{"guid": "eabe6bdd-ab1d-42ea-946f-4a94428acc27:356dce60-62ea-4e9b-ba86-b7275cdb428e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200586.1", "spisova_znacka": "3Sžk/13/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/13/2018 z 23. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. 3Sžk/13/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200586.1", "identifikacne_cislo": "6017200586", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/356dce60-62ea-4e9b-ba86-b7275cdb428e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200586.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200586.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200586.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/13/2018\n6017200586\n23. 01. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200586.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\na zo sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): plk. Mgr. S. E., F., zastúpený: Matejka & Haluška, s.r.o., advokátska kancelária, Lazovná\n90, Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9.\nmája 1812/1, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZBB-VO2-233-031/2015-PK zo dňa 29. júna 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/128/2017-93 zo dňa 6. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/128/2017-93 zo dňa 06.06.2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 190 Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KRPZ-BB-VO2-233-031/2015-PK zo dňa 29.06.2017, ktorým bolo potvrdené služobné\nhodnotenie príslušníka Policajného zboru č. ORPZ-LC-ODI-454-006/2015 schválené riaditeľom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci dňa 24.08.2015 v znení dodatku služobného\nhodnotenia za obdobie od 09.08.2010 do 31.12.2013 schváleného riaditeľom Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Lučenci dňa 01.06.2017, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého služobného\nhodnotenia. Predmetným služobným hodnotením bol žalobca vyhodnotený za nespôsobilého vykonávať\nzastávanú funkciu a spôsobilého vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.\n2. Krajský súd zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam žalobcu, pričom za rozhodujúce\npovažoval to, že v danom prípade pri vyslovenom záväznom právnom názore správneho súdu, žalovaný\npri zachovaní jednoty konania na prvom a druhom stupni, musel vychádzať zo záverov služobného\nhodnotenia, ktoré vypracoval vtedajší nadriadený žalobcu, ktorý ho ustanovoval do funkcie. Krajský súd\nďalej rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovi boli doručené podklady v rámci administratívneho konania a\nmal tak možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj urobil. Po opakovanom zrušení rozhodnutia Krajským súdom v\nBanskej Bystrici už neboli doplňované žiadne nové podklady, a teda žalobcovo právo na oboznámenie sa\nv zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) nebolo porušené. Výrok napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia je nutné považovať za správny, keďže plne korešponduje so závermi\n\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/159/2016 zo dňa 22.02.2017. Na záver rozsudku\nkrajský súd uviedol, že konanie týkajúce sa čl. 118 personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 356\nzo dňa 18.12.2013 nie je predbežnou otázkou pre tunajšie konanie a jeho výsledok nemá vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia o služobnom hodnotení.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nkasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté administratívne rozhodnutie\nžalovaného, ako aj služobné hodnotenie v spojení s jeho dodatkom. V dôvodoch poukázal na\njeho subjektívne právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Už v podanej žalobe uviedol\nargumentáciu, ktorá podľa jeho presvedčenia dostatočne odôvodňuje záver, že (a) žiaden subjekt\n(vrátane nadriadených, ktorí napokon Doplnené služobné hodnotenie spracovali) nebol oprávnený na\nvydanie aktu predstavujúceho Doplnené služobné hodnotenie t.j. dodatku k služobnému hodnoteniu\n(vydanie takéhoto aktu zákon č. 73/1998 Z.z. ani žiaden iný všeobecne záväzný právny predpis\nnepredpokladá) a pokiaľ by tomu tak nebolo (b) v administratívnom konaní nebol vyhotovený akýkoľvek\nakt predstavujúci dodatok k služobnému hodnoteniu a existujúci napadnutý akt nevykonal a následne\nani neschválil subjekt oprávnený v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z., (c) je výrok napádaného rozhodnutia\nnesprávny, ako aj (d) napádané rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Napadnutý rozsudok podľa\nnázoru sťažovateľa neposkytuje odpovede na žiadny z ním uvedených argumentov. Krajský súd len\npoukázal na to, že dodatok k služobnému hodnoteniu tvorí neoddeliteľnú súčasť služobného hodnotenia\na zároveň prvostupňové a druhostupňové konania pred orgánom verejnej správy tvoria jeden celok,\npričom sa nevysporiadal s argumentami žalobcu.\n4. Sťažovateľ uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z. predpokladá len vydanie správneho aktu v podobe\nslužobného hodnotenia samotného, resp. nového služobného hodnotenia. Sťažovateľ je presvedčený,\nže záver správneho súdu o možnosti vydať akt predstavujúci dodatok k služobnému hodnoteniu\nje neodôvodnený a nesprávny. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že\ndoplnené služobné hodnotenie malo byť spracované na základe usmernenia uvedeného v odôvodnení\npredchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/159/2016, keďže týmto\nrozsudkom (hoc svojom výrokom zaväzoval žalovaného) nebol správny súd v súdenej veci viazaný (§\n131 SSP). Navyše aj z predchádzajúceho rozsudku vyplýva (odsek 32), že mal byť spracovaný dodatok,\nktorý mal byť schválený nadriadeným, ktorý žalobcu ustanovuje do funkcie (nie ustanovoval do funkcie\nv čase vyhotovenia pôvodného služobného hodnotenia).\n5. Argumentácia týkajúca sa jednoty prvostupňového a druhostupňového administratívneho konania\n(bod 48 napadnutého rozsudku) je podľa sťažovateľa nepoužiteľná, pretože v predmetnej veci\nnedostatky pôvodného služobného hodnotenia neodstraňoval odvolací orgán, ale vo veci znovu konal\naj orgán nižšieho stupňa, ktorý dňa 01.06.2017 schválil záver doplneného služobného hodnotenia.\nSťažovateľ považuje za nepochybné, že odvolací orgán nie je oprávnený odstrániť všetky a akékoľvek\npochybenia orgánu nižšieho stupňa a záver, že nedodržanie postupu podľa § 28 zákona č. 73/1998 Z.z.\nnie je odstrániteľný postupom odvolacieho orgánu plynie aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sžo/148/2009. S ohľadom na vyššie uvedené sú podľa názoru žalobcu doplnené služobné hodnotenie,\nako aj napadnuté rozhodnutie nulitnými správnymi aktami, pretože (a) orgán, ktorý vydal doplnené\nslužobné hodnotenie (resp. schválil jeho záver keďže akékoľvek doplnenie hodnotenia spracované\nnebolo) nebol na jeho vydanie oprávnený (nemal právomoc na jeho vydanie), a teda následne aj (b)\nžalovaný nemohol rozhodovať o odvolaní podanom voči neexistujúcemu rozhodnutiu. Pokiaľ by aj\nžalobca pripustil záver, že zákon č. 73/1998 Z.z. umožňuje vykonať dodatok k služobnému hodnoteniu\npolicajta potom je nevyhnutným záver, že takýto dodatok musí byť vykonaný v súlade ustanoveniami\nzákona č. 73/1998 Z.z. normujúcimi samotné služobné hodnotenie, a teda nielen subjektmi na\nto oprávnenými, stanoveným postupom, ale aj s obsahom služobného hodnotenia (obsahujúcim\nhodnotiacu časť a záver) a zodpovedajúcim procedurálnym postupom. Len dodržanie takéhoto postupu\ntotiž umožňuje príslušníkovi policajného zboru plnohodnotné uplatnenie jeho práv, zásah do ktorých je\nopodstatňovaný práve služobným hodnotením.\n6. Ako vyplýva z obsahu doplneného služobného hodnotenia toto (napriek predchádzajúcemu\nzrušujúcemu rozsudku)\n\n(a) neobsahuje akýkoľvek akt, ktorý by bolo možné označiť za dodatok k pôvodnému služobnému\nhodnoteniu teda akýkoľvek akt, ktorý by (i) bol prijatý postupom stanoveným pre služobné hodnotenie\na ako dodatok k pôvodnému služobnému hodnoteniu označený a (ii) mal náležitosti služobného\nhodnotenia (vrátane hodnotiacej časti), práve naopak záver obsiahnutý v Doplnenom služobnom\nhodnotení je uvedený bez akéhokoľvek náznaku o pokus analytického spracovania informácií\nvyplývajúcich z doplňujúcich podkladov. V naznačenom kontexte zostalo aj odôvodnením napadnutého\nrozsudku nevysvetlené ako môže záver Doplneného služobného hodnotenia (predstavujúci vo svojej\npodstate „výrok“ služobného hodnotenia) uvádzať, že ide o „záver služobného hodnotenia po vyhotovení\ndodatku k služobnému hodnoteniu č. ORPZ-LC-ODI-454-006/2015 (hodnotené obdobie od 09.08.2010\ndo 31.12.2013)“, keďže takýto dodatok žalobcovi predložený nebol.\n(b) nevykonal a následne ani neschválil subjekt oprávnený v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca totiž\nna základe Personálneho rozkazu č. 828 a Personálneho rozkazu č. 503 odo dňa 01.12.2015 vykonáva\nfunkciu starší referent skupiny služobnej prípravy a krízového manažmentu Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Rimavskej Sobote, a teda subjektom oprávneným na vykonanie dodatku služobného\nhodnotenia, ako aj jeho schválenie bol výlučne riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nRimavskej Sobote.\n7. Záver o správnosti napádaného rozhodnutia nepodporuje ani argumentácia uvedená v bode 43\nrozsudku krajského súdu, a to z dôvodu, že súd dospel k záveru, že vykonanie dodatku k služobnému\nhodnoteniu je právne možné a tvorí s pôvodným služobným hodnotením jeden celok, ako aj nadväzujúci\nzáver o nutnosti, aby ho vyhotovil pôvodný subjekt, ktorý v čase hodnotenia žalobcu (v čase vyhotovenia\npôvodného služobného hodnotenia) bol jeho nadriadeným, ktorý je v rozpore s ust. § 28 ods. 1 a 2\nzákona č. 73/1998 Z.z. Tento svoj záver však neodôvodnil. Naopak z rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Sžo/172/2009 zo dňa 01.07.2010 vyplýva, že po zrušení rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené\nslužobné hodnotenie a zamietnuté odvolanie voči nemu mal príslušný orgán vydať nové služobné\nhodnotenie. Doplnené služobné hodnotenie nemôže obstáť aj z dôvodu, že žalobcovi nebol predložený\nnávrh dodatku k služobnému hodnoteniu, tak ako to plynie z § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v\ndôsledku čoho žalobca nemohol v rámci administratívneho konania uplatniť jeho práva vyplývajúce z\ndruhej vety § 28 ods. 3 uvedeného zákona (podať voči nemu písomné pripomienky alebo námietky).\nNa uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobcovi boli po predchádzajúcich\nzrušujúcich rozsudkoch krajského súdu predložené doplňujúce podklady. Žalobca mal totiž v zmysle\nzákona č. 73/1998 Z.z. právo na oboznámenie sa s návrhom služobného hodnotenia, hodnotenia s\nobsahom normovaným § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. obsahujúcim hodnotiacu časť a závery a nielen k\npodkladom na jeho spracovanie.\n8. Sťažovateľ považuje za nesprávny aj záver krajského súdu uvedený v bode 50 odôvodnenia,\nže na súdenú vec nemá vplyv skutočnosť, že rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2S/103/2014 a následne aj 5S/160/2016, boli zrušené rozhodnutia Ministerstva vnútra SR o zamietnutí\nrozkladu žalobcu proti čl. 118 personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 356 zo dňa 18.12.2013,\nktorým rozkazom mal byť žalobca prevedený na ORPZ v Lučenci a odvolaný z doterajšej funkcie\nzástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Lučenci. Keďže predmetné služobné\nhodnotenie aj napádané administratívne rozhodnutie svoje závery vyvodzujú predovšetkým z obdobia, v\nktorom žalobca vykonával funkciu vedúceho Okresného dopravného inšpektorátu v Poltári, Okresného\nriaditeľstva policajného zboru v Lučenci, do ktorej bol ustanovený nezákonným spôsobom, práve\nna podklade vyššie označených administratívnych aktov, ktoré v dôsledku ich zrušenia doposiaľ\nnenadobudli právoplatnosť (ako aj personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného\nzboru v Lučenci č. 185 zo dňa 23.12.2013 o ustanovení žalobcu do funkcie vedúceho Okresného\ndopravného inšpektorátu v Poltári, potvrdeného rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného\nzboru v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-V02-08-007/2014-PK zo dňa 23.04.2014, ktoré rozhodnutie bolo\nzrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/113/2014 zo dňa 15.06.2016) je\nsťažovateľ presvedčený, že táto skutočnosť, hoc nie je predbežnou otázkou, má a musí mať vplyv\nna posúdenie zákonnosti predmetného služobného hodnotenia. Pokiaľ totiž žalobca nebol právoplatne\na zákonným spôsobom zaradený do funkcie vedúceho Okresného dopravného inšpektorátu v Poltári\nnemôže služobné hodnotenie (a to ani v prípade pokiaľ by bolo spracované lege artis a bolo objektívne,\nvyvážené, podložené a nebolo jednostranne zamerané na zvýraznenie negatív v práci či činnosti) svoj\nzáver opierať výlučne o obdobie spojené s výkonom tejto funkcie.\nIII.\n\n9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť. Zaujal\nstanovisko, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby bola na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný má za to, že\nkrajský súd v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce.\nIV.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n12. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu, zo zápisnice z rokovania senátu Poradnej\nkomisie riaditeľa KRPZ V Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2018 kasačný senát zistil, že so žalobcom bolo\nprejednané jeho odvolanie proti služobnému hodnoteniu, ktoré bolo schválené riaditeľom Okresného\nriaditeľstva PZ SR v Lučenci dňa 24.08.2015. Hodnotenie\nsa týkalo zastávanej funkcie:\nVedúci Okresného dopravného inšpektorátu v Poltári, OR PZ SR v Lučenci od 01.01.2014. Z hodnotenia\nvyplýva zjavná nespokojnosť nadriadených s výkonom funkcie s tým, že „každý individuálny správny akt\nvo svojej pôsobnosti, najmä jeho právnu kvalifikáciu vie rozhodnúť len za pomoci starších referentov\noddelenia BCPaDE ODI Lučenec OR PZ v Lučenci a za výdatnej pomoci vedúceho oddelenia BCPaDE\nODI Lučenec OR PZ v Lučenci“. „Kontrolou zo strany ODI v Lučenci zo dňa 03.09.2014 bolo zistené,\nže v registratúrnom denníku evidovanom pod číslom 1/2014 nie sú evidované písomnosti v mesiaci\naugust až ku dňu kontroly, od poradového čísla 303/2014 až po poradové číslo 316/2014“. Ďalej bolo\nzistené, že v knihe zadržaných vodičských preukazov neboli bezodkladne po prijatí na ODI Poltár\nzapísané do knihy zadržaných vodičských preukazov. Hodnotenie obsahuje i ďalšie konkrétne výhrady\nvoči riadnemu plneniu povinností, dostatočne skutkovo vymedzené. Záver služobného hodnotenia je\n„nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú menej zodpovednú funkciu“.\n13. Kasačný senát zistil, že žalobca bol od 9.8.2010 do 31.12.2010 zaradený v stálej štátnej službe\nvo funkcii starší referent špecialista oddelenia operatívnej činnosti Stred odboru operatívnej činnosti\na vyšetrovania Stred národnej jednoty bola proti nelegálnej migrácii, miesto výkonu štátnej služby\nLučenec. Od 1.1.2011 do 31.12.2013 bol žalobca zaradený vo funkcii zástupca riaditeľa Okresného\nriaditeľstva OR PZ SR v Lučenci. Za výkon týchto funkcií má veľmi dobré hodnotenia i po stránke\nmorálnej i osobnostnej.\n14. Kasačný senát konštatuje, že na služobné hodnotenia sa vzťahuje správna úvaha hodnotiacich\norgánov. Funkcia vedúceho dopravného inšpektorátu je výrazne spojená s aplikáciou práva. Ide\no kvalitatívne odlišnú funkciu ako ich žalobca vykonával pred ustanovením do funkcie vedúceho\ndopravného inšpektorátu. Kasačný senát z obsahu spisu nezistil vybočenie záverov hodnotiacich\norgánov z medzi ich správnej úvahy povolenej zákonom (§ 27 ods. 2 SSP).\n15. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania\nz dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona\nnevznikol.\n16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/128/2017", "guid": "d2e934e2-982a-44c2-9fe5-da711fa74a3e:70ae1a39-10e8-4661-8f58-a6d50517d53d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}