{"guid": "1a3f1f6c-6ede-437e-9317-196713a673b9:d595fb4d-188a-4f93-9afc-182b5bb699f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7018200337.1", "spisova_znacka": "8Sžk/8/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/8/2019 z 16. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2019, sp. zn. 8Sžk/8/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7018200337.1", "identifikacne_cislo": "7018200337", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-d/", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-d/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d595fb4d-188a-4f93-9afc-182b5bb699f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200337.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200337.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200337.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/8/2019\n7018200337\n16. 05. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:7018200337.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : S. R., X. XX. S. XXXX, Š. S. N., L. Y. F., N.,\nC. XX, právne zastúpený : IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom kancelárie v\nBratislave, Uhrova 4, IČO : 51 011 344, proti žalovanému : Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia\npolicajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Vyšné Nemecké, so sídlom vo Vyšnom Nemeckom, 124, v konaní o žalobe proti\ninému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Košiciach zo 16. novembra 2018 č. k. 1 Sa 30/2018-78, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením zo 16. novembra 2018 č. k. 1 Sa\n30/2018-78 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) odmietol podľa\nustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku ako oneskorene podanú žalobu proti\ninému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal zákazu žalovanému orgánu verejnej\nsprávy pokračovať v inom zásahu, ktorým je nesprávny zápis o zákaze vstupu žalobcu na územie štátov\nschengenského priestoru, vedený v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie (SIS II) na\nzáklade rozhodnutia o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky z 10. augusta 2016 Č. p. : PPZHCP-SO17-202-006/2016 (ďalej aj ako „rozhodnutie o zákaze vstupu“), ktorým bol žalobcovi uložený\npodľa ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky\nna tri roky a príkazu žalovanému orgánu verejnej správy, aby v lehote troch dní od právoplatnosti\nrozhodnutia, obnovil stav pred iným zásahom, a to tým, že upraví zápis o žalobcovi v Schengenskom\ninformačnom systéme druhej generácie (SIS II) v súlade s výrokovou časťou rozhodnutia o zákaze\nvstupu.\n2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z obsahu podaní účastníkov konania a najmä\nz obsahu spisovej dokumentácie žalovaného orgánu verejnej správy správny súd zistil, že žalobca o\nzákaze vstupu na územie Slovenskej republiky bol poučený podľa článku 24 Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní\nSchengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) o tom, že jeho údaje budú vložené\ndo Schengenského informačného systému a bude vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom\nsystéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu alebo pobytu na územie členských štátov schengenského\npriestoru, na ktorú skutočnosť poukázal aj žalovaný orgán verejnej správy vo svojom vyjadrení k žalobe\nžalobcu. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného orgánu verejnej správy ďalej správny súd zistil,\nže žalobca bol s vyššie uvedeným poučením oboznámený 10. augusta 2016, čo potvrdil aj svojím\npodpisom v poučení cudzinca Č. p. : PPZ-HCP-SO17-202-007/2016 z 10. augusta 2016, kedy sa\nžalobca dozvedel o ním tvrdenom inom zásahu žalovaného orgánu verejnej správy, ktorý iný zásah\npodľa žalobcu bol vykonaný a ktorý je podľa žalobcu nesprávnym zápisom o zákaze vstupu žalobcu\n\nna územie členských štátov schengenského priestoru, vedený v Schengenskom informačnom systéme\ndruhej generácie, na základe rozhodnutia pod Č. p.: PPZ-HCP-SO17-202-006/2016 z 10. augusta 2016,\nktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky v trvaní 3 rokov. Sám žalobca\nv žalobe konštatuje, že žalovaný orgán verejnej správy pochybil pri výkone rozhodnutia o zákaze vstupu,\ntým že pri výkone práv z nariadenia zapísal do systému SIS II údaj, ktorý už od 10. augusta 2016\nobmedzuje žalobcu v práve vycestovať do inej členskej krajiny Schengenu. Žalobca v úvodnej časti\nžaloby iba uvádza, že lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je zachovaná v zmysle ustanovenia\n§ 256 Správneho súdneho poriadku, keďže odo dňa vykonania iného zásahu žalovaným orgánom\nverejnej správy neuplynulo dva roky. Zo žalobcom uvedeného vyplýva, že žalobca prehliada subjektívnu\ndvojmesačnú lehotu na podanie žaloby vyplývajúcu z ním označeného zákonného ustanovenia § 256\nSprávneho súdneho poriadku.\n3. Správny súd ďalej poukázal na ustanovenia § 97, § 252 ods. 1, § 256 a § 98 ods. 1 písm. d) Správneho\nsúdneho poriadku a uviedol, že po doručení spisovej dokumentácie žalovaného orgánu verejnej správy\nsprávny súdu súd skúmal splnenie procesných podmienok na konanie o žalobe žalobcu proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy.\n4. Ďalej správny súd uviedol, že ako to vyplýva z ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku,\nsprávna žaloba vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v (subjektívnej) lehote\ndvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom\ndozvedela, teda keď sa o inom zásahu v danom prípade dozvedel žalobca. Dotknutou osobou podľa\ntvrdenia žalobcu je žalobca. Ako to je poznateľné z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného orgánu\nverejnej správy, žalobca sa dozvedel o predmetnom ním tvrdenom inom zásahu žalovaného orgánu\nverejnej správy, a teda o tom, že jeho údaje budú vložené do Schengenského informačného systému a\nbude vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom systéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu\nalebo pobytu na územie členských štátov schengenského priestoru, 10. júna 2016, kedy o tomto ním\ntvrdenom zásahu bol poučený žalovaným orgánom verejnej správy. Žalobca podal žalobu na správnom\nsúde až dňa 13. marca 2018. S poukazom na znenie ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku\nteda žalobca mohol účinne podať predmetnú žalobu proti žalovanému orgánu verenej správy (§ 252 a\nnasl. Správneho súdneho poriadku) v zákonom stanovenej subjektívnej lehote dvoch mesiacov, a teda\ndo 10. októbra 2016. Predmetná žaloba však bola podaná na správnom súde až 13. marca 2018, a teda\nzjavne oneskorene.\n5. Pretože žaloba žalobcu proti inému zásahu žalovaného orgánu verejnej správy bola podaná po\nuplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty na jej podanie, bola podaná oneskorene. S poukazom na\nuvedené a za použitia ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku preto správny\nsúd žalobu žalobcu odmietol ako oneskorene podanú. O náhrade trov konania správny súd rozhodol\npodľa ustanovenia § 170 písm. a) Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.\n6. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozhodnutiu správneho\nsúdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobkyne“),\nv ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozhodnutie\nsprávneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov kasačného\nkonania. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu\nz dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku - súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že správny\nsúd prostredníctvom napadnutého rozhodnutia odmietol žalobný návrh s poukazom na to, že žalobca\nprehliada subjektívnu dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby vyplývajúcu z ním označeného zákonného\nustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou správneho\nsúdu, pričom poukazuje na to, že správny súd mu odňal právo konať pred súdom s prihliadnutím na\nobjektívnu lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu, ktorá pri podaní žaloby bola zachovaná.\n8. Podľa žalobcu správny súd plynutie subjektívnej lehoty spája s momentom vydania rozhodnutia\no zákaze vstupu, ktorým žalovaný orgán verejnej správy uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie\n\nSlovenskej republiky v trvaní 3 roky v zmysle ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov. S vyššie uvedeným nie je podľa žalobcu možné súhlasiť s poukazom na to, že\npredmetom správneho konania nebol zákaz vstupu na územie Schengenského priestoru, ale zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky. Ak zoberieme do úvahy premisu, že správne konanie bolo\nvedené v súvislosti so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky, tak akékoľvek tvrdenie o tom,\nže toto konanie sa vzťahuje aj na zákaz vstupu na územie schengenského priestoru je zmätočné a\narbitrárne pri posudzovaní zachovania subjektívnej lehoty na podanie žaloby v zmysle ustanovenia §\n256 Správneho súdneho poriadku.\n9. Argumentácia konajúceho súdu, že cudzinec (žalobca) bol poučený podľa článku 24 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a\nvyužívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) o tom, že jeho údaje budú\nvložené do Schengenského informačného systému a bude vyhotovený záznam v Schengenskom\ninformačnom systéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu alebo pobytu na územie členských štátov\nschengenského priestoru, je arbitrárna. Pre posúdenie plynutia lehoty na podanie žaloby nie je možné\nprijať vyššie uvedenú argumentáciu správneho súdu s poukazom na to, že rozhodnutie o zákaze vstupu\nneobsahuje žiadnu zmienku o článku 24 nariadenia, a to ani v časti poučenie na strane 3.\n10. Žalobca taktiež poukazuje na to, že iný zásah orgánu verejne správy spočíva v konaní žalovaného\norgánu verejnej správy na základe rozhodnutia o zákaze vstupu, ktorým žalovaný orgán verejnej správy\nzapísal do systému SIS II údaj, ktorý nie je obsiahnutý vo výrokovej časti rozhodnutia o zákaze vstupu.\n11. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. a uviedol, že žalovaný\norgán verejnej správy svojou rozhodovacou činnosťou zakázal žalobcovi vstup iba na územie Slovenskej\nrepubliky v zmysle ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z.. Žalobca poukazuje na to, že\nznenie ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. dovoľovalo\nžalovanému orgánu verejnej správy uložiť žalobcovi zákaz vstupu iba na územie Slovenskej republiky,\nt. j. ak bol žalobca potrestaný v zmysle citovaného ustanovenia, tak mu nikdy nemohol byť uložený\nzákaz vstupu na územie celého schengenského priestoru. Na základe vyššie uvedené je zrejmé, že ak\nžalovaný orgán verejnej správy mohol uložiť iba zákaz vstupu na územie Slovenska, tak nemohol účinne\na platne poučiť žalobcu o zákaze vstupu na územie schengenského priestoru, keďže by konal nad rámec\nzákona. Správne orgány môžu konať iba v medziach zákona a príslušných zákonných ustanovení, čo\nznamená, že pri aplikácii ustanovenia § 82 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov v znení zákona č. 125/2016\nZ. z. žalovaný orgán verejnej správy nemohol poučiť žalobcu o niečom, čo nie je obsahom predmetného\nustanovenia, a to ani v kontexte s článkom 24 nariadenia. Ak chcel žalovaný orgán verejnej správy v\nsúlade so zákonom poučiť žalobcu o obsahu článku 24 nariadenia, tak uvedené mohol iba v rovine\nzákazu vstupu na územie Slovenskej republiky.\n12. Faktom je, že žalobca sa o zákaze vstupu na územie Schengenského priestoru dozvedel\naž následne, keď Poľská republika dňa 12. januára 2017 prostredníctvom Centrálneho\ntechnického orgánu štátneho systému Informácii, Riaditeľstvo polície, vydalo oznámenie so sp. zn.\nWK.WADSV-23492/3281/2017/KiN, podľa ktorého žalobcovi bolo žalovaným orgánom udelený zákaz\nvstupu na územie Schengenského priestoru. Napriek vyššie uvedenému žalobca nespája plynutie\nsubjektívne lehoty na podanie správnej žaloby ani odo dňa vydania oznámenia, keďže predmetné\noznámenie bolo vydané orgánom, ktorý nemá kompetenciu opraviť chybný záznam s systéme SIS II,\nvydané v poľskom jazyku bez úradného prekladu do materinského jazyka žalobcu, resp. bolo voľne\npreložené do ukrajinského jazyka a žalobcovi nebola poskytnutá relevantná právna pomoc, t. j. ani\nmu nebola poskytnutá možnosť obrátiť sa na advokáta, ktorý by mu po materiálnej stránke objasnila\nvzniknutú situáciu. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že dvojmesačná subjektívna lehota\nna podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začala plynúť od 26. februára 2018, keď\nmu bola slovenským advokátom poskytnutá relevantná právna pomoc na základe plnomocenstva, resp.\nprevzatím a prípravou zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (žalobcom) v zmysle ustanovenia §\n13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb.\n13. Správna žaloba bola správnym sudom prijatá 12. marca 2018, resp. v rámci dvojmesačnej lehoty\npočítanej od 26. februára 2018. Na záver uvádzame, že žalobcovi nie je zrejmé, prečo správny súd\nvykonal dokazovanie vo veci samej a až následne vydal rozhodnutie, ktorým odmietol žalobu ako\n\noneskorene podanú. Ak správny súd bol toho názoru, že žaloba je podaná oneskorene, tak nekonal\nhospodárne pri vykonávaní dokazovania a mal hneď pri prvom úkone vydať procesné rozhodnutie o\nodmietnutí podania. Žalobca preto namieta, že správny súd pochybil, keď konal v rozpore so základnými\nprincípmi konania upravenými v ustanoveniach § 5 ods. 2 a ods. 7 Správneho súdneho poriadku.\n14. Napokon žalobca poukázal aj na zásah žalovaného orgánu verejnej správy do jeho súkromného\na rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 8 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj na porušenie článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa.\n15. Žalovaný orgán verejnej správy sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n16. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej\nsprávy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej\nsprávy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno\nnapadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n18. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť môže podať\núčastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech,\na generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).\n19. Podľa ustanovenia § 454 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kasačného súdu je\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n20. Podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť,\nak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom,\nčo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho\nporiadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej\nsťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť\nmá predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57\nSprávneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenie § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441\nSprávneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej\nporade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452\nods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti proti\nrozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d)\nSprávneho súdneho poriadku ako oneskorene podanú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy, ktorou sa žalobca domáhal zákazu žalovanému orgánu verejnej správy pokračovať v inom\nzásahu, ktorým je nesprávny zápis o zákaze vstupu žalobcu na územie štátov schengenského\npriestoru, vedený v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie (SIS II) na základe\nrozhodnutia o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky z 10. augusta 2016 Č. p. : PPZ-HCPSO17-202-006/2016, ktorým bol žalobcovi uložený podľa ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011\nZ. z. zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na tri roky a príkazu žalovanému orgánu verejnej\nsprávy, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, obnovil stav pred iným zásahom, a to tým,\n\nže upraví zápis o žalobcovi v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie (SIS II) v súlade\ns výrokovou časťou rozhodnutia o zákaze vstupu.\n23. Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže žalobou domáhať\nochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo\nak hrozí jeho opakovanie.\n24. Podľa ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku žaloba musí byť podaná v lehote dvoch\nmesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela,\nnajneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.\n25. Podľa ustanovenia § 97 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, správny\nsúd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd\nkonať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).\n26. Podľa ustanovenia § 98 ods. písm. d) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením\nodmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.\n27. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy bola v prejednávanej veci podaná žalobcom na Krajský súd v Košiciach elektronicky 12. marca\n2018. Uvedené nebolo v konaní sporným.\n28. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť v zmysle ustanovenia § 256 Správneho\nsúdneho poriadku podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom\norgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu\norgánom verejnej správy. Zákonodarca tak v ustanovení § 256 Správneho súdneho poriadku stanovuje\ndve procesné lehoty - dvojročnú objektívnu lehotu a dvojmesačnú subjektívnu lehotu.\n29. Objektívna dvojročná lehota vzťahujúca sa k okamihu, kedy došlo k vykonaniu tvrdeného\nnezákonného zásahu bude vždy počítaná od okamihu, kedy došlo k úkonu, ktorý je žalobcom\noznačovaný za nezákonný. Žalobca v žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy označil\nza nezákonný úkon zápis o zákaze vstupu žalobcu na územie štátov schengenského priestoru do\nSchengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Z pripojeného administratívneho spisu\nvyplýva, že zápis bol vykonaný 10. augusta 2018 na základe Žiadosti o aktualizáciu INO - vloženie\nnežiaducej osoby z 10. augusta 2016 č. PPZ-HCP-SO17-202-008/2016. Objektívna lehota na podanie\nžaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začala žalobcovi plynúť 10. augusta 2016. Zachovanie\nobjektívnej dvojročnej lehoty žalobcom na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy\nnebolo v konaní sporným.\n30. Subjektívna dvojmesačná lehota je vždy viazaná na vedomosť žalobcu o nezákonnom zásahu.\nJe preto nevyhnutné zodpovedať otázku, ktoré okolnosti vzťahujúce sa\nurčitému úkonu orgánu\nverejnej správy musia byť žalobcovi známe, aby došlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty pre podanie\nžaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa názoru kasačného súdu za začiatok plynutia\nsubjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné považovať\nokamžik, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnostiach, v ktorých vidí nezákonný zásah. Konkrétne sa\njedná o okamžik, kedy sa do sféry žalobcu dostanú také informácie, na ktorých základe je schopný\nnadobudnúť vedomosť o tom v čom konanie orgánu verejnej správy, ktoré má byť nezákonným zásahom,\nspočíva a že je zamerané proti nemu. Subjektívna lehota pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu\nverejnej správy začne preto plynúť odo dňa, kedy žalobca disponuje relevantnými informáciami, ktoré\nmu umožňujú posúdiť, že ide o konanie verejnej správy, v čom toto konanie spočíva a že je toto konanie\nzamerané proti nemu. Pre znalosť o tom v čom konanie spočíva je rozhodujúca vždy znalosť žalobcu o\nskutkových okolnostiach, z ktorých vyplýva konanie či nekonanie orgánu verejnej správy, v ktorom vidí\nžalobca nezákonný zásah.\n31. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v Poučení cudzinca z 10.\naugusta 2016 Č. p. : PPZ-HCP-SO17-202-007/2016 poučený o tom, že jeho údaje budú vložené do\nSchengenského informačného systému a bude vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom\nsystéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu alebo pobytu na územie členských štátov schengenského\n\npriestoru. Poučenie cudzinca žalobca vlastnoručne podpísal, pričom v administratívnom konaní do\nzápisnice o vyjadrení účastníka konania z 10. augusta 2016 Č. p. : PPZ-HCP-SO17-202-001/2016\nuviedol, že rozumie dobre slovom aj písmom slovenskému jazyku a nežiada o tlmočníka. Subjektívna\nlehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začala žalobcovi plynúť 10. augusta\n2016, kedy mal žalobca vedomosť o tom, že ide o konanie orgánu verejnej správy, ktoré je zamerané proti\njeho osobe ako aj vedomosť o tom v čom spočíva toto (nezákonné) konanie. Subjektívna dvojmesačná\nlehota na podanie žaloby tak uplynula 10. októbra 2016 (ustanovenie § 69 ods. 4 Správneho súdneho\nporiadku). Kasačný súd preto zhodne s názorom správneho súdu konštatuje, že žalobca nepodal žalobu\nproti inému zásahu v zákonom stanovenej subjektívnej dvojmesačnej lehote, keď žalobu podal 12. marca\n2018.\n32. Na základe vyššie uvedeného sa kasačný súd nestotožňuje so záverom žalobcu, že mu začala plynúť\nsubjektívna dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu až poskytnutím relevantnej\nprávnej pomoci na základe plnomocenstva od advokáta. Ak by kasačný súd prijal v prejednávanej veci\ntento záver a neprihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, tak by subjektívna lehota na podanie žaloby\nstratila svoj zmysel.\n33. Ak žalobca v kasačnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že správny súd mu odmietnutím žaloby\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy odňal právo konať pred súdom a to s prihliadnutím na\nobjektívnu lehotu na podanie žaloby, ktorá bola zachovaná, kasačný súd k tomu uvádza, že zákonodarca\nv ustanovení § 256 Správneho súdneho poriadku stanovuje dve procesné lehoty pre podanie žaloby\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy - dvojročnú objektívnu lehotu a dvojmesačnú subjektívnu\nlehotu, ktoré musia byť zachované pre včasnosť podania žaloby proti inému zásahu kumulatívne. Sama\nskutočnosť, že žaloba proti inému zásahu bola podaná v objektívnej dvojročnej lehote nie je postačujúca\npre vyvodenie záveru, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná včas.\n34. Tiež nemožno priznať relevanciu kasačným námietkam žalobcu, v ktorých poukazuje na nesprávny\npostup, resp. postup v rozpore so zákonom č. 440/2011 Z. z. žalovaného orgánu verejnej správy, z\nktorého podľa žalobcu nemožno vychádzať pri posudzovaní zachovania subjektívnej dvojmesačnej\nlehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. K uvedenému kasačný súd\nkonštatuje, že okolnosti, ktoré musia byť žalobcovi známe, aby začala plynúť subjektívna lehota na\npodanie žaloby nemožno spájať s jej dôvodnosťou.\n35. Ak žalobca v podanej kasačnej sťažnosti poukazuje, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu\ndo jeho súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku\n8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj k porušeniu článku 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa, k uvedenému kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na osvojenie si záveru\nsprávneho súdu, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nebola podaná žalobcom včas,\nkasačný súd sa nemohol zaoberať meritom veci.\n36. Napokon kasačný súd zdôrazňuje právnu zásadu -„Vigilantibus iura scripta sunt“ zákony sú písané\npre bdelých. Ak žalobca túto zásadu nerešpektoval a žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy nepodal v zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote (ustanovenia § 256 Správneho\nsúdneho poriadku), musí znášať nepriaznivé následky z hľadiska obmedzenia prístupu k správnemu\nsúdu. <https://www.najpravo.sk/slovnik/v/vigilantibus-iura-scripta-sunt.html>\n37. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v\nnapadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s otázkou prípustnosti (včasnosti podania) žaloby proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy a neopomenul žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku čoho správny\nsúd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Námietky\nžalobcu vyhodnotil kasačný súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho\nsúdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ustanovenia § 461 Správneho\nsúdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal\n(ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a contrario\nSprávneho súdneho poriadku). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu\n\ntrov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným\nkonaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/30/2018", "guid": "365f7aa4-2c48-4e3b-80c2-f129069455b7:451e973b-e32c-4d6c-a655-84fdd8531141", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}