{"guid": "63464ad1-b45c-4df0-975d-83a7ee5967d0:67b68142-3fbd-4785-9a21-7f5e3bbd9430", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200898.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/25/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/25/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Sžfk/25/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200898.1", "identifikacne_cislo": "6016200898", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-4", "nazov": "§ 68 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-1", "nazov": "§ 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "nazov": "§ 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-4", "nazov": "§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "nazov": "§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-2", "nazov": "§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-2", "nazov": "§ 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165b", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67b68142-3fbd-4785-9a21-7f5e3bbd9430", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200898.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200898.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200898.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/25/2018\n6016200898\n30. 01. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200898.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v\nprávnej veci žalobcu: Ing. Jozef Gatial, s miestom podnikania Orgovánová 10, Zvolen, IČO: 33 281\n131, zastúpeného JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou so sídlom J. Kozačeka 2003/40, Zvolen, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 20. júna 2016 č. 103372228/2016, 103372192/2016,\n103372028/2016 a 103372301/2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/111/2016-41 z 20. júla 2017 v znení opravného uznesenia\nč. k. 24S/111/2016-73 zo dňa 12. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/111/2016-41 z 20. júla 2017 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného:\n- č. 103372301/2016 z 20. júna 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská\nBystrica č. 102686146/2016 z 8. marca 2016, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2009 v sume 8 712,16 Eur, nepriznal nadmerný odpočet\nv sume 8 054,73 Eur a vyrubil daň v sume 657,43 Eur.\n- č. 103372028/2016 z 20. júna 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská\nBystrica č. 102686343/2016 z 8. marca 2016, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 9 845,14 Eur, nadmerný odpočet nepriznal\nvo výške 8 130,05 Eur a daň vyrubil vo výške 1 715,09 Eur.\n- č. 103372192/2016 z 20. júna 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská\nBystrica č. 102686656/2016 z 8. marca 2016, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume nadmerného odpočtu 8 567,95 Eur, znížil\nnadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy 10 918,88 Eur\nna sumu 2 350,93 Eur.\n- č. 103372228/2016 z 20. júna 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská\nBystrica č. 102686972/2016 z 8. marca 2016, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 8 623,74 Eur, nadmerný odpočet nepriznal\nv sume 6 415,54 Eur a vyrubil daň v sume 2 206,20 Eur.\n2. Krajský súd poukázal na to, že rozsudkami č. k. 24S/48/2013-33 zo dňa 16.08.2013 a č.\nk. 24S/149/2012-38 zo dňa 21.06.2013 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil skoršie rozhodnutia\n\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu vydané v prejednávanej veci a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd k námietke žalobcu, že zaniklo zákonné právo správcu dane\nvyrubiť daň uviedol, že pre vyvodenie záveru o nezákonnosti rozhodnutí správcu dane v dôsledku zániku\npráva na vyrubenie dane nestačí len odkaz žalobcu na zákonné ustanovenia právnych predpisov (v\ntomto prípade § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ a § 69\nods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Daňový poriadok“) s tvrdením, že uplynula prekluzívna\nlehota piatich rokov, bez toho, aby žalobca v žalobe uviedol všetky právne rozhodné skutočnosti pre\nposúdenie plynutia zákonnej lehoty na vyrubenie dane. Krajský súd nepovažoval námietku žalobcu za\nkonkrétnu aj vzhľadom na to, že žalobcom citované ustanovenia upravujú otázku zániku práva vyrubiť\ndaň, dĺžku a plynutie lehôt rozdielne, pričom na počítanie začiatku, konca i predĺženie plynutia zákonom\nstanovených lehôt sú podľa citovaných ustanovení rozhodné rôzne, resp. odlišné právne skutočnosti,\nresp. úkony.\n4. Ďalej uviedol, že až z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného možno zistiť, že žalobca nesúhlasí s\ntým, že lehota na vyrubenie dane začala plynúť znovu po doručení, t. j. prerokovaní protokolu z daňovej\nkontroly a tiež, že má za to, že počas súdneho konania nedošlo k spočívaniu lehoty na vyrubenie\ndane. Argumentácia žalobcu však podľa názoru krajského súdu nemá oporu v právnej norme, ani vo\nvýklade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý sa žalobca odvoláva (rozhodnutia 2Sžf/2/2012,\n4Sžf/2/2012, 4Sžf/5/2012 a 2Sžf/58/2011). Záver žalovaného, že správcovi dane v preskúmavanom\nprípade právo vyrubiť daň nezaniklo, je podľa názoru krajského súdu výsledkom správneho právneho\nposúdenia veci.\n5. S poukazom na § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“), podľa ktorého je platiteľ povinný do 25 dní po skončení\nzdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie, krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci žalobcovi\nvznikla táto povinnosť za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2009, t.j. za mesiace marec, apríl, júl a\noktóber. Protokol z daňovej kontroly spolu s dodatkom bol so žalobcom prerokovaný dňa 31. marca\n2011, čo sa podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. považuje za deň doručenia protokolu.\n6. Doručenie a prerokovanie protokolu sa v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. podľa názoru\nkrajského súdu považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, v dôsledku čoho\nzačala od konca roka, v ktorom bol žalobca o tomto úkone smerujúcom k vyrubeniu dane vyrozumený, t.\nj. od konca roka 2011, plynúť nová päťročná lehota na vyrubenie dane. Dňom 1. januára 2012 bol zrušený\nzákon č. 511/1992 Zb. a to zákonom č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Podľa § 69 Daňového poriadku\n(zhodne s predchádzajúcou úpravou) lehota na vyrubenie dane je 5 rokov od konca roka, v ktorom bola\npovinnosť podať daňové priznanie a podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty\nna vyrubenie dane vykonaný úkon, smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie lehota\npodľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Keďže\nrozhodnutia správcu dane v spojení s napadnutými rozhodnutiami žalovaného, nadobudli právoplatnosť\n14. júla 2016, rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený pred uplynutím päťročnej lehoty na vyrubenie dane.\nĎalej krajský súd s poukazom na § 246d Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že lehota na zánik\npráva vyrubiť daň neplynula počas súdnych konaní, ktoré prebehli v preskúmavaných veciach na základe\nžalôb žalobcu podaných v decembri 2012.\n7. Krajský súd tiež uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach, na ktoré poukázal\nžalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe, podal výklad k pojmu „úkon smerujúci\nk vyrubeniu dane“ v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v skutkovo odlišných veciach ako\nsú veci preskúmavané v tomto konaní. Je v súlade s týmto výkladom, že keďže rozhodnou právnou\nskutočnosťou na to, aby plynula nová lehota na vyrubenie dane, je úkon smerujúci k vyrubeniu dane,\nlogicky musí ísť o úkon týkajúci sa určitej konkrétnej daňovej povinnosti daňovníka. Preto nová lehota\nplynie len vo vzťahu k dani, ktorá je predmetom úkonu smerujúcemu k vyrubeniu dane. Pokiaľ týmto\núkonom je protokol z daňovej kontroly, nová lehota plynie len pre daň alebo rozdiel dane, ktorá bola\ndaňovou kontrolou zistená. Preto ak na základe protokolu z daňovej kontroly bola daň vyrubená,\nplynutie novej lehoty bolo ukončené rozhodnutím o vyrubení dane. Keďže v prejednávanej veci boli\n\nrozhodnutia, ktorými bola daň vyrubená, zrušené súdom, hľadí sa na ne, akoby neboli vydané. Zrušením\npredchádzajúcich rozhodnutí správcu dane a žalovaného sa daňové konanie vrátilo do štádia pred\nvydaním prvostupňových rozhodnutí, teda do vyrubovacieho konania, ktoré začalo za účinnosti zákona\nč. 511/1992 Zb. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého\nvyplýva, že právne účinky Protokolu z daňovej kontroly ukončenej podľa zákona č 511/1992 Zb. a jeho\ndoručenia žalobcovi zostali zachované.\n8. Krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nedostatku odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí, nakoľko z rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov je úplne zrejmé, aké\núkony správca dane vo veci vykonal po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane a žalovaného\nrozsudkami súdu. Z podrobného opisu postupu správcu dane a úkonov žalobcu je tiež zrejmé, že\nsprávca dane postupoval v konaní v súčinnosti so žalobcom. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia žalovaného obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, tak ako to ustanovuje § 63\nods. 5 Daňového poriadku. Je z nich zrejmé, na ktorých skutočnostiach boli rozhodnutia založené, že\ntomu tak bolo na základe zistení z daňovej kontroly a na základe zistení z dokazovania vykonaného\npočas vyrubovacieho konania.\n9. Námietku nesprávnej aplikácie Daňového poriadku krajský súd vyhodnotil ako nemajúcu oporu\nv tomto právnom predpise. Podľa názoru krajského súdu na to, aby bolo možné postupovať\npodľa zrušeného procesného predpisu, musí platný procesný predpis v intertemporálnom ustanovení\nponechať účinnosť zrušeného predpisu pre presne stanovené prípady. V čase vydania rozsudkov\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (č. k. 24S/48/2013-33 zo 16. augusta 2013 a č. k. 24S/149/2012-38\nz 21. júna 2013), ktorými boli právoplatné rozhodnutia žalovaného i správcu dane zrušené, t.j. v čase\nvrátenia veci do štádia vyrubovacieho konania Daňový poriadok neobsahoval prechodné ustanovenie,\npodľa ktorého by bolo možné v prejednávaných prípadoch postupovať podľa zrušeného predpisu.\nNaopak, od 30. decembra 2012 platí, že daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb., čo je\nprípad prejednávaných vecí, sa dokončia podľa Daňového poriadku. Zároveň od 30. decembra 2012 sa\nnepoužije pôvodné prechodné ustanovenie uvedené v § 165 ods. 2, prvá veta, podľa ktorého sa konanie\nzačaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona dokončí podľa predchádzajúceho\npredpisu.\n10. Ďalej krajský súd uviedol, že ustanovenie § 165 ods. 4 Daňového poriadku sa na preskúmavané\nveci nevzťahuje, vzhľadom na to, že v tomto prípade bola daňová kontrola ukončená ešte v roku 2011,\nt. j. za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb.\n11. K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí správcu dane z dôvodu, že žalovaný nesprávne\nprávne posúdil zrušujúce rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď sa domnieval, že môže\npokračovať vo vyrubovacom konaní, krajský súd uviedol, že zrušením právoplatných rozhodnutí\nžalovaného a súčasne aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane sa na takéto rozhodnutia pozerá, ako\nkeby neboli vôbec vydané, pričom predmetné konania sa vrátili do štádia pred ich vydaním. S poukazom\nna § 68 ods. 1 vetu prvú Daňového poriadku uviedol, že každé začaté vyrubovacie konanie musí byť\nukončené rozhodnutím. Správca dane viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným vo vyššie\nuvedených rozsudkoch (§ 250j ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku) odstránil súdom vytýkané vady\na vo veci rozhodol.\n12. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia vydal\nvecne nepríslušný prvostupňový orgán z dôvodu jeho chýbajúcej právnej subjektivity. Správny orgán je\noprávnený rozhodovať vo veciach, v ktorých mu je daná právomoc zákonom, pričom je nepodstatné,\nči zákon zveril túto právomoc orgánu verejnej správy, ktorý má zákonom danú právnu subjektivitu\nalebo ju nemá. Zákonná konštrukcia ani neumožňuje, aby organizačná zložka ako súčasť správneho\norgánu rozhodovala ako samostatný správny orgán. Podstatné však podľa krajského súdu je, že žalobná\nnámietka, podľa ktorej prvostupňové rozhodnutie vydala organizačná zložka správcu dane Daňového\núradu Banská Bystrica, a to pobočka Zvolen, nemá oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí.\nPrvostupňové rozhodnutia sú na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového úradu Banská\nBystrica, pobočka Zvolen. Samotné rozhodnutie ale je označené nadpisom „Rozhodnutie“ a za nadpisom\nv súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku pokračuje záhlavie rozhodnutia označením orgánu, ktorý\nrozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Banská Bystrica na základe zákona č. 330/2011 Z. z......vydáva\nrozhodnutie:“, ďalej pokračuje výrok „Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti\n\nna § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určuje platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty......“. Rozhodnutia sú opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Banská Bystrica\nso štátnym znakom. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový\núrad Banská Bystrica, preto nemohli obstáť námietky týkajúce sa nedostatku vecnej príslušnosti správcu\ndane.\n13. Krajský súd k námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia neobsahujú údaje o tom, že\nosoba ktorá prvostupňové rozhodnutia podpísala, bola tak oprávnená urobiť a neobsahujú ako prílohu\npoverenie na takéto podpisovanie, uviedol, že nemajú oporu v § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Tiež\npoznamenal, že žalobca v žalobách netvrdil, že prvostupňové rozhodnutia nepodpísala oprávnená\nosoba.\n14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu, že krajský\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, t.\nj. z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku. Žalobca navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že\nmu prizná náhradu trov kasačného konania.\n15. V podanej kasačnej sťažnosti namietal, že mu nebolo zo strany krajského súdu doručené žiadne\nrozhodnutie, z ktorého by bolo zrejmé, z akého zákonného dôvodu správny súd rozhodol spoločne o\nštyroch samostatných žalobných návrhoch žalobcu v jednom konaní a jedným rozhodnutím.\n16. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je podpísané predsedníčkou senátu JUDr.\nJanou Novotnou a to z dôvodu jej práceneschopnosti, pričom podľa žalobcu správny súd nedodržal\nprocesný postup podľa § 141 Správneho súdneho poriadku.\n17. K plynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane uviedol, že daňový orgán je povinný na uplynutie\nprekluzívnej lehoty prihliadať sám - z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to či ju daňový subjekt namietne\nalebo nie. Sťažovateľ preto namietal konštatovanie správneho súdu, že námietku žalobcu o zániku práva\nsprávcu dane vyrubiť daň považuje za nekonkrétnu, nakoľko svoju argumentáciu krajskému súdu aj\nžalobcovi poskytol.\n18. Po predložení právnej argumentácie žalovaného v jeho vyjadrení, sťažovateľ oponoval právnou\nargumentáciou v tom znení, že lehota za daňový rok 2008 uplynula k 31. decembru 2009 a za daňový\nrok 2009 k 31. decembru 2010 - to znamená, že dňom nasledujúcim po týchto dátumoch, začína plynúť\npäťročná prekluzívna lehota. V prípade daňového roka 2008 táto lehota uplynula dňom 31. decembra\n2014 a daňového roka 2009 dňom 31. decembra 2015. Žalovaný podporil v napadnutom rozhodnutí\nsvoj postup s odvolaním a poukazom na § 246 O. s. p., čo žalobca namietal ako zmätočné, nakoľko\nuvedené ustanovenie neupravovalo tzv. spočívanie lehoty, ale upravovalo príslušnosť súdov.\n19. Podľa žalobcu znenie ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku síce upravuje možnosť daňové\nkonanie prerušiť, v takom prípade lehoty podľa tohto zákona neplynú, ale uvedené oprávnenie správcovi\ndane neprináleží v tých prípadoch, kedy sa daňový subjekt - v tomto prípade žalobca, domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutí daňového orgánu postupom podľa § 2501 až 250s O. s. p., teda v\nzmysle uvedeného k spočívaniu lehoty počas súdneho konania nedošlo, čo žalobca namietal.\n20. Žalovaný, pri opísanom posúdení skutkového stavu vo veci a výklade príslušných zákonných\nustanovení, nevzal podľa jeho názoru do úvahy skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojimi\nrozhodnutiami zrušil aj príslušné platobné výmery. Predmetný Protokol a jeho Dodatok č. 1, teda už boli\npodkladom na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane, preto podľa jeho názoru tento úkon už dôvodom\nna vyrubenie dane bol a svoj cieľ naplnil (sťažovateľ pritom opäť poukázal na závery prijaté v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/2/2012).\n21. Ďalej sťažovateľ dôvodil, že sa krajský súd bez zákonného odôvodnenia v celom rozsahu stotožnil\ns výkladom a právnou argumentáciou žalovaného. V napadnutom rozsudku absentuje zdôvodnenie,\nz akého právneho dôvodu je právna argumentácia žalobcu nesprávna. Právo na súdnu ochranu\n\nvyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 536/06, v zmysle ktorého riadne odôvodnenie\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na právnu ochranu vyžaduje, aby sa konajúci orgán\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.\n22. K odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe uviedol, že vychádzal aj zo záverov v kauzálne\npríbuznej - teda nie totožnej veci, uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/2/2012, vyslovenom v súvisiacich rozhodnutiach sp. zn. 4Sžf/2/2012, sp. zn. 4Sžf/5/2012 z 26.\njúna 2012 a sp. zn. 2Sžf/58/2011 z 22. augusta 2012, pričom poukazoval na skutočnosť, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, podľa ktorého nemožno Protokol z daňovej kontroly\npoužiť opakovane, keďže už bol podkladom na vydanie rozhodnutí o vyrubení dane, takže tento úkon\nuž dôvodom na vyrubenie dane bol a svoj cieľ naplnil. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou krajského\nsúdu a uplatnením znenia § 165 ods. 1 Daňového poriadku v tom zmysle, že právne úkony a ich účinky\npri správe daní zostávajú v tomto prípade zachované.\n23. Žalobca trval na tom, že keď Krajský súd v Banskej Bystrici žalobám vyhovel, premietol to do\nzáväznej výrokovej časti rozhodnutí spôsobom, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil (a to\nvrátane príslušných platobných výmerov) a vec vrátil daňovému orgánu na ďalšie konanie. Podľa názoru\nsťažovateľa v intenciách tohto rozhodnutia, daňový orgán nemohol a nebol oprávnený pokračovať ďalej\nvo vyrubovacom konaní. Pre tento postup sa podľa sťažovateľa žalovaný svojvoľne rozhodol, bez\nprávneho dôvodu.\n24. Žalobca tiež namietal nesprávny výklad výrokovej časti uvedených rozhodnutí žalovaným, kedy\nžalovaný spojenie „ďalšie konanie“ uplatniac extenzívny výklad, pochopil v zmysle „ďalšie nasledujúce\nkonanie“. Uviedol, že daňové orgány sú oprávnené postupovať iba v rámci zákona a môžu vykonávať\niba úkony, na ktoré ich príslušný právny predpis oprávňuje.\n25. Podľa názoru žalobcu bol žalovaný oprávnený iba vykonať nanovo celý kontrolný proces - teda\nzačať nové daňové kontroly, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté rozhodnutia a vrátil\nvec daňovému orgánu na ďalšie konanie z titulu nezákonnosti konania daňových orgánov a na tomto\npodklade vydaných rozhodnutí.\n26. K použitiu procesných predpisov pôvodne účinného zákona č. 511/1992 Zb., resp. neskôr účinného\nDaňového poriadku žalobca namietal, že prvostupňový daňový orgán sa pri vydaní rozhodnutia\nspravoval ustanoveniami procesnej normy - Daňového poriadku s odvolaním sa na jeho prechodné\nustanovenie § 165b ods. 1. Ak teda správca dane pokračoval v začatom vyrubovacom konaní, nemohol\nvydať odvolaním napadnuté rozhodnutie, uplatniac postup podľa Daňového poriadku s odvolaním sa\nna znenie § 165b ods. 1, účinné od 30. decembra 2012, cit.: „Daňové konanie začaté podľa zákona\nSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\na finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Keďže toto ustanovenie v\nuvedenom rozhodnom období nebolo ešte účinné, príslušným právnym predpisom určujúcim postup\nsprávcu dane bol zákon č. 511/1992 Zb.\n27. Sťažovateľ namietal, že okrem toho, že prechodné ustanovenie, ktoré správca dane uplatnil pre\npostup na vydanie rozhodnutia, nebolo účinné, správca dane vec nesprávne právne posúdil, keďže\nvyrubovacie konanie, ktoré bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici označené ako nezákonné, bolo\nukončené pred 30. decembrom 2012. Správca dane nemohol zákonným spôsobom pokračovať vo\nvyrubovacom konaní zaťaženým vadou nezákonnosti, nakoľko z nezákonnosti nemôže vzniknúť právo.\n28. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku) postupom podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 Správneho súdneho poriadku s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n\n30. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu ako aj žalovaného zistil, že Daňový\núrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január až apríl, jún až december roku\n2009. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný Protokol č. 685/320/15316/2011/Tre z 15. marca 2011,\nktorý obsahuje popis všetkých vykonaných zisťovaní a dôkazov v členení podľa jednotlivých mesiacov\nkontrolovaného zdaňovacieho obdobia roku 2009. V protokole správca dane konštatoval, že daňovou\nkontrolou bolo zistené porušenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. Protokol bol zaslaný na vyjadrenie\nžalobcovi, ktorý sa k nemu v zákonnej lehote vyjadril a následne dňa 30. marca 2011 správca dane\nvyhotovil Dodatok č. 1 k predmetnému protokolu. Uvedený protokol a Dodatok č. 1 k protokolu bol so\nžalobcom prerokovaný dňa 31. marca 2011, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n685/320/19223/2011/Tre z 31. marca 2011.\n31. Pôvodne vydané platobné výmery za zdaňovacie obdobia marec, apríl, júl a október roka 2009\nžalovaný potvrdil rozhodnutiami, ktoré po podaní žalôb žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (rozsudkom č. k. 24S/48/2013-33 zo 16. augusta 2013\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160625/2012/4915 z 20. septembra 2012 v spojení s\ndodatočným platobným výmerom správcu dane č. 9614301/5/338721/2012 z 11. mája 2012 týkajúce\nsa zdaňovacieho obdobia október 2009 a rozsudkom č. k. 24S/149/2012-38 z 21. júna 2013\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160399/2012/4915 z 11. septembra 2012 v spojení s\ndodatočným platobným výmerom správcu dane č. 9614301/5/327503/2012 z 11. mája 2012 týkajúce\nsa zdaňovacieho obdobia marec 2009, rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1160472/2012/4915 z 11.\nseptembra 2012 v spojení s dodatočným platobným výmerom správcu dane č. 9614301/5/329882/2012\nz 11. mája 2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2009 a rozhodnutie žalovaného č.\n1020501/1/1160524/2012/4915 z 11. septembra 2012 v spojení s dodatočným platobným výmerom\nsprávcu dane č. 9614301/5/33487/2012 z 11. mája 2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2009).\n32. Dôvodom zrušovacích rozsudkov bol postup žalovaného, resp. správcu dane, ktorý tým, že\nneumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam zisťovaným, resp. zisteným vo vyrubovacom konaní\na tým, že neumožnil žalobcovi v danom konaní predkladať ďalšie dôkazy, ani nevyzval žalobcu na\npredloženie alebo označenie ďalších dôkazov, zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za\nnásledok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n33. Správca dane následne pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom dňa 18. októbra 2013 požiadal\nžalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci vyrubenia rozdielu DPH za kontrolované\nzdaňovacie obdobie, o čom upovedomil žalobcu podaním z 21. októbra 2013. Žalovaný listom zo 7.\nnovembra 2013 správcovi dane oznámil, že predlžuje lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní\no 240 dní. V ďalšom konaní žalovaný odstránil vyššie vytýkané vady konania a doplnil dokazovanie\npožadovaným spôsobom za súčinnosti so žalobcom, ktorý však ostal pasívnym. Správca dane vyzval\nžalobcu podaním z 29. októbra 2013, ktoré mu bolo doručené dňa 25. novembra 2013, na predloženie\ndôkazov preukazujúcich vývoz a prepravu tovaru (drevnej hmoty) do iného členského štátu (Maďarska)\nza obdobie január až apríl 2009 a jún až október 2009 v stanovenej lehote. Žalobca v stanovanej lehote\ndôkazy nepredložil a k správcovi dane sa nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam z 11. decembra\n2013. Následne správca dane opakovane zaslal žalobcovi výzvu z 31. januára 2014, ktorá mu bola\ndoručená dňa 25. februára 2014, na predloženie dôkazov v stanovenej lehote. Žalobca aj napriek tejto\nopakovanej výzve správcovi dane žiadne dôkazy nepredložil, o čom správca dane vyhotovil dňa 12.\nmarca 2014 úradný záznam.\n34. Dňa 12. marca 2014 žalobca zaslal správcovi dane elektronicky písomné stanovisko k výzve z 31.\njanuára 2014. Správca dane podaním doručeným žalobcovi dňa 8. apríla 2014 predvolal žalobcu na\nústne pojednávanie a vyzval ho, aby predložil dôkazy preukazujúce vývoz a prepravu tovaru (drevnej\nhmoty) do iného členského štátu (do Maďarska), konkrétne za kontrolované zdaňovacie obdobie roku\n2009 maďarskému odberateľovi, ktoré žalobca deklaroval ako oslobodené od dane v zmysle § 43 ods.\n1 zákona č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období január až apríl a jún až október 2009, ako aj dôkazy\npreukazujúce zmluvné podmienky prepravy, vrátane CMR. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 24.\napríla 2014 vyplýva, že žalobca správcovi dane nepredložil žiadne doklady s tým, že tieto predloží do 23.\nmája 2014. Podľa zápisnice z 23. mája 2014 žalobca správcovi dane predložil len „Čestné vyhlásenie\n\nmaďarského občana Károla Váradyho o obchodovaní so žalobcom“. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní\nz 3. júna 2014 vyplýva, že žalobca žiadne ďalšie dôkazy nepredložil.\n35. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 15. februára 2016 vyplýva, že správca dane podrobne\noboznámil žalobcu s výsledkami predmetných medzinárodných dožiadaní, pričom žalobca nepredložil\nžiadne nové dôkazy. Žalobca sa podaním doručeným správcovi dane 16. februára 2016 písomne vyjadril\nk zápisnici o ústnom pojednávaní z 15. februára 2016.\n36. Následne správca dane vydal dňa 8. marca 2016 rozhodnutia, ktorými určil žalobcovi rozdiel na dani\nz pridanej hodnoty, nepriznal nadmerný odpočet a vyrubil daň. Predmetné rozhodnutia, špecifikované v\nbode 1 tohto rozsudku žalovaný potvrdil preskúmavanými rozhodnutiami.\n37. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n39. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a\niných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a\nrozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31. decembra 2011, daňovou kontrolou sa\nzisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje;\npri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva\nzamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia\nmiestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne\npotrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa\npovažuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu\npodľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných\nzákonov.\n41. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31. decembra 2011, daňová kontrola je\nukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\nUrčenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým\nsubjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o\ndohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom\nnasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie\nkonanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému\nsubjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované\nzdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie\nzápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo\nrozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom\nkonaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje\nspísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.\n41. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, správca dane postupuje\npri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich\nprocesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať\nsa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov\na použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n42. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, ak tento zákon\nalebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia\nprotokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému\nsubjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie\nkonanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.\nAk daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo\nvyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\n43. Podľa § 68 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, daň je\nvyrubená rozhodnutím správcu dane.\n44. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, právne úkony a ich\núčinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n45. Podľa § 165 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, daňové konania\nzačaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra\n2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre\ndaňový subjekt priaznivejšie.\n46. Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, daňová kontrola\nzačatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.\n47. Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, vyrubovacie konanie\npo daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších\npredpisov.\n48. Podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom od 30.12.2012, daňové konanie začaté\npodľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n49. Podľa § 165b ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom od 30. decembra 2012, § 165 ods. 2 znenie\npred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.\n50. Od 1. januára 2012 nadobudol účinnosť Daňový poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 165\nods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona\nsa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 511/1992 Zb.).\n51. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo\nna ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n52. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky\noslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\n53. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol podané žaloby,\nktoré boli prejednávané krajským súdom v rámci spojeného konania, kde žalobca žiadal zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí daňových orgánov, špecifikovaných v bode 1 tohto rozsudku, kde pre porušenie\nustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. bola žalobcovi dodatočne vyrubená daň z pridanej\nhodnoty.\n54. Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so\nvšetkými žalobnými námietkami žalobcu, ktoré sú v podstate totožné s kasačnými námietkami. V tomto\nsmere kasačný súd poukazuje na skutkové a právne argumenty a závery krajského súdu, s ktorými sa\nstotožňuje, a preto nebude opakovať pre účastníkov konania známe skutočnosti. Pre doplnenie uvádza\nnasledovné dôvody.\n55. Podľa názoru kasačného súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca\ndane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, aj v rámci medzinárodných dožiadaní a nie je možné\nani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so\nzásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto\nich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá\nžalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca\ndane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n56. Sťažovateľ namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na dodatočné vyrubenie dane, pričom poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/2/2012 (ako aj na súvisiace rozhodnutia\n(sp. zn. 4Sžf/2/2012, sp. zn. 4Sžf/5/2012 z 26. júna 2012 a sp. zn. 2Sžf/58/2011 z 22. augusta 2012),\nz ktorého, cit.:\n„Medzi účastníkmi nie je sporné, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie apríl 2001 bol povinný podať\ndaňové priznanie k DPH do 25. mája 2001. V predmetnom prípade päťročná lehota, v ktorej bol správca\ndane oprávnený vyrubiť DPH za mesiac apríl 2001 mala uplynúť v zmysle § 45 ods. 1 zákona o správe\ndaní 31. decembra 2006. Správca dane pred uplynutím tejto lehoty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu,\no ktorej bol vyhotovený Protokol č. 631/320/64082/2006/Jz,Ky z 13. novembra 2006, ktorý bol žalobcovi\ndoručený 1. decembra 2006 a podľa jej výsledkov nebol dôvod na vydanie dodatočného platobného\nvýmeru, ale bol vydaný platobný výmer č. 631/230/67944/Rem zo 4. decembra 2006 podľa § 45 ods. 6\npísm. a) bod 1. zákona o správe daní, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole neodlišovala od dane\nuvedenej v daňovom priznaní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2006.\nPodľa zistenia odvolacieho súdu vyrubovacie konanie bolo týmto ukončené právoplatným rozhodnutím.\nŽiadne ďalšie konanie v lehote 5-tich rokov podľa § 45 ods. 1 od konca roka, v ktorom vznikla daňová\npovinnosť, nezačalo, t. j. právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane zaniklo 31. decembra 2006.\nPokiaľ sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že protokol z roku 2006 a jeho doručenie žalobcovi\nspôsobilo predĺženie lehoty na vyrubenie dane na ďalších 5 rokov v zmysle § 45 ods. 2 zákona o správe\ndaní, t. j. do konca roku 2011, odvolací súd pripomína, že takýto výklad nemá oporu v § 45 ods. 2 zákona\no správe daní. Toto ustanovenie totiž predpokladá predĺženie lehoty na vyrubenie dane vykonaním\núkonu, ktorý k vyrubeniu dane smeruje v prípade, ak bol do konca lehoty určenej v § 45 ods. 1 vykonaný\núkon smerujúci k vyrubeniu dane.\nV prejednávanom prípade bola však v tejto lehote daň aj vyrubená v zmysle § 44 ods. 6 písm. a) bod 1.\nzákona o správe daní, a preto sa protokol č. 631/320/64082/2006/Jz,Ky z 13. novembra 2006 nemohol\npovažovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto úkonu\nuž bola daň vyrubená.\n\nOdvolací súd pripomína, že krajský súd opomenul skutočnosť, že po doručení protokolu (1. decembra\n2006) začala plynúť lehota na vyrubenie dane podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní do 15 dní od\nskončenia daňovej kontroly (§ 15 ods. 3), čo v danom prípade aj nastalo.\nAk bol teda protokol, doručený žalobcovi 1. decembra 2006, úkonom, na základe ktorého bolo vydané\nrozhodnutie zo 4. decembra 2006, ktoré sa stalo právoplatným 28. decembra 2006, niet rozumného\nprávneho dôvodu, aby bol ten istý protokol súčasne aj úkonom na vyrubenie dane kedykoľvek v\nbudúcnosti, pretože zistenia z neho vyplývajúce sa už stali podkladom pre vydanie rozhodnutia a tým\nbol jeho zmysel a sledovaný legitímny cieľ, zistenie skutočnosti pre vyrubenie dane, aj naplnený.“\n57. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v uvedenej prejednávanej veci, na ktorú poukazuje sťažovateľ,\nnebol podľa zistení vyplývajúcich z Protokolu dôvod na vydanie dodatočného platobného výmeru, ale\nbol vydaný nový platobný výmer, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole neodlišovala od dane\nuvedenej v daňovom priznaní. Po vykonaní opakovanej daňovej kontroly za to isté zdaňovacie obdobie\nbol prerokovaný nový Protokol, preto potom vyrubovacie konanie, výsledkom ktorého bol vydaný nový\nplatobný výmer, ktorý len potvrdil vecnú správnosť daňového priznania, prebehlo po uplynutí prekluzívnej\nlehoty piatich rokov.\n58. V predmetnej právnej veci, ktorá je predmetom tohto kasačného konania, išlo o vydanie dodatočného\nplatobného výmeru, nakoľko sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od dane za dodanie drevnej\nhmoty do iného členského štátu a ním určená daň v daňovom priznaní bola určená v nižšej výške,\npreto bol dovyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Opakované vyrubovacie konanie bolo vykonané\nz toho dôvodu, že daňové orgány procesne pochybili a preto jeho vykonanie bolo potrebné z\ndôvodu odstránenia týchto procesných vád. Daňová kontrola sa neopakovala a nebol vydaný nový\nProtokol, nakoľko správca dane zotrval na zisteniach uvedených v Protokole o daňovej kontrole č.\n685/320/15316/2011/Tre z 15. marca 2011 a Dodatku č. 1 k Protokolu z 30. marca 2011.\n59. Sťažovateľ namietal, že v prípade postupu podľa § 250l až § 250s O. s. p. neprináleží správcovi\ndane prerušiť daňové konanie, preto k spočívaniu lehoty počas súdneho konania nedošlo. K uvedenému\nje potrebné uviesť, že aj na konanie podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa vzťahujú všeobecné\nustanovenia prvej hlavy piatej časti O. s. p., konkrétne ust. § 246d O. s. p., z ktorého znenia vyplýva,\nže ak osobitný zákon upravuje lehotu pre zánik práva okrem iného vo veciach daní, ktoré sú príjmom\nštátneho rozpočtu, tieto lehoty počas konania podľa piatej časti O. s. p. neplynú. V tomto smere sa\nkasačný súd stotožňuje s právnym názorom krajského súdu aj vo vzťahu k počítaniu lehôt podľa zákona\nč. 511/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase začatia plynutia lehôt, preto námietka sťažovateľa o nespočívaní\nlehôt počas súdneho konania a následného uplynutia lehoty na vyrubenie dane je irelevantná.\n60. Ustanovenie § 246d O. s. p. sa v podstate recipovalo do ustanovenia § 71 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku. Preto tvrdenia sťažovateľa o tom, že za prechádzajúcej procesnej úpravy podľa O. s. p. lehoty\nna vyrubenie dane v prípade súdneho prieskumu nespočívali, sú zavádzajúce a právne irelevantné.\n61. Sťažovateľ viackrát namietal, že nebolo zrejmé, ktorým úkonom bolo začaté ďalšie vyrubovacie\nkonanie. Je potrebné zdôrazniť, že vyrubovacie konanie nezačalo odznova, ale už začaté konanie\npokračovalo po zrušení a vrátení rozhodnutí daňových orgánov krajským súdom z dôvodu už\nspomínaných procesných pochybení. Daňové orgány viazané právnym názorom krajského súdu za\núčelom odstránenia vád konania len doplnili vyrubovacie konanie (možnosť žalobcu vyjadriť sa k\nzisteným skutočnostiam a možnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení) a následne vydali\nrozhodnutia, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci. Ani samotný Daňový\nporiadok neobsahuje ustanovenie, od kedy, resp. od vykonania akého konkrétneho úkonu plynie lehota\nna pokračujúce vyrubovacie konanie v prípade zrušenia a vrátenie rozhodnutí daňových orgánov.\n62. K námietke týkajúcej sa správnosti použitia právnej úpravy v zmysle Daňového poriadku kasačný\nsúd poukazuje na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 30. decembra 2012 - ustanovenie\n§ 165b ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého jasne vyplýva, že daňové konanie začaté podľa zákona\nč. 511/1992 Zb. sa dokončí podľa Daňového poriadku. Výkladom a contrario je možné konštatovať,\nže za účinnosti Daňového poriadku nie je možné aplikovať procesnú normu a síce zákon č. 511/1992\nZb. Zároveň predmetnú právnu úvahu podporuje aj ustanovenie § 165b ods. 2 Daňového poriadku,\n\nktoré vylučuje ustanovenie § 165 ods. 2 Daňového poriadku pred bodkočiarkou, ktoré ustanovuje, cit.:\n„Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov;“.\n63. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového\nkonania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo\nv daňovom konaní najavo.\n64. K námietke žalobcu, že mu nebolo doručené rozhodnutie o spojení vecí na spoločné konanie\nnajvyšší súd uvádza, že uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie je rozhodnutím procesnej povahy,\nvydaným v záujme hospodárnosti konania. Nejedná sa o rozhodnutie, ktoré by nejakým spôsobom\nzasahovalo do práv a postavenia žalobcu. Nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok, neukladá\nsa ním žiadna povinnosť, preto najvyšší súd nepovažuje za nesprávny procesný postup, ak krajský súd\nuznesenie o spojení skutkovo súvisiacich vecí týkajúcich sa tých istých účastníkov konania nedoručoval\núčastníkom konania. Takýto postup správneho súdu je v súlade s § 148 Správneho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd poznamenáva, že uznesenie o spojení vecí je založené v súdnom spise na č. l. 41.\n65. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že napadnutý rozsudok nie je podpísaný predsedníčkou senátu,\npričom namietal porušenie § 141 Správneho súdneho poriadku, najvyšší súd nepovažuje túto jeho\nnámietku dôvodnú. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že ak rozsudok nemôže podpísať predseda\nsenátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho zvyšní členovia senátu, pričom dôvod sa poznamená na\npísomnom vyhotovení. Napadnutý rozsudok obsahuje poznámku, že nie je podpísaný predsedníčkou\nsenátu z dôvodu jej pracovnej neschopnosti v čase expedovania jeho písomného vyhotovenia. Jedná\nsa o legitímny dôvod znemožňujúci sudcovi (v tomto prípade predsedovi senátu) podpísať písomné\nvyhotovenie rozsudku. Je pritom plne v súlade s literou zákona, ak je rozsudok expedovaný len s\npodpismi zvyšných dvoch členov senátu.\n66. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa\n§ 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi\n(žalobcovi) ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní (§ 467 ods. 1 v spojení\ns § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania\nzo zákona nevyplýva.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}