{"guid": "d29812fb-36ba-41c7-bfb9-0a029355fe6a:2367d3cb-999a-428c-b4d0-1b96803709a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7018200270.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/94/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/94/2019 z 20. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/94/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7018200270.1", "identifikacne_cislo": "7018200270", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2019-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2367d3cb-999a-428c-b4d0-1b96803709a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200270.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200270.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200270.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/94/2019\n7018200270\n20. 11. 2019\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2019:7018200270.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci sťažovateľa (predtým\nžalobcu): J. L., bytom Š. XX, A., zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Peter Holéczy, so sídlom Vojenská 5,\nKošice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.02.2018, č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2018/3926-0002 Ga, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.\nk. 10Sa/12/2018-71, zo dňa 29.04.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 10Sa/12/2018-71, zo\ndňa 29. apríla 2019\nm e n í\ntak, že rozhodnutie žalovaného, č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi voči žalovanému\ntrov kasačného konania.\n\npriznáva\n\núplnú náhradu trov konania na krajskom súde ako i\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 10Sa/12/2018-71, zo dňa 29.04.2019 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a\nrodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, č. KE1/OPHNNVŠSD_4KS/SOC/2017/59001-113 zo dňa\n29.12.2017, ktorým uložil účastníkovi konania povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi,\nposkytovaný za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 925,90 €, zvýšený o 10 % v sume 92,59\n€, celkom v sume 1.018,49 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet úradu.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bola preddavkovo poskytovaná\npomoc v hmotnej núdzi od 01.08.2014 vo výške 117,40 € mesačne, za mesiace september až november\n2014 vo výške 152,10 € mesačne a za mesiace december 2014 až február 2015 vo výške 117,40 €\nmesačne. Za uvedené obdobie mu bolo celkovo vyplatených preddavok na pomoc v hmotnej núdzi\nv sume 925,90 €. Nárok na preddavok pomoci v hmotnej núdzi bol žalobcovi priznaný na základe\njeho žiadosti v súvislosti s tým, že žalobca už nebol posudzovaný spoločne s členmi domácnosti ale\nbol posudzovaný samostatne, pretože si uplatnil nárok na určenie manželského výživného na čas po\nrozvode. Žalobca predložil uznesenie Okresného súdu v Košiciach zo dňa 16.02.2015, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 19.03.2015, ktorým súd konanie v právnej veci určenia manželského výživného\nzastavil, pretože žalobca zobral svoj návrh späť. Zastavením konania na základe späťvzatia návrhu\nnastala situácia, ako keby žalobca návrh voči bývalej manželke o manželské výživné nikdy nepodal, čo\n\nnastolilo situáciu, že žalobca si v podstate neuplatnil nárok podľa § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi,\na teda výživné podľa osobitného predpisu.\n3. Správny súd zdôraznil, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súlade s ustanovením § 8 ods. 1\npredpokladá, že žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi si uplatní všetky, zákonom o pomoci v hmotnej\nnúdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či vyriešiť si\nhmotnú núdzu až v prípade, že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné. Následkom späťvzatia\nnávrhu v súdnom konaní o určenie manželského výživného do rozvodu manželstva vznikla povinnosť\nžalobcu podľa § 25 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú\npreddavkovo. Keďže žalobca spôsobil, že sa mu poskytovala pomoc v hmotnej núdzi neprávom z\ndôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho nároku o manželské výživné do rozvodu manželstva, vznikla mu\npovinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu, zvýšenú o 10%. K výpočtu sumy poskytnutého preddavku\nkrajský súd uviedol, že táto bola vypočítaná správne. Námietky žalobcu o zaujatosti orgánov verejnej\nsprávy, neodbornosti a úmysle poškodiť žalobcu, vyhodnotil ako nedôvodné. V preskúmavanej veci\nzákon stanovuje povinnosť uplatnenia si zákonných nárokov súdnou cestou osobitným návrhom\no určenie manželského výživného a iba všeobecný súd bol oprávnený rozhodnúť o tom, či nárok\nžalobcu na manželské výživné bolo daný alebo nie. Splnenie podmienky podľa § 24 ods. 2 zákona by\npredstavovalo rozhodnutie súdu v merite veci o manželskom výživnom.\n4. Zo strany orgánov verejnej správy v postupe pri vybavovaní žiadosti žalobcu neboli zistené krajským\nsúdom také pochybenia, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného, a preto\nžalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n5. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu\nkasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP. Súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n6. Uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne, nezohľadňujúce všetky súvislosti a súčasne\nporušujúce zásadu výkonu práv s dobrými mravmi. Je zrejmé, že keby sťažovateľ nevzal svoj návrh o\nmanželské výživné proti vlastnej manželke, ktorá bola spolu s ním a spoločným dieťaťom preukázateľne\na súčasne v hmotnej núdzi alebo keby sa nezúčastnil súdneho pojednávania, súd by jeho návrh zamietol,\nčo by malo za následok právo na dávku v hmotnej núdzi. K späťvzatiu žaloby došlo na základe poučenia\npríslušnej sudkyne, ktorá žalobcovi vysvetlila, že ak žalobu nevezme späť, žalobu zamietne. Podľa\nnázoru sťažovateľa, rozhodnutie o zamietnutí žaloby je v danom prípade rovnocenné uzneseniu o\nzastavení konania.\n7. Sťažovateľ vyslovil domnienku, že kasačný súd sa povznesie nad formalistický výklad práva a dá\npriechod spravodlivému riešeniu.\n8. Na základe uvedených dôvodov žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť na nové\nposúdenie a rozhodnutie, prípadne rozsudok krajského súdu zrušiť, zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i\njemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a priznať náhradu trov konania.\n9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť\nz dôvodov, ktoré Správny súdny poriadok vylúčil. Kasačná sťažnosť nie je prípustná len proti samotným\ndôvodom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce podania vo veci a\nvyslovil názor, že Krajský súd v Košiciach vo veci riadne, dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav,\nvykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec správne vyhodnotil. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť ako neprípustnú odmietol, alternatívne túto ako nedôvodnú zamietol.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec v\nrozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\n\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n12. Podľa ust. § 203 ods. 2 v spojitosti s ust. § 452 ods. 1, § 453 ods. 2 SSP za bodkočiarkou, kasačný\nsúd v danom prípade nebol viazaný sťažnostnými bodmi.\n13. Podľa čl. 39 ods. 2 a 3 Ústavy SR každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je\nnevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o právach podľa odsekov\n1 a 2 ustanoví zákon.\n14. Podľa § 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri\nposkytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky.\n15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n16. Podľa § 6 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na účely tohto zákona je výživné podľa osobitného\npredpisu.\n17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a\nmožnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.\n18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej\nnúdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným\npredpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a\nriešiť si hmotnú núdzu.\n19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe\nv hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a\n3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na\npomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.\n20. Podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 417/2013 Z. z., ochranný príspevok je určený na zabezpečenie\nosobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem\nvlastnou prácou. Ak nepriaznivý zdravotný stav podľa § 7 ods. 2 písm. h/ trvá bez prerušenia dlhšie ako\n3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho\nmesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím\n3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia\naj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych\nmesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok\nzaniká. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá v priebehu 2\nkalendárnych rokov spolu 12 kalendárnych mesiacov.\n21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi\núhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom\nsúm príjmu podľa § 4.\n22. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z., pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa\nposkytujú najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom\nboli splnené podmienky nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku.\n23. Podľa § 20 zákona č. 417/2013 Z. z, nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného\npríspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.\n\n24. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o\nsprávnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak.\n25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z, preddavok na pomoc v hmotnej núdzi\nsa môže priznať, ak začalo konanie o nároku (§ 6). Po ukončení konania podľa odseku 1 písm. a/ úrad\nrozhodne o pomoci v hmotnej núdzi a rozhodne o doplatení pomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení.\n26. Podľa § 25 ods. 2 a 6 zákona č. 417/2013 Z. z, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži\na vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na\npomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok\nna osobitný príspevok.\nFyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo\nposkytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume,\nako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť\nzvýšené o 10%.\n27. V konaní nebolo sporné, že na základe žiadosti zo dňa 05.04.2013 bola sťažovateľovi poskytovaná\npomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2013. V tom čase bola spoločne s ním posudzovaná aj jeho manželka\na maloleté dieťa. Od 01.08.2014 bol sťažovateľ posudzovaný samostatne z dôvodu rozvodového\nkonania a s tým súvisiaceho odsťahovania sa manželky a dieťaťa zo spoločnej domácnosti a začatia\nkonania o manželské výživné s tým, že mu bola preddavkovo poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi\nod 01.08.2014 vo výške 117,40 € mesačne, za mesiace september až november 2014 vo výške\n152,10 € mesačne a za mesiace december 2014 až február 2015 vo výške 117,40 € mesačne. Za\nuvedené obdobie mu bol celkovo vyplatený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 925,90 €.\nPrvostupňovým rozhodnutím zo dňa 29.12.2017 bola sťažovateľovi uložená povinnosť vrátiť preddavok\nna pomoc v hmotnej núdzi za uvedené obdobie zvýšený o 10% z dôvodu k ukončenia konania o\nurčenie manželského výživného s poukazom na okolnosť, že sťažovateľ si nesplnil oznamovaciu\npovinnosť podľa § 28 ods. 2 zákona a nepredložil právoplatné uznesenie súdu o zastavení predmetného\nkonania. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zastavenie konania o určenie\nmanželského výživného sa sťažovateľ nemôže považovať za občana v hmotnej núdzi v posudzovanom\nv období, pretože si neuplatňoval zákonný nárok. Žalovaný ako aj Krajský súd v Košiciach v plnom\nrozsahu prevzali právnu úvahu orgánu verejnej správy 1. stupňa.\n28. V zmysle zákonnej definície je hmotná núdza stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy\nživotného minima <https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotneminimum/> a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Pre\nuznanie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem\nuplatnením nejakého svojho práva, resp. aby jeho uplatnenie nestačilo na dosiahnutie životného minima.\nTakýmto právom môže byť nárok na výživné, náhradné výživné, na rodičovský príspevok, nároky\nvyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok.\nPomoc v hmotnej núdzi od štátu teda nastupuje až vtedy, keď človek nemá nijakú možnosť pomôcť si\nsám.\n29. V posudzovanom prípade z obsahu predloženého administratívneho spisu, z dokladov predložených\norgánom verejnej správy ako aj z priloženého spisu Okresného súdu Košice I., sp. zn. 2C/67/2014\no manželské výživné do rozvodu kasačný súd zistil, že sťažovateľ si voči manželke uplatnil nárok\nna výživné do rozvodu, podaním doručeným príslušnému súdu dňa 15.08.2014 voči manželke, Q.\nL.. V rámci predmetného konania boli zabezpečené dôkazné prostriedky, ktorými bolo preukázané,\nže t. č. bývalá manželka sťažovateľa nie je vlastníčkou nehnuteľností, motorového vozidla, nemá\nžiadne príjmy okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, v celkovej sume 226,72 €, býva\nv spoločnej domácnosti u svojich rodičov i s maloletou dcérou. Z uvedených dokladov teda vyplýva,\nže nedisponovala žiadnym majetkom, z ktorého by mohla poskytovať manželovi manželské výživné.\nKonanie o manželské výživné bolo ukončené formu procesného uznesenia o zastavení konania z\ndôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľom.\n\n30. Kasačný súd ďalej zistil, že sťažovateľ bol v posudzovanom období, od 04.08.2014 dočasne\npráceneschopný, a teda nebol si schopný vlastnou prácou zabezpečiť príjem.\n31. Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov\ndomácnosti. Orgány verejnej správy posudzovali odkázanosť sťažovateľa na pomoc v hmotnej núdzi\nformalisticky, len z hľadiska možnosti uplatnenia nárokov podľa § 6 zákona o pomoci v hmotnej\nnúdzi. Neprihliadli pritom na okolnosť, že jeho manželka, ktorá sa takisto nachádzala v stave hmotnej\nnúdze, nemala žiaden majetok ani príjem, a teda nebola schopná platiť sťažovateľovi manželské\nvýživné. Správny orgán sa musí vysporiadať s otázkou reálnej možnosti úspešne sa domôcť finančnej\npodpory od manželky využitím inštitútu manželského výživného. Na túto skutočnosť nemal vplyv\nspôsob ukončenia súdneho konania o priznanie manželského výživného. Posúdenie možnosti účelného\nuplatnenia si nároku na výživné od manželky podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi\norgánmi verejnej správy preto nebolo úplné. Orgány verejnej správy oboch stupňov pochybili, ak, majúc\nvedomosť o majetkovej situácii oboch manželov (stav hmotnej núdze), posúdili možnosť uplatnenia\nnároku na manželské výživné sťažovateľom bez ďalšieho ako dôvodnú a rozhodli o povinnosti vrátiť\npreddavok na dávku v hmotnej núdzi bez posúdenia existenčnej situácie sťažovateľa len z dôvodu\nzastavenia konania o manželskom výživnom, prípadne bez posúdenia inej relevantnej možnosti\nsťažovateľa zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem inou formou.\n32. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., sa na predmetné konanie vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), podľa ktorého sú správne orgány\npovinné chrániť práva a záujmy fyzických osôb (§ 3 ods. 1), účastníkom konania poskytovať pomoc a\npoučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu (§ 3 ods. 2), svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci, bez\nzbytočného zaťažovania účastníkov konania (§ 3 ods. 4). Ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní zároveň ukladá správnym orgánom povinnosť presne a úplne zistiť skutočný\nstav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Orgány verejnej správy sa\nv danom prípade uvedenými princípmi správneho konania neriadili.\n33. Podľa názoru kasačného súdu, žalovaný na základe uvedených dôvodov nedostatočne zistil\nskutkové okolnosti pre posúdenie hmotnej núdze sťažovateľa, a preto bolo potrebné rozsudok krajského\nsúdu zmeniť a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie\npodľa § 462 ods. 2 SSP.\n34. O trovách konania rozhodol v zmysle § 467 ods. 2 SSP a sťažovateľovi priznal úplnú náhradu trov\nkonania vedeného na krajskom a kasačnom súde. O ich výške rozhodne správny súd podľa § 175 ods.\n2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku.\n35. Kasačný súd nerozhodoval o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti, pretože pristúpil k rozhodnutiu\nvo veci samej.\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}