{"guid": "772ca173-5a02-431f-bd26-6288a75962db:78cbfde6-6f3b-4254-bf09-8d98e3cf40ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200685.1", "spisova_znacka": "3Asan/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/9/2018 z 23. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. 3Asan/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200685.1", "identifikacne_cislo": "6017200685", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-201.odsek-1", "nazov": "§ 201 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-201.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-201"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-220.odsek-1", "nazov": "§ 220 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-220.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-201", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78cbfde6-6f3b-4254-bf09-8d98e3cf40ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200685.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200685.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200685.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/9/2018\n6017200685\n23. 01. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200685.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nJ. súd N. republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (sudca spravodajca)\na zo sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobkyne\n(sťažovateľky): JUDr. Eva Falisová, súdny exekútor so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, zastúpený:\nFALIS & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému:\nSlovenská komora exekútorov, Šustekova 49, Bratislava, za účasti: Minister spravodlivosti SR, Župné\nnámestie 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 11/2017-63\nzo dňa 5. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/151/2017-71 zo dňa 17. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky (pôvodne žalobkyne) proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/151/2017-71 zo dňa 17. mája 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 190 Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. DK 11/2017-63 zo dňa 05.09.2017, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou, že pri výkone\nexekúcie v exekučnom konaní sp.zn. EX 5189/2006 vedenom v prospech oprávneného proti povinnému\no vymoženie sumy 600.000,- € s príslušenstvom v upovedomení o začatí exekúcie EX 5189/2016 zo\ndňa 19.04.2016 v rámci predbežných trov exekúcie nevyčíslila odmenu ako pri upustení od vykonania\nexekúcie a náhradu hotových výdavkov len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia\no začatí exekúcie, čím porušila povinnosť ustanovenú v § 201 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení účinnom ku dňu spáchania disciplinárneho deliktu, t.j. 19.04.2016 (ďalej len „Exekučný\nporiadok“), podľa ktorého exekútor v rámci predbežných trov vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri\nupustení od exekúcie, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich\nskutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Za uvedené disciplinárne previnenie\nbola sťažovateľke uložená peňažná pokuta vo výške 100,- €.\n2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v danej veci nemohlo ísť o zrejmú nesprávnosť, keďže\ntáto nevyplývala z ďalšieho obsahu prípadne z iných súvislostí. Taktiež existencia škodlivého následku\nnepatrí medzi zákonné znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia súdneho exekútora a\ntoto bolo dokonané porušením právnej povinnosti. Taktiež krajský súd neuznal ani argumentáciu\niným disciplinárnym rozhodnutím, ktoré sťažovateľka ani nepriložila a tiež preto, lebo rozhodnutie v\n\ninej disciplinárnej veci nemá žiadny dopad na preskúmavané rozhodnutie. Napadnuté disciplinárne\nrozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote a v priebehu konania nedošlo k neodôvodneným prieťahom\nmajúcim za následok porušenie práva sťažovateľky na prejednanie jej disciplinárneho previnenia v\nprimeranej (zákonnej) lehote.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhla, aby\nkasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Eventuálne, aby rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté administratívne rozhodnutie a vec vráti žalovanému na\nďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, keďže\nprávnymi následkami rozhodnutia krajského súdu hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Dôvodom na priznanie odkladného účinku je, že by vykonateľnosť\nadministratívneho rozhodnutia mala za následok iné posudzovanie prípadných ďalších disciplinárnych\nprevinení, ako závažné porušenie povinností súdneho exekútora, resp. by s poukazom na § 1 ods. 3\nVolebného poriadku Slovenskej komory exekútorov nemohla byť žalobkyňa kandidátom na členstvo v\norgánoch žalovaného. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.\n4. V dôvodoch uviedla, že najzásadnejší argument voči zamietnutiu žaloby spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení, čo je a čo nie je zrejmou chybou v písaní a počítaní, resp. iná zrejmá nesprávnosť\nrozhodnutia. Nesprávnosť aplikácie právnych predpisov a citovanej judikatúry spočíva v tom, že už zo\nsamotného upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj opravného upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré\nsú obsahom súdneho spisu, a preto podľa žalobkyne nie je správne konštatovanie, že v žalobe nebolo\ntvrdené ani preukázané, že ide o prípad zlyhania duševnej alebo mechanickej činnosti žalobkyne, ako\nsúdnej exekútorky bez poukázania na konkrétny dôkaz. Dôkazom je práve samo opravné upovedomenie\no začatí exekúcie, ktoré v svojom obsahu uvádza, že v pôvodnom upovedomení o začatí exekúcie\ndošlo k zrejmej chybe v písaní v časti vyčíslených trov exekúcie v časti odmeny exekútora. Nesprávne\nje podľa žalobkyne tvrdenie krajského súdu, že upovedomenie o začatí exekúcie nadobúda márnym\nuplynutím lehoty na podanie námietok voči trovám exekúcie vykonateľnosť a stáva sa tak vo vydanom\nobsahu vymáhateľným, keďže toto nijako nesúvisí s možnosťou vykonať opravu takéhoto rozhodnutia,\nak obsahuje chyby v písaní a počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti. O tom svedčí aj fakt, že podobný\nzáver je možné vysloviť aj vo vzťahu k rozsudku vydaného súdom v písomnom vyhotovení, ktorý\ntaktiež márnym uplynutím lehoty na odvolanie sa stáva právoplatným a vykonateľným a jeho obsah je\nvymáhateľný (§ 227 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).\n5. Podľa žalobkyne neobstojí ani tvrdenie, že nie je možné zásadne meniť výrokovú časť rozhodnutia a to\nz dôvodu, že chyba v počítaní, resp. iná zrejmá nesprávnosť vyplýva zo samotného textu upovedomenia\no začatí exekúcie, keď pri vyčíslení predbežných trov exekúcie sa odvoláva na § 5 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z.z.“), ktoré hovorí o výške odmeny exekútora, v\nprípade, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie a podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku\nmu patrí 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Zároveň v samom texte upovedomenie o začatí\nexekúcie následne uvádza, že v prípade, ak pohľadávku oprávneného s jej príslušenstvom a trovy\nexekúcie neuhradí v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia, trovy exekúcie môžu byť vyššie, pričom\npoukazuje na § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Z uvedeného upovedomenia je taktiež zrejmé, že aj\nkeď sa v oboch prípadoch žalobkyňa odvoláva na rôzne ustanovenia predmetnej vyhlášky, suma odmeny\nsúdneho exekútora je v oboch prípadoch rovnaká, a to 33.193,92 €. Ako základ na výpočet odmeny\nexekútora je v upovedomení uvedená suma 600.000,- €, t.j. z obsahu upovedomenia, najmä z odvolávok\nna konkrétne ustanovenia predmetnej vyhlášky je možné správne sumy vyvodiť. Aj táto skutočnosť\npreukazuje, že ide o chybu v písaní, resp. počítaní, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní predmetnej listiny\npracovníkom exekútorského úradu. Žalobkyňa tiež poukázala na podľa jej názoru nie celkom vhodnú\naplikáciu ustanovenia CSP na činnosť súdneho exekútora, keďže tento svoje rozhodnutia nevyhlasuje\na vydáva ich len v listinnej podobe.\n6. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že za zrejmú nesprávnosť treba považovať rozpor medzi obsahom\nverejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania)\nprejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný a obsahom samotného\nrozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Oprava sa môže týkať aj\n\nvýroku rozhodnutia. V zhode s tým judikatúra všeobecných súdov (10M Obdo V 11/2010), ako aj\nÚstavného súdu SR (I. ÚS 206/2013) uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia aj nesprávny výrok\no zrušení prvostupňového rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového\nrozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného rozhodnutia.\n7. Ďalšia námietka spočíva vo vzťahu k preukázaniu naplnenia subjektívnej stránky disciplinárneho\nprevinenia. Podľa nej nie je úlohou žalobkyne preukazovať, čo všetko mal žalovaný vykonať na\npreukázanie naplnenia subjektívnej stránky disciplinárneho obvinenia, ale toto je bremeno žalovaného.\nPráve vo vzťahu k namietanej chybe v písaní a počítaní žalobkyňa konštatovala, že toto nevzal\nžalovaný do úvahy. Účelom disciplinárneho konania nie je, aby disciplinárne obvinený preukázal svoju\nnevinu, ale aby bola vina z disciplinárneho previnenia disciplinárnym orgánom preukázaná, čo nie je\nmožné akceptovať len strohým uvedením definície vedomej nedbanlivosti, čo považoval krajský súd za\ndostatočné.\nIII.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietnuť.\nIV.\n9. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietnuť. V\ndôvodoch uviedol, že znaky disciplinárneho previnenia vymedzuje ustanovenie § 220 ods. 1 Exekučného\nporiadku, v zmysle ktorého reálny vznik škody medzi tieto znaky nepatrí. Okrajovo ďalší účastník\npodotkol, že v predmetnom prípade ku vzniku škody nedošlo len v dôsledku „náhody“ (a síce, že povinný\nneuhradil pohľadávku s predbežnými trovami exekúcie v lehote na vznesenie námietok proti exekúcii).\nArgumentáciu sťažovateľky, že v prípade ňou vyčíslených predbežných trov exekúcie išlo len o chybu\nv písaní a počítaní, považuje ďalší účastník len za účelovú obhajobu, vyvrátenú skutkovým stavom\nzisteným v rámci dokazovania v konaní. Tomuto zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj záver\nsprávneho súdu o právnej kvalifikácii predmetného skutku ako disciplinárneho previnenia exekútorky.\nV.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n12. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu senát kasačného súdu zistil, že\ndňa 17.03.2017 minister spravodlivosti podal Slovenskej komore exekútorov návrh na začatie\ndisciplinárneho konania, ktorý smeroval proti žalobkyni za konanie, ktoré je popísané v bode 1 tohto\nrozsudku. Dňa 05.09.2017 sa v sídle žalovaného uskutočnilo ústne pojednávanie disciplinárneho senátu\no návrhu na začatie disciplinárneho konania voči žalobkyni, po uskutočnení ktorého bolo vydané\npreskúmavané rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania disciplinárneho\nprevinenia. V kasačnom konaní ostali sporné dve skutočnosti, a to, či krajský súd správne posúdil pojem\n„iná zrejmá nesprávnosť“ a či došlo k naplneniu subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia.\n13. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie\nsľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej\nvýzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj\nzavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom\nkonaní.\n\n14. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa\nosobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie\nexekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu\nza stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.\nZároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli\nich výšku.\n15. K pojmu „iná zrejmá nesprávnosť“ krajský súd správne poukázal na citovanú judikatúru českých\na slovenských súdov, z ktorých vyplýva, že konkrétna nesprávnosť je každému hneď zrejmá, či už\nz obsahu samotnej listiny, alebo z iných súvislostí, vyplývajúcich z postupu v konaní. Takáto zrejmá\nnesprávnosť musí byť pre každého ihneď poznateľná a je zrejmá z kontextu. Omyl v hodnotení\nskutkových okolností alebo v právnom posúdení, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno považovať za inú\nzrejmú nesprávnosť. Iná zrejmá nesprávnosť nebude ani taká, na základe ktorej sa mení právna situácia\nadresáta danej písomnosti. K námietke sťažovateľky týkajúcej sa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.\nzn. I. ÚS 206/2013 zo dňa 17.04.2013 kasačný súd uvádza, že v danom prípade bolo odvolacím súdom\nvydané opravné uznesenie, ktorým bol pôvodne rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie a opravným uznesením bol predmetný výrok zmenený na potvrdzujúci. Ide o\nneštandardnú situáciu, keď bol opravným uznesením zmenený výrok súdneho rozhodnutia s podstatne\niným obsahom. Dôvodom prečo bol tento postup výnimočne uznaný za správny spočíval vo viacerých\nokolnostiach, z ktorých najpodstatnejšiu považuje kasačný súd tú, že v zápisnici o pojednávaní pred\nodvolacím súdom, na ktorom bol vyhlásený rozsudok bol uvedený správny výrok. Iné okolnosti spočívali\ntiež vo výroku o trovách konania, ako aj vo forme súdneho rozhodnutia (rozsudok a nie uznesenie),\nkeďže len formou rozsudku sa podľa § 223 Občianskeho súdneho poriadku rozhodovalo o potvrdení\nrozsudku súdu prvého stupňa. Skutočnosť, že išlo o výnimočný prípad je zrejmé aj z odôvodnenia\npredmetného uznesenia Ústavného súdu SR, keď v závere uviedol, že výrok súdneho rozhodnutia je\njadrom celého rozhodnutia a musí presne, jasne a zrozumiteľne formulovať závery, ku ktorým dospel\nvšeobecný súd pri svojom rozhodovaní. Preto je povinnosťou všeobecného súdu dôsledne rešpektovať\npožiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutí, aby uvedeným postupom nebola\nnarušená právna istota účastníka konania, a to ani na krátky čas. Predmetné uznesenie ústavného súdu\ntak nemožno zovšeobecňovať. V prejednávanom prípade nebola z iných okolností, okrem samotného\nupovedomenia o začatí exekúcie, ako aj opravného upovedomenia o začatí exekúcie, predmetná zrejmá\nnesprávnosť evidentná. Podnetom na vydanie opravného upovedomenia o začatí exekúcie bol až\nlist Ministerstva spravodlivosti SR o upovedomení o výkone štátneho dohľadu. Teda bez tohto listu\nsťažovateľka nevydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie z vlastnej iniciatívy. Neboli zistené\nžiadne iné okolnosti alebo dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že došlo k zrejmej chybe. Samotné opravné\nupovedomenie o začatí exekúcie nestačí. Sťažovateľka správne v kasačnej sťažnosti uviedla, že v\nupovedomení o začatí exekúcie sa odvoláva na § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., avšak len zo\nsamotného odvolania sa na zákon nie je z predmetného upovedomenia o začatí exekúcie zrejmá\nskutočná výška predbežných trov exekúcie. Ak aj došlo k chybe v písaní, resp. počítaní pracovníkom\nexekútorského úradu, je to práve sťažovateľka, ktorá je pod predmetným upovedomením o začatí\nexekúcie podpísaná a bolo na nej, aby skontrolovala údaje v ňom uvedené.\n16. K druhej námietke týkajúcej sa naplnenia subjektívnej stránky disciplinárneho deliktu kasačný súd\nuvádza, že zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke. Existujú dva druhy zavinenia;\númyselné a nedbanlivostné. Rozdiel pri zavinení z nedbanlivosti spočíva v tom, že pri vedomej\nnedbanlivosti páchateľ vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti\nani nevie. Vedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že páchateľ vie, že svojím konaním môže porušiť\nalebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spolieha na to, že tento\nzáujem neporuší alebo neohrozí. Podmienkou pri vedomej nedbanlivosti je skutočnosť, či sa páchateľ\nbez primeraných dôvodov spoliehal na to, že k následku nedôjde. Ak mala osoba primerané dôvody\nspoliehať sa, že sa tak nestane, nemôže niesť zodpovednosť za takúto formu zavinenia. Primeranosť\ndôvodov sa posudzuje podľa toho, ako sa javili páchateľovi, aké boli jeho vedomosti a skúsenosti. Orgán\nverejnej správy správne uviedol, že vedomosť sťažovateľky spočívala v tom, že je osobou s ukončeným\nvysokoškolským vzdelaním v odbore právo. Vzhľadom na jej odborné vedomosti a skúsenosti nemožno\npovažovať jej dôvody spoliehania sa, že nedôjde k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného\nzákonom sa primerané, ktoré by ju vylúčili zo zodpovednosti za takúto formu zavinenia.\n\n17. Sťažovateľka navrhla priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Podľa § 447 ods. 2 SSP odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti trvá do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Z\ntohto dôvodu už nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti potrebné rozhodovať o priznaní odkladného\núčinku v rozhodnutí o veci samej. Kasačný súd vychádzal aj zo záveru, že o návrhu na priznanie\nodkladného účinku nie je potrebné rozhodovať tam, kde kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti\nbez zbytočného odkladu potom, čo mu bola predložená (v lehote, v ktorej by rozhodoval o samotnom\nodkladnom účinku).\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nsťažovateľky vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP zamietol.\n19. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania\nz dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov\nkonania zo zákona nevyplýva.\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}