{"guid": "da7d93b5-5fa7-4ea4-bda7-99d323055b9b:3f6af12c-ee9e-4689-8b7b-e7f97ae6ad4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7019200015.1", "spisova_znacka": "10Sžak/13/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/13/2019 z 21. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2019, sp. zn. 10Sžak/13/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7019200015.1", "identifikacne_cislo": "7019200015", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f6af12c-ee9e-4689-8b7b-e7f97ae6ad4b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7019200015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7019200015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7019200015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/13/2019\n7019200015\n21. 08. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:7019200015.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. K. F., narodeného XX.XX.XXXX v meste M., štátnej\npríslušnosti V., t. č. miesto pobytu V., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so\nsídlom Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MUPO-118-46/2018-Ž zo dňa 7. decembra 2018, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2019-125 zo dňa 10. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2019-125 zo dňa\n10. apríla 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž zo dňa 7.\ndecembra 2018 v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž zo dňa 07.12.2018 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“), žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobcovi a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona\no azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia.\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že z výpovede žiadateľa je zrejmé, že\nv krajine pôvodu nikdy nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, či neštátnych pôvodcov,\nv Jemene nebol nikdy trestne stíhaný ani väznený, nikdy sa politicky neangažoval, lebo nebol členom\nžiadnej politickej strany, hnutia, či obdobnej organizácie. Krajinu pôvodu opustil legálne na svoj platný\ncestovný doklad, respektíve na diplomatický pas svojej manželky a to bez akýchkoľvek problémov.\nSprávny orgán obdobne vyhodnotil aj konanie neštátnych pôvodcov voči osobe žiadateľa, a to, že sa\nho snažili naverbovať predstavitelia jednej zo zúčastnených strán v jemenskom konflikte, konkrétne\nHúsiovia, ešte samo o sebe nepredstavuje prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Z výpovede\nžiadateľa vyplýva, že od februára 2018 až do odchodu z Jemenu koncom apríla 2018 nečelil žiadnym\npokusom o kontaktovanie jeho osoby Húsiami a okrem údajných pokusov o jeho naverbovanie žiadnym\niným konkrétnym problémom v domovskej krajine nečelil. Žiadnym takýmto, ani iným konkrétnym\n\nproblémom nečelila ani jeho najbližšia rodina (manželka a dcéra), preto možno skonštatovať, že žiadateľ\nneopustil krajinu pôvodu pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom prenasledovania.\n3. Je možné pripustiť, že uvedené verbovanie alebo nútenie na spoluprácu pociťoval subjektívne ako\nformu psychického nátlaku. V žiadnom prípade však nemožno považovať dané konanie Húsiov za\nprenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Tvrdenia žiadateľa vo výpovedi svedčia o tom, že mu\nzo strany Húsiov nebol pripisovaný nepriateľský alebo opozičný postoj, práve naopak, považovali ho\nza svojho, čo aj sám potvrdil. Sami Húsiovia sú totiž Hášimovia, rovnako ako žiadateľ. Dokonca sa\nneobával z tohto dôvodu obrátiť sa na políciu, kde mu údajne nepomohli, lebo ako sa domnieva, policajti\nboli tiež Húsiovia. Obrátil sa preto na ministerstvo pre ľudské práva, ktoré o jeho sťažnosti vyrozumelo\ngenerálneho prokurátora. Je evidentné, že napriek tomu, že sa obrátil na policajtov, ktorých považuje\nza Húsiov, žiadne dôsledky to voči nemu nevyvolalo. Obdobne možno vyhodnotiť aj údajné pripisovanie\nopozičných politických názorov žiadateľovi z dôvodu výkonu jeho práce pre medzinárodnú organizáciu,\nkeďže pracovný pomer v nepolitickej organizácii nie je predsa zastávaním politických názorov, mať\nnejaké vzdelanie a kvalifikáciu tiež neznamená byť ani príslušníkom sociálnej skupiny a žiadateľ sám\nuviedol, že v súvislosti s výkonom svojej práce nemal žiadne problémy.\n4. Podľa dostupných informácií (SAM pre práva a slobody 26.09.2017) ľudia, ktorí sú proti Húsiom,\nvrátane novinárov, obhajcov ľudských práv alebo aktivistov „akéhokoľvek druhu“, sú zatknutí a postihnutí\nrôznymi druhmi závažných porušovaní ľudských práv, vrátane mučenia, únosu, zmiznutia a zabíjania.\nTen istý zdroj však poznamenáva, že „obyčajná“ osoba nebude veľmi postihovaná zo strany Húsiov,\npokiaľ nebude oponovať alebo sa nebude otvorene vystavovať proti húsijskej kontrole vzdelania alebo\nnáboženských praktík. Evidentne sa jedná teda aj o prípad žiadateľa. Žalovaný dospel k záveru, že\nv prípade návratu žiadateľa do krajiny jeho pôvodu, berúc do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu\na tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou\nistotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f) bod 3\nzákona o azyle, preto žiadateľovi poskytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky (§ 13a a\n§ 20 ods. 4 zákona o azyle) na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Žalobca podal proti výroku preskúmavaného rozhodnutia o neudelení azylu na Krajský súd v Košiciach\nsprávnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“). Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri\nneformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe rozhodnúť podľa §\n219 S.s.p. z nasledujúcich dôvodov:\n- v predmetnej veci nie je definícia prenasledovania, tak ako ju vymedzuje zákon o azyle, naplnená.\nZ výpovedí žalobcu v rámci konania o jeho žiadosti o azyl, ako ani z vykonaných dôkazov v rámci\nsprávneho konania pred žalovaným totiž nevyplýva konanie Húsiov proti žalobcovi, ktoré by bolo možné\nsubsumovať pod vyššie uvedené konanie. Správny súd má za preukázanú zrejmú jednotiacu dejovú\nlíniu, ktorú je možné interpretovať ako stupňujúci sa tlak voči žalobcovi, z ktorého dôvodu žalobca a\njeho rodina opustili krajinu pôvodu. Správny súd je však toho názoru, že uvedené konanie nedosahuje\nzákonom predvídanú a požadovanú intenzitu zásahu do jeho základných ľudských práv.\n- aspekty, týkajúce sa zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v Jemene boli v plnej miere zohľadnené v\nrámci rozhodnutia žalovaného o poskytnutí medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany.\n- konanie Húsiov tak ako bolo popísané samotným žalobcom nenaplnilo skutkovú podstatu vydierania a\ntaktiež individuálneho ohrozenia jeho života. Taktiež nebolo preukázané jeho politické prenasledovanie,\nresp. ohrozenie jeho života. Môžeme však pripustiť jeho obavy z možného násilia zo strany Húsiov\nak by v krajine pôvodu zostal, ktoré však vychádzajú podľa názoru správneho súdu skôr z obáv z\nprebiehajúceho vojnového konfliktu, ktorého sú Húsiovia súčasťou.\n\n- žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupkyňa\nv rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd nepovažuje za dôvodné.\n- vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli uvedené žalobcom, resp. jeho právnou zástupkyňou na\npojednávaní konanom dňa 10.04.2019, tieto správny súd nevyhodnotil ako také, ktoré by preukázali\nexistenciu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania žalobcu z dôvodu jeho príslušnosti k nejakej\nsociálnej skupine, ale opätovne skôr potvrdzujú objektívnu vojnovú situáciu prebiehajúcu v krajine\npôvodu žalobcu. Nové skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal až v rámci jeho výsluchu na pojednávaní\n(zmena pracovného času na najmenšiu mieru, vyhýbanie sa účasti na verejných miestach za účelom,\naby čo najmenej dochádzalo k stretom s Húsiami) a ktoré neboli predmetom dokazovania v rámci\nsprávneho konania pred žalovaným, správny súd vyhodnotil ako účelové.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v:\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces,\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci,\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol:\n- k nehodnoteniu prenasledovania s prospektívneho hľadiska:\n? žalovaný sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu, ktorá ho inštruuje k prospektívnemu\nposudzovaniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania. Záver o nenaplnení definície prenasledovania\npodľa § 2 písm. d) zákona o azyle je nesprávnym právnym posúdením, nakoľko vzhľadom na uvedenú\nustálenú prax kasačného súdu (rozsudok zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014, rozsudok zo dňa\n26.08.2015 sp. zn. 10Sža/31/2015 SR) je potrebné na otázku prenasledovania hľadieť z prospektívneho\nhľadiska. Žalovaný bol povinný preskúmať, čo sťažovateľovi hrozilo v prípade, že by v krajine pôvodu\nv danej situácii zotrval (materializácia hrozieb voči nemu a jeho blízkym), a tieto hrozby vyhodnotiť z\nhľadiska ich intenzity, závažnosti a formy zásahu do základných práv sťažovateľa.\n.\n? skutočnosť, že sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného považuje na strane krajského súdu za\nnesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej interpretačnej praxe kasačného súdu.\n- k individuálnym politickým dôvodom prenasledovania:\n? dôvody žiadosti o azyl sa týkali aj individuálneho ohrozenia sťažovateľa prenasledovaním z politických\ndôvodov a dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, pričom tieto tvrdenia bol žalovaný povinný v\nsúlade s § 20 ods.4 zákona o azyle preskúmať primárne.\n? žalovaný nemôže ohrozenie sťažovateľa na jeho bezpečnosti a živote vyhodnocovať výlučne ako\nspôsobené ozbrojeným konfliktom, a opomenúť etnické, náboženské a politické príčiny samotného\nkonfliktu, nakoľko sťažovateľ o nich vypovedal na pohovore a označil ich za dôvody svojej žiadosti o\nazyl, čím naplnil bremeno tvrdenia.\n\n? žalovaný ani správny súd neoznačili dôkazy, na základe ktorých vylúčili sťažovateľove tvrdenia\no individuálnych dôvodoch spočívajúcich v pripisovaní odmietavých politických názorov. Opakovane\npoukázal na ustálenú aplikačnú prax kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n26.08.2015 sp. zn. 10Sža/31/2015), ktorý v takýchto situáciách záväzne radí posúdiť otázku „v prospech\nžiadateľa o azyl“.\n? zastávanie nesúhlasných politických postojov s Húsiami preukazoval sťažovateľ na vstupnom\npohovore, aj na pojednávaní pred správnym súdom, kde mal súd v prípade svojich pochybností,\nmožnosť ich odstrániť. Zastávanie nesúhlasného postoja s Húsijmi je od vstupného pohovoru v konaní\nkonzistentne prejavovaným postojom sťažovateľa.\n? tvrdenia sťažovateľa sú podporené aj informáciami o krajine pôvodu, ktoré informujú o dianí v Jemene,\na z ktorého vyplýva, že Húsijovia vnímajú pracovníkov medzinárodných a humanitárnych organizácií za\npolitických oponentov.\n? správny súd v rozsudku prisvedčil úvahám žalovaného, že „v prípade, ak by žalobca predstavoval pre\nHúsiov opozíciu, zahraničného agenta resp. inými slovami nepriateľa pre Húsiov, intenzita útokov voči\nžalobcovi by bola podstatne vyššia.“ Takýto argument správneho súdu považuje za špekulatívny, ničím\nnepodložený a subjektívny. Zákon nepopisuje aká intenzita útokov by bola dostatočná, správny orgán\nnemá oprávnenie klásť sťažovateľovi pre udelenie azylu ďalšie podmienky nad rámec zákonných.\n? správny súd nezákonne nepriznal „benefit of the doubt“ v prospech sťažovateľa, od ktorého\nvyžaduje presvedčivé dôkazy v stave dôkaznej núdze, ale naopak v prospech nepodložených záverov\nžalovaného, čím sa správny súd dopustil nezákonnosti.\n- k porušeniu povinnosti preskúmať všetky námietky sťažovateľa. Zmarenie riadneho prístupu k\nsúdnemu prieskumu:\n? správny súd sa nevysporiadal do hĺbky a šírky žalobných bodov obsiahnutých v správnej žalobe so\nvšetkými námietkami.\n? správny súd nepreskúmal príslušnosť k určitej sociálnej skupine, ktorú sťažovateľ v konaní zadefinoval\na vysvetlil.\n8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- i keď stretnutia s príslušníkmi Húsiov sťažovateľ mohol vnímať negatívne, ich intenzita, nenadobudla\ntaký rozsah, aby sme mohli konštatovať, že ide o prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.\nVýzvy na spoluprácu, i keď uskutočnené s určitým tlakom, podľa názoru žalovaného, nepredstavujú\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv.\n- sťažovateľ bezprostredne pred odchodom z Jemenu nečelil žiadnym tlakom k spolupráci zo strany\nHúsiov, a preto nie je pravdepodobné predpokladať ani z prospektívneho hľadiska, že nimi bude čeliť\nvo väčšej miere, ako to bolo v minulosti.\n- v sťažovateľovom prípade nedošlo k porušeniu zásady „benefit of doubt“.\n- správny súd sa zaoberal námietkami sťažovateľa dostatočným spôsobom. K námietkam sa vyjadril a\nvysvetlil dôvody, pre ktoré ich odmieta v bodoch 67 - 77 napadnutého rozsudku, pričom v rámci svojej\núvahy sa zaoberal aj argumentáciou sťažovateľa o príslušnosti k sociálnej skupine.\n- sťažovateľ, i keď vďaka svojmu vzdelaniu, schopnostiam a skúsenostiam pracoval pre nemeckú\nspoločnosť v Jemene, táto skutočnosť ho na účely posudzovania medzinárodnej ochrany nedeterminuje\nako príslušníka sociálnej skupiny.\n- považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné.\n\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas, s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v\nspojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie\nžalovaného sa v napadnutej časti zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n12. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.08.2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce\nvážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca\npodobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\na)použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\nb)zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\nc)odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nd)neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\ne)trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\nf)konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\nPodľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je\na)štát,\nb)politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho\núzemia, alebo\nc)neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\na)uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\nb)mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\nc)vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\n\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)\nPodľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\nPodľa §19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 206 ods. 4 S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, konkrétne výroku, ktorým žalovaný rozhodol o neudelení azylu sťažovateľovi v\nzmysle § 13 ods. 1 zákona o azyle. Preto primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný,\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj preskúmavané rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami sťažovateľa v podanej žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n14. Súd dáva do pozornosti, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky upravuje\nzákon o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok\ntaxatívne uvedených v ustanovení § 8 predmetného zákona, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť\npreukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,\nprenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže\nalebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie\nposkytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané.\n15. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne z „DOTAZNÍKA žiadateľa o udelenie azylu“ vyplýva, že\nsťažovateľ je členom rodu Hášimovcov, ktorí odvodzujú svoj pôvod od rodovej línie proroka Mohameda\na na základe toho je považovaný za prívrženca Húsiov, ktorí sú jednou z bojujúcich strán v konflikte\nv Jemene. Húsiovia ho považujú za spojenca a chceli, aby s nimi spolupracoval, pridal sa k nim,\nzanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov. Obviňovali ho, že pracuje ako agent pre\ncudzincov, preto ho kontaktovali, vyhrážali sa mu telefonicky, zastavovali ho na ceste, čo chápal ako\nznepríjemňovanie života. S výzvami, aby sa k nim pridal, ho trikrát telefonicky kontaktovali neznáme\n\nosoby v priebehu novembra až decembra 2017. Následne ho nikto do februára 2018 nekontaktoval, až\n02.02.2018 ho zastavil počas cesty z práce pick up značky Toyota, z ktorého vystúpili dvaja ozbrojenci\na pýtali sa ho, či stále pracuje pre agentov, pričom ho obvinili, že ak pre nich pracuje, tým pôsobí\nproti nim. Tiež povedali, že voči nemu ešte nepoužili žiadne násilie, ale radili mu, aby sa pridal k nim.\nPotom mu opäť volali a dva dni na to dostal list, že sa má pridať k bojom na frontoch. O ďalšie dva\ndni ho opäť zastavili ozbrojenci na aute značka Toyota pred jeho domom, pýtali sa ho, či obdržal list,\npričom im ho musel odovzdať. Po tomto incidente išiel podať oznámenie na políciu, ktoré však polícia\nneprijala. Domnieva sa, že tak postupovali zrejme z dôvodu, že sami sú prívrženci Húsiov. Obrátil sa\npreto na ministerstvo pre ľudské práva, kde mu povedali, že jeho sťažnosť môžu odstúpiť prokurátorovi.\nMinisterstvo sa teda listom obrátilo v tejto veci na prokurátora 01.04.2018. Domnieva sa, že Húsiovia\nmu neublížili, respektíve ho nasilu neodvliekli preto, lebo sa ho snažili presvedčiť na spoluprácu a z\nnáboženského dôvodu ho považovali za jedného z nich. Tiež ho rešpektovali, lebo pochádza zo známej\nrodiny. Napriek tomu sa však obával, že by sa niečo mohlo stať a preto sa rozhodol z krajiny spolu s\nmanželkou a dcérou vycestovať. Obáva sa, že Húsiovia by sa mu naďalej vyhrážali a znepríjemňovali\nmu život. V prípade ich porážky sa obáva, že by mohol byť prenasledovaný režimom prezidenta Hádího,\npreto považuje svoj život v Jemene za ohrozený.\n16. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam mal žalovaný vykonať náležité dokazovanie a zistiť všetky\npodstatné informácie, a zhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nŽalovaný bez zaobstarania si relevantných podkladov k námietkam sťažovateľa a bez ohľadu na\nkonzistentnosť jeho výpovede, ktorá bola potvrdená aj výpoveďou jeho manželky, vo veci konštatoval, že\nvšetky problémy sťažovateľa súvisia s vnútroštátnym konfliktom, nie s jeho osobnými charakteristikami.\nŽalovaný taktiež vyhrážanie sa zo strany Húsiov sťažovateľovi vyhodnocoval z hľadiska vlastnej právnej\núvahy tak, že to, že sa sťažovateľa snažili naverbovať predstavitelia jednej zo zúčastnených strán v\njemenskom konflikte, aj keď je možné, že to pociťoval ako formu psychického nátlaku, ešte samo o sebe\nnepredstavuje prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle.\n17. Je nevyhnutné poukázať na to, že v zmysle § 2 písm. d) bod 1 zákona o azyle možno pod\nprenasledovaním rozumieť aj závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie\nzákladných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným\nspôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho\nnásilia. Psychické násilie nie je v zákone o azyle definované, ide však o formu násilia vyznačujúcu\nsa tým, že obeť násilia je vystavená takému správaniu zo strany agresora, ktoré u nej môže vyvolať\npsychickú traumu, a to vrátane úzkosti, chronickej depresie, alebo post traumatickej stresovej poruchy.\nZ definície psychického násilia teda vyplýva, že aktivita agresora, namierená proti osobe obete, musí\nbyť spôsobilá vyvolať u obete, aj vzhľadom na jej osobné pomery, psychickú traumu. Vo vzťahu k\nuvedenému bolo nutné zo strany správneho orgánu skúmať aj otázku prenasledovania sťažovateľa ako\nobete psychického násilia.\n18. Žalovaný pripisovanie opozičných názorov sťažovateľovi zo strany Húsiov pre jeho neochotu\nspolupracovať s nimi resp. pre jeho prácu v medzinárodných spoločnostiach nepovažoval za\npreukázanú, aj keď žiadnymi dôkazmi výpoveď sťažovateľa nespochybnil. V preskúmavanom\nrozhodnutí žalovaný vytrhol z výpovede sťažovateľa jednu vetu bez kontextu na zvyšok jeho tvrdení\na konštatoval, že vzhľadom na jeho pôvod ho Húsiovia považovali za spojenca. Bolo nutné zo strany\nžalovaného zaobstarať si dostatočné informácie vo vzťahu k súčasnej situácii potvrdzujúcej resp.\nvyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv sťažovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj\ntakýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí.\n19. To, že Húsiovia sťažovateľovi neublížili, ani ho nasilu neodvliekli, neznamená, že mu takéto konanie\nz ich strany nehrozilo. Ako vyplýva z výpovede sťažovateľa, Húsiovia chceli, aby s nimi spolupracoval,\nzanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov, obviňovali ho, že ak pre nich pracuje,\ntým pôsobí proti nim. Žalovaný prípad sťažovateľa vyhodnotil bez dostatočného dokazovania ako prípad\n„obyčajnej osoby“, ktorej Húsiovia nepripisovali žiaden opozičný názor, lebo sa politicky neangažoval\na neprejavoval, s čím sa nesprávne stotožnil aj krajský súd. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa\nposúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu politického presvedčenia kasačný súd\nuvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym.\nV určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory\n\n(verejne, výslovne), ale už samotná neochota spolupracovať s pôvodcami prenasledovania môže byť\n(konsenzuálnym) vyjadrením politických názorov.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a postup žalovaného, s ktorými sa nesprávne stotožnil aj\nkrajský súd v napadnutom rozsudku, kasačný súd konštatuje, že námietky týkajúce sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci ako aj odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe vyhodnotil ako dôvodné\nSúd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné\nrozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j .\n2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č . j . 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.07.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho\nnázoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie. Z výpovede sťažovateľa\nje zrejmý nátlak voči jeho osobe zahŕňajúci vyhrážky, aj v súvislosti s použitím násilia a presviedčanie\nna spoluprácu, ako i neochota sťažovateľa spolupracovať, pričom súd poukazuje na informácie v spise,\nz ktorých vyplýva, že Hášimovia, ktorí Húsiov nepodporia sú vnímaní ako ich oponenti v zmysle hesla\n„Kto nie je s nami je proti nám“.\n21. Kasačný súd taktiež dáva do pozornosti, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne\ndôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková\ndôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého\nje v azylovom konaní nutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre\n(rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa\no azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou\ndôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil\nvšetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nRovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\n22. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať,\nako v preskúmavanej veci. Kasačný súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1 Sža 4/2012 zo dňa 28.2.2012,\nv ktorom uviedol, že „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového\nhodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp.\nvierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi\ninformáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len\nniektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale\nzásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“\n23. Z administratívneho spisu je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný nepreukázal\nnedôveryhodnosť sťažovateľa vo výpovedi, táto bola konzistentná. Z uvedeného dôvodu bolo preto\npotrebné z výpovedí sťažovateľa vychádzať. Nie je taktiež možné bez ďalšieho skúmania vyhodnotiť\nvýpoveď sťažovateľa na pojednávaní dňa 10.04.2019 zo strany krajského súdu ako účelovú, len preto,\nže na pojednávaní uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré len dopĺňajú jeho predchádzajúcu výpoveď aj s\npoukazom na to, že sám sťažovateľ dôvodil tým, že vo vstupnom pohovore iba odpovedal na otázky,\nktoré mu kládol žalovaný, nebolo to predmetom skúmania správneho orgánu, a predtým nepovažoval\ntieto skutočnosti za podstatné. Je nevyhnutné poukázať aj na to, že pre správny súd je pri rozhodovaní\no správnej žalobe vo veciach azylu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia.\n24. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci kasačný\nsúd uvádza, že správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité\nzistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada,\nže pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno\npredpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo\nby vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory,\nsprávanie atď ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo\n\nby v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,\na to v prospech žiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku\nje zrejmé, že ako žalovaný tak ani krajský súd sa touto zásadou nezaoberali a neuplatnili ju v prípade\nsťažovateľa a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.\n25. Čo sa týka námietky, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku osobitne nevysporiadal s námietkou\ntýkajúcou sa príslušnosti k sociálnej skupine, súd poznamenáva, že v napadnutom rozsudku je zmienka\nsúdu o sociálnej skupine iba v bode 76. rozsudku, avšak konkrétna právna úvaha absentuje. K\notázke sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť,\nže pred prijatím novely zákona o azyle, ktorý pojem určitá sociálna skupina zaviedla v ustanovení\n§ 19a ods. 4 písm. e/ (skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná\nosoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v\nzávislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú\nna spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak,\nže zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu), sa NS SR pokúsil o definíciu\nsociálnej skupiny v rozsudku sp. zn. 4 Sžok KS 60/2006 zo dňa 27.02.2007, keď judikoval, že sociálna\nskupina v zmysle § 8 ZA je skupinou osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia,\nspoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v\nmenšine. Podľa rozsudku NSS ČR zo dňa 14.01.2004, č. j. 2 Azs 69/2003-48 „Sociálna skupina v\nzmysle ustanovenia § 12 písm. b) zákona č. 325/1999 Zb. o azyle, je spoločenský útvar, ktorý je\nurčiteľný natoľko presne, aby bol vôbec spôsobilý na prenasledovanie. Príslušnosť k sociálnej skupine\nje totiž nutné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže ČR poskytnúť ochranu aj z iných dôvodov\nmotivujúcich k prenasledovaniu než z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti či politického presvedčenia.\nTakýmito dôvodmi sú typicky príslušnosť k sexuálnym menšinám, skupinám spojeným presvedčením\nnenáboženskej a nepolitickej povahy a iným skupinám, majúcich znak spôsobilý na prenasledovanie,\nktorý nemusel byť zákonodarcovi v čase prijímania zákona o azyle vôbec známy. Za sociálnu skupinu\npreto nemôže byť považovaná skupina ľudí, ktorí nemajú v danom štáte vplyv, a to najmä preto, že sa\nnejedná o objektívne overiteľnú skutočnosť, ale o pocit, ktorým v určitej fáze svojho života môže trpieť\ntakmer akýkoľvek človek v akejkoľvek reálne existujúcej spoločnosti.“\n26. Vzhľadom na uvedené podľa názoru kasačného súdu v prípade sťažovateľa neboli naplnené\npojmové znaky definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzená v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e)\nzákona o azyle. Výkon pracovnej činnosti sťažovateľa, jeho vzdelanie či kvalifikácia nezakladajú jeho\npríslušnosť k určitej sociálnej skupine nakoľko nepredstavujú vrodenú charakteristickú črtu, nemennú\nčrtu, či vnímateľne odlišnú črtu. Nepredstavujú ani pôvod, či zdieľané presvedčenie, ktoré by bolo\nzávažné pre identitu jednotlivca.\nV.\n27. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru, keď správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za\npotrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne,\npričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.).\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. platí, že ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského\nsúdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti\nnárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Saz/1/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}