{"guid": "efd24b28-9061-4d3d-b84d-82a76c88ec28:71e03cc3-ea91-4b8e-9163-b56d859901cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200139.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/32/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/32/2018 z 13. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. septembra 2019, sp. zn. 1Sžfk/32/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200139.1", "identifikacne_cislo": "7017200139", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2019-09-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71e03cc3-ea91-4b8e-9163-b56d859901cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200139.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200139.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200139.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/32/2018\n7017200139\n13. 09. 2019\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200139.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava\nGavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu: MARADA Real Estates a.s., so sídlom Alžbetina 41, Košice, IČO: 36 587 672, zast.:\nNOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, Košice, IČO: 47 197 919, proti\nžalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/21/2017 zo dňa 8. februára 2018,\nECLI:SK:KSKE:2018:7017200139.2, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. B/2012/205419/B/2012/00014437-09 zo dňa 31.01.2012 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) Mesto Košice podľa § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom\npoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o miestnych daniach“), podľa § 1a písm. b), bod 1 a § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) a podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Daňový poriadok“) vyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2011 (ďalej len „daň“). Uviedlo, že\nrozhodnutie je vydané na základe protokolu o daňovej kontrole.\n2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 22.02.2012, v ktorom namietal,\nže Mesto Košice nebolo správcom dane pre rok 2011, keďže zdaňované nehnuteľnosti sa nenachádzali\nv katastrálnom území R., ale sa nachádzali v katastrálnom území Z., ktoré patrí pod Obec Sokoľany.\nPoukázal na to, že podľa zápisu v katastri boli jeho nehnuteľnosti až do 28.04.2011 vedené v\nkatastrálnom území Z.. Okrem toho argumentoval právnou istotou tvrdiac, že nie je možné, aby\ndvaja rôzni správcovia dane rovnakého druhu zdaňovali totožný predmet dane a obaja vyžadovali od\ndaňovníka odvedenie totožnej dane v prospech každého z nich.\n3. Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 a § 165b ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím\nč. 1795004/2016 zo dňa 19.12.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie. V odôvodnení poukázal na ustanovenia § 99 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a) a § 18 ods.\n2 zákona o miestnych daniach a § 3 ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. S odkazom na\nvyjadrenie Katastrálneho odboru Okresného úradu Košice - okolie uviedol, že dňa 08.11.2010 nadobudol\n\nprávoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) č. II. ÚS 65/2010\n(ďalej len „Nález Ústavného súdu“), ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice okolie (ďalej len „Správa katastra“) č. H 2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice\nObce Sokoľany a hranice katastrálneho územia Z. (ďalej len „Rozhodnutie Správy katastra“) a že na\nzáklade tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami Z. a R. v prospech\nMesta Košice. Uviedol, že vzhľadom na tento právny stav k 01.01.2011 správu dane vykonávalo Mesto\nKošice a námietka žalobcu týkajúca sa správcu dane je neopodstatnená.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v\nKošiciach (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu, na základe ktorej krajský súd napadnutým rozsudkom\nzrušil preskúmavané rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie; žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n5. Krajský súd za podstatné považoval, že ku dňu 01.01.2011 boli označené nehnuteľnosti vo\nvlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX vedené v katastrálnom území Z. a opak tejto skutočnosti\nnebol preukázaný. Zápis, ktorý určil, že patria do katastrálneho územia Z., bol vykonaný na základe\nRozhodnutia Správy katastra v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/18/2007-29\nzo dňa 22.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.11.2008. Takto zapísaný stav trval až do\nvyznačenia zmeny údajov v katastri nehnuteľností podľa zápisu pod č. Z-2935/2011 zo dňa 28.04.2011\n(ďalej len „záznam z 28.04.2011“) na podklade Nálezu Ústavného súdu. Zápis na LV č. XXXX teda\nsvedčil Obci Sokoľany ako správcovi dane v zmysle ustanovení § 18 ods. 2 a § 99 ods. 1 zákona o\nmiestnych daniach v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 7 a ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.\n6. Krajský súd uznal námietku žalobcu, že skutočnosti vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu nemožno\nbez ďalšieho považovať za preukázanie opaku údajov zapísaných v katastri na LV č. XXXX, lebo z\nobsahu tohto rozhodnutia nevyplýva, ako má byť určená hranica medzi katastrálnymi územiami a do\nktorého územia patrí sporné územie, pričom nález konštatuje porušenie procesných práv Mesta Košice,\nneprávoplatným sa stalo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“)\na táto právna skutočnosť sa stala predmetom záznamu z 28.04.2011.\n7. Za ďalšiu dôležitú okolnosť považoval krajský súd to, že žalobca odviedol daň za rok 2011 Obci\nSokoľany na základe výmeru, ktorý táto obec vydala. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.\n2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011, z ktorého citoval časti o nemožnosti zdanenia totožného predmetu\ndane dvoma správcami dane a o dôležitosti zápisu v katastri nehnuteľností pre určenie osoby daňovníka\naj správcu dane.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia strán\nA)\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), navrhol\nrozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.\n9. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd vyhodnotil moment vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra v\nrozpore so znením § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny\nzákon“) a s právnymi dôsledkami právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu (Nález Ústavného súdu).\nS poukazom na § 5 ods. 2 a § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona sťažovateľ uviedol, že záznam\nmá evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam a\nsamotné právo vzniká, mení sa alebo zaniká dňom účinnosti zákona alebo právoplatnosti príslušného\nrozhodnutia. Dňom právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu sa podľa sťažovateľa vec vrátila do\nodvolacieho konania, čím sa rozhodnutie vo veci určenia priebehu hranice stalo neprávoplatným a\nprávny stav sa vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou Mesta Košice, keďže iné\nprávoplatné rozhodnutie neexistovalo.\n10. Podstatným bol podľa sťažovateľa fakt, že dátum zápisu správy katastra na základe právoplatného\nrozhodnutia štátneho orgánu nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, keďže\n\nzáznam je úkon správy katastra, ktorý má iba evidenčné funkcie, na čo bol sťažovateľ upozornený aj\nsprávou katastra. Nepovažoval za dôležité, kedy bol zápis rozhodnutia súdu vykonaný a či bola plomba\nv katastri nehnuteľností vyznačená alebo nie. Z povahy vyvrátiteľnej právnej domnienky podľa neho\nvyplýva, že dôkazom opaku sa rušia akékoľvek účinky, ktoré by táto domnienka vôbec mohla vyvolať.\n11. Podľa sťažovateľa existujúci zápis v katastri nehnuteľností je podľa zákona o miestnych daniach\nrozhodujúci iba pre určenie osoby daňovníka (§ 5) a pri zaraďovaní pozemku do príslušnej skupiny\n(§ 6 ods. 1 a 3), ale ustanovenie § 18 ods. 2 hovorí o stave k 1.1. zdaňovacieho obdobia ako\ntakom, bez jeho väzby na zápis v katastri nehnuteľností, ktorého hodnovernosť môže byť vyvrátená v\nzmysle Katastrálneho zákona (stratou právoplatnosti rozhodnutia správy katastra). Podľa sťažovateľa\nkrajský súd rozhodol v rozpore s jestvujúcim právnym stavom, keď de facto rešpektoval v tom čase\nuž neprávoplatné Rozhodnutie Správy katastra. Sťažovateľ trval na tom, že po zrušení uznesenia\nNajvyššieho súdu Ústavným súdom z tohto rozhodnutia správy katastra nemohli vyplývať žiadne právne\núčinky a bola tak vyvrátená domnienka hodnovernosti údajov katastra.\n12. Podľa sťažovateľa tak logicky platil dovtedy existujúci právny stav, svedčiaci v prospech Mesta\nKošice, a preto Katastrálny odbor na základe tohto nálezu obnovil pôvodnú hranicu medzi katastrálnymi\núzemiami.\n13. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutia vydané Ústavným súdom a všeobecnými súdmi sa priamo\na nepriamo dotýkali určenia katastrálnej hranice medzi Obcou Sokoľany a Mestom Košice, a\nžalobca bol ich účinkami dotknutý, a to aj v súvislosti s otázkou miestnej príslušnosti. Právoplatné\nrozhodnutia vydané v tejto veci majú právnu záväznosť pre všetky subjekty majúce akýkoľvek vzťah k\nnehnuteľnostiam, ktoré sa na spornom území nachádzajú.\n14. S poukazom na ďalší priebeh sporu o hranicu katastrálnych území sťažovateľ uviedol, že sporné\núzemie bolo súčasťou Obce Sokoľany od 11.11.2008 do 08.11.2010, a potom od 10.08.2016 do\n10.10.2017, nie však k 01.01.2011.\n15. Sťažovateľ ďalej namietal proti tomu, že krajský súd považoval za podstatné odvedenie dane Obci\nSokoľany na základe platobného výmeru, pričom argumentoval, že Mesto Košice listom (výzvou) pred\nuplynutím lehoty na podanie daňového priznania na rok 2011 upozornilo žalobcu na stratu právoplatnosti\nrozhodnutia o určení priebehu hranice. Tvrdil, že žalobca napriek tomu podal daňové priznanie na rok\n2011 Obci Sokoľany a nie Mestu Košice; po doručení platobného výmeru Obcou Sokoľany proti tomuto\nrozhodnutiu neuplatnil opravné prostriedky, ale daň uhradil. Sťažovateľ poznamenal, že v Obci Sokoľany\nmal žalobca nižšiu daňovú povinnosť oproti Mestu Košice.\n16. Sťažovateľ tiež upozornil na to, že nikdy netvrdil, že správcom dane z nehnuteľností v zdaňovacom\nobdobí 2011 by okrem Mesta Košice mala byť aj Obec Sokoľany. Uviedol, že keby žalobca uplatnil proti\nrozhodnutiu Obce Sokoľany opravný prostriedok, prerušil by konanie až do meritórneho rozhodnutia o\npríslušnosti sporného územia, avšak takto ho s ohľadom na legislatívu preskúmať nemôže. Odmietol\ntiež námietku o možnom dvojitom zdanení žalobcu.\n17. Ďalej sťažovateľ poprel aplikovateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa\n18.05.2011 (ktorým argumentoval žalobca aj krajský súd) na súdenú vec, pretože išlo podľa neho o\ndiametrálne odlišný prípad (vtedy oprava chýb v katastrálnom operáte, teraz záznam).\n18. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ priložil aj vybrané odborné články, na ktoré v kasačnej sťažnosti\nodkazoval.\nB)\n19. Žalobca v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti spochybnil relevanciu odbornej spisby, na ktorú\nodkazoval sťažovateľ, pričom tiež pripojil vybrané odborné články a ďalej aj na ich základe argumentoval.\n20. Trval na tom, že ako daňovník bol povinný plniť povinnosti podľa daňových predpisov, teda aj priznať\ndaň tomu správcovi, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala k 01.01.2011, na určenie čoho bol\njediným relevantným údajom zápis v katastri nehnuteľností, pričom aj samotný list vlastníctva má povahu\nverejnej listiny. Uviedol, že údaje katastra sú v zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona hodnoverné, ak\nsa nepreukáže opak, pričom opak mu bol preukázaný až záznamom v priebehu mesiacov apríl až jún\n2011. K rozhodnému dňu 01.01.2011 nebola na príslušnom liste vlastníctva vyznačená plomba (viažuca\nsa ku konaniu o zázname) ani príslušná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov. Odmietol, aby\ntakáto nečinnosť bola pričítaná na jeho zodpovednosť.\n21. Žalobca sa dovolával svojej dobromyseľnosti a uvádzal, že nebol oprávnený ani povinný rozhodovať\na určovať, kto je príslušným správcom dane a spravoval sa zákonom a zápisom v katastri nehnuteľností.\nPoukázal pritom na zásadu materiálnej publicity. Uviedol, že nemohol ani s určitosťou vedieť, či\nSpráva katastra vykoná zmenu zápisu na liste vlastníctva na základe Nálezu Ústavného súdu. Pritom\n\npoznamenal, že nebol účastníkom konania pred Ústavným súdom, a teda nález pre neho ani nebol\nzáväzný.\n22. Uviedol, že sa napriek tomu dopytoval, kto je príslušným správcom dane, pričom sa na základe\nstanovísk Obce Sokoľany a Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky spravoval týmto výkladom.\n23. Ďalej žalobca spochybnil, či mala vôbec na základe Nálezu Ústavného súdu byť vykonaná zmena\nzápisu v katastri, keď nedošlo ani k vydaniu rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte, ani\nk vyhláseniu právoplatného rozsudku súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Tento nález konštatuje\nporušenie práv Mesta Košice v rovine procesnoprávnej, pritom ku dňu 01.01.2011 neexistovalo žiadne\niné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, do ktorého katastrálneho územia patria\nnehnuteľnosti žalobcu, okrem rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým potvrdil rozhodnutie\nsprávy katastra o zmene hranice katastrálnych území v prospech k. ú. Z.. Preto podľa žalobcu Správa\nkatastra konala v rozpore so zákonom pri zápise zmeny na základe Nálezu Ústavného súdu.\n24. Žalobca uviedol, že v rozhodnom období (roky 2009-2011) postupoval so zachovaním rozumnej\nstarostlivosti; napriek tomu sťažovateľ tvrdí, že mal žaloba uplatniť opravné prostriedky voči rozhodnutiu\nObce Sokoľany.\n25. Vo vzťahu k dani za rok 2009 žalobca uviedol, že Mesto Košice bolo v tom roku nečinné a žalobca\nzaplatil daň za rok 2009 Obci Sokoľany, ktorá mu vyrubila daň na podklade rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 22.11.2007 sp. zn. 6Sp/18/2007, ktorým vtedy krajský súd rozhodol o merite veci,\nteda o priebehu katastrálnej hranice.\n26. K argumentácii sťažovateľa o rozdielnosti súdenej veci s okolnosťami rozsudku Najvyššieho súdu\nsp. zn. 2Sžf/37/2010 žalobca uviedol, že napriek malým odchýlkam ide o druhovo rovnaké prípady, a\npreto by mali byť posudzované rovnakým spôsobom.\n27. Žalobca napokon navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)\npreskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\nnedôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n29. Kasačný súd rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorý tvrdil, že krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s oboma dôvodmi, pre ktoré považoval\nkrajský súd preskúmavané rozhodnutie za rozporné so zákonom, teda s názorom o záväznosti údajov\nkatastra i o neprípustnosti dvojitého zdanenia.\n30. Argumentáciu sťažovateľa v zásade možno zhrnúť do tvrdenia, že údaje o dotknutých\nnehnuteľnostiach, zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011, boli vyvrátené a stratili\nhodnovernosť tým, že Nálezom Ústavného súdu bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu o odmietnutí\nodvolania Mesta Košice proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní o\nopravnom prostriedku (podľa 3. hlavy piatej časti O.s.p.) proti Rozhodnutiu Správy katastra, ktorým sa\nrozhodlo o priebehu hranice katastrálneho územia Z. v prospech Obce Sokoľany. Na podporu tohto\nsvojho tvrdenia sťažovateľ uvádzal, že záznam nemá právotvorný charakter, resp. má len evidenčnú\nfunkciu, čím naznačoval, že nie je vôbec dôležité, kedy k vykonaniu záznamu (28.04.2011) došlo.\n31. V konaní nebola sporná chronológia sporu o priebeh hranice katastrálnych území, ani chronológia\ndaňového konania, preto kasačný súd vychádza z nesporných údajov, ktoré obsiahlo popísal aj krajský\nsúd v napadnutom rozsudku. Sporným tak ostala len otázka, či pre určenie, ktorý samosprávny celok\n(Obec Sokoľany/Mesto Košice) bol príslušným správcom dane z nehnuteľností pre rok 2011. Krajský\nsúd zrozumiteľne odôvodnil svoje stanovisko, podľa ktorého boli v daných okolnostiach rozhodujúce\núdaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011 (predovšetkým údaj, že nehnuteľnosti sa\nnachádzajú v k. ú. Z.). S týmto právnym posúdením veci sa kasačný súd stotožňuje a preto len čiastočne\nzopakuje a nanovo sformuluje argumenty v jeho prospech.\n32. Je zrejmé, že určenie, ktorý správca dane je príslušný na správu dane z nehnuteľností, má veľký\nvýznam nielen z hľadiska procesného, ale má dopady aj na finančné záujmy, teda príjmovú stránku\njednotlivých obcí, keďže príjem z dane z nehnuteľností je príjmom obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť\nnachádza. Zároveň je treba mať na zreteli právnu istotu daňovníka, ako i všeobecnú schopnosť\n\nvlastníkov nehnuteľností zúčastňovať sa (či aspoň sledovať vývoj) sporov medzi obcami o priebeh hraníc\nkatastrálnych území.\n33. Zaiste aj kvôli predchádzaniu sporom, zjednodušeniu správy daní, ako i umožneniu predvídať daňové\npovinnosti na jednej strane a daňové príjmy na druhej strane zákonodarca ustanovil za rozhodujúci stav\nk 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach, § 3 ods. 10 písm. a/ zákona\nč. 511/1992 Zb.). Zároveň § 71 ods. 1 Katastrálneho zákona okrem iného uvádza, že záväzné údaje\nkatastra sa používajú na účely správy daní a poplatkov. Podľa § 41 ods. 1 sa práva k nehnuteľnostiam\nsa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými,\nprípadne aj záväznými údajmi katastra.\nPodľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa\nnepreukáže opak. Podľa ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné\nčíslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho\núzemia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej\njednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,\núdaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa\nnepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra \"E\".\nPodľa § 71 ods. 3 Katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú\npoužívať.\n34. Sťažovateľ vo všetkých štádiách konania v podstate tvrdil, že napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011\nsa podľa údajov katastra zdaňované pozemky nachádzali v k. ú. Z., nemalo sa vychádzať z údajov\nkatastra, pretože ich hodnovernosť bola podľa neho vyvrátená tým, že v dôsledku účinkov Nálezu\nÚstavného súdu prestalo byť právoplatné Rozhodnutie Správy katastra (v spojení s nadväzujúcimi\nrozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu). Ako však výstižne argumentoval\nžalobca a aj krajský súd, Ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území,\nale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona,\nako i celkovej koncepcie katastra nehnuteľností však hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až\nvtedy, keď sa preukáže opak týchto zapísaných údajov. A tak, hoci nepochybne dňom právoplatnosti\nNálezu Ústavného súdu sa Rozhodnutie Správy katastra stalo opäť neprávoplatným, nemožno zo\nznámych skutkových a právnych okolností dovodiť, že by od toho dňa bolo zároveň preukázané, že\nzdaňované nehnuteľnosti nepatria do k. ú. Z.. Ani fakt, že Rozhodnutie Správy katastra, na základe\nktorého bol vykonaný záznam v roku 2009 (v prospech Obce Sokoľany), stratilo právoplatnosť, nemal\nvplyv na to, že záväzným údajom katastra ku dňu 01.01.2011 bol zápis zdaňovaných nehnuteľností do\nk. ú. Z..\n35. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd de facto rešpektoval v tom čase už neprávoplatné\nRozhodnutie Správy katastra, mýli sa. Krajský súd rešpektoval údaje katastra ku dňu 01.01.2011, pričom\nabstrahoval od toho, na základe čoho a akým procesom sa tieto údaje do katastra zapísali; zároveň\nabsentovalo rozhodnutie, ktorým by bol takto zapísaný údaj vyvrátený, teda dôkaz o nesprávnosti\nzapísaného údaju. Tento postup krajského súdu bol správny a vyplýva aj citovaných ustanovení zákona.\n36. Pre posúdenie veci je irelevantným právnym problémom, či v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného\nsúdu mala byť podľa zákona (záznamom) vykonaná zmena zápisu v katastri alebo nie, a kedy táto\nzmena mala byť vykonaná.\n37. Rovnako aj z hľadiska účelu právnej úpravy katastra nehnuteľností (zvlášť ustanovení o záväznosti\na hodnovernosti), ako i požiadavky právnej istoty v daňových veciach, kasačný súd nepochybuje o\nsprávnosti právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu, keď za rozhodujúce pre vyrubenie dane\nako i pre určenie správcu dane považoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011.\nZa rozporné so zákonom teda považoval prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie,\nktoré vychádzali z neochvejného (no nepodloženého) presvedčenia konajúcich úradov, že zdaňované\nnehnuteľnosti k onomu dňu patrili do k. ú. R. a teda nachádzali sa v Meste Košice. Pre rozhodovanie\noboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené dôkazom o\nopaku. Strata právoplatnosti Rozhodnutia Správy katastra totiž sama osebe nemá účinky opačného\nrozhodnutia.\n38. Kasačný súd sa nebude na tomto mieste venovať sporom o výklad obsahu tradičného pojmu\nmateriálna publicita katastra a správnosť jeho použitia na aktuálnu právnu úpravu, čo sa stalo medzi\nstranami v konaní o kasačnej sťažnosti sporným. Rovnaký postoj zaujíma kasačný súd k náznakom\nsporu o záväznosť súdneho rozhodnutia (najmä rozhodnutia ústavného súdu). Pre rozhodnutie vo veci\n\ntotiž postačuje vyššie poskytnutý výklad, podľa ktorého pre určenie správcu dane a ostatných pre daňové\nveci rozhodujúcich skutočností sú záväzné údaje zapísané v katastri, ak nie je preukázaný opak; v\nprejednávanej veci nijakým rozhodnutím do dňa 01.01.2011 nebolo meritórne (ani len neprávoplatne)\nrozhodnuté o tom, že údaj katastra (o identite katastrálneho územia) je nesprávny.\n39. S týmito úvahami potom čiastočne súvisí druhý okruh argumentov sťažovateľa, ktorý spochybňoval\nzáver krajského súdu o relevancii odvedenia dane Obci Sokoľany zo strany žalobcu. Kasačný súd opäť\nzdôrazňuje dôležitosť hodnoty právnej istoty v daňových veciach, ktorá sa v obdobných situáciách, ako je\nsúdená vec, prejavuje nielen v podobe zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí\n(rozhodnutie Obce Sokoľany), ale aj v daňových veciach významnou požiadavkou na rozpoznateľnosť\nči predvídateľnosť povinností daňového subjektu. Žalobca mal právo (a vlastne aj povinnosť) vychádzať\npri podávaní daňového priznania zo záväzných údajov katastra, pokiaľ neboli relevantným spôsobom\nvyvrátené. Za takéto vyvrátenie nepochybne nemožno považovať výzvu na podanie daňového priznania\nMestom Košice, v ktorej sa odkazovalo na Nález Ústavného súdu (kasačný súd poznamenáva, že\nrovnakú výzvu Mesto Košice adresovalo žalovanému aj vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam rokov\n2009 a 2010). Nie je namieste ani vyčítať žalobcovi, že nepodal opravný prostriedok proti platobnému\nvýmeru Obce Sokoľany, pokiaľ bol uzrozumený so svojou daňovou povinnosťou, navyše pri vynaložení\nprimeranej obozretnosti. Kasačný súd poznamenáva, že nie je možné od daňového subjektu očakávať,\nže bude osobitne zisťovať ešte aj to, na základe akého právneho titulu a akým právnym postupom\nboli do katastra zapísané štandardné údaje o tom, v ktorom katastrálnom území sa nachádza jeho\nnehnuteľnosť, a prípadne sa potom zaoberať otázkou, aký postup zvolí príslušný katastrálny orgán po\nstrate právoplatnosti tohto titulu.\n40. Napokon sťažovateľ namietal proti poukazovaniu krajského súdu na rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011, tvrdiac, že išlo o mierne odlišný skutkový stav. V uvedenom\nprípade síce išlo o odlišný skutkový stav, ale vtedy Najvyšší súd trval na záväznosti údajov katastra\nna daňové účely dokonca aj v prípade rozporu zapísaných údajov s verejnými listinami (právoplatnými\nrozhodnutiami). V súdenom prípade však nebol preukázaný ani len rozpor medzi verejnou listinou\nexistujúcou k 01.01.2011 a zapísanými údajmi katastra.\n41. Keďže kasačný súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu, a ani\niné okolnosti uvádzané sťažovateľom nevyhodnotil ako dôvod pre zrušenie rozsudku krajského súdu,\nkasačnú sťažnosť zamietol.\n42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nS.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný,\nčo znamená úspech žalobcu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/21/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "35304bd6-1911-4999-b40f-04d65512bb26:88afb118-0133-45f0-85ee-ab444b86f137", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200139.2", "spisova_znacka": "6S/21/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/21/2017 z 7. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200139.2"}, {"guid": "d0d05842-12df-490f-a9e0-8a9bd4467a0c:7924ebca-ec8a-4133-926e-8c633801d8c9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5", "spisova_znacka": "6Sp/18/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/18/2007 z 11. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5"}], "citovane_v": []}