{"guid": "c20352db-14bc-4464-a64d-48949f251364:105d70a4-0b3e-4100-95bc-dcea76818073", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200198.1", "spisova_znacka": "6Sžk/29/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 z 11. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. 6Sžk/29/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200198.1", "identifikacne_cislo": "6017200198", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2019-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/105d70a4-0b3e-4100-95bc-dcea76818073", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200198.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200198.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200198.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/29/2018\n6017200198\n11. 06. 2019\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200198.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nJozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (predtým žalobca): H. I., bytom Š. S. XX, A., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom,\nadvokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, so sídlom Bystrická\n53, Žarnovica, za účasti: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., so sídlom Mlynské nivy 59/A,\nBratislava, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862\n711, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00502 zo dňa 17. marca\n2017 a č. OU-ZC-OSZP-2017/00470 zo dňa 10. marca 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25. apríla\n2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Žalobou zo dňa 18. mája 2017, vedenou pod sp. zn. 23S/67/2017, sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00502 zo dňa 17. marca 2017, ktorým tento\nv zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) podané\nodvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce Píla č. 2016/149-7 zo dňa 23. decembra 2016, ktorým\nbol podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002\nZ.z.“) a § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou\nsa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z.z.“) v súlade s § 82 zákona č.\n543/2002 Z.z. udelený súhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou je\nsúpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa má výrub uskutočniť.\n2. Žalobou zo dňa 18. mája 2017, vedenou pod sp.zn. 23S/68/2017, sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00470 zo dňa 10. marca 2017, ktorým tento\nv zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku podané odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce Veľké\nPole č. 2016/194-012 zo dňa 23. decembra 2016, ktorým bol podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002\nZ.z. a § 17 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. v súlade s § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. udelený súhlas na výrub\ndrevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou je súpis drevín určených na výrub a výseče\nkatastrálnej mapy s parcelami, kde sa má výrub uskutočniť.\n\n3. Vzhľadom na skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí krajský súd postupom podľa § 65 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) spojil veci na spoločné konanie\nvedené pod sp. zn. 23S/67/2017.\n4. Rozsudkom č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25. apríla 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici žaloby podľa\n§ 190 SSP zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal podľa\n§ 167 ods. 1 a contrario SSP a ďalším účastníkom podľa § 169 SSP.\n5. Správny súd v dôvodoch rozsudku poukázal na znenie § 47 ods. 4 písm. e/ zákona č. 543/2002\nZ.z., v ktorom sa ustanovuje, kedy sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje, teda ak oprávnenie alebo\npovinnosť výrubu vyplýva z osobitného predpisu. Z tohto hľadiska je osobitným právnym predpisom\nzákon č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), podľa ktorého v zmysle § 11\nods. 1 písm. g/ držiteľ povolenia môže vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na\nelektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach, potrebných na zabezpečenie\nprevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitných predpisov a zároveň v\nzmysle § 43 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi\nvonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť\nprevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod vedením voľný\npruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického\nvedenia.\n6. Vyslovil, že aj v zmysle uvedeného ministerstvo pri upravení podmienok vydávania súhlasu na výrub\ndrevín určilo výnimku pre stavby líniového charakteru, na účely ktorých možno pozemky vyvlastniť\nzákonným spôsobom, a teda bolo nielen zmocnené na vydanie podzákonnej právnej normy, ale zároveň\npostupovalo v zmysle intencií zákonnej normy. Dodal, že k predmetnému tvrdeniu je možné dospieť aj\nteleologickým výkladom zákona č. 543/2002 Z.z., nakoľko tento opakovane vo svojich ustanoveniach\npočíta s konaním bez súhlasu vlastníka pri výrube drevín.\n7. Následne dal do pozornosti čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého\npovinnosti je možné ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní\nzákladných práv a slobôd. Ďalej uviedol, že dominantnou črtou v tomto ustanovení je výhrada zákona,\nvzhľadom na ukladanie povinností. Avšak výhrada zákona predstavuje len základ pre ustanovenie\npovinností. Samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva - jednak zákonom, alebo\ntak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis\n(vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia. Konštatoval\nteda, že povinnosti môžu byť ukladané v podzákonných predpisoch, ale nie na základe podzákonných\npredpisov. Na účely ochrany základných práv a slobôd je nevyhnutné úpravu v čl. 13 ods. 1 písm.\na/ Ústavy Slovenskej republiky interpretovať veľmi striktne ako ústavnú normu, ktorá dovoľuje uložiť\npovinnosti v podzákonnom právnom predpise výhradne et intra legem s tým, že podkladom využitia\ntejto ústavnej normy je splnenie formálnej podmienky (zmocnenie výslovne uvedené v zákone) spolu\nso splnením podmienky náležitej kvality uvedeného zmocnenia, ktoré sa dosiahne vtedy, ak zmocnenie\njednoznačne vymedzí hranice, v ktorých je podzákonná úprava prípustná (porov. Drgonec, J. Ústava\nSlovenskej republiky, Komentár. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2007 s. 158).\n8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že v prejednávanej veci sa nejedná o\nverejnoprospešnú stavbu s charakterom líniovej stavby, uviedol, že zo Záväznej časti územného plánu\nveľkého územného celku Banskobystrického kraja vyhláseného Nariadením vlády SR č. 263/1998 Z.z.\nv znení VZN BBSK č. 4/2004, č. 6/2007, č. 14/2010 a č. 27/2014 v časti záväzné regulatívy funkčného\na priestorového usporiadania územia v bode 7.2. Zásobovanie elektrickou energiou pod č. 7.2.6., pre\nzásobovanie elektrickou energiou bola určená povinnosť rezervovať koridor pre výstavbu vedenia ZVN\n2x 400 kV v trase Rz Horná Ždaňa - Rz Bystričany na území Banskobystrického kraja. Zároveň z\nKoncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 - záväzná časť v znení KURS 2011 - zmeny a doplnky\nč. 1 KURS 2001 (podľa Prílohy k Nariadeniu vlády SR č. 528/2002 Z.z. zo 14.08.2002 a Nariadenia\nvlády SR č. 461/2011 Z.z. zo 16.11.2011, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť koncepcie územného\nrozvoja Slovenskej republiky 2001), zo záväznej časti bodu 12: Oblasť rozvoja nadradeného technického\nvybavenia, v časti: Energetika, v bode 12.2.2.8.: pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych\na medzinárodných elektrických sietí a zariadení, vyplýva povinnosť rešpektovať existujúce koridory\nvedenia 220 kV a 400 kV a navrhované siete v existujúcich či novo navrhnutých koridoroch pre nové\n\n2x 400 kV vedenie ZVN v profile Bystričany - Horná Ždaňa. Nakoľko koncepcia územného rozvoja\nSlovenska bola vypracovaná pre územie celej Slovenskej republiky a riešila priestorové usporiadania a\nfunkčné využívanie územia Slovenskej republiky v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako aj s uvedením územnoplánovacej dokumentácie\nVÚC Banskobystrického kraja, dospel k záveru, že žalovaný mohol považovať predmetnú stavbu za\nverejnoprospešnú stavbu s charakterom líniovej stavby.\n9. Ďalej konštatoval, že z rozhodnutí žalovaného, ako aj z prvostupňových rozhodnutí Obce Veľké Pole č.\n2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 a Obce Mýtna č. 2016/149-7 zo dňa 23.12.2016, vyplýva, že v zmysle\n§ 82 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva podmienka na vykonanie výrubu, zabezpečujúca ochranu\nprírody a krajiny, a to výrub drevín realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na\nlíniovú stavbu „vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - Oslany“, tzn. konkrétne podmienky realizácie líniovej\nstavby budú určené v stavebnom povolení. Z tohto dôvodu až po právoplatnosti týchto rozhodnutí bude\nvýrub drevín realizovaný tak, ako bol určený prvostupňovými orgánmi verejnej správy.\n10. V neposlednom rade poukázal na § 6 ods. 5 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého\nsúhlas v zmysle ods. 2 sa nevyžaduje ak poškodeniu alebo k zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s\nvýrubom drevín (podľa § 47 cit. zákona). Z tohto dôvodu konanie o súhlase na poškodzovanie a ničenie\nbiotopov a konanie o súhlase na výrub drevín možno považovať za dve samostatné správne konania,\nktoré vzájomne nesúvisia, a teda rozhodnutie ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia o udelení súhlasu na\nničenie a poškodzovanie biotopov nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia o súhlase na výrub drevín.\n11. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd v zmysle § 167 ods. 1 a contrario SSP nepriznal\nnáhradu trov konania. Túto správny súd podľa § 169 SSP nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania\nSlovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, nakoľko\nmu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd.\nII.\nKasačná sťažnosť\n12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP,\nnavrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu\nzmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zruší a veci vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ\nzároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde. Alternatívne\nnavrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n13. V kasačnej sťažnosti poukázal na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len\n„Aarhuský dohovor“), konkrétne jeho čl. 9 ods. 3, vo vzťahu ku ktorému namietal, že v prejednávanej\nveci nebol rešpektovaný práve účel Aarhuského dohovoru, ktorým je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov\norgánov verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia.\n14. Namietal najmä nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného z hľadiska jazykového výkladu, a to\npredovšetkým k podmienke súhlasu vlastníka pozemku pre postup podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002\nZ.z. Mal za to, že správny orgán v nadväznosti na znenie cit. ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. svojím\npostupom a rozhodnutím nesprávne aplikoval § 17 ods. 8 písm. c/ vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Tvrdil, že\ns ohľadom na cit. zákonné ustanovenia v spojitosti s § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., ako aj § 17\nods. 9 vyhlášky je možné vysloviť záver, že zákon upravuje dva základné postupy, na základe ktorých\nmožno vykonať výrub drevín, a to konkrétne postup podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, pri ktorom musia byť\nkumulatívne splnené podmienky, ktorými sú súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje\ninak, zároveň musí ísť o odôvodnený prípad, ako aj súhlas vlastníka pozemku. Rovnako tak poukázal\nna postup podľa § 47 ods. 4 cit. zákona, pričom v tomto prípade ide o postup, kedy sa súhlas na výrub\ndrevín nevyžaduje, ak je splnená niektorá z taxatívnych podmienok uvedená v § 47 ods. 4 písm. a/ až j/.\n15. Následne dal do pozornosti, že rozhodnutia prvostupňových orgánov boli vydané ako rozhodnutia\no súhlase na výrub drevín, je preto nutné postupovať v režime § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a z\n\ntohto dôvodu opomenúť § 47 ods. 4 cit. zákona, keďže predmetné konania o výrub drevín boli iniciované\nvydaním súhlasu na výrub drevín. Zdôraznil, že samotné rozhodnutia prvostupňových orgánov v tejto\nveci sú vydávané podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., čo podľa sťažovateľa svedčí o tom, že\nv administratívnom konaní sa nepostupovalo podľa § 47 ods. 4 cit. zákona. Ďalej tvrdil, že z dikcie\nprvej vety ustanovenia § 47 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že odkloniť sa od príkazu nutnosti vyžiadania\nsi súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub môže len zákon č. 543/2002 Z.z., tak ako je to ustanovené\nodkazom na § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. Dodal, že skutočnosť, že súhlas vlastníka pozemku\nsa vyžaduje vždy, ak sa postupuje podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., potvrdzuje aj fakt, že\ndruhá veta ustanovenia § 47 ods. 3 cit. zákona neobsahuje žiadny odkaz na iné ustanovenie zákona,\nalebo blanketový odkaz na inú právnu normu, alebo vykonávací predpis, ktorý má ustanoviť výnimku\nz tejto požiadavky.\n16. Ďalšie pochybenie správneho súdu videl v nesprávnom výklade ustanovenia § 47 ods. 10 zákona\nč. 543/2002 Z.z., podľa ktorého podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach\nvydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví všeobecne záväzný\nprávny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Tvrdil, že touto delegáciou zákonodarca nemal na mysli, aby\nministerstvo upravilo výnimku z ustanovenia zákona, pričom zdôraznil, že uplatňovanie právomoci\nministerstiev a iných orgánov štátnej správy je limitované predovšetkým čl. 2 ods. 2 Ústavy.\n17. Za nesprávny označil aj záver žalovaného, že v prejednávanej veci ide o verejnoprospešnú\nstavbu, nakoľko mal za to, že v prípade predmetnej stavby sa nejedná o verejnoprospešnú stavbu\nnavrhnutú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho územného celku Banská Bystrica.\nV tomto kontexte zopakoval svoju argumentáciu k tejto otázke tak, ako bola uvedená v odvolaní.\nKľúčovo poukázal na argument, že koridor predpokladaný územným plánom je pre predmetnú líniovú\nstavbu určený po inej trase, ktorá nekorešponduje s trasou vedenia, ako bola táto stavba umiestnená\npredmetným územným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa potvrdeným napadnutým\nrozhodnutím. Závery žalovaného k namietaným okolnostiam označil za všeobecné, bez akejkoľvek\nrelevantnosti, súčasne zdôrazňujúc, že v žalovaným zmieňovanom dokumente Koncepcii územného\nrozvoja Slovenska 2001, je predmetná stavba zadefinovaná len v regulatívoch a nie je tu uvedená ako\nverejnoprospešná stavba.\nIII.\nVyjadrenia ku kasačnej sťažnosti\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že je\npodaná účelovo a neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom predchádzajúcich\nkonaní. Dodal, že k namietaným skutočnostiam sa vyjadril vo vyjadreniach zo dňa 28. júla 2017 a 18.\naugusta 2017, na ktorých v plnom rozsahu trvá, a má za to, že rovnako ako Krajský súd v Banskej\nBystrici, pri svojom rozhodovaní postupoval procesne aj hmotnoprávne správne, v súlade s platnými\nprávnymi predpismi.\n19. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej aj „ďalší účastník“) vo vyjadrení ku kasačnej\nsťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. Vo\nvzťahu k vznesenej námietke týkajúcej sa absencie aplikácie Aarhuského dohovoru, vyjadrila nesúhlas\ns tvrdeniami sťažovateľa o nerešpektovaní jeho námietok, uvádzaných v odvolaní, kompetentnými\norgánmi (a teda o odmietnutí práva na prístup k spravodlivosti) a dodala, že rozsudok krajského\nsúdu pokladá za zákonný, správny a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými\nv Slovenskej republike.\n20. Ohľadom námietky porušenia zákona č. 543/2002 Z.z. uviedla, že túto nepovažuje za dôvodnú.\nStotožnila sa so závermi krajského súdu. Ďalej uviedla, že krajský súd nerozporoval § 47 ods. 3 zákona\nč. 543/2002 Z.z. s § 17 vyhlášky, ale naopak ich aplikoval vo vzájomnej súvislosti. Dodala, že pokiaľ\ncit. zákon ustanovuje, že súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na\nvýrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť, potom\núčastník nepotreboval súhlas, ak výrub realizoval v medziach zákonných ustanovení.\n21. V závere vyjadrenia k namietanému nesúladu s územným plánom a tvrdeniam sťažovateľa,\nže stavba nie je verejnoprospešnou stavbou, uviedla, že tvrdenie sťažovateľa o údajnom nesúlade\n\numiestnenia stavby s územným plánom neobstojí, nakoľko z platnej územnoplánovacej dokumentácie\nvyplýva, že stavbu je potrebné považovať za verejnoprospešnú s charakterom líniovej stavby. To, že sa\njedná o verejnoprospešnú stavu podľa názoru účastníka konania nepriamo vyplýva aj z tej skutočnosti,\nže predmetná elektroenergetická stavba ako taká tvorí súčasť Koncepcie územného rozvoja Slovenska\n2001 - záväzná časť v znení KURS 2011 - zmeny a doplnky č. 1 KURS 2001.\nIV.\nPrávna úprava a právne názory kasačného súdu\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)\na po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\nKasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP).\n23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žaloby sťažovateľa, ktorými sa tento domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00502 zo dňa 17. marca 2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Obce Píla č. 2016/149-7 zo dňa 23. decembra 2016, ktorým bol podľa § 47 ods. 3\nzákona č. 543/2002 Z.z. a § 17 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. v súlade s § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. udelený\nsúhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou je súpis drevín určených\nna výrub a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa má výrub uskutočniť. Ako aj rozhodnutia\nžalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00470 zo dňa 10. marca 2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23. decembra 2016, ktorým bol podľa\n§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a § 17 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. v súlade s § 82 zákona č.\n543/2002 Z.z. udelený súhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou je\nsúpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa má výrub uskutočniť.\nPreto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po\npreverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (t. j.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom\na žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n24. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal\nuž krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na\nne poukazuje.\n25. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n26. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n27. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n\n28. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP).\n29. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) .\n30. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n31. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z\nktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú,\nalebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané\ndôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe\nrovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.\n32. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou\núpravou zákona č. 543/2002 Z.z. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy citovaných zákonov postupom podľa Správneho\nsúdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd, a to že námietky žalobcu uvedené v jeho\nžalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\n33. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci\nkrajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe,\nna zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.\n34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch\nvydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca\na po vyznačení výrubu dreviny.\n35. Podľa § 47 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín,\no podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\n\n36. Podľa § 17 ods. 8 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje\na) meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania\nžiadateľa,\nb) katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh\npozemku, na ktorom drevina rastie, a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu\ndreviny v teréne,\nc) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy)\npozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom) a doklad\npreukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie (§ 47 ods. 3\nzákona),\nd) špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný\nvo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje,\nalebo výmeru krovitého porastu,\ne) odôvodnenie žiadosti.\n37. Podľa § 17 ods. 9 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. doklady podľa odseku 8 písm. b/ a c/ sa nevyžadujú, ak\nide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely\nmožno pozemky vyvlastniť.\n38. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n39. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vec nesprávne posúdil. Vo vzťahu k uvedenej námietke dôvodu\nkasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný\ndôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho\nvýkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia\nustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod\nzakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako\nnesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený\nfaktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a\nv neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n40. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a\nriadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu\nprekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n41. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.\n42. Kasačný súd dáva do pozornosti, že § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. ustanovuje základné\npožiadavky na vydanie súhlasu na výrub dreviny. Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody, ak cit. zákon neustanovuje inak. Výnimky ustanovuje zákon č. 543/2002 Z.z. v § 47 ods. 4, teda\nide o prípady, keď sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje. Na konanie o vydaní súhlasu na výrub drevín\nsa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“). Správny poriadok sa na toto konanie vzťahuje, pretože zákon č. 543/2002\nZ.z. neustanovuje výnimky, resp. odlišnosti od všeobecnej úpravy správneho konania. Podľa § 82 ods.\n1 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť zo žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny zrejmé, kto žiadosť\npodáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Náležitosti žiadosti o výrub drevín ustanovuje § 17 ods. 8\nvyhlášky č. 24/2003 Z.z. Doklady podľa § 17 ods. 8 písm. b/ a c/ vyhlášky sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť\no vydanie súhlasu na výrub dreviny pre umiestnenie líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky\nvyvlastniť. K žiadosti sa pripojí výkres z projektovej dokumentácie stavby, ktorý obsahuje presný opis\ntrasy líniovej stavby v mierke najmenej 1:50 000 alebo 1:10 000 s vyznačením lokality, kde drevina rastie.\nLíniovými stavbami sa rozumejú aj nadzemné vedenia rozvodu elektriny.\n\n43. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nie je dôvodná námietka sťažovateľa, v ktorej vyčítal\nsprávnemu súdu vadu nesprávneho právneho posúdenia podmienky súhlasu vlastníka pozemku pre\npostup podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Kasačný súd má za to, že krajský súd, ako aj\nžalovaný správne poukázali na vyššie citované ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z., ako aj vyhlášky č.\n24/2003 Z.z., z ktorých zároveň vyvodili správny záver, že v prejednávanej veci nebol súhlas vlastníka\nnehnuteľnosti na udelenie súhlasu s výrubom drevín potrebný, nakoľko § 17 ods. 9 vyhlášky č. 24/2003\nZ.z. ustanovuje v prípade žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej\nstavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť, že predloženie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti sa\nnevyžaduje.\n44. Kasačný súd nemohol prihliadnuť ani na námietku sťažovateľa, ktorý za nesprávny označil výklad\nustanovenia § 47 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. v napadnutom rozhodnutí krajského súdu. Vo vzťahu\nk tejto námietke poukazuje na čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého ministerstvá a\niné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné\nprávne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa\nvyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,\npreto konalo zákonným spôsobom a vyhlášku č. 24/2003 Z.z. vydalo ako ústredný orgánom štátnej\nsprávy, ktorému je zverená aj normotvorná právomoc. Jej podstatou je starostlivosť o náležitú právnu\núpravu vecí patriacich do jeho pôsobnosti tým, že na základe zákonného splnomocnenia vydáva právne\npredpisy označované ako vyhlášky, výnosy alebo opatrenia. Postupuje pritom spôsobom uvedeným\nv Legislatívnych pravidlách vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky teda bolo na vydanie podzákonnej právnej normy nielen splnomocnené, ale zároveň aj\npostupovalo v intenciách právnej normy.\n45. Ku kasačnej námietke, spočívajúcej v tvrdení o nesprávnosti záveru žalovaného, že v prejednávanej\nveci ide o verejnoprospešnú stavbu, uviedol, že ani túto nemohol považovať za odôvodnenú. Podľa\nnázoru kasačného súdu, zhodne s názorom správneho súdu, realizáciu distribučnej sústavy elektrického\nvedenia v danom prípade treba jednoznačne považovať za verejnoprospešnú stavbu, ktorej účelom je\numožniť konečným odberateľom pripojiť sa na distribučnú sústavu, preto oproti právu sťažovateľa na\nnerušený výkon jeho vlastníckeho práva, je v danom prípade postavený verejný záujem na vybudovaní\npredmetnej stavby, v prospech ktorého sa má stavba realizovať.\n46. Napokon kasačný súd ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku sťažovateľa, že v prejednávanej\nveci nebol rešpektovaný účel Aarhuského dohovoru, ktorým je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov\norgánov verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia. Považuje\nza potrebné zdôrazniť, že tento dohovor zaručuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného\nprostredia a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch a jej prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia. Účasť dotknutej verejnosti v konaní týkajúcom sa životného prostredia v praxi\nzabezpečuje najmä zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), v ktorého právnej úprave sa, v\nnadväznosti na ďalšie právne predpisy (napr. správny poriadok, SSP a pod.), odzrkadľujú aj práva členov\nverejnosti podľa čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru. Keďže z predchádzajúcich častí tohto rozsudku\nzreteľne vyplýva, že sťažovateľ nebol v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutou\nverejnosťou, nemôže sa s úspechom domáhať jej práv ani s poukázaním na Aarhuský dohovor, ktorým\nzaručené práva smerujú práve v prospech verejnosti. Vymedzenie pojmu „zainteresovaná verejnosť“ v\nčl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru je obdobná definícii dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. s/ zákona č.\n24/2006 Z.z. Navyše je potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 písm. a/ Aurhuského dohovoru, podľa ktorého\nsa účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach uplatní len vo vzťahu k rozhodnutiam\nči povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I, ktorá v bode 1. Energetický priemysel, ani v inej\nsvojej časti stavbu (zariadenie, prevádzku) elektrického vedenia neobsahuje.\n47. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky sťažovateľa\nuvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú\na právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v §§ 467 a nasl. SSP.\n\n49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e p r í p u s t n ý .", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}