej republiky, teda aj pre súd. Z uvedeného plynie záver, že okresný súd nemal dostatok\nprávomoci na rozhodnutie o vlastníctve k pozemkom podliehajúcim reštitúcií podľa reštitučného zákona\nč. 503/2003 Z.z.. Vychádzajú z uvedeného preto nebol správny úsudok krajského súdu, že povinnosťou\nžalovaného správneho orgánu potom ako sa dozvedel o konaní o určenie vlastníctva k predmetným\npozemkom, mal konanie prerušiť a vyčkať do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Práve naopak bolo\npovinnosťou Okresného súdu v Humennom prerušiť konanie o určenie vlastníctva k predmetným\npozemkom a vyčkať do rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Humenné vo veci oprávnených\nosôb na navrátenie vlastníctva, keď nadôvažok z administratívneho spisu vyplýva, že okresný súd\nmal vedomosť o konaní na pozemkovom úrade vo veci reštitúcie oprávnených osôb k dotknutým\npozemkom. Práve uvedené skutočnosti majú za následok, že rozsudok Okresného súdu v Humennom\nje bez právneho účinku, pretože okresný súd vydal rozsudok napriek tomu, že nemal právomoc\nna rozhodnutie vo vzťahu k pozemkom, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, o ktorom nebolo\nprávoplatne rozhodnuté orgánom verejnej správy a okresný súd považoval za titul pre nadobudnutie\nvlastníctva k pozemkom kúpnu zmluvu, ktorá bola absolútne neplatná v zmysle § 4 ods. 2 reštitučného\nzákona v spojení s § 39 OZ.\n54. Vzhľadom k uvedenému bol správny úsudok žalovaného správneho orgánu vyslovený v\npreskúmavanom rozhodnutí, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 27.02.2008 uzavretá medzi\nnavrhovateľom 1) a navrhovateľom 2) je v zmysle § 4 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. neplatná a teda\nje bez právneho účinku k reštitučnému nároku oprávnených osôb na navrátenie pôvodného vlastníctva\nk žiadaným pozemkom.\n55. Najvyšší súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že štát nad žiadanými pozemkami vykonával\nsvoje neobmedzené panstvo v čase, ktorý prevažujúca (historická) právna doktrína označuje ako\nobdobie neslobody. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na záver Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovený v rozsudku sp.zn. 1Sžr 58/2011 zo 14.02.2011: „Je celkom jednoznačné nielen\nvzhľadom k historickému ale aj k právnemu hodnoteniu minulosti (najmä vzhľadom k zákonu č.\n125/1996 Z.z. a zákonu č. 553/2002 Z.z.), že v období od 25. februára 1948 až do konca roku 1989\ndochádzalo k vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického právneho\nštátu, medzinárodných zmlúv ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k výskytu\nneprimeranej tvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému ničeniu\ntradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných princípov\nvlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným\ni rodinám a blízkym. Uvedená charakteristika obdobia od 25. februára 1948 až do konca roku 1989 je\nsúhrne označované ako obdobie neslobody.\"\n\n56. Do takto nastaveného právno-hodnotového rámca nepochybne zapadá aj úvaha Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyslovená v jeho náleze sp.zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 (obdobne aj sp.zn.\nIII ÚS 185/2010 z 5. októbra 2010) nasledovne: „Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na\ncitlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe\nneslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989\nkomunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Z uvedeného pohľadu je podľa názoru\nústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré\nrozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho\nštátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy\npre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu\nvtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii\nkaždého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.\"\n57. Súčasne najvyšší súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (napr. rozsudok NS SR sp.zn.\n1Sžr/72/2011), kde najvyšší súd vyslovil názor, „že v rámci reštitučných konaní nie je dôležitý druh\nvydávaného majetku, ale reštitučný titul, ktorý mal spôsobiť jednotlivcovi v predchádzajúcom režime\nkrivdu vo forme majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Preto zákonodarca prijal viacero právnych\npredpisov týkajúcich sa zmiernenia uvedených krívd, ktoré sa odlišovali druhom majetku alebo činnosti,\nokruhom oprávnených osôb, oprávneného orgánu ako aj konkrétneho spôsobu zmiernenia krivdy.\"\n58. Najvyšší súd vychádzajúc z uvedeného po vyhodnotení odvolacích dôvodov zúčastnených osôb z\nhľadiska prípustnosti vymedzenej ustanoveniami § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 220 O.s.p. a s § 492 ods.1 S.s.p aplikovaných v prejednávanej veci\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu s prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v §§ 250l a nasl. a s § 492\nods.1 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré vytvárajú v zásade dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výrokov napadnutého rozhodnutia.\n59. Z dôvodov vyššie uvedených, najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky\nzúčastnených osôb uvedené v ich odvolaní spochybňujú vecnú a právnu správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 220 O.s.p. a v spojení s § 492 ods.\n1 S.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné zo dňa\n01.10.2012 č. 2012/00042-10-LJ z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdil v zmysle § 250q\nods. 3 O.s.p..\n60.O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.\n2, s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 1 S.s.p.. Navrhovateľom nepriznal\nnáhradu trov tohto konania z dôvodu ich neúspechu v tomto konaní.\n61.Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 180/2013 Z.z. (§ 8 písm. b/) boli s účinnosťou od 01.10.2013\nzrušené obvodné pozemkové úrady, ktorých pôsobnosť a právomoc na úseku pozemkových úprav\nprešla podľa § 9 ods. 1, 4 na okresné úrady odvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c\nods.1 O.s.p. na strane odporcu konal s Okresným úradom v Humennom, do právomoci ktorého prešla\npôsobnosť Obvodného pozemkového úradu v Humennom.\n62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sp/16/2012", "guid": "c9dd7b9c-2c59-4441-acb1-407eef67d506:8b120302-a6e1-4cd0-8162-30f2c4862b1f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}