{"guid": "29db41ad-5451-481d-9faf-3a9159747075:09155551-36e5-4b54-be69-22ef580fd7b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7018200591.1", "spisova_znacka": "10Sžak/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/15/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Sžak/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7018200591.1", "identifikacne_cislo": "7018200591", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09155551-36e5-4b54-be69-22ef580fd7b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200591.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200591.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/15/2018\n7018200591\n30. 01. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:7018200591.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v\nprávnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyňa): B. L. nar. XX.XX.XXXX v meste C., Ukrajina, naposledy\nbytom v meste C. Ukrajina, t. č. v obci G., Slovenská republika, zastúpená Mimovládnou organizáciou občianske združenie Marginal so sídlom Mlynské Luhy 3, 821 05 Bratislava, pracovisko Hlavná 68, 040\n01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č.\n6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 08.06.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MUPO-36-18/2018-Ž zo dňa 18.04.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 5SaZ/54/2018-49 zo dňa 13. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5SaZ/54/2018-49 zo dňa\n13. septembra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-36-18/2018-Ž zo dňa\n18.04.2018 o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-36-18/2018-Ž zo dňa 18.04.2018 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil\nsťažovateľke azyl.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľka dňa 18.01.2018 počas povoleného pobytu na\núzemí SR požiadala pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky z dôvodu, že život na Ukrajine si skrz zdravotný stav, ako aj pretrvávajúci\nvojnový konflikt na Ukrajine nevie predstaviť a svoju rodinu má na území Slovenska. Je rozhodnutá\ntrvale zostať na území Slovenskej republiky pre svoj vysoký vek, zdravotný stav a v neposlednom\nrade pre prítomnosť celej rodiny na Slovensku. Pri vstupnom pohovore uviedla, že v krajine pôvodu\nvoči nej nikdy nebolo a nie je vedené trestné konanie, nikdy nemala žiadne problémy s políciou alebo\ninými oficiálnymi orgánmi polície, nikdy nebola členkou politickej strany, hnutia alebo inej organizácie.\nKrajinu pôvodu opustila z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Doneckej oblasti. Požiadať opäť o azyl\nsa rozhodla z dôvodu, že v nemocnici na Slovensku ju nechcú liečiť a vyšetrovať z dôvodu, že má inú\nkartu poistenca ako občan Slovenskej republiky. V zdravotníckych zariadeniach sa obávajú, že úkony,\nktoré urobia, nebudú poisťovňou hradené. Z uvedeného dôvodu mávala problémy s výdajom liekov,\nktorý vždy riešili rodinní príslušníci. Stále plače, veľmi ju to znervózňuje. Do obchodu, ku kaderníkovi a\n\ndo lekárne potrebuje osobu na sprievod. Na Slovensku žije už celá jej rodina, a to dcéra s manželom\nSlovákom, dvaja vnuci a jej syn, ktorému tiež bola poskytnutá doplnková ochrana. Chce zostať žiť na\nSlovensku. Na Ukrajine jej nikdy nebola poskytovaná taká zdravotná starostlivosť ako na Slovensku,\nlieky boli nedostupné, drahé a nemohla si ich dovoliť. Požiadala o azyl z humanitných dôvodov, nakoľko\nsa jej zdravotný stav počas štyroch rokov zhoršil.\n3. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dňa 15.06.2015 nebol žalobkyni rozhodnutím Migračného úradu\nČAS: MU-284-38/PO-Ž-2014 udelený azyl, ale bola jej poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného\nroku. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-74-9/2014-Ž zo dňa 04.05.2016 bola doplnková ochrana predĺžená s\nplatnosťou do 05.05.2018.\n4. Žalovaný uzavrel, že na základe výpovede žiadateľky a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že\nnesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z výpovede\nžiadateľky je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelila žiadnym takým problémom alebo žiadnemu takému\nkonaniu zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle\n§ 2 písm. e)/bod 3 zákona o azyle, teda neprišla do žiadnych problémov, ani konfliktov so žiadnymi\nfyzickými, či právnickými osobami, ani so žiadnymi inými neštátnymi štruktúrami a na takéto problémy\nsa v priebehu konania o udelenie azylu ani neodvolávala, teda počas svojho pobytu v krajine pôvodu\nobjektívne nečelila žiadnej perzekúcii zo strany neštátnych pôvodcov. Obdobne z jej výpovede je zrejmé,\nže v krajine pôvodu nečelila žiadnemu takému konaniu ani zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo\nmožné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, t. j. závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení postihujúci jednotlivca podobným spôsobom a toto nebolo preukázané ani z hľadiska\nnáboženských dôvodov, ako to vyplýva zo zákona o azyle a Ženevského dohovoru.\n5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, s poukazom na to, že žalobkyňa požiadala o udelenie azylu aj\nz humanitných dôvodov, uviedol, že žalobkyňa v stanovisku vo vzťahu k udeleniu azylu z humanitných\ndôvodov poukázala na vyšší vek, zhoršený zdravotný stav, nesamostatnosť a odkázanosť na svojich\nblízkych žijúcich na Slovensku, na jej problémy vyplývajúce z diagnózy diabetes mellitus II. typu, ktoré\nvyžadujú zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je žiadateľke odopieraná, ale poskytovaná. Žalovaný uzavrel\n(s poukazom na to, že podľa lekárskych správ nie je žalobkyni podávaný inzulín, ale jej liečba je\nrealizovaná formou liekov a v konečnom dôsledku vždy boli žalobkyni vydané lieky a pomôcky podľa\npredpisu lekára), že nezistil okolnosti odôvodňujúce udeliť azyl z humanitných dôvodov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia\nžalovaného ČAS: MU-PO-36-18/2018-Ž zo dňa 18.04.2018 o neudelení azylu, ktorým žalovaný podľa\n§ 13 ods. 1 zákona o azyle.\n7. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol, že:\n- žalovaný náležité svojou správnou úvahou objasnil, prečo v prípade žalobkyne nie sú splnené\npodmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. V prípade žalobkyne nebola preukázaná\nopodstatnenosť jej obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše\nz jej výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelila žiadnym problémom zo strany štátu alebo\nneštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) a\n§ 2 písm. e) bod 3 zákona o azyle. V prípade žalobkyne neboli preukázané opodstatnené obavy z\nprenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne nebola vystavená\nžiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, resp. zo strany neštátnych pôvodcov v zmysle zákona o\nazyle, ani Ženevskej konvencie,\n- s názorom žalovaného, že neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine sa stotožňuje,\n\n- z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, riadne zistil skutkový stav, z ktorého následne vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u\nžalobkyne existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle,\n- k námietke neudelenia azylu z humanitných dôvodov uviedol, že dôvod, pre ktorý žalovaný azyl z\nhumanitných dôvodov neudelil, odôvodnil dostatočne a naviac žalobkyni z dôvodu zlého zdravotného\nstavu poskytol doplnkovú ochranu. Záver žalovaného vo vzťahu k dôvodom neudelenia azylu z\nhumanitných dôvodov je presvedčivý a udržateľný,\n- dôvody uvedené žalobkyňou v správnej žalobe, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav\nveci, nevykonal náležité dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie správneho orgánu\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, neobstoja, preto správny súd po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zamietol.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n8. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Sťažovateľka v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. ako dôvody podania kasačnej sťažnosti uviedla,\nže krajský súd:\n- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu.\n10. Sťažovateľka najmä uviedla, že:\n- že za obdobie uplynulých štyroch rokov, odkedy žiadala prvý krát o udelenie azylu, sa jej zdravotný\nstav výrazne zhoršil, je staršia osoba, v dôchodkovom veku a trpí viacerými zdravotnými problémami,\no čom svedčia aj potvrdenia o zdravotnom stave a viacnásobnej hospitalizácii, má zdravotné problémy\npre chronickú cisticídu, kolitídu hrubého čreva, choleycysthopathiu, inkontinenciu moču, varixy a\npredovšetkým ide o osobu trpiacu cukrovkou 2. typu,\n- komplikácie s liečbou, resp. s vydávaním liekov skľučujúco pôsobia na jej zdravotný a psychický stav,\n- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevykonal náležité dokazovanie, a to najmä tým,\nže nevyhodnotil správy a stanoviská ošetrujúcich lekárov k zdravotnému stavu žalobkyne, ktoré mal k\ndispozícii pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie azylu,\n- žalovaný sa s uvedenými lekárskymi správami nevysporiadal, v napadnutom rozhodnutí je minimálna\nzmienka o tom, ako tieto lekárske správy správny orgán vyhodnotil, neuviedol akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov a ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie o neudelení humanitného\nazylu,\n- žalovaný nezdôvodnil, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil, napriek tomu, že sťažovateľka\nv priebehu administratívneho konania uviedla aj humanitné dôvody - zjavne zhoršený zdravotný stav,\nstaroba,\n- odklonil sa od judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sža/34/2008),\n- poukázala na to, že je staršia osoba, trpiaca zdravotnými problémami, predovšetkým, ako osoba\ntrpiaca cukrovkou 2. typu - Diabetes Mellitus, vyžadujúca sa zvýšenú zdravotnú starostlivosť, na nutnosť\nindividuálneho prístupu k liečbe, stálu zdravotnú starostlivosť a aktívny kontakt s ošetrujúcim lekárom,\n\n- poukázala na komplikácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako osobe s doplnkovou ochranou\nv súvislosti najmä s odmietaním zo strany lekárov, ktorí ju kvôli „ružovej kartičke“ nechcú ošetriť, a to\nkvôli zložitému spôsobu vykazovania zdravotných úkonov, čo je spôsobuje traumu.\n11. Sťažovateľka vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom navrhla, aby kasačný\nsúd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, o neudelení azylu pre jeho\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nB)\n12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti k neudelenie azylu z humanitných dôvodov uviedol, že\nsa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal zo zdravotným stavom sťažovateľky,\nako aj so skutočnosťou, prečo neudelil azyl z humanitných dôvodov. Na základe zdravotných dôvodov\nbola žalobkyni udelená doplnková ochrana, ktorá ju oprávňuje na prístup k zdravotnej starostlivosti v\nrozsahu verejného zdravotného poistenia, ako to garantuje § 27c ods. 3 zákona o azyle,\n- problém s prístupom k zdravotnej starostlivosti po preukázaní sa ružovou zdravotnou kartou, ktorú\nvystaví migračný úrad považuje žalovaný za nedôvodný, nakoľko po počiatočných problémoch pri\nkomunikácii s lekárom, je sťažovateľke poskytovaná zdravotnícka starostlivosť, ktorú sťažovateľka\nhodnotí kladne, o čom svedčia aj lekárske správy založené v spise,\n- poukázal na skutočnosť, že sťažovateľke bolo rozhodnutím ČAS: MU-PO-104-9/2018-Ž zo dňa\n10.05.2018 predĺžené poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu dvoch rokov od nadobudnutia jeho\nprávoplatnosti, čo žalovaný považuje za dostatočné,\n- k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov uviedol, že sťažovateľku nemožno považovať za neúspešnú\nžiadateľku, keďže jej bola v predchádzajúcom konaní poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme\ndoplnkovej ochrany, a najmä vzhľadom na predĺženie jej doplnkovej ochrany jej v žiadnom prípade v\nsúčasnosti nehrozí návrat do krajiny pôvodu,\n13. Žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je s časti dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle §\n462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu a\nvec žalovanému vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\n\nPodľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa ust. § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 39 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky\nna ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných\nosôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj\nprijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam\nobchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté\nosoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi,\nobete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby,\nktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického\nnásilia alebo sexuálneho násilia.\n15. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n16. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n17. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n18. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\n\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n19. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom konania pred kasačným súdom bol\nrozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu\nsťažovateľke. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd kasačný, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd\nvysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľky v podanej žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n20. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky týkajúce sa\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný odôvodňuje neudelenie azylu z humanitných dôvodov\npre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav s poukazom na odklon od ustálenej praxe\nkasačného súdu sú dôvodné.\n21. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013\nzo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\n23. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27.\nmája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na\nnedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by\npreukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové\nsprávanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí\nzáležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na\nspochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“\n24. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné\ndôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Rovnako nie je\npovinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle\nzákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\n25. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej\nlínie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú\ns dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Najvyšší\nsúd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža 4/2012 zo dňa 28.02.2012, v ktorom uviedol, že „posudzovanie\ndôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah\nodporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených\ndôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu.\nRozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti\nalebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach,\nktoré správny orgán rozpozná.“\n26. Z administratívneho spisu je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný nepreukázal\nnedôveryhodnosť sťažovateľky vo výpovediach, táto bola konzistentná. Z uvedeného dôvodu bolo preto\npotrebné z výpovedí sťažovateľky vychádzať.\n27. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľke ako žiadateľke o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo možné\nsúhlasiť.\n\n28. Sťažovateľka žiadosť o udelenie azylu odôvodňovala obavou o svoj život a z dôvodu zhoršujúcej\nsa bezpečnostnej situácie, ako aj z dôvodu eskalácie napätia medzi vládnymi silami a povstaleckými\nozbrojenými zložkami v Doneckej oblasti, odkiaľ pochádza. Žalovaný za účelom posúdenia situácie\nna Ukrajine využil informácie z analýz Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného\núradu č. p. MÚ-ODZS-2018/000180-004 zo dňa 23.02.2018 a MÚ-ODZS-2018/000180-008 zo dňa\n08.03.2018, MÚ-ODZS-2018/000072-002 a konštatoval, že z uvedených zdrojov je zrejmé, že\nbezpečnostná situácia v juhovýchodných regiónoch Ukrajiny - Doneck a Luhansk ostáva naďalej veľmi\nnestabilná a v dôsledku prebiehajúcich konfliktov medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a ozbrojenými\nseparatistami podporovanými Ruskom. OSN odhaduje, že konflikt má za následok približne 10 100 úmrtí\na vnútorné vysídlenie 800 000 až 1 000 000 obyvateľov trvalo žijúcich v oblastiach kontrolovaných vládou\nUkrajiny. Práve bezpečnostná situácia v krajine pôvodu sťažovateľky bola dôvodom, pre ktorý jej bola\nposkytnutá a neskôr aj predĺžená doplnková ochrana.\n29. Bezpečnostná situácia v krajine pôvodu, dokonca vojnový konflikt v krajine pôvodu však nie sú\ndôvodmi v zmysle zákona o azyle relevantnými pre udelenie azylu. Z výpovede sťažovateľky je zrejmé,\nže v krajine pôvodu nečelila žiadnemu takému konaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo\nmožné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, t. j. závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení postihujúci jednotlivca podobným spôsobom a toto nebolo preukázané ani z hľadiska\nnáboženských dôvodov, ako to vyplýva zo zákona o azyle a Ženevského dohovoru. Rovnako tak nečelila\nani žiadnym takým problémom alebo žiadnemu takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré\nby mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. e) bod 3 zákona o azyle, teda\nneprišla do žiadnych problémov, ani konfliktov so žiadnymi fyzickými, či právnickými osobami, ani so\nžiadnymi inými neštátnymi štruktúrami a na takéto problémy sa v priebehu konania o udelenie azylu\nani neodvolávala, teda počas svojho pobytu v krajine pôvodu objektívne nečelila žiadnej perzekúcii\nzo strany neštátnych pôvodcov. S poukazom na to, že azyl je špecifickým právnym inštitútom, na\nzáklade ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené\npodmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité\npresvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, žalovaný podľa kasačného súdu\nuzavrel v súlade so zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,\nže v prípade sťažovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť jej obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o\nprávnom postavení utečencov a § 31 ods. 1 zákona o azyle.\n30. Najvyšší súd sumarizuje, že na základe dokazovania vykonaného žalovaným je možné prijať záver,\nže sťažovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, preto rozhodnutie o\nneudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle obstojí.\n31. Je zrejmé, že žalovaný ako aj krajský súd sa zaoberali vecou sťažovateľky ohľadne ustálenia, či\nspĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle pre udelenie azylu veľmi podrobne. Vysvetlili,\nprečo nie je daný žiaden z dôvodov udelenia medzinárodnej ochrany podľa § 8 alebo 10 zákona o azyle.\nKasačný súd s ich posúdením prípadu sťažovateľky sa stotožňuje. Najmä zdôrazňuje, že žalovaný v tejto\nveci zhromaždil veľké množstvo podkladov a uskutočnil dokazovanie obsahom správ o krajine pôvodu,\nktorých relevanciu nespochybňuje ani sťažovateľka.\n32. Kasačný súd však vyhodnotil za predčasný záver žalovaného, že sťažovateľku nie je možné\npovažovať za osobu, hodnú udelenia azylu z humanitných dôvodov. V súvislosti s posudzovaním\nzdravotného stavu sťažovateľky ako aj jej veku, kasačný súd poukazuje na vykonávacie nariadenie\nministra vnútra SR z 21.02.2014 k zákonu o azyle, kde je v článku 13 uvedené, že za humanitné dôvody\nsa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných\nalebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo\npsychické útrapy, prípadne až smrť. Sťažovateľke bola síce poskytnutá doplnková ochrana, ktorá jej\nbola aj predĺžená, nič to nemení na skutočnosti, že sťažovateľka je neúspešnou žiadateľkou o azyl.\n33. Sťažovateľka podala žiadosť o azyl aj z humanitných dôvodov, a to s poukazom na svoj vyšší\nvek (rok narodenia 1949), zhoršený zdravotný stav a s tým súvisiace zdravotné problémy (chronická\ncisticída, kolitída hrubého čreva, choleycysthopathia, inkontinencia moču, varixy a cukrovka 2. typu),\n\nnesamostatnosť a odkázanosť na svojich príbuzných momentálne žijúcich na území Slovenskej\nrepubliky, poukázala na komplikácie s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v súvislosti so statusom jej\nosoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, ktoré majú skľučujúci vplyv na jej celkový zdravotný\na psychický stav.\n34. Námietku sťažovateľky, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevykonal náležité\ndokazovanie ohľadne zdravotného stavu sťažovateľky, tým, že nevyhodnotil správy a stanoviská\nošetrujúcich lekárov, hoci nimi disponoval, pričom závery žalovaného o tom, že sťažovateľke nemožno\nudeliť azyl z humanitných dôvodov je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, vyhodnotil kasačný\nsúd za dôvodnú.\n35. Vzhľadom na predložené lekárske správy (potvrdenie o zdravotnom stave zo dňa 23.10.2017,\nprepúšťacia správa Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok - fakultná nemocnica zo dňa\n25.05.2017) je kasačný súd názoru, že záver žalovaného, že sťažovateľke nie je možné udeliť azyl z\nhumanitných dôvodov, vzhľadom na to, že jej zdravotný stav a choroby, ktorými trpí sú primerané veku,\nje predčasný, ale hlavne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalovaný totiž neuviedol ako sa so\nsťažovateľkou predloženými lekárskymi správami vysporiadal, čo z nich zistil, aké boli závery lekárov,\nnekonkretizoval z čoho usúdil, že choroby, ktorými sťažovateľka trpí sú primerané veku. Nevyvrátil\ntvrdenie sťažovateľky, že jej zdravotný stav sa zhoršuje a že na jej zhoršujúci sa psychický stav majú\nvplyv aj komplikácie s poskytovaním poprípade s nedostupnosťou zdravotnej starostlivosti v súvislosti\ns jej statusom osoby s doplnkovou ochranou, neuviedol, prečo zdravotný stav sťažovateľky, ktorý bol\ndôvodom jej žiadosti o udelenie azylu z humanitných dôvodov neskúmal podrobnejším dokazovaním s\ncieľom zistenia jeho aktuálneho stavu.\n36. K poskytnutiu humanitného azylu kasačný súd uvádza, že z dikcie zákona (vzhľadom na správne\nuváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré\npreskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte „žalovaný“), neurčujú\nžalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov,\na teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z\npohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie\nžalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle,\nvyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho\nštátu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015\nzo dňa 03.02.2016, v ktorom obdobne uviedol, že „Na námietku navrhovateľa, že odporca nezvážil\nmožnosť udelenia azylu navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle\nodvolací súd uvádza, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa §\n9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia\nnie je prieskum súdu možný. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa\nboli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia.\nZ uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu\nmedzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť\nakúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda odporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu\nza takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných\ndôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať\nuvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“\n37. V danom prípade však kasačný súd uvádza, že sťažovateľka požiadala o humanitný azyl, ktorý\nodôvodnila tým, že je osobou so zlým zdravotným stavom, ktorý sa zhoršuje, ale žalovaný dôvod, pre\nktorý humanitárny azyl neudelil, neodôvodnil dostatočne, naopak odôvodnil ho stroho, z dôvodu, že\nsťažovateľka trpí chorobami, ktoré sú primerané veku, pričom tieto nekonkretizoval ani sa nezaoberal\nlekárskymi správami, ktorými disponoval, naviac argumentoval tým, že je úspešnou žiadateľkou o azyl,\nnakoľko jej bola poskytnutá doplnková ochrana.\n38. V zmysle § 39 zákona o azyle zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä\nmaloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými\ndeťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a\nosoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia,\nfyzického násilia alebo sexuálneho násilia.\n\n39. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že zdravotne postihnuté osoby, staršie\nosoby, osoby so závažným ochorením patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, rovnako tak\nprípady traumatizovaných neúspešných žiadateľov o azyl patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z\nhumanitných dôvodov, a preto kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného o neudelení humanitného\nazylu sťažovateľke nie len za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale súčasne za nedostatočne\nobjasnené ohľadne zdravotného stavu sťažovateľky. Žalovaný totiž v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že\nv zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.01.2014 o postupe migračného úradu MV SR pri\nvykonávaní zákona o azyle sa za humanitné dôvody, na základe ktorých migračný úrad môže udeliť\nazyl považujú: „najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných\nalebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické\nalebo psychické útrapy, prípadne až smrť“. Napriek tomu, že v prípade sťažovateľky podľa kasačného\nsúdu ide o neúspešnú žiadateľku o azyl, ktorú je možné vzhľadom na jej vek a zdravotný stav\npovažovať za traumatizovanú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné\npsychické útrapy, žalovaný učinil záver, ktorý vyhodnotil kasačný súd ako predčasný a nedostatočne\nobjasnený, vykazujúci znaky ľubovôle pri posudzovaní kritérií, ktorými sa žalovaný, ako tvrdí v dôvodoch\nrozhodnutia, zaoberal, vo výsledku sa to však prejavilo predčasným a ničím nepodloženým záverom,\nže sťažovateľka trpí chorobami primeranými jej veku, ktoré sú na území SR liečené v prípade potreby\naj formou hospitallizácie, s ktorým sa kasačný súd nemohol stotožniť.\n40. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu z\nhumnaitných dôvodov považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným,\nkasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale považoval za potrebné rozhodnúť v\nzmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení\nazylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n41. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože výslovne uviedla, že si ich náhradu\nneuplatňuje.\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}