{"guid": "1510ba5b-8f60-4369-a45a-512c8a0feb2c:60eb8055-7df7-4f8e-8a82-e7719ad6812b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200315.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/32/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/32/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 10Sžfk/32/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200315.1", "identifikacne_cislo": "7017200315", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99.odsek-1", "nazov": "§ 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-3.odsek-10.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-3.odsek-10.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-99", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60eb8055-7df7-4f8e-8a82-e7719ad6812b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200315.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200315.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200315.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/32/2018\n7017200315\n19. 06. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200315.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nLoacker Holding s.r.o., Cesta do Hanisky 11, Košice, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mária\nGrochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. 172121/2017 z 23. februára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/45/2017-79 z 1. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobcovi priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/45/2017-79 z 1. marca 2018 podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 172121/2017 z 23.\nfebruára 2017 ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. B/2012/214422/B/2012/00208277-09 z 28. júna 2012\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi.\n2. Rozhodnutím č. 172121/2017 z 23. februára 2017 žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č.\nB/2012/214422/B/2012/00208277-09 z 28. júna 2012, ktorým bola žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b)\nzákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok\n2011 v sume 4 616,99 eura.\n3. Rozhodnutiu žalovaného predchádzal tento skutkový stav:\n- rozhodnutím Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007 bola zmenená hranica\nmedzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech obce Sokoľany,\n- rozsudkom sp. zn. 6Sp/18/2007 z 22. novembra 2007 Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie\nSprávy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007. Proti rozsudku krajského súdu podal\nodporca odvolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo/43/2008 z 29. októbra 2008 odmietol\nako oneskorene podané.\n- nálezom č. II. ÚS 65/2010 z 27. októbra 2010 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/43/2008 z 29. októbra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\n- rozsudkom sp. zn. 1/Sžr/43/2012 zo 14. mája 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sp/18/2007 z 22. novembra 2007 tak, že zrušil rozhodnutie Správy\nkatastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007 a vec vrátil správe katastra na ďalšie konanie,\n\n- rozhodnutím č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013 Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny\nodbor zmenil hranicu medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech obce Sokoľany,\n- rozsudkom č. k. 2Sp/59/2013-53 z 25. marca 2014 Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie\nOkresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013\na vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie,\n- uznesením sp. zn. 4Sžr/75/2014 z 10. septembra 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-53 z 25. marca 2014 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie,\n- rozsudkom č. k. 2Sp/59/2013-145 z 1. decembra 2015 Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie\nOkresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013\na vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie,\n- rozsudkom sp. zn. 4Sžr/32/2016 z 8. júna 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-145 z 1. decembra 2015 a rozhodnutie Okresného úradu\nKošice - okolie, katastrálneho odboru č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013 potvrdil.\n4. Na dokreslenie najvyšší súd uvádza, že následne v čase po vydaní preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 12. septembra 2017\nzrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/32/2016 z 8. júna 2016 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžr/16/2017 z 10. apríla 2018 zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-145 z 1. decembra 2015 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že dňa 11. novembra 2008\nnadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007,\nktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech obce Sokoľany. Dňa 8.\nnovembra 2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010,\nktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007.\nNa základe tohto nálezu bola (záznamom, plniacim iba evidenčnú funkciu) obnovená pôvodná hranica\nmedzi katastrálnymi územiami E. a Ž.Y. v súbore popisných aj geodetických informácií v prospech mesta\nKošice. Konanie ďalej pokračovalo na Najvyššom súde SR a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. 1Sžr/43/2012 zo 14. mája 2013 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/\nd-BJ z 20. júna 2007 zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 10. augusta 2016 nadobudlo\nprávoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1H-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž.\nv prospech obce Sokoľany.\n6. S odkazom na ustanovenie § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom\npoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 582/2004 Z.z.“) žalovaný uviedol, že správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, na ktorej\núzemí sa nehnuteľnosť nachádza. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. je\nna určenie miestnej príslušnosti pri dani z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie rozhodujúci\nstav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia, pričom podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.\nz. je na vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Vzhľadom\nna to, že dňa 8. novembra 2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. II. ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/\nd-BJ z 20. júna 2007, a na základe tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi\núzemiami E. a Ž. v prospech mesta Košice, právny stav bol taký, že k 1. januáru 2011 sa nehnuteľnosť\nnachádzala na území mesta Košice, preto rozhodnutie na zdaňovacie obdobie roku 2011 vydal vecne\na miestne príslušný správca dane - Mesto Košice.\n7. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení rozsudku poukázal na podstatnú skutočnosť, že k 1. januáru\n2011 nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX boli vedené v katastrálnom území\nE., opak tejto skutočnosti v tom čase nebol preukázaný, preto žalobca pri podávaní daňového priznania,\nako aj následne pri plnení svojej daňovej povinnosti vychádzal z tohto zápisu, ktorý svedčil miestne\npríslušnému správcovi dane z nehnuteľností - obci Sokoľany, a to v zmysle § 18 ods. 2 a § 99 ods. 1\nzákona č. 582/2004 Z. z. v spojení s § 3 ods. 7 a ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.\n\n8. Zápis na LV č. XXXX, ktorý určil, že tam zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu patria do\nkatastrálneho územia E., bol vykonaný na základe rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/\nd-BJ z 20. júna 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/18/2007-29 z 22.\nnovembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11. novembra 2008. Takto zapísaný stav na LV č.\nXXXX trval až do vyznačenia zmeny údajov v katastri nehnuteľností podľa zápisu pod č. Z-2935/2011\nz 28. apríla 2011 na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS/65/2010-49 z\n27. októbra 2010.\n9. Ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 162/1995 Z.z.“) v sebe obsahuje právnu domnienku hodnovernosti údajov zapísaných v katastri\nnehnuteľností, ktorá je vyvrátiteľná, teda pripúšťa dôkaz opaku. Túto domnienku je preto potrebné\npovažovať za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak.\n10. Krajský súd poukázal na to, že skutočnosti vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS/65/2010-49 z 27. októbra 2010 nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie\nopaku údajov zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, a to z dôvodu, že v\ntomto konaní sa Ústavný súd Slovenskej republiky nezaoberal meritom veci, t. j. tým, ako má byť\nurčená hranica medzi katastrálnymi územiami Ž. a E. a v tomto rozhodnutí nebola riešená otázka,\ndo ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Toto rozhodnutie len konštatuje porušenie práv\nMesta Košice v rovine procesnoprávnej, a to s ohľadom na nesprávny postup Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podaného odvolania proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach. Následkom tohto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sa rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky stalo neprávoplatné a táto právna skutočnosť bola aj predmetom\nzáznamu pod č. Z-2935/2011 z 28. apríla 2011. Krajský súd zdôraznil, že k 1. januáru 2011 neexistovalo\nžiadne iné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné prijať záver, do ktorého katastrálneho územia patria\nnehnuteľnosti žalobcu, než to, v ktorom Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 6Sp/18/2007 rozhodol tak,\nže potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007, ktorým došlo k zmene hranice\nkatastrálnych území v prospech katastrálneho územia E..\n11. Za okolnosť dôležitú pre toto konanie krajský súd považoval skutočnosť, že žalobca odviedol daň z\nnehnuteľností na rok 2011 v prospech obce Sokoľany na základe výmeru, ktorý vydala obec Sokoľany.\nKrajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 z\n18. mája 2011 v obdobnej veci, z ktorého vyplýva, že: „V záujme zachovania právnej istoty ako\nzákladného princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nie je možné, aby dvaja\nrôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľností)\nzdaňovali totožný predmet dane a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane z\nnehnuteľností) v prospech každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období.\nV opačnom prípade by bol žalobca v jednom a tom istom zdaňovacom období nezákonne zaťažený\ndvojitou daňovou povinnosťou, ktorej predmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v rozpore s čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zásadou zákonnosti podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).“ V\npredmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vyslovil, že: „Pre určenie osoby daňovníka,\nako aj správcu dane boli rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností (§ 2 zákona č. 317/1992\nZb.). Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v\nktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza (§ 3 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.).\nÚzemný obvod, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, sa určuje podľa zápisov v katastri nehnuteľností.\nKataster slúži ako informačný systém najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a\npoplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností a podobne (§ 2 katastrálneho zákona). Preto v čase\npodania daňového priznania žalobcu k dani z nehnuteľností na rok 2004 k nehnuteľnostiam vedeným v\nevidenčných listoch bol rozhodujúci stav k 1. januáru 2004 a zápis v katastri nehnuteľností (evidenčný\nlist).“\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby najvyšší\nsúd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Mal za to, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP).\n13. Sťažovateľ s poukazom na § 4, § 5 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. uviedol, že\nsamotné právo k nehnuteľnosti vzniká, mení sa alebo zaniká dňom účinnosti zákona alebo právoplatnosti\n\npríslušného rozhodnutia, pričom kataster uvedenú skutočnosť iba zaeviduje, preto nie je podstatné, kedy\nsa tak stane. Tiež poukázal na to, že samotný zákon č. 162/1995 Z.z. (§ 41 ods. 1, § 70 ods. 1, § 71\nods. 2) predpokladá možnosť nesúladu stavu zapísaného v katastri nehnuteľností a skutkového stavu.\n14. Vzhľadom na to, že dňa 8. novembra 2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice\n- okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007 vo veci určenia priebehu hranice, a na základe tohto nálezu bol\nnavrátený právny stav, keď sporné územie bolo súčasťou mesta Košice, keďže žiadne iné právoplatné\nrozhodnutie o tom, že sporné územie patrí obci Sokoľany, neexistovalo. Zápis tohto nálezu do katastra\nnemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv, plní iba evidenčnú funkciu. Sťažovateľ tiež poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžo/59/2015 z 26. januára 2017, sp. zn. 5Sžo/38/2015 z\n19. januára 2015), z ktorých vyplýva, že materiálna publicita katastra nie je absolútna a dôkaz opaku\nje prípustný.\n15. Sťažovateľ tiež uviedol, že zápis v katastri nehnuteľností je podľa ustanovení § 5 a 6 zákona č.\n582/2004 Z.z. rozhodujúci iba pre určenie osoby daňovníka a pre zaradenie pozemku do príslušnej\nskupiny, avšak v žiadnych ďalších súvislostiach, teda ani v súvislosti s určením katastrálneho územia a\npríslušného správcu dane zákon č. 582/2004 Z.z. na zápis v katastri neodkazuje.\n16. Ku skutočnosti, že žalobca odviedol daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2011 v\nprospech obce Sokoľany, sťažovateľ uviedol, že už pred uplynutím lehoty na podanie daňového\npriznania bol žalobca výzvou mesta Košice doručenou 18. januára 2011 oboznámený s nálezom\nÚstavného súdu SR, avšak napriek tejto výzve podal daňové priznanie obci Sokoľany a po doručení\nplatobného výmeru obce Sokoľany neuplatnil žiadne opravné prostriedky, ale daň uhradil. Ani následne\nžalobca neuplatnil žiadne mimoriadne opravné prostriedky.\n17. Sťažovateľ pritom netvrdí, že by okrem mesta Košice bola správcom dane z nehnuteľností za\nrok 2011 aj obec Sokoľany. Ak by žalobca bol uplatnil opravné prostriedky, sťažovateľ by bol prerušil\nkonanie do meritórneho rozhodnutia vo veci príslušnosti sporného územia, a nenastala by situácia, keď\nsťažovateľ nemôže v zmysle platnej legislatívy rozhodnutie obce Sokoľany preskúmať v rámci svojich\nkompetencií.\n18. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 z 18. mája 2011, na\npoukázal krajský súd, sťažovateľ uviedol, že síce sa týka dane z nehnuteľností, avšak vyslovený právny\nnázor sa vzťahuje na iný skutkový stav. V tomto prípade boli údaje v katastri v rozpore s verejnými\nlistinami a správa katastra bola povinná postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995\nZ.z. chybu opraviť, pričom táto oprava chyby má vplyv na vznik, zmenu a zánik vlastníckych práv. V\ndanom prípade preto, aj napriek tomu, že verejné listiny svedčili v prospech mesta Tvrdošín, najvyšší\nsúd rozhodol o tom, že správcom dane je obec Vitanová, a to z dôvodu, že k 1. januáru 2004 zápis v\nkatastri svedčal v jej prospech a správa katastra vykonala opravu chyby (ktorá mala vplyv na zmenu\npráv) až 11. mája 2004.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa stotožnil so závermi krajského súdu. Uviedol, že\nzávery sťažovateľa sú vystavané na nesprávnom presvedčení, že nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. II. ÚS 65/2010 zmenil hranicu katastrálneho územia a že je rozhodnutím štátneho orgánu v\nzmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Porušenie práva mesta Košice však ústavný súd konštatuje\nlen z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nesprávne odmietol jeho odvolanie proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach.\n20. Podľa názoru žalobcu, ak by bol správny názor, že uvedeným nálezom stratilo rozhodnutie správy\nkatastra o určení hranice v prospech obce Sokoľany právoplatnosť, je to práve inštitút opravy chyby v\nkatastri v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý by mal byť aplikovaný. A preto by\nsa na tento prípad vzťahovali závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sžf/37/2010 z 18. mája 2011. Poukázal pritom na postup pri zmene hranice katastrálnych území podľa\nzákona č. 162/1995 Z.z. a jeho vykonávacej vyhlášky č. 79/1996 Z.z., keď podkladom na vyznačenie\nzmeny hranice v katastrálnom operáte môže byť výlučne právoplatné rozhodnutie presne určujúce, aká\nzmena sa má vykonať, teda rozhodnutie, z ktorého je zrejmý druh a spôsob zmeny. Zmena hranice\nbola vykonaná na podklade právoplatného rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie z 20. júna 2007.\n\nAkákoľvek nová zmena môže nastať iba na základe nového právoplatného rozhodnutia vymedzujúceho\ntakúto zmenu.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. miestnou daňou, ktorú môže uložiť obec je daň\nz nehnuteľností.\n23. Podľa § 3 zákona č. 582/2004 Z.z. zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods. 1\npísm. a), b), e), f) a h) a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok.\n24. Podľa § 18 ods. 2 vety prvej a druhej zákona č. 582/2004 Z.z. na vyrubenie dane z nehnuteľností je\nrozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú\npovinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n25. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a)\nvykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.\n26. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je\nmiestne príslušný správca dane, v ktorom územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.\n27. Podľa § 3 ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. na určenie miestnej príslušnosti pri dani z\nnehnuteľností vyrubovanej za zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho\nobdobia.\n28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom\npráv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len \"vklad\"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra\n(ďalej len \"záznam\") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len \"poznámka\").\n29. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie,\nktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.\n30. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje tieto údaje:\na) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,\nb) parcelné čísla, údaje o parcelách registra \"C\" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách\nregistra \"E\" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla\nstavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených\nnehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,\nvybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného\npôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a\nochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,\nc) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len \"vlastník\") a o\niných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len \"oprávnená osoba\"), ak ide o fyzickú osobu,\nmeno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o\nprávnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami\nk nehnuteľnostiam,\nd) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,\ne) sídelné a nesídelné geografické názvy.\n31. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré\nvznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej\ndražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj\n\npráva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu\nalebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho\núzemného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.\nZáznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich\nzáložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.\n32. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá\nv štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,\nverejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.\n33. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie\na) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum\nnarodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné\nčíslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,\nb) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,\nc) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore\npopisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra \"C\" alebo parcela registra \"E\", druhu\npozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba\npostavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom\npozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je\nnehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.\n34. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. správy katastra priebežne prešetrujú ohlásené alebo inak\nzistené zmeny údajov katastra.\n35. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra aj bez návrhu opraví údaje\nkatastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien\núdajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.\n36. Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik,\nzmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a\n§ 78 ods. 1.\n37. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa\nnepreukáže opak.\n38. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,\nparcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera\nkatastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej\nhospodárskej jednotky, alebo organizačné jednotky, údaje o základných a podrobných polohových\nbodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné\na záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako\nparcela registra „E“.\n39. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu\npráv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a\nna informačné systémy o nehnuteľnostiach.\n40. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie sťažovateľa v spojení s rozhodnutím\nMesta Košice, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2011. Ako vyplýva zo\nsúvisiacich skutkových okolností prípadu (bod 3. a 4. tohto rozsudku), o príslušnosti sporného pozemku\ndo konkrétneho katastrálneho územia bolo vedených niekoľko na seba nadväzujúcich súdnych ako aj\nsprávnych konaní, pričom, pokiaľ je najvyššiemu súdu známe, doteraz nebolo o priebehu hranice s\nkonečnou platnosťou rozhodnuté. Ako vyplýva z § 3 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. (a tiež z § 99 ods.\n1 zákona č. 582/2004 Z.z.), skutočnosť, v ktorom katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, je\npodstatná pre určenie miestnej príslušnosti správcu dane. V prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi\n\nsporné, že žalobca za rok 2011 už uhradil daň z totožných nehnuteľností obci Sokoľany na základe ňou\nvydaného platobného výmeru. Sťažovateľ však zastáva názor, že miestne príslušným na vyrubenie dane\nz nehnuteľnosti na rok 2011 je Mesto Košice, nakoľko k 1. januáru 2011 sa predmetné nehnuteľnosti\nnachádzali v jeho územnom obvode.\n41. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že za rozhodujúcu pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia považoval krajský súd skutočnosť, že podľa údajov katastra k 1. januáru 2011 boli\nnehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, zapísané na LV č. XXXX, vedené v katastrálnom území E., a tiež\nbolo podľa krajského súdu neopomenuteľné, že za totožné nehnuteľnosti žalobca už odviedol daň (za\nzdaňovacie obdobie roku 2011) obci Sokoľany.\n42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentuje relatívnym charakterom materiálnej publicity katastra,\nnakoľko § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. ohľadne hodnovernosti údajov katastra výslovne pripúšťa\ndôkaz opaku. Aj keď záznam ohľadne nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010,\nktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ z 20. júna 2007\nvo veci určenia priebehu hranice v prospech obce Sokoľany, bol v katastri vykonaný dňa 28. apríla 2011,\nvzhľadom na to, že nález nadobudol právoplatnosť 8. novembra 2010, má sťažovateľ za to, že k 1.\njanuáru 2011 bol právny stav taký, že sporné územie bolo súčasťou mesta Košice. Nakoľko záznam\nnemá konštitutívne účinky, k zmene právneho stavu došlo právoplatnosťou nálezu ústavného súdu a\nskutočný zápis v katastri nehnuteľnosti je irelevantný.\n43. Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že sa v tejto veci nebude detailne\nzaoberať otázkou záväznosti údajov katastra a v nadväznosti na to skúmaním podmienok miestnej\npríslušnosti správcu dane. Aj keď sa táto otázka javí ako zásadná, najvyšší súd má za to, že skutkové\nokolnosti prípadu podmieňujú posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti inou skutočnosťou, ktorá je\npre prejednávanú vec kľúčová a odsúva ostatné otázky do úzadia. Skutočnosť, že žalobca už daň za\ntotožné nehnuteľnosti a totožné zdaňovacie obdobie uhradil inému správcovi dane (obec Sokoľany)\nako je správca dane, ktorý žalobcovi daň vyrubil v prejednávanom prípade (mesto Košice), pričom sám\nsťažovateľ ako správny orgán druhého stupňa vo veci uvádza, že rozhodnutie obce Sokoľany pre rok\n2011 už nemôže preskúmať ani ho posúdiť ako nulitné, je tou najzásadnejšou okolnosťou pre posúdenie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prejednávanej veci. V prípade, že daň je už daňovníkom\nuhradená a sťažovateľ nepoukázal na žiadne možnosti, ako tento stav zvrátiť, potom je neprípustné,\naby za totožný predmet a zdaňovacie obdobie bola daňovníkovi vyrubená ďalšia daň, pokiaľ by takúto\nsituáciu nenastoľoval priamo normatívny predpis. V prejednávanej veci je preto potrebné kategoricky\nuzavrieť, že napadnutým rozhodnutím sťažovateľa v podstate došlo k duplicitnému zdaneniu žalobcu,\nčo právna norma nepripúšťa.\n44. Najvyšší súd v danom prípade nepovažuje za potrebné ustaľovať, do akej miery žalobca konal účelne\na či uhrádzal obci Sokoľany daň s vedomím, že táto obec nie je miestne príslušným správcom dane,\nako na to poukazuje sťažovateľ. Vzhľadom na skutkový priebeh ohľadne zmeny hranice katastrálneho\núzemia a rozdielnosť právnych názorov na otázku ustálenia skutočného územného obvodu, do ktorého\npredmetné nehnuteľnosti patrili k 1. januáru 2011, možno sa uspokojiť s konštatovaním, že žalobca\nnemusel mať jasno v otázke miestnej príslušnosti správcu dane. V jeho prospech však rozhodne svedčí\nskutočnosť, že podľa údajov katastra k 1. januáru 2011 boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve\nžalobcu vedené v katastrálnom území E..\n45. Sťažovateľ vo svojej argumentácii netvrdil, že by bolo výlučnou zodpovednosťou žalobcu ako\ndaňovníka určiť miestne príslušného správcu dane a uhradiť mu daň a že prípadný omyl v tejto otázke\nje pripisovaný na vrub daňovníka a má za následok povinnosť uhradiť daň okrem nepríslušnému\nsprávcovi dane aj miestne príslušnému správcovi dane. Pričom sťažovateľ vytvoril práve takúto situáciu,\nkeďže zaviazal žalobcu opakovane uhradiť daň za totožné nehnuteľnosti, pričom skôr zaplatenú daň a\nrozhodnutie, ktorým bola vyrubená, ponecháva v platnosti.\n46. Je nepopierateľným faktom, že daňové orgány konajú na základe zásady oficiality, a teda aj bez\niniciatívy daňovníkov dbajú na dodržiavanie právnych predpisov a správne vyberanie daní. Preto musí\nnajvyšší súd podotknúť, že pokiaľ sťažovateľ svojou argumentáciou naznačuje, že vinou žalobcu, ktorý\n\nnepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu obce Sokoľany, došlo k situácii, že\nsťažovateľ už nemá právne prostriedky na preskúmanie rozhodnutia obce Sokoľany (ktoré považuje za\nvydané miestne nepríslušným správcom dane), táto jeho argumentácia je priamo scestná a bez opory v\nzákone. Nie je predsa povinnosťou daňovníka, a to ani v prípade, že by bol nespokojný s rozhodnutím\nsprávcu dane, podávať proti rozhodnutiu opravné prostriedky. Pokiaľ mal sťažovateľ pod „preskúmaním\nrozhodnutia v rámci svojich kompetencií“ na mysli preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,\nči obnovu konania (ako mimoriadne opravné prostriedky), najvyšší súd uvádza, že oba tieto inštitúty sú\nuplatniteľné aj z úradnej moci správneho orgánu, preto nie je potrebné dávať za vinu daňovníkovi, že\nich sťažovateľ nemôže uplatniť. Ako logickejšia sa v kontexte prejednávanej veci javí skôr možnosť, že\npodnet na preskúmanie rozhodnutia obce Sokoľany a posúdenie jeho zákonnosti mohol pre sťažovateľa\nvzísť napríklad od mesta Košice ako správcu dane (ktoré bolo zainteresované už do konania o zmene\nhranice katastrálneho územia a možno dôvodne predpokladať, že malo vedomosť o predmetných\nnehnuteľnostiach a o daňovej povinnosti na nich sa vzťahujúcej).\n47. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 461 SSP zamietol kasačnú\nsťažnosť s konštatovaním, že neobsahovala také argumenty, ktoré by spochybnili správnosť rozsudku\nkrajského súdu, keďže sa kasačný súd stotožnil s ťažiskovým dôvodom rozhodnutia krajského súdu.\n48. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP a priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný,\nčo znamená úspech žalobcu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}