{"guid": "3c2643e8-9874-45c4-b993-92a5249a1d9e:e9110f9d-cb3c-4063-ab2b-e80d3172fbed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200421.1", "spisova_znacka": "4Sžk/22/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/22/2018 z 13. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2019, sp. zn. 4Sžk/22/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200421.1", "identifikacne_cislo": "7017200421", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2019-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9110f9d-cb3c-4063-ab2b-e80d3172fbed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200421.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200421.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200421.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/22/2018\n7017200421\n13. 11. 2019\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200421.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka\n(sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: SWAN KE, s.r.o., IČO: 36 184 641, Juhoslovanská 2/A, Košice, zastúpený: GOREJ Legal,\ns.r.o., advokátska kancelária, Krmanova 14, Košice, v mene ktorej koná JUDr. Roman Gorej, advokát a\nkonateľ, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti\nprotokolu žalovaného č. IKO-97-38-1.2./P-A28-17 zo dňa 07.04.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa\n15.05.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/62/2017-75 zo dňa 08.03.2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Dňa 27.02.2017 o 14:00 hod. vykonali inšpektori žalovaného inšpekciu práce u žalobcu zameranú na\nkontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. IKO97-38-1.2./P-A28-17 zo dňa 07.04.2017 (ďalej aj len „protokol“). V protokole sú uvedené zistené\nnedostatky, a to porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom tým, že dňa 27.04.2017 o\n14:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - 1. T. E.U., Q.. XX.XX.XXXX, T. XX, X. K. E., Q..\nXX.XX.XXXX, T.X. XX, vykonávajúcich výkopové práce na pracovisku Južná trieda 82 v Košiciach, bez\ntoho, aby mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, čo je v rozpore s § 3\nods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. V súlade s § 12 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č.\n125/2006 Z. z.“) žalovaný v časti „Opatrenia“ nariadil žalobcovi odstrániť vyššie uvedené nedostatky v\nlehote troch dní od prevzatia protokolu. Zároveň mu v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.\nuložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť mu\npísomnú informáciu o prijatých opatreniach v lehote troch dní od uzatvorenia protokolu. Obsah protokolu\nbol prerokovaný dňa 07.04.2017.\n2. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril dňa 09.05.2017 uvádzajúc, že nemá ako prijať opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov, nakoľko predpisy neporušil on, ale spoločnosť IOL, s.r.o. Zároveň\nuviedol, že nikdy nerealizoval zemné výkopové práce a na tento účel využíva externé firmy. Predmetnú\nstavbu pre neho formou subdodávky realizovala firma IOL, s.r.o. na základe rámcovej zmluvy č. 170211\n\nzo dňa 21.01.2017. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný dodatkom č. 1 zo dňa 15.05.2017, v\nktorom konštatoval, že obe fyzické osoby pri výkone kontroly uviedli, že pracujú pre žalobcu a ani jeden\nnetvrdil, že pracuje pre spoločnosť IOL, s.r.o. Túto informáciu potvrdil aj zamestnanec žalobcu Z. J., ktorý\nuviedol, že u neho pracuje ako technik a menovaní kopú sondu pre žalobcu. Žalovaný tiež konštatoval,\nže z toho, že žalobca mal uzatvorené zmluvy na výkop so subdodávateľmi, nemožno vyvodiť záver, že\nniektoré práce, napríklad sondy, nerealizuje sám.\nII.\n3. Žalobca podal proti protokolu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom\nč. k. 6S/62/2017-75 zo dňa 08.03.2018 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 12 ods. 2 písm. a/, b/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1\nzákona č. 125/2006 Z. z. Námietku žalobcu, že obsah protokolu a dodatku č. 1 je nepreskúmateľný\na zmätočný, nepovažoval za opodstatnenú. Protokol obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z § 14\nzákona č. 125/2006 Z. z. a je v ňom uvedená aj doba trvania nelegálneho zamestnávania, ktoré trvalo\nod 27.02.2017. V tento deň obe fyzické osoby nastúpili na vykonávanie výkopových prác a v ten istý\ndeň bola vykonaná aj ukončená inšpekcia práce.\n5. Krajský súd považoval za relevantné vyjadrenie žalovaného, že vzhľadom na zmluvnú voľnosť\nnemohol nariadiť žalobcovi vykonať konkrétne opatrenie, teda uzavrieť pracovnú zmluvu, dohodu o\nvykonaní práce a pod. alebo vykonať iné opatrenie. Je na žalobcovi, aby zistené nedostatky odstránil a\nvzťahy s nelegálnymi zamestnancami dal do súladu so zákonom. Uložené opatrenia považoval krajský\nsúd za dostatočne konkrétne, dôkazom čoho je aj vyjadrenie štatutárov žalobcu zo dňa 10.04.2017,\nzaslané po prerokovaní protokolu, v ktorých uviedli konkrétne opatrenia prijaté na vykonanie nápravy.\nProtokol bol prerokovaný dňa 07.04.2017 s konateľmi žalobcu - Z.. H. W. G. P. U., ktorí v lehote troch dní\nod jeho prerokovania zaslali vyjadrenie zo dňa 03.05.2017. Dňa 09.05.2017 bolo žalovanému doručené\nvyjadrenie žalobcu, ktorého obsah bol diametrálne odlišný od vyjadrenia jeho konateľov. K tomuto\nvyjadreniu žalovaný vyhotovil v súlade s § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. dodatok č. 1.\nPodľa názoru krajského súdu zo žiadneho ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva povinnosť\nžalovaného prerokovať aj dodatky k protokolom, hoci tieto dodatky tvoria jeho súčasť. Dodatok č. 1 bol\nvyhotovený v súlade so zákonom a bol doručený žalobcovi.\n6. K námietke žalobcu, že žalovaný neprihliadol na doklady a vyjadrenia, ktoré dodatočne predložil a\nktoré preukazovali, že nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu, krajský súd uviedol, že k týmto dôkazom\nzaujal žalovaný stanovisko v dodatku č. 1. Konštatovanie žalovaného, že vykonať dôkazy a vypočuť\nsvedkov bude možné v rámci správneho konania, nie je v rozpore so zákonom. Krajský súd nevyhovel\nnávrhu žalobcu na doplnenie dokazovania z dôvodu, že nie je oprávnený nahrádzať činnosť žalovaného\nv štádiu inšpekcie práce. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný po ukončení inšpekcie\npráce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty a v tomto konaní mal žalobca právo navrhovať\nvýsluchy svedkov, predkladať písomné doklady a vyjadrovať sa k podkladom slúžiacim žalovanému na\nvydanie rozhodnutia.\nIII.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že protokol v znení dodatku č. 1 zruší a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie.\n8. V prvom rade vyjadril nesúhlas s tvrdením krajského súdu uvedeným v bode 31 napadnutého rozsudku\nkonštatujúc, že pokiaľ žalovaný konštatoval v protokole, že doba trvania nelegálneho zamestnávania\nbola od 27.02.2017, uviedol len začiatok jej plynutia a nie jej koniec. Takýto názor krajského súdu podľa\njeho názoru odporuje výslovnému zneniu § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Nesprávnosť videl aj v\ntom, že žalovaný je povinný uvádzať do protokolu skutočnosti v rozsahu, v akom ich zistil v priebehu\ninšpekcie práce. Neobstojí argument, že koniec doby nelegálneho zamestnávania závisí od správania\nporušovateľa zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože je základnou úlohou žalovaného zistiť rozsah\nporušenia zákazu a tento deklarovať v protokole. Ak žalovaný zistil nelegálne zamestnávanie len po\ndobu jednej hodiny, mal to do protokolu uviesť. Ak zistil, že nelegálne zamestnávanie trvalo dlhšiu dobu,\nmal uviesť dlhšiu dobu, ak kratšiu, mal uviesť kratšiu dobu.\n\n9. Konštatovanie krajského súdu uvedené v bode 32 napadnutého rozsudku považoval sťažovateľ\nza prejav nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho záver o nepotrebnosti individualizácie\nopatrení ukladaných kontrolovanému zamestnávateľovi zo strany žalovaného a naopak o povinnosti\nkontrolovaného zamestnávateľa „domyslieť si“ ukladané opatrenia, robí § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006\nZ. z. obsolentným. Ak je v kompetencii inšpektora práce uložiť kontrolovanému zamestnávateľovi\nopatrenia a povinnosť podať správu o ich plnení, nie je možné z tejto kompetencie vyňať určenie povahy\n(obsahu) ukladaného opatrenia, resp. preniesť jej výkon na kontrolovaného zamestnávateľa. Z obsahu\nopatrení prijatých sťažovateľom je zrejmé, že nemal predstavu, prijatie akých opatrení od neho vlastne\nžalovaný požaduje. V tejto súvislosti sťažovateľ citoval z protokolu, v ktorom je uvedené, že malo ísť\no nasledovné opatrenia: „... Zamestnanec kontrolovaného subjektu, p. Z. J., bol okamžite pri výkone\ninšpekcie práce odvolaný z pozície vedúceho výstavby...“. Z citovaných opatrení je podľa neho zrejmé,\nže jeho štatutári si neboli vedomí porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a\nso zamestnancom J. riešili úplne inú problematiku (interný ticketový systém).\n10. Ďalej sťažovateľ vyjadril nesúhlas s právnym názorom krajského súdu ohľadom jeho námietky\ntýkajúcej sa neprerokovania dodatku č. 1. Odvolávajúc sa na právny názor Krajského súdu v Nitre v\nrozsudku sp. zn. 14S/150/2015 zo dňa 16.06.2016 zastával názor, že pokiaľ dodatok č. 1 je s odkazom\nna § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. súčasťou protokolu, vzťahujú sa aj naň ustanovenia\no povinnosti prerokovať protokol s kontrolovaným zamestnávateľom v zmysle § 13 ods. 2 zákona č.\n125/2006 Z. z.\n11. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu o nedôvodnosti jeho námietky, že žalovaný\nneprihliadal na doklady a jeho vyjadrenia predložené v priebehu inšpekcie práce. Uviedol, že súčasťou\nprotokolu je aj dodatok k nemu a preto bol žalovaný povinný prihliadať na vyjadrenia a doklady\npredložené sťažovateľom až do vypracovania, resp. prerokovania dodatku č. 1. Protokol je významným\npodkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania a tiež predstavuje podklad pre zápis kontrolovaného zamestnávateľa do\ncentrálneho verejne prístupného Zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich\npiatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.\n12. V žalobe sťažovateľ namietal zmätočnú identifikáciu inšpekcie práce, ktorej sa protokol týkal s\npoukazom na skutočnosť, že v protokole sa uvádza, že ide o protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorá\n„bola vykonaná 27.02.2017 a 07.04.2017“. Aj túto námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, s\nčím sťažovateľ nesúhlasil. Právny názor krajského súdu uvedený v bode 33 napadnutého rozsudku bol\npodľa jeho názoru v rozpore s názorom uvedeným v bode 31 napadnutého rozsudku, v ktorom krajský\nsúd konštatoval, že „...V tento deň obe fyzické osoby ... nastúpili na vykonávanie výkopových prác, a v\nten istý deň bola vykonaná a ukončená inšpekcia práce“. Je zrejmé, že inšpekcia práce neprebiehala\npočas dvoch dní uvádzaných žalovaným v protokole, v opačnom prípade by protokol musel obsahovať\naj uvedenie dvoch rozličných miest vykonania inšpekcie práce ako aj rozličných predmetov inšpekcie\npráce.\n13. Sťažovateľ v priebehu inšpekcie práce predložil zásadnú argumentáciu vylučujúcu možnosť\nporušenia zákazu nelegálnej práce zo strany sťažovateľa a za týmto účelom poskytol žalovanému\nkompletnú dokumentáciu, označil svedkov na preukázanie svojich tvrdení a dokonca označil subjekt\nzodpovedný za vzniknutú situáciu, a to subdodávateľa - spoločnosť IOL, s.r.o. Bez ohľadu na to, že\nkrajský súd odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, bol povinný sa v odôvodnení napadnutého rozsudku\ns uvedenou argumentáciou vysporiadať.\nIV.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že koniec doby nelegálneho zamestnávania\nnemohol inšpektor práce uviesť, nakoľko nemal vedomosť, do ktorého okamihu zamestnanci vykonávali\nprácu. Časť „Opatrenia“ je vypracovaná v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. ako aj Metodikou\nNIP pre výkon inšpekcie práce. Inšpektor práce nemôže uložiť konkrétne opatrenia, nakoľko je\nna zamestnávateľovi, ako bude ďalej postupovať. Môže prestať využívať závislú prácu nelegálne\nzamestnávaných osôb, alebo s nimi môže uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. Inšpektor práce nemôže\nnavrhnúť konkrétne riešenie, napr. uzatvoriť pracovnoprávny vzťah z dôvodu zmluvnej voľnosti.\n\n15. Ďalej žalovaný citoval § 13 ods. 1 a § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., z ktorých je zrejmé, že\ndodatok č. 1 bol vypracovaný až po vyjadrení zamestnávateľa k protokolu, a teda po jeho prerokovaní.\nZákon neukladá povinnosť prerokovať dodatok a takýto postup by ani nebol možný, nakoľko po\nprerokovaní dodatku by musel mať zamestnávateľ opäť možnosť vyjadriť sa k nemu, čím by vznikal\nnekonečný kruh.\n16. Argumentáciu sťažovateľa považoval žalovaný za účelovú. Vychádzal zo zápisnice o podaní\ninformácie K. E. a tiež z videozáznamu, na ktorom je zaznamenaný celý priebeh kontroly. Pri príchode\ninšpektorov práce bola obom fyzickým osobám položená otázka, pre akú firmu pracujú. K. E. odpovedal,\nže pre sťažovateľa, pričom aj na doplňujúcu otázku, či sú priamo jeho zamestnanci, odpovedal, že áno.\nNa otázku, kto im zadal prácu, uviedli, že Z. a dali inšpektorom telefonický kontakt na pána Z. J., ktorý\nokrem iného uviedol, že menovaní kopú sondu pre sťažovateľa. Ani jeden zamestnanec nespomenul\nspoločnosť IOL, s.r.o. a obaja zhodne uviedli, že nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Je teda\nzrejmé, že dohoda o pracovnej činnosti, ktorá bola predložená na ústnom pojednávaní dňa 19.06.2017,\nuzatvorená dňa 01.02.2017 medzi K. E. a spoločnosťou IOL, s.r.o. bola vyhotovená dodatočne. Je\nvylúčené, aby si ani jeden zamestnanec nepamätal, že má uzatvorenú dohodu a aby si nepamätal\nani spoločnosť, s ktorou ju má uzatvorenú. Okrem toho, ani jeden zo zamestnancov nebol v Sociálnej\npoisťovni nikdy prihlásený ako zamestnanec spoločnosti IOL, s.r.o.\n17. Ďalej žalovaný citoval z vyjadrenia sťažovateľa k protokolu zo dňa 10.04.2017, v ktorom podľa\njeho názoru priznal správny delikt. V tomto prvom vyjadrení potvrdil skutkový stav tak, ako bol zistený\nv protokole, t. j. že obaja zamestnanci pracovali pre sťažovateľa, a to na základe dohody s vedúcim\nvýstavby Z. J.. Ak by bolo pravdivé tvrdenie o subdodávke spoločnosťou IOL, s.r.o., zamestnávateľ by na\nto nevyhnutne prišiel pri prešetrovaní, uviedol by to vo vyjadrení k protokolu a nemal by dôvod potrestať\nZ. J..\n18. Je zrejmé, že pri väčších spoločnostiach nedohaduje prácu osobne štatutárny zástupca ani osobne\nneukladá prácu. Práce na konkrétnom pracovisku organizuje príslušný vedúci pracovník, v tomto\nprípade vedúci výstavby, ktorý koná v mene zamestnávateľa. T. E. G. K. E. nemôžu mať vedomosť o\norganizačnej štruktúre zamestnávateľa, a teda ani o tom, kto im môže povoliť prácu a uložiť úlohu. Obaja\nvšak pracovali v prítomnosti zodpovednej osoby zamestnávateľa a s jeho vedomím. Zodpovednosť\nzamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou, čo znamená, že zamestnávateľ je\nzodpovedný za nedostatok už tým, že k nemu došlo, a to bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo\nnezavinené konanie alebo opomenutie.\nV.\n19. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti uviedol, že po oboznámení\nsa so záznamom z inšpekcie práce uskutočnenej dňa 27.02.2017 dospel k záveru, že žalovaný\nodpovede K. E. dezinterpretoval a treba mu vytknúť kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok K.\nE. G. T. E.. K. E. na otázku, či pracuje pre sťažovateľa alebo pre subdodávateľa, neodpovedal. Pokiaľ\nide o reprodukciu rozhovoru medzi inšpektorom práce a zamestnancom sťažovateľa Z. J., zostáva\nuvedená reprodukcia v rovine sporného a sťažovateľom popretého tvrdenia žalovaného. Obrazovozvukový záznam totiž neumožňuje rozpoznať skutočné odpovede pána J.. K tvrdeniu žalovaného, že\nani jeden zamestnanec nespomenul spoločnosť IOL, s.r.o., sťažovateľ uviedol, že ide len o dohady\nžalovaného bez opory vo vykonaných dôkazoch. Navyše, žalovaný nedisponuje odbornými znalosťami\npre posúdenie mentálnych schopností K. E. G. T. E..\n20. Nakoľko sťažovateľ mal obavu z prípadnej penalizácie žalovaným pre nevyhovenie jeho požiadavke,\nprijal určité opatrenia. Keďže si však nebol vedomý porušenia zákazu nelegálneho zamestnania, prijaté\nopatrenia sa nijako nedotýkali uvedenej problematiky, čo zjavne žalovanému pri čítaní jeho listu zo dňa\n10.04.2017 uniklo. Sťažovateľ, nevedomý si porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, riešil so\nzamestnancom J. úplne inú problematiku (interný ticketový systém) a nie porušenie tohto zákazu. Ďalej\nuviedol, že model výkonu práce opísaný žalovaným nie je ani zďaleka jediným možným, pokiaľ ide o\nukladanie pokynov zamestnancom. Je bežnou praxou, že na konkrétnom pracovisku si zamestnanec\nurčuje postup sám alebo mu pokyny ukladá osoba, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ale z\npozície odberateľa ukladá pokyny zamestnancom svojho dodávateľa.\nVI.\n\n21. Dňa 01.07.2019 bolo kasačnému súdu doručené podanie sťažovateľa v ktorom zotrval na\nsvojom návrhu uvedenom v kasačnej sťažnosti. Prílohou tohto podania bolo okrem iného rozhodnutie\nNárodného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2017/5518 zo dňa 21.05.2019, ktorým bolo zastavené konanie\nvo veci uloženia pokuty sťažovateľovi. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že nie je možné konštatovať,\nže z jeho strany došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005\nZ. z. citujúc časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia o zastavení konania. Zdôraznil, že Národný\ninšpektorát práce v tomto rozhodnutí okrem iného konštatoval, že „... predmetný skutok nepovažuje za\ndostatočne a náležite zistený, resp. za jednoznačne preukázaný inšpektorátom práce s prihliadnutím na\nvykonané dokazovanie počas celého správneho konania ako aj na výpovede svedkov...“.\n22. Spáchanie správneho deliktu tak, ako je to uvedené v protokole v znení dodatku č. 1, nebolo\nv nadväzujúcom správnom konaní preukázané. Naopak, dôkazmi vykonanými v priebehu správneho\nkonania sťažovateľ preukázal, že sa správneho deliktu, ktorý mu bol kladený za vinu, nedopustil.\nSťažovateľ sa takto ocitol v paradoxnej situácii, kedy v správnom konaní preukázal, že sa správneho\ndeliktu nedopustil, ale napriek tomu je naďalej evidovaný v Zozname fyzických osôb a právnických osôb,\nktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.\nVII.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) nie je dôvodná.\n24. Orgány inšpekcie práce svojou činnosťou zabezpečujú dohľad nad dodržiavaním predpisov v oblasti\npracovnoprávnych vzťahov zamestnávateľmi, osobitných predpisov a v prípade zistenia porušenia\nzákonov, ktoré túto oblasť upravujú, disponujú aj sankčnou právomocou. Medzi jednu z povinností\ninšpektora práce v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. patrí povinnosť vypracovať protokol\na ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou,\nktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a to v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby. Pri vypracúvaní protokolu je povinný prihliadať na\nvyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou\nfyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do\nprerokovania protokolu.\n25. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené\nporušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,\nkeď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n26. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12\nods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému\nzamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n27. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že protokolom bola sťažovateľovi uložená povinnosť\nprijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dňa 27.02.2017 inšpektormi práce a predložiť\n\nžalovanému informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich\npríčin v stanovenej lehote. Zisteným nedostatkom bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania\ntým, že dňa 27.02.2017 o 14:00 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, a to T. E. G. K.\nE., ktorí vykonávali výkopové práce na pracovisku Južná trieda 82 v Košiciach bez toho, aby mal s\nnimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa\n07.04.2017, sťažovateľ ho podpísal uvádzajúc, že vyjadrenie k zisteným skutočnostiam zašle do troch\ndní. Na vyjadrenie sťažovateľa k protokolu reagoval žalovaný vypracovaním dodatku č. 1 k protokolu.\n28. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že inšpekcia práce je konaním zákonom určeného správneho\norgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti spravidla\nslúžia ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť začaté vo\nveci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce,\nktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. Protokol predstavuje v následne začatom\nsprávnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať\nv rámci správneho konania riadne dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť a vec v súlade so\nzákonom a základnými princípmi správneho konania posúdiť. Vo svetle ustálenej judikatúry je možné\nkonštatovať, že hoci protokol o výsledku inšpekcie práce nemá formálne znaky rozhodnutia a nie\nje vydaný ako rezultát správneho konania, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci\nsprávneho súdnictva, avšak len v rozsahu vysporiadania sa žalovaného s námietkami kontrolovaného\nsubjektu a v rozsahu uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce. Vychádza sa z myšlienky, že\nprotokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených\nmu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu\npovinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k\nautoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.\n29. Súdny prieskum protokolu je teda možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné\nuloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade napadnutý protokol v znení jeho dodatku\nč. 1 takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov, obsahuje. To\nznamená, že predpísaným spôsobom žalovaný autoritatívne zasiahol do právnej sféry sťažovateľa\ntým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie.\nNemožno však opomenúť, že možnosť súdneho prieskumu protokolu v znení jeho dodatku č. 1 je\nlimitovaná na preskúmanie povinností určených v protokole a správne súdy sa v zásade môžu zaoberať\nlen správnosťou zistení ohľadom porušenia povinností sťažovateľa, ktoré viedli k uloženiu povinností\nvynútiteľných uložením sankcie.\n30. Pri posúdení dostatočnosti zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi a tiež za účelom\nposúdenia zrozumiteľnosti, resp. nezrozumiteľnosti opatrení uložených v protokole, sa kasačný súd v\nprvom rade zameral na zodpovedanie otázky, či dôkazy zabezpečené inšpektormi práce v rámci nimi\nvykonávanej inšpekcie umožňujú v ich súhrne vysloviť skutkové závery uvedené v bode B) protokolu, a\nto najmä, či na takto formulovaných skutkových záveroch je možné a spravodlivé uložiť sťažovateľovi\ntie opatrenia, ktoré mu boli protokolom v časti „Opatrenia“ uložené. Kasačný súd dáva do pozornosti, že\nspôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného\nadministratívneho konania o uložení sankcie sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom\nsúdnom konaní. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy\npred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení\nsankcie. Ich vyhotovením nešlo o realizáciu administratívneho trestania, v ktorom výrok rozhodnutia\nkonštatujúci porušenie konkrétneho právneho predpisu a identifikujúci subjekt, ktorý sa takéhoto konania\ndopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj\nobsahovým náležitostiam.\n31. Dostatočnosťou množiny zabezpečených a vykonaných dôkazov, správnosťou skutkových zistení\nustálených na podklade týchto dôkazov a korektnosťou nadväzujúcej aplikácie príslušných právnych\nnoriem na skutkový stav, sa v tomto konaní nemohol krajský a ani kasačný súd zaoberať, nakoľko\npredmetom súdneho prieskumu bol protokol v znení jeho dodatku č. 1 a nie rozhodnutie vydané v\nkonaní o uložení sankcie, v ktorom predstavuje protokol v znení jeho dodatku č. 1 jeden z hlavných\ndôkazných prostriedkov (podkladov) pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Uvedený limitovaný rámec\nsúdneho prieskumu nemohol krajský a ani kasačný súd prekročiť.\n\n32. Kasačný súd sa oboznámil aj s predloženým rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č.\nPO/BEZ/2017/5518 zo dňa 21.05.2019, ktorým bolo zastavené správne konanie o uloženie pokuty\nsťažovateľovi za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.\nz. Je nesporné, že jedným z dôkazných prostriedkov v predmetnom konaní bol aj protokol v znení\ndodatku č. 1, avšak toto rozhodnutie o uložení sankcie v rámci tzv. administratívneho trestania nemá\nvplyv na preskúmanie zákonnosti protokolu v znení jeho dodatku č. 1, a to s poukazom na § 135\nods. 1 S.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia S.s.p. je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu\nverejnej správy, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané až následne dňa 21.05.2019. „Zásada\nviazanosti súdu právnym a skutkovým stavom, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správnych orgánov, je\njednou zo základných zásad súdneho prieskumu v správnom súdnictve, ktorá vychádza z jeho funkcie a\núčelu. Správne súdnictvo nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní, ale stojí mimo sústavu správnych\norgánov. Preto je prieskum správneho rozhodnutia fixovaný do minulosti.“ (T. Blažek, J. Jirásek, P.\nMolek, P. Pospíšil, V. Sochorová, P. Šebek: Soudní řád správní - online komentář. 3. aktualizace. Praha:\nC. H. Beck, 2016. K § 75).\n33. V neposlednom rade je potrebné dodať, že konanie o uložení sankcie sťažovateľovi bolo zastavené z\ndôvodu uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty, čo malo za následok zánik jeho administratívno-právnej\nzodpovednosti za správny delikt a tiež z dôvodu nedoplnenia dokazovania výsluchom navrhovaných\nsvedkov, a teda nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Avšak, skutkový stav veci nebol\ndostatočne zistený v konaní o uložení sankcie a nie v konaní, v ktorom došlo k vydaniu protokolu v znení\ndodatku č. 1. K správnosti a zákonnosti protokolu či jeho dodatku č. 1 sa žalovaný v konaní o uložení\nsankcie nevyjadroval, nakoľko čakal na výsledok súdneho konania, v rámci ktorého sa mali protokol\na dodatok č. 1 preskúmať. „Obiter dictum“ možno uviesť, že ak by nedošlo k zániku administratívnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa z dôvodu uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty, žalovaný by\nsa nepochybne zaoberal aj otázkou, či zistenia uvedené v protokole v znení jeho dodatku č. 1 sú\ndostatočným podkladom pre uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu, avšak rozhodnutie o\nzastavení tohto konania nemožno považovať za dôvod na zrušenie protokolu v znení jeho dodatku č.\n1 tak, ako sa domnieva sťažovateľ. Predmetom tohto konania totiž nie je posúdenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt, ale len preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie a jeho\ndodatku, tvoriaceho jeden z možných podkladov pre prípadné konanie o uložení pokuty.\n34. Skutkový stav zistený pre účely uloženia povinností a opatrení žalovaným v protokole považoval\nkasačný súd za dostatočný, jeho ustálenie bolo výsledkom starostlivého posúdenia a logického\nzvažovania jednotlivých dôkazov, ich dôkaznej hodnoty a sily. Aj následné právne posúdenie zodpovedá\nzásadám aplikácie práva súladnej s duchom právnej úpravy. V porovnaní s ostatnými dôkazmi neobstojí\nvierohodne tvrdenie sťažovateľa, že T. E. G. K. E. pre neho žiadnu prácu nevykonávali. Toto tvrdenie\ntotiž nebolo sprevádzané žiadnym hodnoverným vysvetlením sťažovateľa, prečo uvedené osoby dňa\n27.02.2017 vykonávali výkopové práce uvádzajúc, že pracujú pre sťažovateľa, čo potvrdil aj jeho\nzamestnanec Z. J.. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalovanému, že dohoda o pracovnej činnosti,\nktorá bola predložená na ústnom pojednávaní dňa 19.06.2017, uzatvorená dňa 01.02.2017 medzi K.\nE. a spoločnosťou IOL, s.r.o., pôsobí účelovo. Ak by tomu tak nebolo, sťažovateľ by ju predložil hneď\nvo vyjadrení k protokolu. Okrem toho, T. E. G. K. E. neboli nikdy prihlásení do Sociálnej poisťovne ako\nzamestnanci spoločnosti IOL, s.r.o. Uvedené zistenia, ktoré neboli sťažovateľom relevantným spôsobom\nspochybnené ani logicky vysvetlené, tvorili dostatočnú dôkaznú platformu pre konštatáciu žalovaného\no porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. sťažovateľom.\n35. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne\nopatrenia, ktoré mal prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov, čím\nmalo dôjsť k porušeniu § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., keďže žalovaný uložiac sťažovateľovi\nprijať nevykonateľné opatrenia a splniť nevykonateľné povinnosti spôsobil nepreskúmateľnosť protokolu.\nJe správny názor žalovaného, že inšpektorát práce nie je oprávnený určovať kontrolovanému subjektu\nkonkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t. j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Cieľom\nbolo a je dosiahnutie takej úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a súvisiacich predpisov\nsociálneho zabezpečenia, aby u sťažovateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti nedochádzalo k\nporušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania, najmä, aby sa zistený nedostatok v budúcnosti\nneopakoval. Je na sťažovateľovi, akými konkrétnymi opatreniami nedostatky, zrozumiteľne opísané\n\nv časti B), odstráni. Najčastejšie to bude uzatvorením pracovnej zmluvy s osobami, ktoré pre neho\nvykonávajú činnosť vykazujúcu všetky znaky závislej práce.\n36. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že žalovaný s ním neprerokoval dodatok č. 1, kasačný súd\nuvádza, že tento dodatok nedopĺňal nedostatky uvedené v protokole ani v ňom prijaté opatrenia a preto\nho nebolo potrebné prerokovať. Dodatok č. 1 je súčasťou protokolu a inšpektor práce ho vyhotovil v\nzmysle § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. a uviedol v ňom vyjadrenie sťažovateľa a svoje\nstanovisko k nemu. Zákon č. 125/2006 Z. z. ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok\nk protokolu a uviesť v ňom svoje stanovisko, avšak nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania\nprotokolu či dodatku k nemu. Inšpektori práce prerokujú aj dodatok k protokolu v prípade, ak sa ním\nmenia nedostatky uvedené v protokole tak, že sa mení aj skutkový popis, právna norma, ktorá mala\nbyť porušená alebo sa konštatuje nový nedostatok s ohľadom na vyjadrenie kontrolovaného subjektu,\nprípadne vzhľadom na predložené nové dôkazy, alebo ak je potrebné prijať nové opatrenia podľa § 12\nods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. Ak sa dodatkom nemení protokol alebo ak sa ruší niektorý z nedostatkov\nalebo z prijatých opatrení, je to zmena v prospech kontrolovaného subjektu, ktorá nemá za následok\npoškodenie práv kontrolovaného subjektu a tento dodatok sa neprerokuje, nakoľko je súčasťou protokolu\no výsledku inšpekcie práce. Vzhľadom na to, že dodatok č.1 neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol\nsťažovateľovi riadne doručený, neboli jeho neprerokovaním poškodené jeho práva.\n37. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením sťažovateľa ohľadom absencie uvedenia doby trvania nelegálneho\nzamestnávania. V § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z. zákonodarca zakotvil, aby v prípade\nzistenia porušenia zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania obsahoval protokol aj\nčas, keď bolo porušenie zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania. Čas zistenia porušenia je v protokole uvedený - deň 27.02.2017\no 14:00 hod., avšak dobu trvania nebolo možné v protokole špecifikovať z dôvodu, že čas ukončenia\nnelegálneho zamestnávania ešte nebol známy a záležalo práve na sťažovateľovi, kedy tento protiprávny\nstav odstráni.\n38. Záverom je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že evidencia v centrálnom verejne prístupnom\nZozname fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz\nnelegálneho zamestnávania aj napriek tomu, že konanie vo veci vyvodenia administratívno-právnej\nzodpovednosti bolo zastavené, je nepochybne spôsobilá poškodiť jeho obchodné meno a zhoršiť jeho\npostavenie v hospodárskej súťaži. Je preto na sťažovateľovi, aby podal písomnú žiadosť príslušnému\norgánu o výmaz z tohto zoznamu s poukazom na rozhodnutie o zastavení konania č. PO/BEZ/2017/5518\nzo dňa 21.05.2019, nakoľko odpadol dôvod na evidovanie sťažovateľa v tomto zozname. V závislosti od\nvýsledku konania o tejto žiadosti má žalobca právo využiť na ochranu svojich práv zákonom upravený\npostup.\n39. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto\nju zamietol.\n40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\n(sťažovateľovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s\n§ 467 ods. 1 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich nepriznal, pretože mu právo na náhradu trov v konaní\npred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\n41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/62/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}