{"guid": "7a42db65-f6f3-4552-9296-2f377b9dd4b1:459aee0e-5e9e-4c5e-8be1-f46294dfae3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016200385.1", "spisova_znacka": "1Sžo/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/1/2018 z 22. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. 1Sžo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016200385.1", "identifikacne_cislo": "7016200385", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/459aee0e-5e9e-4c5e-8be1-f46294dfae3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200385.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200385.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200385.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžo/1/2018\n7016200385\n22. 10. 2019\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2019:7016200385.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nnavrhovateľa: J.. M. K., N..: XX.XX.XXXX, B. P. R.Č. Č.. XX, XXX XX K. - Š., zast.: JUDr. Augustínom\nTomášom, ustanoveným advokátom, IČO: 35 552 590, so sídlom advokátskej kancelárie Floriánska 16,\n040 01 Košice, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice so sídlom Moyzesova č. 18,\n040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. novembra 2017 sp.zn. 6Sp/12/2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. novembra 2017\nsp.zn. 6Sp/12/2016 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie :\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n\n1. Rozhodnutím č. 5023/2016-KaKe, r.z. 14516/2016 zo 07.03.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“\n- č.l. 13) odporca ako prvostupňový orgán v konaní podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal v zmysle § 10 ods.\n5 zák. č. 327/2005 Z.z. navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nPodľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec centrum rozhodne\no žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno\npredĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať\nopravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno\n\nv lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský\nsúd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.\n2. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že ide o spor v občianskoprávnych veciach, ktorého\npredmetom je dovolanie proti solidárne uloženej povinnosti navrhovateľa ako vedľajšieho účastníka\nspolu so žalobcom v konaní pred Krajským súdom Košice nahradiť tam uvedenému žalovanému trovy\nkonania (uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 29.10.2014 č.k. 1Co/156/2014-463 - ďalej len\n„predmet sporu“) v sume 237,14 (ďalej len „hodnota sporu“)\nV súvislosti s uvedeným odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil kumulatívne zákonom uloženú\npodmienku na vznik práva na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1\npísm. f) zák. č. 327/2005 Z.z.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n3. Vyššie uvedený právny názor vyvodil odporca z podlimitnej hodnoty sporu (237,14 €), ktorá\nneprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v sume 405, -- € v tom čase platnú. Kumulatívny charakter\npodmienky má podľa odporcu za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci a súčasne\nzbavuje odporcu povinnosti preskúmať, či boli splnené aj zvyšné dve zákonné podmienky na vznik práva\nbez finančnej pomoci.\nII.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok z 28.03.2016 označený ako\n„Odvolanie proti rozhodnutiu“ na Krajský súd v Košiciach.\n5. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa v konaní podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“, resp. „Občiansky súdny poriadok“) a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že\nopravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nPreto postupom podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne\nsprávne.\n6. Krajský súd najmä s poukazom na dotknuté ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, zák. č.\n327/2005 Z.z., ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd vyjadril nesúhlas s\nargumentáciou navrhovateľa, že mu postupom odvolacieho súdu bola v predmete sporu odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/stanoviská\nA)\n\n7. Vo včas podanom odvolaní doručenom elektronicky dňa 03.01.2018 (č.l. 39) proti rozsudku krajského\nsúdu prostredníctvom právneho zástupcu mu ustanoveného Centrom právnej pomoci pre tento súdny\nprieskum navrhovateľ napriek požiadavke zákonodarcu zakotvenej v ustanovení § 205 v spojení s §\n246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. výslovne neuviedol žiadny zo zákonom uznaných dôvodov odvolania.\n8. Nakoľko však ide o vec súdnej pomoci, Najvyšší súd tento nedostatok neodstraňoval a naopak zvolil\nneformálnejší prístup, ktorý sa od správneho súdu pri vybavovaní tejto agendy očakáva. Preto odvolací\nsúd musel v zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. vyhodnotiť podané odvolanie podľa\njeho obsahu (najmä s prihliadnutím na jednotlivé odvolacie námietky) nasledovne.\n9. Na uvedenom základe odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky navrhovateľa v stručnom\nprehľade:\n- ide o špecifický prípad, nakoľko pre dovolacie konanie je povinné právne zastúpenie, a jeho nesplnenie\nvedie k zastaveniu konania,\n- následne navrhovateľ bude musieť strpieť tvrdenú nespravodlivosť obsiahnutú v predmete sporu,\n- Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) podporuje myšlienku univerzality dovolania\n(nález sp.zn. IV. ÚS 283/07),\n- ide o obmedzenie práva na súdnu a inú ochranu (čl. 46 ústavy), čo má dopad na čl. 13 ústavy,\no k tomuto citoval navrhovateľ viacero rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),\n- krajský súd v bode č. 22 svojho rozsudku nesprávne posúdil hodnotu predmetu sporu, ktorú nie je\nmožné mechanicky spájať len s výrokom súdneho rozhodnutia\no naopak sa musí jednať o hodnotu, o ktorej sa už koná (t.j. 4.570,-- €) v základnom/odvolacom súdnom\nkonaní.\n10. Záverom navrhovateľ požadoval zrušenie rozsudku krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie\nspolu s uložením povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.\nB)\n11. Vyjadrenie odporcu sa v súdnom spise do dňa rozhodnutia o odvolaní nenachádzalo.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení\ns § 246c ods. 1 O.s.p. ako aj ustanovenia § 492 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1\nO.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá\nO.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods.\n2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po\npreskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods.\n1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov.\n\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení odvolacie konania podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\n13. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (navrhovateľa),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy.\n14. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného\nsúdu č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy.\nPreto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n15. Pre Najvyšší súd z odvolacích dôvodov vyplýva, že navrhovateľ spochybňuje nesprávne právne\nposúdenie veci krajským súdom s tým, že dôsledkom nesprávnej interpretácie dotknutých ustanovení\nzák. č. 327/2005 Z.z. odporcom a jej potvrdení krajským súdom došlo k odňatiu možnosti na\nposkytnutie súdnej ochrany prostredníctvom dovolacieho konania v predmete sporu. Na podporu\nsvojej argumentácie potom navrhovateľ citoval vybrané pasáže z niektorých, podľa neho relevantných\nrozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, ESĽP a Súdneho dvora.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n16. Preto Najvyšší súd na prvom mieste upozorňuje na to, že nálezy Ústavného súdu Českej republiky\n(navrhovateľ poukazoval na nález sp.zn. Pl. ÚS 14/10), hoci sú pre slovenské všeobecné súdnictvo\ninšpirujúcim prameňom práva, nie sú však v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky záväzným\nformálnym prameňom slovenského práva.\n17. Naopak odvolací súd potvrdzuje, že rozhodnutia ESĽP (čl. 154c ods. 1 ústavy Slovenskej republikynavrhovateľ poukazoval na rozhodnutie č. 73547/01 vo veci Jedamski a Jedamska v. Poľsko) a Súdneho\ndvora (čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky- navrhovateľ poukazoval na stanovisko generálneho\nadvokáta Paola Mengozzi, ktoré Súdny dvor akceptoval v rozsudku zo dňa 22.12.2010 sp.zn. C-279/09)\nsú v zmysle relevantných ustanovení ústavy Slovenskej republiky zásadným formálnym prameňom\npráva. Avšak podľa odvolacieho súdu významným zdrojom právnych názorov ESĽP pre preskúmavanú\nvec je jeho rozsudok (A-18499/08) Shamoyan v. Arménsko zo dňa 07. júla 2015 (ďalej tiež „rozsudok\nESĽP“) o porušení čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) neposkytnutím bezplatného právneho zastúpenia v dovolacom konaní na kasačnom súde.\nPodľa čl. 154c ods. 1 ústavy v citovanom znení medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 7 ods. 2 veta prvá a druhá ústavy v citovanom znení Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\n\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n18. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ESĽP zrekapituloval (bod č. 28 rozsudku ESĽP), že\n„právo na súd“, ktorého súčasťou je aj právo na prístup k nemu, nie je absolútne. Právo na súd vyžaduje\núpravu zo strany štátu, ktorý má v rámci toho určitý priestor na voľnú úvahu. Prípustnosť obmedzení je\nlimitovaná povinnosťou štátu neobmedziť prístup jednotlivca takým spôsobom, resp. do takej miery, aby\nbola narušená samotná podstata tohto práva.\n19. Z Dohovoru tiež nevyplýva (bod č. 29 rozsudku ESĽP) pre členské štáty povinnosť zriadiť vyššie,\nt.j. odvolacie alebo kasačné súdy. Ak však takéto súdy existujú, musia zaručiť účinné právo na prístup\nk súdom pre účely rozhodovania o ich „občianskych právach a záväzkoch“. Avšak spôsob, ktorým je\naplikovaný čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prístup k vyšším súdom, je závislý od špecifík jednotlivých konaní.\nV uvedenej súvislosti je preto podľa ESĽP potrebné zohľadniť vnútroštátne konanie ako celok a úlohu\nodvolacieho alebo kasačného súdu v ňom (viď najmä rozsudok ESĽP Monnell a Morris v. Spojené\nkráľovstvo zo dňa 02. marca 1987).\n20. Ďalej ESĽP pripomenul, že požiadavka kvalifikovaného zastúpenia navrhovateľa pred vyšším\nsúdom, tak ako to je tomu v prípade pani Shamoyan, ak sa takáto pomoc ukáže ako nevyhnutná pre\núčinný prístup k súdu, nemôže byť sama osebe vnímaná ako v rozpore s čl. 6 Dohovoru (viď najmä\nrozsudok Siałkowska v. Poľsko, resp. Airey v. Írsko).\nHoci pri zabezpečovaní záväzkov spravodlivého konania majú členské štáty značný priestor úvahy, tak\nESĽP sa musí presvedčiť, že metóda zvolená vnútroštátnymi orgánmi v konkrétnom prípade je zlučiteľná\ns Dohovorom.\n21. Čo sa týka veci dotknutej konaním na ESĽP, tu podľa arménskeho občianskeho procesného\npráva v Arménsku mohol podať dovolanie len licencovaný (t.j. kvalifikovaný) advokát. V merite sporu\nESĽP ustálil, že jej dovolanie nebolo kasačným súdom prijaté z dôvodu procesnej podmienky o podaní\ntakýchto dovolaní kvalifikovanými advokátmi, ktorých služby si vzhľadom na svoju ťažkú finančnú\nsituáciu nemohla dovoliť (bod č. 33 rozsudku ESĽP).\n22. Zo skutkových okolností rozsudku ESĽP potom ESĽP vyslovil právny názor, že v tomto prípade\nnemôže byť tvrdené, že tam uvedená účastníčka konania nevyhovela požiadavkám čl. 35 ods. 1\nDohovoru tým, že nepodala dovolanie prostredníctvom licencovaného advokáta, lebo ich služby si\nvzhľadom na svoju ťažkú finančnú situáciu nemohla dovoliť.\n23. Čo sa týka preskúmavanej veci, odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou správneho súdnictva je\nochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny\ninštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej\nsprávy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny\norgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako\nten o koho práva v konaní ide.\n24. Ďalej základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Na to bola\nzákonodarcom vytvorená dvojstupňové sústava správneho súdnictva popri existujúcej trojstupňovej\nsústave všeobecného súdnictva.\n25. Z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žiadosť navrhovateľa na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti bola zamietnutá odporcom podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č.\n\n327/2005 Z.z., t.j. pre výšku hodnoty sporu s tým, že odporca vôbec neskúmal ďalej splnenie zvyšných\ndvoch podmienok.\n26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že záver rozsudku ESĽP, kde bolo konštatované, že\n„ absencia možnosti požiadať o právnu pomoc za súčasnej existencie procesnej požiadavky, podľa\nktorej dovolania môžu byť podané iba advokátmi s licenciou vystupovať pred kasačným súdom,\nneprimerane obmedzila sťažovateľkin účinný prístup k súdu.“,\nnie je možné aplikovať na preskúmavanú vec.\n27. Vychádzajúc z vyššie uvedených názorov rozsudku ESĽP pre odvolací súd vyplýva, že členské štáty\nmajú určitý procesný priestor naplniť právo na súd, t.j. je prípustná limitácia tohto práva s podmienkou,\nže prijatá právna úprava nesmie obmedziť prístup jednotlivca takým spôsobom, resp. do takej miery, aby\nbola narušená samotná podstata tohto práva. Takto akceptovateľnú limitáciu práva na súd predstavuje\naj úprava zakotvená v § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z.z. prostredníctvom zavedenie prahovej\nhodnoty sporov.\n28. Pre podmienky Slovenskej republiky, dovolacie konanie predstavuje samostatné konanie, kedy\npredmet sporu a tým aj jeho hodnotu určuje účastník dotknutý vo svojich právach alebo povinnostiach.\nPreto na účel výkladu dotknutého ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 327/2005 Z.z. nie je\nmožné akceptovať navrhovateľom predostretú argumentáciu, že hodnota sporu sa určuje predmetom v\nzákladnom , resp. v odvolacom konaní.\n29. Naopak správne odporca ustálil, že je nutné vychádzať zo sumy 237,14 €, ktorá suma predstavuje\npovinnosť navrhovateľa nahradiť trovy konania žalobcovi v civilnom konaní pred Krajským súdom\nKošice. Preto odvolací súd nevyhovel odvolaniu navrhovateľa.\nV.\n30. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nmá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a\nprávnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že navrhovateľ nespĺňa zákonné\npodmienky pre priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti.\n31. Počas konania odvolací súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa a stanoviska odporcu, s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219\nods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\n33. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 a v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má\nprávo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n34. Úspešnému odporcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v zmysle\nsvojej doterajšej judikatúry orgány verejnej správy znášajú trovy prieskumného súdneho konania na\nsvoje náklady.\nPodľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie\nkonanie.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sp/12/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 283/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 283/07 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "b4d8b01c-66f0-4624-b0bb-663526ad8106:c2aec7b7-6200-4ac6-a8ef-63b8541cef51", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8612209152.1", "spisova_znacka": "1Co/156/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/156/2014 z 19. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8612209152.1"}], "citovane_v": []}