{"guid": "8a64ed53-eec7-48af-9e01-273a92f3ce4b:6706d58e-4d2f-4016-9128-a9254e23c133", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/62/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/62/2017 z 12. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2019, sp. zn. 5Sžfk/62/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1", "identifikacne_cislo": "6016201078", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2019-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6706d58e-4d2f-4016-9128-a9254e23c133", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/62/2017\n6016201078\n12. 09. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): VERCAJCH CENTRUM spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, Zvolen, IČO: 36\n004 359, zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Rudlovská cesta 47, Banská\nBystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104142504/2016 z 20. novembra 2016 a\nč. 104142335/2016 z 20. novembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č.k. 24S/161/2016-47 z 30. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 24S/161/2016-47 z 30. júna 2017 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 24S/161/2016-47 z 30.06.2017\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104142504/2016 z 20.11.2016 a\nč. 104142335/2016 z 20.11.2016. Žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že predmetom preskúmania boli rozhodnutia žalovaného\nč. 104142504/2016 z 20.11.2016 (zdaňovacie obdobie február 2012) a č. 104142335/2016 z 20.11.2016\n(zdaňovacie obdobie marec 2012), ktorými boli potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica\n(ďalej aj „správca dane“) č. 103790000/2016 z 25.08.2016 a č. 103790542/2016 z 25.08.2016.\n3. Rozhodnutie správcu dane č. 103790000/2016 z 25.08.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\nDPH za február 2012 v sume 35 549,45 €, bolo odôvodnené tým, že správca dane neuznal žalobcovi\nodpočítanie dane z faktúry č. 420404 zo 17.02.2012 v sume 241,62 € a č. 420403 zo 17.02.2012 v sume\n430,20 € od dodávateľa KESTLER Co, spol. s r.o. za opravu motorového vozidla Renault Scienic II\nMonospace. V tejto časti nebolo rozhodnutie predmetom súdneho prieskumu. Správca dane tiež neuznal\nžalobcovi nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k\npredávaným bytom v nasledujúcich prípadoch:\nA/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s G. s predmetom zmluvy byt č. X na prízemí v stavbe\nso súp. č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc. č. XXXX/X, v rozsahu spoluvlastníckeho\npodielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a\nspoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o\n\nvýmere 66 m2 vo veľkosti 7355/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2 vo\nveľkosti 7355/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 vo veľkosti 7355/45488,\nč. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti 7355/45488. Kúpna cena bola\nstanovená na 102 540,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu 20 508,80 € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom priznaní za\nzdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 82 031,20 € bez\nDPH. Vklad bol povolený 06.02.2012.\nB/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s Y. H. s predmetom zmluvy byt č. X na\nprízemí v stavbe so súp.č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc.č. XXXX/X, v rozsahu\nspoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu k vyššie uvedenému bytu, spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN č. XXXX/X\nzastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 7794/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7794/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere\n149 m2 vo veľkosti 7794/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti\n7794/45488. Kúpna cena bola stanovená na 108 660,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 21 732,- € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom\npriznaní za zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 86\n928,20 € bez DPH. Vklad bol povolený 06.02.2012.\nC/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s Z. s predmetom zmluvy byt č. X na 1.\nposchodí v stavbe so súp.č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc.č.XXXX/X, v rozsahu\nspoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu, k vyššie uvedenému bytu, pripadajúci spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých je\npostavený dom, v ktorom sa byt nachádza - parcela registra CKN č. XXXX/X zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 3898/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere\n377 m2 vo veľkosti 3898/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 vo veľkosti\n3898/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti 3898/45488. Kúpna\ncena bola stanovená na 54 400,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu 10 868,80 € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom priznaní za\nzdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 83 531,20 € bez\nDPH. Vklad bol povolený 06.02.2012.\n4. Rozhodnutie správcu dane č. 103790542/2016 z 25.08.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\nDPH za marec 2012 v sume 25 687,46 €, bolo odôvodnené tým, že správca dane neuznal žalobcovi\nodpočítanie dane z faktúry č. 6312223017 od dodávateľa Stredoslovenská energetika a.s. na sumu\n30,67 € (DPH 6,13 €), ktoré súviselo s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA s.r.o. V tejto\nčasti nebolo rozhodnutie predmetom súdneho prieskumu. Správca dane tiež neuznal žalobcovi nárok\nna odpočítanie dane vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom\nv nasledujúcich prípadoch:\nA/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s H. F. a Z. J. s predmetom zmluvy byt č. X na\ndruhom nadzemnom podlaží v stavbe so súp.č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN, parc.č.\nXXXX/X a XXXX/XX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN\nč. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 7754/45488, č. XXXX/X zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7754/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria\no výmere 149 m2 vo veľkosti 7754/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo\nveľkosti 7754/45488 a č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 vo veľkosti 7754/45488.\nKúpna cena bola stanovená na 102 610,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach domu 20 522,- € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 82 088,- € bez\nDPH. Vklad bol povolený 29.03.2012.\nB/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s D. P. s predmetom zmluvy byt č. X na prízemí v\nstavbe so súp. č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc.č. XXXX/X a XXXX/XX, v rozsahu\nspoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu a k vyššie uvedenému bytu, spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN č. XXXX/X\nzastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 7170/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7170/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere\n149 m2 vo veľkosti 7170/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti\n7170/45488, č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 vo veľkosti 7170/45488. Kúpna\n\ncena bola stanovená na 90 000,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu 18 000,- € s DPH (DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 72 000,- € bez\nDPH. Vklad bol povolený 30.03.2012.\n5. Správca dane vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom\nkonštatoval, že predmetom kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností bol aj predaj spoluvlastníckeho\npodielu k pozemkom patriacim k predávanému bytu, išlo o parcely, na ktorých nehnuteľnosť stojí, a ktoré\nsú vedené v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria, teda o pozemok zastavaný stavbou\n- stavebný pozemok. Nakoľko išlo o predaj časti bytu vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba\nstojí do piatich rokov od kolaudácie (kolaudačné rozhodnutie č. V2011-08/879/B/6/C/12/Mt, vydané\n20.12.2011 a právoplatné 23.01.2012), predaj tejto nehnuteľnosti nebol v zmysle § 38 ods. 1 a 2 zákona\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) oslobodený od dane a na byt\naj súvisiace pozemky sa vzťahuje rovnaký režim zdanenia. Žalobca bol povinný k spoluvlastníckemu\npodielu k pozemkom a k bytom pri ich predaji uplatniť za zdaňovacie obdobie február 2012 DPH spolu\nv sume 35 415,07 € (zo sumy 212 490,40 €) a v zdaňovacom období marec 2012 DPH spolu v sume\n25 681,33 € (zo sumy 154 088,- €). Správca dane konštatoval, že daňový subjekt tým, že nepriznal a\nneodviedol DPH z predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom porušil § 19\nods. 1, § 38 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V danom prípade išlo o dodanie bytov, ktoré vznikli rekonštrukciou\nstarého kaštieľa. Platiteľ po rekonštrukcii nepredával celú nehnuteľnosť, ktorej prvá kolaudácia bola pred\nviac ako piatimi rokmi, ale predával jej časti - jednotlivé byty, ktorých prvá kolaudácia bola v roku 2012.\nŽalobca síce budovu kaštieľa nadobudol kúpou v roku 2005 bez dane, avšak tým, že sa rozhodol zmeniť\njej technický stav a vybudovať v nej byty, musel svoj postup pri uplatnení režimu zdanenia posudzovať\nv súvislosti s prestavbou pôvodnej stavby na byty. Platiteľ dane sa pri predaji jednotlivých bytov nemôže\nrozhodnúť, či predaj bytov oslobodí od dane alebo nie. Predaj bytov podlieha DPH, nakoľko ich predaj je\nuskutočnený do piatich rokov od prvej kolaudácie. Platiteľ predal byty spolu so stavebnými pozemkami\n(byt a spoluvlastnícky podiel k pozemkom bol predaný jednou kúpnou zmluvou a išlo o pozemky, na\nktorých stavba stojí) a teda sa na ne vzťahuje rovnaký režim zdanenia ako je uplatnený pri bytoch.\nSprávca dane tiež z odpovede Miestneho úradu Bratislava - Devín č. 132/848/2016/ZE/140 z 23.03.2016\nzistil, že Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a\ndoplnkov, podľa záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je dotknutá parcela č. XXXX/X\na XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. G., funkčné využitie územia malopodlažná zástavba obytného územia, kód\n102. Z uvedeného správca dane vyvodil, že predmetné parcely sú podľa územného plánu považované\nza stavebné pozemky a podliehajú zdaneniu v rovnakom režime ako byty.\n6. Žalovaný svojimi rozhodnutiami odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. Poukázal\nna to, že predávané byty vznikli rekonštrukciou existujúcej nehnuteľnosti - kaštieľa, zaradeného\ndo zoznamu národných kultúrnych pamiatok, ktorý žalobca nadobudol v roku 2005 od štátu. K\npredmetným bytom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt, právoplatné\ndňom 23.01.2012. S poukazom na § 38 ods. 1 zákona o DPH uviedol, že v prípade predaja jednotlivých\nbytov a nebytových priestorov vzniknutých v rámci nadstavby, prístavby a rekonštrukciou pôvodnej\nnehnuteľnosti, ktorá si vyžadovala kolaudáciu, sa považuje pre účely zákona o DPH za prvú kolaudáciu.\nByty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti sú posudzované na účely počítania päťročnej\nlehoty pri ich predaji ako samostatné časti nehnuteľnosti. Žalobca po rekonštrukcii nepredával celú\nnehnuteľnosť, ktorej prvá kolaudácia bola viac ako pred 5 rokmi, ale jej časti - jednotlivé byty, ktorých prvá\nkolaudácia nadobudla právoplatnosť v roku 2012. Predaj predmetných bytov podlieha DPH, nakoľko ich\npredaj bol uskutočnený do 5 rokov od ich prvej kolaudácie. Správca dane postupoval podľa žalovaného\nv súlade so zákonom o DPH, keď považoval dotknuté pozemky za stavebné, nakoľko všetky parcely\nregistra CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX sú definované ako zastavané plochy\na nádvoria. Vo vzťahu k námietke, že pozemky, ktoré nie sú zastavané stavbou, nie sú stavebnými\npozemkami aj vzhľadom ku skutočnosti, že sú národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá podlieha režimu\npodľa osobitného zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon č. 49/2002\nZ.z.“) žalovaný poukázal na vyjadrenie Mestskej časti Bratislava - Devín, z ktorého vyplýva funkčné\nvyužitie územia ako málopodlažná zástavba obytného územia a mal za to, že predmetné pozemky sú\nstavebnými pozemkami a spôsob zástavby je v tomto území len limitovaný určitými obmedzeniami tak,\nako to bolo uvedené vo vyjadrení mestskej časti. Preto bol postup správcu dane podľa žalovaného\nsúladný s § 38 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď stavebné pozemky, ktoré boli dodávané spolu s bytmi,\nzdanil príslušnou sadzbou DPH.\n\n7. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe namietal, že budovu kaštieľa nadobudol v roku 2005 a\nk predaju bytov (a súvisiacich pozemkov) došlo až v roku 2012. Z uvedeného dôvodu mal zato, že predaj\nnehnuteľností bol oslobodený od DPH s poukazom na § 38 ods. 2 druhá veta zákona o DPH. Naopak\nžalovaný počítal päťročnú lehotu odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia č. V2011-08/879/\nB/6/C/12/Mt z 20.12.2011, t.j. od 23.01.2012. V konaní nebolo sporné nadobudnutie nehnuteľnosti\n(kaštieľa) žalobcom v roku 2005. Žalobca zaťažil DPH predaj bytov a podielov na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu. Bez zaťaženia DPH došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na\npozemkoch C KN parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX. Zo zmlúv a príslušného\nlistu vlastníctva vyplýva, že stavba súp. č. XXX je postavená na parcele č. XXXX/X a XXXX/XX. S\nprihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle § 38 ods. 1 druhá veta zákona o DPH, platného v čase\nprevodu nehnuteľností, sa byty a nebytové priestory na účely oslobodenia od DPH považujú za časti\nstavby, v prípade bytov a nebytových priestorov je oslobodené od DPH ich dodanie, pokiaľ k nemu\ndôjde po piatich rokoch odo dňa prvej kolaudácie stavby (alebo bytov a nebytových priestorov v nej\numiestnených) alebo odo dňa prvého začatia užívania bytov a nebytových priestorov. Z kolaudačného\nrozhodnutia č. V2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011 vyplýva, že v rámci kolaudačného konania\ndošlo k povoleniu dodatočnej zmeny stavby pred jej dokončením a povoleniu užívania stavby: „3\nrodinné dvojdomy v radovej zástavbe a jeden samostatne stojaci dvojdom - Z.“, na bytový dom R.. Z\nkolaudačného rozhodnutia tiež vyplýva, že bytový dom má 8 bytových jednotiek, prestavbou kaštieľa\nbolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek, z ktorých päť bolo predmetom kúpnych zmlúv\nspolu s podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a podielom k pozemkom.\nVzhľadom k uvedenému dospel správny súd k záveru, že vyhodnotenie správcu dane, ktorý za začiatok\npäťročnej lehoty v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH považoval deň právoplatnosti uvedeného\nkolaudačného rozhodnutia, nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Podstatné je, že\nprestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek, ktoré boli ako časť stavby\nskolaudované vyššie uvedeným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu ich prvou kolaudáciou je kolaudácia\nv roku 2012 a nakoľko byty boli predané v roku 2012 nemožno konštatovať, že na predaj týchto častí\nstavby - bytov a nebytových priestorov sa oslobodenie od DPH vzťahuje. Súladne so zákonom nemožno\nani tvrdiť, že k predaju bytov došlo po piatich rokoch odo dňa ich užívania s tým, že žalobca stavbu\nkaštieľa nadobudol v roku 2005 a to vzhľadom k tomu, že byty vznikli až prestavbou kaštieľa a ich\nužívanie bolo povolené citovaným kolaudačným rozhodnutím.\n8. Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný\npozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 (§ 38 ods. 2 zákona o DPH).\nVzhľadom k uvedenému podľa správneho súdu predaj bytov a nebytových priestorov podliehal DPH. V\nkonečnom dôsledku kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola cena bytov a podielov na spoločných\nčastiach stanovená s DPH, v čom žalobca ako daňový subjekt nepochybil. Na stavebný pozemok sa v\nprípade jeho dodania so stavbou vzťahuje právny režim stavby (bytu). Ak teda išlo o stavebné pozemky,\nnesúladná so zákonom je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, že k dodaniu pozemkov došlo\npo uplynutí piatich rokov od prvej kolaudácie stavby, resp. od jej prvého začatia užívania.\n9. Správny súd poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 461/2009 Z.z., ktorým bolo novelizované\nustanovenie § 38 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorej „sa navrhuje odstrániť nejednoznačnosť\npri aplikácii tohto ustanovenia. Cieľom tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré\ntvoria časť nehnuteľnosti, boli posudzované na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti\nnehnuteľnosti“. Správny súd považoval za súladné so zákonom, pokiaľ žalovaný ako prvú kolaudáciu\nstavby považoval kolaudáciu, v rámci ktorej došlo k povoleniu užívania prestavbou vzniknutých siedmych\nbytových jednotiek.\n10. Žalobca ďalej namietal, že pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli stavebnými\npozemkami a ich dodanie tak bolo oslobodené od DPH. Tvrdil, že za stavebné pozemky možno\npovažovať len tie pozemky, na ktorých stojí stavba, nakoľko tieto sú skutočne zastavané. Zároveň v\ntomto prípade pozemky stavbou nezastavané nie je možné podľa žalobcu považovať za stavebné z\ndôvodu, že ako súčasť kultúrnej pamiatky podliehajú prísnemu režimu a je absolútne vylúčené, aby\nbolo kedykoľvek v budúcnosti možné na nich čokoľvek stavať. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že\nzákon o DPH neustanovuje, čo je stavebným pozemkom. Odkaz pod čiarou k § 38 ods. 1 odkazuje na\n§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“),\npodľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo\n\núzemným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Z\nadministratívneho spisu vyplýva, že všetky pozemky (parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a\nXXXX/XX) sú v katastri nehnuteľností vedené ako zastavané plochy a nádvoria v zmysle § 9 písm. i/\nzákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(ďalej len „katastrálny zákon“). Pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako zastavané\nplochy a nádvoria môže a nemusí byť stavebným pozemkom. Ak ide o pozemok zastavaný stavbou,\nide o stavebný pozemok vždy, nakoľko spĺňa jednu z definícií podľa § 43h stavebného zákona. Ak\ntakýto pozemok (označený ako zastavané plochy a nádvoria) zastavaný nie je, nemusí ísť nevyhnutne\no stavebný pozemok. Naopak, stavebným pozemkom môže byť aj pozemok označený ako „záhrady“.\nUrčujúcim faktorom pre stanovenie pozemku ako stavebného je, či patrí do časti územia určeného\núzemným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím za zastavanie.\n11. V tomto smere niet podľa správneho súdu pochybností, že pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/XX\nsú stavebnými pozemkami, nakoľko z listu vlastníctva vyplýva, že na nich je postavená stavba súp.č.\nXXX a tieto pozemky tak bez ďalšieho spĺňajú definíciu stavebného pozemku podľa § 43h stavebného\nzákona. U ostatných pozemkov (parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX) žalovaný resp. správca dane\nskúmali, či ide o časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. Zistili, že Územný plán\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov podľa záväznej\nčasti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je dotknutá parcela č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k.\nú. G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia, kód 102. Právnemu záveru,\nktorý daňové orgány z tejto skutočnosti vyvodili, a teda, že ide o stavebné pozemky, nemožno podľa\nsprávneho súdu nič vytknúť.\n12. Žalobca sa podľa názoru správneho súdu mýli ak tvrdí, že za stavebné pozemky možno považovať\nlen pozemky, na ktorých stojí stavba, nakoľko ide len o jednu z definícii stavebného pozemku podľa\n§ 43h stavebného zákona. Aj pozemok stavbou nezastavaný je stavebným pozemkom, pokiaľ spĺňa\njednu z ďalších definícií stavebného pozemku a teda, že ide pozemok, ktorý je časťou územia určeného\núzemným plánom obce na zastavanie alebo určeného územným plánom zóny na zastavanie alebo\nurčeného územným rozhodnutím na zastavanie. Pokiaľ teda daňové orgány z vykonaného dokazovania\ns poukazom na § 43h stavebného zákona vyvodili, že ide o pozemok určený územným plánom obce na\nzastavanie a na základe takéhoto skutkového zistenia dospeli k záveru, že dodanie takéhoto pozemku\nnepodlieha oslobodeniu od DPH, nejde o výsledok nesprávneho právneho posúdenia.\n13. Skutočnosť, že zákon č. 49/2002 Z.z. v § 27 ods. 2 zakazuje vykonávať v bezprostrednom okolí\nnehnuteľnej kultúrnej pamiatky stavebnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové\nhodnoty kultúrnej pamiatky podľa správneho súdu neznamená, že takýto pozemok, určený územným\nplánom obce na zastavanie, stráca charakter stavebného pozemku. Ani § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002\nZ.z. nezakazuje akúkoľvek stavebnú alebo inú činnosť, ale iba takú, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové\nhodnoty kultúrnej pamiatky. Ak zákon č. 49/2002 Z.z. ustanovuje podmienky a postupy pri obnove,\nrekonštrukcii, prestavbe a aj užívaní nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou, ide o rozšírenie\nvšeobecných technických požiadaviek na výstavbu v porovnaní so stavbami, ktoré kultúrnou pamiatkou\nnie sú.\n14. Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový\nstav na riadne posúdenie veci, nakoľko nevykonal reálne overenie, či dotknuté pozemky sú stavebnými\npozemkami. Naopak, z administratívneho spisu je zrejmé, že sa žalovaný a správca dane touto\nskutočnosťou zaoberali a vychádzali z informácie Mestskej časti Bratislava - Devín, ktorá je pre\nkatastrálne územie G. stavebným úradom. Žalobca tvrdil, že Mestská časť Bratislava - Devín nie\nje orgánom kompetentným na rozhodovanie o charaktere dotknutých pozemkov. Uvedená mestská\nčasť ale o charaktere pozemkov nerozhodovala, nakoľko charakter pozemkov vyplýva zo zákona\n(§ 43h stavebného zákona) a z územného plánu Mesta Bratislava. Preto na poskytnutie žiadanej\ninformácie správcovi dane bol stavebný úrad dostatočne kompetentný. Ak žalobca namietal, že žalovaný\npostupoval v rozpore s § 3 zákona č. 49/2002 Z.z., podľa ktorého orgány štátnej správy na ochrane\npamiatkového fondu sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky\na krajské pamiatkové úrady, z § 4, § 10 a § 11 zákona č. 49/2002 Z.z. nevyplýva žiadnemu z týchto\norgánov kompetencia určiť, ktorý pozemok je alebo nie je stavebným pozemkom. Správny súd dodal,\nže predmetom konania nebola stavebná činnosť žalobcu v súvislosti s národnou kultúrnou pamiatkou,\njej obnova, rekonštrukcia alebo prestavba. Administratívnym konaním nebolo stavebné konanie ale\n\ndaňové konanie zamerané prostredníctvom daňovej kontroly na zistenie resp. preverenie skutočnosti\nrozhodujúcej pre správne určenie dane. Zisťovanie, či pozemok je alebo nie je stavebným pozemkom u\norgánov štátnej správy, ktorým takáto kompetencia zo zákona nevyplýva, by bolo preto podľa správneho\nsúdu nadbytočné.\n15. Žalobca napokon namietal porušenie základných zásad správneho (daňového) konania, keď tvrdil,\nže žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, neúplne zistil skutkový stav a neprihliadol\nna dôkazy predložené žalobcom. K uvedenému správny súd uviedol, že ak zo žalobnej námietky\nvyplýva, že žalovaný hodnotil vykonané dokazovanie jednostranne, takáto námietka je len vyjadrením\nnesúhlasu s hodnotením správcu dane (a žalovaného) a sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí. Tvrdenie, že žalovaný neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom je\nnekonkrétne bez toho, aby žalobca uviedol, na ktorý dôkaz predložený žalobcom žalovaný (a správca\ndane) neprihliadol vôbec a aký vplyv malo takého pochybenie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nTvrdením žalobcu, že kaštieľ, v ktorom sa predané byty nachádzajú a pozemky, na ktorých je postavený,\nsú národnou kultúrnou pamiatkou, sa žalovaný a správca dane zaoberali. Meritom veci ale nebolo\nzisťovanie, či predmetom kúpnych zmlúv bola alebo nebola národná kultúrna pamiatka, ktorú skutočnosť\nžalovaný ani nespochybňoval. Meritom veci bolo zistenie, či pozemok, majúci charakter národnej\nkultúrnej pamiatky, je alebo nie je stavebným pozemkom a či v tomto smere sa na neho vzťahuje režim\noslobodenia od dane.\n16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na\nďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného\nzruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu\ntrov konania.\n17. V dôvodoch uviedol, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď za prvú kolaudáciu stavby\npovažoval kolaudáciu, v rámci ktorej došlo k povoleniu užívania prestavbou vzniknutých siedmych\nbytových jednotiek. Uvedené je podľa žalobcu v rozpore s § 38 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa žalobcu je\nnepochybné, že stavba kaštieľa, v ktorej sa nachádzajú byty, prevod ktorých bol posudzovaný v súvislosti\ns povinnosťou žalobcu odviesť DPH, sa začala užívať pred viac ako piatimi rokmi pred týmto prevodom.\nKolaudácia, ku ktorej došlo rozhodnutím z 20.12.2011, právoplatným dňa 23.01.2012, teda nemôže byť\npovažovaná za prvú kolaudáciu danej stavby. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ním nešlo o kolaudáciu\njednotlivých bytov v stavbe sa nachádzajúcich, ale o kolaudáciu stavby ako takej. Z uvedeného je nutné\nvyvodiť, že pre posúdenie plynutia päťročnej lehoty nemá toto kolaudačné rozhodnutie žiadny význam.\n18. Pokiaľ sa správny súd stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného, že pre posúdenie charakteru\ndotknutých parciel ako stavebných pozemkov je postačujúca informácia poskytnutá Mestskou časťou\nBratislava - Devín, takýto postoj správneho súdu je podľa žalobcu formalistický a absentuje v ňom\nsnaha o chápanie vecí v súvislostiach. Napriek skutočnosti, že dané parcely sú súčasťou územia\nurčeného na zastavanie málopodlažnou zástavbou, je s ohľadom na ich charakter ako národnej kultúrnej\npamiatky bezpochyby potrebné pri posudzovaní ich charakteru, teda toho či sa skutočne jedná alebo\nnejedná o stavebné pozemky, osloviť orgány, v ktorých kompetencii je v stavebnom konaní vyslovenie\nsúhlasu alebo nesúhlasu so stavebnou činnosťou na takýchto pozemkoch, pričom takýmito orgánmi sú\nMinisterstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a krajské pamiatkové\núrady.\n19. S poukazom na ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z. (§ 2 ods. 1, § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, b/, §\n14 ods. 1 a ods. 2, § 29 ods. 2 a 4) žalobca namietal, že nie územný plán rozhoduje, či národná kultúrna\npamiatka, ktorá je zahrnutá do územia určeného na zastavanie, je skutočne stavebným pozemkom, ale\norgány uvedené v zákone č. 49/2002 Z.z. rozhodujú, či národná kultúrna pamiatka bude môcť byť využitá\nako stavebný pozemok. Tento dôkaz opakovane navrhnutý žalobcom žalovaný nevykonal, a teda riadne\nnezistil skutkový stav veci. V tejto súvislosti žalobca dodal, že cieľom zákona o DPH bolo zaťažiť daňou\ntaké stavebné pozemky, ktoré stavebnými pozemkami funkčne sú a môžu byť v tomto zmysle aj využité.\n20. Ďalej žalobca s poukazom na § 18 ods. 1 a ods. 2 a § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. namietal, že na\nzáklade citovaných ustanovení zákona nie je možné považovať pozemky v okolí plášťa stavby kaštieľa,\n\nktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, a ktoré sú sami kultúrnou pamiatkou, za stavebné pozemky.\nZa stavebné pozemky nemožno podľa žalobcu považovať ani len tie parcely, ktoré sa nachádzajú v\nochrannom pásme kultúrnej pamiatky.\n21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu stotožnil s právnym posúdením veci\nsprávnym súdom.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2\nSSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).\nMiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods.\n4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n23. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol\nžalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104142504/2016 z 20.11.2016\na č. 104142335/2016 z 20.11.2016, ktorými boli potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Banská\nBystrica č. 103790000/2016 z 25.08.2016 a č. 103790542/2016 z 25.08.2016 o určení rozdielu DPH\nžalobcovi za zdaňovacie obdobia február a marec 2012, keď správca dane dospel k záveru, že dodanie\nspoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX nie\nje oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.\n24. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n25. Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane\ndodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch\nod prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej\nčasti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže\nrozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory\nsa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.\n26. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania\nstavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie\nodsek 1.\n27. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená\núzemným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a\npozemok zastavaný stavbou.\n28. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky\nnemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty\nkultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich\nmetrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak\nnehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou\npamiatkou aj pozemok.\n29. V zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie stavby alebo jej časti vrátane\ndodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch\nod prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej\nčasti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti. Platiteľ sa môže\n\nrozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory\nsa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.\n30. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres L. IV, obec L., k.ú. G. mal kasačný súd za\npreukázané, že pozemky parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2 a parc. č.\nXXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 sú zastavané stavbou (kaštieľ) so súp.č. XXX.\nV prípade pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ide o zastavané plochy a nádvoria, pričom\ntieto zastavané stavbou nie sú.\n31. Mestská časť Bratislava Devín rozhodnutím č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2012, povolila dodatočnú zmenu stavby pred dokončením stavby a\npovolila užívanie stavby: „3 rodinné dvojdomy v radovej zástavbe a jeden samostatne stojaci dvojdom - Z.\nul., L. G., „S.: SO XX - dvojdom - bytová jednotka č. X“, na bytový dom R., s ôsmymi bytovým jednotkami\ns tým, že prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek (byt č. 1 - 7).\n32. Z dotknutých kúpnych zmlúv vyplýva, že žalobca nepredával stavbu - kaštieľ ako celok, ale predával\nsamostatne jednotlivé byty (byt č. 1, 3, 5, 6 a 7) ako časti stavby (kaštieľa) vrátane spoluvlastníckeho\npodielu na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX.\n33. S poukazom na znenie § 38 ods. 1 zákona o DPH sa kasačný súd stotožnil s právnym posúdením\nskutkového stavu preskúmavanej veci daňovými orgánmi a správnym súdom, a to že v danom prípade\npäťročná lehota na účely možnosti oslobodenia predaja bytov vrátane spoluvlastníckeho podielu na\npozemkoch od dane začala plynúť od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava\nDevín č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011, t.j. od 23.01.2012. V prejednávanej veci totiž išlo\no predaj (dodanie) bytov (byty č. 1, 3, 5, 6 a 7) ako samostatných častí stavby - kaštieľa so súp. č.\nXXX, nachádzajúceho sa v k.ú. G., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Dotknuté byty boli v zmysle\nkolaudačného rozhodnutia č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011 vybudované práve prestavbou\nkaštieľa, pričom týmto kolaudačným rozhodnutím bola táto zmena stavby (prestavba kaštieľa) povolená\na zároveň bolo povolené aj jej užívanie, t.j. bolo povolené užívanie prestavbou vzniknutých siedmych\nbytových jednotiek (byty č. 1 až 7).\n34. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že zákonom č. 471/2009 Z. z. došlo k zmenám a doplneniu\nzákona o DPH, a to aj vo vzťahu k § 38 ods. 1 zákona o DPH, kedy za slová „kolaudácie stavby“, slová\n„užívanie stavby“ a slová „užívania stavby“ boli vložené slová „alebo jej časti“ a na konci § 38 ods. 1\nzákona o DPH bola pripojená veta „Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa\nprvej vety považujú za časť stavby.“\n35. V dôvodovej správe k návrhu zákona č. 471/2009 Z.z. je vo vzťahu k uvedeným zmenám zákona\no DPH (§ 38 ods. 1) uvedené: „Navrhuje sa odstrániť nejednoznačnosť pri aplikácii tohto ustanovenia.\nCieľom tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti, boli\nposudzované na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti nehnuteľnosti“. V tejto súvislosti\nkasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť\npredovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová\nspráva k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Teleologický výklad (e\nratione legis) je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický\nvýklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy.\n36. V zmysle vyššie uvedeného, ak teda žalobca predával samostatne jednotlivé byty, ako časti stavby\n- kaštieľa, ktoré vznikli jeho prestavbou, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane\npodľa § 38 ods. 1 zákona o DPH bolo potrebné vziať do úvahy prvú kolaudáciu stavby (bytového domu),\nktorou bolo povolené ich užívanie, t.j. ktorou bolo povolené užívanie prestavbou vzniknutých siedmych\nbytových jednotiek (byty č. 1 až 7) ako samostatných častí stavby - kaštieľa. Na základe uvedeného\ndospel kasačný súd k záveru, že predaj dotknutých bytov podliehal dani, keďže tento sa uskutočnil do\npiatich rokov od ich prvej kolaudácie.\n37. Podľa kasačného súdu správca dane a žalovaný dospeli tiež k správnemu právnemu záveru, že\nrovnako predaj spoluvlastníckych podielov na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/\nXX a XXXX/XX podliehal dani.\n\n38. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že zákon o DPH ustanovuje osobitný režim aj na dodanie\npozemku.\n39. V zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie pozemku okrem dodania\nstavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie\nodsek 1.\n40. Zákon o DPH pojem stavebný pozemok nedefinuje, avšak v § 38 ods. 1 odkazuje na § 43h\nstavebného zákona. Podľa 43h ods. 1 stavebného zákona sa stavebným pozemkom rozumie časť\núzemia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na\nzastavanie a pozemok zastavaný stavbou.\n41. Dodanie pozemku sa teda posudzuje podľa toho, či je predmetom dodania stavebný pozemok\nalebo pozemok, ktorý podľa § 43h staveného zákona nespĺňa kritériá stavebného pozemku. Dodanie\npozemku, okrem stavebného, je oslobodené od dane. Dodanie stavebného pozemku naopak dani\npodlieha. Ak sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie § 38 ods. 1 zákona\no DPH, t.j. uplatní sa na jeho dodanie rovnaký režim ako na stavbu. Ak sa teda dodávajú stavebné\npozemky spolu so stavbou, ich daňový režim sa bude spravovať podľa toho, aký daňový režim sa bude\nuplatňovať na dodanú stavbu. V prípade jej zdaňovania sa bude zdaňovať aj dodaný stavebný pozemok\na v prípade dodania stavby s oslobodením od dane sa oslobodenie od dane bude vzťahovať aj na\ndodanie stavebného pozemku.\n42. Vo vzťahu k pozemkom parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2 a parc.č.\nXXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 mal kasačný súd z listu vlastníctva č. XXXX,\nvedeného pre okres L. A., obec L., k.ú. G. za preukázané, že tieto sú zastavané stavbou - kaštieľ so\nsúp.č. XXX. Z uvedeného dôvodu ide o pozemky stavebné v zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona,\nktorých dodanie v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH dani podlieha. Zároveň je potrebné dodať, že ak\nsa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie § 38 ods. 1 zákona o DPH, t.j.\nuplatní sa na jeho dodanie rovnaký režim ako na stavbu alebo jej časť, a ako už bolo vyššie uvedené,\npredaj dotknutých bytov dani podliehal.\n43. Čo sa týka pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, kasačný súd mal z listu vlastníctva\nč. XXXX, vedeného pre okres L. IY. za preukázané, že ide o zastavané plochy a nádvoria. Mestská\nčasť Bratislava - Devín v územnoplánovacej informácii č. 132/848/2016/Ze/140 z 10.03.2016 na výzvu\nsprávcu dane uviedla, že Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2017, v\nznení zmien a doplnkov, v záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou sú dotknuté parcely\nč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k. ú. G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného\núzemia, kód 102.\n44. Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bol schválený 31.05.2007 uznesením\nMestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná\nčasť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\nč. 4/2007 <https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Str%C3%A1nky/Chcem\n%20vediet/VZN/VZN%204-2007%20-ktor%C3%BDm%20sa%20vyhlasuje%20z%C3%A1v\n%C3%A4zn%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5%20%C3%BAzemn%C3%A9ho%20pl%C3%A1nu\n%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20Slovenskej%20republiky%20Bratislavy.rtf>.\n45. Kasačný súd uvádza, že na účely daňového konania, v prípade pozemku, ktorý nie je zastavaný\nstavbou, je určujúcim faktorom na posúdenie, či ide o stavebný pozemok alebo nie, skutočnosť, či tento\npozemok patrí do časti územia určeného územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo\núzemným rozhodnutím na zastavanie (§ 38 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 43h ods. 1 stavebného\nzákona). Pokiaľ teda daňové orgány ako aj správny súd mali z vykonaného dokazovania za preukázané,\nže v prípade parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ide o pozemok určený územným plánom obce na\nzastavanie, t.j. že ide o stavebný pozemok, a na základe tohto skutkového zistenia dospeli k záveru, že\ndodanie takéhoto pozemku podlieha dani, vec správne právne posúdili.\n46. K námietke žalobcu, že v prípade uvedených pozemkov nemôže ísť o stavebné pozemky nakoľko\ntieto sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, z ktorého dôvodu je ich zástavba vylúčená, odvolávajúc\n\nsa na § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., kasačný súd poukazuje na to, že zákon č. 49/2002 Z.z. v\n§ 27 ods. 2 nevylučuje úplne vykonávať stavebnú činnosť alebo inú činnosť v bezprostrednom okolí\nnehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Citované zákonné ustanovenie zakazuje iba takú stavebnú alebo inú\nčinnosť v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové\nhodnoty kultúrnej pamiatky. Správny súd preto správne konštatoval, že skutočnosť, že zákon č. 49/2002\nZ.z. v § 27 ods. 2 zakazuje vykonávať v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky stavebnú\nčinnosť alebo inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky neznamená, že\ntakýto pozemok, určený územným plánom obce na zastavanie, stráca charakter stavebného pozemku.\nZ uvedených dôvodov kasačný súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n47. Žalobca tiež namietal, že v prejednávanej veci bolo potrebné obrátiť sa na orgány podľa § 3\nzákona č. 49/2002 Z.z. za účelom zistenia, či v prípade dotknutých pozemkov sa skutočne jedná\nalebo nejdená o pozemky stavebné, nakoľko ide o orgány kompetentné na vyslovenie súhlasu resp.\nnesúhlasu so stavebnou činnosťou na pozemkoch v bezprostrednom okolí kultúrnej pamiatky. Kasačný\nsúd k tejto námietke žalobcu uvádza, že z ustanovení zákona č. 49/2002 Z.z. nevyplýva žiadnemu\nz orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu kompetencia určiť, či pozemok je alebo\nnie je stavebným pozemkom v zmysle stavebného zákona. Správny súd v tejto súvislosti správne\npoznamenal, že v prejednávanej veci nešlo o stavebné konanie, v rámci ktorého je orgán štátnej\nsprávy na ochranu pamiatkového fondu kompetentný podávať stanovisko k podmienkam zástavby v\nrámci pamiatkového územia. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo daňové konanie\nzamerané prostredníctvom daňovej kontroly na zistenie resp. preverenie skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane. Skutočnosť, či sa jedná o pozemky stavebné na daňové účely vyplýva v tomto\nprípade v súlade s § 43h ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 38 ods. 1 zákona o DPH z Územného\nplánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2017, a preto zisťovanie, či pozemok je alebo\nnie je stavebným pozemkom u orgánov štátnej správy, ktorým takáto kompetencia zo zákona nevyplýva,\nby bolo nadbytočné. Ustanovenie § 38 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH zároveň neuvádza vo vzťahu k\nstavebným pozemkom na účely ich zdanenia žiadne iné výnimky okrem prípadu ak sa stavebný pozemok\ndodáva so stavbou, ktorej dodanie je od dane oslobodené, a preto aj zisťovanie u orgánov štátnej správy\nna ochranu pamiatkového fondu, či dotknuté stavebné pozemky parc. č. XXXX/X,. XXXX/X a XXXX/XX\nmožno reálne zastavať, by bolo taktiež nadbytočné.\n48. Na základe uvedeného kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti\nako nedôvodné. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa správny súd v\nnapadnutom rozsudku nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia\nsprávneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v\nkasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\nŽalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo\npožadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}