Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/7/2018 z 19. 3. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2019, sp. zn. 6Sžrk/7/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200618.1 Najvyšší súd | 6Sžrk/7/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:6017200618.1 | 2019-03-19 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. g) SSP, § 440 ods. 1 písm. j) SSP, § 462 ods. 1 SSP, SSP, § 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31def4a6-9534-4eba-8f88-b47a8d231b39 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200618.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžrk/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200618
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6017200618.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): S. Y., nar. XX.XX.XXXX,
B. XX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, Čajakova 7, 811 05 Bratislava, proti
žalovanému: Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti: Mesto
Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z 2070/2017 zo dňa
21.08.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/135/2017-32 zo dňa 14.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/135/2017-32
zo dňa 14.11.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením odmietol
žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného č. Z 2070/2017 zo dňa 21.08.2017 ako
neprípustnú z dôvodu, že zápis vecných práv k nehnuteľnostiam záznamom, realizovaným na základe
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon č. 162/1995 Z. z.“ alebo
„katastrálny zákon“) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej
žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 177 a nasl. SSP.

2. Správny súd v odôvodnení uznesenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžo/184/2015 zo dňa 13.09.2016, v ktorom bol vyjadrený záver, že zápis do katastra
nehnuteľností záznamom nemožno preskúmavať ako rozhodnutie podľa druhej hlavy piatej časti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“). Zároveň uviedol, že záznam môže
byť preskúmavaný v rámci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. V tomto rozhodnutí odkázal
aj na rozhodnutie R 96/1994, v ktorom bolo vyslovené, že vykonaním zápisu vlastníckeho
alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa, ani nezrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra
preto nie je rozhodnutím správneho orgánu, a preto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže
byť predmetom súdneho prieskumu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Z ďalšieho rozhodnutia
pod sp. zn. 3Sžo/9/2011 zo dňa 05.04.2011 vyplýva, že zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra
záznamom nie je rozhodnutím správy katastra s konštitutívnymi účinkami, ale iba úkonom správy
katastra s deklaratórnymi účinkami, preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti
vo forme rozhodnutia, ale vo forme nezákonného zásahu. Podľa rozhodnutia sp. zn. 9Sžr/35/2013 zápis
práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, a preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
v rámci druhej hlavy piatej časti OSP.



3. Krajský súd konštatoval, že žalobkyňa označila správnu žalobu ako všeobecnú správnu žalobu
proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Súd preto pristupoval k podaniu žalobkyne
ako ku všeobecnej správnej žalobe, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia - záznamu
žalovaného, ktorým došlo k zápisu vecného práva v katastri nehnuteľností. Takýto postup zvolil z dôvodu,
že pre správne súdnictvo je charakteristická dispozičná zásada. Správny súd je preto viazaný rozsahom
a kvalifikáciou prostriedku súdnej ochrany, ktorý je uvedený v žalobe a nemôže vec preskúmať iným
postupom podľa prípadného prislúchajúceho ustanovenia, keď sa žalobca v rámci uplatnenia dispozičnej
zásady domáha určitého súdneho prieskumu, ktorý v správnej žalobe výslovne uvedie.

4. S poukazom na § 4, § 34 ods. 1 a 3, § 35, § 36 katastrálneho zákona uviedol, že vykonaním zápisu
vlastníckeho alebo iného vecného práva k nehnuteľnostiam formou záznamu nevznikajú, nemenia
sa a ani sa nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, nejde teda
o rozhodnutie alebo o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým by mohla byť nejaká fyzická alebo
právnická osoba dotknutá na jej subjektívnych právach. Pri zápise vecných práv záznamom sa okresný
úrad zaoberá len formálnou stránkou predloženého návrhu na zápis, pretože vecné právo vzniká na
základe inej právnej skutočnosti, nezávislej od úkonu okresného úradu - zápisu záznamom. Takémuto
záveru nasvedčuje aj samotný obsah správnej žaloby, ktorým žalobkyňa rozporuje okamih vzniku
vecného práva - vecného bremena, ku ktorému došlo zo zákona, za účelom majetkovoprávneho
usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších
územných celkov a nedošlo k nemu úkonom žalovaného, ktorý mal len deklaratórne a nie konštitutívne
účinky.

5. Správny súd poukázal na to, že správna žaloba žalobkyne je v istom zmysle zmätočná, keď žalobkyňa
uvádza, že podáva správnu žalobu proti rozhodnutiu, resp. opatreniu orgánu verejnej správy č. Z
2070/2017 zo dňa 21.08.2017. Zároveň v texte žaloby uvádza, že oznámenie zo dňa 21.08.2017, ktorým
jej bol oznámený zápis, považuje za opatrenie orgánu verejnej správy a oproti tomu sa v petite správnej
žaloby domáha zrušenia zápisu záznamom č. Z 2070/2017 zo dňa 21.08.2017.

6. Žalobkyňa doplnila správnu žalobu podaním zo dňa 20.10.2017 doručeným správnemu súdu dňa
24.10.2017, v ktorom oznámila ďalších účastníkov konania. Správny súd tieto osoby nepovažoval za
účastníkov konania o zápise vecného bremena k pozemku žalobkyne formou záznamu. Uvedené osoby
sú oprávnené sami si zvoliť a podať prípadné prostriedky právnej obrany vo vzťahu k záznamom, ktoré
sa dotýkali ich nehnuteľnosti.

7. Keďže krajský súd dospel k záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu, nebolo podľa jeho názoru
potrebné rozhodnúť ani o žalobkyňou navrhovanom možnom prerušení konania z dôvodu vyvolania
konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

9. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj len ako „sťažovateľka“) v zákonom
ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, v ktorej navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

10. Sťažovateľka namietala, že súd nesprávne vyhodnotil neprípustnosť žaloby podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP. Podľa všetkých zákonných podmienok bol napadnutý správny akt vydaný v administratívnom
konaní orgánom verejnej správy a narušil jej základné ľudské právo vlastniť majetok a je potrebné
považovať ho v zmysle ustanovení SSP za opatrenie, preto je pri splnení ďalších podmienok proti nemu
prípustná správna žaloba.



11. Sťažovateľka bola názoru, že pre konanie podľa SSP nie je judikatúra, na ktorú odkazoval krajský
súd, smerodajná a z hľadiska novej právnej úpravy je prekonaná novým poňatím všeobecnej správnej
žaloby. Vo všetkých prípadoch išlo o posudzovanie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá
neumožňovala napadnúť zápis záznamom v katastri nehnuteľností ako opatrenie v zmysle návrhu na
jeho zrušenie na rozdiel od novej právnej úpravy v SSP.

12. Sťažovateľka odôvodňovala nezákonnosť zápisu vecného bremena hlavne tým, že zákonné vecné
bremeno nevzniklo, pretože obec mala na nadobudnutie práva preukázať aj nadobudnutie majetku, ktorý
na ňu prešiel, čo neurobila.

13. V kasačnej sťažnosti reagovala na údajnú zmätočnosť a neurčitý rozsah, pričom uviedla, že právne
posúdenie smerovalo k zápisu záznamom ako opatreniu orgánu verejnej správy. Poukázala na možnosť
správneho súdu vytýčiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP a na zásadu, že podanie sa
posudzuje podľa obsahu.

14. V otázke doplnenia účastníkov konania vychádzala z gramatického výkladu SSP a ďalších
účastníkov konania označila pre prípad, že by sa správny súd priklonil k záveru, že ide o jedno
administratívne konanie.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

16. Ďalší účastník konania sa so závermi správneho súdu stotožnil pokiaľ ide o otázku neprípustnosti
súdneho prieskumu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

III.
Konanie na kasačnom súde

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj len „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP)
po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
je dôvodná.

18. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 22.08.2017 bol sťažovateľke doručený list sp. zn.
Z 2070/2017 s označením „Oznámenie“ zo dňa 21.08.2017, ktorým Okresný úrad Zvolen, katastrálny
odbor sťažovateľke oznámil, že k jej pozemku parcely registra C č. XXX/XX, ostatné plochy o výmere 610
m2, list vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území K., bol vykonaný zápis vecného bremena záznamom
spočívajúceho v práve držby a užívania na základe žiadosti navrhovateľa mesta Sliač zo dňa 28.07.2017
v súlade s geometrickým plánom 31644341-165/2017, a to v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a katastrálneho zákona.

19. Sťažovateľka sa obrátila na Krajský súd v Banskej Bystrici so všeobecnou správnou žalobou
formulovanou nasledovne: „všeobecná správna žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy č. Z 2070/2017 zo dňa 21.08.2017“. Sťažovateľka označila zápis
záznamom ako i samotný list, ktorým bol tento zápis oznámený, za opatrenie orgánu verejnej správy
a v prípade, ak by ho správny súd posúdil ako rozhodnutie orgánu verejnej správy, žiadala, aby sa
opatrenie v ďalších žalobných bodoch posudzovalo ako rozhodnutie. V žalobnom návrhu navrhla zrušiť
zápis záznamom vykonaný dňa 21.08.2017. Žaloba bola súdu doručená 18.10.2017.

20. Správny súd všeobecnú správnu žalobu sťažovateľky odmietol z dôvodu, že zápis vecných práv do
katastra nehnuteľností záznamom nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej
správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy.



21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práva k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

26. Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka.

27. Podľa § 4 ods. 3 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné
alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

28. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

29. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

30. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.

31. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh
vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

32. Podľa § 35 ods. 2 katastrálneho zákona návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a
musí obsahovať
a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d) označenie príloh.

33. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.



34. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

35. Predmetom prieskumu kasačného konania bolo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/135/2017-32 zo dňa 14.11.2017, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP z dôvodu, že zápis vecných práv k nehnuteľnostiam záznamom realizovaný na základe
katastrálneho zákona nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej
žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento svoju právnu argumentáciu oprel o názor,
že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva k nehnuteľnostiam formou záznamu
nevznikajú, nemenia sa a ani sa nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických
osôb, nejde teda o rozhodnutie alebo o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým by mohla byť nejaká
fyzická alebo právnická osoba dotknutá na svojich subjektívnych právach.

37. Taktiež poukázal na to, že správnu žalobu žalobkyne bolo podľa jeho názoru možné považovať v
istom zmysle za zmätočnú, keď žalobkyňa uviedla, že podáva správnu žalobu proti rozhodnutiu, resp.
opatreniu orgánu verejnej správy, pričom v texte žaloby uviedla, že oznámenie zo dňa 21.08.2017,
ktorým jej bol oznámený zápis, považuje za opatrenie orgánu verejnej správy a oproti tomu sa v petite
správnej žaloby domáha zrušenia zápisu záznamom.

38. Kasačný súd sa s týmto právnym názorom krajského súdu nestotožnil.

39. Z vyššie citovaného § 3 ods. 1 písm. c) SSP vyplýva, že toto ustanovenie vymedzuje pojem „opatrenie
orgánu verejnej správy“. Zavedenie tohto pojmu podľa dôvodovej správy k SSP je reakciou na to, že v
právnom poriadku existuje viacero administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale
je ním opatrenie orgánu verejnej správy.

40. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho
správneho konania. Pôjde pritom o administratívne konania, ktorých procesný rámec mal podobu
správneho konania alebo daňového konania, resp. bol upravený osobitne tak, ako je to v danom prípade,
vykonaním záznamu do katastra nehnuteľností.

41. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov tak potom budú predovšetkým opatrenia, ktorými
sa administratívne konanie končí.

42. „Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto
zápis sám o sebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného/
evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.
Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C. H. Beck, 2018, s. 36).

43. V tomto prípade je potrebné podľa názoru kasačného súdu vychádzať z potreby naplnenia legálnej
definície opatrenia, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 1 písm. c) SSP, v zmysle ktorej je opatrením orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby, resp. právnickej osoby priamo
dotknuté.

44. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami kasačný súd zastáva názor, že zápis záznamu v katastri
nehnuteľností je spôsobilý byť predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby proti
opatreniu orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

46. Vzhľadom ku skutočnosti, že kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, v
zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/135/2017-32
zo dňa 14.11.2017 zrušil a vec mu vrátil podľa § 462 ods. 1 SSP na ďalšie konanie.



47. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude meritórne posúdenie veci, t. j. hmotnoprávne
posúdenie zápisu predmetného vecného bremena do katastra nehnuteľností.

48. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli v tomto štádiu kasačného konania relevantné.
Hmotnoprávnymi námietkami sa bude v ďalšom konaní zaoberať krajský súd.

49. Krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.