{"guid": "eac3dca1-e64f-4033-bbdb-bbdf2190cebe:785bb777-99ba-451f-8c20-6496a4fb5148", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7015201239.1", "spisova_znacka": "10Asan/31/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/31/2018 z 22. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2019, sp. zn. 10Asan/31/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7015201239.1", "identifikacne_cislo": "7015201239", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-16", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/785bb777-99ba-451f-8c20-6496a4fb5148", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7015201239.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7015201239.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7015201239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/31/2018\n7015201239\n22. 05. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:7015201239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): GOLD EXPRESS s.r.o., sídlom Široká 3, Michalovce, IČO: 46 936 114, zastúpeného\nJUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom so sídlom Nám. osloboditeľov 39, Michalovce, proti žalovanej:\nSlovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom\nPrievozská 32, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0249/99/2015 z 18. augusta\n2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 7S/140/2015-43 z 22. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/140/2015-43 z 22. marca 2018 podľa § 190 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovanej č. SK/0249/99/2015 z 18. augusta 2015. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že\núčastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalovaná ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím č. SK/0249/99/2015 z 18. augusta 2015\npotvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický\nkraj č. P/0521/08/14 z 19. februára 2015, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 600 eur\npre porušenie povinnosti predávajúceho vyplývajúcej z § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle\nktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. Z rozhodnutia žalovanej\nvyplýva, že pri kontrole vykonanej inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 28. októbra 2014,\nkeď inšpektori uskutočnili jazdu vo vozidle GOLD EXPRESS TAXI (Škoda Fabia Combi, EČV O.) na\ntrase Okružná 92, Michalovce - OC IDEA, ul. Hollého, Michalovce, v hodnote 1,70 eur, žalobca nevydal\ninšpektorom (v postavení spotrebiteľov) doklad o poskytnutí zakúpenej služby.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca bol povinný spotrebiteľovi vydať doklad\no poskytnutí služby bez zbytočného odkladu po prijatí hotovosti. Spotrebiteľ sa nemusel dožadovať\ndokladu o kúpe služby od predávajúceho. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že doklad o\nkúpe vydáva vodič taxislužby až na požiadanie spotrebiteľa. Povinnosť žalobcu vydať doklad nemôže\nnehradiť ani skutočnosť, že všetky údaje o prejdenej vzdialenosti a výške poplatku za službu sú v pamäti\n\ntaxametra vodiča motorového vozidla, ktorým bolo vozidlo vybavené a ktorý je umiestnený tak, aby\numožňoval cestujúcemu počas prepravy poznať merané údaje.\n4. Krajský súd zdôraznil, že žalobca za plnenie povinností stanovených danou právnou úpravou\nzodpovedá objektívne, bez ohľadu na zavinenie alebo iné okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.\nŽalovaná pri určení výšky pokuty podľa správneho súdu prihliadala na charakter protiprávneho konania,\nna závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Podľa názoru krajského\nsúdu žalovaná správne posúdila aj námietku ohľadne proporcionality výšky uloženej pokuty a hodnoty\nposkytnutej služby, keď vyslovila, že žalobca bol povinný doklad o kúpe spotrebiteľovi vydať bez ohľadu\nna hodnotu zakúpenej služby. Pokuta v nižšej výške by bola neadekvátna charakteru a závažnosti\nporušenia zákona a najmä by bola v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti obsiahnutou v ustanovení\n§ 5 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“), v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby správne orgány rozhodovali v\npodobných prípadoch zhodne.\n5. Krajský súd poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, ktorá\nvo vzťahu k procesným pravidlám administratívneho konania preferuje aj v konaní o správnych deliktoch\npotrebu aplikácie zásad a noriem trestného práva (napr. nálezy ÚS SR č. k. III. ÚS 231/2010, č. k. II.\nÚS 134/2014), so zvýraznením práva na ústne prejednanie predmetu obvinenia. Základné subjektívne\npráva osoby obvinenej z protiprávneho konania však nie je možné vnímať právne neobmedzeným\nformalistickým spôsobom, ktorý by sa vymykal zmyslu právnej úpravy obsiahnutej v článku 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktorý by navyše nerešpektoval špecifiká vnútroštátnej\nprávnej úpravy. Krajský súd zdôraznil, že v preskúmavanej veci sa uskutočnilo miestne zisťovanie\nprvostupňového správneho orgánu, v rámci ktorého podľa obsahu predmetnej zápisnice bol žalobcovi\ndaný priestor vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam o porušení právnych predpisov a naplnení právnych\npodmienok správneho deliktu. Žalobca v riadnom opravnom prostriedku ani v samotnej žalobe neuviedol\nžiadne konkrétne skutočnosti spochybňujúce závery prvostupňového správneho orgánu obsiahnuté v\nzápisnici o miestnom zisťovaní.\n6. K námietke žalobcu, že správne orgány sa nevysporiadali s obsahom jeho tvrdení, krajský súd uviedol,\nže rozhodnutie žalovaného je podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené a obsahuje relevantné\nvyjadrenia žalovaného a právne hodnotenie všetkých žalobcom vznesených odvolacích námietok.\n7. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie\nInšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne\nnavrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nMal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho\nporiadku).\n8. Krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne interpretoval právnu normu, keď sa stotožnil s tým, že v\nzmysle § 16 ods. 1 a 4 zákon a č. 250/2007 Z.z. bol sťažovateľ povinný vydať spotrebiteľovi doklad\no poskytnutí služby. Na sťažovateľa sa vzťahuje výnimka z povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o\nposkytnutí služby vyplývajúca z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 3\nods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“), podľa ktorého vnútroštátna taxislužba nepatrí medzi\nživnosti. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že povinnosť vydať doklad o kúpe nie je daná ani v prípade\nprevádzkovania hazardných hier či predajných automatov, pričom tieto činnosti nie sú v zmysle § 3 ods.\n2 zákona č. 455/1991 Zb. živnosťami.\n9. Krajský súd tiež podľa názoru sťažovateľa nesprávne právne posúdil vec, ak považoval výšku\nuloženej pokuty predstavujúcu 350-násobok hodnoty služby za primeranú povahe skutku sťažovateľa\na nezohľadnil tak nepatrnú spoločenskú nebezpečnosť tohto skutku. Rovnako krajský súd nesprávne\nprávne posúdil aj otázku miery zavinenia pri určovaní výšky sankcie, nakoľko v prejednávanom prípade\nje stanovená ex lege ako objektívna bez ohľadu na správanie sťažovateľa. Miera zavinenia preto nemala\nbyť považovaná za priťažujúcu okolnosť ovplyvňujúcu výšku pokuty.\n\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zotrval na svojom\nnázore, že v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. bol sťažovateľ povinný automaticky vydať\nspotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. Z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. je zrejmé, že\nvýnimka z povinnosti vydať doklad o poskytnutí služby sa vzťahuje len na predávajúceho, ktorý predáva\nspotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti\nalebo lesné plodiny.\n11. K námietke ohľadne výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že orgány dozoru hodnotia nevydanie\ndokladu o kúpe zvlášť prísne, čo sa aj prejavuje na výške uložených pokút. Pokuta v nižšej výške by\nbola podľa žalovaného neadekvátna charakteru a závažnosti porušenia zákona a bola by v rozpore so\nzásadou materiálnej rovnosti, v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby správne orgány rozhodovali v skutkovo\npodobných prípadoch zhodne. Žalovaný zdôraznil, že porušenie povinnosti sťažovateľa sa dotýkalo\nmajetkovej sféry spotrebiteľa, pričom opodstatnenosť vydania dokladu o poskytnutí služby súvisí s\nmožnosťou uplatniť si zodpovednosť za vady služby, prípadne náhradu škody, ak by spotrebiteľovi\nvznikla. Sťažovateľ sa ani netajil tým, že doklad automaticky, z vlastnej iniciatívy nevydáva, preto je viac\nako pravdepodobné, že doklady nevydával ani pred výkonom kontroly inšpektormi Slovenskej obchodnej\ninšpekcie, a tiež že doklad by z vlastnej iniciatívy nevydal ani v prípade, že by cena jazdného bola\nniekoľkonásobne vyššia ako v prejednávanom prípade (1,70 eura). Podľa žalovaného je cena služby\npre určenie výšky pokuty podstatná, ale nemožno ju preceňovať v porovnaní s ostatnými kritériami pre\nurčenie pokuty.\n12. Pokiaľ išlo o otázku prihliadnutia na mieru zavinenia pri určovaní výšky sankcie, žalovaný uviedol,\nže zákon č. 250/2007 Z.z. sa riadi zásadou objektívnej zodpovednosti. Preto sa nestotožnil s tvrdením\nsťažovateľa, že miera zavinenia bola považovaná za priťažujúcu okolnosť, ale zdôraznil, že žalovaný\nnemohol brať pri určení výšky pokuty na zreteľ skutočnosť, že sa vo veci uplatňuje objektívna\nzodpovednosť, a to ani za priťažujúcu ani za poľahčujúcu okolnosť.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n14. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj o\nuložení pokuty sťažovateľovi vo výške 600 eur pre porušenie povinnosti predávajúceho vyplývajúcej\nz § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi\ndoklad o poskytnutí služby. Porušenia uvedenej zákonnej povinnosti sa mal sťažovateľ dopustiť tým,\nže inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie (v postavení spotrebiteľov), ktorí uskutočnili dňa 28.\noktóbra 2014 jazdu vo vozidle GOLD EXPRESS TAXI (Škoda Fabia Combi, EČV O.) na trase Okružná\n92, Michalovce - OC IDEA, ul. Hollého, Michalovce, v hodnote 1,70 eur, nevydal doklad o poskytnutí\nzakúpenej služby.\n15. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\ndospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a jeho rozhodnutie je\nzákonné.\n16. Štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj\npôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu upravuje zákon č. 128/2002\nZ.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“).\n17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná\ninšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.\n\n18. Práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť\norgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami upravuje zákon č. 250/2007 Z.z.\n19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly\n(ďalej len \"orgán dozoru\") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\n20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva\npodľa § 3.\n21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe\nvýrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené\na) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,\nb) adresa prevádzkarne,\nc) dátum predaja,\nd) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,\ne) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.\n22. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje\nna predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej\npestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n(v poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu je odkaz na § 3 zákona č. 455/1991 Zb.)\n23. Podľa § 3 ods. 2 písm. m) zákona č. 455/1991 Zb. živnosťou okrem iného nie je vnútroštátna\ntaxislužba.\n24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa\nsú\na) ministerstvo,\nb) príslušné orgány podľa osobitných predpisov,\nc) orgány dozoru,\nd) obce.\n(v poznámke pod čiarou k písm. b) tohto ustanovenia je okrem iného odkaz aj na § 3 zákona č. 128/2002\nZ.z., podľa ktorého je orgánom kontroly vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia)\n25. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\n26. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter\nprotiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.\n27. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej\nregistračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí;\ntúto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem\npodnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.\n\n30. Podľa § 29 ods. 1 písm. g) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov\nvodič vozidla taxislužby je povinný poskytovať dopravné služby podľa prepravného poriadku, najmä\nvydať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom; kópia v papierovej podobe alebo v elektronickej\npodobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby.\n31. Ako vyplýva z kasačnej sťažnosti, nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom videl\nsťažovateľ v tom, že v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. sa na sťažovateľa vzťahuje výnimka\nz povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby, miera zavinenia nemôže byť považovaná\nza priťažujúcu okolnosť a výška uloženej pokuty nezohľadňuje nepatrnú spoločenskú nebezpečnosť\nskutku.\n32. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou a právnou úpravou na ňu sa vzťahujúcou dospel Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky k záveru, že námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n33. Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva jednoznačná povinnosť predávajúceho\n(teda sťažovateľa) vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. Ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č.\n250/2007 Z.z. vyňalo z povinnosti stanovenej v odseku 1 predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi\nrastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné\nplodiny, ale zároveň stanovilo, že osobitný predpis môže určiť inak. Z formulácie „ak osobitný predpis\nneustanovuje inak“, na ktorú nadväzuje v poznámke pod čiarou odkaz na § 3 zákona č. 455/1991 Zb.,\nsťažovateľ vyvodil záver, že povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby sa nevzťahuje na\nprevádzkovanie taxislužby. Úvaha sťažovateľa nie je správna a nemá oporu v texte zákona.\n34. Z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. je zrejmé, že výnimka z povinnosti vydať doklad\no poskytnutí služby sa vzťahuje len na predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne\nvýrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny. Formuláciu „ak\nosobitný predpis neustanovuje inak“, na ktorú nadväzuje v poznámke pod čiarou odkaz na § 3 zákona\nč. 455/1991 Zb., je možné vykladať len tak, že ustanovenie § 3 zákona č. 455/1991 Zb. môže inak\nustanovovať len vo vzťahu k špeciálnemu subjektu uvedenému v § 16 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.,\nteda že predaj z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti má výnimku z povinnosti\npodľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. len v prípade, že § 3 zákona č. 455/1991 Zb. neustanovuje\ninak.\n35. Z uvedeného je zrejmé, že na sťažovateľa sa vzťahovala povinnosť vyplývajúca z ustanovenia §\n16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. - vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. Najvyšší súd tiež\nupriamuje pozornosť na ustanovenie § 29 ods. 1 písm. g) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave\nv znení neskorších predpisov, z ktorého taktiež vyplýva vodičovi vozidla taxislužby povinnosť vydať\ncestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom.\n36. Najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku sťažovateľa ohľadne výšky uloženej pokuty, keď\njej neprimeranosť sťažovateľ videl v neproporcionalite k výške účtovaného jazdného a tiež vo vzťahu\nk spoločenskej nebezpečnosti skutku (ktorú sťažovateľ považoval za nepatrnú). Závažnosť porušenia\nzákonnej povinnosti nemožno merať a vyjadrovať len v absolútnych hodnotách, akou je v prejednávanej\nveci kúpna cena. Porušenie povinnosti sťažovateľa spočívalo v nevydaní dokladu o poskytnutí služby\nspotrebiteľovi. Absolútna cena služby môže byť samozrejme jedným z faktorov ovplyvňujúcich výšku\nuloženej pokuty, ale nie je kritériom prvoradým.\n37. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že porušenie povinnosti sťažovateľa sa dotýkalo\nmajetkovej sféry spotrebiteľa, ktorej v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. prináleží zákonná\nochrana. Vzhľadom na to, že podľa platnej právnej úpravy, za porušenie povinnosti bolo možné\nsťažovateľovi uložiť pokutu do 66 400 eur (§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.), najvyšší súd má za\nto, že v tejto veci bola pokuta uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby, a to najmä vo vzťahu k\ncharakteru a závažnosti porušenia zákonnej povinnosti, ako aj k výchovnej a preventívnej funkcii, ktorú\nmusí sankcia naplniť. Pokuta v symbolickej výške by nie celkom zodpovedala zákonom chránenému\nzáujmu, nakoľko možno prijať záver, že ohľadne povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ.z. je spotrebiteľ vo vzťahu k predávajúcemu v slabšom postavení a jeho ochrana je preto namieste.\nZároveň je potrebné dodať, že pokutu vo výške 600 eur nemožno považovať za prehnane prísnu, či\npriam likvidačnú.\n\n38. Najvyšší súd tiež považuje za správny a zákonný postup, keď žalovaná vo svojej rozhodovacej\nčinnosti dbá aj na zachovanie zásady materiálnej rovnosti upravenej v ustanovení § 3 ods. 5 správneho\nporiadku. Žalovaná pri odôvodnení výšky pokuty uviedla, že uložená pokuta je primeraná prípadom\niných podnikateľských subjektov. Sťažovateľ netvrdil ani nepreukazoval opak a najvyšší súd na základe\npoznatkov vyplývajúcich z vlastnej rozhodovacej činnosti nepovažuje konštatovanie žalovanej za\nnepravdivé.\n39. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd pri posudzovaní výšky sankcie\nnesprávne vzal do úvahy mieru zavinenia, pričom zo zákona je daná objektívna zodpovednosť\nsťažovateľa, najvyšší súd musí konštatovať, že táto námietka sťažovateľa nemá oporu v texte\nodôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd vo svojom rozhodnutí práve zdôraznil, že sťažovateľ\nza plnenie povinností stanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. zodpovedá objektívne, bez ohľadu na\nzavinenie. Taktiež pri posúdení výšky pokuty krajský súd konštatoval, že správny orgán v súlade\ns platnou právnou úpravou prihliadal na charakter protiprávneho konania, na závažnosť porušenia\npovinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa\nmierou zavinenia nezaoberal (nakoľko konštatoval objektívnu zodpovednosť sťažovateľa) a ani na ňu\nneprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť.\n40. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v\nzmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný\nsúd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n41. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v\ntomto konaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovanej nezistil existenciu\nzákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}