{"guid": "627457e3-79ed-4a17-b498-76fad3c43d08:737bd5b2-bd42-4ed2-9e85-42f68ae136d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7015201266.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/158/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/158/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/158/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7015201266.1", "identifikacne_cislo": "7015201266", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/737bd5b2-bd42-4ed2-9e85-42f68ae136d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7015201266.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7015201266.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7015201266.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/158/2018\n7015201266\n25. 09. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:7015201266.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: O.. L. A.,\nD.. XX.XX.XXXX, U. X, G., právne zastúpený: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice,\nproti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a\nštátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nUPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007Km z 17.08.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/147/2015 z 30.11.2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/147/2015 zo dňa\n30.11.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/147/2015 z 30.11.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007Km z 17.08.2015 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací\norgán zmenil rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVAŠSD/\nHNNV_KE_I_IV/SOC/2015/75233-0026 z 18.05.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že\npodľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi znižuje pomoc v hmotnej núdzi\nna sumu 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015 do 31.05.2015.\n2. Krajský súd sa primárne zaoberal včasnosťou podanej správnej žaloby v sociálnych veciach a v\ntejto súvislosti zistil z komunikácie so Slovenskou poštou, že žalobca má zriadenú na pošte schránku\nP.O. Box na doručovanie jemu adresovaných písomností. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe\nnedôvodne namietal, že žaloba bola podaná 9.11.2015, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.\nKrajský súd sa stotožnil so žalobcom v otázke včasnosti podania žaloby. Pokiaľ ide o doručovanie\nprostredníctvom pošty, otázku prevzatia doručovaných zásielok náhradným doručením podľa ust. § 24\nzákona o správnom konaní je potrebné uplatniť ako analogiou légis aj vo vzťahu k doručovaniu do\nschránok P.O. Box. Zámerom zákonodarcu, ktorý upravil od 1. 7. 2017 posudzovanie plynutia lehôt u\nzásielok doručovaných poštou od momentu skutočného prevzatia zásielky a nie jej uloženia, smeruje k\nochrane práv. Zvlášť v konaní v sociálnych veciach správny súd berie do úvahy a hodnotí, že žalobca\nzásielku prevzal (prostredníctvom splnomocnenca) na pošte dňa 10.9.2015. Potom je vylúčená aplikácia\ninštitútu náhradného doručenia (ust. § 25 ods. 2 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok). Zámerom doručovania do P.O.BOX je doručenie zásielok. Náhradné doručenie\n\ntýmto spôsobom nemôže byť hodnotené prísnejšie ako doručovanie doručovateľom pošty. Súd sa\nnestotožňuje so žalovaným správnym orgánom, ktorý namietal aplikáciu ust. § 24 ods.1 a 2 Správneho\nporiadku, ak žalobca má zriadený P.O.BOX. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu zásielka s napadnutým\nrozhodnutím bola na pošte uložená 24.8.2015 a túto si žalobca nevyzdvihol do 3 dní od jej uloženia,\nt.j. 27.8.2015, preto tento deň sa považuje za deň doručenia a že ust. § 25 ods. 2, 3 a 4 Správneho\nporiadku pre prípad fikcie doručenia zostáva podľa neho aj po nadobudnutí účinnosti novely zákona o\nsprávnom konaní od 1.7.2017 nezmenený.\n3. Zásadnou právnou otázkou pre posúdenie včasnosti správnej žaloby v konaní bol vzťah ustanovenia\n§ 24 ods. 2 a § 25 ods. 4 zákona o správnom konaní. Bolo preukázané, že žalobca si vyzdvihol zásielku\ndňa 10.9.2015, z ním zriadeného P.O.Boxu, do ktorého bola zásielka 25.8.2015 doručená. Krajský\nsúd preto konštatoval, že ak rozhodnutie žalovaného doručované do P.O. BOX žalobcu prevzala jeho\nsplnomocnená zástupkyňa na základe splnomocnenia doručeného na pošte dňa 10.9.2015, správna\nžaloba bola žalobcovi doručená v zákonnej dvojmesačnej lehote dňa 9.11.2015.\n4. Krajský súd zohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu SR, predovšetkým jeho rozhodnutie sp. zn.\n6Sžo/81/2015 z 21.1.2017, z ktorého významným je jeho záver, že podstatou správneho súdnictva\nje ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\npoškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán\nuž nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako\nten, o koho práva v konaní ide. Najvyšší súd SR v odôvodnení označeného rozhodnutia vyslovil o\naplikácii ustanovení náhradného doručenia, že k nemu môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu\ndoručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj\nreálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii\nspôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal.\nPokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán\nuž skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym\nprostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla\nvyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného\nprostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\nreflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nález II. ÚS 65/2010-49.\nKrajský súd si ho osvojil a aplikoval ho do záveru, že žalobcu ako účastníka správneho konania nie\nje možné posudzovať v kontexte prevzatia rozhodnutia doručovaného do P.O. BOX podľa § 25 ods. 4\nsprávneho poriadku inak, ako adresáta písomností doručovaných poštou, podľa ust. § 24 ods. 2 zákona\no správnom konaní. Správny súd preto konštatoval, že žaloba bola podaná na súde 9.11.2015 včas.\n5. Krajský súd v rozsudku dospel k záveru, že ak nebolo rozhodnuté o vznesených námietkach\npredpojatosti žalobcom, s touto námietkou sa nestačilo žalovanému vysporiadať listom z 31.8.2015,\naj to nie o oboch námietkach vznesených žalobcom. O oboch námietkach bol povinný žalovaný vydať\nrozhodnutie a v tomto o nich rozhodnúť. Prípadné rozhodovanie zaujatým zamestnancom treba pokladať\nza nezákonný postup a takú závažnú vadu správneho konania, ktorú nie je možné odstrániť a ktorá\nho zaťažuje nezákonnosťou a hraničí s porušovaním princípu nezávislého a nestranného orgánu, na\nrozhodnutie ktorého má nárok aj v zmysle Ústavy SR „každý“. Preto bez ohľadu na výrok o vylúčení či\nnevylúčení námietkou zaujatosti označených osôb je rozhodnutie správneho orgánu potrebné pre ďalšie\nposudzovanie veci zákonom predpokladaným spôsobom, bez subjektívnych a objektívnych prejavov,\nhoci len zdanlivých o zaujatosti správneho orgánu.\n6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ), tvrdiac,\nže krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\na nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ sa\nnestotožnil s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého sa s námietkou zaujatosti vznesenou\nžalobcom nestačilo vysporiadať listom a žalovaný bol povinný vydať o tom rozhodnutie a v tomto\no nich rozhodnúť. Uviedol, že žalobca námietky zaujatosti uplatnil voči riaditeľovi a zamestnancovi\nprvostupňového správneho orgánu až podaním z 29.06.2015, teda v čase keď už bolo vydané\nprvostupňové rozhodnutie voči ktorému sa žalobca odvolal a vo veci odvolania rozhodoval žalovaný\n\nako odvolací orgán, z čoho vyplýva, že postup pri vydávaní rozhodnutia nemohol trpieť vadou, ako\nuvádza žalobca. Ak má mať rozhodnutie o tom, či je zamestnanec prvostupňového správneho orgánu\nvylúčený zmysel, musí uvedené rozhodnutie predchádzať rozhodnutiu prvostupňového orgánu vo veci\nsamej, opačný prístup by postrádal logiku, nakoľko zmyslom inštitútu námietky zaujatosti je vylúčiť\nmožnosť, aby sa na výkone právomoci správneho orgánu bezprostredne podieľali osoby, pri ktorých\nje možné dôvodne pochybovať o ich nezaujatosti. V prípade, ak rozhodnutie prvostupňového orgánu\nuž vydané bolo je podľa názoru žalovaného vylúčené dovolávať sa ex post aktivácie mechanizmu\nnámietky zaujatosti. Súčasne uviedol, že Správny poriadok výslovne neustanovuje, aby správny orgán v\nprípade, ak rozhoduje o takejto námietke zaujatosti svoju odpoveď vydal vo forme rozhodnutia v zmysle\nSprávneho poriadku obsahujúceho zákonom predpísané náležitosti.\n7. Ďalej sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, keď rozhodol, že\nžaloba bola podaná v dvojmesačnej zákonnej lehote. Uviedol, že napriek tomu, že boli splnené\nprocesné podmienky na odmietnutie žaloby, nakoľko žaloba bola podaná oneskorene, správny súd\nžalobu prejednal a vo veci rozhodol. Odpustenie lehoty na podanie žaloby nie je prípustné, a preto je\nnedostatok tejto podmienky neodstrániteľný. Podľa právneho názoru sťažovateľa krajský súd v dôsledku\noneskorene podanej žaloby vo veci nemal vôbec rozhodovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR 10Sžd/20/2011 a na dôvodovú správu novele Správneho poriadku účinnej od 01.07.2017.\nŽiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý sa s tvrdeniami a vyjadreniami sťažovateľa nestotožnil.\nV súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že námietku voči zamestnankyni Ing. R. N. zamietol a túto z konania\nnevylúčil, za nepravdivé a účelové. Žalobcovi nikdy nebolo doručené žiadne rozhodnutie, na ktoré\nodkazuje žalovaný a toto rozhodnutie nebolo predložené ani v súdnom konaní. K listu, ktorým žalovaný\noznámil žalobcovi, že námietku zaujatosti proti PhDr. A. O. považuje za neopodstatnenú, uviedol, že z\nneho nevyplýva, že by sa správny orgán námietkou zaoberal, naopak tvrdil, že sa ňou nemôže zaoberať,\nnakoľko bola podaná oneskorene, teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia. S poukazom na § 12\nods.1 a 2 Správneho poriadku, mal za to, že správny orgán o vylúčení zamestnanca správneho orgánu\nmá rozhodovať formou rozhodnutia. K námietke oneskorene podanej žaloby, žalobca odkázal na svoje\npredchádzajúce vyjadrenia, a zdôraznil, že fikciu doručenia, na ktorú poukazuje žalovaný nemožno v\npredmetnom prípade aplikovať. Opätovne dal do pozornosti ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, v\nzmysle ktorej, ak si adresát zásielku prevezme na pošte (a to kedykoľvek počas odbernej lehoty), je\naplikácia inštitútu náhradného doručenia (ust. § 25 ods. 2 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok)) vylúčená. Konkrétne dal do pozornosti rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/81/2017 z\n25.01.2017, z obsahu ktorého vychádzaj aj krajský súd a ktoré náležite odôvodňuje prednosť faktického\ndoručenia zásielky pred fiktívnym.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok - SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.\n10. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (znenie účinné\ndo 01.07.2017), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci\nsa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde\nznovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ\nuloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne\npísomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa\nadresát o uložení nedozvedel.\n11. Podľa § 25 ods. 4 ods. správneho poriadku, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do\npoštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu\nna predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá\nzásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch\nsa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch\ndní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel.\n\n12. Podľa § 181 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) fyzická osoba\nalebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia\norgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon\nalebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n13. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.\n14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal právne posúdenie dvoch skutočností, posúdenie\nrozhodnutia o námietkach zaujatosti vznesených v správnom konaní a oneskorené podanie žaloby.\nVzhľadom k tomu, že včasné podanie žaloby je jednou zo základných procesných podmienok\nkonania pred správnym súdom, kasačný súd v prvom rade preskúmaval včasnosť podania žaloby.\nPo preskúmaní veci kasačný súd dospel k odlišnému právnemu záveru, ako je vyjadrený v rozsudku\nkrajského súdu.\n15. Krajský súd svoj názor na včasnosť podanej žaloby odvodil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn.: 6Sžo/81/2015. Skonštatoval, že skutočné doručenie upravuje aj ust. §24 ods. 2 zákona a § 25\nods. 4 správneho poriadku má prednosť pred fikciou doručenia v oboch prípadoch. Kasačný súd sa s\nuvedeným tvrdením nestotožňuje. Doručovanie písomnosti adresátovi do vlastných rúk, ktoré upravuje\nust. § 24 ods. 2 správneho poriadku a doručovanie zásielok do poštového priečinku sú dve rozdielne\nsituácie. Fikciu doručenia v oboch prípadoch zákonodarca rozlišuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že\nnovelou správneho poriadku účinnou od 01.07.2017 (zákon č. 149/2017 Z.z.) bola zmenená úprava\ndoručovania písomností do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2, ale právna úprava doručovania zásielok do\npoštového priečinku podľa § 25 ods. 4 zostala nezmenená.\n16. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 6Sžo/81/2015 rieši otázku vzťahu ustanovenia o\ndoručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky) podľa § 24 ods.1 k ustanoveniu o\nnáhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 správneho poriadku. Kasačný súd v danom\nprípade poukazuje na skutočnosť, že krajský súd v konaní považoval za preukázané, že žalobca si\nvyhradil doručovanie do poštového priečinku. Vzhľadom k tomu ide o odlišnú situáciu, než je riešená\nvo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a preto nie je možné ho na prejednávaný prípad\nbez výhrad aplikovať.\n17. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/35/2015 z 2. februára\n2016 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n5/2016, podľa ktorého: „Ak fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá si vyhradila na doručovanie zásielok\npoštový priečinok, preukáže, že sa v čase doručovania zásielky do vlastných rúk v obvyklom mieste\nbydliska nezdržiavala, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením\nzásielky nemôžu nastať.“ Argumentom a contrario je potrebné dospieť k záveru, že ak fyzická osoba\n(nepodnikateľ), ktorá si vyhradila na doručovanie zásielok poštový priečinok, nepreukáže, že sa v čase\ndoručovania zásielky do vlastných rúk v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, právne účinky spojené\ns doručením zásielky môžu nastať.\n18. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd ďalej konštatoval: „...rozdiel medzi štandardným spôsobom\ndoručovania zásielky do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a doručovaním\nzásielky adresátovi, ktorí si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku v zmysle § 25 ods. 4\nSprávneho poriadku je ten, že pri druhom spôsobe doručenia odpadá povinnosť doručovateľa vykonať\npokus o doručenie zásielky adresátovi v mieste doručenia a v prípade neúspechu ho vhodným spôsobom\nupovedomiť, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Najvyšší súd nesúhlasí s tvrdením\nžalovaného, v ktorom uvádza, že sa pre aplikáciu § 25 ods. 4 Správneho poriadku nevzťahujú podmienky\ndoručovania uvedené v § 24 ods. 2 a že sa na daný prípad nevzťahuje pre vznik fikcie doručenia ani\npodmienka zdržiavania sa v mieste doručenia. Pri doručovaní podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku\nsa zásielka hneď po jej príchode uloží na pošte a adresátovi sa príchod zásielky, možnosť jej prevzatia\na odberná lehota oznámi na predpísanom tlačive, ktoré sa vloží do poštového priečinku (ale aj SMS\nsprávou, či e-mailom). Platí, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný\ndeň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia zásielky, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Nastáva\nteda fikcia doručenia zásielky. V oboch spomenutých prípadoch doručovania sa však zásielka určená do\nvlastných rúk môže považovať za doručenú tzv. náhradným spôsobom len za predpokladu, že adresát\nmal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte a oboznámiť sa s jej obsahom.“\n\n19. Podľa názoru kasačného súdu je preto potrebné prihliadať na fikciu doručenia, ak adresát má\nvyhradené doručovanie do poštového priečinku a mal reálnu možnosť vyzdvihnúť zásielku na pošte a\noboznámiť sa s jej obsahom. Zároveň je podľa kasačného súdu potrebné prihliadať aj na skutočnosť,\nže za žalobcu mal možnosť preberať zásielky splnomocnený zástupca, ktorý zásielku reálne prebral až\ndňa 10.09.2015.\n20. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného považoval v tejto časti za\ndôvodnú, a preto zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/147/2015 z 30.11.2017. V ďalšom\nkonaní krajský súd opätovne posúdi včasnosť podanej žaloby, pričom názorom vyjadreným kasačným\nsúdom v tomto rozhodnutí je viazaný (§ 469 SSP). Zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkasačného konania (§467 ods. 3)\n\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/147/2015", "guid": "fe97600b-4ce9-49c8-bfb6-5cda923f4550:53c4e8fc-6acd-4321-bd62-5463eb8ba76b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}