{"guid": "b740bb39-164a-478c-aa26-57f853edb890:c60e3281-7d9b-475d-8c6d-b93f2f420759", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1", "spisova_znacka": "2Sžk/22/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/22/2017 z 26. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2019, sp. zn. 2Sžk/22/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1", "identifikacne_cislo": "7016200376", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-106", "nazov": "§ 106 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-g", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c60e3281-7d9b-475d-8c6d-b93f2f420759", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/22/2017\n7016200376\n26. 09. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobcu): Ing. P. R., bytom A. N. XX, K., zastúpeného JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, so\nsídlom Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so\nsídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KEVO-58-001/2016 zo dňa 25. januára 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k.7S/40/2016-63 zo dňa 13. júla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/40/2016-63\nzo dňa 13. júla 2016 a vec mu vracia na nové konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd\") rozsudkom č. k. 7S/40/2016-63\nzo dňa 13. júla 2016 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP\"), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KEVO-58-001/2016 zo dňa 25.01.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny\nrozkaz riaditeľa odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej\nlen „KR PZ v Košiciach\") č. 2 zo dňa 06.11.2015, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm.\na) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.\") uložené disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie\nza disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že z obsahu pripojených administratívnych\nspisov vyplývalo, že riaditeľom odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Košiciach bolo dňa 13.07.2015 začaté disciplinárne konanie voči žalobcovi, nakoľko uznesením\nvyšetrovateľa odboru inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČVS: SKIS-8/OISV-V-2015 zo dňa 18.05.2015 bola\ntrestná vec vedená pre prečin „zneužívanie právomoci verejného činiteľa\" podľa § 326 ods. 1 písm. b/\nTrestného zákona, pre prečin „ublíženie na zdraví\" podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin\n„výtržníctvo\" podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť žalobca tým, že\npočas služobného voľna dňa 13.12.2014 v čase okolo 04.20 h v Diamond Clube na ul. Štúrovej č. 44\nv Košiciach počas súkromného večierku spoločnosti AT&T napadol tam prítomného Ing. M. X., nar.\nXX.XX.XXXX tak, že ho chytil za golier a lomcoval ním udieraním o stenu a zároveň ho udieral dlaňou do\ntváre so slovami „kto si, kto si\", na to páchateľa od menovaného odtiahla Ing. M. K., nar. XX.XX.XXXX,\npracovníčka spol. AT&T, avšak páchateľ na menovaného zaútočil tým istým spôsobom so slovami, aby\nišiel von, že „ho rozbije\", na čo menovaná opätovne páchateľa odtiahla a za prítomnosti pracovníka\n\nDiamond Clubu, ktorý prišiel k účastníkom udalosti, sa všetci presunuli pred budovu Diamond Clubu,\nkde už dochádzalo medzi aktérmi len k slovným výmenám, teda páchateľ ako verejný činiteľ prekročil\nsvoju právomoc tým, že do uvedeného podniku a k uzavretej spoločnosti vošiel na základe preukázania\nsa pracovníkovi SBS služobným preukazom príslušníka Policajného zboru, avšak v podniku žiadnu\nslužobnú činnosť nevykonal, čím porušil základné práva a povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3\npísm. f/ a g/ zákona, ale vyššie popísaným spôsobom verejne napadol Ing. M. X. manažéra spol. AT&T,\npostúpil túto trestnú vec podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku k prejednaniu v disciplinárnom konaní,\npretože vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť\nprejednaný v disciplinárnom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že spisový materiál bol prvostupňovému\norgánu doručený dňa 01.07.2015.\n3. Prvostupňový orgán posúdil konanie odvolateľa ako disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z.z. a disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 30.07.2015 riaditeľ odboru kriminálnej\npolície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie. Na základe odvolania, ktoré\npodal žalobca, bol rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZKE-VO-534-0015/2015 zo dňa 01.10.2015 uvedený disciplinárny rozkaz zrušený a vec bola vrátená\nprvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán po opätovnom\nposúdení predmetnej veci vyvodil záver, že konanie žalobcu je disciplinárnym previnením a následne na\nto disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Košiciach č. 2 zo dňa 06.11.2015 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.\ndisciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie.\n4. Krajský súd konštatoval, že disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru kriminálnej polície Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2 zo dňa 06.11.2015 bol doručený žalobcovi dňa 06.11.2015\na jeho právnemu zástupcovi JUDr. Vladimírovi Kotusovi, advokátovi dňa 20.11.2015, ktorý proti tomuto\ndisciplinárnemu rozkazu podal dňa 30.11.2015 odvolanie. Prvostupňový orgán odvolaniu žalobcu v\nrámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. nevyhovel a spisový materiál spolu\ns napadnutým rozhodnutím predložil na rozhodnutie žalovanému, ktorý rozhodnutím č. KRPZ-KEVO-58-001/2016 zo dňa 25.01.2016 odvolanie žalobcu podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.\nzamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n5. Krajský súd sa v prvom rade vysporadúval s námietkou námietke žalobcu, že ak sa skutok ktorý sa\nmu kladie za vinu stal dňa 13.12.2014, disciplinárne konanie bolo začaté dňa 13.07.2015, disciplinárne\nopatrenie malo byť žalobcovi uložené najneskôr do 13.12.2015 (a to rozhodnutím odvolacieho orgánu),\nnakoľko odvolanie má odkladný účinok voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, čo sa však nestalo.\nNapadané rozhodnutie KR PZ ako odvolacieho orgánu bolo vydané dňa 25.01.2016 a doručené\nžalobcovi dňa 25.01.2016 a jeho právnemu zástupcovi dňa 10.02.2016. Krajský súd sa k tejto námietke\nvyjadril tak, že podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 31.12.2015, za disciplinárne\nprevinenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho\nprevinenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z\nnadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak\nkonanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo\npredmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína\ndňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota\nplatí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec\nbola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia,\niným orgánom podľa ods. 1 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní,15a/ správny orgán15b/ a orgán\noprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť15c/; iným orgánom nie je orgán\nsplnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia.\n6. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že konanie žalobcu bolo predmetom\nprešetrovania odboru inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom vyšetrovateľ uznesením ČVS: SKIS-8-OISVV-2015 zo dňa 18.05.2015 postúpil vec podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku k prejednaniu v\ndisciplinárnom konaní, pretože vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že nejde o trestný čin, ale ide o\nskutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu taktiež\nvyplývalo, že prvostupňovému orgánu bol spisový materiál doručený dňa 01.07.2015. Skutok, ktorý sa\n\nžalobcovi kládol za vinu sa stal dňa 13.12.2014 a disciplinárne konanie bolo začaté dňa 13.07.2015.\nPokiaľ žalobcova argumentácia spočívala v tom, že disciplinárne opatrenie malo byť žalobcovi uložené\nnajneskôr do 13.12.2015, a to rozhodnutím odvolacieho orgánu, a teda v jednoročnej objektívnej lehote,\ntakýto výklad nemá oporu v ustanovení § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. platného do 31.12.2015,\nnakoľko z citovaného ustanovenia nevyplýva, že disciplinárne opatrenie je uložené až rozhodnutím\nodvolacieho orgánu, a že musí byť v objektívnej jednoročnej lehote aj rozhodnuté v odvolacom konaní.\nV tomto smere súd poukázal na ustanovenie § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého\nodvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania\nodvolania. V predmetnej veci bolo odvolanie žalobcom proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podané\ndňa 30.11.2015, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 25.01.2016, a teda v súlade s ustanovením § 243\nods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Zároveň uviedol, že aj rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané\nv jednoročnej objektívnej lehote odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia žalobcu, a teda v súlade\ns ustanovením § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd túto\nžalobnú námietku za neopodstatnenú.\n7. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý poukazoval na to, že komisia ako odvolací orgán rozhodovala\npodľa právnej úpravy § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. platnej od 01.01.2016 zatiaľ čo úprava platná do\n31.12.2015 bola pre žalobcu priaznivejšia, krajský súd len uviedol, že túto námietku žalobcu považuje\nza neopodstatnenú.\n8. V súvislosti s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú minimálne zmätočné, v rozpore s\nplatnými právnymi predpismi, nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu veci, neboli vydané\nv súlade s právnymi predpismi, skutočnosť, že v porovnaní s vopred vydaným disciplinárnym rozkazom\nč. 1 obsahuje disciplinárny rozkaz č. 2 odlišnú skutkovú vetu krajský súd uviedol, že námietky odlišnosti\nskutkovej vety vzniesol žalobca v odvolacom konaní nie v súvislosti s vydaním disciplinárneho rozkazu\nč. 1 zo dňa 30.07.2015 ale v súvislosti s vydaním disciplinárneho rozkazu riaditeľa odboru kriminálnej\npolície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2 zo dňa 06.11.2015, čo vyplýva z\nodvolania žalobcu zo dňa 30.11.2015, v ktorom uvádza, že potom, čo bol doručený disciplinárny rozkaz\nč. 1 (...nasledujúci text zrejme vypadol pri písaní), pokiaľ bol KR PZ v KE toho názoru, že došlo k\nomylu, mal vydať opravné uznesenie a nie doručiť v poradí ďalší disciplinárny rozkaz, dokonca s inou\nskutkovou vetou. Odvolanie zároveň obsahuje totožné znenie námietky ako sa uvádza v žalobnom\nnávrhu, že „za najmarkantnejšie považuje skutočnosť, že v porovnaní s vopred vydaným disciplinárnym\nrozkazom č. 1 obsahuje disciplinárny rozkaz č. 2 odlišnú skutkovú vetu\". V tejto súvislosti krajský súd\npovažoval za potrebné uviesť, že s uvedenou námietkou sa v odvolacom konaní vysporiadal žalovaný,\nkeď preukázal, že pracovná verzia bola doručená iba právnemu zástupcovi žalobcu, pričom žalobca\nprevzal správne znenie disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa 06.11.2015. Zároveň je potrebné uviesť, že\ndisciplinárny rozkaz zo dňa 30.07.2015 bol žalovaným zrušený a vec bola vrátená na nové prerokovanie\na rozhodnutie, v dôsledku čoho zrušený disciplinárny rozkaz zo dňa 30.07.2015 nemá žiadne účinky vo\nvzťahu k napadnutým rozhodnutiam prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného. Z uvedeného dôvodu\npovažoval krajský súd túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.\n9. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nevysporiadania sa s námietkou absencie konkrétneho\npopisu konania, ktorého sa mal žalobca dopustiť a zároveň, že odvolací orgán sa obmedzil len na\nkonštatovanie, že z opisu skutku je zrejmé o aký skutok sa jedná a nie je možné ho zameniť s\niným skutkom krajský súd uviedol, že žalobcom napadnutý výrok disciplinárneho rozkazu zodpovedá\nustanoveniu § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Napadnutý výrok obsahuje rozhodnutie vo veci v\nrámci čoho je popísaný skutok, ktorý je disciplinárnym previnením podľa § 52 ods. 1 zákona, je uvedený\ndeň 13.12.2014, čas približne 04.20 h, kedy ku skutku, ktorý je disciplinárnym previnením došlo. Z\nnapadnutého výroku preukázateľne vyplýva, že previnením, resp. skutkom, za ktorý bolo žalobcovi\nuložené disciplinárne opatrenie spočívalo v tom, že ako príslušník Policajného zboru v priestore Diamond\nClubu na ul. Štúrovej č. 44 v Košiciach, ktoré boli v tom čase uzavreté pre ostatnú verejnosť z dôvodu\npodnikovej akcie spoločnosti AT&T, svojim správaním narušil jej priebeh a vzbudil dôvodnú obavu z\nfyzického útoku na Ing. M. X., pričom od ďalšieho konania upustil až na základe intervencie Ing. M.\nK., ktorá ho stiahla za ruku a požiadala, aby takto prestal konať, ako aj intervencie personálu Diamond\nClubu, ktorý ich vyzval, aby svoj konflikt išli riešiť mimo priestorov Diamond Clubu. Citovaný výrok teda\nkonkrétne uvádza deň, čas a popis činnosti v uvedenej dobe v priestoroch podniku Diamond Clubu na\nŠtúrovej ulici č. 44 v Košiciach, a teda dostatočne, určito a zrozumiteľne vymedzuje skutok tak, že ho\n\nnemožno zameniť s iným skutkom. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd aj túto žalobnú námietku\nza neopodstatnenú.\n10. Krajský súd sa tiež vyjadril k námietke zmätočnosti disciplinárneho konania spôsobenej doručovaním\nrozhodnutia, čo podľa jeho názoru založilo pochybnosť pre právoplatnosť rozhodnutia, ako aj pre\npočítanie lehôt pre podanie správnej žaloby. Krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 25.01.2016 a právnemu zástupcovi\nžalobcu dňa 10.02.2016. Vzhľadom na to, že podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa žaloba musela podať do\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom aj žalobcom\npodaná žaloba bola doručená súdu v uvedenej lehote, preto doručovanie rozhodnutia žalovaného\nnemohlo založiť pochybnosť pre počítanie lehôt pre podanie správnej žaloby, ako na to poukazuje\nžalobca. Z uvedených dôvodov považuje súd túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.\n11. Krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie obsahuje\nprevažne konštatáciu vykonaného dokazovania z dôkazov zabezpečených do 31.07.2015 (teda\nešte do vydania prvého napadnutého rozhodnutia), pričom tu absentuje právne posúdenie veci,\nnepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a námietky, že napadnuté rozhodnutie\nnebolo vydané na základe objektívne zisteného stavu veci, bola spochybnená zákonnosť použitia\nvýsluchov a dôkazov z trestného konania, nemožnosť uložiť disciplinárny rozkaz za nedbanlivostné\nkonania a nevyhodnotenie výpovede Ing. M. K..\n12. Krajský súd dôvodil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil výpovede\nJ.. M. K., žalobcu, ako aj vyšetrovací pokus, ktorý bol v disciplinárnom konaní vykonaný. Uvedené\nvyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný uviedol, že neprimerané\nsprávanie odvolateľa, resp. správanie odporujúce zásadám občianskeho spolužitia a slušného správania\njednoznačne dokazujú záznamy o podaní vysvetlenia z priestupkového spisu Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Košice - Juh, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nKošiciach vedeného pod č. ORPZ-KE-OPP7-885/2014-P, a to konkrétne záznam o podaní vysvetlenia\nIng. M. K. zo dňa 17.12.2014, záznam o podaní vysvetlenia menovanej zo dňa 05.01.2015 vykonaného\nza účelom doplnenia predchádzajúcej výpovede, záznam o podaní vysvetlenia odvolateľa zo dňa\n07.01.2015, ako aj zápisnica o výsluchu svedka Ing. M. K. zo dňa 03.03.2015 a zápisnica o\nvýsluchu svedka - odvolateľa zo dňa 02.03.2015, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu odboru\ninšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky pod ČVS: SKIS-8-OSIV-V-2015. Z týchto vyplýva, že nešlo o náhodný\nfyzický kontakt, ale o neadekvátnu reakciu odvolateľa. Vyvodiť uvedený záver odôvodňuje znenie častí\nuvedených záznamov a zápisníc, kde je popísaný verbálny prejav odvolateľa a priebeh fyzického\nkontaktu odvolateľa a Ing. M. X.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na popis tejto situácie odvolateľom v\nzápisnici o výsluchu svedka, kde on sám uviedol „Po príchode k nim som sa jej opýtal, čo má s telefónom\na či je nejaký problém. Na to ten neznámy muž niečo zamrmlal a s rukami gestikuloval, ja som sa prehol\ncez stôl, chytil som toho muža pod krk za tričko a opätovne sa ho spýtal, či je nejaký problém a o čo mu\nide? Na to reagovala moja priateľka, ktorá sedela takpovediac medzi nami, aby som ho pustil, že je to\njej manažér\", ako aj na zápisnicu o výsluchu svedka, v ktorej Ing. M. K. popisuje situáciu tak, že uvádza\n„Ako k nám P. pristúpil, tak začal na mňa kričať, že prečo nedvíham telefón, čo to má znamenať a M.\ntam niečo povedal, neviem presne čo, ale viem, že P. to vyprovokovalo a on sa cezo mňa nahol k M.,\nktorý sedel v gauči a chytil ho za tričko pod krkom. Ako ho chytil, tak ja som P. chytila ruku, že čo robí\na nech prestane.\" Obdobne je priebeh konfliktu popísaný aj vo vyššie uvedených záznamoch o podaní\nvysvetlenia spracovaných v rámci priestupkového konania.\n13. Z uvedeného vyplývalo, že zo strany žalobcu išlo o fyzický kontakt spôsobilý spolu s verbálnym\nprejavom vzbudiť obavu z útoku a nie o náhodné opretie sa za účelom zamedzenia pádu. Konštatovaná\nmožnosť straty stability nedokazuje, že žalobca sa v danej situácii o Ing. M. X. iba oprel, aby\nnestratil rovnováhu a nespadol tak, ako to uvádza žalobca. Tvrdenie žalobcu mal žalovaný vyvrátené\na spochybnené popisom priebehu konfliktnej situácie v troch záznamoch o podaní vysvetlenia a v\ndvoch zápisniciach o výsluchu svedka, v ktorých žiadne opretie sa, samotný žalobca ako ani Ing. M.\nK. neuvádzali. K vyhodnoteniu výpovede zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby V. S., z jeho\nvýpovede uvedenej v zápisnici ČVS: SKIS-8-OISV-V-2015 zo dňa 24.03.2015 vyplývalo, že na otázku\nvyšetrovateľa, či vedel, že medzi policajtom a zamestnancom spoločnosti AT&T došlo v podniku k\nnapadnutiu uviedol, že v ten večer, resp. tú noc o tom vôbec nevedel, dozvedel sa to až neskôr na ďalší\n\ndeň, on nebol privolaný k žiadnemu incidentu vo vnútri podniku. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný touto\nvýpoveďou V. S. nezaoberal, pretože predmetom disciplinárneho konania bolo správanie žalobcu, ktoré\nsa udialo vo vnútri podniku a menovaný svedok tohto incidentu nebol.\n14. V súvislosti s žalobcom namietaným vykonávaním dôkazov krajský súd vo svojom odôvodnení citoval\nčasť z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/141/2010. Vo vzťahu k žalobcom namietaným použitým\ndôkazom a ich vyhodnoteniu, krajský súd poukázal na ustanovenie § 238 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998\nZ.z..\n15. K tvrdeniu žalobcu, že v predmetnom disciplinárnom konaní sa majú analogicky aplikovať\nustanovenia Trestného poriadku, k tomu krajský súd uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z. je osobitným\npredpisom upravujúcim konkrétne práva a povinnosti policajtov (III. časť - Služobná disciplína a\ndisciplinárna právomoc), v dôsledku čoho nie je nutné analogicky aplikovať ustanovenia Trestného\nporiadku. Žalobca v podanej žalobe konkrétne neuviedol a ani neodôvodnil, ktoré ustanovenia Trestného\nporiadku sa v predmetnom disciplinárnom konaní mali analogicky aplikovať.\n16. Krajský súd k žalobcom namietanej neodôvodnenosti uloženia disciplinárneho opatrenia, uviedol, že\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na vyššiu mieru zodpovednosti policajtov voči ostatným\nobčanom a na základe zistených skutočností s použitím voľnej úvahy obsahujúcej skutočnosti, ktoré\npovažoval za rozhodujúce, posúdil konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie. Žalovaný súčasne\nv prospech žalobcu skonštatoval, že patrí medzi policajtov viacnásobne disciplinárne odmenených\na dosahujúcich najlepšie výsledky, ako aj to, že v minulosti mu nebolo uložené žiadne disciplinárne\nopatrenie. Z uvedeného dôvodu aj prvostupňový orgán prihliadol na dané skutočnosti a pristúpil k\nuloženiu najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia. V súvislosti s uložením disciplinárneho opatrenia\nzároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závažnosť konania žalobcu, a to najmä so\nzreteľom na jeho charakter a okolnosti. Skonštatoval, že porušenie pravidiel slušného správania sa a\nzásad občianskeho spolužitia žalobcom ako policajtom má nepochybne spôsobilosť narušiť vážnosť\nPolicajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, a preto konanie žalobcu nemožno tolerovať a v\nžiadnom prípade zľahčovať. Zároveň žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca patrí medzi najlepších\npolicajtov, mu v žiadnom prípade nemôže zaručovať disciplinárnu imunitu.\n17. Na základe uvedených skutočností krajský súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú\nzamietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, preto\nnemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy\nkonania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\n18. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. f/ a g/ SSP, v ktorej uviedol, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nodklonil sa od ustálenej rozhodovacej súdov, a krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n19. V kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ vyjadril k nesprávnemu procesnému postupu krajského súdu,\nktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Úvodom konštatoval, že vyjadrenie\nžalovaného, ktoré bolo zasielané krajským súdom jeho právnemu zástupcovi bolo právnym zástupcom\nprevzaté dňa 18. 07. 2016, teda po vyhlásení rozsudku zo dňa 13.07.2016. Uviedol teda, že nemal\nmožnosť sa oboznámiť s Vyjadrením žalobcu a následne sa k nemu vyjadriť. Týmto postupom podľa\nsťažovateľa došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n(Rozsudok ESĽP Trančíková vs. Slovenská republika zo dňa 13.1.2015). Z citovaného rozhodnutia\nESĽP sťažovateľ poukázal najmä na bod 45 citovaného rozhodnutia ESĽP, ktorý navyše poukazuje aj\nna skutočnosť, že obsah podania nemusí byť ani „podstatný\".\n20. K odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) sťažovateľ\npoukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 4Cdo/141/2010, uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 09.08.2011 sp. zn. 5Cdo/92/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2011\nsp. zn. 5Cdo/115/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.11.2010, sp. zn. 5Cdo/200/2010,\n\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.08.2014, sp. zn. 2Cdo/209/2014, rozhodnutie Ústavného súdu\nSR II. ÚS 584/2011) s tým, že ani ustanovenie § 106 ods. 1 SSP nemožno vykladať v rozpore s vyššie\nuvedenou konštantnou judikatúrou. Pokiaľ žalobca vyslovil súhlas s rozhodnutím bez pojednávania o\nto viac sa z logiky veci vyžaduje, aby mu krajský súd reálne umožnil sa oboznámiť s tak relevantným\nvyjadrením žalovaného. Sťažovateľ je presvedčený, že opačný výklad by viedol výlučne k ústavne\nnekonformnému výkladu citovaného ustanovenia SSP.\n21. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ\nuviedol, že sa krajský súd nestotožnil s jeho argumentáciou, že v jednoročnej objektívnej lehote malo\nbyť disciplinárne opatrenie uložené rozhodnutím odvolacieho orgánu odvolávajúc sa, že to nemá oporu\nv ustanovení § 57 ods. 1 Zákona o štátnej službe. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd nesprávne\naplikoval právnu normu, keď ju vyložil tak, že tak prvostupňový správny orgán ako aj odvolací správny\norgán majú jednoročnú objektívnu lehotu a začína sa u nich počítať samostatne dokonca až 30 dní od\nkedy sa o tom daný stupeň správneho orgánu dozvedel.\n22. K ustanoveniu § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení platnom do 31.12.2015 jednoznačne\nstanovuje objektívnu prekluzívnu lehotu na rozhodnutie počítanú od spáchania disciplinárneho\nprevinenia. Jednoročná lehota je nepochybne prekluzívna lehota počítajúca sa od spáchania\npriestupku a nemožno ju tak „prolongovať takpovediac do nekonečna\", napríklad z dôvodov dlhého\nadministratívneho konania. Uvedené je nepochybne v rozpore s princípom právnej istoty ako aj\nso zásadami správneho trestania. Za uloženie disciplinárneho opatrenia možno považovať podľa\nsťažovateľa len také rozhodnutie, ktoré najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty nadobudlo aj\nprávoplatnosť. Nakoľko podanie odvolania proti disciplinárnemu opatreniu malo odkladný účinok, tak\nuvedené disciplinárne rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť najneskôr do uplynutia jednoročnej\nobjektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 13.12.2015 (skutok sa mal stať dňa 13.12.2014).\n23. Sťažovateľ ďalej uviedol, že počítanie začatia plynutia lehoty do 30 dní odo dňa vedomosti\npríslušného orgánu je nepochybne lehotou subjektívnou, avšak vedomosť akéhokoľvek orgánu (či už\nnadriadeného a podobne) je nepochybne limitovaná objektívnou lehotou, ktorá sa však výlučne počíta\nuž iba od spáchania disciplinárneho previnenia a nemá nič s počítaním subjektívnej lehoty pre začiatok\npočítania. Analogická situácia je pri prekluzívnych (objektívnych) lehotách v občianskom zákonníku\nako aj obchodnom zákonníku (napríklad pri náhrade škody na zdraví), kde jednoznačne subjektívna\nvedomosť o vzniku škody (počítanie subjektívnej lehoty) nemôže presiahnuť prekluzívnu (objektívnu)\nlehotu od vzniku škody. Ide o základné piliere právneho poriadku vyjadrujúce princíp právnej istoty.\nObjektívna ročná prekluzívna lehota ako uvádzal sťažovateľ je lehotou, na ktorú je povinný správny\norgán prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom namietané.\nŽalovaný ak nestihol disciplinárne opatrenie uložiť v predmetnej prekluzívnej lehote do jedného roka (t.\nj. do 13.12.2015) mal konanie zastaviť. Podľa názoru sťažovateľa, že zákon o štátnej službe (obdobne\nako zákon o cestnej doprave) nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej objektívnej lehoty (napríklad\nspočívaním, či prerušením).\n24. Vytkol tiež, že krajský súd opomenul aplikovať (neaplikoval) správne právne normy správneho\n(administratívneho) trestania. V zmysle Odporúčania výboru ministrov č. R(91)l pre členské štáty o\nsprávnych sankciách, schválené Výborom ministrov dňa 13.2.1991, ktoré odporúča vládam členských\nštátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania. V\nzmysle zásady č. 6 tohto Odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych\nsankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne\nzavedené záruky v trestnom konaní. Taktiež je potrebné aplikovať Rezolúciu (77)31 z 28.9.1977.\n25. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti poukázal na to, že Najvyšší súd SR už viac krát zaujal\njednoznačné stanovisko a zdôrazňoval, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch (v danom prípade\nadministratívne postihnutie v zmysle zákona o štátnej služby), dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek\ntrestné obvinenie!\" Žiada sa zároveň dodať, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npublikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb., ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah\nústavných práv a slobôd. Inak povedané, základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR\nje zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Trestanie za správne delikty musí\n\npodliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukázal tiež na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý\nje tiež súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje\nväčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n26. Záverom sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu sa tak zakladá na dohadoch, je\nv rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a spoľahlivého preukázania viny, pričom takéto\nrozhodnutie nemôže byť de facto potvrdené krajským súdom zamietnutím žaloby žalobcu bez toho,\naby zreteľne, presvedčivo dalo odpovede na všetky relevantné otázky. Postupom krajského súdu tak\nrozhodnutie KS Košice je zaťažené nepreskúmateľnosťou, čím došlo zároveň k odňatiu možnosti konať\na dodržať tak dôsledne ustanovenie § 440 ods. 2 in fine SSP\n27. Sťažovateľ žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to do doby rozhodnutia vo veci\nsamej. Zároveň žiadal, aby Najvyšší súd rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zmenil a to tak, že zruší\nrozhodnutie KR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície - rozkaz riaditeľa číslo 2 zo dňa 06.11.2015 a\nvrátil vec KR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície na ďalšie konanie, a žalobcovi prizná náhradu trov\nkonania vrátane trov právneho zastúpenia v konaní pred Krajským súdom v Košiciach a pred Najvyšším\nsúdom SR. Alternatívne navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil\na vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n28. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za\nnedôvodnú, rozhodnutie krajského súdu ako i celé konanie považoval za zákonné a v plnom rozsahu\nsa s ním stotožňuje.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný (,,§ 438 ods. 2 SSP\") po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods.\n1 SSP, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n30. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).\n31. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n33. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému meritórnemu\nvýroku rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho\nspisu a zistil, že správny súd pred rozhodnutím vo veci samej (vyhlásením rozsudku) nepostupoval v\nzmysle zákona.\n\n34. Podľa § 106 ods. 1 SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci\nbez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov\nk žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. K vyjadreniu žalobcu sa\nmôžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd\nnemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí (ods. 2).\n35. V zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n36. Kasačný súd preskúmava napadnuté rozhodnutie zásadne z hľadiska uplatnených dôvodov\nkasačnej sťažnosti (sťažnostných bodov). Kasačný súd skúma, či tu existuje uplatnený dôvod kasačnej\nsťažnosti podľa § 440 ods. 1 SSP a jeho náležité vymedzenie podľa § 440 ods. 2 SSP.\n37. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné zaujať právny názor\npredovšetkým k otázke, či postupom krajského súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o žalobe žalobcu\nnedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, otázky plynutia objektívnej a subjektívnej\nlehoty na rozhodnutie o kárnom previnení a záveru dôvodnosti primeranej aplikácie zásad trestného\nkonania pri rozhodovaní o kárnom delikte príslušníka policajného zboru.\n38. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný\nsúd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na\nspravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj princíp kontradiktórnosti konania.\n39. Kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uplatnil niekoľko kasačných dôvodov, a o.i. i podľa ust.\n§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP tvrdiac, že v krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces tým, že vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo zasielané krajským súdom jeho\nprávnemu zástupcovi bolo právnym zástupcom prevzaté dňa 18.07.2016, teda po vyhlásení rozsudku\nzo dňa 13.07.2016 a správny súd mu neposkytol lehotu na podanie stanoviska k jeho obsahu. Kasačný\nsúd sa preto v prvom rade zaoberal touto námietkou sťažovateľa procesného charakteru týkajúcou sa\nust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n40. Z dôvodovej správy k ust. § 106 SSP vyplýva, že: „Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby a\nvyjadrení účastníkov konania je uplatnením princípu kontradiktórnosti konania v správnom súdnictve\n(i keď zúženého vzhľadom na charakter a predmet tohto konania). Po doručení žaloby správnemu\nsúdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí správny súd žalobu\nna vyjadrenie žalovanému, prípadne ďalším účastníkom [§ 105 ods. 1 písm. a) ]. Vyjadrenie žalovaného\na ďalších účastníkov k žalobe je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 1), na ktorý nadväzuje\nrežim tzv. dupliky podľa odseku 2. Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je\n„substancovať\" skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov tak, aby bol naplnený princíp rovnosti\nzbraní a aby správny súd mohol vo veci riadne konať bez prieťahov. Po vyčerpaní repliky a dupliky\nsprávny súd na ďalšie vyjadrenia nemusí prihliadať, o čom účastníkov poučí. Navrhované ustanovenie\nreflektuje tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Hudáková proti Slovenskej republike).\n41. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n42. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n43. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu krajského súdu ako i z pripojeného spisového materiálu\nžalovaného zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajský súd za účinnosti OSP dňa 01.04.2016\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-58-001/2016 zo dňa 25.01.2016,\n\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru kriminálnej\npolície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ v Košiciach\") č. 2 zo\ndňa 06.11.2015, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998\nZ.z.\") uložené disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\n44. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je rozhodné, či pozitívne\nprávo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.\nDohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení\", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu\ntomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom\nči priestupkovom konaní.\n45. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 1, 2 SSP).\n46. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\n47. Vzhľadom na vyššieuvedené a nespochybniteľnú povinnosti správneho orgánu konať v zmysle\nčl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR (Medzinárodné zmluvy o\nľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný\nzákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť\npred zákonmi) je potrebné korigovať právny názor krajského súdu, že vzhľadom na osobitnú úpravu\nSankcionovania kárnych deliktov policajtov nie je potrebné primerane aplikovať ustanovenia trestného\nporiadku.\n48. Čo sa týka ujmy na procesných právach účastníka súdneho konania, Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení z 8. marca 2018 sp. zn. IV. ÚS 208/2018 konštatoval, že: „Spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného (a predovšetkým) princíp „rovností zbraní\",\nt. j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z\nnich nesmie mať podstatnú výhodu oproti protistrane (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo\nveci Delcourt proti Belgicku zo 17.1.1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku z 27.10.1993 a\npod.). Princíp rovnosti zbraní hrá dôležitú úlohu v každom štádiu súdneho konania a vo vzťahu k rôznym\nsubjektom. Tento princíp je expressis verbis vymedzený v čl. 47 ods. 3 ústavy a implicitne tvorí aj súčasť\nobsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n49. Rovnosť strán konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie\nich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že strany civilného\nkonania (osobitne sporového konania) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a\nplnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných\nstrán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany konania, nie je podstatné ani to,\nktorá zo strán konania sa stane žalobcom a ktorá žalovaným (II. ÚS 35/02, IV. ÚS 126/09)\".\n50. V prejednávanej veci krajský súd postupom podľa § 250f ods. 2 OSP (účinný do 30.06.2016)\nvyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez\n\nnariadenia pojednávania. Žalovaného vyzval i na podanie vyjadrenia k žalobe žalobcu a predloženie\nadministratívneho spisu týkajúceho sa veci. Právny zástupca žalobcu (sťažovateľa) prípisom doručeným\nsprávnemu súdu dňa 03.06.2016 zaslal kladné vyjadrenie. Žalovaný osobne dňa 14.06.2016 doručil\nkrajskému súdu vyjadrenie k podanej žalobe spolu s písomným súhlasom s prejednaním veci bez\nnariadenia pojednávania a predložil administratívny spis vo veci.\n51. V súdnom spise krajského súdu na č. l. 54 je úprava zákonného sudcu na oznam na úradnej tabuli\nkrajského súdu (§ 137 ods. 4 SSP) o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.07.2016 s\npokynom pre kanceláriu na doručenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.06.2016 (č. l. 48 spisu), bez\nurčenia primeranej lehoty správnym súdom o možnosti vyjadriť sa k jeho obsahu v zmysle ust. § 106\nods. 1 SSP. Vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 18.07.2016, čo vyplýva\nz pripojenej doručenky na č. l. 54 spisu. Správny sud dňa 13. júla 2016 verejne vyhlásil rozsudok vo veci\nžaloby žalobcu tak, že žalobu zamietol (č. l. 60 spisu).\n52. Vyššieuvedeným je preukázané, že správny súd rozhodol o žalobe žalobcu a vydal zamietajúci\nrozsudok bez toho, aby poskytol žalobcovi (sťažovateľovi) možnosť sa oboznámiť s obsahom podaného\nvyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a následne podať k nemu svoje stanovisko (dupliku) v lehote\nurčenej správnym súdom. Správny súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 106 SSP a žalobcovi\n(sťažovateľovi) neposkytol primeranú lehotu na možnosť zaujať stanovisko k obsahu podaného\nvyjadrenia žalovaného, ak to považuje za potrebné (z podanej sťažnosti vyplýva, že žalobca chcel\npísomne reagovať na jeho obsah) a vo veci rozhodol.\n53. V zmysle už uvedených názorov Ústavného súdu SR a ESĽP je jedným z dôsledkov princípu\nkontradiktórnosti konania právo účastníka mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie\nžalovaného (replika) podané v konaní pred správnym súdom právne významné, či obsahuje také\nskutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu\nvyjadriť. Je bez právneho významu aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (m. m. vec K. S.\nproti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31.5.2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28.6.2001).\n54. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že námietka sťažovateľa (žalobcu) o\nporušení jeho práva na spravodlivý proces, s odkazom na rozsudok ESĽP Trančíková vs. Slovenská\nrepublika, je dôvodná. V rozsudku ESĽP sp. zn. 17127/12 z 13.01.2015 vo veci Trančíková vs. Slovenská\nrepublika sa jasne konštatuje, že: „Strany konania musia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými\ndôkazmi a stanoviskami, pričom majú právo sa k nim vyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové\nalebo odvolanie konanie a bez ohľadu na to, či sa v odvolacom konaní objavia nové skutočnosti\".\n55. Pokiaľ sa týka krajským súdom vykonaného vyhodnocovania dôsledkov plynutia objektívnej a\nsubjektívnej lehoty (§ 57 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2015) resp. objektívnej\nlehoty v zmysle § 57 v znení účinnom od 1.1.2016, v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nvyššieuvedené ust. § 195 SSP odkazujúceho na príslušné inštitúty trestného práva a ustálenú judikatúru\nsúdov v otázke aplikovateľnosti základných princípov trestného procesu a ukladania trestov.\n56.V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že účelom zakotvenia prekluzívnych lehôt pri úprave postihov za\nsprávne delikty je limitovanie právneho postihu jednak z dôvodov materiálnych (účel sankcie možno\ndosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania\nstráca funkciu individuálnej a generálnej prevencie) a jednak dôvodov procesných (uplynutím dlhšej\ndoby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Na zachovanie\nprekluzívnych lehôt pritom nestačí v ich rámci vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné,\naby prvostupňové rozhodnutie aj neskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo právoplatnosť.\nZa uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade\nkonečné, a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia\nbola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu. Lehoty na uloženie sankcie za správny delikt\nsú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z\núradnej povinnosť (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané (Rozsudok NS\nSR 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.3.2009).\n\n57. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n58. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je primárne\ndôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, (krajský súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), a preto rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/40/2016-63 zo dňa 13. júla 2016 zrušil a vec mu vrátil v zmysle\nustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude\núlohou správneho súdu, pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s\nrozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, predovšetkým dodržať všetky procesné požiadavky v\nsúvislosti s rozhodovaním vo veci, znovu vec prejednať, vysporiadať sa pri tom i so všetkými námietkami\nuvedenými v kasačnej sťažnosti, korešpondujúcimi s obsahom žaloby, zohľadniť kasačným súdom\nuvedené poukazy na právnu úpravu a judikatúru týkajúcu sa konania vo veci žaloby týkajúcej sa\nsprávneho trestania, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V novom\nrozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku).\n59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}