{"guid": "cede8b91-f186-4de1-b1ba-7b9b3c9fbfca:68a2c9dc-492c-4dc1-b057-ae08ab39e44c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200864.1", "spisova_znacka": "3Asan/15/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/15/2019 z 25. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 3Asan/15/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200864.1", "identifikacne_cislo": "7017200864", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68a2c9dc-492c-4dc1-b057-ae08ab39e44c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200864.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200864.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200864.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/15/2019\n7017200864\n25. 06. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200864.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci\nžalobcu: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., zastúpený: JUDr. Želmíra Varjassyová, advokátka, so sídlom\nMichalovce, Kpt. Nálepku 20, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov,\nso sídlom Košice, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-KEOOP1-2017/027965/GEC zo dňa 26.07.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/104/2017-27 zo dňa 23.01.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“)\nrozhodnutím č. OU-MI-OVVS-2017/000733 zo dňa 25.04.2017 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)\nuznal obvineného M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. (žalobca), vinným zo spáchania priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil na tom\nskutkovom základe, že dňa 03.09.2016 okolo 22:00 hod. v obci P. na hlavnej ceste pred rodinným domom\nč. XXX fyzicky a slovne napadol V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. tak, že do neho kopol, v dôsledku\nčoho poškodený spadol na zem a utrpel povrchové poranenia lakťa a predlaktia s ambulantnou dobou\nliečenia bez práceneschopnosti a pritom sa mu vyhrážal, že ho zastrelí, čím takto drobným ublížením na\nzdraví a vyhrážaním ujmou na zdraví úmyselne narušil občianske spolunažívanie. Za uvedený skutok\nbola obvinenému podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch s poukazom na § 49 ods. 2 zákona\no priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 30,- eur.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2017/027965/GEC zo dňa 26.07.2017 (ďalej aj len\n„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní odvolania a predloženého spisového\nmateriálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom a\nvykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že obvinený M. H. úmyselne narušil občianske\nspolunažívanie drobným ublížením na zdraví a vyhrážaním sa ujmy na zdraví V. E., v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri\n\nhodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodol.\n4. Správny orgán prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spisového materiálu,\npredovšetkým zo správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia PZ Trhovište č.\nORPZ-MI-OPP8-102/2016-P, z výpovedi žalobcu ako obvineného, oznamovateľa V. E., svedkov K. A. a\nY. Z., listinného dôkazu - lekárskeho potvrdenia o ošetrení V. E..\n5. Správny orgán prvého stupňa nespochybnil výpovede svedkov K. A. a Y. Z. a neoznačil ich za\nnevieryhodné. V ich výpovediach neboli zistené žiadne závažné rozpory vo vzťahu k prejednávanej veci\na svedkovia skutkový dej incidentu opísali v súlade s výpoveďou oznamovateľa zhodne uvádzajúc, že\nobvinený poškodeného fyzicky napadol a vyhrážal sa mu ujmou na zdraví spôsobom uvedeným vo\nvýrokovej časti rozhodnutia. Teda poskytli dostatočný podklad pre vyslovenie jeho viny.\n6. Žalovaný ako správnu vyhodnotil aj úvahu prvostupňového orgánu v tom smere, že nebral do úvahy\nsvedecké výpovede Z. A., V. Z. a S. G., pretože z ich výpovedí vyplynulo, že sa buď na miesto incidentu\ndostavili až v jeho závere alebo sa ho vôbec nezúčastnili.\n7. Keďže obvinený v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo\nzrušenie rozhodnutia, žalovaný sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu stotožnil v\nrozsahu uznania viny aj primeranosti uloženej sankcie.\nII.\n8. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou správnou žalobou. Napadnuté rozhodnutie\npovažoval za nezákonné z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n9. Vytýkal správnemu orgánu, že nezohľadnil výpovede svedkov A., Z. a G. a nevykonal navrhnutú\nkonfrontáciu svedkov a účastníkov konania. Za daných okolností priestupok nebol náležite prejednaný\na závery boli jednostranne vyhodnotené v prospech oznamovateľa V. E.. Vo veci navyše absentuje\nsubjektívna stránka priestupku spočívajúca v úmyselnom konaní. Žalobca nemal úmysel poškodenému\nublížiť na zdraví a ani sa mu nevyhrážal zabitím. Správny orgán sa teda nevysporiadal s tým, kto\npoškodenému spôsobil zranenia, prípadne či si ich neprivodil svojim konaním sám.\n10. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n11. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len „krajský súd“) posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho\ntrestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti\npodanej žaloby.\n12. Krajský súd sa stotožnil so zistením a ustálením skutkového stavu priestupku, ktorý sa stal\ndňa 03.09.2016 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa\ndostatočne podrobne zaoberal s odvolacími námietkami žalobcu, s týmito sa riadne v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vysporiadal tak, že ustálil skutkový stav na základe pomerne rozsiahleho dokazovania, a to\nvýpoveďami jednotlivých zúčastnených osôb, pričom za zásadnú pre vec považoval výpoveď svedkyne\nY. Z..\n13. Podľa názoru krajského súdu výpoveď svedkyne v konaní pred políciou v celom rozsahu potvrdila\nsvedkyňa N. G. a táto podstatným spôsobom preukazuje skutočnosti, ktoré sa udiali v čase spáchania\npriestupku. Z obsahu administratívneho spisu, resp. súdneho spisu nevyplýva žiadna skutočnosť\nspochybňujúca nezaujatosť tejto svedkyne. Priebeh incidentu potvrdil aj K. A. s tým, že E., H. aj A.\nboli pod vplyvom alkoholu. Ostatní svedkovia k napadnutiu poškodeného žalobcom neuviedli žiadne\n\nkonkrétne a podstatné skutočnosti. Žalobcom navrhnutí svedkovia Z. A., V. Z. a S. G. na miesto incidentu\ndošli až v jeho priebehu resp. vôbec neboli priamym svedkom incidentu.\n14. Za daných skutkových okolností krajský súd vyhodnotil jednotlivé námietky žalobcu uplatnené v\nsprávnej žalobe ako nedôvodné. Administratívnymi orgánmi bol skutkový stav dostatočne preukázaný\nvýsledkami vykonaného dokazovania a v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v\npreskúmavanom rozhodnutí je uvedená správna úvaha vedúca k záveru o naplnení zákonných\npredpokladov zodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o\npriestupkoch. Žalobca svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením\nna zdraví a vyhrážaním ujmy na zdraví, za čo mu bola uložená sankcia vo forme pokuty. Vo vzťahu k jej\nvýške krajský súd zhodnotil, že táto bola stanovená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby a pri\njej ukladaní správny orgán prihliadal na pravidlá podľa § 12 zákona o priestupkoch. Zároveň prihliadal aj\nna osobu páchateľa priestupku, ktorý doposiaľ nebol správnym orgánom prejednávaný v priestupkovom\nkonaní.\n15. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že poškodený pri oznámení protiprávneho\nkonania žalobcu uviedol, že útoku voči jeho osobe sa mal dopustiť aj Z. A., prípadne ďalšia osoba.\nPredmetom tohto konania nebolo posudzovanie zodpovednosti Z. A., ale iba žalobcu a to za konkrétny\nskutok, ktorý bol v konaní dostatočným spôsobom preukázaný.\n16. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žaloby, že jednotlivé dôkazy správne orgány hodnotili\njednostranne a v neprospech žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to z každého dôkazu\njednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, vyplýva dostatočným spôsobom preukázaný skutkový\nzáver o protiprávnom konaní žalobcu. Žalobca preukázateľne konal a úmyselne narušil občianske\nspolunažívanie tým, že sa poškodenému vyhrážal ujmou na zdraví a spôsobil mu aj ublíženie na zdraví,\nktoré si nevyžiadalo práceneschopnosť a bolo liečené ambulantne. Udalosti, ktoré sa stali po tomto\nskutku žalobcu sú predmetom samostatného konania, vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní\npod sp. zn. ČVS:ORP-820/TR-MI-2016 pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví.\n17. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a\npreto ju podľa § 190 SSP zamietol.\nIII.\n18. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.\n19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\nnesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako účastníkovi konania uskutočniť jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne krajský súd neprihliadol na námietky sťažovateľa,\nktoré uviedol v odvolaní a v správnej žalobe, hlavne to, že neboli dopočutí svedkovia, ktorých vypočutie\na konfrontáciu s poškodeným a ďalšími svedkami sťažovateľ navrhol vykonať. Jednalo sa o dopočutie\nsvedkov Ing. Z. N. a K. A.. Krajský súd v napadnutom rozsudku sa k tomuto návrhu osobitne žiadnym\nspôsobom nevyjadril, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces a na riadnu súdnu ochranu. Zároveň\nje preto odôvodnenie rozsudku nedostatočné, čo spôsobuje jeho nezákonnosť.\n20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval dôveryhodnosť výpovede svedkyne Y. Z. a N. G.\na rozporoval výpoveď samotného poškodeného V. E. v tom smere, že tento sám tvrdil, že ho napadli\ntraja muži. Zároveň poukázal, že menovaný je v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod\nsp. zn. 3T/6/2018 v postavení obvineného, priznal svoju vinu a spísal dohodu o vine a treste za\nspáchanie trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a prečinu výtržníctva. Preto sťažovateľ\nnesúhlasil so záverom krajského súdu a tiež žalovaného, že svojim konaním úmyselne narušil občianske\nspolunažívanie drobným ublížením na zdraví a vyhrážaním sa ujmy na zdraví.\n21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/104/2017-27 zo dňa 23.01.2019 zmenil tak, že napadnuté\n\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zruší a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania pred krajským aj kasačným súdom.\nIV.\n22. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 11.04.2019. Uviedol, že sa plne\nstotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v kasačnej\nsťažnosti, považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.\n23. Žalovaný naďalej zotrval na tom, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa\n§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch bolo žalobcovi dostatočne preukázané, a to na základe\nvýpovedí svedkov K. A. a Y. Z., ktorí potvrdili, že sťažovateľ oznamovateľa V. E. udieral po tele a kopol\nho zo zadu do chrbta, následkom čoho V. E. spadol na zem a zároveň na neho žalobca kričal, že ho\nzastrelí a tiež na základe lekárskej správy oznamovateľa V. E. zo dňa 03.09.2016, ktorá je listinným\ndôkazom v predmetnej veci.\n24. Svedecké výpovede Z. A., V. Z. a S. G. neboli pri rozhodovaní vzaté do úvahy, nakoľko z výpovedí\nmenovaných vyplynulo, že sa buď incidentu priamo nezúčastnili, resp. sa na miesto incidentu dostavili\naž v jeho závere. Preto ďalšie vypočúvanie týchto svedkov, ktoré navrhoval žalobca nebolo a nie je\ndôvodné.\n25.Tvrdenia sťažovateľa, že správne orgány oboch stupňov a tiež krajský súd nedostatočne zistili\nskutkový stav veci, žalovaný považoval za účelové.\nV.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) sa najprv zaoberal\nformálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že je podaná včas (§ 443 ods. 2 písm.\na/ SSP), osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť (§ 442 ods. 1 SSP) a riadne zastúpenou (§ 449\nods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).\n27. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 445 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku popísal krajský súd. Pre účastníkov konania sú zistenia, fakty a skutočnosti\nskutkového stavu zrejmé, a preto ich kasačný súd nebude nadbytočne opakovať.\n29. Predmetom posúdenia kasačného súdu v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti bolo, či zamietajúci\nrozsudok krajského súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa\nžalobca dopustil dňa 03.09.2016 na tom skutkovom základe, ako je identifikovaný vo výrokovej časti\nprvostupňového rozhodnutia, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho\nprávneho posúdenia veci.\n30. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\ndopustí ten, kto svojim konaním úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na\nzdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným\nhrubým správaním.\n31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ možno uložiť pokutu\ndo 33 eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ až d/ a písm. g/ pokutu do 99 eur, za priestupok podľa\nods. 1 písm. e/ pokutu do 200 eur a za priestupok podľa ods. 1 písm. f/ pokutu do 331 eur.\n\n32. Vychádzajúc zo skutkových zistení tak ako sú zdokumentované v administratívnom spise žalovaného\na pripojeného priestupkového spisu, najvyššiemu súdu vyplynulo, že žalobca sa dňa 03.09.2016 v čase\nokolo 22.00 hod. v obci P. dopustil priestupku voči občianskemu spolunažívaniu tak ako bolo uvedené\nvo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.\n33. Konaním žalobcu boli kumulatívne naplnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a to objekt, objektívna\nstránka, subjekt, subjektívna stránka. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že hrubé správanie\nžalobcu nevyplývalo z nutnej obrany alebo inej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť takéhoto konania a\nbol dostatočne odôvodnený záver na to, že vzhľadom na mieru porušenia záujmu spoločnosti, konanie\nžalobcu naplnilo aj materiálny znak v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n34. Za zásadné a usvedčujúce pri posúdení viny žalobcu zo spáchania priestupku najvyšší súd považuje\nvýpovede svedkov Y. Z. a K. A., ktorí boli priamo prítomní na mieste priestupku. Svedkyňa Y. Z.\nnespochybniteľne vypovedala, že „uvidela ako V. E. kričí „pomoc, pomoc, bijú ma“, pričom bežali za\nním a dobehli ho Y. H., K. A. a N.. Potom ako ho dobehli, Y. H. začal útočiť na V. E. a začal ho biť\npäsťami a kopať do neho, kde ho zachytil. Tiež sa mu aj vyhrážal, že ho zastrelí, že tam zdochne a\nhodí ho na mostík a povie, že spadol na kameň. A. sa snažil rozdeliť od seba E. a H., tiež aj N. stál\nvedľa a dohováral im, aby prestali ... v tom momente Y. H. sa rozbehol za V. E. a zo zadu do neho\nkopol, načo E. spadol na zem. Medzitým, ako sa postavil, tak S. A. odbehol domov po nejakú drevenú\npalicu, ktorú mu asi zobral V. E. a touto následne udrel Y. H., ...“ Dôveryhodnosť a nestrannosť svedkyne\nžalobca v administratívnom a ani v súdnom konaní pred krajským súdom nespochybňoval. Zhodne vo\nveci vypovedal i ďalší priamy svedok K. A., ktorý navyše doplnil, že všetci zúčastnení na incidente boli\npod vplyvom alkoholu. Výpoveď svedkyne Y. Z. v priestupkovom konaní potvrdila svedkyňa N. G..\n35. Fyzické napadnutie uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia je bezpochyby prejavom\nodporujúcim všeobecne akceptovaným pravidlám správania, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou\npodmienkou riadneho a usporiadaného spolunažívania. Prvostupňový správny orgán a žalovaný takéto\nkonanie správne právne kvalifikovali ako naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1\npísm. d/ zákona o priestupkoch, ktorou je chránený celospoločenský záujem na udržiavaní ustanovených\npravidiel správania sa v spoločnosti.\n36. Za danej dôkaznej situácie kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu má za to, že vydaniu\nprvostupňového rozhodnutia predchádzalo spoľahlivo vykonané a dostačujúce zistenie hmotnoprávnych\npoznatkov dôležitých pre ustálenie názoru o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu tak, ako to predpokladá § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Správny bol preto\npostup správnych orgánov a krajského súdu, ak návrh žalobcu na doplnenie dokazovania o dovypočutie\noznačených svedkov/konfrontáciu, považovali za bezpredmetný a tomuto nevyhoveli. Jednalo sa o\nosoby, ktoré na miesto incidentu došli buď v priebehu resp. sa na mieste vôbec nenachádzali (Z. A., V.\nZ. a S. G.) a nemohli spoľahlivo a vecne označiť, kto incident vyvolal.\n37. Krajský súd tento svoj záver dostatočne preskúmateľne v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil.\nRovnako za súladné s požiadavkami preskúmateľnosti sa javia kasačnému súdu aj rozhodnutia\nsprávnych orgánov. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti boli\npodkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu\núvahu pri určení sankcie a jej výšky.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti smerujúce k potrebe doplnenia dokazovania a arbitrárnosti\nrozhodnutia za nedôvodné. Bez právnej relevancie najvyšší súd považoval aj poukaz žalobcu na konanie\npred Okresným súdom v Michalovciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/6/2018, v ktorom sa poškodený\nV. E. priznal k spáchaniu zločinu ublíženia na zdraví spáchaného v štádiu pokusu a prečinu výtržníctva\na podpísal dohodu o vine a treste (zápisnica sp. zn. 1Pv/686/16/8807/77 zo dňa 21.01.2019), v ktorom\nje žalobca v postavení poškodeného a V. E. ako obvinený. Jedná sa o zodpovednosť za iné protiprávne\nkonanie V. E., teda o inú zodpovednosť než je priestupková zodpovednosť žalobcu, ktorá predstavuje\npredmet tohto preskúmavacieho konania. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n\n39. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1\na § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}