{"guid": "56c912a8-298c-4a10-b938-1ba4521eb081:d6ffc81e-ab66-4fba-8fcf-5ace50e71734", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7215201451.1", "spisova_znacka": "1Obdo/66/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/66/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 1Obdo/66/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7215201451.1", "identifikacne_cislo": "7215201451", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6ffc81e-ab66-4fba-8fcf-5ace50e71734", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7215201451.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7215201451.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7215201451.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/66/2018\n7215201451\n25. 09. 2019\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2019:7215201451.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne SLOVEXPRES, spol. s r. o., so sídlom v Žiline,\nHálkova č. 24, IČO: 31 573 711, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, so sídlom\nv Rajci, Námestie SNP č. 2/2, proti žalovanej U-Shin Slovakia s. r. o, so sídlom v Košiciach, K letisku\nBudova č. 1329, IČO: 35 893 427, zastúpenej spoločnosťou IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach,\nCimborkova č. 13, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 33.111,-€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Košice II pod sp. zn. 36Cb/13/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 4Cob/152/2016-185 z 21. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .\nII. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1 Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) prvým a druhým výrokom rozsudku č. k.\n36Cb/13/2015-140 z 30. augusta 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 30.404,36 €\nspolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.495,- € od 10. marca 2014 do zaplatenia a\n8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.909,76 € od 18. januára 2015 do zaplatenia. V poradí\ntretím výrokom rozsudku konanie o zaplatenie sumy 405,60 € s príslušným úrokom z omeškania zastavil.\nĎalším výrokom žalobu v zvyšnej časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol samostatným výrokom\ntak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 84,20%, spolu s ostatnými\npovinnosťami, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n2 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 21. júna 2012 Rámcovú kúpnu zmluvu\no podmienkach dodávok tovaru (ďalej aj ako “Rámcová zmluva“), ktorej predmetom bola povinnosť\nžalobkyne ako predávajúcej predať žalovanej ako kupujúcej na základe jej osobitných objednávok\ntovar zo sortimentu žalobkyne (pracovné rukavice rôznych typov a veľkostí) a tomu zodpovedajúca\npovinnosť žalovanej tovar od žalobkyne kúpiť v ročnom minimálnom množstve špecifikovanom v\nčlánku II zmluvy. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej zakúpiť od žalobkyne v zmluve dohodnuté\nminimálne množstvá tovaru si platne dohodli zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“). Konštatoval, že zmluvu uzavretú na dobu\nneurčitú žalovaná vypovedala listom zo 16. septembra 2013 bez udania dôvodu, pričom výpovedná\nlehota uplynula dňa 31. marca 2014. Žalovaná bola zo strany žalobkyne písomne vyzvaná na zaplatenie\ndohodnutej zmluvnej pokuty za neodobratý tovar podľa zmluvy. Námietky žalovanej týkajúce sa\nmnožstva zakúpených rukavíc v prvom dohodnutom dvanásť-mesačnom období (od 21. júna 2012 do\n21. júna 2013) žalobkyňa akceptovala, žalobu v príslušnej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume\n406,50 € s príslušenstvom vzala späť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v uvedenej časti\nzastavil. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že zmluvná pokuta je neplatná pre rozpor s\ndobrými mravmi, pretože sa jedná o bežný zabezpečovací inštitút v obchodných vzťahoch, ktorého\ncieľom je zabezpečiť riadne dodržiavanie dohodnutých zmluvných podmienok. V dôsledku uvedeného\n\nnepristúpil k moderovaniu zmluvnej pokuty, ktorú nevyhodnotil ako neprimerane vysokú. V súvislosti s\nvýškou žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd ďalej vyslovil, že nárok nie\nje v uplatnenom rozsahu dôvodný, lebo žalobkyňa nesprávne rozdelila dohodnuté dvanásť-mesačné\nobdobie na štvrťroky, a tak nesprávne určila aj výšku zmluvnej pokuty. Pre správne určenie rozsahu\nuplatneného nároku bolo tiež potrebné zohľadniť ukončenie rámcovej zmluvy výpoveďou k 31. marcu\n2014 a výšku zmluvnej pokuty počítať za pomernú časť dvanásť-mesačného obdobia od 21. júna 2013\ndo 31. marca 2014. V takom rozsahu, t. j. celkom v sume 30.404,36 €, považoval súd prvej inštancie\nnárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný a žalovanej uložil povinnosť okrem zmluvnej\npokuty zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania od uplynutia lehoty na plnenie (určenej žalobkyňou vo\nvýzve žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty) a v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na zaplatenie\nzmluvnej pokuty s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že žalovaná v konaní\nnepreukázala svoje tvrdenie, že odobrala zmluvne dohodnuté množstvá tovaru a rovnako nepreukázala,\nže došlo k odpusteniu zmluvnej pokuty, prípadne jednostrannému vzdaniu sa nároku. O náhrade trov\nkonania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal podľa pomeru úspechu v konaní\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,20%.\n3 Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a závislému výroku o nároku na náhradu trov\nkonania podala odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací\nsúd“) uznesením č. k. 4Cob/152/2016-185 z 21. apríla 2017 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom výroku I. zmenil, pričom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n15.202,18 €. Rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z\nomeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 9.247,50 € od 10. marca 2014 do zaplatenia a vo výške 8,05%\nročne zo sumy 5.954,68 € od 18. januára 2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t. j. o zaplatenie\n15.202,18 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 9.247,50 € od 10. marca 2014\ndo zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 5.954,68 € od 18. januára 2015 do zaplatenia, žalobu\nzamietol. Rozsudok vo výroku V. zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Vo výroku\no povinnosti žalovanej splniť rozsudkom uloženú povinnosť v lehote troch dní od jeho právoplatnosti\nrozsudok potvrdil. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie o\nzaplatenie sumy 405,60€ s príslušným úrokom z omeškania zastavil (III.) a výrok, ktorým žalobu v\nprevyšujúcej časti zamietol (IV.).\n4 Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval dôvodnosť žalovanou podaného odvolania. V\nsúvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a to, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukázal na nesprávnu\naplikáciu ust. § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“),\nkeď súd prvej inštancie nepristúpil k uplatneniu moderačného práva vo vzťahu k neprimerane vysokej\nzmluvnej pokute, dohodnutej v Rámcovej zmluve, čím bol uvedený odvolací dôvod daný. Stotožnil\nsa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom typu uzatvorenej Rámcovej zmluvy, predmetom\nktorej bol vzájomný záväzok strán sporu definovaný tiež povinnosťou žalovanej odobrať v určitom\nobdobí od žalobkyne minimálne množstvá tovaru označeného čo do druhu a veľkosti. Vyslovil názor,\nže je potrebné na ňu nahliadať ako na nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka (keďže zmluvnými stranami sú obchodné spoločnosti a týka sa ich podnikateľskej činnosti)\na zároveň ako na kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka v\ndôsledku vyššie špecifikovaného záväzku na strane žalovanej. V nadväznosti na uvedené, odvolací\nsúd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa\nnezaoberal jej námietkou o možnom rôznom výklade čl. II ods. 2 a 3 a článku V ods. 3 Rámcovej\nzmluvy. Vychádzajúc z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie Rámcovú\nzmluvu posudzoval a hodnotil aj žalovanou označené sporné články. Odvolací súd prisvedčil záveru\nsúdu prvej inštancie ohľadom namietaných článkov zmluvy, a to, že je v nich jasne a zrozumiteľne\nvyjadrený záväzok žalovanej ako kupujúcej objednať a odobrať od žalobkyne ako predávajúcej tovar\npresne určeného minimálneho množstva označeného tovaru a určenej veľkosti v presne určenom\nobdobí. Rovnako je v zmluve písomne dohodnutá zmluvná pokuta a spôsob jej určenia - vo výške\nneodobratého dohodnutého minimálneho množstva tovaru určeného čo do druhu a veľkosti v zmluve,\nv období dvanásť mesiacov, počínajúc podpisom zmluvy. Súd ďalej uviedol, že inštitút zmluvnej pokuty\nje zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva, účelom ktorého je zaistiť splnenie povinností,\nktoré sú obsahom záväzku. Zmluvná pokuta dohodnutá vo výške kúpnej ceny zvyšného neodobratého\ntovaru, tvoriaceho ročný objem, je neprimeraná k hodnote zabezpečeného záväzku, keďže sa rovná\nkúpnej cene tovaru, ktorý žalovaná neodobrala, ale s výrobou ktorého nemala žalobkyňa ani žiadne\n\nnáklady. Prisvedčil žalovanej, ktorá uviedla, že nejde o taký špecifický tovar, s predajom ktorého inému\nodberateľovi by mala žalobkyňa vážne problémy a tiež nejde o tovar, ktorý nemožno pre jeho vlastnosti\ndlhšiu dobu skladovať bez straty kvality. Prihliadol pritom aj na to, že ani žalobkyňa netvrdila, že\nby jej neodobraním minimálneho množstva tovaru žalovanou, t.j. porušením dohodnutého zmluvného\nzáväzku vyplývajúceho z Rámcovej zmluvy vznikla nejaká škoda. V nadväznosti na uvedené, odvolací\nsúd vyslovil, že za primeranú zmluvnú pokutu v danej veci považuje pokutu vo výške 50% kúpnej\nceny neodobratého dohodnutého ročného objemu tovaru špecifikovaného v čl. II bode 2 Rámcovej\nzmluvy, pretože už v takej výške by dostatočne plnila všetky svoje funkcie (preventívnu, uhradzovaciu\na sankčnú) a zároveň by bola primeranou motiváciou žalovanej k splneniu záväzku. Na záver podotkol,\nže sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovanej nemá preukázané, že by sa\nžalobkyňa svojho práva na zmluvnú pokutu vzdala. Predložená emailová komunikácia, ktorá mala podľa\nžalovanej predstavovať jednostranný úkon vzdania sa práva, však takémuto úkonu nezodpovedá, nemá\nnáležitosti dané v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nneprihliadol na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, a preto nesprávne aplikoval ustanovenie\n§ 301 Obchodného zákonníka, odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti tak, že zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom za použitia moderačného práva znížil.\nS poukazom na ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP o trovách celého konania\nrozhodol spôsobom, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože ich úspech a neúspech\nv konaní bol približne rovnaký.\n5 Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie tvrdiac, že\nsúd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\nNavrhla preto, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobkyni v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zmluvnú pokutu s príslušenstvom (úrokom\nz omeškania) v rozsahu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie spolu s náhradou trov prvostupňového,\nodvolacieho aj dovolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne aby napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytýkala použitie moderačného práva\nza účelom zníženia zmluvnej pokuty (predstavujúcej nárok, ktorý je predmetom sporu) bez toho, aby v\nodvolacom konaní doplnil dokazovanie v uvedenom smere. Domnieva sa, že uvedený postup súdu je v\npredmetnej veci prekážkou aplikácie moderačného práva práve z dôvodu, že ani v konaní pred súdom\nprvej inštancie nebolo v súvislosti s dôvodnosťou jeho aplikácie vykonané žiadne dokazovanie. Keďže\nsúd prvej inštancie moderačné právo nepoužil, dokazovanie v tomto smere neviedol, navyše, v súvislosti\ns danou otázkou mu nebolo predložené ani žiadne vyjadrenie či stanovisko niektorej zo sporových\nstrán. Dovolateľka poukázala tiež na to, že odvolací súd dostatočne neodôvodnil, akými úvahami sa\nriadil pri použití moderačného práva v súlade s ust. § 301 Obchodného zákonníka. Namietla správnosť\npostupu odvolacieho súdu, ktorý bez akéhokoľvek dokazovania prisvedčil žalovanej, že nejde o taký\nšpecifický tovar, s predajom ktorého inému odberateľovi by mala žalobkyňa vážne problémy, alebo ktorý\nby pre jeho vlastnosti nebolo možné skladovať po dlhšiu dobu bez straty kvality a neskôr predať. Taktiež\nkonštatácia súdu, že žalobkyni v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odobratia minimálneho\nobjemu tovaru nevznikla žiadna škoda, nemá v ničom oporu, keďže žalobkyňa sa k tejto otázke v konaní\npred súdom prvej inštancie vôbec nevyjadrovala. Na podporu svojho tvrdenia dovolateľka poukázala\nna dikciu zákonného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, „ak strany\ndojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť\nporuší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne\nškoda“. Zmluvná pokuta okrem zabezpečovacej funkcie plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody,\na preto oprávnenému účastníkovi uľahčuje pozíciu v spore tým, že nemusí preukazovať výšku škody\na právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Záverom konštatovala, že odvolací súd pri\nmoderácii výšky zmluvnej pokuty vôbec neprihliadol na relevantné okolnosti prípadu, ale vychádzal len\nz ničím nepreukázaných tvrdení žalovanej, obsiahnutých v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie.\n6 Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne ako nedôvodné\nzamietol. Konštatovala, že odvolací súd využitie moderačného práva vo svojom rozhodnutí riadne\nodôvodnil tým, že v konkrétnom prípade nešlo o taký špecifický tovar, s predajom ktorého inému\nodberateľovi by mala žalobkyňa vážne problémy a nejde ani o tovar, ktorý pre svoje vlastnosti nemožno\npo dlhšiu dobu skladovať bez straty kvality a neskôr odpredať. Žalobkyni v skutočnosti neodobratím\nminimálneho množstva tovaru nevznikla žiadna škoda spočívajúca v skutočnej škode, keďže žalobkyňa\nod času, kedy jej žalovaná oznámila, že od nej už nebude odoberať ďalší tovar, ani ďalší tovar\n\nneobjednávala, a tak jej nevznikli ďalšie náklady na jeho obstaranie. Následkom uvedeného mal súd\nmožnosť neprimeranú zmluvnú pokutu znížiť. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v\ndovolaní, ktorá sa týkala výšky zmluvnej pokuty určenej odvolacím súdom, pričom zmluvnú pokutu vo\nvýške 50% kúpnej ceny neodobratého tovaru považovala za neprimerane vysokú Nešpecifickosť tovaru\na s tým súvisiaca neprimeranosť zmluvnej pokuty má oporu a vyplýva priamo z druhu tovaru a jeho\nceny, teda zo skutočnosti, že sa jedná o bežne dostupný tovar (pracovné rukavice). Keďže uvedená\nskutočnosť je bežne známou skutočnosťou (notorietou), súd zbavuje povinnosti vykonať ohľadom nej\ndokazovanie.\n7 Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním aj žalovaný, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z\nustanovenia § 420 písm. f/ CSP, vytýkajúc odvolaciemu súdu predovšetkým nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku a z toho vyplývajúcu jeho nepreskúmateľnosť. Dovolacie konanie o dovolaní\nžalovaného bolo však podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/99 Zb. pre včasné nezaplatenie súdneho poplatku za\ndovolanie zastavené uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 36Cb/13/2015-243 z 9. októbra 2017.\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. novembra 2017.\n8 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané\nvčas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§443 CSP ) pred\nsamotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je prípustné.\n9 Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n10 Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\n11 Podľa ust. § 447 písm. c/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je prípustné.\n12 Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ust. § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13 Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.ÚS\n3/97 a II. ÚS 251/03).\n14 Procesným postupom súdu je len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť\nalebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (1 Cdo\n202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo\n85/2018). Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu\nposudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017,\n3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017).\n15 Dovolateľka prípustnosť dovolania odôvodnila tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Vadu zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP vidí v právnych záveroch, na\nktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Spochybňuje predovšetkým správnosť právneho záveru\n\nodvolacieho súdu o potrebe aplikácie ust. § 301 Obchodného zákonníka, t. j. danosť predpokladov\nna uplatnenie moderačného práva súdu za účelom zníženia zmluvnej pokuty, ktorá bola žalobkyni\npriznaná v konaní pred súdom prvej inštancie. Popiera správnosť postupu odvolacieho súdu, ktorý\npristúpil k použitiu moderačného práva, zatiaľ čo v danej súvislosti nevykonal (nedoplnil) dokazovanie,\nnapriek tomu, že súd prvej inštancie v tomto smere dokazovanie nevykonal vôbec, pretože moderačné\nprávo na zníženie výšky priznanej zmluvnej pokuty nevyužil. Jednoznačne tak namieta, že napadnuté\nrozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri\nktorej zo skutkových zistení sa vyvodzuje právny záver a na zistený skutkový stav aplikuje právna norma.\nNesprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak\nsúd nepoužil správny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval,\nalebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa ustálenej judikatúry\nnajvyššieho súdu ale nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f/ CSP (porovnaj R 24/2017, 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4 Cdo 47/2017, 5\nCdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).\n16 Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní vytýkala, že postup odvolacieho súdu v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie bol nedostatočný, keď v súvislosti s aplikáciou moderačného práva nedoplnil\ndokazovanie, dovolací súd uvádza, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie (osvedčenie) skutkového\nstavu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP\n(1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8\nCdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).\n17 Dovolateľka ďalej namietla, že odvolací súd dostatočne neodôvodnil, akými úvahami sa riadil\npri použití moderačného práva, a to vo vzťahu k otázke primeranosti zmluvnej pokuty, priznanej\nsúdom prvej inštancie. V danej súvislosti je potrebné poznamenať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá vadu zmätočnosti len celkom výnimočne, napríklad vtedy, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne\nodôvodnenie a teda sa jedná o arbitrárne rozhodnutie (k uvedenému porovnaj R/2/2016, 1Cdo/228/2017,\n2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018). V danom prípade ale z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nje dostatočne zrejmé aký nárok bol uplatnený, aké skutočnosti súd zohľadnil, akou úvahou sa riadil,\nktoré zákonné ustanovenia aplikoval, k akým záverom dospel a na základe akých dôvodov rozhodol.\nSkutočnosť, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky, nemožno\npovažovať za procesnú vadu konania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP. Navyše, ak by aj nesprávne\nprávne posúdenie mohlo predstavovať relevantný dovolací dôvod v zmysle ust. 420 písm. f/ CSP,\nt. j. jednalo by sa o jednu z vád zmätočnosti, v preskúmavanej veci by nebolo možné na postup\nsúdu v súvislosti s aplikáciou moderačného práva takto nazerať. Dôvodnosť aplikácie moderačného\npráva súdu je v podstate definovaná úvahou súdu o výške priznanej zmluvnej pokuty vo vzťahu k\notázke jej primeranosti. Odvolací súd využil právo posúdiť primeranosť priznanej zmluvnej pokuty na\npodklade svojich odôvodnených úvah, ktoré ale nevychádzali z iných skutkových zistení, než boli\nzistenia súdu prvej inštancie. Na podklade zisteného skutkového stavu skúmal otázku primeranosti\npriznanej zmluvnej pokuty s tým, že úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu k výške priznanej zmluvnej\npokuty nepovažoval za správne. Pre záver odvolacieho súdu o dôvodnosti aplikácie moderačného práva\nnebolo potrebné dopĺňať dokazovanie, pretože súd vo svojich úvahách o primeranej výške zmluvnej\npokuty vychádzal z bežne známych skutočností, tzv. notoriet (predmetom povinnosti žalovanej odobrať\nminimálne množstvo tovaru žalobkyne boli pracovné rukavice, ktoré predstavujú nešpecifický, bežne\ndostupný tovar). Dovolací súd nie je oprávnený nahradiť úvahu odvolacieho súdu svojou úvahou, pretože\ntáto je spojená s hodnotením dôkazov. Preto za situácie, ak súd aplikuje voľnú úvahu tam, kde mu to\numožňuje právny predpis (čo sa v danom prípade stalo) a za podmienky, že berie do úvahy skutočnosti\nz hľadiska kritérií, ktoré sú pre jej uplatnenie relevantné, nie je možné z hľadiska právneho posúdenia\nodvolaciemu súdu nič vytknúť.\n18 Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade podané dovolanie\nje procesne neprípustné, lebo žalobkyňa v ňom nedôvodne tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade\nv zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP,\n19 Dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa ust. § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, a to bez toho, aby skúmal vecnú\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n\n20 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške\nnáhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n21 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/152/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}