{"guid": "9df2cd9e-dee5-4e83-b4a2-d517e70db096:25793466-18c9-4078-bd6b-c09f9fac0591", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200598.1", "spisova_znacka": "6Sžk/40/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/40/2018 z 9. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2019, sp. zn. 6Sžk/40/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200598.1", "identifikacne_cislo": "6017200598", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2019-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/51", "nazov": "zákon č. 51/1988 Zb. Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/51-1988"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-65", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25793466-18c9-4078-bd6b-c09f9fac0591", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200598.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200598.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200598.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/40/2018\n6017200598\n09. 05. 2019\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200598.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého\na členiek senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nMining Gold, s. r. o., Mariánska 302/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 638 106, právne zastúpený: JUDr.\nLadislav Masník - advokátska kancelária, s. r. o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 50 747 517,\nproti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22129/2017-4110-33536 zo dňa 01.08.2017,\nv konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/133/2017-83 zo dňa 26.04.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/133/2017-83 zo dňa 26.04.2018 zamieta.\nŽalobca má proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo\n„správny súd“) rozsudkom č. k. 24S/133/2017-83 zo dňa 26.04.2018 rozhodnutie žalovaného č.\n22129/2017-4110-33536 zo dňa 01.08.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie žalovaného“,\n„preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) v spojení s rozhodnutím Hlavného banského úradu č.\n598-999/2017 zo dňa 07.06.2017 zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) SSP. Súčasne rozhodol,\nže žalovaný je povinný žalobcovi v plnom rozsahu nahradiť dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť\nich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP.\n2. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na ust. § 65 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), § 4a ods. 1 až 8 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej\nčinnosti, výbušninách a o štátnej banskej správy v znení účinnom do 31.01.2017 (ďalej len „zákon č.\n51/1988 Zb.“) a § 4a ods. 3 uvedeného zákona a konštatoval, že námietka nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná, nakoľko žalobca ju založil\nna nesprávnom výklade § 65 ods. 3 správneho poriadku. Uviedol, že predovšetkým je potrebné\nvychádzať z celého znenia § 65 správneho poriadku, v ktorého odseku 1 je vymedzené, čo môže\nbyť predmetom prieskumu mimo odvolacieho konania. Predmetom prieskumu podľa tohto ustanovenia\nje právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. V odseku 2 je uvedené, kedy možno zrušiť alebo\nzmeniť takéto právoplatného rozhodnutie správneho orgánu, a to vtedy, ak bolo vydané v rozpore s\nprávnymi predpismi a v odseku 3 je upravené upresnenie k odseku 2, kedy je možné preskúmavané\n\nrozhodnutie považovať za vydané v rozpore s právnymi predpismi a to vtedy, ak bolo s nimi v rozpore\nv čase jeho vydania. Nemožno ho preto posudzovať podľa okolností a právnej úpravy, ktoré existujú\nv čase vykonávania prieskumu zákonnosti mimo odvolacieho konania. Všetky tri odseky sa týkajú\npreskúmavaného rozhodnutia.\n3. Z uvedeného, podľa názoru správneho súdu, vyplýva, že rozhodujúci je skutkový a právny stav\nv čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie ako tvrdí žalobca v čase vydania rozhodnutia\norgánu vykonávajúceho prieskum, teda v čase vydania rozhodnutia o vykonanom prieskume zákonnosti\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalobca v podstate prekrútil text zákona. V celom texte\n§ 65 správneho poriadku zákon nenarába s iným rozhodnutím, ako je vymedzené v odseku 1,\nt. j. právoplatným rozhodnutím, ktoré je predmetom prieskumu, či už na návrh alebo z podnetu\nsprávneho orgánu najbližšieho vyššieho stupňa. Presne, ako tomu bolo v preskúmavanej veci Hlavný\nbanský úrad ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa od správneho orgánu, ktorý vydal\npreskúmavané rozhodnutie, bol povinný prihliadať na právny a skutkový stav, ktorý existoval v čase\nvydania preskúmavaného rozhodnutia. Druhá veta § 65 ods. 3 správneho poriadku nehovorí nič iné, len\nto, že ak bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, nemôže sa dostať do rozporu so zákonom\nlen na základe toho, že sa zmenili skutkové okolnosti po jeho vydaní alebo právna úprava po jeho\nvydaní. Tieto následné zmeny nemajú vplyv na posúdenie, či išlo alebo nešlo o rozhodnutie v súlade so\nzákonom. To znamená, že následné zmeny nemajú žiadny právny význam, a preto nie sú dôvodom ani\nna zmenu ani na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.\n4. Žalobné námietky, že Obvodný banský úrad Bratislava nesplnil svoju povinnosť vyzvať žalobcu\nna odstránenie vád konania, neboli, podľa názoru správneho súdu, dôvodné. Zákon č. 51/1988 Zb.\nnestanovil, aby žiadateľ priložil k žiadosti doklad o tom, že je zapísaný do Registra partnerov verejného\nsektora (ďalej aj ako „register“ alebo „RVPS“). Inak povedané, túto podmienku žiadateľ musí splniť bez\ntoho, aby jej splnenie preukazoval osobitnou listinou.\n5. Ďalej bol krajský súd názoru, že námietka, že žalobcovi neboli poskytnuté poučenia v zmysle §\n3 ods. 2 správneho poriadku v konaní pred Obvodným úradom Bratislava bola oprávnená. Skutočne\nObvodný úrad Bratislava takúto súčinnosť žalobcovi neposkytol. Ako vyplýva z jeho sprievodného\nlistu k podanému podnetu, stalo sa tak z dôvodu, že si nesprávne vyložil novelu zákona účinnú od\n01.02.2017. Žalobná námietka, že žalovaný mal túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadniť a\nkeďže žalobca už bol zapísaný do tohto registra v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, nemalo byť\nbanské oprávnenie zrušené s poukazom na požiadavku na zachovanie dobromyseľne nadobudnutých\npráv obsiahnutú v § 65 ods. 2 správneho poriadku, bola, podľa názoru krajského súdu, dôvodná.\nŽalobca namietal aj to, že ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný neskúmali, aký bude mať\ndopad rozhodnutie o zrušení banského oprávnenia. Nemožno ale, podľa správneho súdu, súhlasiť s\nargumentáciou žalobcu, že dobromyseľnosť nadobudnutia práv žalobcom, má byť preukázaná tým, že\nsprávny orgán ho sám mal vyzvať na odstránenie nedostatkov podania, alebo ho poučiť o hmotnom\npráve, aby pre jeho neznalosť neutrpel ujmu na svojich právach.\n6. Ustanovenie § 65 ods. 2, druhá veta správneho poriadku obsahuje ochranu účastníka správneho\nkonania, ktorý bol dobromyseľný pred zrušením nezákonného rozhodnutia. Názor, že žalobca nebol\ndobromyseľný, čo má vyplývať z nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 15 zákona č. 400/2015\nZ. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z. z.“), sa tomuto ustanoveniu prieči, lebo\ndobromyseľnosť vylučuje. Žalovaný preto, podľa názoru správneho súdu, vec nesprávne právne posúdil,\nkeď dobromyseľnosť žalobcu vylúčil len na základe takéhoto právneho posúdenia. V preskúmavanom\nprípade tak, ako žalobca upresnil na pojednávaní pred súdom, boli okolnosti, ktoré bolo potrebné\nzobrať do úvahy pri posudzovaní, či žalobca nadobudol práva priznané nezákonným rozhodnutím\ndobromyseľne. V prvom rade to bola skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o vydanie banského\noprávnenia dňa 14.02.2017, pričom podmienka zápisu žiadateľa do RVPS pre vydanie banského\noprávnenia bola doplnená do zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej\nbanskej správe novelizáciou tohto zákona účinnou od 01.02.2017. To znamená, že išlo o novú pár\ndní účinnú právnu úpravu. Ďalšou skutočnosťou, ktorú mal žalovaný zobrať do úvahy pri posudzovaní\ndobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí práv z nezákonného rozhodnutia, podľa názoru správneho\nsúdu, bolo, že Obvodný banský úrad Bratislava, ako sám uviedol vo svojej predkladacej správe, si sám\nnesprávne vyložil zmenu zákona, a preto ani neposkytol žalobcovi poučenia, aby v konaní pred ním\n\nneutrpel ujmu pre neznalosť právnych predpisov. Ďalšou skutočnosťou, ktorú mal žalovaný z hľadiska\nposudzovania dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí práv z nezákonného rozhodnutia vyhodnotiť,\nbolo aj to, že pre žalobcu nebola podmienka zápisu do RVPS podmienkou nesplniteľnou, čo vyplynulo\nz toho, že žalobca bol 07.06.2017 do RVPS zapísaný. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 65\nsprávneho poriadku je presadiť zákonnosť v rozhodovaní správnych orgánov. Presadzovanie zákonnosti\nmá ale svoje medze, jednak v § 68, podľa ktorého správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania\nrozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a\njednak v § 65 ods. 2, druhá veta správny orgán musí pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbať na to, aby\npráva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Určite nie je v súlade so zmyslom ochrany\nzákonnosti zrušenie rozhodnutia v prípadoch, kedy sa len zopakuje proces bez toho, aby bolo možné\nočakávať iné, ako rovnaké rozhodnutie, resp. rozhodnutie zhodné s predtým zrušeným rozhodnutím.\nV preskúmavanom prípade dôsledkom zrušenia banského oprávnenia nastal taký právny stav, že\nsprávne konanie o žiadosti žalobcu o vydanie banského oprávnenia sa vrátilo do štádia pred vydaním\nzrušeného rozhodnutia. To znamená, že Banský úrad v Bratislave mal povinnosť o žiadosti žalobcu\nznovu rozhodnúť. V danom čase už bol žalobca zapísaný do RVPS, stalo sa tak 07.06.2017. Žiadosť,\nktorú žalobca podal bola v čase jej podania perfektná (žalovaný žiadny iný nedostatok ako chýbajúci\nzápis do RVPS nezistil), čiže nebolo možné očakávať iné rozhodnutie ako vydanie požadovaného\nbanského oprávnenia.\n7. Podľa názoru správneho súdu námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že hlavný banský úrad v\nprvostupňovom konaní žalobcovi nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, bola dôvodná.\nSprávny poriadok nemá upravený osobitný postup pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia podľa § 65.\nSprávny orgán sa vždy musí riadiť základnými pravidlami správneho konania uvedenými v § 3 správneho\nporiadku, medzi ktoré patrí pravidlo uvedené v § 3 ods. 2, prvá veta, podľa ktorého správne orgány sú\npovinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými\nosobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Hlavný banský úrad sa\ntýmto pravidlom neriadil, preto zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť jeho\nrozhodnutia.\n8. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd, po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie z dôvodov\nuvedených v bode 14 až 16 rozsudku správneho súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a tiež, že v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení správneho\nporiadku, a preto napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1\npísm. c) a g) SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n9. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal riadne a včas kasačnú\nsťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podaním z 13.06.2018, v ktorej navrhol, aby kasačný súd\nnapadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n10. V kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd\nmal za to, že námietka žalobcu, že mu neboli poskytnuté poučenia v zmysle § 3 ods. 2 správneho\nporiadku v konaní pred Obvodným banským úradom v Bratislave bola oprávnená. Súd uviedol, že ako\nvyplýva zo sprievodného listu Obvodného banského úradu v Bratislave, k podanému podnetu, stalo\nsa tak z dôvodu, že si nesprávne vyložil novelu zákona účinnú od 01.02.2017. Taktiež súd považoval\nza dôvodnú žalobnú námietku, že žalovaný mal túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadniť a\nkeďže žalobca už bol zapísaný do tohto registra v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, nemalo byť\nbanské oprávnenie zrušené s poukazom na požiadavku na zachovanie dobromyseľne nadobudnutých\npráv, obsiahnutú v § 65 ods. 2 správneho poriadku.\n11. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neposkytnutia poučenia v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku\nv konaní pred Obvodným banským úradom v Bratislave, ako aj k námietke, že táto skutočnosť mala byť\npri rozhodovaní zohľadnená, žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, podstata poučenia však spočíva\n\nv tom, že správny orgán tejto osobe vysvetlí, aké má v konaní procesné práva a aké dôsledky môže\nmať preňho uskutočnenie právneho úkonu, resp. nesplnenie procesnej povinnosti. Za osobitný druh\npoučenia sa považuje aj poučenie o odvolaní alebo o rozklade a o jeho preskúmateľnosti súdom. Zo\nzákona však nevyplýva povinnosť správnych orgánov poučovať osoby takým spôsobom, ktoré by malo\ncharakter poradenstva. Súdna judikatúra taktiež uvádza, že táto povinnosť je splnená najmä tým, ak\nsprávny orgán v konaní účastníka poučí o jeho procesných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii; táto\npovinnosť však nezahŕňa postup, v ktorom by mal byť účastník oboznamovaný i o tom, aké dôvody a\naké skutočnosti má uvádzať, aby sa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo. Takýto postup by bol\ntotiž v rozpore s § 3 ods. 1 správneho poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedenému, mal žalovaný za to,\nže Obvodný banský úrad v Bratislave nebol povinný poučiť žalobcu o hmotnom práve, resp. vyzvať ho\nna splnenie podmienok na vydanie banského oprávnenia, prípadne mu v zmysle § 19 ods. 3 správneho\nporiadku nedostatky podania pomôcť doplniť, odstrániť.\n12. Vo vzťahu k námietke súdu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dobromyseľnosť\nvylúčil len na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z., žalovaný\nuviedol, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko otázku dobromyseľnosti a nedobromyseľnosti žalobcu\npri nadobudnutí banského oprávnenia je potrebné posúdiť s prihliadnutím na skutkové okolnosti\npredmetnej veci, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, či žalobca pri zachovaní náležitej pozornosti, ktorú\nmožno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od organizácie žiadajúcej o vydanie banského\noprávnenia požadovať, mala alebo mohla mať vedomosť o tom, že banské oprávnenie jej bolo vydané\nv rozpore so zákonom.\n13. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/18/2015, v\nktorom súd pri nadobudnutí práv žalobkyne poukazuje na zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje ignorantia juris non excusat“ a konštatuje, že žalobkyňa by mala mať znalosť o hmotnom práve. Najvyšší\nsúd ďalej v predmetnom rozhodnutí uvádza, že ak žalobkyňa túto vedomosť nemala, v danom prípade\nnastúpili správne orgány ako orgány, ktoré majú možnosť rozhodnúť v mimo odvolacom konaní, ak je\nstav, resp. rozhodnutie v rozpore s právom, a podľa § 65 správneho poriadku napraviť nezákonný stav\nvydaním nového rozhodnutia súladného s právom hmotným.\n14. Podľa názoru žalovaného nedobromyseľnosť žalobcu preto je možné vzhľadom na vyššie uvedené\npovažovať za preukázanú nielen z hľadiska objektívneho, ale aj z hľadiska subjektívneho, keďže žalobca\nna pojednávaní dňa 26.04.2018 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici uviedol, že sám, bez toho,\naby mal vedomosť o začatí konania Hlavného banského úradu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania, dal sa dodatočne zapísať do RVPS. Z uvedeného, podľa názoru žalovaného,\nvyplýva, že pri nadobudnutí práv - banského oprávnenia nemohol byť dobromyseľný.\n15. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že žalovaný pri\nposudzovaní, či žalobca nadobudol práva priznané nezákonným rozhodnutím dobromyseľne nevzal do\núvahy tú skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o vydanie banského oprávnenia dňa 14.02.2017, pričom\npodmienka zápisu žiadateľa do RVSP pre vydanie banského oprávnenia bola doplnená do zákona č.\n51/1988 Zb. novelizáciou tohto zákona účinnou od 01.02.2017. To znamená, že išlo o novú úpravu.\n16. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný poukázal na § 15 zákona č. 400/2015 Z. z., kde platí domnienka o\nznalosti práva, cit.: „O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia\nsa stalo známym každému, koho sa to týka.“ Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v ust. §\n4a ods. 3 veta prvá zákona č. 51/1988 Zb. sa v zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. stala žalobcovi\nznámou dňa 29.11.2016. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov\nverejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z. z.“), ktorým\nsa doplnil zákon č. 51/1988 Zb. o podmienku zápisu žiadateľa o vydanie banského oprávnenia do RPVS\nvstúpil do účinnosti až dňa 01.02.2017, a teda bola vytvorená legisvakancia v trvaní 2 mesiacov, žalovaný\nmal za to, že bol vytvorený dostatočný priestor na prípravu a následnú aplikáciu zákona tak, aby sa\nkaždý, komu zo zákona vyplývajú určité práva alebo povinnosti, mohol oboznámiť s jeho obsahom.\nÚčinnosť právnej normy je vlastnosť právnej normy, ktorá spočíva v tom, že sa ňou musia riadiť právne\nvzťahy, ktoré táto norma vo svojom texte upravuje a z ničoho nevyplýva, že po účinnosti zákona je\nurčená dodatočná lehota, kedy sa zákon neaplikuje. S prihliadnutím na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle\nktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon, žalovaný mal za to, že závery súdu sú arbitrárne a v rozpore s pravidlami temporality\nzákonov stanovenými priamo v ust. § 15 a § 19 zákona č. 400/2015 Z. z.\n\n17. Ďalej sa žalovaný nestotožnil ani s vyjadrením krajského súdu, že žalovaný mal z hľadiska\nposudzovania dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí práv z nezákonného rozhodnutia vyhodnotiť\naj tú skutočnosť, že pre žalobcu nebola podmienka zápisu do RVPS podmienkou nesplniteľnou, čo\nvyplynulo z toho, že žalobca bol 07.06.2017 do RVPS zapísaný.\n18. K uvedenému tvrdeniu súdu žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 65 ods. 3, prvá veta správneho\nporiadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových\nokolností v čase vydania rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že Hlavný banský úrad nemohol v rámci\npreskúmania rozhodnutia prihliadnuť na zmenené skutkové okolnosti (dodatočné splnenie podmienky\nžalobcom), pričom pri posudzovaní dobromyseľnosti nadobudnutých práv je irelevantné, či ide o\npodmienku splniteľnú alebo nesplniteľnú. Ak by správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania pri rozhodovaní mal zohľadňovať tú skutočnosť, že ide o podmienku splniteľnú,\nje vysoký predpoklad vzniku precedensu v obdobných prípadoch, kedy by sa účastníci konania pri\nnesplnení podmienok spoliehali na možnosť ich dodatočného splnenia.\n19. K námietke nezákonnosti, spočívajúcej v tom, že Hlavný banský úrad v prvostupňovom konaní\nnedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo\npotrebné k zisteniu, či je rozhodnutie v rozpore s hmotným právom vyžiadať si stanovisko žalobcu,\nresp. nevyžiadanie si stanoviska žalobcu v konaní o preskúmanie predmetného rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia Hlavného banského úradu.\n20. Žalovaný mal za to, že jeho rozhodnutie napadnuté žalobcom vychádzalo zo správneho právneho\nposúdenia veci a bolo vydané s súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku.\n21. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody mal žalovaný za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici\npri rozhodovaní v predmetnej veci porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci /ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP/ a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu /ust. § 440 ods. 1 písm. h) SSP/.\n22. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo\ndňa 16.07.2018, v ktorom žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s právnym\nposúdením veci krajským súdom.\n23. K sťažnostnej námietke žalovaného, týkajúcej sa vyhodnotenia záveru súdu o neposkytnutí\npoučenia správnym orgánom, konštatoval, že Obvodný banský úrad v Bratislave podľa svojho vlastného\nvyjadrenia pochybil, keď si nesprávne vyložil novelu zákona č. 51/1988 Zb., účinnú od 01.02.2017.\nKonštatoval, že potom správny súd postupoval správne, keď nesplnenie poučovacej povinnosti, ktorú\nžalovaný vôbec pri rozhodovaní o zrušení banského oprávnenia žalobcu nezohľadnil, považoval za\ndôvodné pochybenie na strane žalovaného.\n24. K sťažnostnému bodu, týkajúceho sa dobromyseľnosti, žalobca uviedol, že správny súd v rámci\nkonania syntézou viacerých faktov vyhodnotil, že žalobca bol v čase vydania rozhodnutia Obvodného\nbanského úradu Bratislava č. 234-533/2017 zo dňa 15.02.2017 (ďalej aj ako „banské oprávnenie“)\ndobromyseľný a rovnako práva z banského oprávnenia nadobudol dobromyseľne. Zdôraznil, že záujem\nna tom, aby výsledkom rozhodovacej činnosti správnych orgánov boli rozhodnutia spĺňajúce požiadavky\npodľa § 46 správneho poriadku, nemôže byť silnejší ako iný rovnako dôležitý záujem na stabilite\nprávnych vzťahov a ochrane práv osôb nadobudnutých dobromyseľne.\n25. K možnosti žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalobca poukázal na § 3 ods. 2 prvá veta\nsprávneho poriadku a uviedol, že správny orgán je povinný vždy, teda bez výnimky umožniť osobám,\nktorých sa konanie týka, aby mohli svoje práva účinne obhajovať, vyjadrovať sa k podkladu rozhodnutia\na uplatňovať svoje návrhy. Keďže žalovaný takúto možnosť žalobcovi, pred vydaním správnym súdom\npreskúmavaného rozhodnutia o zrušení banského oprávnenia, nedal, bola postupom správneho orgánu\nžalobcovi odňatá možnosť konať v správnom konaní a účinne obhajovať svoje práva.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP)\npo zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1\nSSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n27. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia\npojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137\nods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.\n28. Z administratívneho spisu kasačný súd v súlade s konštatovaním správneho súdu mal preukázané,\nže Obvodný banský úrad v Bratislave rozhodnutím č. 234-533/2017 zo dňa 15.02.2017, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 17.02.2017, postupom podľa § 41 ods. 2 písm. i) zákona č. 51/1988 Zb. a § 1 písm.\na) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 333/1996 Z. z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti\nobvodných banských úradov, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 08.02.2017, ktorá bola na Obvodný\nbanský úrad v Bratislave doručená 14.02.2017, rozhodol podľa § 4a ods. 1 a 8 zákona č. 51/1988 Zb. o\nvydaní banského oprávnenia pre žalobcu s tým, že činnosť, ktorou sa vydáva banské oprávnenie:\n- otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk /§ 2 písm. b) zákona/ povrchovým spôsobom v lomoch\ns ročnou ťažbou vyššou ako 500 000 t,\n- zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia lomov /§ 2 písm. c) zákona/,\n- úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním /§ 2 písm. d) zákona/,\n- zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách b) až\nd) /§ 2 písm. e) zákona/,\n- dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných\nv súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia lomov s výnimkou vyhľadávania a ložiskového\ngeologického prieskumu nevyhradených nerastov /§ 3 písm. a) zákona/ povrchovým spôsobom v lomoch\ns ročnou ťažkou vyššou ako 500 000 t.\n29. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že na základe podnetu advokáta Miroslava Červenku,\nzastupujúceho Pozemkové spoločenstvo Detva-Husová zo dňa 15.05.2017, ktorý bol na Obvodný\nbanský úrad v Bratislave doručený 18.05.2017, tak ako vyplýva z prezenčnej pečiatky, konal a rozhodol\nHlavný banský úrad v Banskej Štiavnici rozhodnutím č. 598-999/2017 zo dňa 07.06.2017, ktorým podľa\n§ 65 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 234-533/2017\nzo dňa 15.02.2017 zrušil. Dôvodom pre vydanie tohto rozhodnutia v procese rozhodovania mimo\nodvolacieho konania bola skutočnosť, že žalobca žiadosť podal bez toho, aby obsahovala doklad o\nzápise žalobcu v Registri partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. a nevysporiadal\nsa tento správny orgán s týmto nedostatkom, napriek tomu vydal banské oprávnenie v rozpore s § 4a\nods. 3 zákona č. 51/1988 Zb.\n30. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním v správnom konaní, o ktorom rozhodoval žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím pod č. 22129/2017-4110-33536 zo dňa 01.08.2017, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 598-999/2017 zo dňa 07.06.2017,\nkeď sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom.\n31. Z administratívneho spisu kasačný súd nemal preukázané, že by žalobca po doručení podnetu\ntretej osoby pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia sa mohol k obsahu podnetu vo veci\nkonania postupom podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť, že by bol oboznámený s podkladmi\npred vydaním prvostupňového rozhodnutia, obdobne aj po doručení odvolania, že by bol žalobca\noboznámený s podkladmi pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n32. Kasačný súd nemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, vyjadreným v kasačnej sťažnosti (totožným\nako v obsahu správnym súdom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného), že žalobca ako žiadateľ o\nvydanie banského oprávnenia mal a mohol mať vedomosť o tom, že banské oprávnenie mu bolo vydané\nv rozpore so zákonom, keď sťažovateľ (žalovaný) tento záver odvodzuje od zápisu (v danej veci nezápisu\nžalobcu v čase rozhodovania o vydaní banského oprávnenia) do registra, ktorý bol zriadený podľa § 3\nzákona č. 315/2016 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.02.2017.\n\n33. Kasačný súd poukazuje na znenie ust. § 3 zákona č. 315/2016 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania\nbanského oprávnenia (ku dňu 15.02.2017), podľa ktorého\n(1) Zriaďuje sa register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje podľa\n§ 4 a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ministerstvo“). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom\nsídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.\n(2) Údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať.\n(3) Registrujúci orgán poskytuje v elektronickej podobe výpis z registra v rozsahu podľa § 4 alebo\npotvrdenie o tom, že údaje v registri nie sú zapísané, a to bezodkladne po tom, ako o ich poskytnutie\nktokoľvek požiada. Údaje zverejnené v registri sa sprístupňujú aj v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá\numožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie.\n34. Kasačný súd konštatuje, že správny orgán, ktorý o žiadosti žalobcu na vydanie banského oprávnenia\nkonal a rozhodoval, je „garantom“ zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia v konaní o žiadosti\nžalobcu na vydanie banského oprávnenia podľa § 4a ods. 1, ods. 8 zákona č. 51/1988 Zb. Správny\norgán bol povinný konať a rozhodovať v súlade so zákonom.\n35. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n36. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n37. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané (ÚS 17/1999, nález z 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98).“ (I. ÚS 54/02, nález z 13.11.2002, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750)\n38. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n39. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n40. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n41. Žalobca v čase podania žiadosti o vydanie banského oprávnenia predložil k žiadosti podklady. Pokiaľ\nsprávny orgán konajúci a rozhodujúci o tejto žiadosti žalobcu požadoval predloženie ďalších podkladov,\nmal žalobcu na ich predloženie vyzvať. Podľa kasačného súdu skutočnosť, či žalobca, v čase konania\n\na rozhodovania správneho orgánu o jeho žiadosti na vydanie banského oprávnenia, bol zapísaný v\nRegistri partnerov verejného sektora alebo nie, mal podľa kasačného súdu zisťovať príslušný správny\norgán z úradnej povinnosti, a to nahliadnutím do tohto registra, ktorého správcom a prevádzkovateľom\nje Ministerstvo spravodlivosti SR a registrujúcim orgánom Okresný súd Žilina, keď tento register je\nprístupný na webovom sídle ministerstva a register je súčasťou Centrálneho informačného systému\nsúdnictva s poukazom na znenie § 3 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. v znení účinnom v čase konania\na rozhodovania správneho orgánu o žiadosti žalobcu (15.02.2017).\n42. Zo znenia § 3 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. jednoznačne vyplýva, že údaje zapísané v registri nie je\npotrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať, ako aj z ust. § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 315/2016\nZ. z. vyplýva, že registrujúci orgán poskytuje v elektronickej podobe výpis z registra v rozsahu podľa\n§ 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20170801?ucinnost=15.02.2017> alebo\npotvrdenie o tom, že údaje v registri nie sú zapísané, a to bezodkladne po tom, ako o ich poskytnutie\nktokoľvek požiada.\n43. Podľa kasačného súdu, v súlade aj s názorom správneho súdu vyjadreným v 13. bode napadnutého\nrozsudku, bol správny orgán, konajúci a rozhodujúci o žiadosti žalobcu na vydanie banského oprávnenia,\nz úradnej povinnosti povinný zisťovať, a to nahliadnutím do registra, žiadosťou o výpis z registra,\nči žiadateľ (žalobca) splnil všetky zákonné povinnosti pre vydanie rozhodnutia o vydaní banského\noprávnenia, vrátane registrácie podľa § 3 zákona č. 315/2016 Z. z.\n44. Kasačný súd je toho názoru, že pochybenie správneho orgánu, ktorý konal a rozhodol o vydaní\nbanského oprávnenia pre žalobcu rozhodnutím z 15.02.2017, nie je možné v posudzovanej veci dávať\nna ťarchu žalobcovi. Takýto postup podľa kasačného súdu by bol nielen v rozpore so zákonom, keď\nsprávny orgán povinnosť konať a rozhodovať v súlade so zákonom, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona,\npresúva na subjekt - žiadateľa, ktorý takúto zákonnú povinnosť nemá.\n45. Kasačný súd poukazuje na chronológiu veci a konštatuje, že v čase vydania prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia Hlavného banského úradu zo dňa 07.06.2017 pod č. 598-999/2017 bolo v\nplatnosti a účinnosti ustanovenie § 3 zákona č. 315/2016 Z. z., účinné od 01.02.2017, kedy žalobca\npovinnosť zápisu v registri mal splnenú, tak aj v čase rozhodovania žalovaného v rozhodnutí č.\n22129/2017-4110-33536 zo dňa 01.08.2017, keď povinnosť registrácie splnil žalobca dňa 07.06.2017.\n46. Kasačný súd postup žalovaného v spojení s postupom prvostupňového správneho orgánu za\nuvedenej skutkovej a právnej situácie vyhodnotil za prísne formalistický, o to viac, keď k „pochybeniu“\nsprávneho orgánu, ktorý rozhodoval o žiadosti žalobcu o vydanie banského oprávnenia, došlo v čase\n(15.02.2017) výlučne konaním správneho orgánu, naviac keď zrušenie rozhodnutia žalovaného v\nspojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, tak ako konštatoval správny súd v 15. bode rozsudku,\nby neprinieslo rozhodnutie vo veci s iným výsledkom, než vydanie banského oprávnenia, teda totožné\nobsahové rozhodnutie ako bolo rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorý žalobcovi vydal\nbanské oprávnenie rozhodnutím zo dňa 15.02.2017.\n47. Preto argumentácia žalovaného, že striktne v preskúmavanom rozhodnutí a postupe aplikoval § 65\nods. 3 správneho poriadku a vychádzal zo skutkových okolností existujúcich v čase vydania banského\npovolenia, teda ku dňu 15.02.2017, a nemohol prihliadnuť na skutkové okolnosti existujúce v čase\nvydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu, sa javí kasačnému súdu pri vyhodnotení všetkých atribútov prejednávanej veci, za prísne\nformalistický. Naviac postup žalovaného, podľa názoru kasačného súdu, nenapĺňajúci ust. § 65 ods. 2\ndruhá veta správneho poriadku, podľa ktorého pri zrušení alebo zmene rozhodnutia správny orgán dbá\nna to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, preto takýto postup nemôže\npodľa kasačného súdu požívať právnu ochranu.\n48. Ďalej kasačný súd konštatuje, že aj pre konanie postupom podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku\nje potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia upravujúce správne konanie § 18 až § 31 správneho\nporiadku (aplikácia týchto ustanovení, s poukazom na znenie úpravy konania - preskúmavania\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie je vylúčená). Z administratívneho spisu kasačný súd, zhodne\ns názorom správneho súdu, zistil, že žalobca pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia\nnebol oboznámený s podnetom na začatie tohto konania, ako aj s podkladmi, z ktorých vychádzal\n\nprvostupňový správny orgán v čase vydania rozhodnutia, obdobne po podaní opravného prostriedku odvolania a pred vydaním, správnym súdom preskúmavaného, rozhodnutia žalovaného, správny orgán\nneumožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia žalovaného.\n49. Kasačný súd konštatuje, že týmto postupom správnych orgánov v inštančnom postupe došlo\nk porušeniu procesných práv žalobcu ako účastníka správneho konania, tak ako konštatoval v\nnapadnutom rozsudku správny súd s poukazom na bod 16. rozsudku.\n50. Kasačný súd po preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, preto postupom podľa § 461 SSP kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd postupom podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi, ktorý mal úspech v kasačnom konaní, proti\nžalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n52. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí samostatným uznesením s poukazom na ust. § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods.\n1 SSP.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/133/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}