{"guid": "1153c288-dfa2-4c8d-a206-8236a8eb1922:77a268a1-5d85-4a03-bbe1-58add9bcb019", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7019200129.1", "spisova_znacka": "1Szak/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/2/2019 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Szak/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7019200129.1", "identifikacne_cislo": "7019200129", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77a268a1-5d85-4a03-bbe1-58add9bcb019", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7019200129.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7019200129.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7019200129.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/2/2019\n7019200129\n30. 04. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:7019200129.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora\nBelka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nsťažovateľa (pôv. žalobca): D. X. Z., alias D. X. Z., alias G. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, alias XX.XX.XXXX,\nalias XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Vietnamská socialistická republika, trvale bytom Y. G. H., G. H.,\nG. Z., číslo cestovného dokladu: Z.-J. Č.. XXXXXX, t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, právne zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom\nNámestie slobody 12, 810 00 Bratislava, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti\nžalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13,\n917 01 Trnava, o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veciach zaistenia, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/3/2019 zo dňa 7. marca\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA9-5-105/2019-AV zo dňa 25.01.2019 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") predĺžil\nlehotu zaistenia sťažovateľa z dôvodu „dostatočnej nespolupráce\" sťažovateľa, ako aj z dôvodu, že\nmu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote. Dĺžku doby zaistenia stanovil do\n31.07.2019 so začiatkom jej plynutia dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej doby zaistenia a\npodľa § 88 ods. 5 zák. č. 404/2011 Z.z. sťažovateľ zostal umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce\").\n2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 17.10.2017 bol sťažovateľ prevzatý od polície\nČeskej republiky, pričom lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru SR bolo zistené, že\nnemá na území SR žiaden druh pobytu a 08.03.2005 požiadal o udelenie azylu na území SR pod menom\nD. X. Z., nar. XX.XX.XXXX. Jeho totožnosť z dôvodu absencie platného cestovného dokladu nebolo\nmožné overiť. Azyl ani doplnková ochrana mu udelené neboli, pričom sťažovateľ, v tom čase umiestnený\nv záchytnom tábore Adamov - Gbely, tento svojvoľne opustil. Dňa 30.03.2011 bol vrátený na územie SR\nz územia Českej republiky pod identitou G. Y. V., nar. XX.XX.XXXX (stotožnený na základe odtlačkov\n\nprstov v Eurodac). Opakovane požiadal o udelenie azylu na území SR pod pôvodným menom D. X.\nZ., nar. XX.XX.XXXX. Azyl ani doplnková ochrana udelené neboli. Bol umiestnený v záchytnom tábore\nHumenné a od 19.04.2011 v pobytovom tábore Rohovce, odkiaľ dňa 16.05.2011 opätovne svojvoľne\nodišiel. Z uvedených dôvodov bolo voči sťažovateľovi dňom 17.10.2017 začaté správne konanie vo veci\njeho administratívneho vyhostenia, pričom opätovne požiadal o udelenie azylu.\n3. V zápisnici zo dňa 17.10.2017 sťažovateľ čestne vyhlásil, že sa volá D. X. Z., nar. XX.XX.XXXX a\nmá štátnu príslušnosť Vietnamskej socialistickej republiky, nikdy nebol držiteľom žiadneho cestovného\ndokladu a nemá pri sebe ani žiadne finančné prostriedky a tieto si ani nevie zaobstarať. K okolnostiam\npríchodu na územie SR najmä uviedol, že z domovskej krajiny odišiel koncom roka 2002 pretože po ňom\nbolo vyhlásené pátranie. Bol členom skupiny s názvom Nový Vietnam, ktorá bojovala za kresťanské\nvierovyznanie. Vycestoval do Kambodžského kráľovstva, do Čínskej ľudovej republiky a následne do\nRuskej federácie, odkiaľ cez Ukrajinu pricestoval na územie SR. Po prvej žiadosti o udelenie azylu odišiel\ndo Spolkovej republiky Nemecko kde chcel požiadať o azyl. Po návrate na Slovensko odišiel do Českej\nrepubliky. Následne bol vrátený na Slovensko odkiaľ opätovne odišiel do Českej republiky. Do domovskej\nkrajiny sa nemôže vrátiť, pretože po návrate by bol vzatý do väzby. Jeho cieľovou krajinou je Spolková\nrepublika Nemecko. Na Slovensku nemá žiaden majetok a nemá tu žiadne väzby ani rodinu. V konaní vo\nveci azylu sťažovateľa, vedené na Migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. MÚ\nPO-138/2017-Ž bolo dňa 29.01.2018 rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany.\n4. Dňa 31.01.2018 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení sťažovateľa a určení zákazu\nvstupu na územie všetkých členských štátov na dobu štyroch rokov. Sťažovateľ bol následne zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný pre účely jeho administratívneho vyhostenia a dĺžka doby zaistenia bola\nstanovená do 31.07.2018. Správnu žalobu sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Košiciach\nrozsudkom zamietol. Z dôvodu „dostatočnej nespolupráce\", ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský\núrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote do 31.07.2018 bol sťažovateľ naďalej ponechaný v\nzaistení do 31.01.2019 na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.07.2018. Správna žaloba voči\ntomuto rozhodnutiu bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp .zn. 2Sa/40/2018 zo dňa 28.08.2018\nzamietnutá. Kasačná sťažnosť voči tomuto rozsudku bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Szak/22/2018 zamietnutá. Nakoľko sa situácia do konca predĺženej lehoty nezmenila,\núčel jeho zaistenia naďalej trval a z dôvodu, že bolo naďalej potrebné pokračovať v realizácii výkonu\nadministratívneho vyhostenia, dospel žalovaný k záveru o potrebe preskúmavaným rozhodnutím (v\ntomto konaní - pozn. kasačného súdu) predĺžiť lehotu zaistenia.\n5. Konštatoval, že v ďalšej lehote útvar príslušný na zabezpečenie realizácie výkonu administratívneho\nvyhostenia prostredníctvom autorít Vietnamu a za spolupráce sťažovateľa bude pokračovať\nv zabezpečení náhradného cestovného dokladu a opätovne sa pokúšať uskutočniť výkon\nadministratívneho vyhostenia. Za týmto účelom je potrebné, aby bol účastník konania naďalej zaistený.\n6. Žalovaný tiež konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 90 ods.1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z.\nskúmal, či trvá naďalej účel zaistenia a za tým účelom sa dopytoval ÚPZC Sečovce k úkonom, ktoré\nsa počas uvedenej doby realizovali a vykonali. Následne v preskúmavanom rozhodnutí tieto úkony\nvymenoval, tak ako to vyplynulo zo správy ÚPZC Sečovce zaslanej dňa 01.03.2018 (najmä pohovory\nso sťažovateľom, úkony smerujúce k zisteniu a potvrdeniu totožnosti sťažovateľa v rôznych krajinách,\nžiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu, a pod.). Žalovaný uviedol, že sťažovateľ odmietol\nvyplniť dotazník, potrebný na vystavenie náhradného cestovného dokladu. Ďalej uviedol, že do ÚPZC\nSečovce bola doručená informácia, v ktorej ÚPZC Medveďov oznamuje, že do dňa 25.04.2018 nebola\npotvrdená totožnosť sťažovateľa a nebolo možné vystaviť náhradný cestovný doklad. Dňa 24.04.2018\nbol vykonaný pohovor pracovníka ÚPZC Medveďov s pracovníkom veľvyslanectva Vietnamu, kde bolo\noznámené, že samotná lustrácia potvrdenie totožnosti účastníka konania má v tomto prípade zdĺhavý\npriebeh, kvôli absencii podporných materiálov, ktoré by potvrdzovali jeho totožnosť. V správe zo dňa\n15.06.2018 ÚPZC Sečovce oznámil, že dňa 30.05.2018 bol vykonaný pohovor so sťažovateľom, kde\ntento opätovne uviedol, že sa odmieta dobrovoľne vrátiť do domovskej krajiny a dotazník potrebný k\nvybaveniu náhradného cestovného dokladu čiastočne vyplnil a podpísal. Dňa 14.06.2018 bola doručená\nspráva, v ktorej ÚPZC Medveďov uvádza, že dňa 05.06.2018 bolo vykonané stretnutie s pracovníkmi\nveľvyslanectva Vietnamu za účelom doplnenia pôvodnej žiadosti o vystavenie náhradného cestovného\ndokladu s tým, že ďalej ÚPZC Medveďov neeviduje odpoveď pracovníkov veľvyslanectva Vietnamu.\nNásledne poukázal na vykonanie ďalších telefonických oznámení z ÚPZC Medveďov o tom, že nie je\n\nevidovaná žiadna odpoveď, resp. informácia ohľadom sťažovateľa, ako aj na ďalšie žiadosti o vybavenie\nNCD, ktoré boli poslané do ÚPZC Medveďov(26.11.2018, 02.01.2019).\n7. Žalovaný konštatoval, že účel zaistenia sťažovateľa naďalej trvá, pretože doposiaľ nebolo možné\nnapriek všetkým úkonom zo strany policajného zboru zrealizovať výkon administratívneho vyhostenia\nz dôvodu, že veľvyslanectvo Vietnamu nevystavilo sťažovateľovi náhradný cestovný doklad a tento\nodmieta spoluprácu pri jeho vystavení a naďalej existuje aj riziko úteku a skrývania sa v prípade jeho\nprepustenia. Konštatoval, že u sťažovateľa nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia,\nnakoľko nemá žiadne finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ani žiadne ubytovanie.\nDoba, o ktorú sa predlžuje lehota zaistenia, t. j. do 31.07.2019, je podľa žalovaného nevyhnutná,\npretože sťažovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu, nespolupracuje pri jeho vystavení, nemá žiadne\nfinančné prostriedky, nemá zabezpečené ubytovanie a zo strany príslušných útvarov policajného zboru\nje naďalej vyvíjaná neustála činnosť, aby mohol byť realizovaný výkon administratívneho vyhostenia.\nPoukázal na administratívnu náročnosť zabezpečenia celého procesu, pričom zo strany orgánov SR\ntento proces nemožno urýchliť a ani žiadnym spôsobom ovplyvniť.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne\nvec nesprávne právne posúdil;\n- poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, v zmysle\nktorého „limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca,\npričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou\", ako aj na nález vo veci II. ÚS\n147/2013-50 z 09.10.2013;\n- podľa článku 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008\no spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích\nkrajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (tzv. návratová smernica) zaistenie prestáva\nbyť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov\nneexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v ods. 1;\n- v preskúmavanej veci nie je predpoklad naplnenia účelu zaistenia, a preto z tohto dôvodu považoval\nza neúčelné aj predĺženie lehoty jeho zaistenia;\n- posledné stretnutie zamestnancov policajného útvaru s pracovníkmi Veľvyslanectva Vietnamskej\nsocialistickej republiky sa uskutočnilo dňa 05.06.2018. Všetky ďalšie úkony spočívali predovšetkým\nvo vzájomnej komunikácii ohľadom overovania skutočnosti, či veľvyslanectvo reagovalo na žiadosť o\nvyhotovenie náhradných cestovných dokladov;\n- vo veci existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobuje zánik účelu zaistenia, a teda má\nza následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia (v tejto súvislosti sa odvolal na právny názor\nkasačného súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sza/9/2016);\n- preskúmavané rozhodnutie je neúčelné, neefektívne a v rozpore s článkom 5 ods.1 písm. f/ Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\").\n9. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov:\n- predpokladom zaistenia sťažovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2004 Z.z. je naplnenie\núčelu zaistenia, ktorým je realizácia administratívneho vyhostenia;\n- o predĺžení lehoty zaistenia rozhodoval žalovaný na základe žiadosti ÚPZC Sečovce zo dňa\n19.01.2019, v ktorej boli chronologicky zhrnuté a špecifikované jednotlivé úkony za účelom vybavenia\nnáhradného cestovného dokladu pre sťažovateľa so záverom, že aj napriek vykonaným úkonom sa\nvýkon administratívneho vyhostenia predĺži z dôvodu, že sťažovateľ „dostatočne nespolupracuje\" a\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad;\n- ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho\nvyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že\ntento dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný\n\ndoklad v lehote podľa prvej vety (šesť mesiacov), môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty\nzaistenia;\n- z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.11.2015, sp. zn. 10Sza/17/2015 vyplýva,\nže „pokiaľ zastupiteľský úrad napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon trestu vyhostenia\nnevydá v lehote zaistenia cudzincovi náhradný cestovný doklad a správny orgán za účelom vystavenia\nnáhradného cestovného dokladu rozhodne o predĺžení doby zaistenia, pričom táto doba neprekročí\npo sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, žalovaný s poukazom na\nokolnosti prípadu, ktoré spočívajú v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku\na bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu a tieto okolnosti uprednostní pri\nkolízii dvoch práv a náležite ich odôvodní, rozhodnutie správneho orgánu o predĺžení doby zaistenia je\npotrebné považovať za vydané v súlade so zákonom.\";\n- žalovaný v správnej úvahe podrobne odôvodnil potrebu predĺženia lehoty zaistenia z dôvodu\ndostatočnej nespolupráce sťažovateľa, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný\ncestovný doklad v lehote;\n- z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 08.02.2018 bola ÚPZC Medveďov zaslaná žiadosť o\nvystavenie náhradného cestovného dokladu pre sťažovateľa, s pripojenou žiadosťou, ktorú sťažovateľ\nodmietol vyplniť, iba ju podpísal, následne opakovane nespolupracoval keď oznámil, že sa odmieta\ndobrovoľne vrátiť do Vietnamu a po predložení dotazníka tento vyplnil iba čiastočne a podpísal ho;\n- napriek rozsiahlej komunikácii správnych orgánov s príslušným zastupiteľským úradom Vietnamskej\nsocialistickej republiky sťažovateľovi nebol vydaný náhradný cestovný doklad;\n- sťažovateľ v predchádzajúcich konaniach účelovo uvádzal nesprávne identifikačné údaje, tak aby bolo\nsťažené potvrdenie jeho totožnosti a tým aj prípadný návrat do domovskej krajiny;\n- riziko úteku sťažovateľa indikuje jeho predchádzajúce správanie sa, keď napriek povinnosti zotrvať na\núzemí Slovenskej republiky túto opakovane neoprávnene opustil;\n- žalovaný dňa 17.02.2019 lustráciou v informačnom systéme EURODAC zistil, že sťažovateľ podal\nžiadosť o udelenie azylu už v roku 2004 v Spolkovej republike Nemecko, kde mu azyl udelený nebol;\n- z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že štát, do ktorého má byť sťažovateľ vyhostený, mu\nodmieta vydať náhradný cestovný doklad, ale potvrdzuje pokračujúci proces zabezpečenia náhradného\ncestovného dokladu, ktorý je veľmi komplikovaný;\n- správna úvaha žalovaného, týkajúca sa účelnosti a efektívnosti predĺženia lehoty zaistenia je náležite\npopísaná a nevybočuje z medzí logického uváženia a zákonných atribútov.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n10. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n11. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že:\n- podľa názoru Najvyššieho súdu je povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa v konaní o zaistení\ncudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky z pohľadu postavenia\ncudzinca, ktorý je účastníkom administratívneho vyhostenia najmä v kontexte Dohovoru či návratovej\nsmernice, ale aj zohľadnením možných prekážok vrátenia cudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred\nalebo po rozhodnutí o zaistení (NSSR sp. zn. 1Sza/8/2015);\n- opätovne poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v nálezoch II. ÚS 264/09-81 zo\ndňa 19.10.2010 a II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013, resp. kasačného súdu v rozsudku pod sp. zn.\n1SZa/9/2016;\n- existujú prekážky jeho vyhostenia, spočívajúce v nemožnosti vystavenia náhradného cestovného\ndokladu;\n- sťažovateľ poskytol všetku súčinnosť, ktorá je pre neho za súčasnej situácie možná;\n\n- stretnutie s pracovníkmi veľvyslanectva sa uskutočnilo dňa 05.06.2018. Od tohto dátumu policajný útvar\nneeviduje odpoveď pracovníkov veľvyslanectva. Všetky ďalšie zaznamenané úkony spočívali najmä vo\nvzájomnej komunikácií medzi správnymi orgánmi;\n- žalovaný bližšie nešpecifikoval aké ďalšie úkony plánuje vykonať za účelom vybavenia náhradného\ncestovného dokladu;\n- viac ako deväť mesiacov nedošlo vo veci k posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného\ncestovného dokladu;\n- od posledného predĺženia lehoty neboli vykonané ďalšie úkony zo strany správnych orgánov;\n- u sťažovateľa existujú faktické prekážky vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia;\n- preskúmavané rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru;\n- rozhodnutie krajského súdu nie je taktiež v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu,\nna ktorú odkazoval sťažovateľ v konaní pred krajským súdom;\n- sťažovateľ je preukázateľne nevyhostiteľný, pretože mu ani po predĺžení lehoty zaistenia zastupiteľský\núrad nevydal náhradný cestovný doklad a nie je predpoklad, že by ďalšími úkonmi žalovaného došlo\nk jeho vydaniu;\n12. Záverom navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný\nsúd nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznal mu náhradu trov konania podľa\npredloženého vyčíslenia.\nB)\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07.04.2019 uviedol, že sa plne pridržiava\npreskúmavaného rozhodnutia a stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu. V ďalšej časti\nobsiahlym spôsobom opísal skutkové okolnosti daného prípadu, tak ako je uvedené v preskúmavanom\nrozhodnutí, vo vyjadreniach žalovaného ako aj v napadnutom rozsudku. Najmä doplnil, že dňa\n08.03.2019 bolo telefonicky kontaktované ÚPZC Medveďov, so zistením, že vo veci nemajú\nnové informácie. Dňa 09.10.2018 obdržali pracovníci odpoveď, v ktorej veľvyslanectvo uviedlo, že\nnemá odpoveď z ministerstva Vietnamskej socialistickej republiky. Obdobne dňa 01.04.2019 bolo po\nkontaktovaní ÚPZC Medveďov zistené, že nie sú evidované nové informácie týkajúce sa vybavenia\nnáhradných cestovných dokladov sťažovateľa.\n14. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/18/2018, ktorým bola zamietnutá\nsprávna žaloba proti rozhodnutiu o zaistení sťažovateľa zo dňa 31.01.2018 a napadnutý rozsudok,\nv ktorých súd uviedol, že zaistenie sťažovateľa je účelné, efektívne, v súlade s Dohovorom, pričom\nžalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom a náležite zistil skutkový stav veci.\n15. Podľa žalovaného je zaistenie sťažovateľa účelne, efektívne, je plne reálne zrealizovať výkon jeho\nvyhostenia, pričom v uvedenom prípade s prihliadnutím na riziko jeho úteku, a absenciu platného\ncestného dokladu, bolo na základe správnej úvahy rozhodnuté, že bude zaistený na výkon rozhodnutia\no administratívnom vyhostení. Tiež z administratívneho spisu vyplývajú dôkazy o sťažovateľovej\nnespolupráci.\n16. Ďalej žalovaný poukázal na závery Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nz rozhodnutia ČAS: MU-PO-138-138-15/2017-Ž zo dňa 12.01.2018, z ktorých vyplynulo, že žiadosť\nsťažovateľa o udelenie azylu sa javí ako účelová, špekulatívna, s cieľom vyhnúť sa vyhosteniu, jeho\nvýpovede sú protirečivé a dôvody jeho odchodu z domovskej krajiny sú ekonomického charakteru.\n17. Uviedol, že dňa 17.02.2019 lustráciou v informačnom systéme EURODAC zistil, že sťažovateľ podal\nžiadosť o udelenie azylu už v roku 2004 v Spolkovej republike Nemecko, kde mu azyl udelený nebol\n18. Žalovaný sťažovateľa považuje za nedôveryhodnú osobu, ktorá svoje tvrdenia ničím nepodkladá,\nmení ich a robí všetko preto, aby sa vyhol vyhosteniu. Tiež je toho názoru, že nie je možné a je\nneprijateľné vzhľadom k právnemu poriadku Slovenskej republiky, regulácie nelegálnej migrácie a taktiež\nzdravej logike, aby sa cudzinec nachádzajúci na území Slovenskej republiky neoprávnene bez platného\ncestovného dokladu svojím správaním a konaním vyhol výkonu vyhostenia v takej miere, že by bol\nprepustený na slobodu so zreteľom na to, že takýto cudzinec môže predstavovať potencionálnu hrozbu\n\npre verejný poriadok v prípadoch keď nespolupracuje s príslušnými orgánmi a neuvádza potrebné údaje\npre vydanie dokladov potrebných k návratu do domovskej krajiny, čím v konečnom dôsledku marí výkon\nvyhostenia, ktoré mu bolo vydané za zákonom stanovených podmienok, pričom v tomto prípade mal\nsprávny orgán dokonca obligatórnu povinnosť vyhostiť sťažovateľa z územia Slovenskej republiky.\n19. Taktiež poukázal na Centrum právnej pomoci, ktoré zastupuje sťažovateľa, ktoré svojím konaním\nchce napomôcť sťažovateľovi aby sa aj napriek neoprávnenému pobytu a právoplatnému rozhodnutiu o\nadministratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu mohol zdržovať na území Slovenskej republiky len\nz vôle toho, že nechce vycestovať do domovskej krajiny pričom bolo preukázané, že nespĺňa dôvody\nna udelenie pobytu, azylu alebo doplnkovej ochrany a neboli zistené žiadne prekážky administratívneho\nvyhostenia.\n20. Záverom žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné v zmysle § 461\nS.s.p. zamietnuť.\n22. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia\nštátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n23. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nprednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\n24. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí\nbyť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky\n\nmusia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení\nosobnej slobody jednotlivca (v prejednávanej veci sťažovateľa).\nPodľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008\no spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích\nkrajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica\") zaistenie prestáva\nbyť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov\nneexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.\n25. Vyššie uvádzané kritérium reálneho predpokladu vyhostenia možno aplikovať v dvoch prípadoch. Sú\nto jednak prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny de facto nevyhostiteľný, napr. nedisponuje platným\ncestovným dokladom a štát, ktorého je dotyčný občanom, mu odmieta nový cestovný doklad vydať a\njednak prípady, kedy vyhosteniu bránia prekážky právnej povahy.\n26. Preto je povinnosťou krajského súdu preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či\nrealizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia\nnaďalej trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/ zák. č. 404/2011 Z.z.). Predbežný úsudok o týchto skutočnostiach\nby v rozhodnutí nemal chýbať, pričom následné vyjadrenia správneho orgánu, podané v priebehu\npreskúmavacieho konania môžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení postupu správneho orgánu\npo vydaní rozhodnutia o zaistení.\n27. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný v správnej úvahe podrobne odôvodnil\npotrebu predĺženia lehoty zaistenia z dôvodu dostatočnej nespolupráce sťažovateľa, ako aj z dôvodu,\nže mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote. Najmä poukázal na neochotu\nsťažovateľa vyplniť žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu, ktoré mohlo mať vplyv na\nzdĺhavosť postupu Zastupiteľského úradu Vietnamu. Obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia\ntvorí aj zoznam úkonov, ktoré vykonal žalovaný v spolupráci s ďalšími správnymi orgánmi.\n28. Kasačný súd považoval za potrebné reagovať na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n(resp. vyjadrenie k správnej žalobe), z ktorej nepochybne vyplýva aktivita správnych orgánov, smerujúca\nk overeniu totožnosti sťažovateľa a zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu. Z uvedených\npodkladov, ako aj z administratívneho spisu vyplýva informácia zo Zastupiteľského úradu Vietnamu,\no zdĺhavom priebehu lustrácie a potvrdenia totožnosti sťažovateľa, z dôvodu absencie podporných\nmateriálov.\n29. Na základe vyššie uvedených skutočností nebolo možné dospieť k záveru o tom, že by zaistenie\nsťažovateľa nebolo účelné z dôvodu existencie prekážky vyhostenia, spočívajúcej v nemožnosti, resp.\nodmietnutí vydať náhradný cestovný doklad. Už 25.04.2018 Zastupiteľský úrad Vietnamu oznámil\nsprávnym orgánom, že lustrácia osoby sťažovateľa bude mať zdĺhavý priebeh, z dôvodu absencie\npodporných materiálov. V priebehu zaistenia sťažovateľa správne orgány priebežne vykonávali úkony\nsmerujúce k výkonu administratívneho vyhostenia. Sťažovateľ až dňa 30.05.2018 čiastočne vyplnil\ndotazník potrebný k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu, pričom predošlý dotazník ako\nnevyplnený iba podpísal a opakovane pred správnymi orgánmi uvádzal inú totožnosť, čím napokon sám\nprispel k zdĺhavosti procesu realizácie administratívneho vyhostenia.\n30. Pokiaľ sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že so správnymi orgánmi plne\nspolupracoval, uvedené ničím nepodložil a vôbec nekonkretizoval, v čom tvrdená spolupráca spočívala\n(okrem jeho účasti na úkonoch správnych orgánov, ktorá bola logickým dôsledkom jeho zaistenia za\núčelom realizácie administratívneho vyhostenia).\n31. Zo spisového materiálu mal kasačný súd za preukázané, že správne orgány komunikujú a\nspolupracujú so Zastupiteľským úradom Vietnamu za účelom vystavenia náhradného cestovného\ndokladu, pričom tento potvrdil, že je v uvedenej veci činný a vopred oznámil správnym orgánom, že\ntento proces bude zdĺhavý z dôvodu absencie podporných materiálov. Správne orgány v priebehu\npredchádzajúcej predĺženej doby zaistenia (od 31.07.2018 do 31.01.2019) boli vo veci zabezpečenia\nnáhradného cestovného dokladu činné, o čom svedčia záznamy o komunikácii medzi žalovaným,\nÚPZC Medveďov a ÚPZC Sečovce (napr. odpoveď zo dňa 26.11.2018, 27.11.2018). Obdobne zo\nspisového materiálu vyplýva, že správne orgány kontaktovali veľvyslanectvo, pričom od tohto naposledy\n\nzískali správu dňa 09.10.2018, podľa ktorej ešte stále nebola získaná odpoveď z Ministerstva\nVietnamskej socialistickej republiky. Správne orgány pokračovali vo vzájomnej komunikácii aj po vydaní\npreskúmavaného rozhodnutia (žiadosť žalovaného o zaslanie stanoviska zo dňa 17.02.2019). Podľa\nvyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti, tento eviduje poslednú výmenu správ medzi ÚPZC\nMedveďov a ÚPZC Sečovce zo dňa 08.03.2019 a dňa 01.04.2019, resp. 02.04.2019. Žalovaný pritom\nnáležite v odôvodnení opísal administratívnu náročnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu.\nVystavenie náhradného cestovného dokladu je vo všeobecnosti zdĺhavým procesom, ktorý nie je\nmožné zo strany správnych orgánov Slovenskej republiky ovplyvniť. V danom prípade správne orgány\nnemajú žiadne prostriedky pre urýchlenie tohto procesu. Dopytovanie na príslušné orgány Vietnamskej\nsocialistickej republiky rovnako nemajú vplyv na vyriešenie situácie, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.\n32. Z vyššie uvedených informácií nesporne vyplýva aktivita dotknutých správnych orgánov v procese\nadministratívneho vyhostenia sťažovateľa. Zároveň možno konštatovať, že aj napriek zdĺhavému\npriebehu procesu administratívneho vyhostenia sťažovateľa sa doposiaľ nevyskytla informácia,\nnasvedčujúca záveru o tom, že sťažovateľovi nebude vydaný náhradný cestovný doklad. Preto sa\nkasačný súd nestotožnil s tvrdením sťažovateľa o tom, že jeho vyhosteniu bráni prekážka faktickej\npovahy. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej právnej veci sa\noproti prípadom, na ktoré sťažovateľ poukazoval, vyskytujú podstatné odlišnosti. Preto kasačný súd\nnepovažoval dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. za dôvodný.\n33. Kasačný súd si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia a vo svojej judikatúre zohľadňuje, že\nsa fakticky jedná o obmedzenie (v závislosti na povahu, dĺžku, dôsledky a spôsob zaistenia), dokonca\npozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca,\nzaručeného čl. 8 Charty (a vo všeobecnej rovine aj článok 7 ods. 1 Charty), ktorý môže byť prípustný len\nza podmienok prísne vymedzených nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným\nporiadkom.\n34. Krajnej povahy tohto inštitútu si bol napokon vedomý aj zákonodarca, a preto ustanovením § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov (nadväzujúcim na obdobnú úpravu v článku. 15 ods. 6 návratovej\nsmernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je možné cudzinca obmedziť na slobode najviac na šesť\nmesiacov, respektíve ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento\nvýkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,\nže mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný\nútvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\n35. Preto pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho\nrozhodnutia, táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu\nzaistenia, pričom takýto postup odôvodnil tým, že sťažovateľ dostatočne nespolupracuje a zároveň\nmu zastupiteľský úrad doposiaľ nevydal náhradný cestovný doklad (zákon o pobyte cudzincov pre\npredĺženie lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 vety tretej vyžaduje existenciu aspoň jednej z týchto dvoch\nsituácií), rozhodol v súlade so zákonom.\n36. Aj napriek tomu, že zaistenie sťažovateľa za účelom výkonu administratívneho vyhostenia (§ 88\nods. 1 písm. b) v spojení s ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z.) trvá od 31.01.2018 aj v čase vyhlásenia tohto\nrozhodnutia, toto stále neprekročilo limity stanovené v § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., preto bolo\nmožné konštatovať splnenie podmienok pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia.\nV.\n37. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná.\n\n38. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/3/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}