{"guid": "8c409ff6-9568-4ebc-adbc-1790b97bc310:0011434d-7423-4a68-84e6-58ecd9fcd2c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200461.2", "spisova_znacka": "7Sk/32/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/32/2018 z 26. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 7Sk/32/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200461.2", "identifikacne_cislo": "6017200461", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-236"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-236"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0011434d-7423-4a68-84e6-58ecd9fcd2c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200461.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200461.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200461.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/32/2018\n6017200461\n26. 06. 2019\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200461.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nz členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nO., nar. XX. Z. XXXX., bytom Z., právne zastúpenou Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom\nNám. A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.\naugusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č.\nXXX XXX XXXX X z 25. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2018, č.k. 26Sa/12/2017-68, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2018, č.k. 26Sa/12/2017-68, zamieta.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom\nč.k. 26Sa/12/2017-68 zo dňa 18. apríla 2018 postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 25. mája 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) a\nprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. marca 2017\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie žalovanej“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Predmetným\nrozhodnutím žalovanej, bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie,\nktorým bola žalobkyni podľa § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov (ďalej „zák. č. 461/2003 Z.z.“) uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený\ninvalidný dôchodok vo výške 8.083,27 Eur do 30 dní od doručenia rozhodnutia.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaná odôvodnila svoje prvostupňové rozhodnutie\ntým, že žalobkyňa pri spisovaní žiadosti o invalidný dôchodok dňa 10. februára 2010 zamlčala\nskutočnosť, že bola k 31. decembru 1992 zamestnaná u zamestnávateľa Ornela, a.s. - České perličky,\nZásada so sídlom v Českej republike, keďže uviedla, že naposledy pred rozdelením Českej a Slovenskej\nFederatívnej republiky bola zamestnaná u zamestnávateľa PR - Reštaurácie Levice a pravdivosť týchto\núdajov potvrdila vlastnoručným podpisom, v dôsledku čoho boli všetky doby jej dôchodkového poistenia,\nzískané do 31. decembra 1992 zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov\nSlovenskej republiky. Uvedeným vedomým konaním a prijímaním invalidného dôchodku, vyplácaného\n\nneprávom, spôsobila, že jej bol invalidný dôchodok v období od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016\nvyplácaný neprávom aj za doby dôchodkového poistenia, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej\nrepubliky, čím došlo k vzniku preplatku na invalidnom dôchodku za uvedené obdobie vo výške 8.083,27\nEur. Žalovaná konkretizovala výpočet preplatku na invalidnom dôchodku, citovala čl. 20 ods. 1 Zmluvy\nmedzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody\no vykonávaní tejto zmluvy, z ktorých v spojení so zistením, že u zamestnávateľa České perličky, so\nsídlom na území Českej republiky, pracovala od 1. decembra 1985 do 31. augusta 1993 vyvodila, že\nvšetky doby poistenia získané do 31. decembra 1992 bola príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho\nzabezpečenia, pretože predo dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pracovala u\nzamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Českej republike. Uvedenú skutočnosť zistila v súvislosti s podanou\nžiadosťou žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 7. decembra 2016, kedy bolo zistené a preukázané\njej zamestnanie k 31. decembru 1992 u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.\n3. O odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej rozhodol ako druhostupňový\norgán žalovanej jej Generálny riaditeľ tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\ns poukazom na rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 2010, ktorým bol\nžalobkyni podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2010 priznaný invalidný dôchodok\nvo výške 131,40 Eur mesačne s tým, že jej boli zhodnotené všetky doby dôchodkového poistenia\npodľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dňa 7. decembra 2016 žalobkyňa požiadala o starobný\ndôchodok a v podanej žiadosti uviedla, že od 1. januára 1993 do 31. augusta 1993 bola zamestnaná\nu zamestnávateľa České perličky so sídlom v Českej republike. Následne bolo zistené, že žalobkyňa\nu uvedeného zamestnávateľa pracovala už od 1. decembra 1985 do 31. augusta 1993, a keďže tento\nzamestnávateľ má sídlo v Českej republike, tak v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou\nrepublikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní tejto\nzmluvy bola dobu poistenia získanú do 31. decembra 1992 príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho\nzabezpečenia. V zmysle uvedeného bolo vyvodené, že žalobkyňa pri spisovaní žiadosti o invalidný\ndôchodok zamlčala skutočnosť, že k 31. decembru 1992 bola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý\nmal sídlo v Českej republike, čím vedomým konaním a následným prijímaním invalidného dôchodku,\nvyplácaného neprávom, spôsobila, že jej bol invalidný dôchodok za obdobie od 1. januára 2010 do 11.\noktóbra 2016 vyplatený vo vyššej sume, ako jej patril, t.j. aj za doby dôchodkového poistenia, ktoré\nzískala podľa právnych predpisov Českej republiky.\n4. Žalobkyňa v konaní namietala pravdivosť tvrdenia žalovanej, že konala vedome, keď pri\npodávaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku neuviedla, že k 31. decembru 1992 pracovala u\nzamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, ale za svojho posledného zamestnávateľa k\nuvedenému dňu označila PR - Reštaurácie Levice poukazujúc na to, že bola v domnení, že uvádza\nsprávne údaje, pretože pracovala len na území Slovenskej republiky, z čoho jej vyplynulo, že bola\nzamestnaná u slovenského zamestnávateľa nekonajúc s vedomím poškodiť žalovanú, ale išlo o omyl, a\nteda neboli splnené skutkové predpoklady pre aplikáciu § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 461/2003 Z.z.\nŽalobkyňa po 18 rokoch od skončenia jej pracovného pomeru už nemala k dispozícii žiadne pracovné\nzmluvy so svojimi bývalými zamestnávateľmi a na území Českej republiky nikdy nepracovala. Žalobkyňa\ntiež poukázala na to, že pokiaľ by si žalovaná plnila riadne svoje úlohy pred vydaním rozhodnutia\no priznaní invalidného dôchodku a vychádzala by z relevantných dokladov, t.j. z evidenčného listu\ndôchodkového zabezpečenia - potvrdenia zamestnávateľa, z ktorého by vyplynulo odkedy a dokedy\ntrvalo u ňho jej zamestnanie, bol by sa dal jej omyl eliminovať. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že jej\nkomunikácia s pracovníčkou žalovanej bola sťažená, pretože slovenský jazyk ovláda len čiastočne,\npreto skutočnosti, na ktoré bola dotazovaná, boli pracovníčkou žalovanej spísané do žiadosti o priznanie\ninvalidného dôchodku a ona ich podpísala. Vedome nesprávne informácie a už vôbec nie klamlivé\ninformácie neuvádzala.\n5. Správny súd poukázal na to, že z § 263 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že na účely\nrozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku sociálneho poistenia je žalovaná povinná\nskúmať, či boli splnené tam uvedené podmienky, teda či žalobkyňa vedela alebo musela z okolností\npredpokladať, že sa jej dávka alebo jej časť vyplatila neprávom. Zdôraznil, že pre aplikáciu § 236 ods. 1\npísm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. správny orgán musí preukázať, že žalobkyňa vedome inak ako spôsobom\nupraveným v § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 461/2003 Z.z. spôsobila, že sa jej dávka vyplatila vo\nvyššej sume ako jej patrila, teda, že vedome konala tak, aby jej bola priznaná a vyplácaná dôchodková\ndávka vo vyššej sume, než jej patrila. Žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí povinnosť žalobkyne\n\nvrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016\nvyvodila len zo skutočnosti, že žalobkyňa v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku neuviedla, že\nsídlo jej zamestnávateľa k 31. decembru 1992, resp. naposledy pred týmto dňom bolo na území Českej\nrepubliky a pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku túto skutočnosť uviedla, teda vedome\nspôsobila, že sa jej dávka vyplatila vo vyššej sume ako jej patrila a zároveň prijímala dávku, hoci vedela\nalebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vyplatila vo vyššej sume ako jej patrila. Vo veci nebolo\nvykonané žiadne dokazovanie na preukázanie vedomosti žalobkyne o vyplácaní dôchodkovej dávky vo\nväčšom rozsahu, než jej patrila, ani o tom, že konala vedome, aby taký výsledok dosiahla.\n6. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedené skutkové zistenia žalovanej\nneboli dostatočné na preukázanie vôľovej a vedomostnej zložky konania žalobkyne a následkov,\npredpokladaných v § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 461/2003 Z.z. pre možnosť uloženia povinnosti\nvrátiť preplatok na dôchodkovej dávke. V administratívnom konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa\nvedela, že neuvedením správneho zamestnávateľa k 31. decembru 1992 spôsobí, že sa jej invalidný\ndôchodok prizná a bude vyplácať vo vyššej sume, než jej patrí a nebola preukázaná ani jej vedomosť,\nže sa jej dávka vypláca vo vyššej sume. Za účelom uvedeného nebol vykonaný ani žiadny relevantný\ndôkaz. Samotná nesporná skutočnosť, že v žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyňa označila svojho\nposledného zamestnávateľa k 31. decembru 1992 nesprávne, nie je preukázaním jej úmyslu konať\ntak s cieľom získať vyššiu dôchodkovú dávku. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani zistenia\nkonkrétnych okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že musela predpokladať, že neprávom prijíma\nvyššiu dôchodkovú dávku. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je aj zistenie skutkového stavu\nv rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci. Tento rozsah v zásade vyplýva z príslušných\nprocesných právnych predpisov, upravujúcich postup orgánov verejnej správy. Nedodržanie takého\npostupu a teda nezistenie skutkového stavu v potrebnom rozsahu je dôvodom zrušenia rozhodnutia.\nŽalovaná bola povinná zistiť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel\nmal obstarať potrebné dôkazy (§ 195 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z.) a tieto náležite vyhodnotiť (§ 209\nods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.). Keďže potrebné dokazovanie na nesporné preukázanie vyššie uvedených\nskutočností nevykonala, vydala rozhodnutie na základe skutkového stavu, ktorý nebol dostačujúci na\nriadne posúdenie veci.\n7. Krajský súd v konaní postupoval citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 236 ods. 1, § 195 ods. 1, 2 a 3,\n§ 196 ods. 7, § 290 ods. 1 a 2, § 231 ods. 1 písm. j/ zák. č. 461/2003 Z.z., čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou\na Českou republikou o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z.z. a čl. 15, čl. 23 Správnej dohody o\nvykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení č.\n175/1995 Z.z., a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, pretože v dôsledku nedostatočne zisteného\nskutočného stavu veci v konaní neboli preukázané skutkové predpoklady, vyplývajúce z § 246 ods. 1\npísm. b/ a c/ pre povinnosť žalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú dávku dôchodkového poistenia alebo\njej časť preto, že ju prijímala, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vyplatila vo\nvyššej sume ako jej patrila ani to, že vedome, s poznaním právneho významu a právnych dôsledkov\nneposkytnutia informácie, že k 31. decembru 1992 mal jej zamestnávateľ podľa Obchodného registra\nsídlo na území Českej republiky. Žalobkyňou tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia v dôsledku nesprávneho\nprávneho posúdenia veci nemohol správny súd bez riadne zisteného skutočného stavu veci, ktoré bolo\nnad rámec preskúmavacieho konania, konštatovať.\n8. Z uvedených dôvodov žalobou napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy\nna ďalšie konanie. V ňom vykoná potrebné dokazovanie na preukázanie skutočností, že žalobkyňa\nkonala vedome, keď neuviedla v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku informáciu, že jej posledný\nzamestnávateľ pred 31. decembrom 1992 mal sídlo v Českej republike a že vedela alebo musela z\nokolností predpokladať, že sa jej v dôsledku uvedeného vyplácala dôchodková dávka vo vyššej sume\nnež jej patrila. Vykonané dôkazy následne vyhodnotí - každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo\nvzájomných súvislostiach a pokiaľ dospeje k záveru, že skutková podstata zákonného ust. § 236 ods.\n1 písm. b/ a c/ bola naplnená, opätovne rozhodne o povinnosti žalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú\ndávku, resp. jej časť.\n9. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní\núspešná priznal plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nII.\n\nKasačná sťažnosť\n10. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/\nSSP kasačnú sťažnosť, pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Uviedla, že z administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobkyňa, ktorá žiadosťou zo dňa\n10. februára 2010 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v žiadosti uviedla, že bola naposledy\npred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. pred 31. decembrom 1992 zamestnaná\nu zamestnávateľa PR - Reštaurácie Levice, na základe čoho bola príslušnosť k zhodnoteniu doby\npoistenia do 31. decembra 1992 posúdená v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou\na Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Pravdivosť tam uvedených údajov potvrdila žalobkyňa\nvlastnoručným podpisom. Následne všetky doby poistenia získané do 31. decembra 1992 boli žalobkyni\nzhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.\n11. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 7. decembra 2016 požiadala o priznanie starobného dôchodku od\n16. novembra 2015. V žiadosti uviedla, že od 1. januára 1993 do 31. augusta 1993 bola zamestnaná\nu zamestnávateľa České perličky. Po vykonaní zisťovania žalovanou bolo zistené, že u uvedeného\nzamestnávateľa žalobkyňa pracovala už od 1. decembra 1985 do 31. augusta 1993. Z dôvodu, že\nzamestnávateľ žalobkyne Ornela a.s. České perličky Zásada, má sídlo na území Českej republiky,\nv súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom\nzabezpečení č. 318/1994 Z.z. a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou\nrepublikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení č. 175/1995 Z.z., doby poistenia získané do\n31. decembra 1992 je príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe.\n12. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri spisovaní žiadosti o invalidný dôchodok zamlčala skutočnosť, že\nbola zamestnaná k 31. decembru 1992 u zamestnávateľa Ornela, a.s. České perličky Zásada so sídlom\nv Českej republike, vedomým konaním a prijímaním invalidného dôchodku vyplácaného neprávom v\nsúlade s § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa spôsobila, že sa jej invalidný\ndôchodok za obdobie od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016 vyplácal vo vyššej sume ako patril, t.j. aj\nza zhodnotené doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky, a teda sa invalidný\ndôchodok poskytol neprávom.\n13. Nakoľko žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 18. mája 2016 zistila, že\nžalobkyni invalidný dôchodok nepatril v období od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016 v sume v akej sa\nvyplácal, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 22. marca 2017 bola žalobkyni uložená povinnosť\nvrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v sume 8.083,27 Eur podľa § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zák.\nč. 461/2003 Z.z. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uloženie tejto povinnosti žalobkyni je dôvodné.\n14. V súvislosti s námietkami žalobkyne vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej za vyplňovanie žiadosti\nžalobkyne o invalidný dôchodok, žalovaná poukázala na to, že zák. č. 461/2003 Z.z. upravuje v § 172\nods. 4, že predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach, ktoré sa začína v zmysle § 184\nods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorú táto sa v\nzmysle § 184 ods. 5 podáva na tlačive určenom žalovanou, pričom fyzická osoba je povinná preukázať\nskutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a na nárok na jej výplatu spôsobom určeným žalovanou.\n15. Žalovaná zdôraznila, že tvrdenie žalobkyne, že v žiadosti o invalidný dôchodok označila svojho\nposledného zamestnávateľa k 31. decembru 1992 nesprávne, čo nie je preukázaním úmyslu konať tak\ns cieľom získať vyššiu dôchodkovú dávku, je nedôvodné a nezodpovedá obsahu spisu.\n16. Žalovaná uviedla, že zo žiadosti o invalidný dôchodok vyplýva, že kolónka č. 5 strany 4 nie je prázdna,\nale je vyčiarknutá, čo sa bežne považuje za údaj neaktuálny. Tým, že túto žiadosť žalobkyňa podpísala,\nsúčasne potvrdila aj pravdivosť údajov v nej uvedených tak, ako to vyplýva z poučenia uvedeného na\ntejto žiadosti. Ak si aj žalobkyňa v čase podpísania žiadosti neuvedomila, že jej zamestnávateľ má sídlo\nv Českej republike, nič jej nebránilo v tom, aby túto skutočnosť oznámila organizačnej zložke žalovanej,\nresp. žalovanej dodatočne, čo však neurobila. Uvedenú skutočnosť oznámila až pri spísaní žiadosti\no starobný dôchodok zo dňa 7. decembra 2016. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/32/2013 zo dňa 18. júna 2014.\n\n17. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. apríla 2018, č.k. 26Sa/12/2017-68, zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n18. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalovaná prenáša na ňu svoju\nzodpovednosť, pričom skutočnosť, že pred priznaním invalidného dôchodku žalobkyňa pracovala u\nzamestnávateľa so sídlom v Českej republike mala možnosť a bola povinná zisťovať práve žalovaná.\nNa toto nekalé konanie žalovanej žalobkyňa poukazovala aj v rámci konania, keď uviedla, že žalovaná\nnepostupovala v súlade so svojimi pokynmi a nezisťovala relevantné skutočnosti, ktoré boli potrebné\nk vydaniu rozhodnutia.\n19. Žalovaná, ktorá si riadne nesplnila svoju povinnosť, si teraz nárokuje na vrátenie sumy 8.083,27\nEur tvrdiac, že žalobkyňa vedome zamlčala skutočnosti potrebné na priznanie invalidného dôchodku.\nZo strany žalobkyne pritom išlo o omyl, nápravu ktorého by bolo jednoduché učiniť, ak by žalovaná\npostupovala v súlade so svojimi pokynmi a žiadala by predložiť hodnoverné doklady.\n20. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako\nnedôvodnú zamietol a zaviazal ju na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť bola podaná nedôvodne.\n22. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. júna 2019 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n23. Podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n24. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n26. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalovaného\npodanej proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ktorým postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/\nSSP zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 25. mája 2017, vrátane\nprvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. marca 2017\na vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n27. Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým bola žalobkyni podľa § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 461/2003 Z.z. uložená\n\npovinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok vo výške 8.083,27 Eur do 30 dní od doručenia\ntohto rozhodnutia.\n28. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či boli v prípade žalobkyne splnené zákonné podmienky v\nzmysle § 236 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 461/2003 Z.z., za existencie ktorých jej bolo možné uložiť\npovinnosť vrátiť neprávom vyplatený dôchodok.\n29. Podľa § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. účinného v čase rozhodovania žalovanej príjemca dávky\nje povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej\nsume ak:\na) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,\nb) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila alebo\nc) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vyššej sume, ako patrila.\n30. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\n31. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n32. Podľa § 195 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní\nveci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech\nalebo v neprospech účastníka konania.\n33. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n34. Podľa § 290 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné\nlisty dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov\nnarodených pred 1. januárom 1985. Príslušná pobočka je povinná viesť evidenčné listy dôchodkového\nzabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby\na dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby narodené pred 1. januárom 1985.\n35. Podľa § 290 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list\ndôchodkového zabezpečenia údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list\ndôchodkového zabezpečenia zaslať príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004.\n36. Podľa § 231 ods. 1 písm. j/ zák. č. 461/2003 Z.z. účinného v čase rozhodovania žalovanej je\nzamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a\npredložiť túto evidenciu pobočke do 3 dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného\npomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi.\n37. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení\nč. 318/1994 Z.z. (ďalej len „Zmluva“), doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého\núzemí mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky\nalebo naposledy pred týmto dňom.\n38. Podľa čl. 23 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou\nrepublikou o sociálnom zabezpečení č. 175/1995 Z.z. (ďalej len „Správna dohoda“) zamestnávatelia v\noboch zmluvných štátoch označia evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia všetkých zamestnancov,\nktorých zamestnávali ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, skráteným názvom\ntoho štátu, na ktorého území mali títo zamestnávatelia pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej\n\nrepubliky sídlo (čl. 15 Správnej dohody). Tento údaj sa vyznačí na prvej strane evidenčného listu\ndôchodkového zabezpečenia v pravom hornom rohu (červenou farbou).\n39. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo\nzapísaná v Obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v\nObchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná\norganizačná zložka zapísaná v Obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto\nodštepného závodu alebo organizačnej zložky.\n40. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho\nspisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, vytvárajú dostatočné východiská\npre vyslovenie výroku kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru senátu kasačného\nsúdu, sa správne orgány v posudzovanej veci dostatočne nezaoberali zodpovednosťou žalobkyne za\nneprávom vyplatenú sumu na invalidnom dôchodku.\n41. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej pre kasačný súd jednoznačne vyplýva, že žalovaná -ktorá\nuviedla, že žalobkyňa vedomím konaním a prijímaním neprávom vyplácaného invalidného dôchodku s\npoukazom na § 236 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 461/2003 Z.z. spôsobila, že sa jej invalidný dôchodok\nneprávom vyplácal vo vyššej sume - sa však dôsledne predmetnou vecou nezaoberala, nakoľko v\nnapadnutom rozhodnutí sa riadne nevysporiadala s úmyslom žalobkyne konať tak, aby jej bola vyššia\nsuma invalidného dôchodku vyplácaná.\n42. Kasačný súd nepopiera tvrdenia uvedené žalovanou v kasačnej sťažnosti, ktorá okrem iného\npoukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/32/2013 zo dňa 18. júna\n2014, avšak zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutočnosť ktorá má za\nnásledok jeho nepreskúmateľnosť.\n43. S prihliadnutím na uvedené sa kasačný súd už ďalšími námietkami žalovanej, ako aj žalobkyne,\nuvedenými v rámci vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti, nezaoberal.\n44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalovanej ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP\ntak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania.\n46. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods.\n2 v spojení s § 467 ods. 1 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v spojení\ns § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sa/12/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}