{"guid": "3426535a-d004-4a82-87d3-f01a671cdb7f:a10aa61d-5196-446d-ad55-c95553b2cc8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200765.1", "spisova_znacka": "7Sk/4/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/4/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 7Sk/4/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200765.1", "identifikacne_cislo": "7017200765", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a10aa61d-5196-446d-ad55-c95553b2cc8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200765.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200765.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200765.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/4/2018\n7017200765\n29. 05. 2019\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200765.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na zo sudkýň JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: S.\nP., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, Z., právne zastúpeného: JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so\nsídlom Toryská 6, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. 41188-3/2017-BA zo dňa 14. júna 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 1. decembra 2017, č.k. 9Sa/17/2017-52, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sa/17/2017-5 zo dňa 1.\ndecembra 2017 mení tak, že rozhodnutie žalovanej\nč. 41188-3/2017-BA zo dňa 14. júna 2017 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom a na kasačnom\nsúde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom\nč.k. 9Sa/17/2017-52 zo dňa 1. decembra 2017 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovanej\nč. 41188-3/2017-BA zo dňa 14. júna 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým na základe\nžalobcom podaného odvolania bolo prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.\n7150-71/2017-BA zo dňa 5. apríla 2017 vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku\npracovného úrazu zo dňa 5. mája 2010 zmenené tak, že výrok napadnutého rozhodnutia bol nahradený\nnasledovným znením:\n„Pán S. P., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L. XXX, XXX XX Z., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku\npracovného úrazu zo dňa 5. mája 2010, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,8 % v súlade s opatrením Ministerstva práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., v ktorom sa ustanovuje percento\nzvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011, nárok na úrazovú rentu od 1. februára 2011 v sume 448,40\neur mesačne.\n\nV zmysle § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento\nzvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 %\nna celkovú sumu 463,20 eur mesačne.\nV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento\nzvýšenia úrazovej renty v roku 2013, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2013 o 3,05 % na\ncelkovú sumu 477,40 eur mesačne.\nV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ druhého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento\nzvýšenia úrazovej renty v roku 2014, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2014 o 2,3 % na\ncelkovú sumu 488,40 eur mesačne.\nV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej\nrepubliky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento\nzvýšenia úrazovej renty v roku 2015, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2015 o 1,32 % na\ncelkovú sumu 494,90 eur mesačne.\nV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento\nzvýšenia úrazovej renty v roku 2016, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2016 o 0,46 % na\ncelkovú sumu 497,20 eur mesačne.\nV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ piateho bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a\n3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2017 o\n2,00 % na celkovú sumu 507,20 eur mesačne.\nNa túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú\nrentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa\npriznania predčasného starobného dôchodku.“\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v predmetnej veci napadnutým rozhodnutím žalovanej\nbola priznaná žalobcovi úrazová renta od 1. februára 2011 v sume 448,40 eur mesačne do budúcnosti a\nzároveň bola vykonaná valorizácia sumy úrazovej renty za nasledujúce obdobia. Podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej bol posudok posudkovej lekárky sociálneho poistenia MUDr. A. L.\nzo dňa XX. mája 2017, v ktorom konštatovala, že žalobca si pracovným úrazom zo dňa 5. mája 2010\npoškodil koleno, ktoré už v minulosti (november 1983) mal poškodené. Pri hodnotení zdravotného stavu\nžalobcu bolo podľa jej názoru potrebné túto skutočnosť zohľadniť, pričom konštatovala, že pokles miery\npracovnej schopnosti podmieňuje iba to poškodenie zdravia, ktoré jednoznačne súvisí s vykonávanou\nprácou. Zákon pritom výslovne nerieši situáciu, ak bol pracovným úrazom poškodený orgán, ktorý už\nbol poškodený v minulosti pred vznikom pracovného úrazu.\n3. Posudková lekárka postupovala v súlade s ustanovením § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj\nso závermi znalca MUDr. S. J., keď vychádzala z toho, že žalobca v žiadnom prípade nie je schopný\nvykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne, ako aj profesiogramu, kde pri práci so špeciálnym lesným\nkolesovým traktorom musí okrem šoférovania, ťahať a upínať lano, čím zaťažuje dolné končatiny,\na preto stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 100 %. Nakoľko podiel\npracovného úrazu a vekom podmienených symetrických degeneratívnych zmien na výslednom stave\nneschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu nie je možné jednoznačne určiť, postupovala\npoužitím ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\n\nZ. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v\nznení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) a aplikovala krátenie miery poklesu\npracovnej schopnosti u žalobcu o jednu štvrtinu a určila ju v rozsahu 75 %.\n4. Správny súd zo znaleckého posudku č. 28/2014 vypracovaného znalcom MUDr. S. J., v odbore\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia zistil, že znalec na otázku, aký podiel na\npoškodení pravého kolenného kĺbu má predmetný pracovný úraz, aké predošlé poškodenie vnútorného\nmenisku z roku 1983 a zároveň vekom podmienené degeneratívne zmeny uviedol, že nie je možné\npresne určiť aký podiel na vzniku artrózy majú jednotlivé udalosti. Zároveň uviedol, že k výraznému\nzhoršeniu artrózy pravého kolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze z 5. mája 2010, v dôsledku čoho\nmožno konštatovať, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel predmetný pracovný\núraz. Ďalej poukázal na to, že žalobca nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne, nakoľko\nartróza pravého kolenného kĺbu III. stupňa mu neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne a pri\nzlyhaní kolenného kĺbu by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj zdravie iných.\n5. Podľa názoru krajského súdu v konaní bolo preukázané, že pravé koleno žalobcu poškodené\npracovným úrazom zo dňa 5. mája 2010 bolo už poškodené v predchádzajúcom období. Preto bolo\npotrebné stanovenú percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100 % primerane znížiť,\npričom práve výška zníženia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu bola spornou.\nNakoľko ustanovenie § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. a ani iná právna norma neupravuje presne stanovené\npravidlá na posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti, žalovaná na danú vec aplikovala § 10\nods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. ako špeciálnu normu k zákonu, a to z dôvodu, aby sa nedopustila svojvôle\na arbitrárnosti. Skutková podstata § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. svojim znením zodpovedá danej\npreskúmavanej veci, čo vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. S. J., ktorý\nkonštatoval, že nie je možné presne určiť, aký podiel má úraz, ktorý žalobca utrpel v roku 1983 na jeho\naktuálny zdravotný stav.\n6. Krajský súd ďalej uviedol, že z výkladu pojmu analógia legis vyplýva, že pokiaľ zákon nejakú\nproblematiku neupravuje, môže sa analogicky použiť iná norma na daný prípad. Klasické interpretačné\npravidlo, analógia, umožňuje použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je\nžiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.\n7. Podľa názoru krajského súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že\naplikácia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. v danom prípade je založená na racionálnej argumentácii,\nkeďže žalovaná aj s poukazom na znalecký posudok znalca MUDr. S. J. konštatovala, že v predmetnej\nveci nie je možné presne určiť aký podiel má u žalobcu poškodenie menisku z roku 1983 na jeho aktuálny\nzdravotný stav, pričom § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. ani iná právna norma neupravuje presne stanovené\npravidlá na posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti pri úrazovej rente.\n8. K názoru žalobcu, že v danej veci s poukazom na posudok znalca MUDr. S. J. je primerané krátenie\nmiery poklesu pracovnej schopnosti o 15 %, krajský súd uviedol, že takéto tvrdenie nemá oporu v\nžiadnom právnom predpise a ide len o subjektívny názor žalobcu, ktorý nemohol byť relevantný pri\nrozhodovaní o nároku na úrazovú rentu.\n9. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, tak že účastníkom konania\nich náhradu nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP\nkasačnú sťažnosť. Uviedol, že s právnym názorom krajského súdu vo vzťahu k aplikácii § 10 ods. 6\nzákona č. 437/2004 Z.z. sa nestotožňuje, pretože žalovaná nie je pri stanovení miery poklesu pracovnej\nschopnosti pre účely úrazovej renty viazaná predmetným ustanovením, ale pokles má hodnotiť vo vzťahu\nk dohodnutému druhu práce podľa § 88 ods. 1 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z.\n11. Žalobca zdôraznil, že v čase úrazu bol z hľadiska zdravotného stavu úplne spôsobilý vykonávať\nbez akýchkoľvek obmedzení dohodnutý druh práce pilčík, viazač bremien a vodič lesného kolesového\ntraktora, pričom poškodenie zdravia z roku 1983 nemalo žiadny vplyv na schopnosť dlhodobo vykonávať\n\nuvedený druh práce. Aj na základe uvedeného znalec MUDr. S. J. prijal záver o minimálnom podiele na\npoškodení pravého kolenného kĺbu.\n12. Ďalej poukázal na to, že od roku 2011 bolo v predmetnej veci vypracovaných sedem lekárskych\nposudkov a vydaných päť rozhodnutí, pričom aplikácia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. nebola\nsúčasťou kritérií v prvých piatich lekárskych posudkoch a prvých troch rozhodnutí, z čoho vyplýva,\nže postup žalovanej nebol jednotný, ale účelový. Žalovaná mala pri hodnotení predchádzajúceho\npoškodenia zdravia z roku 1983 zohľadniť podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. jeho „minimálny\npodiel“, ktorý nemôže predstavovať jednu štvrtinu.\n13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.\nŽalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti\n14. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázala na to, že žalobca mal už v minulosti\npredmetné koleno poškodené, pričom túto skutočnosť musela zohľadniť, nakoľko pokles miery pracovnej\nschopnosti podmieňuje iba to poškodenie zdravia, ktoré jednoznačne súvisí s pracovným úrazom a\npôvodne vykonávanou prácou.\n15. Uviedla, že z predchádzajúcich konaní o nároku na úrazovú rentu vyplynulo, že nie je možné\npresne určiť jednak mieru vplyvu predchádzajúceho zranenia žalobcu, ako aj vekom podmienených\ndegeneratívnych zmien, na jeho aktuálny zdravotný stav, čo potvrdil aj MUDr. J. v znaleckom posudku.\n16. Žalobca nedoložil do konania žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku krajského\nsúdu, pričom dôvody, ktoré uviedol v kasačnej sťažnosti sú tie isté, ktoré uviedol aj v podanej žalobe.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú\nsťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.\n18. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 29. mája 2019 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n19. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n20. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n21. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n22. Podľa § 462 ods. 2 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského\nsúdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n\n23. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre\nvydanie horeoznačeného rozhodnutia žalovanej.\n24. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej\nschopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n25. Podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku\n1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými\nv § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s\ntýmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo\nvývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n26. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku\nsumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako\npodiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.\n27. Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých\nfunkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia\nsa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré\nviedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien\nzdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.\n28. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku žalobcu na\núrazovú rentu.\n29. Za účelom priznania nároku na úrazovú rentu žalobca ako poškodený musel splniť zákonné\npodmienky, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. nasledovne :\n1. poškodený musí utrpieť pracovný úraz,\n2. poškodený má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať činnosť,\n3. uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom a\n4. poškodený nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n30. V posudzovanej veci medzi procesnými stranami vznik nároku žalobcu na úrazovú rentu sporný\nnebol. Spornou ostala len výška miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, zapríčinená utrpeným\npracovným úrazom zo dňa 5. mája 2010, a to s poukazom na predchádzajúce poškodenie kolena\nžalobcu v roku 1983.\n31. Úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej\nosobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho\nopätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu\nčinnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na úrazovú\nrentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovených zákonom\nnárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu\núrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorý v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok\ndefinuje túto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz alebo sa u nej zistila choroba z povolania.\nZákladnou podmienkou tak je, aby pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným\npracovným úrazom, t.j. že uvedený pokles pracovnej činnosti je výslovne zapríčinený pracovným\núrazom, resp. chorobou z povolania.\n32. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej bol posudok posudkovej lekárky\nsociálneho poistenia MUDr. A. L. z 31. mája 2017, v ktorom konštatovala, že žalobca si predmetným\npracovným úrazom poškodil koleno, ktoré už v minulosti, t.j. v novembri 1983, mal poškodené, pričom\npri hodnotení zdravotného stavu žalobcu bolo podľa jej názoru potrebné túto skutočnosť zohľadniť.\nPosudková lekárka vychádzala z toho, že žalobca v žiadnom prípade nie je schopný vykonávať fyzickú\n\nprácu (pilčík, vodič, traktorista, viazač bremien) v ťažkom teréne, ako aj z profesiogramu, kde pri práci\nso špeciálnym lesným kolesovým traktorom musí okrem šoférovania, ťahať a upínať lano, čím zaťažuje\ndolné končatiny, a preto stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 100 %. Nakoľko\npodiel pracovného úrazu a vekom podmienených symetrických degeneratívnych zmien na výslednom\nstave neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu nie je možné jednoznačne určiť, v uvedenom\nposudku posudková lekárka uviedla, že s poukazom na to, že zákon výslovne nerieši situáciu, ak bol\npracovným úrazom poškodený orgán, ktorý už bol poškodený v minulosti pred vznikom pracovného\núrazu, tak v zmysle § 10 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. aplikovala krátenie miery poklesu pracovnej\nschopnosti u žalobcu o jednu štvrtinu a určila ju v rozsahu 75 %.\n33. Znalec MUDr. S. J., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: traumatológia, ortopédia v\nznaleckom posudku č. 28/2014 na otázku, aký podiel na poškodení pravého kolenného kĺbu má\npredmetný pracovný úraz a aký predošlé poškodenie vnútorného menisku z roku 1983 a zároveň vekom\npodmienené degeneratívne zmeny uviedol, že nie je možné presne určiť aký podiel na vzniku artrózy\nmá odstránenie časti vnútorného menisku v roku 1983 a vekom podmienené degeneratívne zmeny, a\naký pracovný úraz v roku 2010. Zároveň znalec uviedol, že k výraznému zhoršeniu artrózy pravého\nkolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze, v dôsledku čoho možno konštatovať, že na poškodení\npravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz. V uvedenom posudku znalec taktiež\nuviedol, že žalobca v žiadnom prípade nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne (pilčík,\nvodič, traktorista, viazač bremien). Artróza pravého kolenného kĺbu III. stupňa mu neumožňuje bezpečný\npohyb v ťažkom teréne a pri zlyhaní kolenného kĺbu by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj\nzdravie iných.\n34. Senát kasačného súdu považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že úrazová renta predstavuje\npravidelnú peňažnú dávku, zatiaľ čo náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje\njednorazovo, pričom ide o dávky odlišné, ktoré nemožno posudzovať na základe rovnakých kritérií.\n35. Kasačný súd nepopiera, že rozhodnutie žalovanej o nároku žalobcu na úrazovú rentu vychádza\nzo záverov posudkovej lekárky žalovanej a znalca, pričom podkladom pre záver prijatý posudkovým\nlekárom ako aj znalcom bola zdravotná dokumentácia žalobcu za obdobie od pracovného úrazu v roku\n2010. Avšak znalec v znaleckom posudku o.i. poukázal na to, že k výraznému zhoršeniu artrózy pravého\nkolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze. Pri artroskopii dňa 18. augusta 2010 bolo potvrdené iba\nrovnomerné opotrebovanie chrupky I. stupňa, t.j. artrotické zmeny I. stupňa, dňa 18. januára 2011 podľa\nrtg. artrotické zmeny II. stupňa a dňa 15. novembra 2012 artrotické zmeny III. stupňa, z čoho vyplýva, že\npokiaľ za 27 rokov od čiastočného odstránenia vnútorného menisku vznikla na pravom kolennom kĺbe\nartróza I. stupňa, v priebehu 2,5 roka sa táto zhoršila o II stupne. Na základe uvedeného konštatoval,\nže na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz z 5. mája 2010.\n36. Podľa názoru kasačného súdu posudok vypracovaný pre účely rozhodnutia o nároku na úrazovú\nrentu v zmysle ustanovenia § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. by nemal spočívať len vo výpočte ochorení, ktorými\nžalobca trpí, ale aj vo vyhodnotení, či a prečo ochorenia, ktoré spôsobujú jeho zníženie schopnosti\nvykonávať doterajšie zamestnanie sú alebo nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na ten\núčel je potrebné zistiť a v posudku sa vyporiadať s tým, aký bol zdravotný stav žalobcu v čase, kedy\nutrpel pracovný úraz, ako sa po úraze zmenil. V záujme zistenia skutočného stavu veci je potrebné\nustáliť, ktoré ochorenia súvisia s pracovným úrazom, resp. zhoršenie ktorých ochorení s ním súvisí.\n37. Kasačný súd má za to, že posudková lekárka sa v lekárskej správe riadne nevysporiadala so\nzdravotným stavom žalobcu pred úrazom, respektíve so stavom pravého kolenného kĺbu pred úrazom,\nkeď sa v spise žalovanej nenachádza žiadna lekárska správa vzťahujúca sa k stavu pravého kolena\nžalobcu pred predmetným pracovným úrazom. Napriek tomu, že znalec v znaleckom posudku uviedol,\nže nie je možné presne určiť aký podiel na vzniku artrózy má odstránenie časti vnútorného menisku\nv roku 1983 a vekom podmienené degeneratívne zmeny, a aký pracovný úraz v roku 2010, zároveň\npoukázal na to, že dňa 18. augusta 2010 boli potvrdené artrotické zmeny I. stupňa, dňa 18. januára 2011\nartrotické zmeny II. stupňa a dňa 15. novembra 2012 artrotické zmeny III. stupňa, z čoho vyplýva, že\npokiaľ za 27 rokov od čiastočného odstránenia vnútorného menisku vznikla na pravom kolennom kĺbe\nartróza I. stupňa, v priebehu 2,5 roka sa táto zhoršila o II. stupne, pričom z lekárskej správy posudkovej\nlekárky nevyplýva, že sa touto skutočnosťou zaoberala.\n\n38. Za stavu, že predchádzajúce poškodenie spred 27 rokov nemalo vplyv na pracovnú schopnosť\nžalobcu vykonávať pracovnú činnosť pred pracovným úrazom, ku ktorému došlo 5. mája 2010, podľa\nnázoru kasačného súdu aplikácia ustanovenia § 10 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. titulom analógie, majúca\nza následok krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu o 25%, sa javí ako neprimeraná.\nSenát kasačného súdu sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v rámci\nkasačnej sťažnosti a aj podľa jeho názoru ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je\nzaväzujúce pre správny orgán v posudzovanej veci. Zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že pri\npoužití analógie je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Prípadné pochybnosti\nnemôžu ísť na ťarchu žiadateľa o úrazovú rentu.\n39. Na základe týchto dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nie\nje v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietajúci rozsudok krajského súdu zmenil tak, že podľa § 462\nods. 2 SSP rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n40. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v naznačenom smere a po doplnení\ndokazovania vo veci a opätovnom posúdení miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, zapríčinenej\nutrpeným pracovným úrazom zo dňa 5. mája 2010, vo veci znovu rozhodnúť.\n41. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom aj na kasačnom súde. O ich výške rozhodne\nkrajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v spojení\ns § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}