{"guid": "a48bc752-1d0a-4c67-8770-b592a0763b59:a7d39e9a-51b0-44a9-b696-dda5ad3ab6f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200103.1", "spisova_znacka": "10Asan/4/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/4/2019 z 27. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2019, sp. zn. 10Asan/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200103.1", "identifikacne_cislo": "7017200103", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-92.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 92 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-92.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-92", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7d39e9a-51b0-44a9-b696-dda5ad3ab6f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200103.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200103.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200103.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/4/2019\n7017200103\n27. 11. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200103.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) P.. N. F., bytom K. R. XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr.\nJánom Garajom, MBA, advokátom, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovanej Slovenskej\ninšpekcii životného prostredia, ústredie, útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniova 17D, 831\n01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3397001716/7838 - 37303/Šav zo\ndňa 25. novembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 10Sa/5/2017-54 zo dňa 26. februára 2018 v spojení s opravným uznesením č. k.\n10Sa/5/2017-80 zo dňa 19. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Košice, ako prvoinštančný\nsprávny orgán, rozhodnutím č. 3397501716/4509-26179/Var zo dňa 30.08.2016, podľa § 92 ods. 2 písm.\nb) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 543/2002 Z.z.“) s použitím § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) uložil žalobcovi pokutu 300,- € za priestupky podľa § 92\nods.1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorých sa dopustil tým, že:\na) vykonal činnosť zakázanú podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z., pretože v dňoch\n01.-02.08.2015 zorganizoval verejnosti prístupné spoločenské podujatie na parc. č. KN- C 463/1 v kat.\núz. N., na území Národného parku Slovenský raj, kde platí 3. stupeň ochrany, b) vykonal činnosť\nzakázanú podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorou bol\ndňa 02.08.2015 vjazd a státie osobným motorovým vozidlom značky Dacia Duster (EČV: E.-XXXBJ )\nna parc. KN-C č. 463/1 kat. úz. N. (na pozemku za hranicami zastaveného územia obce), na území\nNárodného parku Slovenský raj, kde platí 3. stupeň ochrany.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 3397001716/7838-37303/Šav zo dňa\n25.11.2016 prvoinštančné rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. V odôvodnení uviedol, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca nenamieta skutkové zistenia\nsprávnych orgánov, ktoré viedli k záveru o jeho zodpovednosti za priestupky, ale v správnej žalobe a aj\nv priebehu konania pred súdom namietal nesprávne hodnotenie jeho motívov, úmyslu ako závažnosti\nnásledkov zisteného protiprávneho konania, pričom vytýkal žalovanému aj nedostatočné zhodnotenie\nvšetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výšku uloženej sankcie vrátane toho, že\nje nezamestnaný. V tej súvislosti správny súd zdôraznil, že žalobca v odvolaní zo dňa 04.10.2016 proti\nrozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie nenamietal výrok o vine, ale jeho odvolanie smerovalo\niba voči výroku o treste, ktorý podľa jeho názoru bol neprimerane vysoký, preto žiadal žalovanú, aby mu\nza spáchanie priestupkov bolo uložené pokarhanie, prípadne, aby výška pokuty bola z tam uvedených\ndôvodov primerane znížená.\n5. Žalobca v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov o uložení pokuty za spáchané\npriestupky žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm.\nc), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) S.s.p. Tak ako to vyplýva zo zistení správneho súdu, žalobca\nv správnej žalobe však tieto zákonom stanovené dôvody pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu\nvo vzťahu k výroku o spáchaní priestupku neodôvodnil, pretože dôvody jeho správnej žaloby smerujú\nvýlučne vo vzťahu k dôvodom výroku rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie.\n6. V danom prípade v priebehu konania pred správnym súdom bolo preukázané, že zo strany žalobcu\ndošlo k spáchaniu priestupkov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prvoinštančného správneho orgánu, ako\naj v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej, za čo bola žalobcovi v rámci priestupkového konania uložená\npodľa § 92 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. a v zmysle zásad uvedených v § 12 ods. 1 a 2\nzákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 300,- €. Správny súd sa stotožnil so zistením skutkového stavu\nsprávnymi orgánmi tak prvej inštancie ako aj žalovanou, pretože skutkový stav bol zistený dostatočne\na tvoril postačujúci základ pre ustálenie zodpovednosti žalobcu za priestupky.\n7. Žalobca v žalobnom petite žiadal okrem zrušenia rozhodnutí správnych orgánov alternatívne výšku\nuloženej pokuty moderovať tak, aby správny súd z ním uvedených dôvodov, špecifikovaných v správnej\nžalobe rozhodnutie správnych orgánov zmenil a znížil výšku sankcie (pokuty), alebo od jej uloženia\nupustil. Z ustanovenia § 198 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že zákon pre uplatnenie sankčnej moderácie pri\nsprávnom trestaní ustanovuje tri dôvody, ktoré sa viažu na spôsob rozhodovania správneho súdu a to:\na) neprimeranosť sankcie povahe skutku, b) likvidačný charakter sankcie pre žalobcu a c) dosiahnutie\núčelu správneho trestania samotným prejednaním veci. Pod neprimeranosťou sankcie k povahe skutku\nje pritom nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie\nsankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie, alebo jej výška. V zásade rozhodnutie\nmoderačným spôsobom prichádza do úvahy iba v prípade, keď orgán verejnej správy pri ukladaní\nsankcie nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, teda druh a výška sankcie navonok nie sú\nv rozpore so zákonom, teda vo všeobecnosti za príslušný správny delikt v širšom zmysle bolo možné\ntakúto sankciu v predmetnej výške uložiť. Dôvody pochybenia zo strany žalovaného môžu byť rôzne,\nale primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k\nspáchanému skutku. Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom,\nktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý\nod okolností konkrétneho prípadu. Likvidačný charakter sankcie predstavuje osobitnú kategóriu, keď\ndruh sankcie, alebo jej výška sú síce uložené v zákonom povolenej podobe a rozsahu, no vo vzťahu\nk subjektívnym pomerom žalobcu majú likvidačný charakter. Dosiahnutie účelu správneho trestania\nsamotným prejednaním veci prichádza do úvahy iba pri menej závažných správnych deliktoch.\n8. Aj keď správny orgán prvej inštancie ako aj žalovaná v tejto veci pri svojom rozhodovaní o ukladaní\npokuty žalobcovi vo výške 300,- € nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, povinnosťou súdu\nbolo vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu skúmať, či táto sankcia je primeraná povahe skutku,\nči by mohla mať pre žalobcu likvidačný charakter, prípadne, či účel správneho trestania nemožno\ndosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Správny súd po zhodnotení rozhodujúcich skutočností dospel\nk záveru, že v prípade žalobcu neprichádza do úvahy upustenie od uloženia sankcie, pretože podľa\nnázoru súdu účel správneho trestania v tomto prípade nemožno dosiahnuť iba samotným prejednaním\n\nveci. V okolnostiach danej veci je podstatným, že žalobca sa dopustil dvoch priestupkov, pričom vedel,\nže koná v rozpore so zákonom, pretože bol upozornený na zákonom požadovanú výnimku, ktorú\nvšak v čase uskutočnenia ním organizovaného podujatia nemal udelenú, no napriek tomu v uvedenej\nakcii pokračoval. Takéto porušenie zákona nemožno považovať za menej závažné, pretože ochrana\nprírody a životného prostredia je celospoločenským záujmom, najmä v rámci zákonom vymedzeného\núzemia, ktorým je aj Národný park Slovenský raj. Aj keď nedošlo k škodlivým následkom, žalobca\nsa dopustil priestupkov konaním, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujmy spoločnosti. Pri zohľadnení\nkritérií uvedených v § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. sa aj výška uloženej pokuty na dolnej\nhranici sankčného rozpätia javí ako primeraná a zodpovedajúca ohrozeniu zákonom chráneného\nzáujmu. V súvislosti s moderovaním výšky pokuty neobstojí argumentácia žalobcu, že konal pod tlakom\nočakávania cca 100 ľudí, ktorí mali záujem sa plánovanej akcie zúčastniť, pretože tak ako to vyplýva z\nobsahu administratívneho spisu, žalobca v predstihu vytvoril webovú stránku, na ktorej okrem dátumu\nplánovanej akcie uviedol aj presné GPS súradnice, teda vopred presne vedel, kde bude podujatie\nuskutočnené, preto bolo jeho povinnosťou v rámci jeho prípravy zabezpečiť aj všetky povolenia, súhlasy\na prípadne aj zákonom stanovené výnimky, tak aby pri jeho realizácii nedošlo k porušeniu zákona. Ak\ntakto vo veci nepostupoval, je výlučne na jeho zodpovednosti aj znášanie následkov takéhoto konania,\nvrátane zákonnej a zákonným spôsobom uloženej pokuty. Z kontextu tvrdení žalobcu, vo vzťahu k\njeho argumentácii, že tak v čase spáchania priestupkov ako aj v čase súdneho pojednávania bol\nnezamestnaný, sa správny súd zaoberal aj prípadnou moderáciou uloženej pokuty, ktorá by mohla\nmať pre žalobcu likvidačný charakter. Žalobca však v tomto smere súdu nepredložil žiadne dôkazy na\npreukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že je nezamestnaný, aký je jeho príjem, prípadne aké sú jeho\nmajetkové pomery, teda pred súdom nepreukázal, že uložená pokuta vo výške 300,- € by pre žalobcu\nmohla mať likvidačný charakter.\n9. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods.1 a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho žalobnými námietkami.\nPodľa jeho názoru nemá povinnosť preukazovať svoje osobné a majetkové pomery a namieta absenciu\npoučenia a ex offo zisťovania pomerov sťažovateľa správnymi orgánmi. Sťažovateľ tiež nesúhlasí s\nnázorom krajského súdu, podľa ktorého prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je určený\nrozsahom odvolacích dôvodov proti rozhodnutiu, ktoré mu predchádzalo.\n12. Žalovaná vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodala.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2019\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n14. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia\nsprávnych orgánov o uložení pokuty, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský\nsúd zo zistení uvedených sťažovateľom a správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom\nspise.\n15. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je\nzakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným\nskútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami\nzastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice,\ngaráže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.\n16. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň\nochrany, je zakázané\na) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,\ne) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné\nspoločenské podujatie.\n17. Podľa § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť\nzakázanú podľa § 7a ods. 4 a 7, § 7b ods. 2, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 alebo\n§ 24 ods. 4, 6, 9 a 11.\n18. Podľa § 92 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 písm. c) až s)\nmožno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci.\n19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na\nzávažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol\nspáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom\nbol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\n20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných\nv jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie\npostihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.\n21. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovanej, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n22. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu ako aj správnych orgánov, že v predmetnom\nkonaní nebolo sporné, že zo strany sťažovateľa došlo k spáchaniu priestupkov, za čo bola sťažovateľovi\nv rámci priestupkového konania podľa § 92 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. a v zmysle zásad\nuvedených v § 12 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 300,- €. Spáchanie\npriestupku sťažovateľ v konaní nenamietal.\n23. Sťažovateľ v konaní namietal iba výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú a\nže súd neskúmal jeho majetkové a osobné pomery. K veci kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej\njudikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite\nzdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti\nviazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia\nje síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná\núvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať\nzávažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti,\naby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho\npozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť,\nspôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\n24. Z podkladov spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovanej, je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že správne orgány výšku uvedenej pokuty\nriadne odôvodnili, v rámci skúmania subjektívnej i objektívnej stránky priestupkov, s prihliadnutím na\nskutočnosti, ktoré sú v prospech i v neprospech sťažovateľa, a primerane a zákonným spôsobom\n\nuplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli, že zohľadnili závažnosť porušenia zákona, jeho\nnásledky, význam chráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný.\n25. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu a represívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak,\naby sa sankcionovaná osoba v budúcnosti vyvarovala porušení zákonných povinností, za súčasného\nsplnenia podmienky jej primeranosti s ohľadom na porušenú povinnosť a okolnosti prípadu. Správne\norgány použili v prípade sťažovateľa svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, keď\nsťažovateľovi uložili za spáchanie dvoch priestupkov pokutu vo výške 300 €, teda v dolnej hranici\nzákonného rozpätia od 0 € do 3.319,39 €. Pokutu vo výške 300 € tak nemožno ani podľa názoru\nkasačného súdu považovať za neprimerane prísnu. Úvahu, na základe ktorej dospeli správne orgány\nk stanovenej výške pokuty, riadne odôvodnili a ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia.\nKasačný súd sa tiež stotožnil s odôvodnením krajského súdu týkajúcim sa nepoužitia sankčnej\nmoderácie v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ nesmie zabúdať na to, že sa dopustil dvoch priestupkov\na výška pokuty bola uložená na spodnej hranici zákonom dovolenej sadzby.\n26. K námietke sťažovateľa, že krajský súd nevykonal dokazovanie ohľadom majetkových a osobných\npomerov sťažovateľa kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Sťažovateľ v konaní pred správnymi\norgánmi a ani v konaní pred súdom nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by výška sankcie za spáchané\npriestupky bola pre sťažovateľa likvidačná. Sťažovateľ má okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú\npovinnosť a zatiaľ čo povinnosť tvrdenia sťažovateľ splnil, dôkazné bremeno neuniesol, pretože žiadne\ndôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Na záver kasačný súd k veci dodáva, že správnemu\norgánu alebo súdu, povinnosť zisťovať majetkové a osobné pomery obvineného z priestupku, pri\nukladaní sankcie zo zákona nevyplýva.\n27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}