{"guid": "332dc6f4-e19d-4ec7-b178-283950b6c26f:98ebbcdc-6680-4b30-9d6a-eb8ed308e412", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1", "spisova_znacka": "6Sžo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/1/2018 z 17. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2019, sp. zn. 6Sžo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1", "identifikacne_cislo": "7015200864", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2019-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98ebbcdc-6680-4b30-9d6a-eb8ed308e412", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/1/2018\n7015200864\n17. 04. 2019\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nJ. XX, O., právne zastúpený: JUDr. MILKO Alexander, advokát, so sídlom ul. Cyrila a Metoda č. 4,\nRožňava, proti odporcovi: mesto Rožňava, Šafárikova 29, Rožňava, právne zastúpený: JUDr. Ladislav\nTörök, advokát, Šafárikova 8, Rožňava, za účasti: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, O., o opravnom\nprostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 08.06.2015,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-56 zo dňa\n17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-105 zo dňa\n13.02.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-56 zo dňa\n17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-105 zo dňa\n13.02.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽiadnemu z účastníkov konania trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\nKrajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom\npodľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol\ntak, že potvrdil rozhodnutie odporcu č. j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 08.06.2015.\nNavrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania spočívajúce v náhrade súdneho poplatku vo výške\n35,- eur, ako aj trovy právneho zastúpenia odporcu vo výške 916,27 eura.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že navrhovateľ nielen, že nerešpektuje\nrozhodnutie správneho orgánu č. 6352/2013/62226-MAJ zo dňa 04.12.2013, ale naďalej sa zaoberá\npasením ďalšieho hospodárskeho, resp. spoločenského zvieraťa, a to koňa v blízkosti rodinného domu\nsťažovateľa - účastníka konania G. I., bytom T. XX, O., pričom podľa výpovedí svedkov uvedený kôň sa\nnachádza v blízkosti rodinného domu sťažovateľa a spôsobuje narušovanie susedských vzťahov medzi\nnavrhovateľom a sťažovateľom, vzhľadom na trusy a iné.\nUvedené skutočnosti potvrdzujú šetrenia Mestskou políciou v Rožňave zo dňa 07.10.2014, z ktorej\nvyplývajú pre chovateľa zvierat /navrhovateľa/ určité povinnosti, ktoré si navrhovateľ neplní, v tejto\nsúvislosti bola riešená aj sťažnosť G. I.. Bolo potvrdené, že nielen ostatné zvieratá chované v bydlisku\nnavrhovateľa, ale kôň sa voľne pohyboval na ul. T. v O., oznámené dňa 12.09.2014. K sťažovateľom\nna adresu navrhovateľa pribudli aj: G. V., T. E., W. W. a i., sťažnosti sa týkali rôznych zvierat, ktoré\nsa potulovali na rôznych miestach mesta v Rožňave, čo potvrdzovalo oznámenie Mestskej polície v\n\nRožňave adresované pre Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Rožňave dňa 25.06.2014,\navšak navrhovateľ aj tieto skutočnosti poprel.\nPre krajský súd bol rozhodujúci najmä údaj G. I., ktorý dňa 12.09.2014 oznámil Mestskej polícii v\nRožňave, že kôň, ktorého nepochybne chová navrhovateľ, bol dňa 11.09.2014 o 20,30 hod. privedený\nna jeho pozemok na lane, ktoré bolo pripevnené na ťažnom zariadení motorového vozidla JEEP, EVČ:\nO. a bol tam až do 09,30 hod. nasledujúceho dňa - 12.09.2014. Kôň sa medzičasom do lana zamotal a\ntak mal znemožnený voľný pohyb. Ďalšie oznámenie zo dňa 23.06.2015 bolo riešenie nerešpektovania\nzápachu v blízkosti pozemku G. I., čo potvrdzuje oznámenie Mestskej polície Rožňava mestu Rožňava\ndňa 26.06.2015, vzťahujúce sa na Všeobecné záväzné nariadenie mesta Rožňava, § 3 ods. 1 písm.\nj) na rok 2015.\nKrajský súd vykonal nevyhnutné dokazovanie podľa ust. § 250i ods. 1 druhá veta OSP a zistil, že\ndôvody, uvádzané navrhovateľom na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015, neboli pravdivé. Súd\nmal za preukázané, že predmetný kôň, na ktorého poukazoval sťažovateľ, patrí navrhovateľovi, čo\npotvrdzovalo jeho pripútanie k jeho osobnému motorovému vozidlu, na svoju obranu v otázke voľného\nchovu neuviedol nič, okrem odkazu na správu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave\nzo dňa 20.05.2014. Aj uvedená správa iba potvrdzuje, že kôň sa pásol v blízkosti 4 - 5 metrov od\nrodinného domu sťažovateľa. Na veci nič nemení to, že v danej situácii neboli prítomné hlodavce alebo\nzistený nadmerný zápach.\nPredbežné opatrenie sa netýka zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat navrhovateľom,\nale sa týka iba jeho obmedzenia, v okruhu 20 m od pozemkov registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X v k.\nú. O.. Toto obmedzenie bolo stanovené navrhovateľovi z dôvodov narušených susedských vzťahov,\nvzhľadom na neustále podávanie sťažností pre chov aj iných hospodárskych zvierat a vzhľadom na\nzabezpečovaciu funkciu predbežného opatrenia, týmto opatrením správny orgán mal snahu zamedziť,\naby sa chov zvierat u navrhovateľa obmedzil na primeranú mieru. Táto primeranosť vyplývala z obsahu\npodaných vysvetlení a ústnych pojednávaní a nie je podľa názoru súdu neprimeraná pre navrhovateľa,\npráve naopak, pri jeho rešpektovaní, nebude dochádzať k narušovaniu susedských vzťahov, o ktorú\notázku riešenia v rámci nariadeného predbežného opatrenia išlo.\nKrajský súd preto nevidel nezákonnosť v nariadenom predbežnom opatrení, v záujme zachovania\ndobrých mravov a susedských vzťahov, s poukazom na citované ustanovenia § 3 ods. 1, § 5, § 127\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).\nNa základe vyššie uvedených skutočností preto prvostupňový súd preskúmavané rozhodnutie odporcu\npotvrdil.\n\nII.\nOdvolanie navrhovateľa, vyjadrenie odporcu\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie dňa\n03.02.2016. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v celom rozsahu zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátil prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.\nS rozsudkom navrhovateľ nebol spokojný, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nNavrhovateľ predovšetkým poukázal na to, že odporca vydal rozhodnutie v rozpore so zásadou\nviazanosti správneho orgánu návrhom. Správny orgán začal správne konanie na základe podania\nG. I. označeného ako „T. Mesto Rožňava vedenie“, doručené správnemu orgánu dňa 04.05.2015. Z\nuvedeného podania vyplýva, že ide o sťažnosť na navrhovateľa pre opakované nosenie svojho koňa\npred jeho a susedov dom, v ktorom je uvedené: „...od 1. apríla 2015 tam nosí sústavne koňa pásť, nečistí\n\nsi za ním vždy, niekedy čistí za ním odporca keď nechce mať smrad. V dňoch 27. - 29. apríl sa tam\npásol kôň celý deň, do 22:20 hod., ale za koňom si navrhovateľ neodpratal do 02.05.2015. Jednoznačne\nžiada vedenie Mesta Rožňava, aby navrhovateľovi, čím skôr zakázalo pásť koňa v okruhu 20 metrov\npred jeho domom“.\nNavrhovateľ mal za to, že z návrhu ani z výsluchu sťažovateľa G. I., ani z výsledkov dokazovania počas\nsprávneho konania nevyplynulo, že sa sťažovateľ domáha ochrany vo forme chovu koňa a už vôbec\nnie všetkých hospodárskych zvierat.\nPredbežné opatrenie vydané odporcom nemá oporu v zákone s prihliadnutím na tú skutočnosť, že\nsprávny orgán nevykonal ani ohliadku miesta, ani iné dokazovanie, ktoré by preukazovalo tvrdenia\nsťažovateľa.\nPrvostupňový súd sa náležite nevysporiadal so zákonnosťou rozhodnutia mesta Rožňava o predbežnom\nopatrení podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za\nnepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené a protirečivé.\nĎalej mal za to, že prvostupňový súd sa nezaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie,\nv zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka, a to najmä zrejmým zásahom do pokojného stavu a\nposledným pokojným stavom.\nPodľa názoru navrhovateľa k zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5 Občianskeho\nzákonníka spravidla dôjde pri protiprávnom konaní. Obnovenie predošlého stavu by bolo možné\nspravodlivo požadovať len v prípade, pokiaľ by bolo evidentne preukázané, že zmenený stav, ktorý nastal\nv dôsledku nejakého konania, znamená zásah do subjektívnych občianskych práv a je v súvislosti s\nprotiprávnym konaním navrhovateľa, t. j. je možné takto vzniknutý stav považovať za závadný stav, ktorý\nnie je možné objektívne tolerovať. Rozhodnutie obce (mesta) je svojou povahou predbežné, je vydávané\ntam, kde je zistený zrejmý zásah do pokojného stavu. Avšak aj pri preukázaní takéhoto stavu, môže obec\n(mesto) len predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav, avšak z predbežnej\npovahy rozhodnutia vyplýva, že to nie je možné dosiahnuť uložením konkrétnej povinnosti. Napadnuté\nrozhodnutie odporcu nespĺňa tieto náležitosti, pretože nejde o rozhodnutie predbežnej povahy, ale o\nuloženie konkrétnej povinnosti, a to zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat v okruhu 20\nmetrov od pozemkov registra „C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., naopak rieši prípad definitívne,\ntakéto rozhodnutie možno považovať za konečné.\nĎalej navrhovateľ uviedol, že z ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka mu vyplýva, že právo domáhať\nsa ochrany na súde nie je rozhodnutím obce (mesta) dotknuté. Právomoc obce (mesta) teda nie je\nprávomocou výlučnou a je na vôli občana, na ktorý z uvedených štátnych orgánov sa obráti, resp.\nči sa obráti na obidva. Rozhodnutie obce je svojou povahou predbežné, je vydávané tam, kde je\nzistený zrejmý zásah do pokojného stavu. Súd, pokiaľ vo veci tiež rozhoduje, musí v konaní na základe\nvšetkých potrebných dôkazov už skúmať existenciu uplatneného subjektívneho občianskeho práva,\no ktorom občan tvrdí, že došlo k zásahu do tohto jeho práva, ktoré môže mať povahu akéhokoľvek\nzásahu prejavujúce sa v tom, že je mu bránené vo výkone jeho práva, prípadne že je vo výkone\nsvojho práva obmedzovaný. Súd teda rozhoduje z iných hľadísk ako obec (mesto), a preto obec\n(mesto) nemôže vydať rozhodnutie na plnenie, ktorým ako v danom prípade bola uložená povinnosť\nzákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat v okruhu 20 metrov od pozemkov registra\n„C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O.. Takéto rozhodnutie nemá predbežnú povahu predpokladajúc\nnásledné konečné riešenie, naopak rieši prípad definitívne, preto takéto rozhodnutie možno považovať\nza konečné. Obciam (mestám) rozhodujúcim podľa § 5 Občianskeho zákonníka neprináleží vydávať\nrozhodnutia, ktoré nemajú predbežnú povahu a rozhodovať v prípadoch, kde vznikne sporná otázka,\nči došlo alebo nedošlo k zásahu do pokojného stavu. Rozhodnutia, v ktorých sa ukladá konkrétna\npovinnosť určitej osobe, už nemožno považovať za rozhodovanie o obnovení pokojného stavu, ale jedná\nsa o rozhodnutie o subjektívnych právach a povinnostiach osôb. V danom prípade odporca prekročil\nrozsah svojej právomoci a zasiahol do právomoci súdu, ktorý je oprávnený vydávať rozhodnutia na\nplnenia (§ 80 písm. b) OSP, t. j. rozhodnutia o uložení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho\nvzťahu alebo z porušenia práva).\n\nNavrhovateľ poukázal na to, že v danom prípade odporca prekročil rozsah svojej právomoci na úseku\nposkytovania ochrany s poukazom na § 5 Občianskeho zákonníka, keď napadnutým rozhodnutím uložil\nnavrhovateľovi povinnosť zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat v okruhu 20 metrov od\npozemkov registra „C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., t. j. keď vydal rozhodnutie nie predbežnej\npovahy. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosti, ktoré nepochybne\nodôvodňujú vznik sporu, či došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu a pokiaľ potvrdil napadnuté\nrozhodnutie odporcu rozhodol nesprávne, pretože za daného stavu nie sú splnené podmienky pre\naplikáciu ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka, v dôsledku vzniku sporu či došlo k zrejmému zásahu\ndo pokojného stavu.\nĎalej navrhovateľ tvrdil, že prvostupňový súd sa náležité nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou pre\nmožnosť aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka, a to posledný pokojný stav s prihliadnutím k tomu, že\nsťažovateľ sám chová hospodárske zvieratá - sliepky, psa, ako aj jeho bezprostredný sused svedok\nO. chová ošípané, sliepky a iné zvieratá a má aj hnojisko, že ide o prostredie, okrajovú časť Rožňavy,\ndedinský charakter prostredia, teda s lokalitou, ktorá má iný charakter ako je v meste. Navrhovateľ\npoukázal, že na pozemku v blízkosti pozemkov registra „C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., t. j. na\npozemku, kde bolo navrhovateľovi zakázané chovať koňa sa nachádza žumpa, psie výkaly, splašková\nvoda a pod., ktoré zapáchajú a zapáchali aj predtým.\nPrvostupňový súd náležite nevyhodnotil to, že rozhodnutím správneho orgánu, t. j. odporcu zo dňa\n04.12.2013 bolo navrhovateľovi zakázané pásť ovce a kozy v okruhu 20 metrov od pozemkov registra\n„C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O.. Navrhovateľ toto rozhodnutie rešpektuje, o čom svedčí záznam o\nkontrole Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. k. 2014/000998 zo dňa 03.11.2014.\nPodľa názoru navrhovateľa nie je odôvodnené a špecifikované napadnuté rozhodnutie odporcu v tomto\nkonaní, keď je mu znova uložená povinnosť zákazu chovu všetkých hospodárskych zvierat, a to aj\nnapriek tomu, že neexistuje žiaden dôkaz ani objektívna sťažnosť o chove hospodárskych zvierat mimo\nnehnuteľností, ktoré vlastní navrhovateľ a v blízkosti parciel č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., po vydaní\nrozhodnutia zo 04.12.2013. Odporcom nie je vydané ani všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by\nzakazovalo chov koní a hospodárskych zvierat.\nPrvostupňový súd sa náležite nevysporiadal s otázkou zrejmého zásahu do pokojného stavu, pretože\nnavrhovateľ zabezpečuje chov zvierat v primeranej miere s prihliadnutím na charakter prostredia a\nnezasahuje týmto chovom do práv sťažovateľa. Ani z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by\npasením koňa došlo k zásahu do pokojného stavu, keďže zo správy Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy Rožňava vyplynulo, že pri kontrole nebol zistený nadmerný zápach, neboli prítomné\nhlodavce, všetky zvieratá mali zabezpečené vhodné vyhovujúce ustajnenie, boli označené ušným\nčíslom, kôň mal zabezpečenú spevnenú podlahu, stojisko je odvodnené a zvieratá na pastve mali\nzabezpečené oplotenie, aby sa zabránilo úteku.\nVýsledkami dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ zabezpečuje chov hospodárskych zvierat a\nkoňa, nie na pozemkoch v blízkosti parciel č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., ale na svojich pozemkoch a na\npozemku, ktorý je v blízkosti parciel č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., so súhlasom ich vlastníka sa v prípade\nnutnosti kôň sporadicky pasie v primeranej miere a nezasahuje týmto pasením do práv sťažovateľa.\nŽiaden chov na týchto pozemkoch navrhovateľ nezabezpečuje a nie je tu žiadny zásah, najmä nie\nchovom koňa a hospodárskych zvierat do pokojného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že aj pred vydaním\npredbežného opatrenia ani v súčasnosti navrhovateľ nezabezpečoval a nezabezpečuje vo vzdialenosti\n20 metrov od pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O. chov koňa a hospodárskych zvierat.\nOdporca sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril.\nIII.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10\nods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 OSP v spojení s § 246 ods. 1 OSP). Po zistení,\nže odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je\n\nodvolanie prípustné, rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel\nk záveru, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a to z\nnasledovných dôvodov:\nOdvolací súd z administratívneho spisu zistil, že na základe sťažnosti G. I., bytom T. XX, O. bolo\nzačaté správne konanie vo veci opakovaných sťažností na navrhovateľa (C.. C. Q.) pre opakované\nnosenie svojho koňa pred dom sťažovateľa (G. I.). Vo veci správny orgán nariadil ústne pojednávanie na\n25.05.2015, na ktoré sa odporca nedostavil. Ďalšie ústne pojednávanie bolo nariadené na 08.06.2015,\nna ktoré sa predvolaní účastníci riadne dostavili.\nNa základe zisteného skutkového stavu, vypočutím účastníkov konania, svedkov I. V., Y. O., ako aj\nna základe vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave č. 3/2014 zo dňa\n26.05.2014 mesto Rožňava konštatovalo, že považuje za nepochybné, že pravidelným umiestňovaním\nkoňa vo vzdialenosti niekoľkých metrov od okien rodinného domu navrhovateľa, ktorý sa nachádza v\nzastavanom území okresného mesta, dochádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu obťažovaním\nsuseda javmi, ktoré s chovom koňa súvisia, a to charakteristickým zápachom, trusom a zvýšenou\nprítomnosťou hmyzu. Preto rozhodol predbežným opatrením zo dňa 08.06.2015 č. j. 2974/2015/34528MAJ tak, že odporcovi zakázal chovať koňa, ako aj všetky hospodárske zvieratá v okruhu 20 metrov od\npozemkov registra „C“ parc. č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území O..\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie na Krajský súd v Košiciach, ktorý preskúmavaným\nrozhodnutím vyššie citované rozhodnutie odporcu potvrdil.\nIV.\nPrávna úprava, právne názory odvolacieho súdu\nPodľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase vydania\npredmetného rozhodnutia na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd,\nak osobitný predpis neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 1 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy\nfyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy\nvyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.\nPodľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\nFyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo\nk ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi\núčastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.\nPodľa § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať\nochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.\nTým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.\nPodľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru\nprimeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä\nnesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom\nzriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad\nmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,\npachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá\nvnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy\nkorene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.\nZ vyššie citovaného ust. § 5 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že ak došlo k zrejmému zásahu\ndo pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo\n\nuložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Inštitút ochrany pokojného faktického stavu je upravený v §\n5 Občianskeho zákonníka. Ochranu proti tomu kto právo poruší (porušuje) alebo ohrozí (ohrozuje),\nposkytuje aj obec. Obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba\ntakému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý\nbol pred zásahom.\nZákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch novelizoval aj ust. § 5 Občianskeho\nzákonníka tak, že ochranu v zmysle tohto ustanovenia poskytujú obce. O týchto otázkach aj dosiaľ\nrozhodoval príslušný orgán obce, aj keď v predchádzajúcej právnej úprave bolo použité spojenie\n„príslušný orgán štátnej správy“, keďže obecné úrady plnili úlohy štátnej správy. V súčasnosti je však\ntáto kompetencia obce v zákone výslovne ustanovená. Obec procesne postupuje len podľa správneho\nporiadku (zákon č. 71/1967 Zb.).\nSkutkovým základom pre rozhodnutie obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval ešte pred zrejmým\nzásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Ak obecný úrad dôjde k záveru, že došlo\nk zrejmému zásahu do pokojného stavu, rozhodne tak, aby sa jeho rozhodnutím dosiahlo obnovenie\npokojného stavu, ktorý existoval pred zásahom.\nObec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav, ktorý sa\nzásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o procesnú ochranu, v rámci ktorej obec\nvydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 správneho poriadku.\nJe treba si uvedomiť, že zmyslom a cieľom ochrany prostredníctvom obecného úradu nie je spor o právo\nrozhodnúť. Ide o obnovu stavu, ktorý existoval pred narušením pokojného stavu.\nPodľa § 1 správneho poriadku sa tento vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne\norgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nPodľa teórie práva slúži verejné právo najmä na ochranu verejných záujmov štátu.\nV preskúmavanej veci ide nesporne vzhľadom na okolnosti danej veci o oblasť občianskeho, teda\nsúkromného práva, riešiaceho nesporne „susedský konflikt“. Ide teda o poskytnutie ochrany rýdzo\nsúkromnému záujmu fyzickej osoby, teda o právo súkromné. V praxi pri aplikácii tohto inštitútu dochádza\npredovšetkým k zrejmým zásahom v oblasti vzájomných susedských vzťahov, a teda medzi vlastníkmi\nsusedných nehnuteľností. Vtedy dochádza k aplikácii i ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka,\ntýkajúcich sa ochrany vlastníckeho práva.\nOchrany takéhoto typu práva sa účastníci môžu podľa názoru senátu odvolacieho súdu domáhať\nprostredníctvom súdu v občianskom právnom konaní.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prvom rade je potrebné sa zaoberať\ncharakterom konania, ktoré malo viesť k ochrane pokojného stavu, teda aj podstatou právnej úpravy\npodľa § 5 Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je poskytnutie ochrany predovšetkým občianskym\nprávam a slobodám, ktoré sú typické pre súkromnoprávne vzťahy. Obec v zmysle ust. § 5 Občianskeho\nzákonníka poskytuje ochranu iba takému subjektívnemu právu, ktoré vyplýva z občianskoprávnych\nvzťahov.\nRozhodovanie podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka je teda zverením právomoci obciam rozhodovať\no veciach občianskoprávnych. Predbežnosť rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka preto\nnespočíva v predbežnej povahe v rámci správneho konania, ale spočíva vo vymedzení jeho vzťahu\nk možnému súdnemu rozhodovaniu. Hmotnoprávny základ osobitnej právnej ochrany podľa § 5 je\nobsiahnutý v Občianskom zákonníku. Konanie o tejto osobitnej právnej ochrane je však správnym\nkonaním, ktoré je upravené v § 1 správneho poriadku. Táto skutočnosť však ešte sama osebe\nneznamená, že ide o vzťahy vo verejnoprávnej sfére.\nAko predpoklad aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka je, aby k porušeniu subjektívneho práva došlo\nzrejmým zásahom, a teda k zrejmému zásahu do subjektívneho občianskeho práva dôjde predovšetkým\n\ntam a vtedy, keď dôjde susedským protiprávnym zásahom do posledného pokojného stavu, ktorý v\npodstate predstavuje subjektívne občianske právo. Aby bolo možné ustáliť, či došlo k takémuto zásahu,\nmusí obec na základe príslušného dokazovania následne zadefinovať a ustáliť v dôvodoch svojho\nrozhodnutia takýto pokojný stav. Bez takéhoto postupu nie je totiž vôbec zrejmé, či boli splnené zákonné\npodmienky pre aplikáciu tohto inštitútu cez § 5 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti z rozhodnutia\nžalovaného, ako i krajského súdu nevyplývajú a tieto skutočnosti okrem iného namietal navrhovateľ i\nv konaní pred Najvyšším súdom SR. V tomto smere je i rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Za danej situácie nemožno vylúčiť, aby obec (mesto) príp. vykonali ako dôkaz\ni ohliadku na mieste samom za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, ak by to považovali za\npotrebné.\nV rámci aplikácie občianskoprávnej ochrany cez inštitút v § 5 Občianskeho zákonníka obec rozhoduje\nv správnom konaní a bude vydávať rozhodnutie, ktoré má povahu správneho rozhodnutia. Za týmto\núčelom bude musieť obsahovať takéto rozhodnutie i príslušné náležitosti, ktoré vyžaduje správny\nporiadok, aby bolo preskúmateľné z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre aplikáciu § 5\nObčianskeho zákonníka. Je tiež nesporné, že vzhľadom na uvedené bude obec aplikovať v konaní\npredovšetkým i zásadu materiálnej pravdy, ktorá okrem iného vyplýva predovšetkým z § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku. V prípade, ak bude skutkový stav veci zložitejší a náročnejšie dokazovanie, tak\nnič nebude brániť obci ako príslušnému orgánu, aby odkázala účastníka na konanie pred všeobecným\ncivilným súdom za predpokladu, ak bude mať za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu\n§ 5 Občianskeho zákonníka.\nOchrana faktického stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka rozhodne podľa názoru odvolacieho\nsúdu nemôže byť posudzovaná ako „oblasť verejnej správy“. Postup podľa tohto ustanovenia má\npredbežný charakter. V danom prípade, ako vyplýva z výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného, možno dospieť k záveru, že ide o rozhodnutie konečného charakteru.\nOtázkou zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia žalovaného sa krajský súd nezaoberal, na ktorú\nskutočnosť musel Najvyšší súd SR prihliadnuť ex offo (náležitosti v zmysle katastrálneho zákona a pod.).\nV posudzovanej veci je zrejmé, že predmetom rozhodnutia žalovaného nebolo verejné subjektívne\nprávo, ale právo súkromné.\nV danom prípade taktiež krajský súd v ďalšom konaní zváži, či predmetná vec vôbec patrí do právomoci\nsprávneho súdnictva. Obdobnými otázkami sa zaoberal napr. i Najvyšší správny súd Českej republiky,\nktorý ustálil, že v prípadoch ochrany v zmysle § 5 OZ sú príslušné rozhodovať súdy v občianskom\nsúdnom konaní. Najvyšší správny súd Českej republiky i zjudikoval v pléne takúto vec v rozsudku zo\ndňa 30.03.2006 pod č. k.\n8 As 2/2005-32, ktorého právna veta znie:\n„O žalobě proti rozhodnutí správního orgánu, vydanému podle § 5 občanského zákoníku, jsou příslušné\nrozhodovat soudy v občanském soudním řízení, nikoliv soudy správní.“\nZ odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej okrem iného vyplýva, že:\n„Nejvyšší správní soud se na prvním místě zabýval charakterem správního řízení vedoucího k\nochraně pokojného stavu, tedy podstatou právní úpravy podle § 5 občanského zákoníku. Jeho cílem\nje poskytnutí ochrany především občanským právům a svobodám, tedy ryze soukromým zájmům\nfyzických a právnických osob, což implikuje použití takových prostředků ochrany, které jsou typické\npro soukromoprávní vztahy. K tomuto závěru lze dospět zejména systematickým výkladem citovaného\nzákonného ustanovení, umístěného v rámci občanského zákoníku, tj. jedné ze základních norem\nsoukromého práva (srov. § 1 občanského zákoníku).“\nTaktiež predmetnými otázkami sa v Českej republike zaoberal i Ústavný súd ČR, ktorý vo svojom\nnáleze zo dňa 04.06.1998, sp. zn. III. ÚS 142/98 dospel k záveru, že rozhodovanie podľa § 5 OZ je\npríkladom zverenia právomoci správnym orgánom rozhodovať vo veciach občianskoprávnych. Tento\nnález bol relativizovaný stanoviskom pléna Ústavného súdu ČR zo dňa 13.05.2003. sp. zn. Pl. ÚS-st.\n18/03, avšak v žiadnom prípade v závere o charaktere ustanovenia § 5 občianskeho zákonníka. V tomto\nprípade i plénum ústavného súdu dospelo k záveru, že § 5 OZ zveruje správnemu orgánu rozhodovanie\nv súkromnoprávnych veciach.\n\nV tomto prípade sa preto i podľa názoru senátu Najvyššieho SR môže dotknutý navrhovateľ domáhať\nsúdnej ochrany priamo na súde v občianskoprávnom konaní.\nNajvyšší súd SR tiež preto, ako i vzhľadom na skoršie uvedené skutočnosti rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 6Sp/37/2015-56 zo dňa 17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 6Sp/37/2015-105 zo dňa 13.02.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol podľa ust. § 246c OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že\nich náhradu účastníkom nepriznal, keďže výsledok konania je podobný ako pri zastavení konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov\n3:\n0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}