{"guid": "b972e25d-cc87-4a78-9a8d-e5b3f2e3f0c7:3c768a5c-8965-4d5b-ac9c-a4c664ad8a97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016201103.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/150/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/150/2018 z 18. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/150/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016201103.1", "identifikacne_cislo": "7016201103", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2019-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c768a5c-8965-4d5b-ac9c-a4c664ad8a97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201103.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201103.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201103.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/150/2018\n7016201103\n18. 12. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:7016201103.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: Nemocnica s poliklinikou svätej Barbory Rožňava, so sídlom Špitálska 1, Rožňava, právne\nzastúpeného advokátom JUDr. Máriom Keletim, so sídlom Hnúšťa, Hlavná 36, proti žalovanému: Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného z 27.07.2016 č. konania ZS804/00017/2015/R, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/29/2016-57 zo dňa 22. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 2Sa/29/2016-57 zo dňa 22. marca 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 2Sa/29/2016-57\nzo dňa 22. marca 2018 podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.07.2016 č. konania\nZS804/00017/2015/R, v spojení s rozhodnutím žalovaného, pobočka Košice zo dňa 26.06.2015 č.\nZS804/00017/2015 žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\n2.1. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil, že predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobou napadnutým\nrozhodnutím č. k. ZS804/00017/2015/R zo dňa 27.07.2016 rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky Košice, z 26.06.2015 č. ZS804/00017/2015 podľa\n§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej\nlen správny poriadok) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutím\nÚradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky Košice z 26.06.2015 č. ZS804/00017/2015\nbola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,-- eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004\nZ. z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej B.G., nar. XXXX, naposledy bytom M. (ďalej\nlen „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že operačný výkon dňa 19.11.2014 nebol u pacientky\n\nrealizovaný správne. Vzhľadom na operačný nález mala byť laparoskopická operácia konvertovaná na\nkonvenčnú laparotómiu s väčšou pravdepodobnosťou odhalenia a ošetrenia iatrogénnej perforačnej\nlézie tenkého čreva. V prípade, že bola realizovaná len „minilaparotómia“, mala byť brušná dutina\ndrénovaná, čím by bola možná včasnejšia diagnostika iatrogénnej lézie tenkého čreva. V odôvodnení\nrozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci\nuloženia pokuty žalobcovi z vlastného podnetu za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené dňa 22.04.2015 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke. Prvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny\nvykonávajúcej dohľad sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacientky súvisiacou so zdravotnou\nstarostlivosťou poskytnutou žalobcom v období od 18.11.2014 do 21.11.2014, vrátane obrazových\nzáznamov zobrazovacích vyšetrení, so zdravotnou dokumentáciou získanou v rámci spolupráce pri\nvýkone dohľadu od PAV-MED s.r.o., Námestie 1. mája 11, Rožňava, rovnako si zaobstaral aj vyjadrenia\nžalobcu zo dňa 17.12.2014, ktoré obsahovalo vyjadrenie MUDr. A. C. zo dňa 15.12.2014 primára\nchirurgického oddelenia, vyjadrenie B. N. zo dňa 04.12.2014 vedúcej sestry chirurgického oddelenia,\nvyjadrenie MUDr. T. N. zo dňa 15.12.2014 primára OAIM.\n2.2. Krajský súd mal ďalej preukázané, že v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a\ndôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní\nzdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 4 zákona\nč. 581/2004 Z. z. doc. MUDr. B. S., CSc., odborník v medicínskom odbore chirurgia. Výkonom dohľadu\nprvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad a v spolupráci s prizvaným\nodborníkom v medicínskom odbore chirurgia zistil, že išlo o pacientku, ktorá bola dňa 18.11.2014 prijatá\nna chirurgické oddelenie žalobcu za účelom operačnej revízie brušnej dutiny. Indikáciou k operácii boli\ndlhšie trvajúce bolesti brucha a CT nález zo dňa 14.11.2014. Pacientka bola dňa 19.11.2014 operovaná.\nV bezprostrednom pooperačnom období a v prvý deň po operácii bol podľa dekurzných záznamov\nprimeraný pooperačný priebeh. Na druhý pooperačný deň ráno, t.j. 21.11.2014 došlo ku zhoršeniu\nstavu pacientky a o 7:32 hod. bola pacientka preložená na JIS chirurgického oddelenia žalobcu,\nbolo realizované urgentné CT vyšetrenie, a následne bola indikovaná reoperácia. Počas reoperácie\nbola zistená purulentná peritonitída ako dôsledok perforácie tenkého čreva v proximálnom segmente\njejuna. Už počas reoperácie, ale aj bezprostredne po nej, bola pacientka v závažnom klinickom\nstave s prejavmi multiorgánového zlyhávania, s nutnosťou permanentnej katecholamínovej podpory\na umelej pľúcnej ventilácie pre respiračnú insulficienciu. Bezprostredne po operácii bola preložená\nna OAIM žalobcu, kde pacientka dňa 21.11.2014 o 17:00 hod. protahovanej kardiopulmonálnej\nresuscitácii exitovala. Dňa 24.11.2014 bola realizovaná súdna pitva. V danom prípade bola pacientka pre\nchronické bolesti brucha a pozitívny CT nález správne indikovaná na chirurgickú intervenciu v zmysle\nrevízie brušnej dutiny za účelom zistenia príčiny ťažkostí. Pacientka bola už v minulosti operovaná\n(cholecystektómia, hysterektómia a appendektómia). Operačný výkon dňa 19.11.2014 bol realizovaný\nlaparoskopicky, neskôr konvertovaný na minilaparotómiu pre laparoskopicky neuspokojiteľné ošetriteľné\nkrvácanie s omentum majus. Počas operácie bolo opakovane revidované tenké črevo v celom rozsahu\n(laparoskopicky aj z minilaparotómie) - bez známok lézie. Brušná dutina a malá panva neboli pri\nprimárnej operácii drénované. Zhoršenie klinického stavu na druhý pooperačný deň a pozitívny CT nález\nviedli k reoperácii, pri ktorej bola zistená purulentná peritonitída a perforácia jejuna, približne 20 cm od\nligamentum Treitzi. Uvedená perforácia bola chirurgicky ošetrená sutúrou v troch vrstvách, taktiež boli\nchirurgicky ošetrené ďalšie dve subserózne lézie jejuna, brušná dutina bola lavažovaná a založené boli\ntri silikónové drény. Laparoskopické operácie v brušnej dutine po predchádzajúcich operáciách sú pre\npotenciálnu prítomnosť zrastov spojené s vyšším rizikom iatrogénnej lézie intraperitoneálnych orgánov,\ndutú trubicu GIT nevynímajúc. Aj po operáciách dolnej polovice brucha (appendektómia, gynekologické\noperácie) nemožno apriorne zrasty vylúčiť, ako ich nemožno vylúčiť ani po laparoskopických operáciách.\nK léziám dochádza najčastejšie pri zakladajú pneumoperitonea, ak sa to nerobí otvorenou cestou\n(napríklad tzv. open laparoscopy využívajúca Hassonov prokar). K lézii orgánov brušnej dutiny dochádza\nnajčastejšie pri inzercii trokara I. portu určeného pre kameru. V operačnom protokole nie je uvedené, ako\nbolo kapnoperitoneum v tomto prípade navodené. Pacientka bola po laparoskopickej cholecystektómii\nv minulosti, ale aj po appendektómii a hysterektómii (per laparotopiam). Podľa nálezu z reoperácie\nuvedeného v operačnom protokole, ale aj podľa pitevného protokolu je evidentné, že k iatrogénnej\nperforácii jejuna došlo počas prvej operácie, t.j. dňa 19.11.2014. Perforácia však počas primárnej\noperácie napriek opakovanej revízii celého tenkého čreva (laparoskopicky, ale aj laparotomicky)\nrozpoznaná nebola, čo napokon viedlo ku komplikáciám s nutnosťou reoperácie, až následného\nvyústenia do exitu pacientky. Iatrogénne lézie sú neoddeliteľnou súčasťou chirurgie, a medicíny vôbec.\n\nAk sú však neskoro rozpoznané, môžu pacienta bezprostredne ohroziť na živote. Za hlavný nedostatok\ndiagnosticko-liečebného procesu na chirurgickom oddelení žalobcu je možné považovať: operatér\nmal pri konkrétnom operačnom náleze počas prvej laparoskopickej operácie výkon konvertovať na\nkonvenčnú laparotómiu, nielen na „minilaparotómiu“, čo by bolo pravdepodobne umožnilo odhaliť a\nihneď aj ošetriť iatrogénnu perforačnú léziu jejuna. Ak operácia takto konvertovaná nebola, mala\nbyť brušná dutina drénovaná, lebo drenáž by bola umožnila skôr diagnostikovať iatrogénnu léziu\ntenkého čreva (drenáž by však bola pri danej náleze plne indikovaná aj vtedy, keby bola operácia\nrobená konvenčným prístupom). Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky prvostupňový správny orgán\nprostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientky nebola\nžalobcom poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne. Na základe týchto skutočností prvostupňový\nsprávny orgán konštatoval, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 4 ods. 3 zákona\nč. 576/2004 Z. z. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav, a\ntento bol postačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Vo svojom rozhodnutí uviedol všetky podklady\npre rozhodnutie, a tieto vyhodnotil aj vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný sa stotožnil tiež s výškou uloženej\npokuty. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán na charakter a závažnosť zistených nedostatkov\npri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, a to predovšetkým na skutočnosť, že žalobca porušil\n§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že operačný výkon dňa 19.11.2014 nebol u pacientky realizovaný\nsprávne. Pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 581/2004 Z. z. a jej výšku žalovaný považoval za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a\nvýchovnú, a nie za likvidačnú.\n2.3. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote podal správnu žalobu, v ktorej navrhoval,\naby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 27.07.2016 č. konania ZS804/00017/2015/R a rozhodnutie\nÚradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Košiciach z 26.06.2015 č. konania\nZS804/00017/2015.\n3. Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu\npredchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o\nzdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré citoval, v spojení s právnou\núpravou ustanovenou v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, citujúc § 43\nods. 3, 5, § 50 ods. 2 písm. a), § 64 ods. 2, písm. b/, § 77 ods. 1, uvedeného zákona, v spojení s\nprávnou úpravou ustanovenou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych\npredpisov (správny poriadok), citujúc § 3 ods. 1 až 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 až 5 uvedeného\nzákona, postupom podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru\no nedôvodnosti žaloby.\n4. Poukazom na žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal predovšetkým nedostatočne zistený\nskutkový stav oboma správnymi orgánmi, najmä to, že ani žalovaný, ani prvostupňový správny\norgán neakceptoval jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, krajský súd konštatoval, že\nz odborného stanoviska doc. MUDr. B. S., CSc., ktorý bol prizvaný ako odborník z odboru chirurgie\nna výkon dohľadu vyplýva, že za hlavné nedostatky diagnosticko-liečebného procesu považoval to,\nže operatér mal pri konkrétnom operačnom náleze pri prvej operácii výkon konvertovať na konvenčnú\nlaparotómiu, a nielen minilaparotómiu, čo by bolo pravdepodobne mu umožnilo odhaliť a ihneď aj\nošetriť iatrogénnu perforačnú léziu jejuna, ku ktorej podľa operačného protokolu došlo pri prvej operácii,\nt.j. dňa 19.11.2014. Perforácia však pri primárnej operácii napriek opakovanej revízii celého tenkého\nčreva laparoskopicky, aj laparotomicky, nebola rozpoznaná, čo viedlo ku komplikáciám s nutnosťou\nreoperácie, až následného vyústenia do exitu pacientky. V odbornom stanovisku sa konštatuje tiež, že\nak operácia konvertovaná nebola, tak rozhodne mala byť brušná dutina drénovaná, lebo drenáž by bola\numožnila skôr diagnostikovať iatrogénnu léziu tenkého čreva. Postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti pacientke prizvaný odborník nepovažoval za štandardný a správny. S námietkami žalobcu\nsa prizvaný odborník podrobne vyjadril, a na svojom závere, že postup žalobcu pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti pacientke nemožno celkovo považovať za štandardný a správny.\n5. Podľa názoru správneho súdu žalobca v štádiu dohľadu, ani po začatí správneho konania, nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil odborný záver prizvaného odborníka. Prizvaný\nodborník sa vysporiadal s podanými námietkami žalobcu a objasnil a konkretizoval dôvody, pre ktoré\n\npovažoval postup žalobcu za neštandardný a nesprávny. Za takého skutkového stavu správny súd nemal\ndôvod vytýkať žalovanému, že nenariadil znalecké dokazovanie. Konštatoval, že dôvody uvedené v\nrozhodnutí žalovaného sú súladné s právnym názorom vysloveným k postaveniu odborníkov v judikatúre\nNajvyššieho súdu SR, napr. v rozsudku č. k. 4Sžo/10/2008 z 26.02.2009, č. k. 10Sžso/21/2014 zo dňa\n15.04.2015. Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý v každom štádiu konania\nskúma, či je potrebné ten - ktorý dôkaz vykonať a ak má za to, že v súlade so zásadou materiálnej pravdy\na pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, je skutkový stav dostatočne preukázaný, správny\norgán nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Aj podľa názoru súdu vzhľadom\nna to, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborný záver prizvaného\nodborníka, postup žalovaného pri nenariadení znaleckého dokazovania je treba považovať za zákonný.\n6. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal, že pojem\n„operačný nález“, na ktorý poukazoval správny orgán prvého stupňa, bol vysvetlený až v odôvodnení\nžalovaného, v dôsledku čoho nemohol sa v podanom rozklade účinne brániť. K uvedenej námietke\nkrajský súd konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca je nemocničným zariadením, a preto pojem\n„operačný nález“ musí vo svojej praktickej činnosti denno-denne používať. Správny súd súčasne\npoukázal na to, že žalobca v žalobe nenamietal, že pojem „operačný nález“, tak ako to uviedol žalovaný\nvo svojom rozhodnutí, je nesprávne alebo nezrozumiteľne objasnený, a vyplýva napokon aj z celkového\nodôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom sa popisuje priebeh operácie a operačný\nnález z prvej operácie pacientky 19.11.2014. Podľa názoru správneho súdu pojem „operačný nález“\nnemohol u žalobcu vzhľadom na charakter jeho činnosti vyvolať pocit nejasnosti.\n7. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal rozporuplnosť\nvýroku napadnutých rozhodnutí žalovaného. Podľa názoru správneho súdu výrok rozhodnutia\nžalovaného, aj prvostupňového orgánu, neobsahuje rozporné tvrdenia, ale uvádza dva zdravotnícke\núkony, ktorými mohla byť pacientke poskytnutá zdravotná starostlivosť, a to konvertovanie\nlaparoskopickej operácie na konvenčnú laparotómiu, ktorá by s väčšou pravdepodobnosťou odhalila\niatrogénnu perforačnú léziu tenkého čreva, alebo drénovanie brušnej dutiny, v prípade že bola\nrealizovaná len minilaparotómia. Drénovanie brušnej dutiny by umožnilo skoršiu diagnostiku iatrogénnej\nlézie tenkého čreva. Konštatoval, že obidva spôsoby poskytnutia zdravotnej starostlivosti prizvaný\nodborník odôvodnil miestom a rozsahom perforácie tenkého čreva, ktoré bolo zistené u pacientky, majúc\nza to, že nejde tu o dva názorom vylučujúce, eventuálne rozporné, tvrdenia, ale o uvedenie dvoch\nspôsobov, ktorými žalobca mal poskytnúť pacientke zdravotnú starostlivosť.\n8. Ďalej krajský súd konštatoval, že zo spisového materiálu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by\nsvedčila o tom, že žalovaný nerozlišuje medzi dohľadom a správnym konaním. Po ukončení dohľadu\nbol spísaný protokol, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a žalobca k protokolu podal námietky. Žalobca\nbol upovedomený o začatí správneho konania, k čomu sa, ako aj k podkladom vyjadril, a ani v\nďalšom konaní súd nezistil žiadne pochybenie zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu. Použitie\nstanoviska prizvaného odborníka v správnom konaní nie je porušením tohto zákona, pretože tento\ndôkaz bol získaný v súlade s právnymi predpismi, a možno ho použiť v súlade s ustanovením § 34\nods. 1 správneho poriadku na dokazovanie. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil so závermi prizvaného\nodborníka neznamená, že použitie tohto dôkazu bolo nezákonné. Prizvaný odborník, ako už bolo\nuvedené, sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu, pričom žalobca v správnom konaní nepredložil\nžiadny relevantný dôkaz, ktorý by závery prizvaného odborníka spochybňoval alebo vyvracal.\n9. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, ktorou namietal formálne vady rozhodnutia\nžalovaného aj prvostupňového orgánu. K uvedenej námietke krajský súd uviedol, že z oboch\nrozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta, pretože neposkytol pacientovi\nzdravotnú starostlivosť správne, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Záver\nžalovaného vychádza z výsledkov dokazovania, čo žalovaný aj správny orgán prvého stupňa dostatočne\nkonkrétne a podrobne vo svojom rozhodnutí odôvodnil. Skutočnosť, že pri všeobecnej konštatácii o\nzávažnosti porušení a povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uviedol, že v danom prípade\nide o ochranu zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tehotnej pacientke, nemá za\nnásledok nezákonnosť celého rozhodnutia. Túto chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia opravil dňa\n13.05.2015, a táto oprava bola žalobcovi oznámená doručením dňa 17.08.2015. V ďalšom správny\norgán výšku pokuty odôvodnil už konkrétnym poukázaním na závažnosť porušenia povinností žalobcu\nv preskúmavanom prípade.\n\n10. Z dôvodov uvedených vyššie krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n11. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.\nŽalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu\n12. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Navrhoval,\naby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 2Sa/29/2016-57 zo dňa 22. marca 2018 tak, že zruší rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.07.2016 č. konania ZS804/00017/2015/R, a súčasne zruší\nrozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Košice zo dňa 26.06.2015 č.\nZS804/00017/2015 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov\nkonania pred krajským súdom a pred kasačným súdom.\n13.1 V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, krajský súd napadnutým\nrozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP\na odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP.\n13.2. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, že nespochybnil žiadnymi relevantnými\ndôkazmi závery prizvaného konzultanta. Dôvodil, že v priebehu celého konania poukazoval na\nnesprávnosť záverov prizvaného konzultanta a najmä na skutočnosť, že odborný posudok vypracoval\nex post so znalosťou skutočností, ktoré vyplynuli až z vykonanej pitvy, ale ktoré v procese rozhodnutia\nmanažmentu zdravotnej starostlivosti neboli známe zdravotníckemu personálu. Poukazom na právnu\núpravu ustanovenú v § 32 ods. 2 v spojení s § 34 ods. 2 správneho poriadku a v spojení s § 43\nods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. žalobca tvrdil, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr.\nrozsudok 5Szd/3/2009 z 3.11.2009) vyplýva, že argument krajského súdu v hodnotení dôkaznej sily\nposudku prizvaného konzultanta je neakceptovateľný. Žalobca dôvodil, že v danom prípade prizvaná\nosoba doc. MUDr. B. S., CSc. činnosť vykonával na základe zmluvy o vykonaní odborných konzultačných\nčinností č. 355/2013, čo by v prípade znalca bolo dôvodom na odmietnutie vykonať znaleckú činnosť.\nPoukázal na to, že doc. MUDr. B. S., CSc. nie je ani zapísaný v registri znalcov pre odvetvie chirurgie\nvedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobca namietal, že z napadnutého rozsudku nie je možné\nzistiť, na základe akých ustanovení krajský súd posudku prisúdil vyššiu dôkaznú silu, najmä ak pri\nvýkone dohľadu nemá charakter dôkazu, ale len bežného posúdenia dohliadajúcim orgánom, ktorého\nsa konzultant stáva na danú vec členom. Žalobca upriamil pozornosť na to, že od vykonávania dohľadu\npodľa zákona č. 581/2004 Z. z. je potrebné odlíšiť správne konanie, v rámci ktorého sa ukladá pokuta a\nktoré na rozsah dokazovania pre zistenie skutkového stavu veci kladie ďaleko náročnejšie podmienky\na predpoklady. Žalobca vyslovil názor, že zákon č. 581/2004 Z. z. nestanovuje žiadne predpoklady a\npodmienky, v akom rozsahu a akým spôsobom má byť vykonané dokazovanie v rámci výkonu dohľadu\nnad zdravotnou starostlivosťou. Poukázal tiež na to, že už v žalobe tvrdil, že samotný správny poriadok\nv § 36 priamo predpokladá nutnosť vypracovať znalecký posudok, ak je to potrebné pre odborné\nposúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, ide o kogentné ustanovenie správneho poriadku,\nmajúc za to, že v danom prípade išlo o odborné posúdenie skutočností potrebných pre rozhodnutie a\nsprávny orgán ani inú možnosť nemal. Žalobca v danej súvislosti tiež namietal, že krajský súd výklad\nuvedeného ustanovenia neuskutočnil.\n13.3. Žalobca vytýkal žalovanému, že v rámci správneho konania o uložení pokuty nepostupoval\npodľa pravidiel stanovených pre dokazovanie v správnom konaní, naopak do správneho konania\nvniesol postupy používané pre výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré nie sú bližšie\nupravené. Namietal, že žalovaný rozdiely medzi týmito konaniami vôbec nerozlišuje, ich špecifiká\nopomína, v dôsledku čoho podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní pred správnym orgánom,\nnamietajúc, že uvedeného pochybenia sa dopustila aj krajský súd. Dôvodil, že nariadenie znaleckého\n\ndokazovania bolo potrebné\no to viac, že žalobca v celom konaní rozporoval závery prizvanej\nosoby a tieto závery neboli žiadnym iným dôkazom potvrdené alebo overené. Vyslovil názor, že\nnariadenie znaleckého dokazovania bolo základným predpokladom, aby správny orgán presne a úplne\nzistil skutočný stav veci, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 10Sžso/84/2004 z\n30. 11. 2015. Trval na tom, že v žalobe poukazoval na celkom zjavnú rozporuplnosť tvrdení žalobcu\na žalovaného v medicínskych otázkach naprieč celým konaním a v tomto smere správny orgán\nnedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu navrhoval, aby správny súd vykonal znalecké\ndokazovanie, ktorého účelom by bolo posúdenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti\nžalobcom ako nevyhnutného predpokladu pre posúdenie správnosti postupu žalovaného, namietajúc,\nže z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa týmto návrhom krajský súd vyporiadal.\n13.4. Podľa názoru žalobcu krajský súd sa vecou nestatočne zaoberal, vec nedostatočne právne\nzhodnotil, keď nerozlišoval medzi výkonom dohľadu, v rámci ktorého žalovanému nie sú uložené v\npodstate žiadne podmienky na rozsah a kvalitu vykonania dokazovania a na povinnosť riadneho zistenia\nskutkového stavu a medzi správnym konaním, kde takéto povinnosti ukladá priamo správny poriadok.\nŽalobca namietal, že posudku konzultanta spochybneného relevantnými tvrdeniami účastníka konania\nsa potom prisudzuje bez opory v zákone vyššia dôkazná sila, ako tvrdeniam účastníka, ktorý tieto\nvykonáva prostredníctvom osôb s rovnakou odbornú erudovanosťou a praktickými skúsenosťami.\n13.5. Žalobca nesúhlasil ani s odôvodnením krajského súdu, že pojem „operačný nález“ nemôže u neho\nvzhľadom na charakter jeho činnosti vyvolať pocit nejasnosti. Poukázal na to, že v žalobe nenapádal\npojem „operačný nález“, ale napádal jeho konkrétny obsah v posudzovanej veci. Vytýkal krajskému\nsúdu, že neposudzoval vymedzenie konkrétnych skutočností, ktoré sa pre daný operačný nález vyskytli.\nNamietal, že krajský súd pri hodnotení veci nerozlišoval medzi označením operačný nález a reálnou\npodstatou operačného nálezu, ktorá je v každom prípade iná. Mal za to, že postupom žalovaného bolo\nžalobcovi znemožnené riadne dvojinštančné konanie.\n13.6. Poukazom na znenie výroku rozhodnutia žalovaného, ktorý citoval, žalobca namietal že, nakoľko\nprvostupňový orgán vo svojom výroku operačný nález nijako nekonkretizoval a s konkretizáciou, čo tým\nmal konajúci správny orgán na mysli sa stretol až v odôvodnení rozhodnutia druhostupňového správneho\norgánu, čo vylúčilo, aby sa voči tvrdeniam správneho orgánu mohol brániť, vzniesť námietky, ktoré mohol\nvzniesť až v podanej správnej žalobe. Vyslovil názor, že uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť\nkonať pred správnym orgánom. Vytýkal krajskému súdu, že s konkrétnymi tvrdeniami žalobcu ohľadne\nobsahu pojmu operačný nález v danej veci sa nevysporiadal. Žalobca poukazom na skutkové zistenia\ntiež namietal, že krajský súd vec nesprávne posúdil a rovnako s väčšou časťou tvrdení uvádzaných v\nžalobe sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď v odôvodnení rozhodnutia ich ani nespomenul, čím\nodoprel účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, keďže k obsiahlym a podrobným tvrdeniam\nohľadne jednotlivých zložiek operačného nálezu, ktoré sa objavili až v rozhodnutí druhostupňového\nsprávneho orgánu, krajský súd nezaujal žiadne stanovisko a s týmito sa vôbec nevyporiadal. Žalobca\npovažoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu za nedostatočné a nepreskúmateľné.\n13.7. Žalobca nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, že výrok rozhodnutia žalovaného aj\nprvostupňového orgánu neobsahuje rozporné tvrdenia, ale uvádza dva zdravotnícke úkony, ktorými\nmohla byť pacientke poskytnutá zdravotná starostlivosť. Citujúc výrok rozhodnutia napadnutého žalobou\nžalobca dôvodil, že navzájom odporujúce si časti výroku rozhodnutia zakladá jeho nepreskúmateľnosť.\nŽalobca poukázal na to, že v prvej časti rozhodnutia správny orgán rozhodol, že pochybením bolo, že\nnedošlo ku konvertovaniu laparoskopie na konvenčnú laparatómiu, v druhej časti výroku však tvrdí,\nže pokiaľ bola realizovaná len minilaparotómia, mala byť brušná dutina drenovaná........ Namietal,\nže uvedeným výrokom správny orgán de facto a bez pochýb potvrdil, že minilaparotómia bola z\njeho pohľadu vykonaná lege artis, okrem nezavedenia drenu. Žalobca mal za to, že obšírnejším\nzhodnotením poslednej vety výroku rozhodnutia je možné konštatovať, že správny orgán konvertovanie\nlaparoskopie na tzv. minilaparotómiu neposúdil ako výkon non lege artis. Dôvodil, že keď takýto\npostup je posudzovaný ako lege artis, jediným možným porušením poskytnúť zdravotnú starostlivosť\nsprávne, vychádzajúc zo záverov dohľadu, by bolo nezavedenie drenáže v brušnej dutine. Žalobca tiež\nnamietal, že nie je možné, aby na jednej strane vo výroku rozhodnutia Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou konštatoval, že laparoskopia mala byť konvertovaná na konvenčnú laparotómiu a na\ndruhej strane uzavrel, že ak bola minilaparotómia vykonaná, pochybením je potom nezavedenie drenu\ndo dutiny brušnej. Namietal, že správny poriadok neumožňuje vydanie alternatívneho rozhodnutia. Trval\n\nna tom, že z výroku rozhodnutia žalovaného nepochybne vyplýva, že žalovaný konvertovanie operácie\nna tzv. minilaparotómiu posúdil ako lege artis. Žalobca ďalej namietal, že rozporné tvrdenia v samotnom\nvýroku rozhodnutia, ako aj vnútorné rozpory medzi výrokom rozhodnutia a odôvodnením rozhodnutia,\nresp. medzi rôznymi časťami rozhodnutí nevysvetlili ani konajúce správne orgány a ani krajský súd.\nUviedol, že minilaparotómia je bežným a často indikovaným pomocným zákrokom laparoskopie a je teda\nbežným postupom lege artis, konverzia laparoskopie na laparotómiu alebo minilaparotómiu je vecou\nod operatéra, ktorý ju ale posudzuje ex ante a nie ex post, ako to bolo v danom prípade zo strany\nprizvanej osoby, ktorej tvrdenia si potom správny orgán osvojil. V danej súvislosti žalobca poukázal na\nrozsudok najvyššieho súdu 10Sžso/51/2014 zo 17. 6. 2015. Tvrdil, že ak žalobca mal možnosť voľby\nmedzi poskytnutím konvenčnej laparotómie a minilaparotómie a voľbu uskutočnil, takýto postup nemôže\nbyť posudzovaný ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, majúc za to, že ak teda žalobca\nvoľbu vykonal a túto voľbu vo svojich rozhodnutiach pripustil aj žalovaný, mohol pochybiť len ohľadne\njej správneho vykonania, ale nemohol pochybiť, ak vykonal zákrok iným spôsobom, keďže boli obidva\nmožné.\n13.8. Žalobca nesúhlasil ani s odôvodnením rozsudku krajského súdu ohľadne formálnych vád\nnapadnutého rozhodnutia a to konkrétne skutočnosti, že vada rozhodnutia bola neskôr opravená. Tvrdil,\nže v rozhodnutí prvostupňového orgánu odôvodnenie výšky pokuty spočívalo v zopakovaní skutočností\nz výrokovej vety rozhodnutia, namietajúc, že takéto odôvodnenie zakladá arbitrárnosť vo vzťahu k\nakémukoľvek rozhodnutiu, a takéto rozhodnutie je potom nepreskúmateľné. Namietal, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z odôvodnenia prvostupňového orgánu nie je možné zistiť, s\nakými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie a o odmietnutí žalobcom\nuvádzaných argumentov. Trval na tom, že správny orgán prvého stupňa sa dopustil pochybenia vo\nvzťahu odôvodnenia svojho rozhodnutia, v časti ktorou odôvodňoval výšku uloženej pokuty. Žalobca\nnesúhlasil so záverom krajského súdu, že žalovaný vytýkanú chybu v písomnom rozhodnutí opravil\ndňa 13.5.2015 a táto oprava mu bola doručená dňa 17.8.2015. Postup žalovaného žalobca považoval\nza nesprávny úradný postup, v rozpore s § 47 ods. 6 správneho poriadku. Vytýkal krajskému súdu,\nže námietkou vo vzťahu k oprave výroku prvostupňového rozhodnutia sa náležite nevyporiadal. Ďalej\nžalobca poukázal na to, že priamo v žalobe argumentoval nesprávnosťou rozhodnutia aj tým, že\nsamotný výrok rozhodnutia sa zakladá na pravdepodobnosti, majúc zato, že je vylúčené, aby sankcia\nbola ukladaná na základe pravdepodobnosti bez presného a úplného zistenia skutočného stavu, ktorej\nskutočnosti krajský súd v odôvodnení rozsudku nevenoval žiadnu pozornosť a s argumentmi žalobcu\nsa žiadnym spôsobom nevysporiadal, a teda mu znemožnil uplatnenie práva na spravodlivý proces.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného správneho orgánu ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril. S dôvodmi, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti\nnamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasil. Navrhoval, aby kasačný\nsúd nevyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/29/2016-57\nzo dňa 22. marca 2018 potvrdil.\n15.1. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný vyslovil názor, že súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Poukazom\nna to, že žalobca odôvodňuje podanú kasačnú sťažnosť odkazom na § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/\nSSP konštatoval, že žalobca neuvádza žiadne konkrétne a právne relevantné skutočnosti a ani žiadne\ndôkazy, ktoré by jasne preukazovali, že Krajský súd v Košiciach v prejednávanej veci nesprávne\naplikoval a vyložil právne predpisy hmotného alebo procesného práva.\n15.2. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorou spochybňuje právne postavenie doc. MUDr. B. S. CSc.\nako osobu, ktorú žalovaný prizval do procesu výkonu dohľadu uviedol, že žalobca v procese výkonu\ndohľadu a ani v správnom konaní voči prizvanému odborníkovi doc. MUDr. B. S. CSc. nevzniesol\nnámietku zaujatosti, v prejednávanej veci nespochybnil jeho odbornú erudovanosť a neuviedol žiadne\niné skutočnosti, ktoré by vyvrátili jeho odborné stanoviská, nijakým spôsobom nespochybnil zákonný\npostup žalovaného pri prizvaní tohto odborníka do procesu výkonu dohľadu a taktiež pri vypracovaní\njeho odborných stanovísk. Žalovaný k názoru žalobcu, že k odbornému stanovisku pribratého\nkonzultanta sa prisudzuje vyššia miera preukaznosti v prípade vzájomne rozporných tvrdeniach, ako\n\nznaleckému posudku, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Sžo/10/2008 zo dňa 26. 2. 2009,\n5Sžo/37/2016, 10Sžo/72/2016, 9Szd/1/2009. Žalovaný poukazom na ďalšie rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, ako aj na rozhodnutia krajského súdu uviedol, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že\nposúdenie skutočností, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne patrí do správnej úvahy\nžalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že samotný zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s odbornými vyjadreniami\nprizvaných osôb konzultantov ako dôkaznými prostriedkami. Vyslovil názor, že žiaden právny predpis\nneustanovuje, že znalecké posudky majú vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu ako\nodborné stanovisko prizvaného konzultanta, ktorý bol v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. žalovaným\nprizvaný k výkonu dohľadu.\n15.3. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorou v podanej kasačnej sťažnosti opakovane namieta\nnevykonanie dokazovania formou znaleckého posudku v procese správneho konania uviedol, že\nvykonávanie dôkazov patrí v súlade s § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu. Trval na\ntom, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní a v dôvodoch prvostupňového\naj druhostupňového rozhodnutia argumentačne uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu žalobcu\nna vypracovanie znaleckého posudku. Zo zákona č. 581/2004 Z. z. nevyplýva, že by na zodpovedanie\nšpecifických otázok, či na posúdenie veci nepostačoval názor aj len jedného odborníka z danej\nmedicínskej oblasti a v prejednávanej veci žalovaný v súlade s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. prizval\ndo procesu výkonu dohľadu nezávislého odborníka doc. MUDr. B. S., CSc., ktorý konštatoval zo\nstrany žalobcu pochybenie pri správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke. Mal za to,\nže správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti bola v danom prípade posudzovaná menovaným\nodborníkom, ktorý sa vo svojich odborných stanoviskách vysporiadal s odbornými námietkami žalobcu\ns rovnakým záverom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a uvedené odborné závery\nboli následne žalovaným v napadnutých rozhodnutia v dostatočnom rozsahu jasne a zrozumiteľne\nodôvodnené. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na potrebu konfrontácie odborného\nprehodnotenia názorových rozporov medzi jeho vyjadreniami a lekára na odborné stanoviská, na ktoré\nsa žalovaný odvoláva, ide o vyjadrenia žalobcu, ktoré už boli žalovaným v súčinnosti s prizvaným\nodborníkom preskúmané a vyhodnotené. Tiež trval na tom, že žalobca na preukázanie správnosti a\nrelevantnosti svojich námietok a vyjadrení nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by spochybnil\nsprávnosť odborných záverov prizvaného odborníka, a preto neexistoval žiaden právny dôvod, aby\nza daného skutkového stavu žalovaný nariadil znalecké dokazovanie. V danej súvislosti upriamil\npozornosť na to, že úlohou žalovaného je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne\na nezávislé v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je jeho právom uložiť v\nnáslednom správnom konaní pokutu a nie je úlohou žalovaného dospieť k zhode so žalobcom v otázke,\nči zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi\nprizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť, nemôže viesť k\nzáveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Žalovaný tiež zastával názor, že v danom prípade\nnebol dôvod, pre ktorý by Krajský súd v Košiciach mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.\n15.4. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, ktorou považoval výroky a odôvodnenie\nnapadnutých rozhodnutí za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že vo veci si obstaral\nvšetky potrebné podklady pre rozhodnutie, náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol\ndostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Mal za to, že v posúdení skutočností, či bola zdravotná\nstarostlivosť poskytnutá správne, bolo v danom prípade výsledkom správnej úvahy žalovaného\nspočívajúcej v hodnotení dôkazov v súlade so zásadami logického myslenia, trvajúc tiež na tom, že z\nodôvodnenia rozhodnutí je jasný a zrozumiteľný výsledok správnej úvahy. Žalovaný poukazom na to, že\nv odôvodnení rozhodnutí uviedol skutkové okolnosti, ktoré považoval za preukázané, uviedol, že zistený\nskutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu zákona č. 576/2004 Z.\nz. Konštatoval, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte vymedzil predmet konania špecifikáciou\ndeliktu konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta a času a spôsobu jeho\nspáchania a v odôvodnení rozhodnutí uviedol, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval. Žalovaný vyslovil názor, že v posudzovanom prípade s prihliadnutím na\nzistený skutkový stav a na objekt správneho deliktu správna úvaha je zrozumiteľne vysvetlená. Mal za to,\nže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku napadnutých\nrozhodnutí, keď v odôvodnení rozhodnutia sa tiež náležite vyporiadal so všetkými námietkami a\nvyjadreniami žalobcu. Námietku žalobcu považoval za účelovú a irelevantnú. Podľa názoru žalovaného\nneobstojí ani tvrdenie žalobcu, že výroky a odôvodnenie napadnutých rozhodnutí sú nepreskúmateľné\n\npre nezrozumiteľnosť, majúc za to, že odôvodnenie rozhodnutia nadväzuje na jeho výrokovú časť a aj\nje s ňou v súlade.\n15.5. Za nedôvodnú žalovaný považoval tiež námietku žalobcu, ktorou namietal, že odôvodnenie výšky\npokuty je nedostatočné a formálne. K tomu uviedol, že pri určovaní výšky pokuty vychádzal zo zákonných\nkritérií ustanovených v § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. Túto námietku žalobcu považoval taktiež za\núčelovú a všeobecnú a to aj z dôvodu, že na svoju obranu vôbec neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť,\nani súdu nepredložil žiadnu právnu úvahu o tom, akým spôsobom, resp. uvedením akých konkrétnych\nokolností by mal žalovaný správne odôvodniť výšku pokút.\n15.6. Záverom žalovaný vyslovil názor, že poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR preukázal,\nže jeho postup tak v procese výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní bol zákonný a súčasne, že\nuvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR zároveň vyvracajú tvrdenie žalobcu, že Krajský súd v Košiciach\nsa pri svojom rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie\nje dôvodná.\n17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 2Sa/29/2016-57 zo dňa 22. marca 2018, ktorým správny súd podľa ustanovenia § 190 SSP\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.07.2016 č. konania ZS804/00017/2015/R, v spojení s\nrozhodnutím žalovaného, pobočka Košice zo dňa 26.06.2015 č. ZS804/00017/2015 žiadajúc, aby súd\nnapadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n19. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie predsedu Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. ZS804/00017/2015/R zo dňa 27.07.2016, ktorým\nrozklad žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky Košice,\nz 26.06.2015 č. ZS804/00017/2015 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky Košice,\nz 26.06.2015 č. ZS804/00017/2015 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 5.000,-- eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.\npri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nebohej B.G..\n20. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide\no fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n\n21. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že v správnom súdnictve správny súd\nposkytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v\noblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).\nKonanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany\npráv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie\nsprávneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v\nčase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n22. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V\nsúdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo\nveciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej\nsprávy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s\núčastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe\nlogického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.\n23. Kasačný súd po vykonaní prieskumu rozsudku krajského súdu napadnutého kasačnou sťažnosťou\nžalobcu zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami\nzákonodarcom nastolenými v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny\nprieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu vykonal náležite v súlade\ns platnou právnou úpravou zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s právnou úpravou zákona č. 576/2004\nZ. z. a s právnou úpravou správneho poriadku, ako aj že svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil\nsvoj právny záver, náležite odôvodnil v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n25. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n26. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n27. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n28. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\n\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n29. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n30. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľa - žalobcu,\nktorými namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\npodľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Žalobca najmä namietal nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, keď žalovaný a následne krajský súd ustálili jeho zavinenie porušením právnej povinnosti,\nza čo mu bola uložená sankcia, na základe skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý nemožno\nhodnotiť ako spoľahlivý a presný z dôvodu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie v rámci\nním vykonaného dohľadu a za správne si osvojil stanovisko konzultanta, ktorému prisúdil dôkaznú silu\nznaleckého dôkazu, odporujúce tvrdenia žalobcu neuznal a za účelom odstránenia rozporov nevykonal\nním navrhované znalecké dokazovanie. Žalobca súčasne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí\nžalovaného pre ich nezrozumiteľnosť z dôvodov rozporuplnosti častí výroku a výroku a odôvodnenia\nrozhodnutí a nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu pre nedostatok dôvodov. Z uvedených\ndôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť sporným otázkam nastolených žalobcom tak v žalobe\na ako aj v kasačnej sťažnosti.\n31. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou pobočka Košice u žalobcu vykonal dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\nposkytovanej neb. B.G.. Prvostupňový správny orgán sa počas výkonu dohľadu oboznámil so\nzdravotnou dokumentáciou pacientky z obdobia od 18.11.2014 do 21.11.2014, zaobstaral si písomné\nvyjadrenie účastníka konania, odborné stanovisko špecialistu v medicínskom odbore chirurgia doc.\nMUDr. B. S., CSc., ktorého prizval podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Výsledky dohľadu\nzhrnul v Protokole, ktorý doručil žalobcovi na vyjadrenie a vykonal prorokovanie námietok so zástupcami\nžalobcu. Po zápisničnom prerokovaní námietok žalobcu proti Protokolu, ktorým bol ukončený dohľad,\n\nžalovaný oznámil žalobcovi začatie administratívneho konania s výzvou a poučením na vyjadrenie.\nNásledne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu za porušenie\nprávnej povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. O rozklade žalobcu proti\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol predseda žalovaného preskúmavaným rozhodnutím\ntak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia sa\npredseda žalovaného v zásade stotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu prvého stupňa i\ns jeho právnym posúdením, námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Žalobca tak v priebehu\ndohľadu, ako aj v prvostupňovom správnom konaní a napokon v rozklade nesúhlasil so skutkovými\nzisteniami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Košice a namietal nedostatočne\nzistený skutkový stav pre neodstránenie rozporov, navrhujúc znalecké dokazovanie. Túto zásadnú\nnámietku žalobca vzniesol aj v žalobe, navrhujúc, aby znalecké dokazovanie vo veci nariadil súd.\nSprávny súd námietku žalobcu považoval za nedôvodnú, pretože s námietkou sa v dostatočnom\nrozsahu už vyporiadal žalovaný správny orgán v oboch stupňoch v odôvodnení žalobou napadnutých\nrozhodnutí.\n32. Zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriadil Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej\nsprávy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti. V zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad okrem iného\nvykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a za podmienok ustanovených\nzákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.\n33. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ust. §§ 43 a nasl. tohto zákona,\nkde sa upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Tým, že citovaný zákon v ust. §\n43 ods. 11 pôsobnosť správneho poriadku na výkon dohľadu vylúčil možno konštatovať, že výkon\ndohľadu je osobitným druhom konania, ktorého záver tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom\nkonaní o uložení sankcie. Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či\ntáto bola správne poskytnutá a teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie\nchoroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu\nosoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces\nupravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu\npri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti\núradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o\ndohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej\njedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala\nodbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má\nvykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti. Splnenie tejto podmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa §\n43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania\npísomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím\nlehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ust. § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhne uloženie\nsankcie. Úrad upovedomí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého\npostup sa vzťahuje zákon o správnom konaní, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť\nsa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť\nich doplnenie). Teda podkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Účastník\nkonania má možnosť predložiť v rámci správneho konania dôkaz na podporu správnosti svojich tvrdení\nalebo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese úradu ako orgánu verejnej\nsprávy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie\nrozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Vykonávanie dokazovania patrí\ndo výlučnej právomoci úradu, ktorý tiež rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, nevykonanie\nnavrhovaného dôkazu je však úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Požiadavka\nzákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady\nmateriálnej pravdy (§ 3 ods. 4). Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané aj zásadou súčinnosti,\n\nrýchlosti a hospodárnosti konania, ktoré zásady konania majú rovnaké postavenie v procese správneho\nkonania a žiadnu z nich nemožno považovať za primárnu zásadu ovládajúcu správne konanie.\n34. Pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní administratívneho trestania podľa zákona č. 581/2004\nZ. z. je za účelom dôkladného zistenia skutočného stavu žiaduce, najmä v prípade pokiaľ odborný\nzáver tvorí jediný podklad pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán\npristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných dôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o\nprerokovaní námietok k protokolu vysporiadal s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak,\naby pri právnom posudzovaní správnosti záveru správneho orgánu o porušení ust. § 4 ods. 3 zák. č.\n576/2004 Z. z. v správnom konaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a úplnom\nzistení. Podľa uvedeného zákona je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky\nzdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom\nuzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\nZáver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom\nodborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o\nnesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť\nbez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci\npostupu tvorby správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky,\ndôkazy vykonať a z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, a následne pri rešpektovaní\nzmyslu a účelu zákona v týchto medziach na základe logickej postupnosti dospieť k rozhodnutiu.\nVykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o\nuložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol\nvedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia. Okrem toho podľa názoru kasačného súdu pri konštatovaní protiprávneho\nkonania t.j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\nhodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania\na toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.\n35. Do právnej normy ustanovenej v druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej\nkonanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej\njurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v súlade s čl. čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c Ústavy SR, v zmysle ktorej súd pri\nsvojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny\norgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk\nzávažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a\núplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom.\n36. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť\nktorého tvoril administratívny spis žalovaného a právnej úpravy uvedenej vyššie kasačný súd sa stotožnil\nso záverom správneho súdu, že v konaní administratívneho trestania v prípade žalobcu bol dodržaný\nzákonný postup, procesom ktorého bol dostatočne zistený skutočný stav na posúdenie veci, z ktorého\nsprávny orgán v oboch stupňoch na základe správnej úvahy dospel k správnym právnym záverom.\nKasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, ktorou námietky žalobcu týkajúce sa\nnedostatočného zistenia skutkového stavu, vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd k uvedenému\ndodáva. Správny orgán prvého stupňa pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti\nu žalobcu postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.\nz., výsledky ktorého boli spracované v protokole, s ktorým bol žalobca oboznámený jeho doručením\na zápisničným prerokovaním protokolu so žalobcom bol dohľad ukončený. Námietky žalobcu vo\nvzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientke vznesené proti protokolu boli žalovaným\nprerokované v súčinnosti s vyjadrením pribraného konzultanta doc. MUDr. A. S. CSc. Vzhľadom k\ntomu, že žalovaný považoval zistenie skutkového stavu za dostačujúce pre posúdenie zodpovednosti\nžalobcu za porušenie jeho právnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., návrhu\nžalobcu na vykonanie dokazovania znalcom nevyhovel. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa\nsprávny orgán náležite vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré návrhu na doplnenie dokazovania znalcom\nnevyhovel, keď konštatoval, že podľa § 34 správneho poriadku vykonávanie dokazovania patrí do\n\nprávomoci správneho orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten ktorý dôkazný\nprostriedok vykonať. V záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti správneho konania pri\nrešpektovaní zásady materiálnej pravdy, ak má správny orgán skutkový stav dostatočne preukázaný a\nobjasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V § 34 správneho poriadku\nsú dôkazné prostriedky uvedené len príkladmo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny\nporiadok nevylučuje, aby si prvostupňový správny orgán o odbornej medicínskej otázke urobil úsudok\nsám na základe zadováženého odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej\noblasti. Stanovisko takto prizvanej osoby resp. osôb ako dôkaz pre budúce správne konanie o uložení\npokuty za výkonom dohľadu zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. predpokladá\naj zákon č. 581/2004 Z. z. Žiaden právny predpis neustanovuje, že stanoviská iných odborníkov\nz príslušného medicínskeho odboru resp. znalecké posudky majú vyššiu odbornú hodnotu alebo\nvyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská lekára, ktorý bol v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.\nz. prizvaný k výkonu dohľadu. S námietkou žalobcu, ktorou namietal nedostatočne zistený skutkový\nstav veci a nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovanie sa náležite vysporiadal aj žalovaný v\ndruhostupňovom správnom rozhodnutí, keď konštatoval, že správny orgán si vo veci zadovážil dostatok\nskutkových poznatkov pre posúdenie veci, z ktorých vyvodil správny právny záver, s ktorým sa stotožnil.\nK návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania žalovaný konštatoval, že v danej veci nie je dôvod na\ndoplnenie dokazovania, keďže žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by skutkový a\nprávny záver vyplývajúci z prvostupňového správneho rozhodnutia spochybnil. Taktiež správny súd\nsa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu vo vzťahu nedostatočne zisteného skutkového stavu a\nnevykonanie dôkazu znalcom v bode 51 napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody kasačný súd súčasne\npoukazuje, súhlasiac s nimi. K uvedenému kasačný súd dodáva. Tak ako vyššie je konštatované\nna výkon dohľadu v zmysle právnej úpravy zákona č. 581/2004 Z. z. sa ustanovenia správneho\nporiadku nevzťahujú, vykonanie dokazovania je vo výlučnej právomoci správneho orgánu. Pokiaľ\nžalobca navrhoval doplnenie dokazovania pribratím znalca a správny orgán jeho návrhu nevyhovel,\nbolo povinnosťou správneho orgánu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s tým vyporiadať uvedením\ndôvodov, pre ktoré návrhu účastníka konania nevyhovel. Túto povinnosť si žalovaný v oboch stupňoch\nnáležite splnil, keď uviedol v dostatočnom rozsahu dôvody, pre ktoré návrhu žalobcu na doplnenie\ndokazovania znalcom nevyhovel. Tvrdenie žalobcu, že právna úprava ustanovená v § 34 správneho\nporiadku má kogentný charakter a je preto pre správny orgán záväzná, kasačný súd vyhodnotil bez\nprávnej relevancie. Pribratie znalca na posúdenie odborných otázok ako dôkaz na posúdenie skutkových\nzistení je na zvážení správneho orgánu, ktorý dokazovanie i v rámci výkonu dohľadu vykonáva. I\nvzhľadom k uvedenému vyššie preto správne orgány v oboch stupňoch nepochybili, keď návrhu žalobcu\nna vykonanie znaleckého dokazovania nevyhoveli, považujúc skutkový stav vo veci za dostatočne\npreukázaný odborným posúdením pribratého konzultanta doc. MUDr. A. S. CSc., ktorého odborné\nstanovisko žalobca nevyvrátil predložením relevantného dôkazu.\n37. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal nezrozumiteľnosť a\nodporovateľnosť časti výroku rozhodnutia žalovaného o uložení sankcie a súčasne odporovateľnosť\nvýroku rozhodnutia s jeho odôvodnením. S námietkou žalobcu vo vzťahu k operačnému nálezu\nuvedenému vo výroku rozhodnutia o uložení sankcie sa už vyporiadal žalovaný v preskúmavanom\nrozhodnutí. Nesúhlasiac s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho rozklade proti prvostupňovému\nsprávnemu rozhodnutiu a v doplnku k rozkladu predseda úradu konštatoval: „úrad pod pojmom operačný\nnález zahrnul znalosť anamnézy pacientky - 3 operačné zákroky v dutine brušnej v minulosti, čo je\nrizikovým faktorom vzniku komplikácií pri každej ďalšej brušnej operácií; prítomnosť viacerých vzrastov\nv dutine brušnej po predchádzajúcich operačných výkonoch, ktoré boli popísané v operačnom náleze\nz 19.11.2014; laparoskopicky neošetriteľné krvácanie zo zrastov po odpojení okraja veľkej predstery.“\nĎalej predseda úradu konštatoval: „v operačnom náleze sa nachádza údaj, že počas operácie bola\nopakovane vykonaná revízia tenkého čreva a to laparoskopicky a aj pri minilaparotómii. Úrad tento údaj\nakceptoval ako údaj nachádzajúci sa v zdravotnej dokumentácii. Je ťažko akceptovať, že pri danom\nrozsahu lézie na jejune, potvrdenej pri reoperácií aj pri pitve by pri opakovanej dôkladnej perioperačnej\nrevízii tenkého čreva skúsený operatér nebol léziu rozpoznal.“ Predseda úradu tiež konštatoval: „už\npre potrebu vertovania laparoskopie na minilaparotómiu pre laparoskopicky neošetriteľné krvácanie\nz okraja veľkej predstery je možné považovať za perioperačnú komplikáciu. Preto bolo potrebné\nzavedenie drenu, čím by bola možná včasnejšia diagnostika prípadného krvácania alebo aj ( potenciálnej\niatrogénnej lézie tenkého čreva.“\n\n38. Podľa názoru kasačného súdu zhodne s názorom správneho súdu výrok rozhodnutia žalovaného\nv oboch stupňoch, ktorým správny orgán rozhodol o porušení právnej povinnosti žalobcu podľa § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v popise skutku, kladeným žalobcovi za vinu, je jasný a zrozumiteľný,\nobsahujúci zákonné náležitosti v osobe, mieste a čase spáchania administratívneho deliktu tak, že\nnemôže byť zameniteľný. Žalovaný správny orgán v oboch stupňoch v odôvodneniach rozhodnutí\nnáležite uviedol podstatné náležitosti v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 správneho\nporiadku, keď v odôvodnení opísal skutkové zistenia, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ako\nhodnotil vykonané dokazovanie, dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania\nznalcom, ako ustálil svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru o porušení právnej\npovinnosti žalobcom ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Žalovaný v odôvodneniach\nrozhodnutí náležite odôvodnil aj svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil výšku pokuty, keď v\ndostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti považoval za závažné porušenie právnej povinnosti\nžalobcom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, vychádzajúc z konkrétnych okolností\nprípadu, podmieňujúce uloženie sankcie v hornej časti zákonného rozmedzia pre uloženie sankcie podľa\n§ 50 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. Kasačný súd nezistil rozpor\nv časti výrokov rozhodnutia žalovaného a ani rozpor výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, majúce\nza následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť.\n39. Najvyšší súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalobcu, že ukladanie pokút za správne\ndelikty, ako aj rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné\nprávo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň\nvoľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie,\naké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na\núčely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi\nprijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť\naj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň\nslobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí\njedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba\nvtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie\nzneužil.\n40. K námietke žalobcu vzťahujúcej sa k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku krajského súdu,\nnajvyšší súd poukazuje na to, že aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu\n(napríklad Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999,\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS\n112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.\nOdôvodneniu rozsudku krajského súdu v preskúmavanom prípade nechýba presvedčivosť požadovaná\nzákonom (§ 139 ods. 2 SSP) a jeho úvahu a právne posúdenie považoval najvyšší súd za logické,\nktoré nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom. V tejto súvislosti najvyšší súd tiež uvádza,\nže v prípadoch ak odôvodnenia rozhodnutí, vydaných v správnom konaní sú dostatočne podrobné,\nzodpovedajúce zákonným požiadavkám § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., nie je potrebné v\nodôvodnení rozsudku krajského súdu opakovať dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o uložení pokuty.\nPreto odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania je postačujúce stručné uvedenie\ndôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu v oboch stupňoch bol zákonný a\nnapadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi\nžalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci,\nktoré ho viedli k rozhodnutiu o uložení pokuty za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť\npacientke B.G. podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.\n41. Kasačný súd sa oboznámil s rozhodnutiami najvyššieho súdu, na ktoré poukazovali účastníci\nkonania a tiež neuniklo jeho pozornosti, že najvyšší súd už konal a rozhodol aj v iných v obdobných\nveciach. V danej súvislosti však kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že napriek tomu, že v dôsledku\nodvolaní (kasačných sťažností) účastníkov konania bolo najvyššiemu súdu predložené krajskými súdmi\n\nviacero vecí s obdobnou problematikou, povinnosťou kasačného súdu tak, ako aj krajského súdu\nako správneho súdu (predtým súdu prvého stupňa), je zaoberať sa každou vecou samostatne a\npovinnosťou súdu je posudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu individuálne a nezávisle od iných správnych rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov a\npokiaľ sú predmetom súdneho prieskumu, nezávisle od iných rozhodnutí súdu v obdobných veciach.\n42.\nVychádzajúc\nz\nuvedeného\nvyššie\nNajvyšší\nsúd\nSlovenskej\nrepubliky\npo\nvyhodnotení\ndôvodov,\nvznesených\nžalobcom\nv\nkasačnej\nsťažnosti\nvo\nvzťahu\nk\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.\n43. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorých dôvodov najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcu\npodľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom konania nárok na\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní úspech nemal (§ 467\nods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka\nvýnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}