{"guid": "ec1fe954-dfbd-4660-8424-f24bf65fe597:8aa2f13c-3a96-413a-bfcd-f8942b40e20a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200082.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/1/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 7Sžsk/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7017200082.1", "identifikacne_cislo": "7017200082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-41.odsek-12", "nazov": "§ 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-41.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-16", "nazov": "§ 18 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-12", "nazov": "§ 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-34", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-41", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8aa2f13c-3a96-413a-bfcd-f8942b40e20a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/1/2018\n7017200082\n29. 05. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:7017200082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nJUDr. V. Q., narodený X. marca XXXX., bytom v A. č. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v\nBratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 5. decembra\n2016, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11538, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach z 8. septembra 2017, č. k. 1Sa/4/2017-44, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 8. septembra 2017, č.\nk. 1Sa/4/2017-44, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nz 5. decembra 2016, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/2016/11538, ktorým tento podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 5. augusta 2016, Číslo: KE1/\nOPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/119409-0019, ktorým podľa § 34 ods. 1, § 41 ods. 12, § 18 ods. 12 a 16\nzákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel\nžiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách Článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len\n„Dohovor OSN“), Článkov 1 ods. 2, 7 ods. 5 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 1 ods. 2, § 2\nods. 1, 2, § 18 ods. 8, 16, 18, § 34 ods. 1 a § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych\nveciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti\nSSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n\n3. Krajský súd mal z obsahu podanej žaloby preukázané, že žalobca namietal nesprávne právne\nposúdenie veci, a to z hľadiska nesúladu s medzinárodnou zmluvou s poukazom na prednosť Dohovoru\nOSN. Namietal rozpor napadnutého rozhodnutia žalovaného s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN tvrdiac,\nže je diskriminovaný v hodnote majetku a príjmu, pričom za týmto účelom žalobca navrhol, aby krajský\nsúd postupom podľa § 100 ods. 1\npísm. b/ SSP prerušil konanie a podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania\npodľa osobitných právnych predpisov (zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov; pozn. súdu). V takto\nžalobcom vytýčenom rámci krajský súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade\nzákona č. 447/2008 Z.z., jeho ust. § 41 ods. 12, § 18 ods. 16, § 18 ods. 18 s ustanoveniami Článku 5 ods.\n1 Dohovoru OSN, pretože na základe vlastného uváženia má za to, že uvedené ustanovenia zákona č.\n447/2008 Z.z. sú v súlade s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN, keďže ako žalobca, tak aj všetky ostatné\nosoby, na ktoré sa aplikuje zákon, podľa názoru súdu sú posudzované rovnako a majú aj rovnaký nárok\nna svoju ochranu, ako aj požívajú rovnaký úžitok zo zákona, bez diskriminácie, či už ide o žalobcom\ntvrdení vyšší príjem alebo majetok v porovnaní s inými jednotlivcami Slovenskej republiky. Nakoniec ani\nžalobca neuviedol a ani súdu z vlastnej činnosti nie je známy ani jeden taký prípad, v ktorom by žalovaný\npostupoval inak, ako postupoval v žalobcovom prípade. Žalobcom citované všeobecné právne závery\nz rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorých ide o\ncelkom iné skutkové prípady a právne závery, bez toho, aby ich žalobca stotožnil so svojím prípadom,\nktorý je daný v jeho veci a na ktoré sa žalobca odvoláva, nepostačuje. Preto súd návrh žalobcu na\nprerušenie konania, keďže nemal žiadnu pochybnosť o rozpore uvedených ustanovení § 41 ods. 12, §\n18 ods. 16 a § 18 ods. 18 zákona s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN zamietol.\n4. Následne krajský súd uviedol, že žalobca v podanej žalobe, ktorej jediným bodom bol žalobcom\nnamietaný nesúlad Článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN, nemohol priznať úspech, pretože žalobca v žalobe\nničím nepreukázal, že je diskriminovaný žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného. Rozhodnutie\nžalovaného podľa názoru súdu je v súlade s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN, pretože žalobca bol\nposudzovaný podľa zákona č. 447/2008 Z.z. rovnako ako ostatné zdravotne postihnuté osoby, bola\nmu poskytnutá rovnaká ochrana zo zákona ako iným zdravotne postihnutým osobám. Ak žalobca\nnesplnil zákonnom stanovené podmienky, na ktoré zákon (vnútroštátny) sa v Článku 5 ods. 1 Dohovoru\nOSN odvoláva, potom mu nemohol byť priznaný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s\nautomatickou prevodovkou pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v § 18 ods. 16 a § 18 ods.\n18 zákona č. 447/2008 Z.z. v spojitosti s prílohou č. 13 k menovanému zákonu.\n5. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a rovnako\ntak postupoval aj prípade návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP.\n6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. K porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa Článku 46 ods. 1, Článku\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd uvádzal, že vo svojich podaniach namietal skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím\nžalovaného mu bol upretý nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek\ndiskriminácie (poukazoval na to, že nemá nárok na výhody zo zákona z dôvodu výšky jeho príjmu a\nmajetku) s tým, že zo strany krajského súdu zostali tieto argumenty nepovšimnuté. V tejto súvislosti\nžalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej cit.: „ ... rozsudky\nsúdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené“ (napríklad Garcia Ruiz v.\n\nŠpanielsko), „ ... národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili\nsvoje rozhodnutia“ (napríklad Hadjianastassiou v. Grécko), „ ... jednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru\n(Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd; pozn.) na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov“ (Vetrenko c. Moldavsko), alebo na špecifický argument sa vyžaduje\nosobitná a jasná odpoveď (Krasuyla v. Rusko). Tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III.\nÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 311/07, I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, IV.\nÚS 14/07, I. ÚS 33/2012, I. ÚS 265/05, II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V kontexte uvedeného žalobca\nkonštatoval, že krajský súd nedal špecifickú odpoveď na jeho námietky uvedené v podaniach, v ktorých\ntvrdil, že žalovaný mu nepriznal výhodu zo zákona - príspevok na kúpu osobného motorového vozidla\ns automatickou prevodovkou z dôvodu jeho príjmu a majetku, čím došlo k porušeniu Článku 5 ods.\n1 Dohovoru OSN. Dodal, že podľa komplexného posudku žalobca splnil podmienky k tomu, aby mu\nbol priznaný úžitok zo zákona - príspevok na kúpu osobného motorového (vozidla), avšak dôvodom\njeho nepriznania bol diskriminačný dôvod, teda jeho príjem a majetok. Nakoľko napadnutý rozsudok vo\nsvojom odôvodnení obsahuje extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi\nzisteniami, žalobca považoval rozsudok za arbitrárny.\n10. Žalobca tiež namietal, že krajský súd neprerušil konanie a vec nepredložil Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky na rozhodnutie o súlade § 41 ods. 12, § 18 ods. 16 a § 18 ods. 18 zákona\nč. 447/2008 Z.z. s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN. Uviedol, že krajský súd svoj postup odôvodnil\ntým, že právne závery rozsudkov, na ktoré žalobca poukázal sú skutkovo a právne iné prípady. V\ntejto súvislosti žalobca konštatoval, že ak dôjde sudca všeobecného súdu k záveru, že zákon, alebo\njeho časť, ktoré majú byť pri riešení konkrétnej veci použité, sú v rozpore s ústavným poriadkom,\nje povinný vec predložiť na rozhodnutie podľa Článku 125 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky. Nevyhnutnou procesnou podmienkou pre uvedený postup je právoplatné\nprerušenie konania (PL. ÚS 39/2014). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu, respektíve\npráva na spravodlivé súdne rozhodnutie v danom prípade môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným\nsúdom zvolený procesný postup [neakceptovanie návrhu sťažovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku] dosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo veci samej (I.\nÚS 53/2010). Poukázal na skutočnosť, že systémovo zákon č. 447/2008 Z.z. stojí na iných právnych\nzákladoch ako Článok 5 ods. 1 Dohovoru OSN. So systémovým prístupom zakotveným v predmetnom\nčlánku sa však zákonodarca ku dňu podania žaloby nevysporiadal. Žalobca má preto za to, že zvolený\npostup krajského súdu má v danej veci takú intenzitu, ktorá ovplyvnila rozhodnutie vo veci samej.\n11. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti žalobca namietal záver krajského súdu, podľa ktorého je\nrozhodnutie žalovaného v súlade s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN, pretože žalobca bol posudzovaný\npodľa zákona rovnako ako ostatné zdravotne ťažko postihnuté osoby a bola mu poskytnutá rovnaká\nochrana zo zákona ako iným zdravotne postihnutým osobám. V tejto súvislosti žalobca namietal, že\nnetvrdil, že mu nebola poskytnutá rovnaká ochrana zo zákona, ale namietal, že nemá rovnaký úžitok\nzo zákona bez akejkoľvek diskriminácie a tvrdil, že Dohovor OSN v žiadnom ustanovení neumožňuje\nvylúčiť určitú skupinu zdravotne ťažko postihnutých osôb z nároku na úžitok zo zákona. Poukázal\nna § 11 zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred\ndiskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), podľa ktorého\nkonanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh\nosoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca\nje povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania\n(ods. 1), žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca\noznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania došlo (ods. 2), na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého\nzaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 3). K\nprenosu dôkazného bremena tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.\nÚS 90/2015, podľa ktorého „Antidiskriminačné spory je potrebné vo všeobecnosti považovať za náročné\nna dokazovanie, a to hlavne vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom formulovaného záveru\nje práve špecifikum rozloženia dôkazného bremena zakladajúce sa na povinnosti žalobcu oznámiť súdu\nskutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať (teda nie bez pochybností ustáliť), že k porušeniu\n\nzásady rovnakého zaobchádzania došlo. Aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze z 8. októbra\n2015 vo veci sp. zn. III. ÚS 880/15 za ťažiskovú v antidiskriminačných sporoch považuje úvahu, či v\nkonkrétnom prípade žalobca dôkazné bremeno uniesol a založil tým presun dôkazného bremena na\nžalovaného; taká úvaha musí vyplývať zo starostlivo zvážených skutkových okolností prípadu. Ide teda\no osobitosť antidiskriminačných sporov orientujúcu pozornosť ústavno-súdneho prieskumu práve na\nkvalitu hodnotenia dôkazov z hľadiska toho, či konajúci všeobecný súd skutočne starostlivo prihliadol\nna všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 132 OSP).“ V tomto smere žalobca ďalej uviedol, že žalovaný\nnepreukázal po presune dôkazného bremena pri poskytovaní výhod - príspevku na kúpu osobného\nmotorového vozidla, že postupoval v danej veci voči žalobcovi nediskriminačne, čím došlo k porušeniu\n§ 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z.\n12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že Národná rada Slovenskej republiky\ns dohovorom OSN vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o\nmedzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej\nrepubliky dohovor ratifikoval 28. apríla 2010. Ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená v depozitári\ngenerálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol\nplatnosť 25. júna 2010. Dohovor OSN bol inkorporovaný do nášho právneho poriadku, teda je jeho\nsúčasťou s režimom prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu (Článok 7 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky), ukladá záväzky štátom, a preto vzhľadom na jeho právnu silu a pred zákonmi\nSlovenskej republiky bolo povinnosťou správnych orgánov vykladať jednotlivé ustanovenia školského\n(?) zákona v súlade s Dohovorom OSN, prípadne správne orgány mohli priamo aplikovať pravidlá\nmedzinárodného práva obsiahnuté v Dohovore OSN. Ďalej konštatoval, že aj podľa judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky „do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo,\naby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že\nk reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne\nsúladne interpretovaná, platná a účinná právna norma.“ (IV. ÚS 77/02) a tiež, že domáhať sa práva\nna súdnu a inú právnu ochranu možno len v medziach príslušných zákonov, pričom však v súlade\ns čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy\n(predtým podľa čl. 11 ústavy) majú príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách vrátane Dohovoru prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a\nslobôd. Tiež uviedol, že cit.: „ ... klasický prístup k diskriminácii, ktorý je založený na komponentoch\nakcesority a (porov. PL. ÚS 14/98, PL. ÚS 4/97, PL. ÚS 18/97, PL. ÚS 4/00, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS\n10/02, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 38/04) a kvalifikovaného kritéria - zakázaného dôvodu (porov. PL. ÚS\n8/04), a teda pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný\nalebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. V\neurópskej konštitucionalistike sa občas ustupuje z týchto pozícií a súdy ústavného typu preskúmavajú\naj skutočnosť, či nedošlo k porušeniu rovnosti bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo či\nnedošlo k porušeniu rovnosti na základe iného než kvalifikovaného kritéria. Súdy tak vlastne skúmajú\nnapadnuté rozhodnutia a postupy v kontexte rýdzeho princípu rovnosti. Napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu by však prešlo aj takýmto intenzívnym testom rovnosti, pretože nebolo preukázané (a sťažovateľka\nani nenamietala), že by správne orgány rozhodujúce o priznaní príspevku na osobnú asistenciu a\nnásledne všeobecné súdy rozhodovali vo veci sťažovateľky vzhľadom na sťažovateľkino pohlavie,\nrasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie (príp. vzhľadom na iné kritérium)\nodlišne, ako rozhodovali o žiadostiach iných žiadateľoch o príspevok na asistenciu, ktorí boli vzhľadom\nna ich ťažké zdravotné postihnutie v identickej situácii (t. j. že by títo žiadatelia mali rovnaké zdravotné\npostihnutie, rovnakú mieru zdravotného postihnutia, rovnaké ekonomické zázemie, poberali rovnaké\ndávky, mali obdobné sociálne zázemie, vo veci by boli vypracované obdobné odborné posudky a pod., a\nna rozdiel od sťažovateľky im bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu).“ Uviedol, že Dohovor OSN v\nČlánku 5 zakotvuje zákaz akejkoľvek diskriminácie, teda neustanovuje kvalifikované kritéria - zakázané\ndôvody diskriminácie, priznáva však nárok na výhody zo zákona všetkým osobám v identickej situácii,\nteda fyzickým osobám posúdeným za osoby s ťažký zdravotným postihnutím. Zdôraznil, že zákon č.\n447/2008 Z.z. nepriznáva osobám s ťažkým zdravotným postihnutím s vyšším príjmom a majetkom\nnárok na rovnaký úžitok zo zákona, ako osobám s nižším príjmom a majetkom s tým, že Dohovor OSN\n\nv žiadnom ustanovení neumožňuje vylúčiť určitú skupinu zdravotne ťažko postihnutých osôb z nároku\nna úžitok zo zákona. Došlo teda k porušeniu Článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN.\n13. Ďalej žalobca poukázal na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem\ndiskriminácia v zmysle Článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa vo\nvšeobecnosti prípady, keď sa s osobou alebo skupinou bez zodpovedajúceho odôvodnenia zaobchádza\nhoršie, ako s inými, a to aj keď menovaný dohovor nevyžaduje priaznivejšie zaobchádzanie. K porušeniu\nrovnosti v právach dôjde vtedy, ak sa s rôznymi subjektami nachádzajúcich sa v rovnakej situácii\nzaobchádza rozdielnym spôsobom bez toho, aby existovali objektívne a rozumné dôvody pre uplatnenie\nrozdielneho prístupu. V tejto súvislosti skonštatoval, že zákon č. 447/2008 Z.z. poskytuje výhody, a to\npríspevok na kúpu osobného motorového vozidla, teda podozrenie spadá do rozsahu práv zakotvených\nv tomto dohovore, žalovaný vylučuje z poskytovania príspevkov - výhod zdravotne ťažko postihnuté\nosoby s vyšším príjmom a majetkom, žalobcovi ako zdravotne ťažko postihnutej osobe žalovaný v\nkomplexnom posudku navrhol kompenzácie, čiže je v totožnej situácii ako iné osoby, ktorým sa príspevok\nposkytuje. Dodal, že rozdielne zaobchádzanie žalovaný odôvodňuje solidárnym prístupom, teda od\nurčitého príjmu a majetku zdravotne ťažko postihnutej osoby sa príspevky tejto osobe neposkytujú, čo\nvšak Dohovor OSN neumožňuje, nakoľko priznáva všetkým zdravotne ťažko postihnutým osobám nárok\nna rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.\n14. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti poukázal na Článok 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým\nbez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,\nnárodný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné\npostavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. V tejto\nsúvislosti konštatoval, že účelom menovaného článku je ochrana pred diskrimináciou. Diskriminácia\nnie je hodnotenie ľudí podľa ich individuálnych vlastností, ale hodnotenie podľa príslušnosti k určitej\nspoločenskej skupine, ďalej, že zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý\naspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného\nrozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu (PL. ÚS 8/2014),\ndiskriminačný je taký postup, ktorý rovnaké, alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom\nho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (II. ÚS 159/07, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 88/07, PL. ÚS 21/00,\nPL. ÚS 6/04, prípadne II. ÚS 5/03).\n15. Uzavrel, že zákon č. 447/2008 Z.z. poskytuje výhody len určitej skupine zdravotne ťažko postihnutých\nosôb, kde kritériom je ich majetok a príjem. Takéto osoby sa však ocitli v rovnakej situácii, preto im vznikol\nnárok na rovnaké výhody na základe lekárskeho a komplexného posudku, avšak zákon zdravotne ťažko\npostihnuté osoby s vyšším príjmom a majetkom vylúčil z nároku na príspevok na základe kritéria - príjmu\na majetku. Dohovor OSN však zmluvnému štátu neumožňuje vylúčiť z práva na výhody zo zákona\nurčitú skupinu osôb, a to s vyšším príjmom a majetkom, nakoľko zakotvuje nárok na rovnaký úžitok zo\nzákona pre každú zdravotne postihnutú osobu. Je teda zrejmé, že s jednou skupinou adresátov noriem\nv porovnaní s inou skupinou sa zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého\ndruhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie.\n16. Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov prerušil konanie a\npredložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o súlade ustanovení § 41 ods. 12,\n§ 18 ods. 16, § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN, alebo, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 2. novembra 2017 považujúc\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z.\nV celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n18. K vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti sa žalobca vyjadril podaním z 29. decembra 2017.\nNa dôvodoch podanej kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu zotrval. Poukázal na rozsudok Najvyššieho\n\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/83/2014 podľa ktorého Dohovor OSN je súčasťou právneho\nporiadku Slovenskej republiky, a teda povinnosťou správnych orgánov bolo aj vzhľadom na jeho právnu\nsilu a prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky vykladať jednotlivé ustanovenia školského zákona\nv súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, prípadne správne orgány\nmohli priamo aplikovať pravidlá medzinárodného práva obsiahnuté v Dohovore. S poukazom na nálezy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02 a III. ÚS 64/2000 konštatoval, že do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde\nlen vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna\nnorma. Dodal, že všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy\nv prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a\nslobôd (II. ÚS 148/06, m.m. IV. ÚS 95/08). Ďalej žalobca v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora\nEurópskej únie uviedol, že v zmysle článku 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak je Únia zmluvnou\nstranou medzinárodných zmlúv, inštitúcie EÚ sú viazané takýmito zmluvami a v dôsledku toho majú\ntieto zmluvy prednosť pred aktami Únie (C-366/10), prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela\nÚnia pred sekundárnou právnou úpravou vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere\nvykladaná v súlade s týmito zmluvami (C-320/11, C-330/11, C-382/11 a C-383/11). Tiež z rozhodnutia\n2010/48 vyplýva, že Únia schválila Dohovor OSN, v dôsledku čoho sú ustanovenia Dohovoru OSN od\nnadobudnutia jeho platnosti neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie (Haegeman 181/73). V\nsúvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pred ľudské práva poukázal na rozsudok vo veci Guberina\nproti Chorvátsku, podľa ktorého Prijatím Dohovoru OSN sa žalovaný štát zaviazal riadiť sa príslušnými\nzásadami, akými sú prijímanie primeraných úprav, dostupnosti a nediskriminácie zdravotne postihnutých\nosôb, s cieľom ich plného zapojenia do všetkých zložiek života na rovnakej úrovni s ostatnými.\nV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n24. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny;\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 5.\ndecembra 2016, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11538, ktorým tento podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 5. augusta 2016, Číslo: KE1/\n\nOPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/119409-0019 o nevyhovení žiadosti žalobcu a nepriznaní peňažného\npríspevku na kúpu osobného motorového vozidla.\n26. Krajský súd zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o súlade ustanovení § 41 ods. 12, § 18 ods. 16 a ods. 18\nzákona č. 447/2008 Z.z. s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN.\n27. Cieľom Dohovoru OSN je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých\nľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k\nich prirodzenej dôstojnosti (Článok 1)\n28. Podľa Článku 2 Dohovoru OSN, diskriminácia „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“\nje každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých\ncieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých\nľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo\ninej oblasti na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia\nprimeraných úprav;\n29. Podľa Článku 4 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť\na podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so\nzdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na\ntento účel sa zmluvné strany zaväzujú prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia\nna uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; prijať všetky príslušné opatrenia vrátane\nzákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré\npredstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv\nosôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; zdržať sa akéhokoľvek konania\nalebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali\nv súlade s týmto dohovorom; prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe\nzdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku;\n30. Podľa Článku 4 ods. 2 Dohovoru OSN, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, každý\nštát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru sa zaväzuje prijať opatrenia v maximálnom rozsahu\nsvojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej spolupráce s cieľom postupne\ndosiahnuť plnú realizáciu týchto práv bez toho, aby to malo vplyv na záväzky obsiahnuté v tomto\ndohovore, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom bezprostredne uplatniteľné.\n31. Podľa Článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné\npred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez\nakejkoľvek diskriminácie.\n32. Podľa Článku 28 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným\npostihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a\nubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia\na presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.\n33. Podľa Článku 28 ods. 2 písm. a/ - e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb\nso zdravotným postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez diskriminácie na\nzáklade zdravotného postihnutia a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie\ntohto práva vrátane týchto opatrení s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký\nprístup k službám zásobovania obyvateľstva čistou vodou a zabezpečiť im prístup k vhodným a\ncenovo dostupným službám, pomôckam a k iným formám pomoci pre potreby súvisiace so zdravotným\npostihnutím; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám a dievčatám so zdravotným\npostihnutím a starším osobám so zdravotným postihnutím, prístup k programom sociálnej ochrany a k\nprogramom znižovania chudoby; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktoré\nžijú v chudobe, prístup k pomoci od štátu s úhradou výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím\nvrátane vhodného vzdelávania, poradenstva, finančnej pomoci a odľahčovacích služieb; zabezpečiť\nosobám so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby; zabezpečiť osobám\nso zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.\n\n34. Podľa Článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n35. Podľa Článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n36. Podľa Článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na\ntakú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\n37. Podľa Článku 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2\nustanoví zákon.\n38. Podľa Článku 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.\n4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n39. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na\nkompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení\npreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len \"preukaz\"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu\nso zdravotným postihnutím (ďalej len \"parkovací preukaz\") a právne vzťahy na účely posudzovania\npotreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)\n40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1\nje podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za\njej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto\nzákonom.\n41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného\npostihnutia (ďalej len \"kompenzácia\") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého\nzdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona\nalebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely\ntohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1)\n42. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je\nznevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s\nfyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a\nktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.\n43. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z., pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a\npri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného\npredpisu 29) (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov; pozn. súdu) platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v\nčase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak § 45 ods. 9\naž 11 neustanovuje inak.\n44. Podľa § 18 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z., hranice príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu sú ustanovené v prílohách č. 10\naž 14.\n45. Podľa Prílohy č. 13 k zákona č. 447/2008 Z.z., skutočnosťou na určenie výšky peňažného príspevku\nna kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou je päťnásobok sumy životného\nminima.\n\n46. Podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na\nkompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba,\nna ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či\nhodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán bez poplatku.\n47. Podľa § 41 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne\nalebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím\npresahuje hranicu príjmu podľa § 18 ods. 16.\n48. Podľa § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z., ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa\nodníme a zastaví sa jeho výplata.\n49. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal\npreukázané, že žalobca žiadosťou z 24. mája 2016 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie\npeňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla (s automatickou prevodovkou).\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 5. augusta 2016, Číslo: KE1/OPPnKŤZPaPČ/\nSOC/2016/119409-0019 nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu\nosobného motorového vozidla. Na základe podaného odvolania žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a\npotvrdil prvostupňové správne rozhodnutie.\n50. V konaní nebolo sporným, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím\nodkázanou na sprievodcu s určenou mierou funkčnej poruchy 70 %. Rovnako nebolo medzi účastníkmi\nsporné, že žalobca má z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle žalovaným vyhotoveného\nKomplexného posudku z 29. novembra 2016, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2016/12300\nsociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, kde je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom, v oblasti zvýšených výdavkov, kde je odkázaný na ich kompenzáciu v súvislosti so\nzabezpečením prevádzky motorového vozidla. Taktiež v súvislosti s diétnym stravovaním, hygienou ako\naj v súvislosti s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je odkázaný na príslušné\nkompenzačné príspevky.\n51. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (s automatickou prevodovkou) nebol\nžalobcovi priznaný s poukazom na Prílohu č. 13 k zákonu č. 447/2008 Z.z., podľa ktorej skutočnosťou na\nurčenie výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou\nje päťnásobok sumy životného minima a tiež na ustanovenie § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z.,\npodľa ktorého sa peňažný príspevok na kompenzáciu neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho\nvýplata, ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39.833 eur.\n52. Správne orgány, ako aj krajský súd nespochybňovali, že Dohovor OSN je medzinárodnou zmluvou,\nktorá má prednosť pred zákonmi podľa Článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasili však\ns tvrdením žalobcu, že zákon č. 447/2008 Z.z. poskytuje výhody len určitej skupine zdravotne ťažko\npostihnutých osôb, kde kritériom je ich majetok a príjem, čím dochádza k neodôvodnenej diskriminácii\n(a vylúčeniu z poskytovania príspevkov) skupiny zdravotne ťažko postihnutých osôb s vyšším príjmom\na majetkom. Zásadné pochybenie správnych orgánov prvého a druhého stupňa videl teda žalobca\nv aplikácii príslušných a na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. v konaní a\nrozhodovaní o jeho žiadosti o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, nakoľko je\npresvedčený, že tieto ustanovenia sú v priamom rozpore s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN, podľa\nktorého zmluvné štáty uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú\nnárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.\n53. Na úvod najvyšší súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je\nzaložený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém\nsociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej\nčinnosti umožňujúcej fyzickej osoby byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné\n(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa\n\nuplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci\nktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel\nod poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky\nnie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi\noprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci\nvychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám,\nktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému\nspočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo\nmožno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie.\nV tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne\niba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára\nsystém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale\nzároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc\nje financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na\nzáklade životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica\npríjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze\nako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona\nč. 447/2008 Z.z.\n54. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a\nslobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele,\nDruhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré\nvyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie\nprvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaneho prípadu) predovšetkým materiálnej\nstránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky\nuplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti\nod ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa\npotom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte\ns Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto\nje v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných\npodmienok (ods. 2) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi)\nbližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce\n(zákon č. 311/2001 Z.z.), zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom\ndôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004\nZ.z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na\nzáklade verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych\nslužbách, zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu\nstarostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že\nesenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava\nustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.\n55. Medzi tieto zákony je nutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z. cieľom ktorého je\npodpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej\naktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto\nzákonom. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne\ndôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného\npostihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo\nposkytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej\nochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov) s tým, že za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej\nlegislatívy považovať znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného\npostihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a\n\nza rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať\nsama. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravujúci tzv. testované dávky (kam teda patrí aj peňažný príspevok na\nkúpu osobného motorového vozidla) okrem splnenia zákonnej podmienky odkázanosti na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 zákona), pre splnenie ktorej je relevantným lekársky\nposudok, okrem tohto (zdravotného hľadiska) stanovil aj ďalší limit - nastavenie stropu (výšky) príjmu\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať,\nže peňažný príspevok bude náležite plniť svoju esenciálnu kompenzačnú funkciu, pretože potenciálny\nžiadateľ o príspevok preukázateľne disponuje takým príjmom, z ktorého sa vie v tomto ohľade zabezpečiť\nsám. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca v pozícii žiadateľa na osobitnom\na predpísanom tlačive z 8. apríla 2016 vyhlásil, že vlastní majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur.\nZároveň na základe dokladov predložených žalobcom, respektíve doložených do spisu na dožiadanie\nsprávneho orgánu bolo preukázané, že príjem žalobcu za rok 2015 činil spolu 37.269,12 eur; takto\nzistený príjem pozostával z invalidného dôchodku, nemocenských dávok (za obdobie od 1. januára 2015\ndo 31. januára 2015), príplatku za výkon funkcie prokurátora a čistého príjmu za rok 2015. Vzhľadom na\ntieto zistené skutočnosti, aj podľa názoru najvyššieho súdu bol správny postup správnych orgánov, keď\nnevyhoveli žiadosti žalobcu a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nepriznali.\nVýška príjmu žalobcu a jednak aj hodnota jeho majetku, mu objektívne umožňuje, aby si dôsledky\nťažkého zdravotného postihnutia vykompenzoval z vlastných finančných zdrojov. Znevýhodnenie, ktoré\nv oblasti mobility skutočne má, dokáže (i napriek svojmu skutočne ťažkému zdravotnému postihnutiu)\nprekonať vlastnou zásluhou a vlastným pričinením. Žalobca ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím nie je v situácii hmotnej ani sociálnej núdze, čo v konečnom dôsledku ani sám žalobca\nnenamietal. Nerozporoval spôsob výpočtu jeho príjmu na účely konania o peňažnom príspevku na kúpu\nosobného motorového vozidla a ani vyhodnotenie výšky hodnoty majetku, ktorý vlastní. Nemal teda\nvýhrady k záveru správnych orgánov, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2015 bol vyšší ako\npäťnásobok sumy životného minima a ani k záveru, že vlastní majetok v hodnote prevyšujúcej 39.833\neur.\n56. K namietanej diskriminácii najvyšší súd uvádza, že zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z.z.\nupravil právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so\nsprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na\núčely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (zákon č.\n305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov). Zákon sa vzťahuje na ochranu fyzických osôb s ťažkým\nzdravotným postihnutím s tým, že hlavný cieľ spočíva v podpore ich sociálneho začlenenia do\nspoločnosti za súčasne ich aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach\nustanovených týmto zákonom. Z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že práva ustanovené\ntýmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania\nustanovenou osobitným predpisom; týmto zákonom je zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní\nv niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(antidiskriminačný zákon), ktorý v odseku 2 ods. 1 upravuje, že dodržiavanie zásady rovnakého\nzaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo\nviery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej\norientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,\nnárodného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (zdravotné postihnutie;\npozn. súdu) alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1a) (zákon č.\n583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o\njednotlivé kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, aby sa predišlo jej\nzneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania\nžiadostí a samotného poskytovania peňažných príspevkov, teda zakotvuje jednotlivé oblasti, v ktorých sa\nsociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú, posudkovú činnosť, zisťovane príjmu\na majetku, druhy peňažných príspevkov, príslušné orgány a ch pôsobnosť, konanie a povinnosti a\nzodpovednosť fyzickej osoby vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu. Ako jednu z\npodmienok na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla stanovuje aj limit\n- nastavenie stropu (výšky) príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je\nmožné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju esenciálnu kompenzačnú\n\nfunkciu (prejav ekonomickej a sociálnej politiky štátu). Týmto spôsobom však štát v žiadnom prípade\nnezasahuje do ochrany a postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba\npozitívny záväzok vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v rozsahu, ktorý je\nprijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a\nabsolútnej solidarity garantoval poskytovanie peňažných príspevkov, prípadne ďalších výhod plynúcich\nz tohto zákona v absolútne všetkých prípadoch, t.j. systémom „každému a vo všetkom“. Možno v tejto\nsúvislosti poukázať i na Článok 13 bod 1 Európskej sociálnej charty, podľa ktorého na zabezpečenie\núčinného výkonu práva na sociálnu a lekársku pomoc sa zmluvné strany zaväzujú zabezpečiť, aby sa\nktorejkoľvek osobe bez dostačujúcich finančných prostriedkov, ktorá nie je schopná si ich zabezpečiť či\nuž vlastným úsilím, alebo z iných zdrojov, najmä dávkami zo systému sociálneho zabezpečenia, poskytla\nprimeraná pomoc a v prípade choroby nevyhnutná starostlivosť, ktorú si jej stav vyžaduje.\n57. Tiež nebolo preukázané (a žalobca ani nenamietal), že by správne orgány rozhodujúce o priznaní\npeňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla rozhodovali vo veci žalobcu vzhľadom\nna jeho pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný\nalebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie (napríklad\nzdravotné postihnutie) odlišne, ako rozhodovali o žiadostiach iných žiadateľoch o peňažný príspevok\ntohto typu, ktorí boli vzhľadom na ich ťažké zdravotné postihnutie v identickej situácii (t. j. že\nby títo iní žiadatelia mali rovnaké zdravotné postihnutie, rovnakú mieru zdravotného postihnutia,\nrovnaké ekonomické zázemie, poberali rovnaké dávky, mali obdobné sociálne zázemie, vo veci by\nboli vypracované obdobné odborné posudky a podobne, a na rozdiel od žalobcu im bol priznaný\npeňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla). Najvyšší súd z uvedených dôvodov nemohol\nprisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté diskriminačne\na tým aj v rozpore s Článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nprípadne aj s Článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN. Navyše vo vzťahu k Dohovoru OSN najvyšší súd\n(odhliadnuc od už vyššie uvedeného) považuje za potrebné uviesť, že rozpor s menovaným článkom\nani nie je daný, nakoľko žalobca namietal výlučne tú skutočnosť, že vo vzťahu k jeho osobe došlo k\ndiskriminácii, kritérium ktorej mal predstavovať majetok (príjem), teda, že v konaní správnych orgánov\ndochádzalo k neodôvodnenej diskriminácii (vylúčeniu z poskytovania príspevkov) skupiny zdravotne\nťažko postihnutých osôb s vyšším príjmom a majetkom. Žalobcom namietaná diskriminácia sa teda\nnedotýkala žalobcu ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale výlučne ako fyzickej osoby\ns vyšším príjmom, respektíve majetkom vyššej hodnoty, než ktorú určuje zákon č. 447/2008 Z.z.\n58. V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne zdôvodnený, najvyšší\nsúd uvádza, že rozsudok je vo svojej podstate odôvodnenia pomerne stručný, avšak vzhľadom na\nto, že žalobcom podaná žaloba obsahovala iba jeden vecný žalobný bod, ku ktorému sa krajský súd\nvyjadril, nebol daný dôvod na jeho zrušenie. Odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania,\nje postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol\nzákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil\ns vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch\nstupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o príslušnom peňažnom príspevku.\n59. Žalobca v kasačnej sťažnosti citoval právne závery z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva,\nSúdneho dvora Európskej únie ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, tieto však boli buď tak\nvšeobecného charakteru, ktoré by bolo možné aplikovať skoro na každú prejednávanú vec bez reálne\na konkrétne založeného vzťahu k nej, alebo v nich išlo o celkom iné skutkové prípady a právne závery\ns tým, že žalobca ich nestotožnil so svojím prípadom v danej veci, čo je však nedostatočné.\n60. Najvyšší súd rovnako ako súd krajský nepovažoval tiež za dôvodné prerušiť konanie podľa §\n100 ods. 1 písm. b/ SSP a predložiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o\nsúlade ustanovení § 41 ods. 12, § 18 ods. 16, § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. s Článkom 5\nods. 1 Dohovoru OSN. Nakoľko žalobný bod ako aj dôvody prezentované žalobcom a podľa neho\nodôvodňujúce prerušenie konania splývajú, respektíve vychádzajú z toho istého právneho základu,\nnajvyšší súd bez ďalšieho odkazuje na svoje zdôvodnenie uvedené vyššie a návrh žalobcu na prerušenie\nkonania zamietol.\n\n61. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n62. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému\nich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n63. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/4/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}