{"guid": "99896090-b989-43ce-b080-59d274242f4b:b0af4753-1c0e-4917-8233-fe0057bf4457", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6017200017.2", "spisova_znacka": "10Asan/4/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/4/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Asan/4/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6017200017.2", "identifikacne_cislo": "6017200017", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/377#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0af4753-1c0e-4917-8233-fe0057bf4457", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200017.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200017.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6017200017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/4/2018\n6017200017\n27. 03. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:6017200017.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne Ing. Lucie Reinerovej, s miestom podnikania A. Nográdyho 1376/5, 960 01\nZvolen, IČO: 45 700 231, právne zastúpená URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom AK Skuteckého 17, 974\n01 Banská Bystrica, proti žalovanej (sťažovateľke) Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovanej č. SK/0872/99/2015 zo dňa 07. novembra 2016 a č. SK/0871/99/2015\nzo dňa 7. novembra 2016, o kasačných sťažnostiach žalovanej proti právoplatným rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/5/2017-62 zo dňa 21. septembra 2017 a č. k. 24S/6/2017-103 zo dňa\n13. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici, ako\nprvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. P/0188/06/15 zo dňa 20.10.2015 uložila žalobkyni na\nzáklade kontroly vykonanej v ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“ dňa 05.06.2015 pre porušenie povinnosti\npredávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, ktorý obsahuje všetky predpísané náležitosti, keď pri\nkontrole dodržiavania zásad statočnosti pri predaji bolo kontrolou zistené, že predávajúci predal osobe\nmladšej ako 18 rokov - maloletému J. vo veku 15 rokov v postavení prizvanej osoby - tabakové výrobky,\na to 1 balenie cigariet zn. MARLBORO á 3,50 €/1 balenie, ku ktorému nebol vydaný doklad o kúpe z\nelektronickej registračnej pokladnice a ani iný náhradný doklad podľa § 10 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.\nz. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej\nrady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v\nznení neskorších predpisov a za porušenie povinností ustanovených v § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), podľa § 24 zákona o ochrane\nspotrebiteľa pokutu vo výške 500 €. Žalovaná na odvolanie žalobkyne napadnutým rozhodnutím č.\nSK/0872/99/2015 zo dňa 07.11.2016 prvoinštančné rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla.\n2. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici, ako\nprvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. P/0186/06/15 zo dňa 20.10.2015 uložila žalobkyni na\n\nzáklade kontroly vykonanej v ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“ dňa 05.06.2015 pre porušenie zákazu predávať\ntabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, keď pri kontrole dodržiavania ustanovení zákona\nč. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane nefajčiarov“) bolo zistené, že predávajúci predal osobe mladšej\nako 18 rokov - maloletému J. vo veku 15 rokov - tabakové výrobky, a to 1 krabičku cigariet zn.\nMARLBORO á 3,50 €/krabička, aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako\n18 rokov je zakázaný a za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov,\npodľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov pokutu vo výške 1.500 €. Žalovaná na odvolanie\nžalobkyne napadnutým rozhodnutím č. SK/0871/99/2015 zo dňa 07.11.2016 prvoinštančné rozhodnutie\nvo výrokovej časti zmenila tak, že „...kontrola v prevádzke: ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“, Masarykova\n13, Zvolen, vykonaná dňa: 05.06.2015...“ a ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie zostala bez\nzmeny.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutými rozsudkami podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutia žalovanej a prvoinštančných správnych\norgánov a veci vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n4. V odôvodneniach uviedol, že v preskúmavaných veciach je nesporné, že na základe vykonanej\ninšpekcie dňa 05.06.2015 Inšpektorát SOI dospel k záveru, že žalobkyňa sa dopustila porušení právnych\npredpisov, konkrétne porušenia ustanovenia § 16 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa (spočívajúcom v\npredaji tovaru bez vydania dokladu o kúpe výrobku) a porušenia ustanovenia § 6 ods. 2, ods. 3 zákona\no ochrane nefajčiarov (spočívajúcom v predaji tabakového výrobku osobe mladšej ako 18 rokov). Z\nvykonanej inšpekcie bol vypracovaný inšpekčný záznam, ktorý bol podkladom dvoch administratívnych\nkonaní vedených pred žalovanou, žalovaná začala správne konanie vo veci porušenia ustanovenia §\n16 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj za porušenie ustanovenia § 6 ods. 2, ods. 3 zákona o\nochrane nefajčiarov. Proti rozhodnutiam prvoinštančného orgánu verejnej správy, ktorými boli žalobkyni\nuložené pokuty vo výške 500 €, resp. 1.500 €, podala žalobkyňa odvolania, ktoré žalovaná zamietla a\nrozhodnutia Inšpektorátu SOI potvrdila. V oboch veciach bola podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej v zmysle ustanovení S.s.p.\n5. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa za mala dopustiť porušenia ustanovení dvoch\nzákonov (zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane nefajčiarov), jedným konaním. O\njednočinný súbeh pri aplikácii zásad trestného práva vo vzťahu k správnemu deliktu ide v prípade, ak\nprávnická osoba naplní jedným konaním (skutkom) skutkovú podstatu viacerých správnych deliktov a\ntak sa dopustí viacerých správnych deliktov. Z trestného práva vyplýva zásada primeranosti, pre účely\nadministratívneho konania možno do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom\nzasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu správneho konania. Orgány verejnej správy sú\npovinné pri vybavovaní veci použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci\na zároveň dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov\nkonania. Zároveň trestné právo ustanovuje tzv. absorpčnú zásadu v § 41 ods.1 Trestného zákona.\nPrávne predpisy, zakotvujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych\norgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov. Pri nedostatku právnej úpravy je tak v\nzmysle „analogiae legis“ potrebné aj v správnom konaní použiť absorpčnú zásadu ako zásadu ukladania\ntrestov podľa ustanovení trestného práva. Podstata absorpčnej zásady spočíva v tom, že prísnejší trest\nabsorbuje trest miernejší.\n6. V oboch preskúmavaných veciach správny súd dospel k záveru, že zásady uvedené v\npredchádzajúcom bode tohto rozsudku v správnom konaní rešpektované neboli. Vo veciach správnych\ndeliktov boli žalobkyni uložené za konanie majúce charakter súbehu dve sankcie, a to vo výške\n500 €, resp. 1.500 €, dvoma samostatnými rozhodnutiami prvoinštančného orgánu verejnej správy.\nŽalobkyňa s prvoinštančnými rozhodnutiami nesúhlasila a bola nútená podať dve odvolania, o ktorých\nžalovaná rozhodla samostatnými rozhodnutiami. Následne žalobkyni vyplývala poplatková povinnosť\nv konaní o preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej správy, a to za každé napadnuté rozhodnutie\nsamostatne. Podľa názoru krajského súdu žalovanej nič nebránilo vec prejednať a rozhodnúť v jednom\nadministratívnom konaní a pri zistení, že sa žalobkyňa dopustila správneho deliktu (deliktov) uložiť\n\njednu sankciu akceptujúc zásady ukladania trestov. Žalovaná mala právomoc na prejednanie zistených\nsprávnych deliktov a skutočnosť, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k porušeniu právnych povinností\nustanovených dvoma právnymi predpismi, orgánom verejnej správy nebránila, aby vo veci rozhodli\nv jednom administratívnom konaní. Inak nemožno konštatovať, že konanie prebiehalo hospodárne\n(vedené dve administratívne konania na základe rovnakých zistení), podkladom oboch rozhodnutí bol\ntotožný inšpekčný záznam, žalobkyňa bola zaťažená účasťou v dvoch administratívnych konaniach\ns tým súvisiacimi právami a povinnosťami, v oboch konaniach bola nútená realizovať svoje práva\nobvinenej zo spáchania správneho deliktu a v oboch konaniach musela uplatňovať opravné prostriedky.\nPostup žalovanej (resp. Inšpekcie SOI) tak žalovanú zbytočne zaťažil a do jej práv bolo zasiahnuté nad\nmieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu administratívneho konania. Aj keď uložené pokuty sa nevymykali\nzo zákonnej sadzby (pokuta bola uložená v rámci zákonnej sadzby), došlo k porušeniu základnej zásady\nvyplývajúcej z trestného práva (absorpčnej zásady) tým, že žalobkyni boli uložené dva tresty v súbežne\nvedených konaniach odlišujúcich sa len aplikáciou ustanovení iných zákonov. Porušenie tejto zásady\nmá za následok, že rozhodnutie žalovanej (a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) je\nnezákonné. Nakoľko žalovaná neaplikovala vo veci správneho trestania primerane základné zásady\nukladania trestov a trestného konania podľa Trestného poriadku (ktoré bolo potrebné použiť na správne\ntrestanie) a nekonala súladne s ustanovením § 3 ods.4 Správneho poriadku, vec nesprávne právne\nposúdila. Súbeh dvoch správnych deliktov má byť postihnutý len trestom určeným pre delikt najprísnejšie\npostihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je pritom delikt, za ktorý možno uložiť pokutu\ns najvyššou sadzbou. Iba ak by išlo o rovnaké sadzby pokút, najprísnejšie postihnuteľný delikt by bol\nurčený s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu a teda s ohľadom na záujem, proti ktorému\ndelikt smeruje.\n7. Žalobné námietky, ktoré žalobkyňa uplatnila v žalobe, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko\nneboli spôsobilé privodiť konštatovanie o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej. K námietke\nnepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej krajský súd uviedol, že táto žalobná námietka\nnie je dostatočne konkrétna, je bez jej bližšej špecifikácie a bez akéhokoľvek žalobného tvrdenia, v čom\nžalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.\n8. Žalobkyňa predovšetkým namietala porušenie základných zásad správneho konania, a to zásady\nzákonnosti (postup žalovaného, resp. Inšpektorátu SOI pri dopĺňaní dokazovania nemá oporu v zákone),\nzásady súčinnosti (žalobkyňa ako účastníčka konania nebola k doplneniu dokazovania prizvaná a\nnemala o ňom vedomosť), zásady voľného hodnotenia dôkazov (orgán verejnej správy nemôže\nprihliadať na to, čo v konaní nevyšlo najavo zákonným spôsobom) a zásady rovnosti a primeranosti (boli\npoužité prostriedky, ktorých vykonanie prebiehalo bez účasti účastníčky konania). Uvedené námietky\nsmerujú ku skutočnosti, že napadnuté rozhodnutia žalovanej (a rozhodnutia Inšpektorátu SOI) sú\nzaložené na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení inšpektorov k vyjadreniu žalobkyne k oznámeniu o\nzačatí konania. Z administratívneho spisu vyplýva, že v prevádzke žalobkyne bola vykonaná kontrola na\ndodržiavanie povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane nefajčiarov,\nnajmä dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Výsledkom\nvykonanej kontroly bol inšpekčný záznam obsahujúci zistený skutkový stav, vyjadrenie prítomného\nzamestnanca žalobkyne a záväzné pokyny v zmysle § 6 ods.1 písm. d) zákona č.128/2002 Z.z..\nInšpekčný záznam patrí medzi podklady k rozhodnutiu orgánov verejnej správy, je záznamom z kontroly,\nv ktorom inšpektori SOI opíšu zistený skutkový stav na mieste samom. S inšpekčným záznamom\nmala žalobkyňa možnosť sa oboznámiť, opak v preskúmavacom konaní netvrdila. Z rozhodnutia\nInšpektorátu SOI vyplýva, že prvoinštačný orgán verejnej správy poukázal na obsah inšpekčného\nzáznamu, vyjadrenia žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a vyjadrenie konajúcich\ninšpektorov. Z prvoinštančného rozhodnutia ale nevyplýva, že prvoinštačný orgán verejnej správy\nsvoje rozhodnutie založil na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení inšpektorov a je zrejmé, že svoje\nrozhodnutie založil na skutočnostiach uvedených v inšpekčnom zázname ako relevantnom podklade\nrozhodnutia. Uvedené vyplýva z formulácie v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej: „...skutkový stav\nzistený kontrolou po porovnaní so stavom vyžadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi\nbo vyhodnotený ako protiprávny...“, „...správny orgán má porušenia uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia za dostatočne preukázané inšpekčným záznamom a nie je potrebné vykonať navrhované\nvypočutia svedkov...“. Aj z napadnutých rozhodnutí žalovanej vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie\nbol inšpekčný záznam z vykonanej kontroly. Dôkazy, na ktorých žalovaná založila svoje rozhodnutie boli\nzistené v rámci vykonanej kontroly. V konaní po vyjadrení žalobkyne k oznámeniu o začatí správneho\nkonania žalovaná (a prvoinštačný orgán verejnej správy) nevykonala žiadne dokazovanie. Nemožno\n\ntak tvrdiť, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na dôkaze, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom\n(námietka porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov). Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani\ntvrdenie o porušení zásady súčinnosti, resp. zásady rovnosti a primeranosti, nakoľko žalovaný vyjadrenie\nza dôkaz nepovažoval a nezaložil na ňom svoje rozhodnutie a vo vzťahu k vyjadreniu inšpektorov nejde\no dôkaz zabezpečený a vykonaný v administratívnom konaní. K porušeniu zásady zákonnosti síce došlo,\nale z iných dôvodov ako namietala v podanej žalobe žalobkyňa.\n9. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že inšpekčný záznam je zápisnicou v zmysle ustanovenia § 22 Správneho\nporiadku, a preto by mal obsahovať aj riadne náležitosti, správny súdu uviedol, že žalobkyňa sa mýli,\nak inšpekčný záznam stotožňuje so zápisnicou, ktorú orgán verejnej správy spíše o ústnych konaniach\na o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania,\no ústnom pojednávaní a o hlasovaní. Právna povaha inšpekčného záznamu vyplýva z ustanovenia § 6\nods. 2 zákona č.128/2002 Z.z., podľa ktorého inšpektor vyhotoví o opatreniach prijatých pri kontrolnej\nčinnosti písomný záznam. V danom prípade inšpektor (inšpekčným) záznamom nariadil žalobkyni ako\nkontrolovanej osobe záväzným pokynom vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,\nspočívajúcich v zistenom porušení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane nefajčiarov.\nTvrdenie žalobkyne o tom, že v inšpekčnom zázname ide o zápisnicu podľa ustanovení Správneho\nporiadku vylučuje aj skutočnosť, že zápisnica sa spisuje o úkonoch v správnom konaní. Z povahy\nveci a z administratívneho spisu vyplýva, že spísanie zápisnice o vykonanej kontrole predchádzalo\nzačatiu administratívneho konania. Konanie bolo začaté dňom, ktorým orgán verejnej správy urobil\nvoči účastníkovi prvý úkon (oznámenie o začatí správneho konania). Pre inšpekčný záznam tak nie\nsú ustanovené zákonom predpísané náležitosti, je z neho však zrejmé označenie kontrolovanej osoby,\nkontrolovanej prevádzky, dátum, čas a miesto kontroly. Obsahom inšpekčného záznamu je aj opis\nzisteného skutkového stavu, vyjadrenie kontrolovanej osoby, resp. jej zamestnanca. V inšpekčnom\nzázname sú tiež uvedené záväzné pokyny uložené kontrolórmi v nadväznosti na zistené nedostatky.\nTvrdenie žalobkyne o tom, že inšpekčný záznam neobsahuje čas ukončenia kontroly, je v rozpore s jeho\nobsahom, v ktorom je uvedené, že kontrola skončila o 12:30 hod.. Ak žalobkyňa tvrdila, že inšpekčný\nzáznam obsahuje nepravdy, ide o jej vyjadrenie ku kvalite obsahu inšpekčného záznamu a nie k právnej\notázke, či inšpekčný záznam obsahuje všetky skutočnosti (náležitosti), ktoré obsahovať má.\n10. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že je absolútnou nepravdou, že kúpený tovar bol vrátený, nakoľko\nk ničomu takému nedošlo. Ak by k tomu došlo, muselo by to byť uvedené v inšpekčnom zázname.\nNaopak, toto tvrdenie žalobkyne je v absolútnom rozpore s obsahom inšpekčného záznamu, z\nktorého vyplýva, že: „po odkontrolovaní správnosti účtovania bol zakúpený výrobok vrátený späť do\npredaja, finančná čiastka bola inšpektorom vrátená, doklad o kúpe nebol stornovaný a ponechaný\nna prevádzkovej jednotke“. Takáto formulácia uvedená v inšpekčnom zázname bola zamestnancom\nžalobkyne podpísaná bez námietky vo vzťahu k vráteniu výrobku späť do predaja.\n11. Žalobkyňa napokon namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu. Túto námietku žalobkyňa\nvšak v dostatočnom rozsahu nešpecifikovala a nekonkretizovala, iba správnemu súdu v žalobe\noznámila, že žalovaná jej návrh na vykonanie dokazovania neakceptovala, a preto navrhuje doplnenie\ndokazovania v preskúmavacom konaní. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalovaná sa\ns návrhmi žalobkyne v napadnutom rozhodnutí zaoberala a uviedla, z akých dôvodov návrhom na\ndoplnenie dokazovania nevyhovela, ako vo vzťahu k výsluchu svedka - zamestnanca Jána Repku,\nprítomného pri výkone kontroly, tak aj vo vzťahu k oboznámeniu sa s kamerovým záznamom a\nidentifikáciou inšpektorov. Táto žalobná námietka nemôže byť dôvodná bez toho, aby žalobkyňa uviedla,\nz akých dôvodov bola argumentácia žalovaného k návrhom na doplnenie dokazovania rozporná s\nustanoveniami Správneho poriadku.\n12. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe navrhla, aby správny súd doplnil dokazovanie, tomuto návrhu správny\nsúd nevyhovel. Vo vzťahu k zamestnancovi žalobkyne, ktorý mal realizovať predaj výrobku bez toho,\naby vystavil doklad o kúpe výrobku, tento sa vyjadril do inšpekčného záznamu a niet predpokladu, že\nby pri svojom výsluchu uviedol iné skutočnosti. Ak žalobkyňa navrhla oboznámenie sa s kamerovým\nzáznamom, týmto na pojednávaní vo veci samej nedisponovala a do súdneho spisu žiadny kamerový\nzáznam nepredložila. Vo vzťahu k inšpektorom SOI, vykonávajúcim kontrolu dňa 05.06.2015 v\nprevádzke žalobkyne, ich identifikácia bola dostatočná pre účely administratívneho konania a v súlade\ns ustanovením § 5 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z.\n\n13. Nedôvodná bola aj žalobná námietka, ktorá nebola predmetom skoršieho rozsudku správneho súdu\nz 21.09.2017, spočívajúca v namietanom rozpore výroku prvoinštančného rozhodnutia, ktorý podľa\nnázoru žalobkyne obsahuje právnu kvalifikáciu, z ktorej nie je zrejmé, aké iné porušenie je v skutkovej\nvete správneho deliktu uvedené, nakoľko porušenie iného ustanovenia sa v rozhodnutí neuvádza a jedná\nsa tak o formálne nepostačujúci neurčitý výrok. Na str. č. 2 napadnutého rozhodnutia žalovaná podľa §\n47 ods. 6 Správneho poriadku opravila administratívnu chybu v písomnom vyhotovení prvostupňového\nrozhodnutia, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa bola postihnutá výlučne za porušenie jedného zákazu v\nzmysle § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov.\n14. Žalovaná v duplike poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj na zákaz anologiae legis.\nK uvedenému krajský súd uviedol, že je potrebné prihliadať na to, že uvedené rozsudky pochádzajú z\nobdobia pred účinnosťou S.s.p., ktorý v § 195 písm. c) a písm. d) výslovne prikázal správnym súdom\nvo veciach správneho trestania prihliadať na vady spočívajúce v porušení základných zásad trestného\nkonania a základných zásada ukladania trestov. Postup súdov podľa piatej časti v tom čase platného\nObčianskeho súdneho poriadku bol zásadne odlišný. Preto nebolo možné riadiť sa v tomto konaní\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/132/2015, ktorý postupoval podľa v tom čase platného\npráva, keď so zohľadnením zásady hospodárnosti sám rozhodol o uložení pokuty. V súčasnosti sa na\ntakýto postup vyžaduje návrh žalobcu (§ 198 ods. 1 S.s.p.), ktorý v danom prípade podaný nebol.\n15. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj prvoinštančného\norgánu verejnej správy, sú nezákonné, pretože žalovaná a prvoinštančný orgán verejnej správy vec\nnesprávne právne posúdili v otázke dodržania zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona a zásad\ntrestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie Tým, že\nbolo súbežne vedené konanie o správnom delikte založenom na porušení povinnosti vyplývajúcej zo\nzákona o ochrane spotrebiteľa aj zákona o ochrane nefajčiarov, došlo k porušeniu zásad uvedených\nv Správnom poriadku. „Paralelné“ správne konanie o tých istých skutkových otázkach (nakoľko\nžalobkyňa mala skutkovú podstatu viacerých správnych deliktov naplniť jedným konaním) spôsobilo,\nže administratívne konanie neprimerane zaťažovalo žalobkyňu ako účastníčku konania. Nesprávna\naplikácia zásad ukladania trestov má za následok, že namiesto aplikácie absorpčnej zásady boli\nžalobkyni namiesto jedného trestu uložené dva tresty za konanie majúce charakter súbehu. Z uvedeného\ndôvodu správny súd napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj prvoinštančné rozhodnutia zrušil podľa §\n191 ods.1 písm. c) S.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n16. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %, pretože správny súd síce napadnuté rozhodnutia\nžalovanej zrušil, ale nie z dôvodov uvedených v žalobe, ktoré nemohli vyvolať nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Proti rozsudkom krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačné sťažnosti, a to z\ndôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že krajský súd\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n18. Podľa názoru sťažovateľky sa krajský súd nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými\nžalovanou vo vyjadrení zo dňa 20.02.2018 ohľadne aplikácie absorpčnej zásady v danom správnom\nkonaní. Sťažovateľka je tiež názoru, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď v danom prípade\nneprihliadol na judikatúru najvyššieho súdu z dôvodu, že predmetné rozsudky pochádzajú z obdobia\npred účinnosťou S.s.p.\n19. Podľa názoru sťažovateľky aplikácia absorpčnej zásady v danom prípade, pri preukázanom\nporušení rôznych povinností, chrániaci rozdielny objekt záujmu ochrany práv a oprávnených záujmov\nspotrebiteľa stanovených viacerými zákonmi v oblasti ochrany spotrebiteľa obsahujúci vlastný sankčný\nmechanizmus, sa javí ako neaplikovateľná v praxi vzhľadom na špecifickosť samotnej úpravy.\nSkutočnosť, že pri jednej kontrole boli zistené viaceré nedostatky, ktoré sú porušením, resp. správnym\ndeliktom rôznych právnych úprav, nezakladá dôvod na spojenie rozličných právnych úprav do jedného\npostihu, resp. rozhodnutia.\n\n20. Zákon o ochrane spotrebiteľa ani zákon o ochrane nefajčiarov nijakým spôsobom nešpecifikuje, ktoré\nporušenie je závažnejšie, resp. čo je rozlišovacím merítkom. V danom prípade tak sťažovateľka nevie,\nako postupovať pri ukladaní sankcie, keď sa má uložiť trest pri absorpčnej zásade za čin najprísnejšie\ntrestný.\n21. Z uvedených dôvodov navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. Žalobkyňa vyjadrenie ku kasačným sťažnostiam nepodala.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 452 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané oprávnenou osobou, včas a\nsú prípustné, jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačné\nsťažnosti nie sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.03.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n24. Predmetom kasačných sťažností boli rozsudky krajského súdu, ktorými zrušili rozhodnutia\nsťažovateľky, ako aj rozhodnutia prvoinštančných správnych orgánov, ktorými uložili žalobkyni pokuty,\na preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudky krajského súdu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia sťažovateľky a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutých rozsudkov krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nsprávny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté\nv administratívnych spisoch.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré\nsú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.\nPodľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331\neur do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo\nobmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,\npodľa § 6.\nPodľa § 10 ods. 11 zákona o ochrane nefajčiarov ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na\nukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o\nkúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené\na) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,\nb) adresa prevádzkarne,\nc) dátum predaja,\nd) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,\ne) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\n\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n25. Kasačný súd uznesením sp. zn. 10Asan/4/2018 6Asan/12/2018 zo dňa 22.01.2019 spojil veci\nvedené na Najvyššom súde SR po spisovými značkami 10Asan/4/2018 a 6Asan/12/2018 na spoločné\nkonanie s tým, že ďalšie konanie o predmetných veciach bude vedené pod spoločnou spisovou značkou\n10Asan/4/2018.\n26. Kasačný súd po preskúmaní spisových materiálov krajského súdu, ktorých súčasťou sú aj\nadministratívne spisy žalovanej, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné.\n27. Kasačný súd má úvodom za potrebné uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za\nprotispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v\nďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také\nporušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím\nkritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej\nnebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych\ndeliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o\npriestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch\nide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či\nopomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a\ntomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené\nnásledky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo\nsprávneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti\nna potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia\nurčitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov\npotrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.\n28. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho\nmiesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen\nzákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,\nčasu a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť\nzamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí\nobsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa\nktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.\n29. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver\nje vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného\ncharakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť\npresne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne\nuvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.\nTakáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\n\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\n30. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na\nrozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1\nuvádza \"akékoľvek trestné obvinenie\", je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom\nkonaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor\nstabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.\n31. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny\ndelikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i\nuvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny\norgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o\nsprávnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).\n32. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych\ndeliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu\nviacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť \"analogiae legis\"\ntzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).\nZbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých\nsadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby\nza najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom\nna charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je\nochrana právnym predpisom určená).\n33. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu,\nt. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt\nnajprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené\ndva správne delikty neriadili. Ak správny orgán teda bol toho názoru, že žalobkyňa spáchala viacero\nsprávnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie\npostihnuteľný. Vzhľadom na uvedené, námietky sťažovateľky týkajúce sa neaplikovateľnosti absorpčnej\nzásady v danom prípade, považuje kasačný súd za nedôvodné.\n34. Z administratívnych spisov je zrejmé, že žalobkyňa sa pri kontrole dňa 05.06.2015 jedným konaním\ndopustila porušenia ustanovení dvoch zákonov, a to zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane\nnefajčiarov. V danom prípade ide tak o jednočinný súbeh. Právne predpisy upravujúce skutkové\npodstaty správnych deliktov však neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých\ndeliktov, ako to bolo v tomto prípade. Niet pochybností o tom, že priestupky a iné správne delikty\nmajú trestnoprávny charakter, a preto podliehajú ochrane zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Preto správne orgány rozhodujúce o postihu za tieto delikty musia\nanalogicky aplikovať základné zásady zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, keďže\nv hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisoch nie sú tieto zásady premietnuté. Pri nedostatku\nprávnej úpravy je tak podľa názoru kasačného súdu v zmysle zásady „analogiae legis“ potrebné v\nsprávnom konaní použiť ako už bolo vyššie uvedené absorpčnú zásadu, uvedenú v § 41 Trestného\nzákona, ako zásadu ukladania trestov podľa ustanovení trestného práva.\n35. Kasačný súd podotýka, že orgány verejnej správy sú povinné pri vybavovaní veci použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a zároveň dbajú na to, aby správne\nkonanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov správneho konania. V danom\nprípade však podľa názoru kasačného súdu správne orgány nepostupovali v súlade s vyššie uvedenou\nzásadou hospodárnosti konania upravenou v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktorej podstata spočíva\n\nv tom, aby správne orgány vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie\nprebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci.\nTáto zásada korešponduje aj s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo, aby sa\njeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Požiadavka rýchlosti konania má svoj význam aj v tom, že iba konanie, ktoré je\nrýchle, je aj účinné. Akékoľvek prieťahy konania znižujú nielen jeho účinnosť, ale aj autoritu správneho\norgánu. Osobitne to platí pri povinnosti, ktorá je dôsledkom uplatnenia administratívnej zodpovednosti.\n36. Správnym orgánom podľa názoru kasačného súdu nič nebránilo tomu, aby prejednali a rozhodli vec\nv jednom administratívnom konaní podľa spomenutých zásad a uložili žalobkyni jednu sankciu aplikujúc\nzásady ukladania trestov podľa trestného práva. Z dôvodu, že prvoinštančný správny orgán bol príslušný\nna rozhodnutie o oboch správnych deliktoch v jednom administratívnom konaní, ale tak neurobil, tak\npodľa názoru kasačného súdu nemožno v takom prípade hovoriť o hospodárnosti konania, a teda došlo\nk porušeniu zásady správneho konania upravenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Postup správnych\norgánov podľa názoru kasašného súdu neprimerane zaťažil žalobkyňu, pretože tá musela v dôsledku\nnesprávneho postupu správnych orgánov podať dve odvolania proti rozhodnutiam prvoinštančného\nsprávneho orgánu, dve žaloby, zaplatiť dvakrát súdny poplatok.\n37. Pri ukladaní správneho trestu v jednom spoločnom administratívnom konaní je potrebné rešpektovať\n§ 41 Trestného zákona a pri súbehu dvoch správnych deliktov uložiť trest určený pre delikt najprísnejšie\npostihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s\nnajvyššou sadzbou. V prípade, že pôjde o prípad, keď sú horné hranice pokút rovnaké, tak správny trest\nsa uloží podľa ustanovenia vzťahujúci sa na správny delikt najzávažnejší. Závažnosť je pritom nutné\nposudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti\nktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená.\n38. Námietku sťažovateľky týkajúcej sa odklonenia krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd uvádza, že takýto prípad ešte\nnebol v rozhodovacej praxi kasačného súdu riešený, a preto sa krajský súd nemohol odkloniť o ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľkou poukázaná rozhodovacia činnosť kasačného súdu\nsa na daný prípad ani nevzťahuje.\n39. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia sťažovateľky v\nspojení s prvoinštančnými rozhodnutiami sú nezákonné, pretože správne orgány vec nesprávne právne\nposúdili v otázke dodržiavania zásad trestného práva pri ukladaní trestov pri súbehu správnych deliktov\na zároveň došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu zásady hospodárnosti konania uvedenej\nv Správnom poriadku. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutia sťažovateľky v spojení s prvoinštančnými rozhodnutiami zrušil a vec vrátil\nsťažovateľke na ďalšie konanie.\n40. Po preskúmaní podaných kasačných sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutiach riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačných\nsťažnostiach vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu kasačné sťažnosti podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodné\nzamietol.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, aj\nkeď bola úspešná v konaní o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože\njej žiadne trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}