{"guid": "fb63ca81-d20f-43d6-a0be-67f613368b93:15e2a7df-7ae2-4595-bdd4-0dea69a8a670", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016201319.1", "spisova_znacka": "10Asan/21/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/21/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Asan/21/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016201319.1", "identifikacne_cislo": "7016201319", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15e2a7df-7ae2-4595-bdd4-0dea69a8a670", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201319.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201319.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/21/2018\n7016201319\n30. 01. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:7016201319.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nART-ES, s.r.o., so sídlom Hlavná 107, Košice, IČO: 36 577 260, zastúpeného JUDr. Ladislavom\nMiklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia,\nÚstredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0013/99/2016 z 26. októbra 2016, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/127/2016-54 z 28. marca\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/127/2016-54 z 28. marca 2018 podľa § 190 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovanej č. SK/0013/99/2016 z 26. októbra 2016. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že\núčastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalovaná ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím č. SK/0013/99/2016 z 26. októbra 2016\npotvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický\nkraj č. P/0358/08/15 z 23. novembra 2015, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 500 eur\npre porušenie povinnosti predávajúceho vyplývajúcej z § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle\nktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku. Z rozhodnutia žalovaného\nvyplýva, že žalobca pri kontrolnom nákupe dňa 20. augusta 2015 v prevádzkovej jednotke žalobcu:\nCukráreň ART, Hlavná 107 v Košiciach v žiadnej forme nevydal spotrebiteľom, t. j. inšpektorom SOI,\ndoklad o kúpe 1 ks zákusku Figaro 150g, zakúpeného vo vykonanom kontrolnom nákupe a účtovanom\npracovníkom žalobcu v sume 1,50 eura.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že zodpovednosť účastníka konania vyplývajúca\nz porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 v nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. je\nobjektívnou zodpovednosťou za nesplnenie právnych povinností v právnych vzťahoch týkajúcich sa\nochrany spotrebiteľa, pôsobí teda objektívne, bez ohľadu na zavinenie. Podľa záverov krajského súdu\nv konaní pred správnym orgánom bol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol preukázaný najmä\nInšpekčným záznamom z vykonanej kontroly, ktorý je podpísaný tak inšpektormi Slovenskej obchodnej\n\ninšpekcie, ako aj pracovníkom žalobcu a jeho konateľom, a z jeho obsahu vyplýva, že pri kontrolnom\nnákupe obsluhujúci predavač nevydal kupujúcim inšpektorom v postavení spotrebiteľov doklad o kúpe\n1 ks zákusku Figaro v cene 1,50 eura.\n4. Skutočnosť, že zakúpený zákusok bol inšpektorom skonzumovaný, nebráni preukázaniu jeho\nzakúpenia, pretože existencia výrobku a jeho zakúpenie bolo dostatočne preukázané. Krajský súd\npoukázal na to, že v inšpekčnom zázname nevzniesol zamestnanec žalobcu, ani jeho konateľ žiadne\nnámietky a konštatovaný skutkový stav nerozporovali.\n5. Na námietku žalobcu, že správny orgán nepreukázal, že pracovníkovi žalobcu bol poskytnutý\ndostatočný čas na vydanie dokladu o kúpe, krajský súd s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.\no používaní elektronickej registračnej pokladnici a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 289/2008 Z.z.“) uviedol, že po zakúpení výrobku bolo povinnosťou obsluhujúceho\npersonálu túto skutočnosť zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici, nachádzajúcej sa v\nkontrolovanej prevádzke a kupujúcemu ihneď po jeho vytlačení doklad odovzdať, čo sa však nestalo.\nKrajský súd s poukazom na vyjadrenie pracovníka žalobcu, ktorý do inšpekčného záznamu uviedol, že\nv čase kontrolného nákupu toho mal veľa, zabudol na to, ale ináč bločky vždy vydáva, dospel k záveru,\nže tento pracovník aktívne nevykonal žiadne kroky k tomu, aby takýto doklad o nákupe vydal. Krajský\nsúd tiež uviedol, že žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že na začiatku kontroly a pri kontrolnom\nnákupe bol prítomný iba jeden z inšpektorov, a v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie, ktoré by\ntakúto skutočnosť bolo spôsobilé preukázať.\n6. K námietke žalobcu, že v správnym konaní bolo porušené jeho právo na tlmočníka, krajský súd\nuviedol, že právne predpisy Slovenskej republiky priznávajú tým, ktorí vyhlásia, že neovládajú slovenský\njazyk, právo na tlmočníka, v preskúmavanej veci však zo strany pracovníka žalobcu ako aj konateľa\nk takémuto vyhláseniu nedošlo a v inšpekčnom zázname obaja napísali vlastnoručne svoje vyjadrenie,\nresp. stanovisko, že sa konateľ vyjadrí neskôr. Aj keď tieto vlastnoručné zápisy obsahujú gramatické\nchyby a sú štylisticky nedokonalé, ich obsah je zrozumiteľný a jednoznačný. Krajský súd preto prijal\nzáver, že pracovník žalobcu ako aj jeho konateľ rozumeli priebehu kontroly ako aj porušeniu zákona,\nktorého sa dopustili. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalobca podniká na území SR od roku 2014\na štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti je totožná osoba od jej vzniku až doteraz, preto je takmer\nnemožné, aby po tak dlhom čase pobytu na území SR, ako aj aktívneho podnikania konateľ žalobcu\nnerozumel slovenskému jazyku v dostatočnej miere pre pochopenie okolností vykonanej kontroly.\n7. Pokiaľ žalobca namietal, že v rámci administratívneho konania malo byť nariadené ústne\npojednávanie, na ktorom by malo dôjsť ku konfrontácii s inšpektormi vykonávajúcimi kontrolu, krajský\nsúd s poukazom na § 21 ods. 1 a § 32 ods. 1 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) uviedol, že správny orgán má v každom jednotlivom prípade vo\nsvojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má nariadiť ústne pojednávanie v prípade,\nak bude mať svoje opodstatnenie, t. j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu\nskutkových okolností prípadu. S poukazom na závery vyplývajúce z inšpekčného záznamu, ktorého\nobsahom sú aj vyjadrenia predavača žalobcu, krajský súd dospel k záveru, že za takého dôkazného\nstavu nemožno správnym orgánom vytknúť záver o nepotrebnosti nariadenia ústneho pojednávania.\n8. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu ohľadne náležitosti výroku a odôvodnenia\nrozhodnutí vydaných v preskúmavanej veci. Uviedol, že z výroku rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach z 23. novembra 2015 je zrejmé vecné, časové aj miestne\nvymedzenie skutku, za ktorý uvedený správny orgán vyvodil voči žalobcovi administratívnoprávnu\nzodpovednosť. Potvrdením uvedeného rozhodnutia preskúmavaným rozhodnutím žalovaného z 26.\noktóbra 2016 nedošlo k zmene skutkových zistení ani k zmene právnych záverov súvisiacich s právnou\nkategorizáciou administratívneho deliktu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z.\nRozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú vo výrokovej časti a v odôvodeniach konkrétne\núdaje vzťahujúce sa na preskúmavanú právnu vec, teda skutkové zistenia a právne vysporiadanie sa\ns tvrdeniami účastníka konania. Skutok je vo výroku rozhodnutia dostatočným spôsobom opísaný a\nnie je zameniteľný s iným, a to aj napriek tomu, že vo výroku nie je uvedený konkrétny čas, kedy\ndošlo ku kontrolnému nákupu. Z rozhodnutia žalovaného sú však zrejmé okolnosti, za akých došlo ku\nkontrolnému nákupu, a tie zodpovedajú tomu, čo je zachytené v Inšpekčnom zázname.\n\n9. Na námietku ohľadne nedostatočnej žurnalizácie administratívneho spisu krajský súd uviedol, že\nadministratívny spis obsahuje všetky listiny vzťahujúce sa na administratívne konanie, chronologicky\nusporiadané s ich očíslovaním a zároveň obsahový prehľad administratívneho spisu s označením názvu\npísomností v ňom obsiahnutých. Jednotlivé doklady spisu sú číslované v časovom a logickom slede,\nčím nevznikol žiaden priestor na manipuláciu s týmto spisom v zmysle neskoršieho vyberania, resp.\ndopĺňania tohto spisu a žalobca ani žiadne takéto konania netvrdil.\n10. K uloženej sankcii krajský súd uviedol, že správne orgány uložili žalobcovi peňažnú pokutu v dolnej\nhranici zákonnej sadzby a výšku tejto pokuty aj dostatočne odôvodnili.\n11. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného\nako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodnutí\nsa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho\nporiadku).\n12. Z rozsudku krajského súdu podľa neho nie je zrejmé, ako sa správny súd vysporiadal s námietkou\nžalobcu, že inšpekčný záznam nemôže slúžiť ako dôkaz, pokiaľ nebol v správnom konaní vykonaný.\nKrajský súd nepreskúmal zákonnosť postupu žalovaného, ktorý spočíva vo vyhotovení inšpekčného\nzáznamu a jeho splnených podmienkach, aby mohol byť použitý ako dôkaz v správnom konaní. Z\ndoterajšej judikatúry (rozsudok NSS ČR č. j. 4Ads/177/2011-120) vyplýva, že inšpekčný záznam nie je\ndôkazom neotrasiteľným a jeho závery môžu byť spochybnené ako dôkazy následne v správnom konaní.\n13. Žalovaný postupuje pri vykonávaní kontroly len podľa kompetenčného zákona č. 128/2002 Z.z.\no štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“), pričom podľa tohto zákona\nnie je definovaný inšpekčný záznam, postup jeho vyhotovenia ani jeho náležitosti. Žalobca namietal,\nže v prejednávanej veci nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia žalovaný môže požadovať pri kontrole\nvyjadrenia zamestnancov ako aj vyjadrenia samotného žalobcu. Poukázal pritom na ustanovenie § 4\nods. 3 písm. b) zákona č. 128/2002 Z.z., podľa ktorého Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole\noprávnená požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady.\n14. Podľa názoru žalobcu je zákon č. 128/2002 Z.z. nedokonalý. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 5\ncitovaného zákona, podľa ktorého sa na ustanovenia § 7 ods. 1 až 4 nevzťahuje správny poriadok, avšak\nzákon vôbec nestanovuje, ktorý poriadok, resp. zákon by to mal byť. Pokiaľ neexistuje právny predpis,\nna základe ktorého sa môže osoba, ktorej sú uložené povinnosti podľa § 7 ods. 3 v súvislosti s § 7 ods. 5\nzákona č. 128/2002 Z.z., riadne a zákonne obhajovať voči svojvoľnému postupu orgánu štátnej správy,\ntak je tým popreté právo na obhajobu a riadny proces.\n15. V kasačnej sťažnosti ďalej žalobca namietal porušenie práva na tlmočníka, keď už pri kontrole bolo\nzrejmé, že zamestnanec žalobcu a jediný konateľ žalobcu dostatočne nerozumeli slovenskému jazyku,\npričom v správnom konaní vyhlásil, že nerozumie dostatočne slovenskému jazyku, v ktorom sa konanie\nvedie. Žalobcovi preto nie je zrejmé, na základe akých podkladov dospel krajský súd k záveru, že zo\nstrany žalobcu v konaní nedošlo k vyhláseniu o neporozumení slovenského jazyka.\n16. Poukázal na to, že v Slovenskej republike môžu podnikať aj osoby s inou národnosťou, pričom je\nzrejmé, že pri svojej podnikateľskej činnosti by mali porozumieť slovenskému jazyku. Sťažovateľ sa v\nrámci svojho podnikania dohovorí v „kuchynskej“ reči, avšak v situácii, keď je obvinený z trestného činu,\npriestupku alebo správneho deliktu, a ak vyhlási, že nerozumie dobre slovenskému jazyku, tak jeho\nústavné právo na tlmočníka nemôže byť popierané.\n17. Sťažovateľ namietal nesprávny postup správneho orgánu, ktorý na prejednanie veci nenariadil ústne\npojednávanie. Podľa názoru žalobcu konkrétne okolnosti prípadu odôvodňovali nariadenie ústneho\npojednávania. Poukázal pritom na to, že účastník konania mal protichodný názor ako žalovaný, a tiež\nzdôraznil, že v danej veci práve žalovaný ovplyvnil správny delikt, resp. bol jeho pôvodcom. Pokiaľ sa\nna delikte zúčastňuje aj subjektívne hodnotenie kontrolujúcich osôb, konanie a vyjadrenie tretích osôb,\n\ntak potom je ústne pojednávanie a vykonávanie dôkazov nevyhnutné. Žalobca tiež poukázal na nález\nÚstavného súdu SR č. 231/2010, v ktorom ústavný súd v obdobnom prípade konštatoval porušenie práva\nsťažovateľa, nakoľko bolo zrejmé, že už pri prvotnom zisťovaní skutkového stavu inšpektori žalovaného\nmali za preukázané, že pri komunikácii s nimi im pracovníčka sťažovateľa dostatočne nerozumela, a\npreto následne v správnom konaní, po návrhoch sťažovateľa v správnom konaní malo byť vykonané\nústne pojednávanie. Podľa názoru žalobcu v správnom konaní žalovaný nerešpektoval odporúčanie\nVýboru ministrov Rady Európy č. R (91), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia\nanalogicky zásady ukladania sankcií trestných. Nie je dôležité, či účastník konania v priebehu kontroly\na správneho konania popieral zistený skutkový stav, resp. či predložil nové skutkové tvrdenia, ale\npodstatné podľa žalobcu je, či dôkazy boli v konaní vykonané a či dostatočne preukázali spáchanie\nskutku a zavinenie.\n18. V kasačnej sťažnosti ďalej žalobca namietal záver krajského súdu, ktorý s odkazom na § 8 ods.\n1 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu nákup\nzaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici a doklad odovzdať kupujúcemu. Podľa žalobcu je\nžalovaný v zmysle § 16 zákona č.250/2007 Z.z. oprávnený kontrolovať len vydávanie dokladov o kúpe\ntovarov, nie je však oprávnený kontrolovať dodržiavanie zákona č. 289/2008 Z.z.\n19. Žalobca tiež namietal, že výrok rozhodnutia správneho orgánu je neurčitý, nakoľko v ňom absentuje\npresný čas vykonania kontrolného nákupu, presný opis skutku, najmä kedy sa inšpektor preukázal\nslužobným preukazom. Ani v samotnom odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený čas vykonania\nkontrolného nákupu. Konštatovanie „v čase kontroly...“, uvedené v rozhodnutiach, je nedostatočné a\nneobjektívne na konštatovanie spáchania správneho deliktu.\n20. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je dostatočné, nakoľko v\nňom absentuje konkrétna špecifikácia, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a ktoré skutočnosti\nsprávny orgán nepreskúmal.\n21. V kasačnej sťažnosti žalobca vyčítal krajskému súdu nedostatočné vysporiadanie sa s jeho\nnámietkou ohľadne žurnalizácie administratívneho spisu žalovaného. Podľa žalobcu bol administratívny\nspis žalovaného nedostatočne, resp. až dodatočne žurnalizovaný (opatrený číslami jednotlivých listín),\no čom svedčia rozhodnutia pripojené k žalobe, ktoré nie sú očíslované.\n22. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu je podľa názoru žalobcu príliš formalistické a nedostatočné,\npretože súd vôbec neuviedol, v čom sú žalobné námietky neopodstatnené, prečo považuje inšpekčný\nzáznam za zákonný dôkaz, prečo vykonanie dôkazov žalovaným len pred sebou samým považoval za\nsprávne a zákonné, prečo nevyhodnotil nepredloženie materiálneho dôkazu o vykonaní kontrolného\nnákupu, a či postačuje len tvrdiť, že bolo niečo zakúpené a nemal byť vydaný doklad o kúpe.\n23. Žalobca poukázal na to, že je potrebné ustáliť rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania\nopodstatnenosti nariadenia ústneho pojednávania, pretože existuje množstvo rozsudkov, v ktorých súdy\npriznávajú právo účastníkom konania na ústne pojednávanie, resp. nariadenie ústneho pojednávania\nnepovažovali za dôvodné, pričom sa odvolávajú len na citáciu § 21 správneho poriadku, že „povaha\nveci si to nevyžadovala“. Nakoľko každá povaha vecí je iná, súdy by mali dostatočne odôvodniť povahu\nkonkrétnej veci a až následne sa odvolávať na znenie § 21 správneho poriadku.\n24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe a\nna svojom názore o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj a\nnavrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\n25. Inšpekčný záznam je podľa žalovaného relevantným podkladom rozhodnutia a je záznamom z\nkontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu objektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí\nzodpovedná osoba prítomná pri výkone kontroly a správnosť záznamu potvrdí svojím podpisom, resp.\nuvedie, s čím nesúhlasí.\n\n26. K námietke porušenia práva žalobcu konať pred správnym orgánom za prítomnosti tlmočníka,\nžalovaný zdôraznil, že vo veci je rozhodujúce, aby účastník konania porozumel podstate a matérii\nkonania, ktoré sa proti nemu viedlo. Stotožnil sa s konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa,\npodľa ktorého vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania s vlastnoručným podpisom konateľa\núčastníka konania nevzbudzuje žiadne pochybnosti o dostatočnej úrovni porozumenia úradnému jazyku.\nŽalovaný poukázal aj na to, že žalobca vykonáva na území SR podnikateľskú činnosť už od 9. marca\n2004 a tiež upriamil pozornosť na to, že vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania ako aj\nodvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa boli podané priamo žalobcom (teda nie\nprostredníctvom zástupcu), napísané v slovenskom jazyku, s plným porozumením správnych deliktov,\nza ktoré je zo strany žalovaného sankcionovaný.\n27. Žalovaný mal za to, že procesné práva žalobcu boli zachované. Poukázal na to, že žalobcovi bola\ndaná možnosť vyjadriť sa k dôvodom konania popísaným v oznámení o začatí správneho konania v\nsúlade s § 32 ods. 2 správneho poriadku, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz, resp. neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie porušenia zákona. Pokiaľ išlo o námietku nenariadenia\nústneho pojednávania, žalovaný uviedol, že ústne pojednávanie nepovažoval za dôvodné uskutočniť,\nnakoľko mal k dispozícii vyjadrenie osoby prítomnej pri kontrole ako aj vyjadrenie inšpektorov a podľa\njeho názoru by ústne pojednávanie neprispelo k objasneniu veci, nakoľko skutkový stav považoval\nsprávny orgán za dostatočne zistený.\n28. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že by sám správny orgán prostredníctvom konajúcich osôb\npri výkone kontroly priamo ovplyvňoval správny delikt. Poukázal na to, že Slovenská obchodná inšpekcia\nvykonáva dozor na vnútornom trhu v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z., pričom prostredníctvom svojich\ninšpektorov zisťuje, či nimi kontrolovaný stav sa zhoduje so stavom predpísaným všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi.\n29. Výrok preskúmavaného rozhodnutia obsahuje podľa názoru žalovaného všetky zákonom predpísané\nnáležitosti a obsah skutkovej vety zvolený tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym\norgánom je formulovaný presne a určite. Vo výroku sú presne a nezameniteľne identifikované skutky,\nktoré sú porušením § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., je v ňom konkretizovaný účastník konania,\nkontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontrol, stručné popísanie skutkového stavu ako aj ustanovenie\nprávneho predpisu, ktoré bolo porušené, čím bola daná nezameniteľnosť skutku.\n30. Žalovaný uviedol, že administratívny spis je žurnalizovaný od začiatku správneho konania. K\nnámietke žalobcu uviedol, že správny orgán vyhotovuje dva rovnopisy rozhodnutia vo forme originálu,\npričom jeden je odoslaný účastníkovi konania a jeden je súčasťou administratívneho spisu pre potreby\nsprávneho orgánu a bol riadne zažurnalizovaný. Žalovaný uviedol, že žalobca sám, ani prostredníctvom\nprávneho zástupcu, do spisu nenahliadol, a preto nemôže mať vedomosti o tom, či administratívny spis\nje alebo nie je žurnalizovaný.\n31. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného konštatoval, že vyjadrenie žalovaného ku kasačnej\nsťažnosti je rovnako formalistické, právne nepodložené, ako je jeho zisťovanie, postup a posudzovanie\nskutkového stavu, pričom sa spolieha len na svoje svojvoľné a formálne konštatovanie, že konal\nzákonne, spoľahlivo, dostatočne a objektívne. Jeho vyjadrenie sa neopiera o príslušné právne predpisy.\n32. Žalovaný opätovne uviedol svoje námietky týkajúce sa nezákonnosti inšpekčného záznamu a\njeho nepreskúmateľnosti, nakoľko nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu je táto listina\nvyhotovená. Taktiež poukazoval na to, že bolo povinnosťou žalovaného odstrániť v správnom konaní\nrozpory v tvrdeniach inšpektorov a žalobcu, pričom mal garantovať právo žalobcu vypočúvať alebo dať\nvypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie svedkov vo svoj prospech. Žalobca zotrval na\nsvojich námietkach ohľadne nedodržania práva na tlmočníka, nedodržanie zásad trestného konania\ntak ako to vyplýva z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91), nenariadenia ústneho\npojednávania.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\n\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n34. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj o\nuložení pokuty žalobcovi vo výške 500 eur pre porušenie povinnosti predávajúceho vyplývajúcej z § 16\nods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o\nkúpe výrobku.\n35. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca pri kontrolnom nákupe dňa 20. augusta 2015\nv prevádzkovej jednotke žalobcu: Cukráreň ART, Hlavná 107 v Košiciach v žiadnej forme nevydal\nspotrebiteľom, t. j. inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie, doklad o kúpe 1 ks zákusku Figaro\n150g, zakúpeného vo vykonanom kontrolnom nákupe a účtovanom pracovníkom žalobcu v sume 1,50\neura.\n36. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a napadnuté\nrozhodnutie je zákonné.\n37. Štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj\npôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu upravuje zákon č. 128/2002 Z.z.\n38. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh\npodľa § 2 a podľa osobitných predpisov.\n39. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole\nvnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na\nvnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len \"kontrolované osoby\") vyžaduje odstránenie zistených\nnedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na ich odstránenie.\n40. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole\noprávnená vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov.\n41. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná\ninšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.\n42. Podľa § 5 ods. 6 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od\nkontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.\n43. Podľa § 5 ods. 6 písm. e) zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od\nkontrolovaných osôb, aby v určenej lehote odstránili zistené nedostatky, ich príčiny a škodlivé následky.\n44. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste\npredaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.\n45. Podľa § 6 ods. 2 vety prvej zákona č. 128/2002 Z.z. opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor\nústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam.\n46. Podľa § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolovaná osoba má právo za účasti inšpektorov\nodobrať sama kontrolné vzorky výrobkov, ak to povaha výrobkov umožňuje, a ponechať si časť z každej\ntakto odobratej vzorky.\nKontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä\numožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov, ktoré súvisia s predajom\nvýrobkov a poskytovaním služieb.\n\nKontrolovaná osoba je povinná v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny alebo vykonať\nokamžite nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich a o ich výsledkoch v určenej lehote\nsprávu inšpektorátu.\nKontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a\nzhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných\npredpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu.\n47. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n48. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis\no správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n49. Práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť\norgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami upravuje zákon č. 250/2007 Z.z.\n50. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe\nvýrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené\na) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,\nb) adresa prevádzkarne,\nc) dátum predaja,\nd) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,\ne) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.\n51. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa\nsú\na) ministerstvo,\nb) orgány dozoru a iné príslušné orgány podľa osobitných predpisov,\nc) obce.\n(v poznámke pod čiarou k písm. b) tohto ustanovenia je okrem iného odkaz aj na § 3 zákona č. 128/2002\nZ.z., podľa ktorého je orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia)\n52. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\n53. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter\nprotiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.\n54. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n55. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok\nustanovených zákonom.\n56. Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie\nkonanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.\n57. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n\n58. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci.\n59. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n60. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n61. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n62. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n63. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n64. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej\nregistračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí;\ntúto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem\npodnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.\n65. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej\nregistračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný\ndoklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej\npokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou\npokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu\nodovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje:\na) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice,\nb) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,\nc) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,\nd) ochranný znak,\ne) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,\nf) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,\ng) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby\ndane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu\nuplatňovania dane podľa osobitného predpisu, 14b)\nh) cenu tovaru alebo cenu služby,\ni) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla\nalebo miesta podnikania,\nj) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa\nsadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania\ndane podľa osobitného predpisu, 14b)\nk) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je\nplatiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej\nhodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,\n\nl) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v\nčlenení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu\nuplatňovania dane podľa osobitného predpisu,\nm) zaokrúhlenie ceny,\nn) celkovú sumu platenej ceny,\no) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.\n66. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal použiteľnosť inšpekčného záznamu z kontroly ako dôkazu v\nsprávnom konaní, pričom poukazoval na to, že v právnej norme nie je inšpekčný záznam definovaný.\nNajvyšší súd uvádza, že pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu\nupravuje zákon č. 128/2002 Z.z. Ako vyplýva z kontextu citovaných ustanovení zákona č. 128/2002\nZ.z. (§ 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 3, § 5 ods. 6 písm. e), § 6 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 2) inšpektori,\nprostredníctvom ktorých Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontrolu vnútorného trhu, sú pri\nvýkone kontroly okrem iného oprávnení ukladať kontrolovaným subjektom aj opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov, o čom má inšpektor vyhotoviť písomný záznam. Aj v prejednávanej veci\ninšpektori uložili žalobcovi pri vykonanej kontrole dňa 20. augusta 2015 opatrenie („vydávanie dokladov o\nkúpe pre spotrebiteľa v každom prípade“), ktoré je v písomnej podobe zachytené v inšpekčnom zázname\nz kontroly.\n67. Najvyšší súd má za to, že vyhotovenie písomného záznamu z kontroly má svoj zákonný podklad\nv uvedených ustanoveniach zákona č. 128/2002 Z.z., a to nielen v prípade, ak sú pri kontrole uložené\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, pričom nie je právne významné, ako je tento písomný\nzáznam z kontroly konkrétne formálne pomenovaný (v prejednávanej veci „inšpekčný záznam“), ak\nprávna norma výslovne neustanovuje jeho presné pomenovanie.\n68. Najvyšší súd dospel k záveru, že inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie boli pri výkone kontroly\nv prevádzke žalobcu oprávnení vyhotoviť inšpekčný záznam a s prihliadnutím na znenie a účel zákona\nč. 128/2002 Z.z. je nepochybné, že tento záznam je dôkazným prostriedkom v správnom konaní a\nmôže byť použitý ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu (§ 32 správneho poriadku). Najvyšší\nsúd samozrejme súhlasí s názorom žalobcu, že inšpekčný záznam nie je dôkazom absolútnym,\nneotrasiteľným. Ide o jeden z viacerých dôkazných prostriedkov, ktoré možno v správnom konaní\npoužiť, a jeho váha je vyhodnocovaná v kontexte ostatných dôkazov a skutkových okolností, ktoré v\npriebehu správneho konania vyšli najavo. Právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení nebolo v\nprejednávanej veci žalobcovi upreté. Prvostupňový správny orgán v oznámení o začatia konania žalobcu\nv zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku poučil o práve vyjadriť sa k predmetu konania a navrhnúť\ndôkazy.\n69. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že mu nie je známe, na základe akého ustanovenia\nmohol žalovaný požadovať vyjadrenia kontrolovaných osôb, poukazujúc pritom na ustanovenie § 4\nods. 3 písm. b) zákona č. 128/2002 Z.z. (podľa ktorého Slovenská obchodná inšpekcia je oprávnená\nvyžadovať pri výkone kontroly potrebné informácie a doklady), najvyšší súd dáva do pozornosti\nznenie ustanovenia § 5 ods. 6 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z., podľa ktorého inšpektor je pri\nkontrole oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne\nvysvetlenia. Z uvedeného je zrejmé, že ak inšpektori vyžadovali od žalobcu pri kontrole vyjadrenie ku\nkontrolným zisteniam, konali tak na základe citovaného ustanovenia.\n70. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z.z. a z neho plynúcu\nnejasnosť, podľa akého procesného predpisu sa môže osoba, ktorej sú uložené povinnosti podľa §\n7, zákonne obhajovať, najvyšší súd poukazuje na to, že vylúčenie aplikácie správneho poriadku sa v\nzmysle citovaného ustanovenia viaže výslovne na konanie podľa § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 128/2002\nZ.z., pričom zároveň z ustanovenia § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa tohto\nzákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Generálne\nsa na konanie podľa zákona č. 128/2002 Z.z. použije všeobecný predpis o správnom konaní (správny\nporiadok) a v prípade, ak to zákon č. 128/2002 Z.z. vylučuje, aplikuje sa postup a pravidlá uvedené v\ntomto zákone. Najvyšší súd poukazuje na to, že z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, k akým konkrétnym\nokolnostiam, resp. porušeniam práv žalobcu uvedená námietka smerovala.\n\n71. Žalobca, rovnako ako v konaní pred krajským súdom, aj v kasačnom konaní namietal porušenie\njeho práva na ústne prejednanie veci pred správnym orgánom. Najvyšší súd zhodne so závermi\nkrajského súdu uvádza, že neuskutočnenie ústneho pojednávania pred správnym orgánom neprotirečí\npožiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové\nokolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino\nproti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Vzhľadom na to, že v našom\nprávnom poriadku neexistuje kodifikovaná normotvorba správneho trestania, analogicky sa v týchto\nprípadoch aplikujú niektoré princípy a zásady trestného práva s cieľom poskytnúť subjektu, voči ktorému\nje vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky spravodlivého procesu. Najvyšší súd však v tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať výlučne podľa\ntrestnoprávnych normatívnych ustanovení, ale tieto je potrebné aplikovať primerane, berúc pritom zreteľ\nna platné správnoprávne normy vzťahujúce sa na konkrétnu vec.\n72. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku ponecháva na zvážení správneho orgánu, či k\nprejednaniu veci nariadi ústne pojednávanie, pričom pri vyhodnocovaní potreby ústneho pojednávania\nsprávny orgán prihliada na zákonné kritéria, ktorými sú povaha veci a význam pojednávania pre\nobjasnenie veci. Najvyšší súd poukazuje na to, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou\npísomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel\nod súdneho konania nevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým\nzistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania,\nprípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov.\n73. Správny orgán v prejednávanej veci dospel k záveru, že skutkový stav je dostatočne ozrejmený a\nústne pojednávanie by vzhľadom na žalobcom navrhované dôkazy (výsluch inšpektorov a zamestnanca\nžalobcu, ktorý osobne predal inšpektorom výrobok pri kontrolnom nákupe) k ďalšiemu objasneniu\nveci neprispelo. Ako vyplýva z obsahu inšpekčného záznamu, zamestnanec žalobcu ku kontrolným\nzisteniam podal vysvetlenie, vlastnoručne napísané v tomto znení: „som bol unaveny a som mal ludi aj\nna terasu som musel ist vonku obsluchovat mal som plne hlavu a normalne som zabudel dat bločki.\nBločki stale davam“. Najvyšší súd nezistil, že by žalobca v konaní navrhol, resp. predložil konkrétny\nrelevantný dôkaz, ktorý by vážne spochybnil skutočnosti uvádzané v inšpekčnom zázname, preto nevidí\nnezákonnosť postupu žalovaného v tom, že nenariadil vo veci ústne pojednávanie, pričom správny orgán\nsvoj postup náležite zdôvodnil. Najvyšší súd poukazuje na to, že okrem iného sa ústne pojednávanie\nnariaďuje napríklad v prípade potreby odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov konania.\nUvedenú skutočnosť však nemožno zamieňať zo situáciou, keď sú v konaní tvrdenia kontrolného orgánu\nodlišné od tvrdení kontrolovaného subjektu (čo je v prípade administratívneho trestania viac menej\nprirodzený jav).\n74. Pokiaľ žalobca poukazoval na „nález ústavného súdu SR č. 231/2010“, najvyšší súd sa aj napriek\nnedostatočnému označeniu rozhodnutia Ústavného súdu SR celou spisovou značkou domnieva, že mal\nžalobca na mysli rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. augusta 2010 týkajúce\nsa práva na ústne prejednanie veci pred správnym orgánom. Podľa názoru najvyššieho súdu sa\nnejedná o prípad totožný z prejednávanou vecou, a preto konečné závery ústavného súdu nemožno\nv tomto konaní aplikovať. V náleze sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. augusta 2010 Ústavný súd SR\nuviedol: „...o vykonaných dôkazoch nebola nikdy správnymi orgánmi spísaná riadna zápisnica (za\núčasti štatutárneho zástupcu, resp. konateľa 13 spoločnosti) a sťažovateľka sa v konaniach pred\nsprávnymi orgánmi (ústredným inšpektorátom pod sp. zn. SK/0392/99/08 a predtým inšpektorátom\npod sp. zn. N/0011/04/08 prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu nemohla vyjadriť k veci ústne,\nnemala možnosť byť prítomná pri výsluchu svedkov a nemohla im klásť otázky, aj keď sa toho osobitne\ndožadovala.“ Taktiež ústavný súd poukázal na to, že „v danom prípade došlo k porušeniu princípu\npredvídateľnosti súdneho rozhodnutia, a tým i k porušeniu zásady právnej istoty. Najvyšší súd totiž v\ntomto prípade rozhodol odlišným spôsobom ako prv v prípade skutkovo i právne totožnej veci bez toho,\naby v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol argumenty, pre ktoré bola v danej veci sťažovateľkinmu\nprávu poskytnutá odlišná ochrana, než v inom označenom konaní.“\n75. Najvyšší súd poukazuje na odlišnosti citovaného nálezu ústavného súdu s vecou prejednávanou\nv tomto konaní. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. augusta 2010 v súvislosti s\nporušením práva na ústne prejednanie veci poukázal na to, že o vykonaných dôkazoch nebola nikdy\nsprávnymi orgánmi spísaná riadna zápisnica, sťažovateľka nemala možnosť byť prítomná pri výsluchu\n\nsvedkov a nemohla im klásť otázky, a tiež podľa názoru ústavného súdu došlo k porušeniu princípu\npredvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Najvyšší súd uvádza, že v tomto konaní bol o kontrole spísaný\ninšpekčný záznam, do ktorého sa priamo vyjadrili zamestnanec a štatutárny zástupca žalobcu, a tiež\npoukazuje na to, že v správnom konaní nedošlo k vypočutiu žiadnych svedkov.\n76. V súvislosti s ústnym prejednaním veci pred správnym orgánom najvyšší súd poukazuje na\nuznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014-19 z 5. februára 2014, v ktorom ústavný súd\nvyslovil, že „v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred radou (správnym\norgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní\nprincípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola v tomto\nkonkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného\na nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp.\nuskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumetum asimili PL.ÚS\n12/97).\n77. K namietanému porušeniu práva na tlmočníka najvyšší súd po oboznámení sa s listinami, ktoré\nsú súčasťou administratívneho spisu, dospel k rovnakému záveru, ako krajský súd, že zamestnanec\nžalobcu ako aj konateľ žalobcu rozumeli priebehu kontroly a následnému správnemu konaniu v\ndostatočnej miere. Najvyšší súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri vykonávanej kontrole bolo\nzrejmé, že zamestnanec žalobcu a konateľ žalobcu dostatočne nerozumeli slovenskému jazyku.\nDo inšpekčného záznamu sa obaja vlastnoručne písomne vyjadrili, a aj keď ich vyjadrenie nebolo\ngramaticky a štylisticky správne, jeho obsah a význam je dostatočne zrozumiteľný, pričom tiež svedčí o\ntom, že obaja porozumeli predmetu kontroly a zisteným nedostatkom.\n78. Najvyšší súd poukazuje na obsah listín, ktoré žalobca prostredníctvom svojho konateľa predkladal\npočas správneho konania (vyjadrenie k inšpekčnému záznamu, vyjadrenie k oznámeniu o začatí\nkonania, odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) a ktoré sú napísané v spisovnom\nslovenskom jazyku, vecná argumentácia sa týka predmetu konania, pričom na podporu obhajoby\npráv žalobcu podania obsahujú aj citáciu právnych predpisov. Na námietku žalobcu, že v správnom\nkonaní vyhlásil, že nerozumie dostatočne slovenskému jazyku, najvyšší súd uvádza, že považuje\nza zákonný postup správneho orgánu, ktorý potrebu ustanovenia tlmočníka v konaní vyhodnotil na\nzáklade relevantných skutkových okolností (podania predkladané žalobcom), ktoré takejto potrebe\nvôbec nenasvedčovali.\n79. Najvyšší súd nemôže priznať úspech ani námietke žalobcu ohľadne neurčitého výroku a\nnedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Výrok potvrdzujúceho druhostupňového\nrozhodnutia v spojení s výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je podľa názoru\nnajvyššieho súdu dostatočne jasný a určitý. Vo výroku rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500\neur, je presne identifikovaný žalobca ako adresát individuálneho správneho aktu, je v ňom dostatočne\nkonkretizovaný skutok, ktorý je predmetom sankcie, a to uvedením dňa a miesta výkonu kontroly a\npopísaním skutkového deja, vo výroku je citované ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo konaním\nžalobcu porušené a uložená sankcia je uvedená jasne a určito s dostatočnou inštruktážou k jej realizácii.\nSkutok identifikovaný vo výroku rozhodnutia nepovažuje najvyšší súd za zameniteľný s iným skutkom,\na to aj s ohľadom na absenciu tvrdenia konkrétnych, či aspoň teoretických okolností, ktoré by podľa\nžalobcu mali takúto zameniteľnosť spôsobovať.\n80. Odôvodnenie rozhodnutia odporkyne považuje najvyšší súd za zrozumiteľné, logické,\nzodpovedajúce skutkovému stavu veci a zákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej. Z odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré skutočnosti tvorili podklad rozhodnutia, akými úvahami sa\nsprávny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania.\n81. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov, ktoré mu boli zaslané, neboli opatrené\nčíslom listiny, tak ako je to pri rozhodnutiach založených v administratívnom spise žalovaného. Najvyšší\nsúd uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú spisovú značku a dátum ich vydania, čo\nmožno považovať za ich dostatočnú identifikáciu. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádzal žiadne\nnormatívne ustanovenie, ktoré mal žalovaný porušiť, ani neuviedol, či a akým spôsobom došlo k ujme\n\nna jeho právach, keď rozhodnutia správnych orgánov nie sú opatrené číslom listiny zodpovedajúcej\nich žurnalizácii v administratívnom spise. Nemožno sa preto ubrániť dojmu, že v tomto prípade ide len\no „námietku pre námietku“, teda o tvrdenie, či skôr naznačovanie istých porušení, bez konkrétneho\nlogického zdôvodnenia ich relevantnosti a pomenovania následkov z nich vyplývajúcich.\n82. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne poukazovanie krajského súdu na povinnosť vyplývajúcu\nžalobcovi ako predávajúcemu z § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého je podnikateľ\npovinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej\npokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej\npokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, najvyšší súd k tomu uvádza nasledovné. Povinnosť\nvyplývajúca z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. korešponduje s povinnosťou vyplývajúcou\nz ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., preto krajský súd nepostupoval nezákonne či\nnelogicky, keď svoju argumentáciu podporil aj odkazom na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008\nZ.z. Z textu odôvodnenia napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplýva, za porušenie ktorej právnej\nnormy bol žalobca sankcionovaný a akým spôsobom mu bolo tvrdené porušenie preukázané.\n83. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v\nzmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný\nsúd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n84. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.\n1 písm. c) Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,\nich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a analogicky podľa § 167 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku) a žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku a analogicky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/127/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}