{"guid": "714b7929-a11a-4de4-be6c-f5d674d63307:c03d6794-6783-4c2b-9a65-c6e891d5a1cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7018200584.1", "spisova_znacka": "4Sžk/20/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/20/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. 4Sžk/20/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7018200584.1", "identifikacne_cislo": "7018200584", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c03d6794-6783-4c2b-9a65-c6e891d5a1cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200584.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200584.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200584.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/20/2019\n7018200584\n05. 11. 2019\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2019:7018200584.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: F.. K. G.,\nbytom N. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10,\nPrešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 1N 23172/2017-4012/2018, ČRZ:\n51234/2018 zo dňa 18. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 8S/45/2018-43 zo dňa 21. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/45/2018-43 zo dňa 21.\nfebruára 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nz a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“)\npodľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo\n„Správny súdny poriadok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 1N 23172/2017-4012/2018, ČRZ:\n51234/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o\nposkytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“)\nnepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti. Krajský súd zároveň\nvrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. KaPO\n1N 23172/2017-4012/2018, ČRZ: 51234/2018 zo dňa 18. apríla 2018 nepriznal žalobcovi nárok\nna poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci správnej žaloby o ochranu\nsubjektívnych práv, porušených rozhodnutím správneho orgánu- Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 1416093/2017 zo dňa 27.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie mesta Spišské\nPodhradie č. 179152012 zo dňa 29.06.2017, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania\nza obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2016 vo výške 5,01 € za nezaplatenie prvej splátky dane z\nnehnuteľnosti na rok 2012 v lehote splatnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že\nhodnota sporu v danej veci, s ktorou sa žalobca na žalovaného obrátil, je vo výške 5,01 €, a teda\nneprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017\nZ.z, t. j. sumu 480 €, ktorá je jedným z kritérií pre priznanie požadovanej právnej pomoci, okrem sporov,\nv ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\n\n3. Krajský súd zaujal v predmetnej veci odlišné stanovisko, ako žalovaný, konštatujúc, že hodnotu sporu\nv správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Krajský súd v tejto súvislosti označil právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, vyslovený v rozsudku č. k. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra, na ktorý\nžalovaný vo svojom rozhodnutí poukazoval, za ojedinelý, nereprezentujúci ustálenú rozhodovaciu prax\nv zmysle § 139 ods.3 SSP.\n4. Naproti tomu krajský súd na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č.k. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28. septembra 2017, v ktorom bolo konštatované:\n„Predmetom konania v správnom súdnictve je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov. V rámci tohto typu súdneho konania ide o posúdenie, či postup a napadnuté\nrozhodnutie vydané správnym orgánom možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi,\nčo samo o sebe je skutočnosťou objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené\nna nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. V praxi síce môže\nnastať situácia, keby rozhodnutie správneho orgánu znie na určitú sumu (napr. dorubenie dane), avšak\nna účely jeho súdneho prieskumu je smerodajný dôvod vydania takého rozhodnutia a určenia tejto výšky,\na nie samotná výška, pričom dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky nie je možné\nako hodnotu veci určiť.“\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku ďalej poukázal na skutočnosť, že „v\nsprávnom súdnictve sa na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nbez výnimky aplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozhodnom znení, a nie § 10 vychádzajúci\nz hodnoty sporu. Rovnako v tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na Prílohu I., položka č.\n10 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zákonu 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorej sa súdny poplatok v správnom súdnictve platí pevnou\nsadzbou a nie vypočítanou z hodnoty predmetu konania.“\n6. Vychádzajúc z uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že žalobca v správnom konaní\no priznanie nároku na právnu pomoc preukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 6 ods.1 písm. c/\nzákona č. 327/2005 Z. z.\n2.\n7. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou\nsa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/45/2018-43 zo\ndňa 21. februára 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP.\n8. Žalovaný v kasačnej sťažnosti konštatoval, že bolo jeho povinnosťou sa v prejednávanej veci\nzaoberať posudzovaním, či bola splnená podmienka hodnoty sporu, ako jedna zo zákonom stanovených\npodmienok pre priznanie právnej pomoci. Žalovaný naďalej zastáva názor, ktorý vyjadril správnou\nžalobou napadnutom rozhodnutí, a to, že v prejednávanej veci hodnota sporu neprevyšovala hodnotu\nminimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t.j. v čase vydania\nrozhodnutia sumu vo výške 480 €. Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že podmienka\nhodnoty sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. nebola v danom prípade splnená.\n9. Podľa názoru žalovaného krajský súd vec nesprávne právne posúdil, tvrdiac, že kritérium hodnoty\nsporu sa netýka posudzovanej veci, a teda v tomto konaní nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v\npeniazoch, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,\n10. Žalovaný v predmetnom kontexte argumentoval, že slovné spojenie „hodnota sporu“, nachádzajúce\nsa v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z., je potrebné vykladať ako „hodnota\nprávnej veci“, do ktorej sa žiada o poskytnutie právnej pomoci. Použitím striktne gramatického výkladu\nby muselo platiť, že žalovaný nemôže skúmať hodnotu sporu vo všetkých nesporových konaniach, a to\nani v prípadoch, keď sa dá jednoznačne ustáliť.\n\n11. Obdobne žalovaný posudzuje hodnotu sporu napríklad aj v prípadoch žiadostí o poskytnutie právnej\npomoci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy výsledkom konania\nnemusí byť vždy aj zaplatenie peňažnej sumy jedným z manželov na vyrovnanie podielov, ale výsledkom\nmôže byť aj prikázanie jednotlivých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného\nvlastníctva účastníkov konania. V takom prípade žalovaný posudzuje hodnotu či už hnuteľných alebo\nnehnuteľných vecí, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, aj keď len zo samotného\noznačenia konania nie je možné hodnotu sporu zistiť.\n12. Žalovaný zároveň zdôraznil, že bez existencie sporového konania, predmetom ktorého bolo\nzaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,01 €, by neexistoval ani skutkový základ iniciovať súdne\nkonanie o preskúmanie zákonnosti správneho orgánu.\n13. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, zdôrazňujúc, že v danom prípade sa jednalo o obdobnú vec\na tú istú právnu otázku. Samotným predmetom sporu v danej veci nebolo peňažné plnenie spočívajúce v\nzavinených trovách výkonu trestu odňatia slobody, ale obdobne ako v prejednávanej veci, preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Žiadateľovi v danom prípade nebol priznaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, pričom Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v tejto súvislosti vyslovil, že posudzovanie hodnoty sporu žalovaným v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je zákonné.\n14. Názor krajského súdu, podľa ktorého ide v prejednávanej veci o spor, v ktorom nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch, považuje žalovaný za nesprávny. Napriek skutočnosti, že nejde o sporové\nkonanie, hodnotu sporu, resp. danej právnej veci je v danom prípade podľa názoru žalovaného možné\nvyčísliť a preto je žalovaný povinný posudzovať splnenie podmienky hodnoty sporu.\n15. Žalovaný argumentoval, že zmyslom stanovenia zákonnej podmienky hodnoty sporu je jednak to, že\nneposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť peniazmi a ktoré nedosahujú hodnotu\nminimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana, ako aj to, aby náklady, ktoré vzniknú\nštátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu.\nTýmto sa zároveň predchádza zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často\nobracajú na súdy.\n16. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na samotný účel zákona č. 327/2005 Z.\nz., jeho postavenie ako lex specialis a celú koncepciu poskytovania právnej pomoci zastáva stanovisko,\nže v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval\nzákonne, pričom si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia.\n17. Žalovaný zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, konštatujúc, že sú na\ntakýto postup splnené zákonné predpoklady.\n3.\n18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v\nKošiciach dňa 17.06.2019, v ktorom navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť žalovaného nepovažuje\nza dôvodnú a zároveň ju označil za neprípustnú v zmysle § 430 ods. 3 písm. b/ SSP. Žalovaný podľa\nnázoru žalobcu relevantným spôsobom nevymedzil dôvod kasačnej sťažnosti, keď poukázal na svoje\npodanie pred krajským súdom. Žalobca zároveň namietal, že kasačná sťažnosť žalovaného nespĺňa\nnáležitosti kasačnej sťažnosti v zmysle § 445 ods. 1 SSP, keďže neobsahuje opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov bola podaná.\n20. Žalobca sa stotožňuje s názorom krajského súdu, vyjadreným v odôvodnení jeho rozhodnutia, podľa\nktorého hodnotu sporu nie je možné v danom prípade vyčísliť, nakoľko ide o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\n\n21. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.\n10Sžo/371/2015 zo dňa 29. decembra 2018 (pozn. autora: správne má byť 29. novembra 2018) žalobca\nuviedol, že závery obsiahnuté v danom rozsudku nemožno na danú vec aplikovať z dôvodu, že sa\nnejedná o obdobnú vec.\n4.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n24. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n25. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,\nže žalovanému bola dňa 19.02.2018 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v konaní\no správnej žalobe označenej „o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu- Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. 1416093/2017 zo dňa 27.10.2017“. Predmetným rozhodnutím Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky č. 1416093/2017 zo dňa 27.10.2017 bolo potvrdené rozhodnutie obce\nSpišské Podhradie č. 179152012 zo dňa 29.06.2017, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania\nza obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2016 vo výške 5,01 € za nezaplatenie prvej splátky dane z\nnehnuteľnosti na rok 2012 v lehote splatnosti. Podanou správnou žalobou sa žalobca dožadoval zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia.\n26. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO 1N 23172/2017-4012/2018, ČRZ: 51234/2018 zo dňa 18. apríla\n2018 podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej\npomoci v konaní pred súdom v právnej veci správnej žaloby o ochranu subjektívnych práv porušených\nrozhodnutím správneho orgánu- Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1416093/2017 zo dňa\n27.10.2017, pričom uvedený záver odôvodnil tým, že v danom prípade nebola splnená jedna z troch\nzákonných podmienok, vyžadovaných na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1\nzákona č. 327/205 Z. z.), a to konkrétne podmienka, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej\nmzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. sumu 480 € ku dňu\n19.02.2018, ako dňu podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.\n5.\n27. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z., účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o\nadministratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o\nzaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej\nprotispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu\npodľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.\n28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci\na) občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych\nveciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred\nsúdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,\nb) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,\npracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,\n\nc) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka\ntretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom\nv správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,\nd) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v\nkonaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n29. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., sa účely tohto zákona je právnou pomocou\nposkytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním\njej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane\nsprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní\npred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým\nspojených.\n30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej\núčasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej\npomoci.\n6.\n32. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\n33. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt\npodľa § 187 ods. 1 a 3.\n34. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n35. Inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana účastníka správneho\nkonania pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia za predpokladu, že sú\nsplnené zákonom stanovené podmienky. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti možno priznať v\nprípadoch, ktoré nie sú uvedené v § 446 ods. 2 SSP, iba na návrh sťažovateľa, resp. opomenutého\nsťažovateľa. Podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy pre sťažovateľa alebo\nopomenutého sťažovateľa a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom. Z pojmu „závažná“ vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný\ndopad pre sťažovateľa.\n36. Po posúdení horeuvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,\nže návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie je možné vyhovieť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predmetný procesný návrh nepovažoval za dostatočne odôvodnený\na preukázaný, keďže žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu v prípade zamietnutia návrhu\nna priznanie odkladného účinku hrozila závažná ujma a ani túto hrozbu bližšie nešpecifikoval.\n7.\n37. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu\npripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n\n38. Predmetom súdneho prieskumu pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky je rozhodnutie\nKrajského súdu v Košiciach, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 1N 23172/2017-4012/2018,\nČRZ: 51234/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005\nZ. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky na\nposkytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z., t. j. z dôvodu nízkej\nhodnoty sporu.\n39. Za kľúčovú v danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky označuje otázku právneho posúdenia\npotreby skúmania podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v podobe hodnoty\nsporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č.327/2005 Z. z .v prípadoch, kedy navrhovateľ žiada\no priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaniach pred súdom v správnom súdnictve\n(konkrétne v konaniach, ktorých predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy).\n40. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základným účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť\nsystém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby\nna riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom\nsám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám.\nV takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej\npomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.\nZákonodarca stanovil tieto podmienky v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. kumulatívne, čo\nznamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť\nvšetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky. Dve z troch predmetných podmienok\nmusia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci (viď § 6 ods. 2 zákona\nč. 327/2005 Z. z.). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu, v rámci ktorého sa\no právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej\nv príslušnom období.\n41. V prípade žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s\nktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc, predstavuje\nsumu 5,01 €, ako suma úroku z omeškania za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2016, ktorá mu\nbola vyrubená z dôvodu nezaplatenie prvej splátky dane z nehnuteľnosti na rok 2012 v lehote\nsplatnosti rozhodnutím Obce Studenec ako prvostupňovým orgánom a potvrdená odvolacím orgánom.\nVzhľadom na skutočnosť, že vyššie špecifikovaná suma neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy,\nustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z.z, nebola splnená jedna zo zákonných\npodmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Krajský súd sa s uvedeným právnym posúdením\nžalovaného nestotožnil a ustálil, že predmetom sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej\npomoci, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššie uvedeného druhostupňového správneho orgánužalovaného, čo nie je možné vyčísliť či posudzovať v peniazoch. Podľa názoru krajského súdu ide v\ndanom prípade o spor, v ktorom nie je možné jeho hodnotu vyčísliť.\n42. Po dôkladnom preskúmaní danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sa s názorom\nkrajského súdu nestotožňuje a jeho rozhodnutie považuje za nesprávne. V zmysle vyššie uvedeného\nje povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať\nsplnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Jednou z týchto podmienok je podľa\npísm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie\nprávnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym\npredpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch. Účelom stanovenia takéhoto peňažného limitu je predovšetkým zabezpečiť,\naby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere\nk celkovej hodnote sporu. Medzi základné ciele sledované ustanovením tejto podmienky patrí taktiež\nsnaha zamedziť zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neprimerane často obracajú\nna súdy.\n43. Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu\npôsobnosti tohto zákona v zmysle § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ v zmysle § 4\nods. 1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa\n\nuplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania,\nale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve.\nPojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. Predmetný záver je potrebné primerane\naplikovať aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo\nmožné podriadiť napríklad konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na\nzáklade uvedeného možno zaujať stanovisko, že prípady týkajúce sa správneho súdnictva (preskúmanie\nrozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, je taktiež potrebné\nposudzovať z hľadiska, či spĺňajú podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a to aj\nvo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. podmienku hodnoty sporu.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom kontexte dodáva, že vyššie špecifikované závery\nplatia za predpokladu, že hodnota sporu v rámci správneho súdnictva sa dá vyčísliť v peniazoch.\nPrípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia druhostupňového finančného orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania v presne stanovenej výške z dôvodu\nnezaplatenie prvej splátky dane z nehnuteľnosti. Naproti tomu, iným prípadom v rámci správneho\nsúdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napríklad konania podľa\nštvrtej časti Správneho súdneho poriadku, t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\nkonanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a i.\n45. Na podporu svojej argumentácie Najvyšší súd Slovenskej republiky, obdobne ako žalovaný v\nodôvodnení svojho rozhodnutia, poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo\ndňa 29. novembra 2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec a konštatovaná správnosť postupu\nžalovaného pri posudzovaní hodnoty sporu. Rovnako ako v prípade žalobcu, aj vo veci posudzovanej\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžo/371/2015 nebola priznaná\nprávna pomoc v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nesplnenia podmienky\nhodnoty sporu.\n46. Vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca vo vyjadrení ku\nkasačnej sťažnosti poukázal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/61/2013 zo\ndňa 30. januára 2014, sp. zn. 5Sžo/62/2013 zo dňa 30. januára 2014, sp. zn. 7Sžo/13/2014 zo dňa 24.\nseptembra 2015, sp. zn. 5Sžo/11/2014 zo dňa 27. júna 2014, sp. zn. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31. októbra\n2013), Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto sa týkajú skutkovo odlišných vecí, v ktorých\nžalovaný rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu zrejmej neúspešnosti\nsporu a nie z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Z\nuvedeného dôvodu nemožno závery vyslovené v týchto rozhodnutiach aplikovať, resp. odkázať na ne\nza účelom podpory stanoviska žalobcu v danej veci.\n47. Ak teda krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na\nposkytovanie právnej pomoci pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005\nZ. z. a ustálil, že v prípade žalobcu nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, zaťažil\nsvoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v\nktorom bude v zmysle § 469 SSP viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\n48. V závere považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za dôležité zdôrazniť, že vydaním napadnutého\nrozhodnutia zo strany žalovaného, ktorým nebol žalobcovi z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok\npriznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., právo žalobcu\ndomáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostáva zachované.\n8.\n49. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n50. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, potom v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného\nkonania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Košiciach.\n\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}