{"guid": "a2190913-8cc9-4a57-9748-ce4fcf3a38b0:d76201f4-f0a3-439b-9be8-26e9db99a65c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200191.1", "spisova_znacka": "2Obo/17/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/17/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 2Obo/17/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200191.1", "identifikacne_cislo": "6017200191", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-398", "nazov": "§ 398 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-398", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-398"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-399", "nazov": "§ 399 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-399", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-399"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-398", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-399", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d76201f4-f0a3-439b-9be8-26e9db99a65c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200191.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200191.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200191.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/17/2018\n6017200191\n19. 06. 2019\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200191.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. Q. V., nar. 8. augusta XXXX, bytom C. 4,\nXXX XX X., proti žalovaným: 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, 974 01 Banská\nBystrica, 2/ P.. F. B. Q., so sídlom Q. 7, XXX XX B. B., 3/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2018, č. k. 41Cbi/2/2017-31 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/2/2017-31\nzo dňa 19. septembra 2018 p o t v r d z u j e .\nII. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal tento nárok. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho\npoplatku za žalobu žalobcovi prostredníctvom\nSlovenskej pošty, a.s., Košice. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15. mája 2017 bola Krajskému súdu v Banskej\nBystrici doručená žaloba\nna obnovu konania. K skutkovým okolnostiam podania žaloby\nžalobca uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K/446/1998-Sn-1931 zo\ndňa 19. augusta 2016, doručeným dňa 22. februára 2017 mu ako likvidátorovi obchodnej spoločnosti\nPRESKON, s.r.o. „v likvidácii\" bola uložená poriadková pokuta vo výške 500,- eur v zmysle ustanovenia\n§ 102 ods. 1 písm. a/, 2 Civilného sporového poriadku. V žalobe ďalej poukázal na obligatórne náležitosti\nžaloby na obnovu konania, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 406 Civilného sporového poriadku. Vyššie\nkonkretizované uznesenie napadol v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na list zo dňa 26. júla\n2017, ktorý zaslal na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorého obsahom bol oznam o výkone advokátskej\npraxe a plnomocenstvo vo veci výkonu funkcie likvidátora obchodnej spoločnosti PRESKON, s.r.o. „v\nlikvidácii\". Ďalej poukázal na list zo dňa 27. júla 2016 doručený konajúcemu súdu, ktorým súdu, ako\naj správcovi konkurznej podstaty oznámil, kto je oprávneným nahliadať do registratúry. Dňa 2. augusta\n2016 s účinnosťou ku dňu 3. augusta 2016 sa žalobca vzdal funkcie likvidátora, čo listom zo dňa\n2. augusta 2016 oznámil konajúcemu súdu. Napriek uvedenému, súd dňa 4. augusta 2016 vykonal\nobhliadku registratúry, pričom podľa žalobcovho názoru bolo zrejmé, že táto nemohla splniť svoj účel. Mal\nza preukázané, že doručil všetky relevantné doklady, že nebolo a nemohlo byť žalobcovou povinnosťou\nsa obhliadky osobne zúčastniť, čím nemohol vzniknúť ani dôvod na uloženie poriadkovej pokuty. Navrhol\npreto, aby konajúci súd vydal uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného na Krajskom súde\npod sp. zn. 36-24K/446/1998 a aby po prejednaní veci vydal uznesenie, ktorým by zrušil poriadkovú\npokutu zo dňa 16. augusta 2016 vo výške 500,- eur.\n2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „C. s. p.\"), § 406 C. s. p., § 413 ods. 1 C. s. p. a zdôraznil, že obnova konania je\nmimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje\nproti právoplatným rozhodnutiam\nsúdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť ktorýkoľvek právoplatný rozsudok, ale i napríklad\n\nprávoplatné uznesenie, avšak iba také právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, resp.\nprávoplatný platobný rozkaz (§ 398 C. s. p.). Uviedol, že žalobcom podaná žaloba na obnovu konania\nbola síce podaná\nproti právoplatnému uzneseniu, avšak súd ním rozhodol o\nporiadkovej pokute, a teda nejde o rozhodnutie, proti ktorému by bolo možné podať žalobu na obnovu\nkonania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa,\naby súd\nbez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol (§ 413\nC. s. p.), ak z jej obsahu zjavne vyplýva, že neboli dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C. s.\np. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 413 písm. c/ a e/ C. s. p. žalobu na obnovu\nkonania odmietol, pretože dospel k názoru, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná\na zároveň je zjavne nedôvodná.\n3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1, 2 C. s. p. Nakoľko však žalovaným nebola žaloba doručovaná\n(§ 413 ods. 2\nC. s. p.) a žiadne trovy im nevznikli, súd s prihliadnutím na princíp spravodlivosti rozhodol, že žiadna zo\nstrán nemá nárok na náhradu trov konania. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol súd prvej\ninštancie podľa ustanovenia § 11 ods. 3, 4, 6 písm. b/ zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.\n4. Proti uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktoré odvolanie\nodôvodnil porušením ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ C. s. p. Uviedol,\nže uznesenie\no uložení poriadkovej pokuty bolo žalobcovi doručené dňa 22. februára 2017\nhoci funkciu\nlikvidátora žalobca nevykonával dňom 3. augusta 2016, teda dva týždne pred tým,\nnež mu bola\nudelená poriadková pokuta, napriek tomu, že konajúca sudkyňa o tejto skutočnosti bola nepochybne\ninformovaná. Uvedené uznesenie bolo žalobcom riadne napadnuté a odôvodnené, pretože v celom\nrozsahu bolo porušené ustanovenie § 397 C. s. p.\nKonajúci súd (žalovaný 1/) žalobu\nodmietol, pričom ako dôvod uviedol ustanovenie § 398\nC. s. p. v spojení so skutočnosťou,\nže žalobca neoznačil nové dôkazy, ktoré neboli použité v pôvodnom konaní, čo nie je pravdou. Konajúci\nsúd popritom neakceptoval ustanovenia § 399 C. s. p., teda nevyporiadal sa s tým, ako možno zrušenie\ntakého škandalózneho rozhodnutia dosiahnuť iným spôsobom. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu\nsúdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd\") [§ 470 ods. 1, 4 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\")],\npo zistení, že odvolanie\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.) oprávnenou osobou,\nproti rozhodnutiu,\nproti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania,\nodvolacími dôvdmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C.\ns. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru,\nže odvolanie nie je opodstatnené.\n7. Predmetom odvolacieho prieskumu je námietka odvolateľa, týkajúca sa nesprávneho skutkového\nzistenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci, poukazujúc na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.\na/ až h/ C. s. p.\n8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal\nna\nskutočnosť, že žalobcom podaná žaloba na obnovu konania smerovala proti právoplatnému uzneseniu\no uložení poriadkovej pokuty a teda nejde o rozhodnutie, proti ktorému by bolo možné podať žalobu\nna obnovu konania.\n9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie\njednoznačne a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, prečo žalobu na obnovu konania odmietol.\nUviedol, že žalobca v podanej žalobe neoznačil žiadne nové skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia,\nktoré by nemohol použiť v pôvodnom konaní. Žalobca poukázal\nlen na listinné dôkazy z\nroku 2016, ktoré boli súdu doručené pred rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi. Tiež súd\nprvej inštancie správne skonštatoval, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý\nsmeruje proti právoplatným rozhodnutiam. Týmto právoplatným rozhodnutím musí byť buď právoplatný\nrozsudok (§ 397 C. s. p.), resp. právoplatné uznesenie (§ 398 C. s. p.). V uvedenom ustanovení sú (§398\nC. s. p.) taxatívne vymedzené dva prípady, kedy je možné žalobu na obnovu konania podať. V prípade\n\nrozhodnutia o poriadkovej pokute sa nejedná o také rozhodnutie, proti ktorému by bolo možné podať\nžalobu na obnovu konania.\n10. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 389/2017, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky\ndospel k záveru, že súčasná právna úprava, vylučujúca prieskum rozhodnutí o poriadkovej pokute\nv inštančnom postupe je primeraná významu týchto rozhodnutí. Z ústavnoprávneho hľadiska súdne\nkonanie nie je povinne dvojinštančné. Jednoinštančné súdnictvo najmä potom vo veciach objektívne\nbagateľného významu nijako nevybočuje z ústavných medzí. Rozhodnutie súdu o uložení poriadkového\nopatrenia je svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami a aj to len pre\nurčité štádium civilného sporového konania. Nestáva sa samo o sebe predmetom konania a nejde\ntak o rozhodnutie o veci samej, ktoré by do práv a povinnosti strán sporu zasahovalo konečným\nspôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej\npovinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera\nvoľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou 500,- eur.\nZákonodarca vylúčil tieto procesné rozhodnutia z preskúmavania nadriadeným súdom a v dôvodovej\nspráve k dotknutému ustanoveniu uviedol, že „kto raz poruší povinnosť, mal by byť sankcionovaný\".\nTento prístup možno označiť za plne zlúčiteľný s princípmi materiálneho štátu, v ktorých je implikovaná\naj požiadavka spravodlivosti.\n11. Pokiaľ žalobca poukazuje v podanom odvolaní na ustanovenie § 399 C. s. p. a teda, že konajúci\nsúd neakceptoval uvedené ustanovenie a nevysporiadal sa s tým, ako možno zrušenie takéhoto\nškandalózneho rozhodnutia dosiahnuť iným spôsobom, odvolací súd uvádza, že aj uvedené ustanovenie\nmá priamy súvis s ustanovením § 397 C. s. p., teda musí sa jednať o právoplatný rozsudok a pokiaľ aj\nžalobca v žalobe uviedol, že obnova konania môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie, žaloba\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a zároveň súd prvej inštancie správne ustálil,\nže je zjavne nedôvodná.\n12. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu za nedôvodné s poukazom na to, že\nsúd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver.\nSvoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa\nustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.\n13. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 396 ods. 1 C.\ns. p. v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou v predmetnom odvolacom konaní boli\nžalovaní 1/ až 3/, avšak žalovaným v tomto odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto\ns použitím základných princípov článku IV ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu\ntrov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaným rozhodol podľa\nfiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pri tom z pomyselnej normy,\nže ak si strana náhradu trov konania neuplatní a ani podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli je v\nsúlade s článkom 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo\ntak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cbi/2/2017", "guid": "e2b2b02d-5201-4862-9e24-cf71e3f63491:c7ed2850-44c5-4e15-bdcc-428b2607edf2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}