{"guid": "5c241d53-bd4b-4620-8f52-ba0e545d94a0:0a34ae4b-94f7-4f6c-a761-4a20c6d475e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200441.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/35/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/35/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 7Sžsk/35/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200441.1", "identifikacne_cislo": "7017200441", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-99"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/437#paragraf-11", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-99"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a34ae4b-94f7-4f6c-a761-4a20c6d475e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200441.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200441.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200441.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/35/2018\n7017200441\n29. 05. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200441.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobkyne: T. E., bytom R. X, H., zastúpenej: JUDr. Rastislav Lenart, advokát, so sídlom Pollova 32,\nKošice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní\no preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017, o kasačnej sťažnosti\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/23/2017-45 zo dňa 10. novembra 2017,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 1Sa/23/2017-45 zo dňa 10. novembra 2017 z a m i e t a .\nÚčastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudok krajského súdu\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1Sa/23/2017-45 zo dňa 10. novembra\n2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej, uvedené v\núvodnej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu žalovaného správneho orgánu zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „pobočka“)\nv konaní začatom na základe žiadosti žalobkyne o priznanie zvýšenia nároku na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia o dvojnásobok, ktorá bola podaná ústne do zápisnice na pobočke dňa 18.\napríla 2012, vydala dňa 6. júla 2012 rozhodnutie č. XXXXX-27/2012-KEM (ďalej len „rozhodnutie zo dňa\n6. júla 2012“), ktorým nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla\n1998. Rozhodnutie zo dňa 6. júla 2012 bolo na základe odvolania potvrdené rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne, ústredie (ďalej tiež „ústredie“) č. XXXXX-2/2012-BA zo dňa 27. septembra 2012 (ďalej len\n„rozhodnutie zo dňa 27. septembra 2012“) následne preskúmavaným Krajským súdom v Košiciach, ktorý\nrozsudkom č.k. 7S/233/2012-34 zo dňa 6. novembra 2013 (ďalej tiež „rozsudok zo dňa 6. novembra\n2013“) zrušil rozhodnutie zo dňa 27. septembra 2012 a rozhodnutie zo dňa 6. júla 2012 a vec vrátil\nSociálnej poisťovni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní pobočka rozhodnutím č. XXXXX-73/2014-KEM\nzo dňa 19. septembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 19. septembra 2014“), ktoré bolo na základe\n\nodvolania potvrdené rozhodnutím ústredia č. XXXXX-16/2014-BA zo dňa 16. decembra 2014 (ďalej len\n„rozhodnutie zo dňa 16. decembra 2014“), nepriznala žalobkyni nárok na zvýšenie základného počtu\nbodov za sťaženie spoločenského uplatnenia o dvojnásobok v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa\n3. júla 1998. Rozhodnutie zo dňa 16. decembra 2014 bolo na základe žaloby preskúmavané Krajským\nsúdom v Košiciach, ktorý rozsudkom č.k. 7S/16/2015-53 zo dňa 16. septembra 2015 (ďalej tiež „rozsudok\nzo dňa 16. septembra 2015“) zrušil rozhodnutie zo dňa 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutie zo\ndňa 19. septembra 2014 a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie s odôvodnením, že nakoľko\nzávery z kontrol bodového hodnotenia vypracované v tomto konaní „sú v rozpore so stanoviskom\nKliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice zo dňa 26.05.2014, možno konštatovať, že\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj žalovaného, vychádzali zo skutkového stavu,\nktorý je v rozpore s obsahom spisov, a teda neboli vydané v súlade s ustanovením § 209 ods. 1,\n4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Po vrátení veci Sociálnej poisťovni rozsudkom zo\ndňa 16. septembra 2015 si pobočka v jeho intenciách vyžiadala od Kliniky pracovného lekárstva a\nklinickej toxikológie Košice (ďalej len „KPL a KT“) stanovisko ohľadom medicínskej opodstatnenosti\nuplatneného nároku žalobcu. KPL a KT sa vo svojom stanovisku zo dňa 17. marca 2016 nevyjadrila\njednoznačne, keď konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne „odôvodňuje nárok uplatniť si dvojnásobok\nsťaženia spoločenského uplatnenia“. Pobočka rozhodnutím č. XXX-107/2016-KEM zo dňa 13. mája\n2016 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 13. mája 2016“) nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia - zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok. Ústredie ako odvolací\norgán na základe odvolania rozhodnutím č. XXXXX-31/2016-BA zo dňa 10. augusta 2016 (ďalej len\n„rozhodnutie zo dňa 10. augusta 2016“) zrušilo rozhodnutie zo dňa 13. mája 2016 a vec vrátilo pobočke\nna nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu rozporu medzi dôkazmi (stanoviskom zo dňa 17. marca\n2016 a závermi kontrol bodového hodnotenia vypracovaných v tomto konaní). V ďalšom konaní sa dňa\n15. decembra 2016 konalo stretnutie posudkového lekára pobočky so zástupcami KPL a KT za účelom\njednoznačného objasnenia, či žalobkyňa podľa KPL a KT má alebo nemá predpoklady zakladajúce\njej nárok na zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorými bolo hodnotené jej\nsťaženie spoločenského uplatnenia, vyžadované ustanovením § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.\nministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady\nodborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška\nč. 32/1965 Zb.“). Ako vyplýva zo zápisnice z predmetného rokovania, KPL a KT v nadväznosti na\nsvoje predošlé stanoviská konštatovala, že žalobkyňa síce má zákonnú možnosť uplatniť si nárok na\nzvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, „ale keďže poškodenie zdravia\nnedosiahlo ťažký stupeň, tak v súlade s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ... nemá nárok na\npriznanie tohto odškodnenia až na dvojnásobok základného bodového hodnotenia.“ V rámci následne\nvykonanej kontroly bodového hodnotenia zo dňa 9. januára 2017 sa posudkový lekár pobočky stotožnil\nso stanoviskom KPL a KT uvedeným v zápisnici z rokovania zo dňa 15. decembra 2016 a uviedol, že\nžalobkyni priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúca celkovému počtu\nbodov 1 100 plne pokrýva závažnosť ochorenia a jeho vplyv na sťaženie jej spoločenského uplatnenia.\nNa základe takto doplneného dokazovania pobočka rozhodnutím č. XXXX-132/2017-KEM zo dňa 12.\njanuára 2017 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 12. januára 2017“) nepriznala žalobkyni nárok na náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok v dôsledku\nchoroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998. Rozhodnutie zo dňa 12. januára 2017 bolo na základe\nodvolania žalobkyne, po doplnení dokazovania potvrdené ústredím ako zákonné a vecne správne, a to\nrozhodnutím zo dňa 10. apríla 2017, ktoré žalobkyňa napáda žalobou.\n3. Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu krajský súd preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej\ntiež zákon č. 461/2003 Z.z. alebo zákon o sociálnom poistení), citujúc právnu úpravu ustanovenú v §\n99, § 172 ods. 1, 190 ods. 1, 189 ods. 1 a 3, § 209 ods. 1, § 195 ods. 1, § 196 ods. 1, 7 v spojení s\nprávnou úpravou ustanovenou v § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných\npoisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z.z.) a s právnou úpravou\nustanovenou v § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho\núradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a\nsťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“), ktorú právnu úpravu citoval,\npostupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku.\n\n4. Správny súd v predmetnom preskúmavacom konaní považoval za sporné predovšetkým otázku,\nči žalobkyňa má nárok na zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorými bolo\nohodnotené sťaženie jej spoločenského uplatnenia až na dvojnásobok.\n5. Krajský súd poukazom na to, že podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.09.2015\nč.k. 7S/16/2015-53, ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.12.2014, ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.09.2014 a vec vrátená žalovanému na ďalšie\nkonanie, bolo úlohou žalovaného odstrániť rozpor medzi stanoviskom Kliniky pracovného lekárstva a\nklinickej toxikológie Košice zo dňa 26.05.2014 a kontrolami bodového hodnotenia choroby z povolania\nžalobkyne na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vypracovali posudkoví\nlekári sociálneho poistenia dňa 14.08.2014 a 10.12.2014, vyslovil názor, že správne orgány uloženú\núlohu splnili, pretože v ďalšom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím žalovaného,\npostupovali v súlade s právnym názorom súdu uvedeným v rozsudku zo dňa 16.09.2015, keď za\núčelom upresnenia stanovísk Kliniky pracovného lekárstva a kliniky toxikológie zo dňa 26.05.2014 a zo\ndňa 17.03.2016 pobočka žalovaného iniciovala stretnutie so zástupcami Kliniky pracovného lekárstva\na klinickej toxikológie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.12.2016, na ktorom stretnutí boli podľa názoru\nsúdu odstránené rozpory zistené súdom v skoršom súdnom preskúmavacom konaní. Krajský súd\nmal preukázané, že na uvedenom pracovnom stretnutí sa zúčastnili za Kliniku pracovného lekárstva\na klinickej toxikológie UNLP Košice primárka kliniky MUDr. G. L., posudkový lekár MUDr. D. G. a\nposudkový lekár - koordinátor MUDr. L. L. a za pobočku žalovaného JUDr. G. Q.. Na uvedenom\npracovnom rokovaní bola daná odpoveď na 5 otázok, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa bola hodnotená\npri priznaní choroby z povolania počtom 400 bodov - na dolnej hranici, čo už z uvedeného vyplýva,\nže nemohla mať ťažký stupeň poškodenia zdravia v júni 1998 vo veku 39 rokov pre chorobu z\npovolania - astma bronchiale profesionale s precitlivenosťou na múku - stredne ťažká choroba. Otázka,\nči žalobkyňa vo veku zistenia choroby z povolania mala možnosť uplatnenia sa v pracovnom živote v\niných zamestnaniach, bola zodpovedaná kladne s tým, že pracovala ďalej v DSS Barca. Na otázku, v\nakých konkrétnych prípadoch je klinikou používané zvýšenie základného počtu bodov podľa § 6 ods.\n2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., odpoveď primárky kliniky znela, že v niektorých špecifických prípadoch sa\npodľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvyšoval základný počet bodov o 20 %, avšak to boli ťažké\npoškodenia zdravia s maximálnym počtom hodnoty bodov za dané poškodenie zdravia, po konštatovaní,\nže sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo hodnotené v roku 1998 počtom bodov 400, v roku\n2012 počtom bodov 1000 a vo februári 2016 počtom bodov 1100. Na otázku, či žalobkyňa má nárok\nuplatniť si dvojnásobok sťaženia spoločenského uplatnenia podľa citovaného ustanovenia vyhlášky\naž po dosiahnutí bodového hodnotenia na hornej hranici, t.j. 1300 bodov, primárka kliniky uviedla, že\nžalobkyňa má zákonnú možnosť uplatniť si nárok, ale keďže poškodenie zdravia nedosiahlo ťažký\nstupeň, tak v súlade s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v čase uplatnenia tohto nároku nemá nárok\nna priznanie tohto odškodnenia až na dvojnásobok základného bodového hodnotenia. V poslednom\nbode zápisnice z pracovného rokovania k vystavenému lekárskemu posudku podľa vyhlášky č. 149/1998\nZ.z., tabuľky č. IV, prílohy k vyhláške, položka č. 106 primárka Kliniky pracovného lekárstva a klinickej\ntoxikológie UNLP Košice uviedla, že došlo k zrejmej chybe v písaní, čo potvrdzuje aj vystavený lekársky\nposudok zo dňa 09.02.2016, kde je správne uvedené, že po prešetrení bolo SSÚ hodnotené podľa\npoložky č. 106 tabuľky č. IV prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.\n6. Krajský súd mal preukázané, že na základe výsledkov pracovného rokovania dňa 15.12.2016 sa\nposudkový lekár pobočky žalovaného stotožnil s týmto stanoviskom Kliniky pracovného lekárstva a\nklinickej toxikológie a po vykonanej kontrole bodového hodnotenia zo dňa 09.01.2017 uviedol, že\nžalobkyni priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúca celkovému počtu\nbodov 1100 plne pokryla závažnosť ochorenia a jeho vplyv na sťaženie jej spoločenského uplatnenia.\nPodľa názoru krajského súdu pokiaľ na základe takto doplneného dokazovania pobočka žalovaného\nrozhodnutím zo dňa 12.01.2017 č. XXXX/132/2017-KEM nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia, konkrétne zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok v\ndôsledku choroby z povolania zistenej 03.07.1998, ktoré bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím,\nrozhodnutie žalovaného je vecne správne a súladné so zákonom, ako aj s ust. § 209 ods. 1, § 195 ods.\n1 a § 196 ods. 1 a 7 zákona o sociálnom poistení.\n\n7. Krajský súd nevyhovel návrhu žalobkyni na odročenie pojednávania s poukazom na bod 6 tohto\nrozsudku, citované ust. § 135 ods. 1 SSP, za použitia vyššie citovaného ust. § 199 ods. 3 SSP, pretože\nžalobkyňa predložila prepúšťaciu správu datovanú dňom 07.11.2017, a teda objektívne táto prepúšťacia\nspráva nemohla byť žalobkyňou predložená v dávkovom konaní. Krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o\nlekársku správu - nález zo dňa 28.03.2017 a prepúšťaciu správu žalobkyne z hospitalizácie v dobe od\n16.03.2017 do 23.03.2017 na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice\nL. Pasteura Košice, tak uvedený nález a prepúšťacia správa konštatujú to isté poškodenie jej zdravia,\nktoré je predmetom odškodnenia za sťaženie jej spoločenského uplatnenia. Tieto listiny predložené\nžalobkyňou až na pojednávaní súdu, aj keď ich mala k dispozícii podstatne skôr, by nemohli ovplyvniť\nzákladný počet bodov, ktorými bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, z ktorých dôvodov\nsprávny súd návrh žalobkyne na odročenie pojednávania nepovažoval za opodstatnený, keďže nešlo\no dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a pretože v zmysle ust. § 115 SSP pojednávanie možno\nodročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku\nrozhodnutia správneho súdu.\n8. K žalobnej námietke žalobkyne, že nebola oboznámená s dôkazmi, výsledkami ďalšieho dokazovania,\nlebo nebola prizvaná na pracovné rokovanie 15.12.2016, krajský súd poukázal na ustanovenia §\n172 ods. 1 prvá veta, § 189 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že nebolo\npovinnosťou žalovaného oboznámiť žalobkyňu o odbornom pracovnom rokovaní, ktoré iniciovala\npobočka žalovaného a ktoré smerovalo k došetreniu, či podľa Kliniky pracovného lekárstva a\nklinickej toxikológie žalobkyňa spĺňa alebo nespĺňa predpoklady zakladajúce jej nárok na zvýšenie\nsumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorými bolo ohodnotené sťaženie jej spoločenského\nuplatnenia až na dvojnásobok. Ďalej krajský súd konštatoval, že z uvedeného stanoviska vyplýva\njednoznačne rozdiel medzi pojmom uplatniť si nárok a priznať nárok a ako vyplýva z uvedeného\npracovného rokovania Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie jednoznačne potvrdila, že\nžalobkyňa má síce zákonnú možnosť uplatniť si nárok až na dvojnásobok, avšak vzhľadom na to, že\njej poškodenie zdravia nedosahovalo ťažký stupeň, potom v súlade s vyššie citovaným ust. § 6 ods. 2\nvyhlášky č. 32/1965 Zb. nemá nárok na priznanie tohto odškodnenia až na dvojnásobok základného\nbodového hodnotenia.\n9. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobkyne, že predmetné pracovné rokovanie\nsa uskutočnilo telefonicky, že mená a priezviská osôb tam podpísaných absentujú v odôvodnení\nrozhodnutia žalovaného, podobne ako aj dátum vyhotovenia zápisnice. Konštatoval, že predmetné\npracovné rokovanie sa uskutočnilo tak, ako je to uvedené v bode 16 rozsudku, a pokiaľ žalobkyňa\nnamietala neuvedenie mien a priezvisk osôb tam podpísaných ani dátumu vyhotovenia zápisnice v\nodôvodnení rozhodnutia žalovaného, tak vzhľadom na bod 16 tohto rozsudku táto námietka žalobkyne\nje právne bezvýznamná. Poukázal tiež na to, že ak žalobkyňa mala pochybnosti o uskutočnení\ntohto pracovného rokovania, mohla v zmysle ust. § 190 zákona o sociálnom poistení nahliadnuť do\nadministratívnych spisov žalovaného a presvedčiť sa o uskutočnení pracovného rokovania, resp. o\ntom, kto sa na tomto pracovnom rokovaní zúčastnil, ktorú možnosť danú zákonom žalobkyňa zrejme\nnevyužila.\n10. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, v ktorej poukazuje na stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a\nklinickej toxikológie z 17.03.2016, na jeho posledný odsek, správny súd uviedol, že toto stanovisko bolo\nv záujme odstránenia určitých pochybností žalovaného odstránené práve na predmetnom pracovnom\nrokovaní dňa 15.12.2016.\n11. K argumentácii žalobkyne, že žalovaný neprihliadol na jej zdravotný stav, ktorý jej znemožňuje\nuplatniť sa v reálnom živote, ani na to, že ide v osobe žalobkyne o ženu, krajský súd konštatoval, že práve\nzdravotný stav žalobkyne bol predmetom rokovania Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie\ndňa 15.12.2016 a bol vyhodnotený tak, ako to uviedol vyššie v rozsudku.\n\n12. K všeobecne formulovanej námietke žalobkyne uvedenej v závere žaloby, že žalovaný sa\nnevysporiadal s jej odvolacími námietkami, krajský súd uviedol, že ako z odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného (bod 1 rozsudku) vyplýva, žalovaný sa zaoberal všetkými námietkami žalobkyne\nuplatnenými v odvolaní a s týmito sa podrobne a dostatočne vysporiadal.\n13. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP, v spojení s § 168 SSP.\nÚčastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyni z dôvodu jej neúspechu v\nkonaní a žalovanému z dôvodu, že si právo na náhradu trov konania neuplatnil.\n\nII.\nKasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu\n14. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala, že\nkrajský súd napadnutým rozsudkom porušil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP. Navrhovala,\naby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/23/2017-45 zo dňa 10. novembra 2017\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-2/2017BA zo dňa 10. apríla 2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov\nkonania pred správnym súdom ako aj náhradu trov kasačného konania.\n15. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa sa nestotožnila s právnym posúdením veci zo strany\nkrajského súdu. Namietala predovšetkým tú skutočnosť, že správny súd sa náležite nevysporiadal najmä\ns jej námietkou vo vzťahu pracovného rokovania za účasti zástupcov Sociálnej poisťovni a KPL KT\ndňa 15.12.2016. Vytýkala súdu prvého stupňa, že napriek pochybnostiam nevykonal vo veci potrebné\ndoplnenie dokazovania, keď na základe prezentovaných pochybností nevypočul ani jednou z osôb, ktoré\nsú podpísané na zápisnici pracovného rokovania zo dňa 15. 12. 2016, pričom minimálne jedna z tam\nuvedených a podpísaných osôb MUDr. G. L. poprela existenciu pracovného rokovania dňa 15. 12. 2016.\n16. Žalobkyňa opätovne poukázala na obsah Posudku o odškodnení za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania zo dňa 09. 02. 2016 z KPL KT od MUDr. E. D., PhD.\na primárky KPL KT MUDr. G. L., jasne vyplýva, že mala byť zo strany sociálnej poisťovne posudzovaná\nnie podľa položky 105, ale podľa položky 106.\n17. Žalobkyňa tiež uviedla, že v stanovisku KPL KT zo dňa 17. 03. 2016 sa primárka KPL KT MUDr.\nG. L. výslovne vyjadrila, že zdravotný stav menovanej odôvodňuje nárok uplatniť si dvojnásobok\nsťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., poukazom na to, že toto\nrozhodnutie je plne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa dôvodila, že závery tohto stanoviska\nneboli spochybnené a teda, keď žalovaná vedela a mala uvedené stanovisko o zdravotnom stave\nžalobkyne odôvodňujúce nárok uplatniť si dvojnásobok sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6\nods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. tento nárok zjavne v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi nepriznala\na s týmto dôkazom sa v konaní po zrušení rozhodnutia nevysporiadala a nevysporiadal sa s touto\notázkou ani krajský súd.\n18. Poukazom na účel náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa tvrdila, že aj v súčasnej\ndobe má trvalé problémy s dýchaním, má dýchavičnosť, jej záchvaty astmy sa dostavujú niekedy\nneočakávane, no zvyčajne pri rôznych spúšťadlách, ako sú stres, alergény, prachové výpary, vlhký a\nchladný vzduch, dym, fyzická námaha, kde sú prítomné aj neočakávané záchvaty v noci, ale aj ráno,\nkde má sťažené dýchanie a suchý kašeľ, opuchnutú sliznicu, čo tieto skutočnosti jej výrazne ovplyvňujú\njej dennú aktivitu a aj spánkový režim. Zdôraznila, že akákoľvek fyzická námaha a aktivita sú pre ňu\nabsolútnou záťažou a je výrazne obmedzená už pri bežných denných aktivitách. Nemohla a nemôže\nsa reálne uplatniť v pracovnom živote a spoločností v inej oblasti, pretože jej to jej zdravotný stav\nneumožňoval a umožňuje.\n19. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že predmetná vec bola preskúmavaná Krajským súdom v\nKošiciach pod sp. zn. 7S/16/2015-53 zo dňa 16. 09. 2015 a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie\n\ns tým, že hlavným dôvodom vrátenia veci bola skutočnosť, že závery kontrol bodového hodnotenia zo\ndňa 14. 08. 2014 a 10. 12. 2014 boli v rozpore so stanoviskom Kliniky pracovného lekárstva, a klinickej\ntoxikológie Košice zo dňa 26. 05. 2014. Dôvodila, že uvedené stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a\nklinickej toxikológie Košice zo dňa 26. 05. 2014 nebolo z pohľadu právneho žiadnym spôsobom zrušené\na ani iným odborným posudkom, či stanoviskom spochybnené. Zdôraznila, že chcela pracovať, z ktorého\ndôvodu absolvovala rekvalifikačný kurz, avšak z dôvodu, že pri práci sanitára, ošetrovateľa na svojom\nposlednom pracovisku prichádzala do styku s rôznymi chemikáliami ako aj prachom, musela aj túto\nprácu opustiť, pretože sa jej zužovali dýchacie cesty a nebola schopná z uvedeného dôvodu naďalej\npracovať.\n20. Záverom žalobkyňa vyslovila názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu je porušením\nústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov /zásad/ materiálneho\nprávneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane\nprincípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva,\nvrátanie predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych\nočakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť /\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne\n21. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v kasačnej\nsťažnosti. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne proti napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/23/2017-45 zo dňa 10. novembra 2017 podľa § 461 SSP zamietol.\n22. V dôvodoch vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti neuviedla\ntaké námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by\nodôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n23. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s rozhodnutím krajského súdu. Nesúhlasila s dôvodom\nžalobkyne uvedeným v kasačnej sťažnosti, ktorým namietala nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Vyslovila názor, že správny orgán v oboch stupňoch v danom prípade\nnáležite zistil skutočný stav veci, keď na základe dôkazných prostriedkov dospel k skutkovým záverom\nuvedených vo výroku rozhodnutí.\n24. K námietke žalobkyne, že správny orgán ani krajský súd sa nevysporiadali, najmä s jej námietkami\nvo vzťahu k pracovnému rokovaniu za účasti zástupcov Sociálnej poisťovni a KPL KT dňa 15.12.2016,\nžalovaná uviedla, že v zápisnici z predmetného rokovania klinika konštatovala, že žalobkyňa síce\nmá zákonnú možnosť uplatniť si nárok na zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia, ale keďže jej poškodenie zdravia nedosiahol ťažký stupeň, tak v súlade s § 6 ods. 2 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., nemá nárok na priznanie tohto odškodnenia až na dvojnásobok základného bodového\nhodnotenia. Opakovane upriamila pozornosť na to, že závery z rokovania dňa 15. 12. 2016 nenahrádzajú\npredošlé stanoviská kliniky zo dňa 26. mája 2014 a 17. marca 2016, len ich vzhľadom na ich nejasnosť\nvysvetľujú a upresňujú.\n25. Žalovaná nesúhlasila ani s námietkou žalobkyne, ktorou vytýkala krajskému súdu, že nevypočul\nani jednu z osôb, ktoré sú podpísané v zápisnici zo dňa 15. 12. 2016. K tomu uviedla, že na\nsúdnom pojednávaní dňa 10. novembra 2017 sa zúčastnila a bola vypočutá poverená zástupkyňa\nútvaru úrazového poistenia pobočky, ktorá sa rovnako aj zúčastnila pracovného stretnutia z 15.\ndecembra 2016, pričom zápisnicu zo dňa 15. 12. 2016 vlastnoručne podpísala, a preto predmetnú\nnámietku považovala žalovaná za nepravdivú. Námietky žalobkyne, ktorými spochybňovala existenciu\nuvedeného rokovania zástupcov kliniky a pobočky a takisto aj existenciu a dôveryhodnosť zápisnice z\n15. decembra 2016, žalovaná považovala za absolútne neprípustné, nakoľko v spisovom materiáli je\nzaložený doklad „Zápisnica z pracovného rokovania,“ datovaný dňom 15. decembra 2016, podpísaný\nposudkovým lekárom pobočky, koordinátorom posudkových lekárov pobočky, zástupkyňou vecného\nútvaru úrazového poistenia pobočky a MUDr. L.. Vlastnoručný podpis MUDr. L. a polemizovať o jej\nautentickosti zo strany žalobkyne považovala žalovaná tiež za nedôvodné. Žalovaná taktiež nesúhlasila\n\ns námietkami žalobkyne vo vzťahu rozporu medzi obsahom zápisnice z 15. decembra 2016 s obsahom\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Kasačnú sťažnosť žalobkyne v\ntomto smere považovala za rozporuplnú.\n26. Za nedôvodnú žalovaná považovala tiež námietku žalobkyne, ktorou namietala použitie nesprávnej\npoložky pri posudzovaní zdravotného stavu, keďže toto pochybenie bolo odstránené upovedomením o\noprave rozhodnutia č. XXX-114/2016- KEM zo dňa 20. júna 2016, ktorým pobočka opravila zrejmú chybu\nv písaní a pôvodne použitú položku č. 105 zmenila na položku č. 106, o zrejmej chybe v písaní svedčia\naj nasledovne vyhotovené kontroly bodového hodnotenia posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne.\n27. Záverom žalovaná uviedla, že postupom uvedeným v rozhodnutí zo dňa 10. apríl 2017 si splnila\npovinnosti jej uložené rozsudkom zo dňa 16. septembra 2015 ako aj zákonom č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení na úplné zistenie skutočného stavu veci. Výsledok konania prebiehajúceho\npred Sociálnou poisťovňou reflektuje závery kliniky ako jediného špecializovaného pracoviska na\nposudzovanie chorôb z povolania v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky o tom, že žalobkyňa\nnemá nárok na priznanie tohto odškodnenia až na dvojnásobok základného bodového hodnotenia.\nŽalovaná poukazom na svoje písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 7. augusta 2017 uviedla, že na ňom\naj naďalej zotrváva.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n28. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej tiež\nSSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP), v rozsahu námietok žalobkyne uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť žalobkyne\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.\n30. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 1Sa/23/2017-45 zo dňa 10. novembra 2017, ktorým správny súd podľa § 190 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovanej č. XXXXX-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017.\n31. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n32. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovni\n- ústredie - žalovanej, č. XXXXX-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017, ktorým žalovaná ako odvolací\nsprávny orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Košice č. XXXX-132/2017-KEM zo dňa 12.\njanuára 2017. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa nepriznal žalobkyni nárok na\nnáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok, v\ndôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998.\n33. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby\n\nneopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci\nuvádza nasledovné.\n34. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n35. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n36. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)\n37. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP)\n38. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej\nčasti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n39. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide\no fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n40. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny\nprieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnuté žalobou vykonal v súlade s platnou\nprávnou úpravou zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou ustanovenou v § 11 ods.\n1 zákona č. 437/2004 Z.z. a v § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Najvyšší súd po vykonaní súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím pri\naplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k\nzhodnému záveru ako krajský súd, a to že námietky žalobkyne uvedené v jej žalobe neboli spôsobilé\nzvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n41. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n\n42. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n43. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s.\n382, I.ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 2002 - II. polrok, s. 750, Nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež\nkladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n44. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n45. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n46. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n47. Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\npodľa osobitného predpisu.(§ 99 zákona o sociálnom poistení). Osobitným predpisom na priznanie\nnároku na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je zákon č. 437/2004\nZ.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní\nzdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,\nodvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý v\nprávnej norme § 11 ods. 1 ustanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku\núrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a\nak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie\npredpisy. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sa posudzuje podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.\n48. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne\nnepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a\nspoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len \"následky\"). Odškodnenie\n\nza sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému\nvývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti\n49. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov,\nktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu\nbodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený\nvo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú\nv dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť\nuplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho\nsebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých\nnásledkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 1, 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.\n50. Podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovni o nároku poškodeného pri odškodňovaní sťaženia\nspoločenského uplatnenia je lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona\no sociálnom poistení, ktorá zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z\npovolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných\nprípadoch. Lekársku posudkovú činnosť podľa § 153 ods. 1 uvedeného zákona vykonáva posudkový\nlekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej\nlen \"posudkový lekár\")..\n51. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu aj podľa názoru kasačného súdu zhodne s názorom krajského súdu skutkový záver, ku ktorému\nna základe vykonaného dokazovania správne orgány oboch stupňov dospeli, a to, že žalobkyňa ako\npoškodená nesplnila predpoklady na priznanie uplatneného nároku na zvýšenie sumy zodpovedajúcej\nzákladnému počtu bodov, ktorými bolo ohodnotené sťaženie jej spoločenského uplatnenia, na\ndvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., čím jej uplatnený nárok nevznikol, je logický záver\nmajúci podklad vo vykonanom dokazovaní.\n52. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v danom prípade nebolo vykonané dokazovanie dostatočne, nebol\nzistený skutočný stav veci, vytýkajúc neodstránenie rozporov v skutkových zisteniach vyplývajúcich zo\nstanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zo dňa 26. mája 2014 a 17. marca 2016\na závermi kontrol bodového hodnotenia vypracovaných v tomto konaní, a v danej súvislosti vzniesla\nsúčasne námietky vo vzťahu pracovného rokovania za účasti zástupcov Sociálnej poisťovni a KPL KT\ndňa 15.12.2016, kasačný súd vychádzajúc zo svetla skutkových zistení námietky žalobkyne, považoval\nza účelové a zavádzajúce. V danom prípade najvyšší súd nezistil také objektívne okolnosti, ktoré\nby preukázali dôvodnosť tvrdení žalobkyne. Správny orgán prvého stupňa v priebehu objasňovania\nskutkových zistení vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne náležite postupoval v intenciách názoru\nvysloveného Krajským súdom v Košiciach v rozsudku č.k. 7S/16/2015-53 zo dňa 16. septembra 2015,\nako aj v intenciách rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXXXX-31/2016-BA zo dňa 10. augusta\n2016, ktorým ako odvolací správny orgán zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo\ndňa 13. mája 2016 a vec vrátil pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie.\n53. Kasačný súd nemohol súhlasiť ani s argumentáciou žalobkyne, že správny orgán ani krajský súd sa\nnáležite nevysporiadali najmä s jej námietkami vo vzťahu k pracovnému rokovaniu za účasti zástupcov\nSociálnej poisťovni a KPL KT dňa 15.12.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej,\nako aj z odôvodnenia krajského súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom vyplýva, že argumentáciou\nžalobkyne vo vzťahu k uskutočnenému pracovnému rokovaniu zástupcov Sociálnej poisťovne a KPL KT\ndňa 15.12.2016 sa náležite zaoberali. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne, ktorým namietala\nsamotné uskutočnenie uvedeného rokovania zástupcov dňa 15.12.2016, keďže dôkazom o tom, že\ntakéto rokovanie sa uskutočnilo, je samotná zápisnica spísaná a podpísaná zástupcami Sociálnej\npoisťovne a KPL KT dňa 15.12.2016. Z obsahu uvedenej zápisnice z predmetného rokovania je zrejmé,\nže zástupca kliniky MUDr. G. L. konštatovala, že žalobkyňa síce má zákonnú možnosť uplatniť si nárok\nna zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ale keďže jej poškodenie zdravia\nnedosiahol ťažký stupeň tak v súlade s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nemá nárok na priznanie\n\ntohto odškodnenia až na dvojnásobok základného bodového hodnotenia. Cieľom spoločného rokovania\nuvedených zástupcov nebolo vydanie nového posudku pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne,\nale odstránenie rozporov vyššie uvedených, a preto závery z rokovania dňa 15. 12. 2016 nemožno\npovažovať za nahradenie skôr vydaných stanovísk Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie\nzo dňa 26. mája 2014 a 17. marca 2016. Závery z predmetného spoločného rokovania zástupcu kliniky\na zástupcov Sociálnej poisťovne zo dňa 15.12.2016 stanoviská kliniky len upresnili a vysvetlili, čím\nvzhľadom na ich nejasnosť bol odstránený rozpor v skutkových zisteniach vyplývajúcich z uvedených\nstanovísk kliniky a závermi kontrol bodového hodnotenia vypracovaných posudkovými lekármi Sociálnej\npoisťovni.\n54. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že\nzáver, ktorý správny orgán v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo zistených skutkových okolnosti\nurobil a žalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí ustálil, zodpovedá zásadám logického\nmyslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnom\npoistení v spojení s právnou úpravou zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s vyhl. č. 32/1965 Zb.. Aj podľa\nnázoru kasačného súdu správne orgány oboch stupňov sa vecou náležite zaoberali, vo veci vykonali\ndokazovanie v zákonnom rámci v dostatočnom rozsahu, zistili riadne skutočný stav a v odôvodnení\nrozhodnutí v súlade so zákonom uviedli dôvody svojho rozhodnutia.\n55. Kasačný súd vzhľadom k uvedenému vyššie súhlasí s argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k\nnámietkam žalobkyne, ktorými namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovanej z dôvodov, že v danom\nprípade nebol náležite zistený skutkový stav veci a že správne orgány nesprávne vyhodnotili vykonané\ndôkazy. Krajský súd sa námietkami žalobkyne náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku\nv bodoch 14 a nasl. (str. 14-16), a preto kasačný súd stotožniac sa s konštatáciou krajského súdu ďalej\nlen na ňu poukazuje.\n56. Kasačný súd považoval za nedôvodné aj námietky žalobkyne, ktorými namietala, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných\nzákladných princípov /zásad/ materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a\nmateriálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej\nistoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci,\nako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť /vzísť/ z\nbezprávia a nespravodlivosti. Žalobkyňa uvedené všeobecné tvrdenie nepodložila žiadnou konkrétnou\nargumentáciou, ktorou by zdôvodnila, čím došlo vo vzťahu k posudzovanej veci v jej prípade k porušeniu\nzákladných princípov /zásad/ materiálneho právneho štátu.\n57. Najvyšší súd po vyhodnotení kasačných dôvodov žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n58. Z dôvodov vyššie uvedených, najvyšší súd ako súd kasačný dospel k záveru, že námietky žalobkyne\nuvedené v jej kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Z týchto dôvodov potom kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne proti\nrozsudku správneho súdu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n59. Kasačný súd o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol podľa právnej úpravy\nustanovenej v § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a s § 168 SSP. Žalobkyni nepriznal proti žalovanému\nprávo na náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná. Kasačný súd\n\nnepriznal ani žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže nezistil splnenie podmienok\nv zmysle § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}