{"guid": "92eed962-5dfb-476d-9c8c-53df142320ab:dfb2be00-70a4-4a3b-ad5b-1a5c0cffd479", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016200259.1", "spisova_znacka": "1Asan/10/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/10/2018 z 26. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2019, sp. zn. 1Asan/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016200259.1", "identifikacne_cislo": "7016200259", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-6", "nazov": "§ 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-18", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfb2be00-70a4-4a3b-ad5b-1a5c0cffd479", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200259.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200259.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200259.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/10/2018\n7016200259\n26. 03. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:7016200259.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu: EXIsport, s.r.o., Opatovská\ncesta 14, Košice, zastúpený : Advokátska kancelária Iuristico, s.r.o., Cimborkova 13, Košice, proti\nžalovanému : Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie,\nPrievozská 32, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu Košice č.k.\n6S/27/2016-56 zo dňa 02. novembra 2017, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/27/2016-56\nzo dňa 02. novembra 2017 tak, že rozhodnutie žalovaného č. SK/0631/99/2015 zo dňa 28.12.2015\nzrušuje a vec mu vracia na nové konanie.\nSťažovateľovi priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom i kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1.Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej aj „správny\norgán prvého stupňa“) na základe kontroly v prevádzkarni žalobcu na Moldavskej 32 v Košiciach\nzameranej na prešetrenie písomného podnetu spotrebiteľa začal voči žalobcovi správne konanie, v\nktorom mu rozhodnutím č. P/0180/08/15 zo dňa 30.07.2015 uložil pokutu vo výške 300,- Eur pre\nporušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.). Správneho deliktu sa mal žalobca\ndopustiť tým, že v zákonom stanovenej lehote neposkytol spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia,\nktorým odôvodnil zamietnutie reklamácie výrobku (lyžiarskych okuliarov BLIZZARD - 1K 918 MDAVZT\nblack matt) uplatnenej spotrebiteľom dňa 21.02.2015 a vybavenej dňa 20.03.2015.\n2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný\nrozhodnutím č. SK/0631/99/2015 zo dňa 28.12.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správnemu\norgánu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V žalobe namietal, že žalovaný sa plne\nspoľahol na tvrdenie spotrebiteľa, že mu nebolo poskytnuté odborné posúdenie reklamovanej vady,\nčím porušil povinnosť úplného a spoľahlivého zistenia skutkového stavu podľa zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Uviedol, že v rámci\naplikácie vyšetrovacej a vyhľadávacej zásady najmä v oblasti deliktuálneho práva je správny orgán\npovinný dôsledne zisťovať skutkový stav, pričom v súlade so zásadou in dubio pro reo nemôže rozhodnúť\nv neprospech subjektu podozrivého z deliktu len na základe tvrdenia potenciálne zaujatej fyzickej osoby\n(spotrebiteľa, ktorý uplatnil neúspešne svoju reklamáciu). Žalobca tvrdil, že spotrebiteľovi bolo zaslané\nvybavenie reklamácie odvolávajúce sa na odborné posúdenie v lehote 14 dní od dátumu vybavenie\nreklamácie. Poukázal na to, že zákon v smere k preukazovaniu povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi\nkópiu odborného posúdenia nestanovuje žiadne nadštandardné požiadavky a vytýkal žalovanému, že\nopačné tvrdenie žalobcu o splnení tejto povinnosti odmietol brať do úvahy, čím porušil rovnosť účastníkov\nkonania.\n4. Žalobca považoval za nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného pokiaľ ide o ustálenie\notázky, odkedy začala plynúť zákonná lehota na poskytnutie kópie odborného posúdenia spotrebiteľovi,\nčo má vplyv na posúdenie, či v stanovenej lehote došlo alebo nedošlo k splneniu povinnosti\npredávajúceho podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa názoru žalobcu bolo v konaní\nporušené i ustanovenie § 24 ods. 5 uvedeného zákona, ukladajúce správnemu orgánu povinnosť vydané\nrozhodnutie odôvodniť, osobitne výšku uloženej pokuty, ktorá bola podľa žalobcu odôvodnená len\nvšeobecne, keďže pod všeobecné zákonné kritériá ustaľovania výšky pokuty neboli priradené žiadne\nkonkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.\n5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť, pričom zrekapituloval\nskutkové zistenia i právne závery svojho rozhodnutia, na ktorých v plnom rozsahu zotrval.\n6. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 02.11.2017 rozsudok,\nktorým žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku\nkonštatoval, že skutkový stav bol v správnom konaní spoľahlivo zistený, neboli porušené práva žalobcu\na nebolo na neho ani prenášané dôkazné bremeno, ako to tvrdil v žalobe. Podľa názoru krajského súdu\nvýsledok kontroly jednoznačne preukázal, že odborné posúdenie spotrebiteľovi nebolo poskytnuté. V\noznámení o vybavení reklamácie sa žalobca na toto odborné posúdenie síce odvolával, ale z obsahu\noznámenia nevyplýva, že by bolo zároveň s ním zaslané spotrebiteľovi aj odborné posúdenie a ani\npri kontrole prítomný vedúci prevádzky túto okolnosť netvrdil. Rovnako po doručení oznámenia o\nzačatí správneho konania vo veci uloženia pokuty žalobca netvrdil správnemu orgánu, že odborné\nposúdenie zaslal spotrebiteľovi spolu s uvedeným oznámením a neuviedol to ani v podanom odvolaní.\nNapokon odborné posúdenie nemá k dispozícii ani samotný spotrebiteľ, ktorý podal na príslušný\ninšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie podnet. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd\nza neopodstatnené tvrdenia žalobcu, že skutkové zistenia boli neprávne a nedostatočné a záver\nžalovaného o porušení § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. považoval za správny.\n7. Za neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa odôvodnenia výšky pokuty\na mal za to, že správne orgány oboch stupňov v tejto časti svoje rozhodnutia náležitým spôsobom\nodôvodnili.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g/, h/, f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhol rozsudok\nzrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n9. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o jednoznačnom preukázaní, že odborné posúdenie\nspotrebiteľovi nebolo poskytnuté, ani s tým, že v správnom konaní sťažovateľ nespochybnil výsledky\nkontroly. Poukázal na to, že spochybňoval smer kontroly predkladaním relevantných podkladov a\n\njasným tvrdením o neporušení povinnosti v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty s pridaním\nrozširujúceho vysvetlenia o nespôsobilosti predložiť „osobitný“ doklad o poskytnutí kópie odborného\nposúdenia reklamácie spotrebiteľovi. Podľa jeho názoru bolo úlohou správneho orgánu, aby v týchto\npochybnostiach ďalej zisťoval skutkový stav, aj mimo rámca písomných dôkazov. Pokiaľ nebolo ďalšie\nzisťovanie realizované, mal byť urobený záver „v pochybnostiach v prospech obvineného“.\n10. Sťažovateľ trval i na námietke, že správny orgán neuviedol jasný dátum vybavenia reklamácie, od\nktorého mala byť spotrebiteľovi odoslaná kópia odborného posúdenia. Trval i na námietke o všeobecnom\nodôvodnení rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, tvrdiac, že v rozhodnutí žalovaného\nabsentuje správna úvaha o jednotlivostiach spáchaného deliktu a ich vyhodnotení, ktoré by bolo možné\npreskúmať. Uviedol, že rezignácia správnych orgánov i krajského súdu na konkrétne odôvodnenie\nvýšky pokuty a absencia zrozumiteľného vyhodnotenia konkrétnych okolností (či sú poľahčujúce alebo\npriťažujúce a v akej miere), sú aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu (sp. zn.\n6Sž/71/01, 5Sž/15/2011 a ďalšie).\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu kasačnej sťažnosti zopakoval podstatné body svojej\nargumentácie a uviedol, že sťažovateľ nie je postihovaný za skutočnosť, že inšpektorom nepreukázal\nkópiu odborného posúdenia, ale za to, že kópiu tohto odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie\nreklamácie neposkytol spotrebiteľovi v zákonnej lehote, čo bolo podľa názoru žalovaného spoľahlivo\npreukázané. Mal tiež za to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a postih sťažovateľa za nesplnenie\npovinnosti podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. opodstatnený.\n12. Žalovaný nesúhlasil s pochybnosťami sťažovateľa o dátume vybavenia reklamácie a konštatoval,\nže reklamácia bola vybavená zaslaním písomnej výzvy žalovaného spotrebiteľovi na prevzatie plnenia\nzo dňa 20.03.2015, čo bolo uvedené na strane 3 prvostupňového rozhodnutia. V čase kontroly, ku\nktorej došlo dňa 21.04.2015, bolo preukázané, že sťažovateľ neposkytol spotrebiteľovi kópiu odborného\nposúdenia v lehote 14 dní od vybavenia reklamácie a ani v čase kontroly.\n13. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty sa podľa žalovaného odvíja od zákonných kritérií, na ktoré\nsprávny orgán poukázal, podrobne sa zaoberal vzniknutými následkami protiprávneho konania žalobcu\nako aj hroziacimi následkami takéhoto konania, ďalej konštatoval, že výška uloženej sankcie napĺňa\npreventívny a zároveň represívny účel so zhodnotením, že ide o finančný postih, ktorý nemôže byť\nneprimeraný vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Takéto zdôvodnenie\npovažoval žalovaný za primerané a dostatočné, a to aj s poukazom na rozhodovaciu prax správnych\norgánov v zhodných alebo obdobných prípadoch.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)\npreskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná v tom bode kasačnej sťažnosti, v ktorom sa namieta právne posúdenie a odklon záverov\nkrajského súdu o náležitostiach odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o výške uloženej pokuty,\nod rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n15. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či s ohľadom na\nskutkové zistenia zhromaždené v správnom konaní krajský súd po právnej stránke správne vyhodnotil\nzávery žalovaného o porušení povinnosti sťažovateľa ako predávajúceho podľa § 18 ods. 6 zákona č.\n250/2007 Z. z. a či sa v tejto súvislosti odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a tiež či\nbolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces v súvislosti s jeho tvrdeniami o nepostačujúcom\nzisťovaní rozhodujúcich skutočností v správnom konaní a o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nžalovaného v namietanom rozsahu.\n\nPodľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých\n12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného\nposúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu\nnákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je\npovinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie\nnajneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho podľa\nodseku 9.\nPodľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter\nprotiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.\n16. Zo skutkových zistení správneho orgánu vyplýva, že reklamáciu výrobku zakúpeného dňa\n08.02.2015 v prevádzkarni sťažovateľa, ktorú uplatnil spotrebiteľ osobne u sťažovateľa dňa 21.02.2015,\nvybavil sťažovateľ listom zo dňa 20.03.2015, ktorým oznámil spotrebiteľovi negatívny výsledok\nvybavenia reklamácie a následne dňa 23.03.2015 odovzdal spotrebiteľovi neúspešne reklamovaný\nvýrobok. Zaslaním tohto oznámenia o vybavení reklamácie začala sťažovateľovi plynúť zákonná 14dňová lehota, v ktorej mal ako predávajúci poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia,\nna základe ktorého reklamáciu vady výrobku neuznal. V tomto smere nevidel kasačný súd žiadne\nrelevantné pochybnosti o zákonnosti záverov žalovaného i krajského súdu.\n17. Spotrebiteľ v podnete zo dňa 01.04.2015 adresovanom príslušnému inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie uviedol, že odborné posúdenie reklamácie mu nebolo poskytnuté a že doklad o\nvybavení reklamácie mu prišiel až dňa 23.03.2015. V rámci výkonu kontroly, ktorá sa u sťažovateľa\nuskutočnila dňa 21.04.2015, zástupca sťažovateľa do inšpekčného záznamu neuviedol, že predmetné\nodborné posúdenie reklamácie (vyjadrenie spoločnosti SNOW-HOW ČR, s.r.o. k reklamácii) bolo\nodoslané žalobcovi dňa 20.03.2015 spolu s oznámením o neuznaní reklamácie, aj keď sa oznámenie\nna odborné stanovisko uvedenej spoločnosti odvoláva. Až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsťažovateľ namietal, že správny orgán uveril len tvrdeniu spotrebiteľa, že mu odborné posúdenie spolu\ns dokladom o neuznaní reklamácie nebolo doručené. V podanej žalobe a neskôr i v kasačnej sťažnosti\nuž sťažovateľ výslovne tvrdil, že spolu s oznámením o neuznaní reklamácie zaslal spotrebiteľovi i kópiu\nodborného posúdenia.\n18. Za daných skutkových okolností postupoval krajský súd podľa názoru kasačného súdu správne,\nkeď sa stotožnil so záverom žalovaného o porušení povinnosti podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007\nZ. z. zo strany sťažovateľa, ktorej sa dopustil tým, že v lehote najneskôr do 14 dní od vybavenia\nreklamácie neposkytol spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia, na základe ktorého jeho reklamáciu\nzamietol. Kasačný súd je toho názoru, že ak by si sťažovateľ túto povinnosť splnil a skutočne by\nzaslal spotrebiteľovi odborné posúdenie v prílohe oznámenia zo dňa 20.03.2015, nielenže by spotrebiteľ\nmal túto písomnosť k dispozícii, ale najmä by to zástupca sťažovateľa uviedol inšpektorom pri výkone\nkontroly, prípadne neskôr po začatí konania o uložení pokuty. Pokiaľ sa sťažovateľ v neskoršom\nkonaní bránil tým, že kópiu odborného posúdenia zaslal spotrebiteľovi poštou a ten jeho prijatie poprel,\nbolo na sťažovateľovi, aby splnenie tejto zákonnej povinnosti preukázal. Štandardným spôsobom\npreukazovania doručenia písomností je doklad o jej prevzatí adresátom (doručenka), prípadne aj\noznačenie písomnosti v doklade o jej odoslaní adresátovi. Sťažovateľom predložený súpis zásielok\nprijatých na poštovú prepravu dňa 20.03.2015, medzi ktorými je uvedená aj zásielka adresovaná\nspotrebiteľovi, nepreukazuje, že spolu s oznámením o neuznaní reklamácie bolo spotrebiteľovi odoslané\naj predmetné odborné posúdenie, na ktoré sa oznámenie odvoláva, najmä keď spotrebiteľ tvrdí, že toto\nodborné posúdenie mu spolu s oznámením doručené nebolo.\n19. Sťažovateľ vytýka správnemu orgánu, že na preukázanie uvedenej spornej skutočnosti nevykonal\nďalšie dokazovanie, sám však na podporu svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy, ak mu boli známe (§\n34 ods. 3 Správneho poriadku). Podľa názoru kasačného súdu samotná skutočnosť, že sťažovateľ po\nporade so svojim právnym zástupcom v odvolacom správnom konaní začal tvrdiť, že odborné posúdenie\nodoslal spolu s oznámením o neuznaní reklamácie, nie je dostatočným podkladom pre vznik dôvodných\npochybností o porušení posudzovanej povinnosti, pre ktoré by mal správny orgán vyhodnotiť skutkový\nstav v prospech sťažovateľa, proti ktorému sa konanie o uložení pokuty za správny delikt viedlo.\n\n20. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty,\nv ktorom sťažovateľ videl porušenie jeho práva na spravodlivý proces a zároveň odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, považuje kasačný súd za potrebné najprv pripomenúť, že\nrozhodnutie o výške pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby žalovaný odôvodnil\ntým, že zo strany sťažovateľa išlo o závažné porušenie zákonnej povinnosti, vzhľadom na dôležitosť\nreklamačného konania pre spotrebiteľa, pričom následkom nesplnenia tejto povinnosti zo strany\npredávajúceho je porušenie spotrebiteľovho práva na informácie priznané zákonom. Ďalej žalovaný\nprihliadol na možné následky zisteného protiprávneho konania spočívajúce v tom, že nedodržanie\nzákonného postupu pri vybavovaní reklamácie je spôsobilé sťažiť spotrebiteľovi vymáhanie jeho\noprávnení vyplývajúcich zo zodpovednosti predávajúceho za vady predávaných výrobkov. Konštatoval,\nže pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľ ako predávajúci je povinný\ndodržiavať všetky zákonom stanovené povinnosti predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá\nobjektívne. Prihliadol tiež na charakter sankcie ako takej, ktorá má preventívnu a represívnu funkcia,\npričom ide o finančný postih, ktorý nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho\nkonania a jeho následkom.\n21. Takéto odôvodnenie rozhodnutia o výške pokuty považoval krajský súd za náležité, pričom poukázal\nna to, že nedodržanie zákonného postupu pri vybavovaní reklamácie je spôsobilé sťažiť spotrebiteľovi\nvymáhanie jeho oprávnení vyplývajúcich zo zodpovednosti predávajúceho za vady predávaných\nvýrobkov, ako aj na preventívnu a represívnu funkciu sankcie.\n22. Kasačný súd je toho názoru, že záver krajského súdu vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty\nv rozhodnutí žalovaného je nesprávny, nejde však zo strany krajského súdu o taký nesprávny procesný\npostup, ktorý by znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.). Krajský súd sa však svojim\nrozhodnutím v tejto časti odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, na ktorú správne\npoukázal sťažovateľ (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).\n23. Kasačný súd sa musí stotožniť so sťažovateľom v tom, že prakticky žiadne zo skutkových zistení\nsprávnych orgánov sa nepremietli do správneho uváženia o výške uloženej sankcie a okrem bližšie\nnezdôvodneného konštatovania o možnom sťažení vymáhania oprávnení spotrebiteľa vyplývajúcich\nzo zodpovednosti predávajúceho za vady predaného výrobku nie je v odôvodnení výšky sankcie\nuvedené nič, čo by individualizovalo počínanie sťažovateľa pri vybavovaní reklamácie spotrebiteľa od\niných protiprávnych konaní rovnakého druhu. Závažnosť počínania sťažovateľa nebola vyhodnotená\nvo vzťahu k hodnote reklamovaného výrobku, k prípadným predchádzajúcim správnym deliktom\nsťažovateľa týkajúcim sa práv spotrebiteľa, chýba tiež logické zdôvodnenie ako mohlo porušenie\npredmetnej povinnosti sťažiť vymáhanie oprávnení spotrebiteľa vyplývajúcich zo zodpovednosti\npredávajúceho za vady predaného výrobku, keďže sa v odbornom posúdení podľa názoru kasačného\nsúdu nenachádza prakticky nič, čo by mohol spotrebiteľ v danej súvislosti použiť. Možno pokojne\nkonštatovať, že žalovaným použité odôvodnenie výšky uloženej pokuty je použiteľné v ktoromkoľvek\nrozhodnutí o sankcii za porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. To sa bezpochyby\nprieči doterajšej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n24. V rozhodnutí sp. zn. 2Sžp/16/2011 z 30.05.2012 (publikované ako R 22/2013 v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) Najvyšší súd konštatoval:\n„...v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010), v prípade správneho trestania\nsúd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa\nrozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie\nvýšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže\nbyť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v\nrámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému\nzisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale\naj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty\nsprávny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\n\nObdobné závery sú okrem rozhodnutí, na ktoré poukázal sťažovateľ, konštatované napr. aj\nv rozhodnutiach sp. zn. 8Sžo/37/2014, z 22.10.2015 (publikované ako R 38/2016 v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), 10Sžo/133/2015 z 27.07.2016,\n3Sžo/64/2013 z 12.03.2014, 6Sž/75/01 z 28.11.2001.\n25. Kasačný súd podotýka, že výška uloženej sankcie (300,- Eur) s ohľadom na prípustnú zákonnú\nsadzbu (0 - 66.400,- Eur) pri použití elementárnej logiky nezodpovedá záveru žalovaného, ktorý\nvyhodnotil porušenie zákona zo strany sťažovateľa ako závažné. Nutne potom vyvstáva otázka, za aké\nporušenie zákona bude z hľadiska závažnosti uložená pokuta pri hornej hranici prípustnej sadzby.\n26. Kasačný súd je toho názoru, že ak žalovaný uloží pokutu aj za nevýznamné porušenie zákona, musí\njej výšku logicky odôvodniť na základe zákonných kritérií konkrétnymi okolnosťami prípadu. Až potom\nmožno hovoriť o správnom uvážení, do ktorého správny súd vstupuje len v obmedzenom rozsahu (§\n27 ods. 2 S.s.p.). Všeobecné konštatácie o primeranosti pokuty a jej preventívnej i represívnej funkcii\nv tomto zmysle nestačia.\n27. Vzhľadom na uvedené kasačný súd podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nzrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou v intenciách\nprávneho názoru kasačného súdu i jeho doterajšej rozhodovacej praxe opätovne vyhodnotiť okolnosti\nsprávneho deliktu sťažovateľa a výšku sankcie náležite odôvodniť.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 S.s.p. a vzhľadom na úspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal mu úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov v tomto konaní i v konaní na krajskom súde, v zmysle § 467 ods. 2 S.s.p. O výške\nnáhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2\nS.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/27/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}