{"guid": "2e2e7259-7fc4-40ea-bec3-695083c95841:cdc1d170-d7b0-419c-bcc5-e47d76cda719", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200197.1", "spisova_znacka": "7Sk/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/15/2018 z 26. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 7Sk/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200197.1", "identifikacne_cislo": "6017200197", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdc1d170-d7b0-419c-bcc5-e47d76cda719", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200197.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200197.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200197.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/15/2018\n6017200197\n26. 06. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200197.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nžalobkyne: Ing. E. Y., bytom L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta\nč. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. marca 2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28Sa/6/2017-57 zo dňa 19. decembra 2017, v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28Sa/6/2017-63 zo dňa 25. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28Sa/6/2017-57 zo\ndňa 19. decembra 2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n28Sa/6/2017-63 zo dňa 25. januára 2018 z r u s u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudok krajského súdu\n1. Krajský súd v Banskej Bystric (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 28Sa/6/2017-57 zo dňa 19.\ndecembra 2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 7. marca 2017 a súčasne zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016 a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu žalovanej\nzistil nasledovný skutkový stav.\n2.1. Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava ako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti\nžalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobkyni priznala od 10. januára 2016 starobný dôchodok v\nsume 669,30 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa k 10. októbru 2015 získala 16\n811 dní dôchodkového poistenia s presným rozpisom v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V\nsume starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný\ndôchodok je 652,70 Eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu\n1,2891 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo\nje 652,70 Eur mesačne. Ďalej tým, že po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa od 10. októbra\n2015 do 9. januára 2016 získala obdobie dôchodkového poistenia, pričom suma starobného dôchodku\nza toto obdobie predstavovala čiastku 4,72589070.-Eur mesačne ako súčin osobných mzdových bodov\n0,4299 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia\n\npo zaokrúhlení je 657,50 Eur mesačne. Takto určená suma bola zvýšená podľa § 66 ods. 2 o 9,8625\nEur mesačne. Suma starobného dôchodku po uvedenom zvýšení a zaokrúhlení predstavovala čiastku\n667,40 Eur.\n2.2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2016 zvýšila žalobkyni\nstarobný dôchodok na sumu 687,- Eur mesačne. Rozhodnutia odôvodnila tým, že táto suma sa zvýšila\npo zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a od 1.\njanuára 2012 do 31. decembra 2012, kedy žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa Slovenská agentúra\npre cestovný ruch Banská Bystrica. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového\npoistenia bola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,3234 x 46,0576 rokov\nobdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo sa rovná 670,10 Eur\nmesačne. Zvýšenie za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je\n4,72589070 mesačne, zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku\nnároku na starobný dôchodok bez poberania dôchodku vo výške 1,5%, t. j. zvýšenie o 10,1235 Eur\nmesačne. Suma starobného dôchodku bola určená po zaokrúhlení čiastkou 685,10 Eur. Ďalej suma sa\npodľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania dôchodku zvýšila o 1,92 Eur mesačne na sumu\n687,- Eur mesačne.\n2.3. Druhostupňový správny orgán na odvolanie žalobkyne napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol\nv celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016\na č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietka žalobkyne\ntýkajúca sa skutočnosti, že jej bolo nesprávne hodnotené obdobie za roky 1988, 1989, 1993, 1994 a\n1995, kedy sprevádzala svojho manžela, ktorý bol vyslaný ako expert, resp. pracovník zastupiteľského\núradu v zahraničí, nie je dôvodná. Žalobkyňa podľa svojej žiadosti o starobný dôchodok zo 14. júla\n2016 bola zamestnaná od 12. decembra 1977 do 18. augusta 1996 u zamestnávateľa NOVOKER\na.s. Lučenec a zároveň 12. septembra 1988 do 15. júla 1990 bola zamestnaná u zamestnávateľa\nFederálne ministerstvo zahraničných vecí Praha v období od 11. januára 1993 do 31. decembra 1995\nu zamestnávateľa Ministerstvo zahraničných vecí Bratislava. Podľa potvrdenia zamestnávateľa mala\nneplatené voľno po dobu nasledovania jej manžela na expertíznu činnosť do zahraničia. Podľa potvrdení\na vyjadrení žalobkyne v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 sprevádzala manžela v zahraničí.\nCelé obdobie týchto rokov sú na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia u zamestnávateľa\nNOVOKER a.s. Lučenec uvedené ani náhradných dôb. Obdobia, ktoré sa považovali za náhradné doby\nv uvedenom období sú taxatívne uvedené v § 11 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení\na v § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ani podľa jedného z týchto ustanovení\nsa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník\nv zahraničí alebo expert v zahraničí, nepovažuje za náhradnú dobu. Táto doba sa posudzovala ako\nnáhradná doba len na zisťovanie priemerného mesačného zárobku. Doba pobytu v cudzine, po ktorú\nžena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí,\nsa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 Vyhlášky č. 149/1986 po 88 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb.\nvýslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1. októbra 1988 do 31. júla 1991. Vzhľadom\nna skutočnosť, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný a jeho suma vypočítaná podľa zákona č.\n461/2003 Z. z., na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu bolo potrebné dobu pobytu\nv cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho ako pracovník v zahraničí alebo\nexpert v zahraničí, posudzovať ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný\nmzdový bod. Preto za predmetné roky nebolo možné započítať dni náhradných dôb za celé roky. V\nrozhodnutí o priznaní starobného dôchodku bol za tieto roky žalobkyni určený priemerný osobný mzdový\nbod vzhľadom na súbežné zamestnania a hrubé zárobky získané v týchto zamestnaniach. Žalovaná\nnapadnuté rozhodnutie odôvodnila aj tým, že nebola dôvodná námietka žalobkyne, ktorou poukazuje\nna § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č. 100/1988 Zb., a teda že ak sa kryjú\ndoba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší.\nTo isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Doba pobytu v cudzine, po\nktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako expert v zahraničí, sa posudzuje ako obdobie\ndôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Z tohto dôvodu sa účastníčke\nkonania kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie. Účastníčka konania mala zhodnotené obdobie\nzamestnania a osobný mzdový bod. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nehodnotenia doby zamestnania\nod 1. januára 1996 do 18. augusta 1996 uviedol, že táto nebola dôvodná, pretože toto obdobie\nbolo započítané pre výpočet starobného dôchodku. Hrubý zárobok nebolo možné hodnotiť, nakoľko\npodľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 3. februára 1997 nemala žalobkyňa vyplatený žiadny príjem,\npretože mala neplatené voľno. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke\n\nnezapočítania vymeriavacieho základu za obdobie od 1.12.2011 do 30. novembra 2012 uviedol, že tento\nbol zohľadnený rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2016. Zároveň s poukazom na § 209\nods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti je\nmožné opraviť aj bez návrhu, uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X. z 10. októbra\n2016 bola nesprávnosť, keď správne malo byť uvedené, že suma starobného dôchodku sa dodatočne\nzvýšila o zistenie vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a\nod 1. januára 2012 do 31. novembra 2012. Žalovaná svoje rozhodnutie uzavrela tým, že žalobkyni boli\nzapočítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v\nrozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a\núdajov nachádzajúcich sa v správnom spise, získaných Sociálnou poisťovňou, a preto dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné.\n3. Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu krajský súd preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\ntiež zákon č. 461/2003 Z.z. alebo zákon o sociálnom poistení), citujúc právnu úpravu ustanovenú v §\n255 ods. 1, § 60 ods. 7, § 63 ods. 1, 6, 9, uvedeného zákona, v spojení s právnou úpravou ustanovenou\nv § 9, § 175 ods. 6a vyhlášky č. 149/1988 Zb. a v spojení s právnou úpravou ustanovenou v § 10 zákona\nč. 100/1988 Zb., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku.\n4. Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná žiadna z rozhodných skutkových\nokolností. Nebolo sporné, že žalobkyňa v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995 (ďalej len v sporné\nobdobie) bola v pracovnom pomere so zamestnávateľom NOVOKER n.p., neskôr a.s. Lučenec, pričom\nv spornom období čerpala pracovné neplatené voľno z dôvodu sprevádzania manžela vyslaného do\nzahraničia. Nebolo sporné ani to, že toto sporné obdobie sa považuje za obdobie dôchodkového\npoistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko v zmysle predpisov účinných do\n1.1.2004 sa toto obdobie považovalo za obdobie zamestnania tak, ako je to výslovne uvedené v §\n9 Vyhlášky č. 149/1998 Zb.. Nebolo sporné ani to, že v spornom období žalobkyňa mala aj ďalšie\nzamestnanie, za ktoré poberala mzdu. Sporné bolo právne posúdenie tohto súbehu zamestnaní.\nŽalovaná toto neposúdila ako súbeh zamestnaní, ale ako súbeh zamestnania a doby, za ktorú nie je\nmožné určiť osobný mzdový bod v zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.. Obdobie dôchodkového\npoistenia je nepochybne aj obdobie, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Sporné obdobie je\nobdobím dôchodkového poistenia len preto, že spĺňa podmienky uvedené v § 255 ods. 1, a teda že\nišlo v danom prípade o zamestnanie podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podľa predpisov\núčinných pred 1.1.2004 v prípade, že sa zamestnania kryli, sa započítala len doba toho zamestnania,\nktoré bolo pre občana výhodnejšie. V danom prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že výhodnejšie\npre žalobkyňu je, aby sa za dobu dôchodkového poistenia započítala len doba toho zamestnania, ktoré\nsa za zamestnanie považuje, pretože žalobkyňa mala neplatené voľno z dôvodu sprevádzania manžela\nv zahraničí, ktoré je potom obdobím dôchodkového poistenia, za ktorý nemožno určiť osobný mzdový\nbod pre chýbajúci príjem z tohto zamestnania.\n5. Podľa názoru krajského súdu žalovaná vec nesprávne právne posúdila, keď za dobu dôchodkového\npoistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda za dobu zamestnania podľa\npredpisov účinných pred 1.1.2004 pri súbehu dvoch zamestnaní v spornom období nepovažovala dobu\nzamestnania pre žalobkyňu výhodnejšiu a následne na túto dobu sporného obdobia neaplikovala §\n63 ods. 6, prípadne ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevylúčila ju v celom jej rozsahu pri určení\npriemerného osobného mzdového bodu.\n6. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení a citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a súčasne zrušil\naj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie. Žalovaná je pritom v ďalšom konaní viazaná vyššie uvedeným právnym názorom\nsprávneho súdu a to že v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je obdobím dôchodkového\npoistenia to zamestnanie žalobkyne, ktoré je súčasne obdobím dôchodkového poistenia, za ktoré\nnemožno určiť osobný mzdový bod a je potrebné naň aplikovať § 63 ods. 6 a 9 zákona č. 463/2003 Z. z..\n7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyni priznal právo na úplnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania z dôvodov jej úspechu v konaní.\n\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku krajského súdu\n8. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala, že\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/\nSSP. Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/6/2017-57\nzo dňa 19. decembra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná sa nestotožnila s právnym posúdením veci zo strany\nkrajského súdu. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci, vyslovila názor, že krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Uviedla, že obdobia,\nktoré sa považovali za náhradné doby v spornom období sú taxatívne uvedené v § 11 zákona č.\n121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a v § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v\nznení neskorších predpisov. Žalovaná zdôraznila, že ani podľa jedného z uvedených ustanovení sa doba\npobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí\nalebo ako expert v zahraničí, nepovažuje za náhradnú dobu. Táto doba sa posudzovala ako náhradná\ndoba len na zisťovanie priemerného mesačného zárobku. Vytýkala krajskému súdu, že svoje tvrdenia\nopiera o nesprávny právny predpis, a to § 9 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorý s uvedenou problematikou\nnesúvisí. Tiež zdôraznila, že podľa § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č. 100/1988\nZb., ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana\nvýhodnejší, to isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Doba pobytu\nv cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo\nexpert v zahraničí sa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991\nZb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1. októbra 1988 do 31. júla 1991. Žalovaná\nmala za to, že doba pobytu v cudzine v rokoch 1993, 1994 a 1995, počas ktorej žalobkyňa sprevádzala\nsvojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo ako expert v zahraničí sa posudzuje ako\nobdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Tvrdila, že žalobkyni\nsa teda kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie. Žalobkyňa má sporné obdobie zhodnotené obdobie\nzamestnania a osobný mzdový bod. Žalovaná záverom uviedla, že pri posudzovaní nároku žalobkyne\nna starobný dôchodok postupovala v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n10. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v\nkasačnej sťažnosti. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/6/2017-57 zo dňa 19. decembra 2017 zamietol\nako nedôvodnú.\n11. V dôvodoch vyjadrenia žalobkyňa vyslovila názor, že krajský súd celý prípad vecne správne posúdil\na procesnoprávne nepochybil. Mala za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, že napadnuté\nrozhodnutie žalovanej nebolo v súlade so zákonom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keďže žalovaná podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 pri preukázanom krytí dôb\nzamestnaní žalobkyne nepostupovala podľa § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č.\n100/1988 Zb., lebo nezapočítala žalobkyni dobu, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší, t.j. v danom\nprípade nezapočítala tú dobu, za ktorú nie je možné určiť mzdový bod a následne túto dobu podľa § 63\nods. 6 prípadne ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. nevylúčila z rozhodujúceho obdobia, čím v konečnom\ndôsledku žalobkyni v rozpore so zákonom znížila priemerný osobný mzdový bod.\n12. Žalobkyňa nesúhlasila s dôvodom žalovanej uvedeným v kasačnej sťažnosti, že žalobkyni sa kryje\ndoba pobytu v cudzine a zamestnania. K tomu uviedla, že žalovaná zjavne nesprávne vyhodnotila tú\nskutočnosť, že počas doby sprevádzania manžela v zahraničí sa žalobkyni okrem doby pobytu v cudzine\nkryli ešte aj ďalšie 2 doby zamestnania, ktoré jej súbežne plynuli na základe dvoch platných pracovných\npomerov, nakoľko žalobkyňa počas doby pobytu v cudzine z dôvodu sprevádzania manžela bola aj\nnaďalej zamestnaná v Keramických závodoch n.p. Košice závod Obkladačky Lučenec (plynula jej teda\ndoba zamestnania číslo 1) a súbežne bola zamestnaná aj na Československom zastupiteľskom úrade\n\nv Havane na základe pracovného pomeru uzavretého s FMZV Československej republiky (plynula jej\nteta doba zamestnania číslo 2).\n13. Žalobkyňa nesúhlasila ani s ďalším dôvodom žalovanej uvedenom v kasačnej sťažnosti, že súd\nsvoje tvrdenia opiera o nesprávny právny predpis, a to § 9 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorý s uvedenou\nproblematikou nesúvisí. K tomu uviedla, že žalovaná zrejme nezobrala do úvahy tú skutočnosť, že\nv danom prípade ide o zjavnú chybu v písaní a krajský súd svoje tvrdenie opiera a účinnú vyhlášku\nč. 149/1988 Zb., ktorá s uvedenou problematikou súvisí, o čom svedčí aj bod 13 a 17 predmetného\nrozsudku krajského súdu, ale aj samotné vyjadrenie žalovanej, keď v sťažnostnom bode III. uviedla:\n„ Doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v\nzahraničí alebo expert v zahraničí, sa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení\nzákona č. 306/1991 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1.10.1988 do 31. júla\n1991.“\n14. Ďalej žalobkyňa k tvrdeniu žalovanej, že krajský súd považoval dobu pobytu v cudzine, po ktorú\nžena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí\nza náhradnú dobu je irelevantné a že žalobkyni sa kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie nie sú\nopodstatnené, uviedla, že žalovaná zjavne nebrala do úvahy tú skutočnosť, že počas doby sprevádzania\nmanžela v zahraničí sa žalobkyni okrem doby pobytu v cudzine, ktorá sa v zmysle už vyššie uvedenej\nvyhlášky (o ktorú sa opiera aj samotná žalovaná) tiež považovala za dobu zamestnania, kryli ešte aj\nďalšie 2 doby zamestnania, ktoré jej súbežne plynuli na základe dvoch platných pracovných pomerov,\nnakoľko žalobkyňa počas doby pobytu v cudzine z dôvodu sprevádzania manžela bola aj naďalej\npreukázateľne zamestnaná v NOVOKER a.s. Lučenec a súbežne bola preukázateľne zamestnaná\naj na Slovenskom zastupiteľskom úrade v Bukurešti, resp. Záhrebe na základe pracovného pomeru\nuzavretého s MZV Slovenskej repliky, čo jednoznačne aj v tomto prípade dokazuje, že sa jej v období\nrokov 1993 1994 a 1995 kryli dve doby zamestnania. V danej súvislosti žalobkyňa poukázala na\njudikatúru NS SR - rozhodnutie sp. zn. 9So 56/2008.\n15. Žalobkyňa v závere poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n100/1988 Zb. v spojení s § 2 písm. a/ zákona č. 54/1956 Zb. a s § 3 ods. 2 písm. a/, § 4, § 7\na § 8 uvedeného zákona, uviedla, že žalovaná v kasačnej sťažnosti neuviedla žiadne nové právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia krajského\nsúdu.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n16. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej tiež\nSSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP) v rozsahu námietok žalovanej uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je\ndôvodná.\n18. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 28Sa/6/2017-57 zo dňa 19. decembra 2017, ktorým správny súd podľa § 191 ods.1 písm. c/\nSSP zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n7. marca 2017 a súčasne zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 6.\nseptembra 2016 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. októbra 2016 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n19. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\n\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n20. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017, ktorým o odvolaní žalobkyne\nrozhodol tak, že jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX\nXXXX X. zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. októbra 2016. Uvedenými\nrozhodnutiami Sociálna poisťovňa určila žalobkyni starobný dôchodok v sume 687,- eur mesačne.\n21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n22. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n23. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)\n24. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n25. Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd\nrozhoduje vo veci samej uznesením. (§ 133 ods. 1 SSP)\n26. V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách \"V mene Slovenskej republiky\" uvedie označenie\nsprávneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov\nkonania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie,\npoučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach\nkasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti\nopravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný\npriebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie\nargumentov žalobcu vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na\nkonaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán\nverejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n(§ 139 ods. 1, 2 SSP)\n27. Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, (§ 199 ods.\n1 písm. a/ SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do\nrozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi. (§ 203 ods. 1, 2 SSP) Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd\ni bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. (§ 204 SSP)\n28. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej\nčasti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n29. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\n\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n30. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí\nžalovaného správneho orgánu nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny\nprieskum rozhodnutí žalovaného správneho orgánu napadnutých žalobou nevykonal v súlade s platnou\nprávnou úpravou zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov v spojení s vyhl. č. 149/1988 Zb.,\nktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj\nprávny záver, náležite neodôvodnil.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n31. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n32. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n33. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s.\n382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež\nkladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n34. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n35. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n36. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci\npovinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou\núpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy\nSR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v\nsúlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n\n37. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy vykonáva.\n38.Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí\nbyť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym\nzáverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť všeobecných\nsúdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods.\n2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.\n39. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa v rámci odvolacieho správneho\nkonania namietala, že rozhodnutie nie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a nevychádza\nzo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. V rámci správnej žaloby namietala nesprávne právne\nposúdenie, čím boli porušené jej práva a právom chránené záujmy a ľudské práva, ktoré jej garantuje\nÚstava SR a Dohovor o invalidných starobných a pozostalostných dávkach medzinárodnej organizácie\npráce zverejnenej pod č. 61/1991 Zb..\n40. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a postupu mu\npredchádzajúceho v rozsahu kasačnej sťažnosti mal preukázané, že správny súd v procese súdneho\nprieskumu začatého na základe žaloby žalobkyne náležite nepostupoval v zmysle zákonných\nprocesných pravidiel nastolených zákonodarcom v druhej časti správneho súdneho poriadku.\n41. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy povinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im\npredchádzajúcich, bolo postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej a tretej časti správneho\nsúdneho poriadku v súlade so základnými procesnými zásadami konania, preskúmať zákonnosť žalobou\nnapadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a v odôvodnení napadnutého rozsudku\nnáležite odôvodniť svoje posúdenie skutkových zistení a právnych záverov (argumentov), teda rozsudok\nodôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal\nsúdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov\npri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe\na zodpovedal na zásadné žalobné námietky.\n42. Kasačný súd mal za to, že rozhodnutie správneho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným\npožiadavkám, keď krajský súd nechal úplne bez povšimnutia skutkové zistenia vyplývajúce z\nadministratívneho spisu, na základe ktorých žalovaný mal dospieť k nesprávnemu právnemu záveru\npodmieňujúceho namietanú nezákonnosť rozhodnutí žalovanej vydaných v oboch stupňoch správneho\nkonania.\n43. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite\nzdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.\nÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;\njedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z\nodôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v\n\nhodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým\nspôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej\njudikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,\nako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a formulovať odôvodnenie je\npovinný spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí\nspĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n44. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\n- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,\nč. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\n45. Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n46. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná\nžiadna z rozhodných skutkových okolností. Mal za to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa\nv rokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995 (ďalej len v sporné obdobie) bola v pracovnom pomere so\nzamestnávateľom NOVOKER n.p., neskôr a.s. Lučenec, pričom v spornom období čerpala pracovné\nneplatené voľno z dôvodu sprevádzania manžela vyslaného do zahraničia a ani to, že toto sporné\nobdobie sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z., nakoľko v zmysle predpisov účinných do 1.1.2004 sa toto obdobie považovalo za obdobie\nzamestnania tak, ako je to výslovne uvedené v § 9 Vyhlášky č. 149/1998 Zb., ako aj, že v spornom období\nžalobkyňa mala aj ďalšie zamestnanie, za ktorý poberala mzdu. Za sporné správny súd považoval\nprávne posúdenie tohto súbehu zamestnaní.\n47. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva z akých skutkových podkladov správny súd\nvychádzal pri ustálení svojho právneho záveru pri zodpovedaní predmetnej spornej otázky, keď v\nodôvodnení ani poukazom na podklady žalovanej zadovážených pre ustálenie skutkových zistení na\núčely výpočtu starobného dôchodku žalobkyne neuvádza. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu nie je zrejmé, o ktoré skutkové zistenie opiera svoj právny záver a súčasne z\nodôvodnenia nevyplýva právna úvaha správneho súdu na základe ktorej svoj právny záver ustálil.\n48. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný\nrozhodnutiami Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX\nXXX XXXX 0 zo dňa 10. októbra 2016, ktorými jej bol určený starobný dôchodok v sume 687,- eur\nmesačne. O odvolaní žalobkyne proti uvedeným rozhodnutiam, v ktorom namietala nesprávny výpočet\njej starobného dôchodku, keď Sociálna poisťovňa v rozpore s § 249, § 255, a § 63 zákona č. 461/2003\nZ.z. v spojení s § 11 zákona č. 121/1975, resp. § 10 zákona č. 100/1988 Zb. nesprávne vyhodnotila súbeh\njej zamestnaní v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995, počas ktorých sprevádzala svojho manžela v\nzahraničí, rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa\n7. marca 2017 tak, že jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX\nXXX XXXX 0 zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. októbra 2016 .\n49. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o určení starobného\ndôchodku žalobkyne mal kasačný súd preukázané, že za rok 1988 bolo žalobkyni započítane 366 dní, za\nrok 1989 365 dní, za rok 1993 365 dní, za rok 1994 365 dní a za rok 1995 365 dní. Teda celé namietané\nobdobie Sociálna poisťovňa žalobkyni zohľadnila ako obdobie poistenia pre účely starobného dôchodku.\nZ osobného listu dôchodkového poistenia súčasne vyplýva určenie vymeriavacieho základu na účely\nvýpočtu osobného mzdového bodu. Podkladom pre výpočet boli potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne\nv rozhodnom období, ktoré tvorili prílohu administratívneho spisu. Z listu FMZV ČSFR z 10.12.1992\n\nvyplýva, že FMZV požiadalo zamestnávateľa žalobkyne, aby jej bolo poskytnuté náhradné voľno bez\nnároku na náhradu mzdy po dobu služobného pridelenia jej manžela, ktorý ako pracovník FMZV je\nku dňu 21.12.1992 dlhodobo preložený k výkonu funkcie k čs. zastupiteľskému úradu v zahraničí. K\nuvedenej žiadosti zamestnávateľ žalobkyne Novoker a.s. Lučenec vydal potvrdenie, ktorým potvrdzoval,\nže žalobkyni poskytuje od 1.1.1993 pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy a to na dobu pridelenú\njej manžela k čs. zastupiteľskému úradu v zahraničí a že nemá námietok, aby žalobkyňa, ak to bude\ntreba, vstúpila po dobu pobytu v zahraničí do súbežného pracovného pomeru s FMZV. Súčasne oznámil\ndobu poskytnutia dovolenky a hrubý mesačný zárobok žalobkyne za posledných 12 mesiacov pred\nudelením neplateného pracovného voľna. Z pracovnej zmluvy zo dňa 8.9.1988 uzatvorenej medzi FMZV\na žalobkyňou vyplýva, že účastníci zmluvy dojednali pracovný pomer na dobu určitú od 12.9.1988\ndo 31.5.1989. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi FMZV a žalobkyňou zo dňa\n6.10.1989 vyplýva, že pracovný pomer dojednaný na dobu určitú do 31.5.1989 sa predlžuje do 30.6.1990\ns tým, že ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy ostávajú i naďalej v platnosti. Zamestnávateľ žalobkyni\npotvrdením z 3.2.1997 potvrdil, že žalobkyňa za rok 1996 nemala žiaden príjem, nakoľko v dobe od\n1.1.1996 do 18.8.1996 mala neplatené voľno. Listom z 10.8.1987 Keramické závody n.p. Košice závod\nobkladačky Lučenec potvrdili, že žalobkyni ako ich pracovníčke udelili neplatené voľno v zmysle jej\nžiadosti po dobu nasledovania jej manžela na expertíznu činnosť do republiky Kuba. Listinné podklady\ntvoriace súčasť administratívneho spisu potvrdili, že v období od 7.9.1987 do 4.2.1992 a od 4.3.1995\ndo 1997 zamestnávateľ žalobkyne poskytol jej neplatené voľno bez nároku na náhradu mzdy z dôvodu\nsprevádzania manžela v zahraničí. Doba poskytnutia neplateného voľna, bez nároku na náhradu mzdy,\nnie je poistnou dobou.\n50. Vo svetle vyššie uvedenom, najvyšší súd podrobil prieskumu odvolaním napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, pričom dospel k záveru, že odôvodnenie krajského súdu je v podstatnej časti vlastného\nposúdenia v zjavnom rozpore so skutkovým stavom plynúcim z obsahu súdneho spisu. Krajský súd v\nodôvodnení svojho rozsudku vyslovil názor: „žalovaná vec nesprávne právne posúdila, keď za dobu\ndôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda za dobu zamestnania\npodľa predpisov účinných pred 1.1.2004 pri súbehu dvoch zamestnaní v spornom období nepovažovala\ndobu zamestnania pre žalobkyňu výhodnejšiu a následne na túto dobu sporného obdobia neaplikovala\n§ 63 ods. 6, prípadne ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevylúčila ju v celom jej rozsahu pri určení\npriemerného osobného mzdového bodu.“ Správny súd v závere odôvodnenia konštatoval: „vychádzajúc\nzo skutkových zistení a citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo v\nsúlade so zákonom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté\nrozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a súčasne zrušil aj predchádzajúce prvostupňové\nrozhodnutie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je pritom\nv ďalšom konaní viazaná vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu a to že v zmysle § 255\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je obdobím dôchodkového poistenia to zamestnanie žalobkyne, ktoré je\nsúčasne obdobím dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod a je potrebné\nnaň aplikovať § 63 ods. 6 a 9 zákona č. 463/2003 Z. z..“\n51. Uvedený záver krajského súdu však nekorešponduje s obsahom súdneho spisu, z ktorého je\nzrejmé, že žalobkyni v spornom období, teda v dobe, počas ktorej sprevádzala svojho manžela v\nzahraničí, kde v určenej dobe aj vykonávala pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej\ns ministerstvom zahraničných veci, poskytol zamestnávateľ neplatené voľno bez nároku na mzdu v\nobdobí od 7.9.1987 do 4.2.1992 a od 4.3.1995 do 1.2.1997. Z tohto dôvodu aj podstatná námietka\nžalobkyne spočívajúca v tom, že zo strany žalovanej bol nesprávne určený mzdový bod za sporné\nobdobie z dôvodu neprihliadnutia na jej doby zamestnania, neobstojí.\n52. Podľa § 255 ods. 1,3 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred\n1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej\njedného roka zamestnania.\nZa náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania\nzískané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný\nmzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí\nosobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť\nkalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu\n\na počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu\npatriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto\ndoby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n53. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie\npovinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia\nokrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona\na ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné\nna dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca\nsa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2\nalebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej\n50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a\nmá najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.\n54. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej\ndávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.\nOsobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\nZa obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný\nmzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod\nsa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť\nosobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho\nroka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na\nštyri desatinné miesta nahor.\n55. Podľa § 63 ods. 1, 6, 9 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na\nurčenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých\nv jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v\nrozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje\nna štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané\ndni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie\ndôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\nRozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred\nrokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov\npred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia,\nza ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo\nobdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali\ncelý kalendárny rok.\nAk rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný\nosobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom\nobdobí a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla\n365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný\nvymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý\ndva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.\n56. Podľa § 9 vyhl. č. 149/1988 Zb. (ktorou sa vykonávalo ust. 8 a 9 zákona 100/1988 Zb.) za\nzamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela,\nktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí (§ 43) alebo expert v zahraničí (§ 44). Táto doba sa preukazuje\npotvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného\nmesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba.\n57. Podľa § 1 ods. 1 až 5 zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení právo na sociálne zabezpečenie\npodľa tohto zákona sa zaručuje všetkým občanom. Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát.\nDávky sociálneho zabezpečenia nepodliehajú dani.\nPrávo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.\nVýška dávok dôchodkového zabezpečenia závisí predovšetkým od pracovných zásluh, a to od dĺžky\ndoby zamestnania a od výšky dosahovaných zárobkov. Zároveň sa uplatňujú aj sociálne hľadiská, najmä\nv zabezpečení pozostalých pri strate živiteľa, v zabezpečení invalidných občanov a pri zvyšovaní výmer\ndôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcov a ich rodín.\n\nDávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej činnosti a v súlade\ns rastom životnej úrovne pracujúcich.\nOrganizácie a občania platia na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie poistné podľa\nosobitného predpisu.\n58. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy priznanie a výplata dávok sociálneho zabezpečenia (aj\nv starobe) tak v zmysle právnej úpravy podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č.\n100/1988 Zb. účinného do 31.12.2003 ako aj v zmysle právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1.1.2004 vychádza zo zásady zaplateného poistného za\nrozhodné obdobie.\n59. Vo svetle uvedeného vyššie záver krajského súdu nekorešponduje s obsahom súdneho spisu,\nz ktorého je zrejmé, že žalobkyni v spornom období, teda v dobe, počas ktorej sprevádzala svojho\nmanžela v zahraničí, kde v určenej dobe aj vykonávala pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy\nuzatvorenej s ministerstvom zahraničných veci, poskytol zamestnávateľ neplatené voľno bez nároku na\nmzdu v období od 7.9.1987 do 4.2.1992 a od 4.3.1995 do 1.2.1997. Z tohto dôvodu aj podstatná námietka\nžalobkyne spočívajúca v tom, že zo strany žalovanej bol nesprávne určený mzdový bod za sporné\nobdobie z dôvodu neprihliadnutia na jej doby zamestnania, neobstojí, keď za uvedenú dobu z dôvodu\nnepoberania mzdy nebolo zaplatené poistné. Toto obdobie sa však žalobkyni započítalo ako poistné\nobdobie z dôvodu sprevádzania manžela v zahraničí. Zo skutkových zistení potom vyplýva, že v prípade\nžalobkyne sa v rozhodnom období pre určenie starobného dôchodku neprekrýva doba zamestnania\ns náhradnou dobou. K uvedenému kasačný súd poznamenáva, že zákonodarca za náhradnú dobu\npovažoval v zmysle právnej úpravy účinnej pred 1.1.2004 dobu taxatívne ustanovenú v § 9 zákona\n100/1988 Zb. a v § 11 zákona č. 121/1975 Zb., v zmysle ktorej právnej úpravy doba pobytu v cudzine,\npočas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v\nzahraničí sa nepovažovala za náhradnú dobu, ale považovala sa za zamestnanie. Vo vzťahu k priznaniu\nstarobného dôchodku žalobkyne z uvedeného plynie záver, že v posudzovanom prípade doba pobytu\nv cudzine, po ktorú žalobkyňa sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako expert v zahraničí, sa\nposudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia.\n60. Vychádzajúc z uvedeného vyššie najvyšší súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu je v jeho podstatnej časti nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a v neposlednom rade aj\nnepresvedčivé, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre\njeho nepreskúmateľnosť z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.\n61. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu v preskúmavanej veci je jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené\na tým aj nesúladné s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n62. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 461 ods. 2\nSSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n63. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, opätovne\nposúdiť zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovanej v zmysle nastolenej právnej úpravy a vo veci\nopätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo odôvodniť v zmysle § 139 ods. 2 SSP.\nSúčasne krajský rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov\nkasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.\n64. Kasačný súd napriek uvedenému dáva správnemu súdu do pozornosti, že v rámci posudzovania\nzákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia bude v ďalšom konaní potrebné venovať náležitú\npozornosť skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej ako aj ich právnym\nzáverom v kontexte kasačných námietok vznesených proti rozhodnutiu krajského súdu.\n65. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}