{"guid": "bee55500-244e-48c0-ab54-cee23c3c9711:e633599a-2b40-4042-bcfc-be07c0a265b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6316203054.1", "spisova_znacka": "4Obdo/47/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2018 z 20. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2019, sp. zn. 4Obdo/47/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6316203054.1", "identifikacne_cislo": "6316203054", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Priecelová", "sudca_id": 429, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-priecelova-429", "datum_vydania": "2019-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-2", "nazov": "§ 79 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-43", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-79", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e633599a-2b40-4042-bcfc-be07c0a265b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6316203054.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6316203054.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6316203054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/47/2018\n6316203054\n20. 06. 2019\nJUDr. Alena Priecelová\nECLI:SK:NSSR:2019:6316203054.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Panónska cesta 11,\nBratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o.,\nso sídlom Červeňova 14, Bratislava proti žalovanému: Slovenská asociácia Route 66,\nso sídlom Družby 322, Podbrezová, IČO: 42 193 559, o zaplatenie 5 110,27 eur s prísl., vedenom na\nOkresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb/39/2016, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41Cob/123/2017-137 z 27. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom, č. k.\n7Cb/39/2016-109 z 28. februára 2017 zamietol žalobu o zaplatenie 5 110,27 eur s príslušenstvom\na žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že\nžalobca si uplatnil svoj nárok titulom zaplatenia pohľadávok z leasingových zmlúv č. LZF/12/30072\na č. LZF/12/30597. Z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje záväzky z leasingových zmlúv, došlo k\nich vypovedaniu zo strany žalobcu a k odpredaniu predmetov leasingu žalobcom tretím osobám.\nPohľadávka, ktorú si žalobca uplatňoval v spore, zodpovedala rozdielu medzi nárokom žalobcu\nz leasingových zmlúv a nárokom žalovaného v súvislosti s predložením faktúr č. 1230072801 a\n1230597801 a finančného vyúčtovania predčasne ukončených leasingových zmlúv. V odpore proti\nvydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je nepreukázaný, pretože žalobca\nnepreukázal sumu,\nakú dosiahol z predaja predmetov leasingu tretím osobám, teda nepreukázal, za aké ceny odpredal\nobidva predmety leasingu tretím osobám. Rovnako tak nepreukázal ani nároky\nna náhradu škody. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného sú\nzavádzajúce, pretože ako prílohu k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu doložil súdu v\ndvoch kópiách kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca predal predmety leasingu tretím osobám.\nOkresný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že na dve súdom určené pojednávania sa žalobca\nnedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal rozhodnúť vo svojej neprítomnosti, pridržiavajúc sa\nsvojich tvrdení uvedených v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj vo všetkých\ndoplňujúcich vyjadreniach. Svoje odôvodnenie uzavrel tým, že žalovaný popretím žalobcovho tvrdenia\no výške kúpnej ceny predmetu leasingu\npo ukončení leasingovej zmluvy úspešne poprel oprávnenosť nároku žalobcu a mal za to,\nže žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť ním uplatneného nároku.\n2. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom,\nč. k. 41Cob/123/2017-137 z 27. septembra 2017 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň\nžalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd potvrdil rozsudok\nokresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.\n\ns. p.“) ako vecne správny. Skonštatoval, že žalobca nepredložil k žalobe, ani ku dňu rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, kúpne zmluvy zo dňa 22. 08. 2014\na 10. 04. 2015, ktorými odpredal oba predmety leasingu tretím osobám. K žalobe pripojil\nlen zmluvy, ktoré preukazujú iba predaj motorových vozidiel žalobcovi, ako kupujúcemu,\na to od predajcu - spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s. r. o. Žalobca uvedené zmluvy predložil až\nk podanému odvolaniu. Odvolací súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, ktorý v podanom\nodvolaní poukazoval na znenie ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., pretože v danom prípade bola žaloba\ndoručená súdu dňa 28. 04. 2016 a v zmysle ustanovenia\n§ 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) dôkazné bremeno na\npreukázanie uplatneného nároku spočívalo na žalobcovi. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje\ntvrdenia o výťažku z predaja predmetov leasingu, a teda preukázať\ntie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Vzhľadom k tomu, že žalobca si\ntúto svoju povinnosť nesplnil, súd prvej inštancie správne žalobu z tohto dôvodu zamietol. Zároveň\nskonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami\nformulovanými vo vtedy platnom a účinnom O. s. p., správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal\nsa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) 05. januára 2018 dovolanie,\nnakoľko je presvedčený, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420\npísm. f/ C. s. p.). Vo veci konajúce súdy mu podľa jeho názoru svojim procesným postupom znemožnili\nuplatniť jeho procesné práva v plnom rozsahu, keďže ich postupom neumožnili odstránenie zrejmej\nnesprávnosti, resp. na odstránenie zrejmej nesprávnosti (nepredĺženie relevantných kúpnych zmlúv)\nneprihliadali. Uvedeným postupom teda súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, znemožnili žalobcovi\npreukázať dôvodnosť a oprávnenosť nároku uplatňovaného voči žalovanému. Dovolateľ uviedol, že v\npodanej žalobe označil na preukázanie svojich tvrdení správne listinné dôkazy (kúpne zmluvy z 22. 08.\n2014 a 10. 04. 2015), na základe ktorých odpredal predmety financovania jednotlivých leasingových\nzmlúv tretím stranám. Z dôvodu omylu pri skompletizovaní podania a jeho príloh však žalobca ako prílohu\nžaloby nepredložil súdu prvej inštancie predmetné kúpne zmluvy, ale kúpne zmluvy, na základe ktorých\nžalobca nadobudol od dodávateľa predmety financovania,\nktoré následne užíval žalovaný ako leasingový nájomca. Skutočnosť, že v danom prípade\nide len o zrejmú nesprávnosť a chybu pri kompletizácii príloh podania podľa žalobcu svedčí\naj skutočnosť, že žalobca sa na uvedené relevantné kúpne zmluvy odvoláva nielen v podanej žalobe, ale\naj v doplňujúcom vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného. Dovolateľ ďalej uviedol, že je predsa nelogické,\naby žalobca opakovane poukazoval na určité skutočnosti a listinné dôkazy, ktoré ani neboli žalovaným\nnamietané, pričom za účelom preukázania takýchto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. V danom prípade\nvšak žalobca, odhliadnuc od predmetných kúpnych zmlúv, súdu predložil aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré\ntieto tvrdené skutočnosti preukazovali. Uvedené má potvrdzovať aj skutočnosť, že žalobca v rámci\nodvolacieho konania zhojil tento nedostatok a odvolaciemu súdu predložil predmetné kúpne zmluvy,\navšak krajský súd zhojenie tejto nesprávnosti a odstránenie vady neposúdil ako podstatné na zrušenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolateľ je taktiež toho názoru, že konajúce súdy v predmetnej veci\nsvojim procesným postupom nesprávne aplikovali sudcovskú koncentráciu konania v neprospech strany\nsporu, teda žalobcu. Podľa jeho názoru je v danej situácii na mieste postup súdu, ktorým dotknutú stranu\nsporu vyzve na doloženie predmetného dôkazu, najmä ak následne\nna predmetnom dôkaze, resp. tvrdení, odôvodní celé rozhodnutie. Vzhľadom k uvedenému navrhol\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu,\nv neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429\nods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok je potrebné odmietnuť.\n5. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n6. Žalobca uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C. s. p., v zmysle ktorého\nje dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna\nspravodlivý proces.\n\n7. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že\nv konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.\n8. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný\npostup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu\ndosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť\ntaký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí\nsúd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné\npráva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu,\nnapr. právo vykonávať procesné úkony\nvo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k\nnávrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný\nna súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému\nrozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk.\nNaopak, medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,\naby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv strany sporu. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/\nC. s. p. musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného\nsúdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces (obdobne pozri\nnapr. sp. zn. 3Obdo/40/2017 zo 07. decembra 2017).\n9. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach vydaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t.\nj. do 30. júna 2016, vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu\nnie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým\nobmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a\nnedostatkov v konaní a rozhodovaní nižších súdov, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak\nsú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016,\n5Cdo/255/2014).\n10. Dovolateľ ako vadu zmätočnosti namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým\nho nevyzval na odstránenie zrejmej nesprávnosti, teda na doloženie predmetných dôkazov\n(relevantných kúpnych zmlúv), na ktoré vo svojej žalobe odkazoval, avšak ich omylom k žalobe nepripojil.\nUvedené pochybenie považoval za zásadné najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie následne na\npredmetnom dôkaze, resp. tvrdení, odôvodnil celé svoje rozhodnutie. Zároveň tento nesprávny procesný\npostup nekonvalidoval ani odvolací súd, keď napriek doloženiu relevantných kúpnych zmlúv k odvolaniu\nzo strany žalobcu, na túto skutočnosť nereagoval a obmedzil sa len na strohé konštatovanie o nutnosti\npreukazovania dôkazného bremena. Dovolateľ taktiež namietal, že konajúce súdy vo veci nesprávne\naplikovali sudcovskú koncentráciu v jeho neprospech.\n11. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. (relevantného v čase podania žaloby) sudca alebo poverený\nzamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie\ndoplnil, alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,\nako treba opravu alebo doplnenie vykonať.\nAk ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd\nuznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.\n12. Podľa § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. návrh má okrem všeobecných náležitostí\n(§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko\núčastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich\nskutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť\nz neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.\n\n13. Podľa § 79 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa\nodvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.\n14. Náležitosti uvedené v ustanovení § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. sa považovali\nza obligatórne. V zásade bol postup podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. možný\nlen v prípadoch nedostatkov obligatórnych náležitostí žaloby. Napriek tomu, že povinnosť tvrdenia i\ndôkazná povinnosť boli procesnými povinnosťami, ich splnenie nemohol súd vynucovať a jedinou formou\nsankcie za nesplnenie si dôkaznej povinnosti bolo spravidla neunesenie tzv. dôkazného bremena a v\nsporových konaniach strata sporu (§ 120 O. s. p.). Vzhľadom k tomu, že žaloba obsahovala všetky\nobligatórne náležitosti, nebolo povinnosťou súdu využiť postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p.\n15. V predmetnom spore žalovaný už v podanom odpore namietal, že žalobca\nna preukázanie svojho nároku neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, k čomu sa žalobca vyjadril, že\ntieto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca bol následne niekoľkokrát predvolaný\nna pojednávanie, pričom svoje právo zúčastniť sa na ňom nevyužil. Zároveň žalobcovi nič nebránilo\nkedykoľvek nahliadnuť do spisového materiálu priamo\nna okresnom súde a presvedčiť sa, z čoho vychádzajú tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odpore.\nŽiadne procesné ustanovenie neustanovovalo povinnosť súdu v prípade, kedy žaloba obsahovala všetky\nobligatórne náležitosti a zároveň bolo možné v konaní pokračovať,\naby vyzval žalobcu na doloženie relevantných listinných dôkazov na preukázanie svojho nároku.\nNaopak, bolo povinnosťou žalobcu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a z ktorých odvodzuje\nsvoj nárok a túto svoju povinnosť nemohol za daných okolností presunúť na súd a očakávať, že súd\naplikuje postup podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. a vyzve ho\nna doloženie „správnych“ listinných dôkazov, teda takých, z ktorých vyplýva jeho hmotnoprávny nárok.\nUvedené platí o to viac, že žalobca bol počas celého sporu zastúpený advokátom, ktorý sa považuje\nza osobu schopnú konať s náležitou znalosťou veci spojenou s jeho profesijnou odbornosťou. Zároveň\ndovolací súd dodáva, že takúto povinnosť súdu neukladá ani aktuálna právna úprava C. s. p. Aj samotný\nsúd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalobcovi nič nebránilo, aby k vyjadreniu k\nodporu\nproti platobnému rozkazu priložil kúpne zmluvy, na ktoré sa odvolával v tomto svojom vyjadrení a v\nsamotnej žalobe. Bez významu je aj tvrdenie dovolateľa, že pochybenie súdu\nje zvýraznené skutočnosťou, že súd prvej inštancie na absencii relevantných listinných dôkazov postavil\na odôvodnil celé svoje rozhodnutie, keď neunesenie dôkazného bremena jednoznačne vedie k záveru o\nnepreukázaní žalovaného nároku a zamietnutí žaloby. Žalobca mal dostatočný priestor, aby relevantné\nlistinné dôkazy súdu predložil až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Vzhľadom k tomu,\nže tak neurobil, odvolací súd nebol povinný zaoberať sa dôkazmi predloženými po tom, ako súd prvej\ninštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. V uvedenom prípade preto nemožno skonštatovať, že by\nsúd svojom postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zaťažil tak konanie vadou v zmysle § 420 písm.\nf/ C. s. p.\n16. Námietku dovolateľa, týkajúcu sa aplikácie sudcovskej koncentrácie v jeho neprospech, dovolací\nsúd vyhodnotil ako neodôvodnenú a neopodstatnenú. Z dovolania nie je zrejmé, z čoho dovolateľ\nvyvodil, že súd prvej inštancie alebo odvolací súd vôbec aplikoval sudcovskú koncentráciu konania\nv neprospech žalobcu. Dovolací súd uvádza, že použitie takéhoto ustanovenia nevyplýva z obsahu\nspisového materiálu ani zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie či odvolacieho súdu, preto nie\nje možné konštatovať, že by námietka dovolateľa bola opodstatnená.\n17. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/ C. s. p. prípustné, najvyšší súd ho\nako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.\n18. O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení\ns § 255 ods. 1 C. s. p., pričom žalovanému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu\ntrov konania, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (R 72/2018).\n\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/123/2017", "guid": "88230fc6-b0ae-45b1-bb0d-9fa926f4c0d2:1dfeafde-d455-47ca-9d97-df818d70b5ad", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}