{"guid": "85fdae5f-d973-4d4e-93d2-0c10579b073f:b269dc26-c68f-46f2-973d-8fe28d647aed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7018200174.1", "spisova_znacka": "7Sk/37/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/37/2018 z 31. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2019, sp. zn. 7Sk/37/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7018200174.1", "identifikacne_cislo": "7018200174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b269dc26-c68f-46f2-973d-8fe28d647aed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200174.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200174.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7018200174.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/37/2018\n7018200174\n31. 07. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:7018200174.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: L.. U.\nO., narodený XX. M. XXXX, bytom v G., N. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so\nsídlom v Košiciach, Krivá č. 23, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.\n29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z\n10. novembra 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. mája 2018, č. k. 1Sa/19/2018-34, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 25. mája 2018, č. k.\n1Sa/19/2018-34 postupom podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu\na rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 10. novembra 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým\ntento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 3. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový\nsprávny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 31. mája 2017.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v ntenciách § 71 ods. 1-8,\n§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave\nTretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení\no všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti\npodanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodne a presvedčivo\nustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia,\ndeformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby, s miernym\núčinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi - podľa Kapitoly XV, Oddielu\nE, Položky 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná\n\nobrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\npodľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrí. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení\nzdravotného stavu žalobcu, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov\nodborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v\nKošiciach vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť určil na 20 %, preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n4. Uviedol, že posudky posudkových lekárov príslušnej pobočky Košice z 31. mája 2017 a zo 7.\nseptembra 2017, ako aj posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia z 27. októbra 2017\nspĺňajú požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vyporiadavajú sa so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval vo svojej žalobe. Tieto posudky vychádzali zo žalobcom\npredložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného\nvyšetrenia posudkovým lekárom prvého stupňa, pričom obaja posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný\nstav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %, a preto žalobca\nnie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou. Žalobcovi preto nárok na invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky, ktorou je\ninvalidita, nevznikol. Skutkový stav žalobcu bol zistený objektívne a skutkové okolnosti týkajúce sa\nrozsahu jeho zdravotného poškodenia boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi oboch stupňov\na sú úplné a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ktoré nenesú znaky nejasnosti\nalebo vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný mal\nposudzovať aj závažnosť epilepsie Grand mal podľa Kapitoly VI, Oddiel A, bod 6 minimálne v rozsahu\npodľa písmena a/ a na základe toho navýšiť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, krajský súd poukázal na to, že druhostupňový posudkový\nlekár v posudku z 27. októbra 2017 uviedol, že za iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná\nobrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\npodľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrí, k čomu posudkový lekár dospel na základe výsledkov\nodborných lekárskych vyšetrení žalobcu. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny z 20. decembra 2016, č. KEO/RPČ/SOC/2016/135678, podľa ktorého žalobca je osobou s\nťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a mierou funkčnej poruchy 90 %, krajský súd uviedol,\nže v danom prípade sa neposudzovala miera funkčnej poruchy, ale miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť u žalobcu.\n5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP\nzamietol.\n6. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov\nkonania nepriznal, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. Konkrétne vyjadril nesúhlas so zaradením zdravotného postihnutia pod Kapitolu XV, Oddiel E, Položka\nč. 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. ku ktorému zodpovedá 20 %-ná miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mal za to, že\nrozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť určené podľa Kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 4, písm. c/\nprílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. k čomu zodpovedá percentuálne rozpätie 70-80 % so súčasným\nnavýšením o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. za ďalšie zdravotné postihnutia (obrna\nhlasivky vpravo, zhoršený hlas, únavový syndróm a ďalšie). Ďalej namietal nedostatočné posúdenie\nzdravotného stavu zo strany posudkových lekárov, ktorí sa navyše nevysporiadali ani s žalobcom\npredloženým CT vyšetrením, tiež že nebolo v celom rozsahu prihliadnuté k jeho zdravotným ťažkostiam\ns vplyvom na celkový stav organizmu, ktorý mu neumožňuje plnohodnotne vykonávať doterajšie\nzamestnanie. Tiež nebola zohľadnená jeho neschopnosť pracovať viac ako jeden rok, nepriaznivý\n\nzdravotný a duševný stav. Poukázal na to, že správne konanie nebolo v súlade s výkonom dobrej verejnej\nsprávy, zo strany žalovanej, ale aj krajského súdu bol porušený princíp právnej istoty a požiadavka na\njasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej\nmoci, vrátane legitímneho očakávania. Bol porušený tiež princíp viazanosti právom, ktorý vyžaduje, aby\nvšetky rozhodnutia a úkony mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinné a\nvynútiteľné. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013, sp. zn.\n6Sžp/6/2012 podľa ktorého cit.: „ (...) Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba\nnaplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j.\nposkytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým\nvýkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana\npráv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma.“ ako\naj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. januára 1998, sp. zn. II. ÚS 48/97, podľa ktorého\ncit.: „ (...) Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy sa výslovne vzťahuje na štátne orgány. Implikovane sa týka aj\nprávneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má právo na to, aby sa všetky štátne\norgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý im dovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony\n(...)“ s tým, že ďalej cit.: „ (...) Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl.\n1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu\nodôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych\npredpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.“\n10. Ďalej uviedol, že žalovaná má dostatok znalostí o zdravotnom stave žalobcu, o diagnostikovanej\nforme epilepsie, o prekonanom úraze hlavy s ľahkým kraniocerebrálnym poranením, ďalší úraz so\nzlomeninou tela stavca C7 s pohmoždením miechy a ťažkou paraparézou. Tento stav i napriek liečbe v\nNárodnom rehabilitačnom centre Kováčová pretrváva. V súvislosti s epileptickými záchvatmi dodal, že\nposudkový lekár toto ochorenie zľahčuje, nakoľko žalobca má Grand Mal (bezvedomie, kŕče, pomočenie\na pohryzenie jazyka, strata vnímania okolia) - „GM epilepsia“ s pravidelným užívaním troch druhov\nliekov. Okrem uvedených zdravotných ťažkostí je slabý, trpí únavou, nemôže dlho chodiť, stáť ani sedieť.\nNásledne dodal, že závery posudkových lekárov sú v protiklade s lekárskym posudkom vyhotoveným\npodľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého u žalobcu bola v zmysle tohto\nzákona stanovená miera funkčnej poruchy na 90 % - ťažká paraparéza až paraplégia, čo je teda v\nzjavnom rozpore s lekárskymi posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia.\n11. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore so zákonom, vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovanou je nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci a toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím\nbol žalobca ukrátený na svojich právach.\n12. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462\nods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 11. októbra 2018.\n14. Námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného posúdenia zdravotného stavu s ohľadom na možné\nzvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné\npostihnutie a spochybnenie posudkových záverov, týkajúcich sa hodnotenia ľahkej formy epilepsie,\nnepovažovala za opodstatnené. Uviedla, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom\nobjektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vyšetrení, doloženej\nzdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu\no tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len\njeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a\nzáverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na\nzáklade ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovanej. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne\nozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, zo skutkového hľadiska sú úplné,\n\ndostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez\nnejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.\n15. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\nIV.\n16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo 6. decembra 2018.\n17. Zotrval na dôvodoch uvedených v kasačnej sťažnosti s dôrazom na to, že povinnosťou žalovanej\nbolo hodnotiť celkový zdravotný stav žalobcu, postihnutie funkcii orgánov alebo telesných systémov, ale\naj dlhodobé postihnutie (vplyv) liečby, rozsah zachovaných funkčných schopností (funkčný staging) a\nschopnosť vykonávať denné aktivity. Ide aj o hodnotenie nežiadúcich účinkov liečby, pretože dopad na\npracovnú schopnosť nemá iba funkčné postihnutie následkom ochorenia a pretrvávajúcich zdravotných\nťažkostí. Posudkové závery posudkovým lekárov takéto posúdenie neobsahuje aj napriek tomu, že\nposudzovanie „denných aktivít“ a poznanie schopnosti výkonu určitej či nejakej pracovnej činnosti tvorí\nnosnú časť posudkových kritérií.\nV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa\nžalovanej z 10. novembra 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie z 03. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový\nsprávny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 31. mája 2017.\n25. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n\n26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n27. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný\nstav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov\nlekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s\ndlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej\nschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu. 2)\n29. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n30. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nje uvedená v prílohe č. 4.\n31. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nv percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n32. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\novplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza\nz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n34. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia (ďalej len \"posudkový lekár\") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej\npoisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.\n35. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n36. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n37. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného dávkového a posudkového spisu mal\npreukázané, že žalobca na predpísanom tlačive dňa 9. júna 2017 (žiadosť spísaná dňa 31. mája\n2017) požiadal o invalidný dôchodok. Rozhodnutím z 3. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X\nprvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES)\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 predmetnú žiadosť žalobcu zamietol. Podklad pre vydanie\nrozhodnutia tvorila Lekárska správa z 31. mája 2017 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho\n\npoistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú,\nosobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu\nna účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala prepúšťacia\nspráva z hospitalizácie na fyziatricko-rehalibilatačnom oddelení, Nemocnica Košice-Šaca (15. jún 2016\naž 01. júl 2016) a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová (13. júl 2016 až 08. september 2016) a\nlekárske vyšetrenia: neurochirurgické z 29. decembra 2016, z 9. marca 2017, rehabilitačné z 31. októbra\n2016, z 19. decembra 2016, neurologické zo 14. septembra 2016, 06. októbra 2016, 31. marca 2017, 15.\nmája 2017 a ORL z 8. septembra 2016, 8. decembra 2016, 21. marca 2017 a 17. mája 2017. Posudkový\nlekár žalobcu súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho zdravotného\nstavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné\npostihnutie bolo určené: Stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby s miernym účinkom na statiku,\ns deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi podľa Kapitoly XV, Oddiel E, Položka 2, písm. b/\nprílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. čomu zodpovedá 20 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo\npre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac\nako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n38. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 3. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X\nzdravotný stav opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice dňa 7. septembra 2017, pričom dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 31. mája 2017\na spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie\nvysunuté pracovisko Košice, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 27. októbra 2017. Posudkový\nlekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice zohľadňujúc\npredloženú lekársku dokumentáciu (vrátane doloženého nálezu z neurologického vyšetrenia z 25.\noktóbra 2017) ako aj na základe vlastného vyšetrenia dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je\ninvalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nnemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. U žalobcu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s\ntým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opakovane určené: Stavy po zlomenine tela stavca,\nvrodené chyby s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi podľa\nKapitoly XV, Oddiel E, Položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.\n39. Na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 10. novembra 2017, pod číslom XXX XXX\nXXXX X, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z\n3. augusta 2017.\n40. Najvyšší súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov\nkonštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n41. Z obsahu príslušných a na vec sa vzťahujúcich lekárskych správ posudkových lekárov vyplýva, že\ntíto vzali v úvahu všetky žalobcom doložené lekárske nálezy. Bolo konštatované, že žalobca dňa 26.\nmája 2016 prekonal v zahraničí nepracovný úraz pri skoku do bazéna s následnou zlomeninou tela\nstavca C7 s pohmoždením miechy. Zlomenina bola liečená operačne dňa 26. mája 2016. V úvode bola\nu žalobcu prítomná v objektívnom neurologickom náleze ťažká paraparéza. Následnou komplexnou\nrehabilitačnou liečbou a hospitalizáciou žalobcu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej došlo k\nzlepšeniu zdravotného stavu. Po preliečení v objektívnom funkčnom náleze pretrváva ľahká paraparéza\ndolných končatín a znížená citlivosť pre všetky kvality od Th 7 nadol. Žalobca je schopný samostatnej\nchôdze, bez opory, plne sebestačný, tempo chôdze je primerané, vytrvalosť celodenná. Vyššie uvedené\nzávery, najmä čo do hodnotenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a s následným poukazom\nna výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzajú z odborných nálezov\ndoložených do dávkového konania žalobcom. Z nich jasne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa zlepšil\n(neurochirurgické vyšetrenie z 9. marca 2017) s tým, že sa naposledy jednalo o chabú paraparézu\ndolných končatín (neurologické vyšetrenie zo 14. septembra 2016, z 31. marca 2017, z 15. mája 2017\n\na z 25. októbra 2017), čo je v zjavnom rozpore s nepodloženým konštatovaním žalobcu o vyššej miere\nzávažnosti jeho zdravotného stavu. Žalobcom žiadanému zaradeniu jeho zdravotného postihnutia pod\nKapitolu XV, Oddiel E, Položka č. 4, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., kam patria stavy\npo operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym\nfunkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou\nfunkcie zvieračov so zákonom stanoveným percentuálnym rozmedzím 70 - 80 % nebolo možné vyhovieť,\nnakoľko tam uvedené diagnózy musia byť vo vzájomnej kumulácii, pričom svalová atrofia a porucha\nfunkcie zvieračov (sfinkterov) u žalobcu aj v zmysle ním doložených lekárskych nálezov diagnostikované\nnebolí. Žalobca navyše vo vzťahu k poruche zvieračov nedoložil lekársky nález z urologického vyšetrenia\npreukazujúci poruchu i v tomto smere. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii teda\nnevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu bolo možné zaradiť pod Položku č. 4 písm. c/ Kapitoly\nXV, Oddiel E, čomu by zodpovedala vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n42. K namietanému nezvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o\n10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v dôsledku ďalších zdravotných postihnutí (jednostranná\nkompletná obrna hlasivky vpravo a epilepsia), a to z dôvodu, že tieto sú posudkovo nevýznamné vo\nvzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, najvyšší súd uvádza, že jednotlivé percentuálne\nmiery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za každé zdravotné postihnutie sa podľa § 71\nods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. nesčítavajú. Posudkový lekár môže percentuálnu mieru poklesu zvýšiť\nnajviac o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v prípade, ak závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V súvislosti s jednostrannou\nkompletnou obrnou hlasivky vpravo bolo konštatované, že po operácii krčnej chrbtice bol žalobca\npravidelne sledovaný a liečený foniatrickou ambulanciou pre zhoršený hlas. Objektívnym vyšetrením\nbola zistená jednostranná obrna hlasivky vpravo. Z kontrolného foniatrického vyšetrenia zo 17. mája\n2017 založeného v posudkovom spise žalovanej vyplýva, že žalobca absolvoval hlasové cvičenia,\ninhalácie kyselinou hyaluronovou s tým, že tohto času je hlas lepší, primerane zvučný. V súvislosti s\nepilepsiou bolo ustálené, že žalobca je od 19-tich rokov liečený pre epilepsiu grand mal so sporadickým\nvýskytom záchvatov raz za 2-3 mesiace s tým, že stav je pri ambulantnej liečbe kompenzovaný.\n43. Najvyšší súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom\nvydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného\nvyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia\na tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak ako\nto požaduje žalobca. Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky\nmedicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov,\nkde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím\nna námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli\nzistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo\nobjasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší súd dospel k záveru, že\nu žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Má\nza to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami,\nz obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného\npostihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n44. Žalobca v kasačnej sťažnosti tiež namietal tú skutočnosť, že závery posudkových lekárov sú\nv protiklade s lekárskym posudkom vyhotoveným v režime zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, podľa ktorého u žalobcu bola v zmysle tohto zákona stanovená miera funkčnej poruchy\nna 90 % - ťažká paraparéza až paraplégia, čo je teda v zjavnom rozpore s lekárskymi posudkami\nposudkových lekárov sociálneho poistenia. Odhliadnuc od toho, že zákon č. 447/2008 Z.z. vychádza\nz posudzovania miery funkčnej poruchy a stupňa zdravotného postihnutia jednotlivých systémov (na\nrozdiel od posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou na účely ustálenia stupňa invalidizácie v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.) najvyšší\nsúd uvádza, že u žalobcu bola tiež pôvodne konštatovaná ťažká forma paraparézy dolnej končatiny,\nnáslednou komplexnou rehabilitačnou liečbou a hospitalizáciou žalobcu v Národnom rehabilitačnom\ncentre v Kováčovej však došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu s tým, že po preliečení v objektívnom\n\nfunkčnom náleze pretrváva ľahká paraparéza dolných končatín (napríklad neurologické vyšetrenie z 31.\nmarca 2017, z 15. mája 2017 a tiež z 25. októbra 2017). Rozhodnutie príslušného úradu práce, v ktorom\nbola konštatovaná miera funkčnej poruchy 90 % s odkazom na ťažkú paraparézu až paraplégiu bolo\nvydané 05. decembra 2016.\n45. V súvislosti s namietaným § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie\nžalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného\nskutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako\naj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov,\nna ktorých základe bolo rozhodnuté.\n46. Vo vzťahu k ďalším námietkam uplatnených žalobcom najvyšší súd uvádza, že tieto nie sú\nspôsobilé spochybniť závery, ku ktorým zhodne dospeli posudkoví lekári sociálneho poistenia a z ktorých\nnásledne vychádzali aj žalované správne orgány oboch stupňov. V postupe správnych orgánov tiež\nnedošlo k porušeniu princípu právnej istoty. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vzali v úvahu všetky\nžalobcom predložené lekárske správy, pričom žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne také\ndôkazy (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.), ktoré by boli spôsobilé spochybniť už posudkovými\nlekármi sociálneho poistenia vyrieknuté závery, alebo ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného\npoškodenia, ako bol ustálený.\n47. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a\npreto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich\nnepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).\n49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/19/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": []}