{"guid": "a964bdfa-83b2-433c-aba6-b873287bfda8:20868b4b-b574-4b7c-bb56-ad4cb16ae10d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016201271.1", "spisova_znacka": "1Sk/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sk/2/2018 z 27. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 1Sk/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016201271.1", "identifikacne_cislo": "7016201271", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-272"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20868b4b-b574-4b7c-bb56-ad4cb16ae10d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201271.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201271.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201271.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sk/2/2018\n7016201271\n27. 06. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:7016201271.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIgora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci sťažovateľa (pôv. žalobca): Š. V., bytom N. XX, A., právne zastúpený: JUDr. Ľubica Višňovská,\nAdvokátska kancelária, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej\npoisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych\nveciach, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n1Sa/37/2016 zo dňa 17. marca 2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn 1Sa/37/2016 zo dňa 8.\njanuára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Rozhodnutím č. 55051-1/2016-BA z 29.09.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) bolo\nzamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Sociálna\npoisťovňa, ústredie) č. 6899-57/2016-BA zo 06.07.2016, ktorým bol sťažovateľovi priznaný nárok na\núrazovú rentu od 01.01.2004 v sume 55,60 € mesačne, ktorý bol postupne zvýšený na sumu 77,01 €\nmesačne od 01.07.2008, a v zmysle ust. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“). Prvostupňový správny\norgán súčasne rozhodol, že sťažovateľ nemá nárok na výplatu úrazovej renty od 01.01.2004 do\n06.02.2008 z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok až 07.02.2011 (došlo k premlčaniu nároku). Zároveň\nsťažovateľovi zvýšil nárok na úrazovú rentu od 01.01.2009 na sumu 82,50 € podľa ust. § 89 ods. 8 zák. č.\n461/2003 Z.z. s tým, že od 01.01.2010 nemá nárok na výplatu úrazovej renty podľa ust. § 109 ods. 2 zák.\nč. 461/2003. Z.z. z dôvodu, že suma úrazovej renty nepresiahla nulu a ku dňu 31.12.2003 náhrada za\nstratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity\nnebola vyplácaná a sťažovateľ má od 01.01.2010 nárok na invalidný dôchodok v sume 185,20 €, preto\nnemá nárok na výplatu úrazovej renty.\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný najmä uviedol, že\n- sťažovateľ utrpel pracovný úraz dňa 28.09.1983, t. j. za účinnosti zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 65/1965 Zb.“), ktorý zodpovednosť zamestnávateľa za\nškodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravoval v ust. § 190 a nasl.;\n- s účinnosťou od 1. januára 2004 prešla výplata náhrady za stratu na zárobku v zmysle § 272 ods. 1\nzák.č. 461/2003 Z.z. na Sociálnu poisťovňu;\n- zákon v ust. § 272 ods. 3 upravuje tzv. transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená\nvýplatou náhrady za stratu na zárobku k 31.12.2003 a trvaním tohto nároku aj po 31.12.2003;\n\n- nakoľko ako vyplýva aj z listu pobočky zo dňa 09.10.2006, sťažovateľovi nevznikol nárok na náhradu za\nstratu na zárobku, a teda táto mu k 31.12.2003 vyplácaná nebola, logicky nedošlo ani k jej transformácii\nna úrazovú rentu, a teda neexistuje právny dôvod na aplikáciu ust. § 272 zák. č. 461/2003 Z.z. ;\n- nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. septembra 1983 vznikol sťažovateľovi\naž splnením základnej podmienky nároku na túto dávku stanovenú v § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.,\na to počnúc dňom 01.01.2004;\n- popísal spôsob výpočtu sumy úrazovej renty tak, ako to následne prezentoval krajský súd v\nnapadnutom rozsudku, pričom žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval pri\nvýpočte denného vymeriavacieho základu správne;\n- pre výpočet úrazovej dávky je v zmysle § 84 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodujúci príjem, ktorý sťažovateľ\ndosahoval v rozhodujúcom období u zamestnávateľa, zodpovedného za vznik pracovného úrazu a\npreto dosahovanie príjmu vo výške približne 14 000 Sk u iného zamestnávateľa v roku 2002 (mimo\nrozhodujúceho obdobia), je na účely výpočtu úrazovej renty bezpredmetné;\n- list z 09.10.2006 obsahuje iba „matematicky prepočet“, ktorý bol pobočkou vypracovaný v zmysle\nustanovení Zákonníka práce, slúžiaci na účely určenia výšky náhrady za stratu na zárobku, ktorý ako\nje z listu nepochybne zrejmé, mal následne slúžiť ako podklad pre výpočet sumy transformovanej\núrazovej renty. Keďže sťažovateľovi nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nnevznikol, a tým ani nárok na transformovanú úrazovú rentu, sú tieto údaje na účely výpočtu úrazovej\nrenty nepodstatné;\n- sťažovateľovi v dôsledku pracovného úrazu nárok na stratu na zárobku nevznikol, nakoľko v dôsledku\ntejto udalosti nedošlo k zníženiu príjmu zo zamestnania dosahovaného pred predmetným pracovným\núrazom, čím mu nevznikol ani nárok na transformovanú úrazovú rentu.\n3. Vo včas podanej správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) sťažovateľ namietal, že\npreskúmavaným rozhodnutím došlo k opomenutiu aplikácie ust. § 293cm zák. č. 461/2003, v dôsledku\nčoho nebolo aplikované ust. § 89 ods. 9 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z.\n4. Krajský súd v konaní podľa § 199 S.s.p. dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby\nz týchto dôvodov:\n- sťažovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu splnením základnej\npodmienky nároku na túto dávku až dosiahnutím poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % od\n01.01.2004, teda dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z., avšak z dôvodu, že si uplatnil\nnárok až 07.02.2011 podaním žiadosti nemá v zmysle ust. § 114 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na\nvýplatu úrazovej renty od 01.01.2004 do 06.02.2008 v dôsledku premlčania nároku;\n- vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok od 01.01.2010 v sume\n185,20 €, ktorá prevyšuje sumu 82,50 € úrazovej renty a konečná suma úrazovej renty určená podľa\nust. § 89 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nepresahuje nulovú hodnotu, nevznikol sťažovateľovi od\n01.01.2010 nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu nesplnenia podmienky na jej výplatu stanovenej\nv § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.;\n- z rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach zo dňa 22.05.1987 sp. zn. 23C 175/87 vyplýva,\nže sťažovateľovi ku dňu 31.12.2003 nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení\npráceneschopnosti a táto skutočnosť je rozhodujúca v zmysle ust. § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.,\npreto nemohlo dôjsť ani k transformácii náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti\nna úrazovú rentu, a preto nebolo ani možné aplikovať ust. § 293cm zák. č. 461/2003 Z.z.;\n- žalovaný vychádzal z rozsudku bývalého Mestského súdu Košice zo dňa 22.05.1987 sp. zn. 23C\n175/87, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľovi vznikla náhrada za stratu na zárobku\npo skončení práceneschopnosti za obdobie od 01.02.1984 doposiaľ a súčasne z tohto rozsudku vyplýva,\nže sťažovateľovi nebolo možné priznať náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti\nvo forme opakujúcej sa mesačnej náhrady, pretože žalobca nie vo všetkých mesiacoch rozhodného\nobdobia mal stratu na zárobku a pokiaľ sa domáhal náhrady vo väčšom rozsahu, súd jeho žalobu ako\nneopodstatnenú zamietol;\n- sťažovateľ vo vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 14.03.2017 uviedol, že súd v hore označenom\nrozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach nezaviazal predchodcu žalovaného na výplatu renty, a\nto z jediného dôvodu, že sťažovateľ mal stratu na zárobku, avšak túto mu (v tamojšom konaní) žalovaný\nako zamestnávateľ dobrovoľne sám doplácal;\n\n- dobrovoľný doplatok podľa názoru krajského súdu nie je priznanou a vyplácanou stratou na zárobku,\npretože nevyplýva z rozhodnutia bývalého Mestského súdu v Košiciach. Preto takýto dobrovoľný\ndoplatok je pre rozhodovanie o priznaní nároku na úrazovú rentu v zmysle ust. § 272 ods. 3 zák. č.\n461/2003 Z.z. právne nevýznamný.\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g), t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n6. Najmä uviedol, že od právneho nástupcu zamestnávateľa, u ktorého utrpel pracovný úraz (NAD\n1024 Košice, a. s.) poberal rozdiel medzi dosiahnutou mzdou a nárokom titulom pracovného úrazu\ndo 30.06.1999, kedy s ním bol skončený pracovný pomer z dôvodu, že táto spoločnosť sa dostala do\nkonkurzného konania. Svoj nárok uplatnil ako pohľadávku voči úpadcovi, pričom po jej popretí zo strany\nsprávcu konkurznej podstaty podať na Krajský súd v Košiciach žalobu o uznanie pravosti pohľadávky,\no ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom pod sp. zn. 2 Cbi 24/2003 zo dňa 12.10.2005, podľa ktorého\npohľadávka v sume 50 819,- Sk vedená v konkurznom konaní 5K 82/00 proti úpadcovi sa považuje za\nzistenú a zaraďuje sa do 1. triedy. Voči správcovi konkurznej podstaty si však mohol uplatniť iba svoj\nnárok od 0l.07.1999 do 11. 10.2000.\n7. Vzhľadom na túto skutočnosť sa sťažovateľ obrátil na Slovenskú poisťovňu aby táto prevzala jeho\nnárok z titulu pracovného úrazu avšak táto mu dňa 29.10.1999 oznámila, že preberie na seba záväzky\na bude vo veci konať ak bude organizácia definitívne zrušená bez právneho nástupcu. Sťažovateľ si\nnásledne 26.06.2006 uplatnil voči Sociálnej poisťovni stratu na zárobku s poukazom na to, že bývalý\nzamestnávateľ zanikol na základe konkurzného konania 5K 82/00 a to bez právneho nástupníctva\na z toho dôvodu od jeho zániku všetky povinnosti preberá Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa\nnásledne oznámila sťažovateľovi listom zo dňa 09.10.2006, že mu čistá strata na zárobku po skončení\npráceneschopnosti nevzniká a to z toho dôvodu, že jeho hrubý zárobok u vtedajšieho zamestnávateľa\n(10 000,- Sk) je vyšší než by bol jeho valorizovaný zárobok pred vznikom škody, ktorý po valorizácii\npredstavuje sumu 8 311,- Sk.\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, preto ju zamietol (§ 461 S.s.p.).\n9. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. júna 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 272 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od\nzamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom\núraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý\nmal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002\nvyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.\nPodľa § 272 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú\npodľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31.\ndecembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.\nPodľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,\nktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.\njanuára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej\nrenty platí § 82 primerane.\n\nPodľa § 272 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na\ndôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za\nobdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31.\ndecembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na\nktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31.\ndecembri 2003.\nPodľa § 293cm písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. na zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola\nprekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní\ninvalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, na zvyšovanie pozostalostnej\núrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých a na zvyšovanie\nplnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej\nvojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorých výplatu\nprevzala Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sa od 1.\njanuára 2013 do 31. decembra 2017 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. a).\n10. Sťažovateľ v podanej správnej žalobe namietal opomenutie aplikácie ust. § 293 cm zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorý upravuje zvýšenie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku\npo skončení pracovnej neschopnosti. V kasačnej sťažnosti, odkazujúc na obsah správnej žaloby sa\ndomáhal aplikácie tam (v správnej žalobe) zmienených ustanovení zákona ako aj zohľadnenia rozsudku\nMestského súdu v Košiciach zo dňa 22.05.1987 sp. zn. 23C 175/87, rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach sp. zn. 2 Cbi 24/2003 zo dňa 12.10.2005, list Slovenskej poisťovne zo dňa 29.10.1999 a list\nSociálnej poisťovne, Ústredia zo dňa 09.10.2006.\n11. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sťažovateľ utrpel pracovný úraz dňa 28.09.1983, za účinnosti\nzák. č. 65/1965 Zb., ktorý upravoval zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a\nchorobách z povolania upravoval. S účinnosťou od 1. januára 2004 prešla výplata náhrady za stratu na\nzárobku v zmysle § 272 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na Sociálnu poisťovňu, pričom ust. § 272 ods. 3\nupravuje tzv. transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu\nna zárobku k 31.12.2003 a trvaním tohto nároku aj po 31.12.2003.\n12. Z rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 23C 175/87 zo dňa 22.05.1987 ani z rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Cbi 24/2003 zo dňa 12.10.2005 nevyplýva, že by sťažovateľovi\nmala byť ku dňu 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti\n(podľa rozsudku Mestského súdu v Košiciach sťažovateľovi nebolo možné priznať náhradu za stratu na\nzárobku po skončení práceneschopnosti vo forme opakujúcej sa mesačnej náhrady, pretože nemal vo\nvšetkých mesiacov rozhodného obdobia stratu na zárobku). Skutočnosť, že sťažovateľovi nevznikla v\nobdobí od 01.07.2003 do 31.12.2003 strata na zárobku vyplývajúca aj z listu Sociálnej poisťovne ústredia\nzo dňa 09.10.2006 nebola medzi účastníkmi sporná, čo konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku (sp.\nzn. 9So/94/2012 z 30.októbra 2013 str. 4) aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorým tento zmenil\npredchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sp/15/2011-35 zo 4.mája 2012 tak, že zrušil\npôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku na úrazovú rentu s tým, že nariadil doplniť\ndokazovanie na medicínsku otázku poklesu schopnosti navrhovateľa (sťažovateľa) vykonávať doterajšiu\nčinnosť a rozhodnúť o tom, či „má alebo nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona“.\n13. Keďže z vyššie uvedených skutočností a dôkazov, na ktoré sťažovateľ poukazoval nevyplýva, že\nby mu k 31.12.2003 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, čo predstavuje jednu z podmienok\npre jej prekvalifikovanie na úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Za danej\nsituácie je irelevantnou skutočnosť, že zamestnávateľ, u ktorého sťažovateľ utrpel pracovný úraz tomuto\nmal dobrovoľne doplácať rozdiel medzi skutočnou mzdou a mzdou, ktorú dosahoval pred pracovným\núrazom.\n14. Za daných okolností neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 293cm zák. č. 461/2003 Z.z. (a s tým ust.\n§ 89 ods. 9 písm. a/ ), ktoré upravuje zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada\nza stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Sťažovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu\nv dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28.09.1983 splnením základnej podmienky nároku na túto dávku\n\ndosiahnutím poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % od 01.01.2004 v zmysle § 88 a § 89 zákona\nzák. č. 461/2003 Z.z.. U sťažovateľa nedošlo k prekvalifikovaniu náhrady za stratu na zárobku na úrazovú\nrentu, pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by mu k 31.12.2003 bola náhrada za stratu na\nzárobku vyplácaná. Napokon ani sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti netvrdil opak.\n15. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n16. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/37/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}