{"guid": "41e4c0f7-be02-4951-b1f1-8ce60f05b907:ec69cadf-e8ef-4e74-9867-8e8a26ba23a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016200828.1", "spisova_znacka": "5Asan/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/11/2017 z 21. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2019, sp. zn. 5Asan/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:7016200828.1", "identifikacne_cislo": "7016200828", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/289", "nazov": "zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/289", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/289-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/289/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/289/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/289-2008/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/289#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec69cadf-e8ef-4e74-9867-8e8a26ba23a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200828.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200828.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200828.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/11/2017\n7016200828\n21. 02. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:7016200828.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Sila\nprírody s.r.o., sídlom Hlinná 165/31, 055 01 Margecany, zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Mikloš,\nsídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti a predchádzajúceho postupu žalovaného č.\n1040687/2016/Vi zo dňa 7. júna 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach, sp.zn. 6S/92/2016 zo dňa 2. marca 2017, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/92/2016 zo dňa 2. marca\n2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/92/2016 zo dňa 2. marca 2017\npostupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu\nžalovaného zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP tak,\nže v konaní žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní nebol úspešný.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 104068/2016/Vi zo dňa 07.06.2016 žalovaný nevyhovel odvolaniu\nžalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Košice - centrála č. 263418/2016 zo dňa 14.03.2016, ktorým\nColný úrad Košice - centrála rozhodol podľa § 16b ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní\nelektronickej registračnej pokladnice a uložil podľa § 155a ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Daňový poriadok“) žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 350,00 € za správny delikt podľa § 16a písm.\ne/ zákona č. 289/2008 Z.z., ktorého sa dopustil dňa 13.03.2016 tým, že pri výkone miestneho zisťovania\ncolným úradom formou objednávky na donášku na parkovisko OC Hornád k potravinám Fresh, Sídlisko\nDargovských hrdinov v čase o 20:40 hod., bolo zistené, že pri kontrolnom nákupe tovaru v celkovej\nvýške 6,20 € nebol pri prijatí tržby kontrolujúcim colníkom odovzdaný pokladničný doklad z elektronickej\nregistračnej pokladnice a za správny delikt podľa § 16a písm. h/ zákona č. 289/2008 Z.z., ktorého sa\ndopustil dňa 13.03.2016 tým, že pri výkone miestneho zisťovania na predajnom mieste TuSi Pizza,\nJaltská 2, Košice - Dargovských hrdinov Košice bol colným úradom zistený rozdiel v hotovosti vo výške\n249,56 € medzi kontrolou zistenou hotovosťou vo výške 483,57 € a údajom o prehľadovej uzávierke zo\ndňa 13.03.2016 v elektronickej registračnej pokladnici vo výške 234,01 € tým, že zamestnanec žalobcu\nnezaevidoval vklad hotovosti vo výške 249,56 € podľa § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z..\n3. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu colného úradu č. 263418/2016 zo dňa 14.03.2016 a\nžalovaný rozhodnutím č. 104068/2016/Vi zo dňa 07.06.2016 rozhodnutie colného úradu č. 263418/2016\nzo dňa 14.03.2016 potvrdil, a stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom colného úradu ako aj s\n\njeho postupom, ktorý bol v súlade so zákonom č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej\npokladnice a zákonom č. 563/2009 Daňovým poriadkom.\n4. Žalobca podal včas na krajskom súde správnu žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie colného\núradu ako prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné nakoľko\ntvrdenia zamestnancov boli získané na základe nesprávneho úradného postupu prvostupňového orgánu\na tým boli žalobcovi odopreté základné ústavné práva na ochranu v rámci daňového konania. Ďalej\nžalobca vyčítal prvostupňovému rozhodnutiu zameniteľnosť výroku rozhodnutia, ktorý neobsahoval\npresný popis skutku spáchania správneho deliktu a tak na základe toho mohlo dôjsť k zámene s iným\nskutkom a namietal presnosť zrozumiteľnosť a určitosť výroku. Žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie\nvadami spočívajúcimi v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a takým\npostupom sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a zároveň žalobca odkázal na\nporušenie článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V\nodôvodnení žalovaného neboli uvedené úvahy, ktorými sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave\na dôvod prečo nepovažoval argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní za dôvodnú. Žalobca považuje\nustanovenia § 16b ods. 3 a § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. za protiústavné nakoľko ich účinkom\nje odňatie práva byť účastníkom konania tým, že rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania do\nvlastných rúk, ale správny orgán ho môže doručiť osobe s ktorou spísal zápisnicu. Žalobca uviedol, že\ndoručovanie do vlastných rúk je upravené v ustanovení § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového\nporiadku, v zmysle ktorého sa pri právnickej osobe doručuje osobe, ktorá je oprávnená konať v jej\nmene a v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku sa rozhodnutie\ndoručuje do vlastných rúk. Podľa žalobcu žalovaný vykladal ustanovenia zákona č. 289/2008 Z.z. o\ndoručovaní rozhodnutí príliš formalisticky a žalobca ako účastník konania nemal žiadne právne možnosti\nna obranu v procese daňového konania. V tejto súvislosti žalovaný nedokázal doručenie rozhodnutia do\nvlastných rúk a len poukázal na chybné a nedostatočné chápanie výkladu predmetného ustanovenia bez\nriadneho vysporiadania sa s definíciou osoby, ktorá rozhodnutie odmietne prevziať, pričom pod pojmom\nosoby, ktorá rozhodnutie odmietne prevziať (resp. osoba s ktorou sa spíše zápisnica) zákonodarca mal\nna mysli účastníka konania a to podnikateľa alebo jeho oprávneného zástupcu. Žalobca navrhol na\nriadne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a úradného postupu vysporiadať sa s otázkou, či osoba s\nktorou sa o zistení porušenia práva spísala zápisnica je tou osobou, ktorá má preberať všetky práva\na povinnosti účastníka konania (podnikateľa) alebo tou osobou môže byť aj brigádnik alebo čašník.\nŽalobca v konečnom dôsledku takéhoto výkladu ustanovenia o doručovaní rozhodnutia do vlastných\nrúk vidí možnosť úplného zrušenia živnostenského oprávnenia kontrolovanej osoby, nakoľko opakované\nkontroly s tými istými nedostatkami môžu viesť až k zrušeniu živnostenského oprávnenia. Žalobca\nďalej namietal nezákonný postup žalovaného, ktorý spočíval v tom, že administratívny spis nebol\nžurnalizovaný a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/10/2010.\nŽalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/201/2010 a uviedol, že žalovaný\nsvojim správaním nedal žalobcovi príležitosť na dôkladné objasnenie veci a v rámci konania nenariadil\nvo veci ústne pojednávanie a žalobca sa v dôsledku toho dozvedel o vykonaných dôkazoch až z\nsamotného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že ústne pojednávanie malo byť nariadené už pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia a na podporu uviedol nález Ústavného súdu SR III. ÚS 231/2010 a\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/253/2010, v zmysle ktorých účastník konania má právo sa k\nveci ústne vyjadriť, byť prítomný pri dokazovaní a klásť svedkom otázky. Žalobca ani jeho splnomocnení\nzástupca nebol predvolaný na výsluch svedka, čo predstavuje jeho ústavné právo byť vypočutý a byť\npri výsluchu svedka a po ukončení kontroly nedošlo k uskutočneniu daňového konania, v ktorom by\nžalobca dostal príležitosť na predloženie dôkazov alebo aby sa oboznámil so všetkými ďalšími dôkazmi.\nDaňové konanie sa pre žalobcu začalo bez prvej daňovej inštancie, čím došlo k zaťaženiu konania\nvýraznou procesnou chybou a začalo až vydaním rozhodnutia o uložení pokuty na mieste pričom\ntýmto konaním došlo k porušeniu základných zásad daňového konania a to najmä zásady zákonnosti,\nzásady súčinnosti a zásady rovnosti. Podľa žalobcu sa žalovaný v závere rozhodnutia nevysporiadal\ns otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, resp. trvania, nevyhodnotil jeho\nnásledky, pohnútky, okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu správneho deliktu, ale len poukázal na\nto, že pokutu uložil v najnižšej možnej sadzbe stanovenej zákonom. Žalobca v závere poukázal na\nskutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo podpísané oprávnenou osobou konkrétne pplk. U.. G..\nL. S. riaditeľom colného úradu ale vedúcou zmeny kpt. G.. T. O., čo malo za následok nezákonnosť\nvydaného rozhodnutia.\n\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca podanie žaloby\nodôvodňoval takmer totožnými námietkami aké uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu\ncolného úradu, pričom sa so všetkými námietkami vysporiadal a považuje ich za nedôvodné. O tvrdení\nžalobcu, že administratívny spis nebol žurnalizovaný uviedol, že je zavádzajúce a k námietkam ohľadom\nzistenia skutkového stavu uviedol, že skutkový stav bol riadne zistený, čo vyplýva zo spísanej zápisnice\ncolného úradu o miestnom zisťovaní zo dňa 13.03.2016, ktorá je svojou podstatou jedinečným a\nneopakovateľným právnym úkonom dostatočným pre zistenie. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho\npostupu prvostupňového orgánu považuje za irelevantné, nakoľko colný úrad postupoval v súlade s\nustanoveniami zákona č. 289/2008 Z.z. a dodal, že ustanovenia § 16b ods. 3 a 4 upravujú osobitnú formu\nkonania, ktorá má spoločné črty s blokovým konaním a v zmysle ktorej ak správca dane zistí spáchanie\nsprávneho deliktu podľa ustanovenia § 16a správca dane má povinnosť vydať rozhodnutie o uložení\npokuty na mieste. V prípade ak správca dane zistí spáchanie správneho deliktu pri výkone miestneho\nzisťovania, dokazovanie sa obmedzí na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania,\nalebo osoba prítomná pri miestnom zisťovaní právo podávať námietky a vyjadrovať sa k podkladom\npre vydanie rozhodnutia. K námietke žalobcu, že nebolo nariadené ústne pojednávanie poukázal na\nustanovenie § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z., ktoré odkazuje na ustanovenie § 37 ods. 4 a § 19\nzákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, ktoré ustanovuje povinnosť pri miestnom zisťovaní spísať\nzápisnicu avšak neustanovuje povinnosť vykonať ústne pojednávanie. Námietky žalobcu ohľadom\nneuvedenia úvahy v odôvodnení, ktorými sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave a dôvod\nprečo argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú považuje za neopodstatnené. Žalovaný uviedol,\nže žalobca nespomenul žiadnu príčinnú súvislosť medzi podľa žalobcu v odôvodnení neuvedeným\npodkladom pre rozhodnutie, ktorý by mal nejaký dopad nedostatku k meritu veci. Námietky týkajúce sa\nporušenia práva žalobcu na spravodlivý proces a nedoručenie prvostupňového rozhodnutia do vlastných\nrúk považuje za skutkovo a právne irelevantné a zavádzajúce, nakoľko bol colným úradom dodržaný\nzákonom stanovený postup pri doručovaní rozhodnutia o uložení pokuty na mieste podľa ustanovenia\n§ 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z..\n6. Krajský súd uviedol, že nie je možné prihliadať na žalobcom poukazované subjektívne skutočnosti,\nnakoľko žalobca ako podnikateľský subjekt zodpovedá za dodržiavanie právnych predpisov v rámci jeho\nprevádzok a nedodržanie týchto právnych predpisov má za následok vznik objektívnej zodpovednosti,\nktorá je koncipovaná aj v rámci skutkových podstát správnych deliktov v zmysle zákona č. 289/2008 Z.z.\no používaní elektronickej registračnej pokladnice.\n7. Krajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že predložené administratívne spisy žalovaného\nako aj prvostupňového správneho orgánu boli podľa tvrdení žalobcu nežurnalizované. Námietku Krajský\nsúd považoval za neopodstatnenú, nakoľko v skutočnosti oba administratívne spisy boli žurnalizované\na osobitne zviazané.\n8. Námietky žalobcu týkajúce sa tvrdenia, že prvostupňový správny orgán mu svojím konaním neumožnil\naby sa vo veci vyjadril, nebol vypočutý, nemohol klásť otázky, predkladať dôkazy, nenariadil ústne\npojednávanie čo malo za následok odňatie možnosti úzkej súčinnosti so správnym orgánom a tým bol\nukrátený na svojich právach vyplývajúcich z ústavy a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd\npovažoval Krajský súd za neodôvodnené, keďže zákon č. 289/2008 Z.z. upravuje v ustanovení § 16b\nods. 3 a 4 osobitnú formu konania o ukladaní pokút za správne delikty.\n9. Krajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, v ktorých uvádzal, že rozhodnutie prvostupňového\norgánu obsahovalo nedostatočné odôvodnenie uloženia pokuty. V bode odôvodnenia uviedol dotknuté\nustanovenie §16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého sa pri ukladaní pokuty podľa\nodsekov 1 a 2 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Ďalej uviedol ustanovenie\n§ 16a písm. e/ a ustanovenie § 16a písm. h/ zákona č. 289/2008 Z.z., ktoré určujú skutkové podstaty\nsprávnych deliktov, ktorých sa žalobca dopustil. Ustanovenie § 16b ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/2008\nZ.z., v zmysle ktorého daňový alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. e/ od\n330,- € do 3 300,- €. Ustanovenie § 16b ods. 1 písm. b/ zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého daňový\nalebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. h/ od 100,- € do 3 300,- €. Pokutu za\nsprávny delikt podľa ustanovenia § 16a písm. h/ daňový alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom\nalebo colným úradom zistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici\nokrem prijatej tržby podľa ustanovenia § 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20,- €. Vyššie uvedené ustanovenia\nKrajský súd odôvodnil tým, že žalobcovi bola uložená pokuta za 2 správne delikty, pričom pokutu za delikt\n\npodľa ustanovenia § 16a písm. h/ nebolo možné neuložiť nakoľko kontrolou zistený peňažný rozdiel\nmedzi ERP a peňaženkami dovozcov predstavoval 249,56 € čo je väčší zostatok ako 20,- €. Krajský\nsúd zhodnotil, že uložená pokuta bola primeraná a zodpovedala závažnosti aj následkom protiprávneho\nstavu.\n10. Krajský súd nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, ktoré spochybňovali podpísanie rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu oprávnenou osobou, a to kpt. G.. T. O., ktorá v čase podpisu\nrozhodnutia bola zodpovedným pracovníkom Colného úradu Košice a oprávnenou osobou na\npodpisovanie rozhodnutí v súlade s interným podpisovým poriadkom.\n11. K námietkam žalobcu, v ktorých uvádza, že postupom prvostupňového správneho orgánu, kedy\nsprávny orgán nenariadil ústne pojednávanie a boli mu odopreté základné práva na vykonanie ústneho\npojednávania, na oboznámenie sa so správnymi deliktami, na vyjadrenie sa k veci, na podávanie\nnávrhov na vykonanie dokazovania, byť vypočutý pri výsluchu svedka, oboznámenie sa s obsahom\nzápisnice z miesta zisťovania Krajský súd uviedol, že v danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta\npodľa ustanovení § 16a písm. e/ a § 16a písm. h/ zákona č. 289/2008 Z.z.. Pokuta bola uložená na mieste\nzistenia, o čom bola colným úradom spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. V zmysle ustanovenia §\n16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. sa pokuty za predmetné správne delikty ukladajú na mieste. Pokutu\nna mieste uloží colný alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový alebo colný úrad neuloží\npokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu a tým je zákon č. 563/2009 Z.z.\nDaňový poriadok, ktorý na konanie o rozhodovanie o správnom delikte neukladá povinnosť správnemu\norgánu nariadiť ústne pojednávanie. Podľa Krajského súdu zákonodarca týmto ustanovením upravil\nosobitnú formu konania a teda správny orgán nebol povinný postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní ani podľa zákona o priestupkoch. Krajský súd ďalej v odôvodnení uviedol, že ak\nide o osobitnú právnu úpravu konania, podľa ktorej pokuty za správne delikty možno ukladať na mieste\nzistenia, neprichádza do úvahy analógia s trestnoprávnou úpravou, tak aby obvinenému zo správneho\ndeliktu vyplývali záruky ako obvinenému z trestného činu predovšetkým právo na obhajobu svojich práv,\nprávo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať dôkazy, byť prítomný pri výsluchu svedkov.\nSprávny orgán teda nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nenariadil ústne pojednávanie ak pri\nmiestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica.\n12. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia žalovaného Krajský súd\nuvádza ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, v ktorých sú presne špecifikované\nnáležitosti výroku rozhodnutia ako aj odôvodnenia. Krajský súd uvádza, že na základe týchto ustanovení\nvýrok prvostupňového orgánu obsahuje všetky potrebné náležitosti a v odôvodnení rozhodnutia sú\nzrejmé úvahy pri hodnotení jednotlivých dôkazov vrátane právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodol. Rovnako tak sa žalovaný osobitne vysporiadal s každou žalobcom vznesenou námietkou a z\ntoho dôvodu Krajský súd mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi.\n13. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť.\nDôvody, pre ktoré podáva žalobca kasačnú sťažnosť spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a v\nskutočnosti, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Podľa žalobcu\nsúd vo výroku opomenul uviesť špecifikáciu deliktu spočívajúcu v opise skutku, z ktorého by vyplývalo,\nktorý zamestnanec žalobcu nevydal pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice, v resp.\nktorý zamestnanec žalobcu nezaevidoval vklad hotovosti do elektronickej registračnej pokladnice. Tento\nnedostatočný popis skutku vo výroku rozhodnutia podľa žalobcu môže mať za následok zameniteľnosť\nsankcionovaného konania s iným konaním a je potrebná jeho úplná špecifikácia, tak aby výrok\nrozhodnutia obsahoval popis skutku s uvedením spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností,\nktoré by zabránili zameneniu s iným deliktom. Žalobca sa odvoláva na ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ľudských právach a ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku.\n14. Žalobca sa odvoláva na ustanovenie článku 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a skutočnosť,\nže sa Slovenská republika považuje za právny štát v materiálnom zmysle. Žalobca súhlasí s tvrdením\nsúdu, že pri ukladaní pokuty za správny delikt priamo na mieste ide o osobitnú formu konania, ale len\nza splnenia podmienky, že osoba ktorej sa pokuta ukladá rozhodnutím na mieste je aj priamo prítomná\npri vydávaní rozhodnutia na mieste. Žalovaný, ani súd sa nevysporiadali so situáciou, kedy sa pokuta\nuložila rozhodnutím právnickej osobe na mieste, ale pri doručovaní rozhodnutia nebol prítomný konateľ\n\nprávnickej osoby ani jeho splnomocnený zástupca. Osoby s ktorými bola zápisnica spísaná podľa\nžalobcu nemali oprávnenie konať v mene žalobcu, nemohli v jeho mene podávať námietky a navrhovať\ndôkazy. Žalobca poukazuje na rozpor ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. so základným\nprávom žalobcu na obhajobu a jeho svojvoľný výklad žalovaným a súdom, kedy zákon umožňuje uložiť\npokutu len žalovanému a to rozhodnutím na mieste okamžite po obvinení zo spáchania správneho\ndeliktu a to bez prítomnosti osoby, ktorej sa pokuta rozhodnutím ukladá. V rámci tohto tvrdenia žalobca\npoukazuje na právo účastníka na oznámenie o začatí konania, na primeranú dobu potrebnú na prípravu\nobhajoby, na argumentačnú prípravu a na zvolenie splnomocneného právneho zástupcu. Podľa názoru\nžalobcu sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa ústavného práva žalobcu\nna odbornú pomoc v konaní pred súdmi alebo štátnymi orgánmi ani námietkou ohľadom uplatnenia\npráva na poskytnutie dostatočného časového priestoru na obhajobu. V súvislosti s vyššie uvedeným sa\npostup žalovaného voči žalobcovi zdá šikanózny a výklad ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008\nZ.z. formalistický.\n15. Žalobca ďalej uviedol, že k právnemu posúdeniu, či je potrebné nariadiť ústne pojednávanie\nvo veci daňových konaní spáchania správnych deliktov je potrebné preskúmať, či sú ustanovenia\nzákona č. 289/2008 Z.z. o spôsobe vydávania a doručovania rozhodnutia na mieste v súlade s\nÚstavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Uviedol, že súd náležite neodôvodnil, z akých\ndôvodov odôvodnil svoje rozhodnutie len s poukazovaním na citovaný zákon č. 289/2008 Z.z., pričom\nsa nevysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, ktorými poukazoval na porušenie ústavných a\nkomunitárnych práv. Súd podľa žalobcu tiež neodôvodnil, z akých dôvodov nezdôvodnil skutočnosť,\nže sa nevysporiadal s tvrdeniami o porušení ústavných a komunitárnych práv. Žalobca namietal\npoužitie dôkazu výsluchu svedka, v resp. vyjadrenie zamestnanca do rozhodnutia, pričom žalobca ani\njeho splnomocnený zástupca na výsluch svedka predvolaný nebol. Neprítomnosť žalobcu ani jeho\nsplnomocneného zástupcu sa podľa jeho názoru javí ako zásah do procesných práv žalobcu.\n16. Žalobca namietal skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobou,\nresp. že predmetné rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou osobou na rozhodnutí uvedenou,\nkonkrétne F. ako riaditeľom colného úradu, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.\n17. Nesprávnosť právneho posúdenia súdu podľa žalobcu spočíva v skutočnosti, že súd sa len formálne\nuspokojil s názorom žalovaného, bez toho aby riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v časti výšky pokuty.\nPodľa žalobcu z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho\nstavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu a ako dlho mal tento protiprávny stav\ntrvať. Ďalej sa žalovaný ani súd nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho\nspáchania, nevyhodnotili následky a pohnútky žalobcu, okolnosti za ktorých k jeho spáchaniu došlo.\nŽalobca hodnotí uloženú pokutu ako zásah do základných práv žalobcu a závažnosť dopadu pokuty\nhodnotí ako výraznú, nakoľko pokuta bola uložená na základe voľného uváženia žalovaného. Okrem\ntoho uvádza, že ku kontrolám žalobcu môže dochádzať aj opakovane, čo môže viesť až ku zrušeniu\nživnostenského oprávnenia žalobcu. Žalovaný rozhodnutie o uložení pokuty podrobne neodôvodnil a\nneuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali uloženie pokuty v určenej výške a obmedzil sa\nlen na citáciu ustanovení právnych predpisov bez špecifikácie rozsahu a následkov konania žalobcu.\nVo svojej argumentácii sa žalobca odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 3Sžo/253/2010 zo dňa 03.05.2011. Ďalej žalobca uvádza, že súd neozrejmil svoje myšlienkové\npochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery, tak aby bol výsledok\nrozhodovacej činnosti súdu jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený.\n18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. ak podnikateľ vloží do elektronickej registračnej pokladnice\nalebo do virtuálnej registračnej pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného\nodkladu po jej vložení zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej\npokladnici, pričom vyhotoví doklad označený slovom „vklad“.\n19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej\nregistračnej pokladnici, alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný\ndoklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení z elektronickej registračnej\npokladnice; iný doklad vyhotovený elektrickou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie\nkupujúcemu odovzdať.\n\n20. Podľa § 16a písm. a/ zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto nezaeviduje v\nelektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici vklad podľa § 3 ods. 3.\n21. Podľa § 16a písm. e/ zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto zaeviduje\ntržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, ale neodovzdá\npokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2 a 7.\n22. Podľa § 16a písm. h/ zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad, alebo colný úrad uloží pokutu za správny\ndelikt podľa § 16a písm. a/ až f/, j/, s/ a t/ od 330,00 € do 3 300,00 €.\n23. Podľa § 16b ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za\nsprávny delikt podľa § 16a písm. g/ až i/, k/ až n/, p/ až r/ a u/ až i/ od 100,00 € do 3 300,00 €. Pokutu za\nsprávny delikt podľa § 16a písm. h/ daňový alebo colný úrad neuloží, ak daňovým alebo colným úradom\nzistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby podľa\n§ 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20,00 €.\n24. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste\nrozhodnutím. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa\nosobitného predpisu. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý\nsprávny delikt zistil.\n25. Podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku\n3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie\nsa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba,\ns ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti\nrozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta\nje splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju\nzaplatiť aj v hotovosti.\n26. Podľa § 155a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho\ndeliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť\nv rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné\nuloží úhrnnú pokutu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou\nhranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,\núhrnná pokuta sa uloží podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa\nuloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých\nsprávnych deliktov, ktorých sa dopustil.\n27. Podľa § 155a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa ods. 1 sa\nuplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.\n28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše\npríslušný orgán zápisnicu.\n29. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne\npojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho\npojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri\nústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané\npoučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice,\nzávery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti\npodania.\n30. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby,\nktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného\norgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.\n31. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane\nzápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému\n\nsubjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby,\nza účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový\nsubjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec\nsprávcu dane úradný záznam Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42,\nodovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.\n32. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť\nzamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na\núčinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods.\n2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137\nods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je čiastočne dôvodná, pokiaľ ide o\nnesprávny úradný postup žalovaného a ide o takú vadu konania, ktorá má za následok nezákonnosť\npostupu žalovaného a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n34. Kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom preukázania podpisu oprávnenou osobou na\nprvostupňovom rozhodnutí ako dôvodnú. Táto námietka bola uplatnená už v správnej žalobe a krajský\nsúd sa s ňou vysporiadal nedostatočne, keď si len osvojil tvrdenie žalovaného, že vedúca zmeny O. je\noprávnená podpisovať rozhodnutia v súlade s interným podpisovým poriadkom, z ktorého vyplýva, že\nvedúci kontrolnej skupiny colného orgánu podpisuje v mene riaditeľa colného orgánu. Krajský súd si túto\ntvrdenú skutočnosť neverifikoval v administratívnom spise, ktorý je v tomto neúplný, pretože postráda\npísomný interný podpisový poriadok žalovaného. Kasačný súd je toho názoru, že podpis oprávnenou\nosobou na prvostupňovom rozhodnutí je podstatnou formálnou náležitosťou tohto rozhodnutia a preto\nje potrebné bez akýchkoľvek pochybností túto skutočnosť preukázať.\n35. Z tohto dôvodu kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Ostatné námietky žalobcu ohľadom nesprávneho posúdenia vyhodnotil ako nedôvodné\na stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu.\n36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.\n37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/92/2016", "guid": "a0180e17-d6d0-4b3e-9a1f-ec78cb462407:c4e5c44e-ea1d-4392-9c0d-1f1bb974f020", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90"}], "citovane_v": []}