{"guid": "32831ed7-b90f-421b-991c-c9ded795b55e:d2675912-90a0-429e-9169-07be83ce4f45", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6018200390.2", "spisova_znacka": "10Sžak/8/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/8/2019 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 10Sžak/8/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:6018200390.2", "identifikacne_cislo": "6018200390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-43.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-43.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2675912-90a0-429e-9169-07be83ce4f45", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6018200390.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6018200390.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6018200390.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/8/2019\n6018200390\n19. 06. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:6018200390.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD.,\nv právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X G. Y. U. S.,\nTuniská republika, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, Strážovská 4, 974 11\nBanská Bystrica, korešpondenčná adresa: Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-65-001/2018-SK zo dňa 6. apríla\n2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 23S/71/2018-116 zo dňa 12. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/71/2018-116\nzo dňa 12. septembra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-65-001/2018SK zo dňa 6. apríla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB5-37-020/2018-PP zo dňa 31.01.2018 prvostupňový správny orgán\nOddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území\nSR na 5 rokov zamietol podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPC) z dôvodu, že žalobca ako\nštátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo s občiankou Slovenskej republiky.\n2. Záver o účelovom manželstve preukazoval tým, že manželstvo bolo uzavreté po relatívne krátkej\nznámosti, manželia sa pred uzavretím manželstva stretli len 5 x (apríl 2016, jún 2016, august 2016,\ndecember 2016 a marec 2017) a pri piatej návšteve bolo aj manželstvo uzavreté. Poukázal aj na vekový\nrozdiel medzi žalobcom a jeho manželkou, ktorý vyhodnotil ako neštandardný. Krátkodobý pobyt v\nkrajine pôvodu nedáva záruku toho, že sa žalobca s manželkou dobre pozná, zvlášť, keď pochádzajú\nz iných kultúr, čo nedáva predpoklad na plnenie hlavného účelu manželstva, ktorým je založenie rodiny\na riadna výchova detí.\n3. Poukázal na to, že manželia neovládajú žiadny spoločný jazyk a ich komunikácia podľa ich vyjadrenia\nprebieha v takzvanej „našej špeciálnej angličtine“. Pri komunikácii cez elektronické prostriedky používali\npodľa vyjadrenia manželky internetové prekladače. Žalobca s manželkou nevedie spoločnú domácnosť,\nkaždý z nich vedie svoju vlastnú domácnosť vo svojej domovskej krajine. Taktiež manželia neprispievajú\nnavzájom na svoju domácnosť. Žalobca nikdy na území Slovenskej republiky nebol, preto nebol\n\nkonfrontovaný s diametrálne rozdielnou mentalitou slovenského národa. Neznalosť slovenského jazyka,\nodlišná kultúra a zvyky, absencia kamarátov a známych rovnakého veku a kultúry, nebudú pozitívne\nprispievať k vyrovnanému rodinnému životu na území Slovenskej republiky.\n4. Žalobca neovláda slovenský a ani anglický jazyk, na pohovor potreboval tlmočníka. Žalobca nemá\nznalosť o predchádzajúcich vzťahoch manželky, manželku finančne nepodporuje a v Európskej únii má\nrodinné väzby, konkrétne strýka vo Francúzsku.\n5. Zobral do úvahy aj vyjadrenie Veľvyslanectva SR v Káhire, ktoré neodporúča vyhovieť žiadosti o\nudelenie trvalého pobytu. Veľvyslanectvo SR vo svojom stanovisku poukázalo na to, že pre tuniskú\nspoločnosť je manželstvo muža so staršou ženou s deťmi z predchádzajúceho vzťahu netypické a ďalej,\nže vychádzalo aj z upozornenia Národného bezpečnostného analytického centra, z ktorého vyplynulo\ndôvodné podozrenie, že ide o účelové manželstvo.\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a\nodvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,\nktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n8. K námietke, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok\ndôvodov a v oboch rozhodnutiach bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci uviedol, že tieto námietky neboli dôvodné.\n9. K námietke, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote 90 dní od doručenia žiadosti, uviedol, že bolo\nrozhodnuté v zákonnej lehote a lehota na rozhodnutie bola predĺžená z dôvodu doručovania výzvy na\nvyjadrenie žalobcovi prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR a cestou Veľvyslanectva SR\nv Káhire v Egyptskej republike, t. j. jediným oficiálnym spôsobom pre doručovanie žalobcovi, pričom\npísomnosť bolo potrebné doručiť z Káhiry do ďalšej africkej krajiny, t. j. do Tuniska.\n10. K námietke tlmočenia na pohovore na Veľvyslanectve uviedol, že táto nebola dôvodná. Poukázal na\nto, že arabčina patrí k medzinárodne používaným jazykom a je úradným jazykom v dvadsiatich piatich\nkrajinách, medzi ktoré patrí aj Egypt a Tunisko. Pokiaľ pri výsluchu došlo k chybe v tlmočení, mal žalobca\nna tento nedostatok upozorniť pracovníka veľvyslanectva. Záznam z pohovoru po jeho prečítaní bez\nakýchkoľvek námietok vlastnoručne podpísal, a teda odsúhlasil celý jeho pretlmočený obsah.\n11. Uviedol, že žalobca nemohol spoznať slovenskú kultúru, spoločnosť, návyky a zvyky ľudí, pretože\nna území SR nikdy nebol a s manželkou strávil súhrnne maximálne 67 dní, čo nepostačuje podľa\nžalovaného na spoznanie krajiny, kde plánuje žiť so svojou rodinou. Za taký krátky čas (deti boli v Tunisku\ns manželkou len niekoľkokrát, podstatne menej ako ich matka) nemohol žalobca nadviazať ani blízky\nvzťah s deťmi manželky, dokonca ich nemohol ani poriadne spoznať, pretože nepozná ich jazyk, a teda\nnemožno hovoriť o „blízkom vzťahu“ medzi žalobcom a deťmi manželky žalobcu.\n12. Zdôraznil diametrálne odlišné kultúry, z ktorých pochádza žalobca a jeho manželka, vekový rozdiel\n(manželka je o 10 rokov staršia) nie je zanedbateľný vo vzťahu k rozdielnym náhľadom, názorom na\nživotné situácie či problémy, ktoré môžu nastať.\n13. K namietanému porušeniu čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuviedol, že žalovaný nezasiahol do práva žalobcu žiť so svojou manželkou v jeho domovskej krajine,\nt. j. v Tunise. Žalobcovi nebolo upreté právo viesť s manželkou riadny manželský život, ktorý garantuje\nčlánok 41 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca s manželkou môže viesť rodinný život aj v jeho domovskom štáte,\nkde ako sám uviedol, pre manželku aj jej deti postavil dom. V Tunise má aj svoju matku a blízkych\npríbuzných, teda rodinné väzby sa ani po príchode manželky nepretrhnú.\n14. Pokiaľ žalobca poukazoval na časté návštevy manželky a niekedy aj spolu s deťmi v Tunise,\nkrajský súd ani tieto tvrdenia nepovažoval za spôsobilé prelomiť závery správnych orgánov v\n\npreskúmavaných rozhodnutiach. Tvrdenia o návštevách v období rokov 2016-2018 neboli preukázané\nžiadnymi konkrétnymi dôkazmi (letenky a podobne) a nebolo z nich ani zrejmé počas akého obdobia,\nresp. koľko dní tieto návštevy trvali.\n15. Žalobca v správnej žalobe neuviedol a nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé\nprelomiť závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach orgánov verejnej správy, preto krajský súd\nsprávnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n16. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť.\nSťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu.\n17. V ďalšom uviedol že:\n- povinnosť preukázania uzavretia účelového manželstva je na správnom orgáne riadnymi dôkaznými\nprostriedkami, žalovaný jednoznačné dôkazy na prijatie záveru, že sa jedná o účelové manželstvo\nnepreukázal, len porovnal tvrdenia sťažovateľa a jeho manželky, ktoré sa v zásadných veciach zhodujú,\n- právny názor krajského súdu podľa ktorého orgány verejnej správy zistili skutkový stav v dostatočnom\nrozsahu, je zrejmé, ako vyhodnotili jednotlivé dôkazy a vec aj správne posúdili, je nesprávny. Sťažovateľ\nje štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa bez povolenia príslušnej cudzineckej polície nemôže legálne\ndostať na územie SR, keďže bola podaná žiadosť na udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Spoločnú\ndomácnosť teda manželia môžu zdieľať len v Tuniskej republike. Na potvrdenie tejto skutočnosti,\nako aj rozvíjajúceho sa vzťahu, poznávania detí a spoločného bývania, bola priložená ako dôkaz\nfotodokumentácia. Nie je možné za súčasného stavu preukázať trvajúci vzťah, keďže sťažovateľovi\nnebol povolený pobyt a nebolo mu umožnené vstúpiť na územie SR a plnohodnotne rozvíjať manželský\nvzťah. Okrem uvedeného bolo priložené aj čestné prehlásenie zo strany manželky na podporu všetkých\ntvrdení.\n- žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nezaobstaral si dostatočné dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení a v podstate len porovnal tvrdenia sťažovateľa a jeho manželky a z tohto usúdil záver, že\nsa jedná o účelové manželstvo. Sťažovateľ si nie je vedomý toho, že by manželia disponovali povrchnými\ninformáciami alebo že by uviedli taký zásadný rozpor, ktorý by mohol dôvodiť účelové manželstvo.\nManželský vzťah stále trvá a je dôkazom, že sa nejedná v danom prípade o účelové manželstvo,\n- správny súd nezobral do úvahy ani tú skutočnosť, že manželka sťažovateľa má deti z\npredchádzajúceho manželstva, ktoré veľmi dobre vychádzajú so sťažovateľom, nie je však jednoduché\nopustiť z jej strany Slovensko a presťahovať sa s celou rodinou do Tunisu,\n- správny súd nesprávne vyhodnotil ako správne závery ohľadne vyhodnocovania komunikácie,\nresp. dorozumenia sa medzi sťažovateľom a jeho manželkou, za tým účelom objasnil akým\nspôsobom komunikuje s manželkou a čo znamená „špeciálna angličtina“, poukázal na to, že žiadny\nvšeobecne záväzný právny predpis neustanovuje povinnú formu komunikácie medzi manželmi,\nprípadne neustanovuje zákaz používania prekladačov pri komunikácii. Používania prekladačov sa týkala\nlen časť kedy sa manželia spoznávali a vzťah rozvíjali v začiatkoch.\n- obaja manželia ovládajú na bežnej komunikačnej úrovni spoločný jazyk,\n- fotodokumentácia a aj čestné prehlásenie manželky potvrdili, že vzťah stále trvá a vyvíja sa, že\nsťažovateľ pozná aj deti svojej manželky, s manželkou je v dennodennom kontakte, nielen formou správ,\nale aj telefonicky,\n- namietal, že správne orgány nezobrali do úvahy, že aj deti manželky si so sťažovateľom vytvorili vzťah,\nna základe čoho sťažovateľ predložil správnemu súdu aj fotodokumentáciu, z ktorej je možné vidieť\nvzťah medzi ním, manželkou a jej deťmi a dokonca táto svedčí aj o tom, že sa snažili ako manželia\nprežiť spoločne Vianoce (na jednej fotografii vidieť Vianočný stromček v pozadí). To sú podľa sťažovateľa\npodstatné skutočnosti pre rozhodnutie, ktoré boli uvedené z jeho strany v každom štádiu konania,\nnestotožňuje sa s názorom Veľvyslanectva SR v Káhire, keďže posudzuje spoločenské pomery, kultúru\nv susednej krajine, čiže v Tuniskej republike, ktoré podľa názoru sťažovateľa vychádza zo subjektívneho\nposúdenia, je presvedčený, že nie je možné z 15 minútového pohovoru objektívne ohodnotiť žiadateľa,\n\n- sťažovateľ by chcel spoločne s manželkou vychovávať nielen jej deti z predchádzajúcich vzťahov, ale\naj ich spoločné dieťa. Chcú trvalo spolu žiť, sú si verní, vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú\nsi a chcú sa spoločne starať nielen o deti, ale aj o nich dvoch navzájom, žalovaný im to, ale momentálne\nneumožňuje,\n- vekový rozdiel medzi manželmi nie je vysoký. Žalovaný pozná zo svojej činnosti, že sú uzatvárané\nmanželstvá medzi štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a cudzincom s oveľa väčším vekovým\nrozdielom, často aj viac ako 15 rokov, a títo manželia žijú na území Slovenskej republiky a ich manželstvo\nfunguje. Je pravdou, že existujú aj takéto manželstvá, ktoré nevydržali a boli od začiatku uzatvorené ako\núčelové, ale preto je nutné posudzovať každý prípad individuálne a objektívne.\n- rozporuje záver o účelovom manželstve, nakoľko žalovaný vychádzal len z podkladov, ktoré boli\nsúčasťou administratívneho spisu a najmä z konfrontácie vyjadrení sťažovateľa a jeho manželky.\nSťažovateľ nemá vedomosť, že by žalovaný obstarával dôkazy, ktoré by boli v prospech aj v neprospech\nsťažovateľa, a porovnal by ich vo vzájomnej súvislosti.\n- žalovaný nedisponuje takými dôkazmi, ktoré by zakladali nevyvrátiteľný názor uzavretia účelového\nmanželstva. Žalovaný nezistil v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku spoľahlivo, presne\na úplne skutočný stav veci. Žalovaný sa zameral na niektoré konkrétne vyjadrenia sťažovateľa a jeho\nmanželky, ktoré vyzdvihol a na základe nich usúdil, že ide o účelové manželstvo.\n- sťažovateľ nesúhlasí so záverom správneho súdu, že návštevy manželky sťažovateľa v Tunisku neboli\npreukázané žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. K správnej žalobe predložil čestné prehlásenie manželky,\nv ktorom bola uvedená aj doba návštev v jeho domovskej krajine aj spolu s deťmi a bol v ňom uvedený aj\nčas, keďže manželka rezervovala letenky prostredníctvom internetu, nemohla v danom čase dohľadať\ntakto zaslané letenky, a preto čestne prehlásila tvrdené skutočnosti. Minimálne z fotodokumentácie\nvyplýva, že návštevy sa uskutočnili (jasné rozlíšenie, že fotodokumentácia bola robená pri návšteve v\nTunisku).\n- sťažovateľ sa učí základy slovenčiny a manželka sa začala učiť arabčinu, sťažovateľ hovorí francúzsky\na aj anglicky, manželka hovorí anglicky a dorozumievajú sa spoločne anglicky; pojem „špeciálna\nangličtina“ znamená, že na niektoré veci majú vlastné pomenovania a ak to nie je gramaticky správne,\nopravujú ich deti, a toto bolo uvedené aj zo strany sťažovateľa a aj zo strany jeho manželky.\n- namietal, že v samotnom rozhodnutí pri niektorých uvedených záveroch správneho orgánu, absentuje\nodkaz na dôkazy, prípadne správnu úvahu, na základe ktorej dospel správny orgán k danému\nvyhodnoteniu,\n- poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR z 09.12.2015, sp. zn. 4 Azs 228/2015-40,\nz ktorého citoval: „ Najskôr v prípade, pokiaľ sa správnemu orgánu podarí na základe riadne\nzistených skutočností jednoznačne preukázať, že výlučným účelom sobáša bolo získanie výhodnejšieho\npobytového oprávnenia a že manželia nemajú a nemali v pláne viesť spoločne manželský život,\nje možné uvažovať o účelovom manželstve. Inými slovami, dôkazné bremeno ohľadne doloženia\nnadobudnutého správneho názoru leží na cudzincovi, za skutkové preukázanie účelovosti manželstva\nje plne zodpovedný správny orgán“.\n18. S poukazom na uvedené dôvody navrhol kasačnému súdu rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že\nrozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nB/ Vyjadrenie žalovaného\n19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnsoti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\n20. Uviedol, že so sťažovateľom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Káhire bol vykonaný\nosobný pohovor na účel predbežného posúdenia jeho žiadosti. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky\nv Káhire uviedlo, že sťažovateľ počas pohovoru pôsobil sebavedome, ale nedôveryhodne, nevedel\nvysvetliť v akom jazyku spolu s manželkou komunikujú, prečo používa „špeciálnu“ angličtinu, keď\nobaja ovládajú francúzštinu. Veľvyslanectvo zároveň uviedlo, že pre tuniskú spoločnosť je manželstvo\nmuža so staršou ženou s deťmi z predchádzajúcich vzťahov netypické. V kombinácii s krátkosťou\nvzťahu a materiálnou situáciou žiadateľa - sťažovateľa, považovalo uvedené skutočnosti za indíciu, že\nmanželstvo môže byť účelové, s vedomím alebo bez vedomia občana Slovenskej republiky s tým, že\nprioritným cieľom žiadateľa je získať pobyt v členskom štáte Európskej únie. Veľvyslanectvo upozornilo\nna zázemie žiadateľa vo Francúzsku. V závere záznamu z pohovoru bolo uvedené, že zastupiteľský úrad\nobdržal dňa 14.03.2017 e-mail z Národného bezpečnostného analytického centra (ďalej len „NBAC“)\ns upozornením na dôvodné podozrenie z účelového manželstva, ktoré s občanom Tuniska uzavrela\nobčianka Slovenskej republiky, pani H. B. O..\nZ uvedených dôvodov zastupiteľský úrad neodporučil vyhovieť žiadosti žiadateľa.\n\n21. Žalovaný k námietke sťažovateľa ohľadne nepreukázania účelovosti manželstva uviedol, že v\nkonaní na prvostupňovom správnom orgáne ako aj v odvolacom konaní bolo dôkazne preukázané,\nže sťažovateľ uzavrel účelové manželstvo s cieľom získania pobytu v schengenskom priestore a so\nzámerom jeho zjednodušenej migrácie do Európskeho priestoru.\n22. Pre prvostupňový správny orgán, tak aj žalovaného okrem stanoviska Veľvyslanectva Slovenskej\nrepubliky v Káhire boli podstatné ďalšie dôkazy, a to výpoveď manželky sťažovateľa, jeho vlastné\nvyjadrenie, zistený a preukázateľný fakt o krátkodobosti vzťahu pred uzatvorením manželstva, neurčitá\nkomunikácia medzi manželmi.\n23. Zdôraznil, že je oprávnením štátu, aby uložil primerané podmienky a obmedzenia v prípadoch\npovolenia pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na jeho území z dôvodu zlúčenia rodiny, konkrétne,\naby bol pobyt povoľovaný len v prípadoch reálne existujúcich a fungujúcich rodinných vzťahov a\nnie v prípadoch zdanlivých rodinných vzťahov, ktoré reálne neplnia svoju funkciu. Samotné uzavretie\nmanželstva, ktoré ako jediné bolo doložené sobášnym listom, ešte nezakladá právny nárok sťažovateľa\nna udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.\n24. Pri posudzovaní zistených skutočností zobral do úvahy aj fakt, že sťažovateľ na území Slovenskej\nrepubliky nikdy nebol, a je preto predpoklad, že diametrálne rozdielna mentalita slovenského národa,\nneznalosť slovenského jazyka, odlišná kultúra a zvyky, absencia priateľov a známych rovnakého veku\na kultúry, nebudú pozitívne prispievať k vyrovnanému rodinnému životu na území Slovenskej republiky.\nSťažovateľ nemá predstavu aké sú v Slovenskej republike spoločenské pravidlá a zákony, ktoré musí\nkaždý, kto chce žiť v tomto štáte dodržiavať a rešpektovať.\n25. Podľa žalovaného v konaní o žiadosti sťažovateľa bola jednoznačne preukázaná účelovosť\nmanželstva, ktoré sťažovateľ uzatvoril so štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky s tým, že prioritným\ncieľom sťažovateľa bolo získanie pobytu v členskom štáte Európskej únie. V priebehu celého konania\no žiadosti sťažovateľa na základe náležitého dokazovania vznikol predpoklad, že žalobca na území\nSlovenskej republiky nezotrvá, ale vycestuje do štátov európskej únie, ktoré sú pre štátnych príslušníkov\ntretích krajín ekonomicky výhodnejšie.\n26. Čo sa týka spoločnej komunikácie oboch manželov žalovaný uviedol, že sťažovateľ sa zamotáva\ndo vlastných tvrdení. Nepochopiteľným bolo tvrdenie oboch manželov, že sa navzájom dorozumievajú\n„špeciálnou angličtinou“ za pomoci prekladačov, avšak sťažovateľ na Veľvyslanectve Slovenskej\nrepubliky v čase spisovania pohovoru uviedol, že manželka ovláda francúzsky jazyk, preto je teda\nnelogické, že manželia nekomunikujú v jazyku, ktorý obaja ovládajú, s poukázaním na to, že francúzština\nje úradným jazykom Tuniska, a je teda predpoklad, že ju sťažovateľ ovláda.\n27. K sťažovateľom predloženému čestnému prehláseniu manželky uviedol, že uvedený dôkaz je na\npreukazovanie reálnej funkčnosti manželstva nepostačujúci, resp. iba účelový, pretože je samozrejmé,\nže manželka je priklonená na stranu manžela- sťažovateľa, čo je aj v jej záujme, takže takýto dôkaz nie\nje možné považovať za relevantný.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.06.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n29. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-,-001/2018-SK zo dňa 06.04.2018, ktorým zamietol odvolanie\n\nsťažovateľa a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. p.: PPZ-HCP-BB5-37-020/2018PP zo dňa 31.01.2018, ktorým správny orgán žiadosť sťažovateľa o udelenie trvalého pobytu na\núzemí SR na 5 rokov zamietol podľa § 48 ods. 2 písm. d) ZoPC. Preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. o) ZoPC , na účely tohto zákona sa rozumie účelovým manželstvom manželstvo\nuzavreté s cieľom získať pobyt.\nPodľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov,\nak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý\nje manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky\nalebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na\núzemí Slovenskej republiky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ntrvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\nPodľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),\nkaždý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nPodľa článku 12 Dohovoru, muži a ženy spôsobili vekom na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť\nmanželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.\n30. Z obsahu administratívneho spisu je kasačnému súdu zrejmé, že sťažovateľ dňa 02.08.2017 podal\nna Veľvyslanectve SR v Káhire žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na\npäť rokov, nakoľko dňa 03.03.2017 uzavrel v Tunisku manželstvo so štátnou príslušníčkou Slovenskej\nrepubliky v H. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX. Po podaní žiadosti bol so sťažovateľom vykonaný osobný\npohovor na Zastupiteľskom úrade v Káhire. V pohovore uviedol, že sa s budúcou manželkou zoznámil\nv októbri 2015 prostredníctvom facebooku a v apríli 2016 ho budúca manželka navštívila v Tunisku.\nNásledne ho navštevovala v roku 2016 tri krát, pričom v auguste 2016 aj s deťmi na 16 dní a v roku\n2017 trikrát, v mesiaci máj, júl, aj s deťmi. Ďalej uviedol, že manželstvo navrhol on a dňa 03.03.2017\nsa v Tunisku zosobášili, pričom sobáša sa zúčastnili aj jej deti. S manželkou komunikujú v „špeciálnej\nangličtine“. Manželka ovláda francúzštinu, vedel o nej základné veci, a to o jej vzdelaní, práci, mieste\ntrvalého bydliska, rodinných príslušníkoch a maloletých deťoch. Uviedol, že pracuje ako potápač pre\nropnú spoločnosť, jeho mesačný príjem je 600 Eur, vlastní byt, automobil a úspory vo výške 800 Eur.\nManželku finančne podporoval, očakáva, že manželka mu pomôže na území SR zamestnať sa.\n31. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire v zázname z pohovoru uviedlo, že sťažovateľ\npočas pohovoru pôsobil sebavedome, ale nedôveryhodne, nevedel vysvetliť v akom jazyku spolu\ns manželkou komunikujú, prečo používa „špeciálnu“ angličtinu, keď obaja ovládajú francúzštinu.\nVeľvyslanectvo zároveň uviedlo, že pre tuniskú spoločnosť je manželstvo muža so staršou ženou s\ndeťmi z predchádzajúcich vzťahov netypické. V kombinácii s krátkosťou vzťahu a materiálnou situáciou\nžiadateľa - sťažovateľa považovalo uvedené skutočnosti za indíciu, že manželstvo môže byť účelové,\ns vedomím alebo bez vedomia občana Slovenskej republiky s tým, že prioritným cieľom žiadateľa je\nzískať pobyt v členskom štáte Európskej únie. Veľvyslanectvo upozornilo na zázemie žiadateľa vo\nFrancúzsku. V závere záznamu z pohovoru bolo uvedené, že zastupiteľský úrad obdržal dňa 14.03.2017\n\ne-mail z Národného bezpečnostného analytického centra (ďalej len „NBAC“) s upozornením na dôvodné\npodozrenie z účelového manželstva, ktoré s občanom Tuniska uzavrela občianka Slovenskej republiky.\n32. Dňa 27.10.2017 bola vypočutá pred správnym orgánom prvého stupňa ako svedkyňa manželka\nsťažovateľa. Uviedla, že sa s manželom (sťažovateľom) zoznámila prostredníctvom facebooku a ďalej sa\nkontaktovali prostredníctvom sociálnych sietí. Prvýkrát sťažovateľa navštívila v apríli 2016. Zo začiatku\nkomunikovali spolu „čudným“ anglickým jazykom, používali prekladač a neskôr sa naučili komunikovať\n„špeciálnou“ angličtinou. Vedela jeho osobné údaje, údaje o vzdelaní, zamestnaní, poznala tiež jeho\nnajbližšiu rodinu, matku, otca, ktorý už zomrel, ako aj adresu ich pobytu. Uviedla, že sťažovateľ nemá\nsúrodencov. Pozná jeho zdravotný stav, vierovyznanie (je moslimom) aj jeho minulosť. Keďže sú\nodlúčení, naďalej komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí alebo telefonicky. Plánujú spolu žiť na\núzemí Slovenskej republiky a viesť spoločný život. Uviedla okolnosti ich sobáša, ktorý sa uskutočnil\ndňa 03.03.2017 v Tunisku. Prvý deň sobáša sa konal u notára za účasti manželov a dvoch svedkov,\ndruhý deň sa konala svadba s oslavou a pozvanými hosťami, pričom svadby sa zúčastnili aj jej dve\ndeti. Manžel ju finančne nepodporuje, ale pokiaľ je v Tunisku, prispievajú finančne spolu na všetky\nvýdavky. Na Slovensku sa rozhodli žiť, z dôvodu, že jej dve maloleté deti tu študujú, ona má dobrú\nprácu a predpokladá, že manžel po príchode na Slovensko sa zamestná a bude prispievať do rodinného\nrozpočtu. V Tunisku majú dom, plánujú spoločné dieťa, avšak najskôr chcú, aby sa manžel naučil\nslovenský jazyk, začlenil sa do spoločnosti a postupne sa zamestnal.\n33. V prejednávanej veci sťažovateľa sa kasačný súd za uvedenej dôkaznej situácie nemohol stotožniť\nso záverom správnych orgánov, že v danom prípade ide o účelové manželstvo.\nK účelovosti manželstva\n34. Kasačný súd rovnako ako správne orgány vychádzal zo skutočnosti, ktorá nebola sporná, a to, že\nsťažovateľ uzavrel dňa 03.03.2017 v Tunisku uzavrel manželstvo so štátnou príslušníčkou Slovenskej\nrepubliky v H. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX.\n35. Správne orgány ale ďalej dospeli k záveru, že manželstvo bolo uzavreté účelovo. Žalovaný vo svojom\nzávere odkázal na vykonaný pohovor so sťažovateľom, svedeckú výpoveď jeho manželky, negatívneho\nstanoviska Veľvyslanectva SR v Káhire ďalej vychádzal z toho, že medzi manželmi je desaťročný rozdiel,\npoukázali na krátkodobosť vzťahu pred uzatvorením manželstva, neurčitú komunikácia medzi manželmi,\nneexistenciu reálnych a fungujúcich rodinných vzťahov, kultúrne rozdiely a čiastkové rozpory v ich\nvýpovediach. Účelovosť manželstva, správne orgány odvodili z prioritného cieľa sťažovateľa a tým bolo\nzískanie pobytu v členskom štáte Európskej únie.\n36. Kasačný súd v jednotlivých skutkových zisteniach zistil správnych orgánov a ich záveroch celý rad\npochybení.\n37. V prvom rade samotný zákon o pobyte cudzincov sám o sebe nedefinuje konkrétne znaky, ktoré by\nnapomáhali jasnejšie vymedziť, čo možno považovať za účelové manželstvo. Určité vodítka je možné\ndohľadať v únijných dokumentoch (\"soft law\") ale aj v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu.\n38. Rezolúciou zo dňa 04.12.1997, o opatreniach, ktoré sa majú prijať pre potieranie účelových\nmanželstiev, sektora: XXXXXYXXXX (XX), dostupná na: http://eur-lex.europa.eu/, Rada EÚ prijala\ndefiníciu účelového manželstva ako manželstva uzavretého medzi občanom členského štátu alebo\nobčanom tretej krajiny s pobytovým statusom v členskom štáte a občanom tretieho štátu, ktorého\nvýlučným účelom je obchádzanie pravidiel pre vstup a pobyt občanov tretích krajín, aby občan tretieho\nštátu získal oprávnenie na pobyt v členskom štáte.\n39. Komisia sformulovala odporúčania členským štátom pre správnu aplikáciu migračnej smernice. V\notázke účelových manželstiev sa odvolala na časť 28 migračnej smernice, podľa ktorej zodpovedajú\ntakým manželstvám sobáše uzavreté výlučne na účel získania práva na voľný pohyb a pobyt podľa\nsmernice, na ktoré by inak daná osoba nemala nárok; obdobné závery pritom platia aj pre iné formy\nvzťahov.\n\n40. Komisia v uvedenom oznámení ďalej demonštratívne vymedzila určité indikátory, ktoré spochybňujú\nhypotézu zneužitia práva:\n- manžel, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, by bez problémov získal právo na pobyt sám alebo\nuž legálne zdržiaval v členskom štáte občana EÚ predtým,\n- pár bol pred sobášom v dlhodobom vzťahu,\n- pár mal spoločné bydlisko / domácnosť po dlhú dobu,\n- pár prijal vážny dlhodobý právny alebo finančný záväzok so spoločnou zodpovednosťou,\n- manželstvo trvá dlhú dobu.\n41. Zároveň Komisia v tomto dokumente predostrela demonštratívne aj súbor skutočností, ktoré indikujú\nmožný úmysel zneužitia práv priznaných smernicou výlučne na účel obísť vnútroštátne právne predpisy\nupravujúce prisťahovalectva:\n- pár sa pred svadbou nikdy nestretol,\n- pár sa nezhoduje, pokiaľ ide o ich osobné údaje, o okolnosti ich prvého stretnutia alebo dôležité osobné\ninformácie, ktoré sa ich týkajú,\n- pár nemá spoločný jazyk, ktorému obaja rozumejú,\n- dôkaz o peňažnej čiastke alebo daru, ktoré boli odovzdané, aby bol sobáš uzavretý (s výnimkou peňazí\nalebo darov, ktoré boli odovzdané ako veno v kultúrach, kde je to bežnou praxou),\n- v minulosti jedného alebo oboch manželov existuje dôkaz o predchádzajúcich účelových sobášoch\nalebo iných formách zneužívania a podvodu, ktorých účelom bolo nadobudnutie práva na pobyt,\n- rozvoj rodinného života iba potom, keď bol prijatý príkaz na vyhostenie,\n- pár sa rozviedol krátko potom, čo štátny dotyčný príslušník tretej krajiny získal právo na pobyt.\n42. Pre hodnotenie indikátorov Komisia dodala, že ich naplnenie by malo byť dôvodom pre\nzačatie šetrenia, nie pre automatické konštatovanie manželstva za účelové. Vždy je pritom nutné\nhodnotiť kritériá v rámci všetkých okolností jednotlivého prípadu. Záverom potom Komisia poukázala\nna skutočnosť, že \"dôkazné bremeno nesú orgány členských štátov, ktoré sa snažia obmedziť\npráva podľa tejto smernice. Orgány musia prípad presvedčivo doložiť, pričom musia rešpektovať\nvšetky hmotnoprávne záruky opísané v predchádzajúcich oddieloch. V prípade odvolania je úlohou\nvnútroštátnych súdov overiť, či v jednotlivých prípadoch došlo k zneužitiu, pričom dôkaz o tejto\nskutočnosti musí byť podaný v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, za predpokladu, že tým nie\nje dotknutá účinnosť práva Spoločenstva \"\n43. Účelovosťou manželstva sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/17/2016 zo dňa 19.03.2017), v ktorom\nuviedol, že:\nI. Účelové manželstvo predstavuje také manželstvo, k uzatvoreniu ktorého došlo s cieľom získať pobyt,\npričom preukázať takýto účel manželstva je povinnosťou správnych orgánov.\nII. Účelové manželstvo je taký zväzok, pri ktorého uzavretí boli dané dva úmysly snúbencov: jednak\númysel negatívny, neviesť spoločný rodinný život ako manželia, a potom úmysel pozitívny, totiž obísť\npredpisy ZoPC.\nIII. Pri preukazovaní účelovosti manželstva je nutné sa zamerať ako na úmysel obchádzať ZoPC na\nzískanie pobytového oprávnenia, tak aj na úmysel neviesť spoločný manželský život.\n44. Otázkou účelových manželstiev a problematikou s tým súvisiacou sa vo väčšej miere zaoberal\nNajvyšší správny súd Českej republike vo svojej judikatúre. V rozhodnutí sp. zn. 4 Azs 228/2015-40\nzo dňa 09.12.2015 k účelovým manželstvám uviedol: „Posouzení účelovosti uzavřeného manželství je\nskutkovou otázkou. Přitom veřejné právo nahlíží na manželství autonomně a není vázáno vymezením\nči nevymezením jeho účelu normami práva soukromého. Vyhovuje-li manželství účelu vymezenému\nnormami soukromého práva, neznamená to automaticky, že jej nelze označit za účelové (rozsudek\nNejvyššího správního soudu ze dne 02.10.2013, č. j. 1 As 58/2013 - 43). Účelovost uzavření manželství\nje nutné posuzovat po celou dobu správního řízení, a to až do rozhodnutí odvolacího orgánu. Pokud je v\nřízení před správními orgány prokázáno, že manželství plní svou funkci, není možné takové manželství\npovažovat za účelově uzavřené, ačkoli tomu tak od jeho úplného počátku nebylo (rozsudek Nejvyššího\nsprávního soudu ze dne 31. 8. 2012, 5 As 104/2011 - 102, č. 2781/2013 Sb. NSS). Nejvyšší správní\nsoud považuje za přiléhavé vysvětlení způsobu, jakým je třeba přistupovat k vyšetřování účelových\nmanželství, v článku Fingovaná manželství a jejich potírání, podle něhož „fingované manželství je\ntakový svazek, při jehož uzavření byly dány dva úmysly snoubenců: jednak úmysl negativní, totiž nevést\nspolečný rodinný život jako manželé, a pak úmysl pozitivní, totiž obejít předpisy přistěhovaleckého práva.\nChybí-li negativní úmysl, jde pouze o výhodný sňatek, který jednomu ze snoubenců zajistí i právo pobytu\n\nv daném státu. Chybí-li naopak pozitivní úmysl, jedná se zřejmě rovněž o fingované manželství, které\novšem nespadá do oblasti přistěhovaleckého práva a které mohlo sledovat i jiné důvody“ .\n45. Na základe vyššie uvedených právnych názorov vyjadrených v judikatúre Najvyššieho súdu SR ako\naj Najvyššieho správneho súdu ČR kasačný súd považuje za dôležité ozrejmiť spôsob, akým je potrebné\npristupovať k vyšetrovaniu účelových manželstiev. Účelové manželstvo je teda taký zväzok, pri ktorého\nuzavretí boli dané dva úmysly snúbencov: jednak úmysel negatívny, totiž neviesť spoločný rodinný život\nako manželia, a potom úmysel pozitívny, totiž obísť zákon o pobyte cudzincov. Ak chýba negatívny\númysel, ide len o výhodný sobáš, ktorý jednému zo snúbencov zaistí aj právo na pobyt v danom štáte. Ak\nchýba naopak pozitívny úmysel, jedná sa zrejme tiež o účelové manželstvo, ktoré však nepatrí do oblasti\ncudzineckého práva a ktoré mohlo sledovať aj iné dôvody (bližšie: Čižinská, P. Účelové manželstvá\na možnosti ich potierania. In: Čižinská, P. Jelínková, M. Pripomienky k cudzineckému zákonu. Praha:\nPoradňa pre občianstvo / Občianska a ľudské práva, 2007. s. 46. Dostupné na: http://www.mkc.cz/cz/\nnase-publikace.html).\n46. Uvedený názor zodpovedá obsahu migračnej smernice, v ktorej kontexte je potrebné vykladať\nharmonizované ustanovenia zákona o pobyte cudzincov ale aj judikatúru Najvyššieho súdu (porov.\nrozsudok sp. zn. 10Szak/17/2016 zo dňa 19.03.2017).\n47. Kasačný súd teda uzatvára, že pri preukazovaní účelovosti manželstva je nutné sa zamerať ako\nna úmysel obchádzať zákon o pobyte cudzincoch na získanie pobytového oprávnenia, tak na úmysel\nneviesť spoločný manželský život.\n48. Správne orgány v danom prípade považovali uzavreté manželstvo za účelové z toho dôvodu, že\nnebola preukázaná existencia reálnych a fungujúcich rodinných vzťahov, inými slovami, že tu chýba\númysel viesť spoločný manželský život.\n49. Kasačný súd považuje na tomto mieste pre nadväzujúce úvahy za vhodné načrtnúť obsah inštitútu\nmanželstva. Oproti iným inštitútom, je manželstvo najdôležitejšie formou ľudského spolužitia, ktorá\nexistovala od počiatku ľudstva a existuje nehľadiac na konkrétne vyjadrenie v právnom poriadku.\nPodlieha tiež rovnako ako spoločnosť určitému vývoju. Hoci teda právo manželstvo inštitucionalizuje\na priznáva mu právny obsah, ostáva manželstvo zároveň a predovšetkým aj spoločensko-kultúrnym\nfenoménom (porov. tiež rozsiahly rozbor inštitúcie manželstva v rozsudku Najvyššieho súdu USA z\n26.06.2015 vo veci Obergefell v. Hodges).\n50. Podľa § 1 ods.1 zákona 36/2005 Z. z. (o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov)\nmanželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia\nuzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť\nharmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.\nRodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny\nvšestranne chráni (ods.2).\n51. Kasačný súd k tomu dodáva, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi rodinnými príslušníkmi\núnijného občana (porov. čl. 2 ods. 2 migračnej smernice a § 1 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov a\npartnermi, ktorých štatút sa odvíja od faktického vzťahu s únijným občanom v určitej kvalite (čl. 3 ods.\n2 migračnej smernice). V prípade rodinných príslušníkov občanov EÚ má rozhodujúci váhu právny\nstatus. Ak cudzinec získa právny status manžela únijného občana a správnemu orgánu doloží vznik\nmanželstva, je na neho nutné pozerať ako na rodinného príslušníka únijného občana, bez toho, aby\nmusel preukazovať pravosť uzavretého manželstva. Až v prípade, ak sa správnemu orgánu podarí\nna základe riadnych skutkových zistení jednoznačne preukázať, že výlučným účelom sobáša bolo\nzískanie výhodnejšieho pobytového oprávnenia a že manželia nemajú a nemali v pláne viesť spoločne\nmanželský život, je možné uvažovať o účelovom manželstve. Inými slovami, dôkazné bremeno o\ndoloženie nadobudnutého právneho statusu je na cudzincovi, za skutkové preukazovanie účelovosti\nmanželstva je plne zodpovedný správny orgán.\n52. Ak správne orgány vychádzali zo záveru, že nebola preukázaná existencia reálnych a fungujúcich\nrodinných vzťahov, inými slovami, že tu chýba úmysel viesť spoločný manželský život, jedná sa o chybnú\núvahu po právnej i skutkovej stránke.\n53. Sťažovateľ totiž riadne doložil sobášnym listom uzavretie manželstva s občiankou Slovenskej\nrepubliky, ktoré správne orgány nijako neodporovali. Manželia zhodne prejavili záujem žiť spoločne,\nvychovávať deti z predchádzajúceho manželstva manželky sťažovateľa a dokonca zhodne vyjadrili\nzáujem o výchovu spoločného dieťaťa. Sťažovateľ rovnako aj jeho manželka potvrdili, že deti z\n\npredchádzajúceho manželstva majú dobrý vzťah k sťažovateľovi, poznajú sa a manželka s deťmi\nnavštevuje sťažovateľa.\n54. Zdieľanie spoločnej domácnosti nie je v manželstve právnou povinnosťou, nebolo preto možné z jej\nabsencie vyvodiť priamo neexistenciu reálnych a fungujúcich rodinných vzťahov a vyvodzovať účelovosť\nuzavretého manželstva. Uvedený záver potvrdzuje aj citované Oznámenie Komisie, podľa ktorého život\nv spoločnej domácnosti je pozitívny indikátor, že manželstvo nebolo uzavreté účelovo. Ak ale manželia\nspoločnú domácnosť nezdieľajú, nejedná sa samo o sebe o negatívnu skutočnosť, ktorá by dokazovala,\nže manželstvo bolo účelovo uzavreté.\n55. Sťažovateľ zhodne s manželkou uviedli dôvody, pre ktoré v situácii, keď deti manželky študujú na\núzemí SR, majú tu rodinné a iné väzby, nie je jednoduché pre manželku Slovensko opustiť a viesť\nspoločný rodinný život v Tunisku. Manželia prejavili záujem žiť v spoločnej domácnosti na území\nSlovenska, (kde má manželka sťažovateľa dobrú prácu, rodinné a sociálne väzby), akonáhle sťažovateľ\nzíska pobyt na území Slovenska. Manželka je v dennom kontakte so sťažovateľom, navštevuje ho aj s\ndeťmi. Spochybňovanie komunikácie prostredníctvom „špeciálneho jazyka“ ktorý si manželia vytvorili je\nlen v rovine dohadov, keďže komunikácia manželom vyhovuje a umožňuje im udržiavať a rozvíjať vzťah.\n56. Podľa kasačného súdu je vecou manželov, akým jazykom sa dorozumievajú, používanie prekladačov\nnespochybňuje existenciu reálneho kontaktu manželov, ich intenzitu však správny orgán vôbec\nneskúmal. Pričom bez potreby nahliadať do obsahu komunikácie sa frekvencia kontaktov dá v súčinnosti\nso sťažovateľom, resp. jeho manželkou ľahko verifikovať.\n57. Správne orgány nepochopiteľne nevykonali ani ďalšie dôkazy na preukázanie reálne fungujúcich\nrodinných vzťahov, a to napr. vzťahu sťažovateľa k deťom manželky. Pokiaľ by správne orgány chceli\nza takejto situácie založiť svoj záver na údajnom účelovo uzavretom manželstve sťažovateľa, mali\nprinajmenšom vykonať výsluch detí. Manželstvo matky maloletých detí s cudzincom, ktorý nie je ich\notcom sa nepochybne dotýka aj detí a ich práv.\n58. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nzabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne\nvyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať\npatričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti.\n2. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo\nv každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom\nzástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi\npravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.“\n59. K záväzku napĺňať práva detí zaručené Dohovorom pristúpil už právny predchodca Slovenskej\nrepubliky v roku 1991. Pre zabezpečenie splnenia tohto záväzku je podstatné, aby zmluvné strany\nDohovoru k nemu nepristupovali iba formalisticky. Štáty sú povinné vytvoriť pre súdy a pre ďalšie\norgány verejnej moci a správy vrátane polície podmienky na to, aby tieto orgány mohli vo svojej činnosti\nzabezpečovať jeho riadne uplatňovanie; to je zabezpečiť aj náležitú kvalitu realizácie tohto práva a jeho\nvýkon v súlade s jeho obsahom a zmyslom.\n60. Deti sú schopné poskytnúť detailnú a pravdivú výpoveď o vzťahoch v rodinách. Z tohto názoru\nnevychádza len psychológia, ale vychádza z neho aj slovenský právny poriadok , ktorý výsluchy\ndetí nielen pripúšťa, ale upravuje aj ich podmienky. Je samozrejmé, že aj pri výsluchu dieťaťa musí\nvypočúvajúci vychádzať z jeho osobnosti, veku a jeho individuality.\n61. Výsluch detí manželky sťažovateľa by mohol vniesť svetlo do fungovania rodinných vzťahov a\nprípadného odhalenia fingovania takéhoto vzťahu, ku ktorému právne orgány predčasne dospeli. Mohli\nby viesť aj k objasneniu frekvencii návštev ich matky v Tunisku, či už s deťmi alebo bez detí, pretože\naj ich výpoveď môže odhaliť nie len intenzitu návštev (ktorú správne orgány spochybňujú) ale aj hĺbku\na pravosť vzťahu sťažovateľa a ich matky.\n62. Správny orgán prípadne zváži výsluch ďalších svedkov, ktorí by mohli uviesť relevantné skutočnosti\nohľadom sobáša sťažovateľa, (napríklad účastníkov svadby), respektíve k fungovaniu a reálnej\nexistencie rodinných vzťahov medzi manželmi aj ďalších rodinných príslušníkov manželky sťažovateľa.\n63. Podľa kasačného súdu vekový rozdiel medzi manželmi a kultúrne rozdiely, ktoré zobral správny\norgán do úvahy pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa, a ktoré namiesto manželov tak úzkostlivo „strážil“,\nsú predovšetkým vecou manželov a bez ďalšieho z nich nie je možné vyvodiť záver o účelovosti\nmanželstva.\n64. Sťažovateľ je v domovskej krajine riadne zamestnaný, pracuje ako potápač pre ropnú spoločnosť, má\npravidelný príjem, vlastní byt, má úspory, postavil dom pre rodinu, a teda zjavne nejde o prípad cudzinca,\nktorý by uzavretím manželstva chcel riešiť svoju ťaživú finančnú alebo sociálnu situáciu. Preto záver\n\nsprávnych orgánov, že sťažovateľ uzavretím manželstva s občiankou SR sleduje jediný cieľ, ktorým je\nzískanie pobytu v členskom štáte EÚ sa javí ako neudržateľný a hlavne dôkazmi nepodložený.\n65. V tomto ohľade aj stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Káhire vo vzťahu k\nhodnoteniu sťažovateľa ako nedôveryhodného, prinajmenšom vyznieva ako subjektívne hodnotenie,\nktoré neponúka žiadnu relevantnú indíciu, z ktorej by bolo možné urobiť záver o nedôveryhodnosti\nsťažovateľa .\n66. V stanovisku Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Káhire, z ktorého správne orgány vychádzali\npri rozhodovaní o žiadosti sa uvádza, že sťažovateľ mal počas pohovoru pôsobiť sebavedome\nale nedôveryhodne. Pokiaľ sa správne orgány s takýmto stanoviskom stotožnili, bolo potrebné im\nvytknúť, že nevykonali ďalšie dokazovanie ohľadom jeho dôveryhodnosti. V stanovisku sa uvádza, že\nnedôveryhodnosť sťažovateľa Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire odvodzovalo z toho, že\nsťažovateľ nevedel vysvetliť prečo používa „špeciálnu“ angličtinu pri komunikácii s manželkou, keď\nobaja ovládajú francúzštinu. Podľa kasačného súdu nebolo možné z takejto čiastkovej informácie (bez\nbližšieho objasnenia na akej úrovni ovláda manželka sťažovateľa francúzsky jazyk (stupeň znalosti,\nhovorový jazyk, písomný jazyk) a či z úrovne znalosti daného jazyka manželkou sťažovateľa, bolo\nmožné očakávať, že komunikácia bude prebiehať v tomto jazyku, uzavrieť, že spôsob komunikácie\nmanželmi zvoleným jazykom „špeciálnou“ angličtinou, spôsobuje jeho nedôveryhodnosť. Napokon o\nspôsobe komunikácie sa vyjadrili sťažovateľ aj jeho manželka zhodne. Dokonca uviedli, že sťažovateľ\nsa učí jazyk slovenský a jeho manželka jazyk arabský.\n67. Rozpory vo výpovediach sťažovateľa boli nepatrné a neboli takého charakteru, ktoré by odôvodňovali\nzáver o účelovosti manželstva. Vo svojich výpovediach manželia popísali zhodne spôsob vzájomného\nzoznámenia, spôsob komunikácie, priebeh svadby, preukázali znalosti o rodinných pomeroch druhého\nz manželov a vierohodným spôsobom osvetlili niektoré detaily ich doterajšej komunikácie a návštev.\n68. Hoci nedostatočná vzájomná znalosť manželov môže byť negatívnym indikátorom, ktorý povedie\nk ďalšiemu skúmaniu účelovosti manželstva, musí ísť o závažné rozpory vo výpovediach. Nemožno\ntiež od manželov, ktorí spolu nežijú v jednej domácnosti (nie z vlastnej viny) očakávať, že budú o sebe\npoznať detailne všetky podrobnosti.\n69. Na základe vyššie uvedených čiastkových zistení dospel kasačný súd k záveru, že správne orgány\nneuniesli svoje dôkazné bremeno o účelovosti sťažovateľom uzavretého manželstva. Kasačný súd preto\nuzatvára, že správnym orgánom sa nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať, že manželstvo je\núčelové len v snahe sťažovateľa získať pobyt v členskom štáte Európskej únie.\n70. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so\nzákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n71. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal.\n72. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/71/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}