{"guid": "11556b27-de97-4c79-ac31-e329485ed46b:7ca2d505-0bd6-48b6-b6c6-3be4c15955d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200677.1", "spisova_znacka": "8Sžk/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/6/2017 z 28. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 8Sžk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200677.1", "identifikacne_cislo": "6016200677", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2019-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ca2d505-0bd6-48b6-b6c6-3be4c15955d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200677.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200677.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200677.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/6/2017\n6016200677\n28. 03. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200677.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu : JUDr. K. E., bytom v\nBanskej Štiavnici, E. V. XXX/X, právne zastúpený : LEGES Advisory s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,\nPod Urpínom 923/5, IČO : 52 147 762, proti žalovanému : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Cesta na Červený most 6, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného\nz 18. apríla 2016 č. PUSR-2016/8565-2/28352/26/KUB, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05. októbra 2016 č. k. 23 S 80/2016-103, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 05. októbra 2016\nč. k. 23 S 80/2016-103 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie správneho súdu“)\nzamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného orgánu verejnej správy z 18. apríla 2016 č. PUSR-2016/8565-2/28352/26/KUB (ďalej aj\nako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým Pamiatkový úrad Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „žalovaný orgán verejnej správy“) zamietol odvolanie účastníka správneho konania\n(žalobcu v konaní pred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu\nBanská Bystrica z 05. februára 2016 č. KPUBB-2016/16386-14/8495/FAT,REJ (ďalej aj ako „rozhodnutie\nprvoinštančného orgánu verejnej správy“), ktorým Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica (ďalej aj\nako „prvoinštančný orgán verejnej správy“) podľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. nariadil vlastníkovi\nnehnuteľnosti (žalobcovi v konaní pred správnym súdom), ktorý spôsobil nežiaduci stav realizovaním\núprav nehnuteľností v rozpore s vydanými správnymi aktmi, resp. bez právoplatného rozhodnutia pre\núpravu nehnuteľností na ul. E. V. XXX/X, K.. U. Č.. XXXX, XXXX/X M. K.. D. Č.. XXXX/X, k. ú.\nBanská Štiavnica, situovaných v území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, opatrenia na nápravu\n- do 30. júna 2016 zabezpečiť nápravu v predmetnej veci v zmysle bodov 1. - 5. výroku rozhodnutia\nprvoinštančného orgánu verejnej správy. Správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Správny súd po tom čo v napadnutom rozhodnutí poukázal relevantné právne ustanovenia právnych\npredpisov skonštatoval, že predmetné konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Z koncentračnej\nzásady uplatňovanej v správnom súdnictve vyplýva, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len\ndo uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd (§ 62 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady\nproti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní.\nK žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.\n\n3. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je\nposudzovať, či orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi\nako aj s procesno-právnymi predpismi. Prvoradým účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie\nsúdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.\n4. V súlade s ustanovením § 119 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového\nstavu zisteného orgánu verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na\nrozhodnutie vo veci. Koncentračná zásada v konaní pred správnym súdom sa prejavuje v tom, že\nžalobca má povinnosť označiť dôkazy v žalobe v zmysle ustanovenia § 121 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku. V zásade by žalobca nemal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označovať, resp.\npredkladať súdu po uplynutí lehoty na podanie žaloby. Avšak vzhľadom na to, že koncentračná zásada\nnie je vyjadrená absolútne, to znamená, v ustanovení § 121 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nie je\nuvedené, že na neskôr označené a predložené dôkazy správny súd neprihliada, je potrebné zohľadňovať\naj dôkazy, ktorých vykonania sa dožaduje žalobca aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie\nžaloby.\n5. V predmetnej veci žalobca v replike označil a pripojil dôkaz, ktorým je Monitoring územia lokality\nUNESCO 2014. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zohľadnil tento dôkaz, vykonal dokazovanie\nv súlade s ustanovením § 204 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho\nporiadku. Jedná sa o listinný dôkaz, ktorý nebolo potrebné doručovať v rámci prípravy pojednávania\nžalovanému, nakoľko sa jedná o materiál vypracovaný samotným Krajským pamiatkovým úradom\nBanská Bystrica, takže obsah listiny mu je známy. Napokon na pojednávaní poverená zástupkyňa\nžalovaného nenamietala, nespochybňovala obsah tohto dôkazu. Z jej vyjadrenia vyplynula však\nskutočnosť o bezpredmetnosti predmetného dôkazu na posúdenie danej veci. Správny súd v zhode\nso žalovaným zastáva názor, že zo samotného záveru uvedeného v Monitoringu nemožno vyvodiť, že\nby sa žalobca vykonaním namietaných stavebných úprav na dotknutých nehnuteľnostiach nedopustil\nporušenia pamiatkového zákona. Správny súd mal za to, že je potrebné zohľadniť, v akom rozsahu, a\nza akým účelom bola správa o stave zachovania pamiatkových hodnôt územia svetového kultúrneho\ndedičstva vypracovávaná, t. j. nie so zameraním sa na predmetné nehnuteľnosti samotného žalobcu.\nLen zo všeobecných záverov uvedených v Monitoringu, z ktorých vyplýva, že v území lokality\nv sledovanom období nedošlo k nevhodným zmenám objektovej skladby výškového a hmotnopriestorového usporiadania objektov alebo strešnej krajiny, nemožno vyvodiť záver o nesprávnom\npostupe žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Nebolo možné zohľadniť ani tvrdenia žalobcu ohľadom\nnerovnakého prístupu žalovaného, resp. prvoinštančného orgánu verejnej správy pri posudzovaní\nstavebných úprav majiteľov iných nehnuteľností, nakoľko povinnosťou správneho orgánu je zohľadňovať\nindividuálne architektonické prvky pri realizovaných stavebných úpravách a každou vecou sa zaoberať\nindividuálne so zameraním na odlišnosti v jednotlivých veciach.\n6. Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky\nochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe\nmedzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná. V ustanovení § 1 ods. 2 upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a\norgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických\nosôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva, a\nktorého zachovanie je verejným záujmom. Ustanovenie § 2 ods. 1 až 7 zákona o ochrane pamiatkového\nfondu upravuje základné pojmy. Pamiatkový fond je súbor hnuteľných veci a nehnuteľných vecí\nvyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové\nzóny. Verejný záujem na zachovaní kultúrneho dedičstva je vyjadrený aj v ustanovení § 32 ods.\n9 pamiatkového zákona. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné\nstanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy\nnehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. V súlade\ns ustanovením § 32 ods. 12 pamiatkového zákona v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní\no povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích\nprác, alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a\n\nochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového\núradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.\n7. Predmetom konania o náprave bolo posúdiť správnosť postupu orgánu verejnej správy pri\nposudzovaní stavebných úprav na nehnuteľnostiach - rodinný dom a okolie, W.. E. V. XXX/X I. H. Ú.\nBanská Štiavnica, ktoré nehnuteľnosti sú situované na území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica,\nktorá je súčasťou lokality „Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia“ zapísanej od roku 1993 v\nzozname Svetového dedičstva UNESCO pod ev. č. XXXrev. Zápisom bola lokalite priznaná hodnota,\nktorej ochrana je právnym záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z dohovoru o ochrane svetového\nkultúrneho a prírodného dedičstva. V zmysle článku 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho\ndedičstva č. 91/2001 je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy\nSR, vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecne\nzáväznými záujmami chránenými zákonmi. V súlade s článkom 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný\nchrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V zmysle článku 44 ods. 3 Ústavy SR,\nnikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať, ani poškodzovať životné prostredie, prírodné\nzdroje a kultúrne pamiatky.\n8. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ je predmetom vlastníctva nehnuteľnosť v pamiatkovom\núzemí, jej vlastník je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom a\nvlastník je povinný plniť si povinnosti v zmysle tohto zákona.\n9. Pamiatkový zákon v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pamiatkový fond ako súbor hnuteľných vecí\na nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové\nrezervácie a pamiatkové zóny. Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona; pamiatkové územie je sídelný\núzemný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt, alebo archeologických\nnálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za\npamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.\n10. V súlade s ustanovením § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá\nnie je kultúrnou pamiatkou, a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii je povinný s nehnuteľnosťou\nnakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky\npamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. V zmysle § 29 ods. 1 pamiatkového zákona, základná\nochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány\núzemnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových\nhodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia\njednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie\npamiatkového územia. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona, každý je povinný správať sa tak,\naby svojim konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu\npamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavy pamiatkového fondu, stavu\narcheologických nálezísk.\n11. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje\nzákladnú ochranu kultúrnej pamiatky, podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa §\n29, začne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné\nnáklady nápravu, a to najmä uvedeným veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových\nhodnôt.\n12. Niet pochýb o tom, že predmetné nehnuteľnosti, na ktorých žalobca zrealizoval úpravy sa nachádzajú\nna území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, ktorá je súčasťou lokality Banská Štiavnica a\ntechnické pamiatky okolia zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Vzhľadom na vyššie\nuvedené ustanovenia pamiatkového zákona je zrejmé, že žalobca, ako každý iný vlastník nehnuteľnosti\nv pamiatkovom území je povinný s nehnuteľnosťami nakladať a užívať ich tak, aby neohrozoval\npamiatkové hodnoty konkrétneho pamiatkového územia, pričom je povinný riadiť sa rozhodnutiami a\nzáväznými stanoviskami Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica.\n13. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. a) krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny pamiatkový\ndohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických\nnálezov a archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. h) pamiatkového zákona, krajský\n\npamiatkový úrad dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov\npri ochrane pamiatkového fondu.\n14. Keďže Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, ako príslušný orgán verejnej správy, vykonávajúci\nštátnu správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja (§ 9 ods. 5 pamiatkového\nzákona) v rámci dohľadu zistil, že žalobca nedodržal podmienky určené v rozhodnutiach Krajského\npamiatkového úradu Banská Bystrica a Pamiatkového úradu SR a svojou činnosťou spôsobil nepriaznivé\nzmeny stavu chráneného pamiatkového územia, postupoval správne ak prijal opatrenia na odstránenie\nnedostatkov v súlade s § 31 ods. 1 pamiatkového zákona v konaní o náprave.\n15. Pokiaľ žalobca namietal, že realizované stavebné úpravy žiadnym spôsobom nezasahujú do\npamiatkového fondu, súd takéto tvrdenie považuje za nesprávne. Vymedzenie rozsahu stavebných\núprav bolo v rozhodnutiach stavebného úradu, pričom podkladom pre rozhodnutie boli rozhodnutia\nKrajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, ktorý posudzoval zámery žalobcu a stanovil podmienky,\nza splnenia ktorých mohli byť realizované stavby, čo sa odzrkadlilo aj vo vydanom stavebnom\npovolení. Podľa názoru správneho súdu, žalobné námietky v tomto smere sú neopodstatnené a podané\noneskorene, pretože žalobca, pokiaľ nesúhlasil s určenými podmienkami pri povoľovaní stavby, mal\nmožnosť proti tomu brojiť v stavebnom konaní (vrátane rozhodnutiu KPÚ, ktorými boli stanovené\npodmienky), a nie ich namietať až v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanom v konaní o\nnáprave.\n16. Súd zastáva stanovisko, že žalobca porušil pamiatkový zákon, ak realizoval stavebné úpravy v\nrozpore s administratívnymi aktmi, s podmienkami určenými v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, v\nrozpore so schválenou projektovou dokumentáciou pre úpravu nehnuteľností. Akékoľvek pochybností,\nči žalobca realizoval stavebné úpravy v súlade s vydaným stavebným povolením č. 140-02/13612\nzo dňa 29.05.2002, vrátane podmienok pre uskutočnenie zámeru, na základe ktorého bolo vydané\nstavebné povolenie, ktoré podmienky určil KPÚ Banská Bystrica v rozhodnutí č. BB-02/255/80/JL\nzo dňa 23.05.2002, boli podľa názoru súdu odstránené na pojednávaní nahliadnutím do projektovej\ndokumentácie, oboznámením sa s predloženou fotodokumentáciou, z ktorej vyplynulo, že určené\npodmienky KPÚ Banská Bystrica, ktoré boli stanovené podľa výkresu č. 108 „REZ A - A“, neboli\ndodržané. Žalobca nepostupoval správne, ak stavbu realizoval v rozpore s vydaným stavebným\npovolením (nedodržal podmienku č. 14.1.2.). Rovnako nerealizoval výstavbu parkovacej plochy v\nsúlade s rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2014/3084-1/4904/5/ORA zo dňa 27.01.2014.\nNapokon bola preukázaná aj skutočnosť, že žalobca nedodržal určené podmienky pre výstavbu\ndreveného oplotenia na jestvujúcom opornom múre, keď v zmysle podmienky č. 1 rozhodnutia KPÚ\nBanská Bystrica č. KPÚBB-2014/15255-7/61207/BEN zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozhodnutím\nPamiatkového úradu SR č. PUSR-2015/9891-5/41514/30/NEM zo dňa 25.06.2015 bolo možné\noplotenie zrealizovať z vertikálne ukladaných latiek do výšky maximálne 1 200 mm od vrchnej plochy\njestvujúceho oporného múru.\n17. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z.; na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n18. Správny súd žalobnú námietku ohľadom porušenia ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku\npovažuje za paušálnu námietku žalobcu, pretože z rozhodnutia, tak žalovaného, ako aj prvostupňového\norgánu verejnej správy vyplýva, na základe akých skutočností bolo rozhodnuté. Súd sa nestotožňuje\ns tvrdením v žalobe, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami správneho orgánu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi správneho\norgánu na strane druhej. Negatívny stav bol spôsobený konaním žalobcu, ktorý postupoval pri\nstavebných úpravách v rozpore s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, v rozpore s určenými\npodmienkami, pri stanovovaní ktorých bola zohľadnená ochrana pamiatkového fondu. Preto sama\nskutočnosť, že žalobca nepostupoval v zmysle týchto rozhodnutí, nasvedčuje tomu, že bol vykonaný\nzásah do ochrany pamiatkového fondu. Citovanie zásad ochrany zákonných ustanovení a opakované\ntvrdenie o narušení zachovaných pamiatkových hodnôt, a to aj bez bližšej špecifikácie konkrétnych\npamiatkových hodnôt za danej situácie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Uvádzanie týchto\nskutočností v odôvodnení rozhodnutia nie je vadou, aj keď možno čiastočne súhlasiť s argumentáciou\nžalobcu v tom, že odôvodnenie rozhodnutia sa nejaví výstižným (zrozumiteľným). Nemožno sa však\n\nstotožniť s tvrdením v žalobe, že by žalobca nemal možnosť skutkovo a právne argumentovať proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy v rámci opravných prostriedkov.\n19. Vyhodnotiac zistený skutkový stav, ako i právne posúdenie veci dospel súd k záveru, že žalovaný\nrozhodol zákonne, a preto súd žalobu zamietol v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho\nporiadku.\n20. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie\n§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a contr.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n21. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná\nsťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „kasačný súd“) zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zruší rozhodnutie žalovaného orgánu\nverejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov kasačného konania.\n22. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z\ndôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku - súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho\nporiadku - ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu.\n23. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil tieto\npodstatné kasačné body :\n- žalovaný orgán verejnej správy ani prvoinštančný orgán verejnej správy nemali danú kompetenciu\nvydať rozhodnutie podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., keď nebolo preukázané,\nže vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa ustanovenia § 27\nzákona č. 49/2002 Z. z. alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa ustanovenia § 29 zákona č.\n49/2002 Z. z.,\n- správny súd priznal postavenie účastníčky konania aj zamestnankyni žalovaného orgánu verejnej\nsprávy, hoci správnemu súdu nepredložila žiaden doklad o oprávnení ho zastupovať pred správnym\nsúdom,\n- rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu\nverejnej správy nie je dostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho zrejmú nepreskúmateľnosť,\n- rozhodnutie správneho súdu nie je dostatočne odôvodnené.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n24. Žalovaný orgán verejnej správy sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril listom zo 16 januára 2017\na uviedol, že zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej\nsprávy sú zákonné a nie je právny ani vecný dôvod na ich zmenu alebo zrušenie.\n25. Podľa žalovaného orgánu verejnej správy, správny súd správne zistil skutkový stav vyplývajúci zo\nspisového materiálu a výpovedí účastníkov konania, ktorý následne aj správne právne posúdil. Žalovaný\norgán verejnej správy dodal, že napadnuté rozhodnutie nepovažuje za vecne nesprávne a nezákonné\na preto nevidí žiaden dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.\n26. Žalovaný orgán verejnej správy navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV.\n\n27. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v\noblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí,\nže jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným\nzásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde.\n28. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej\nsprávy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej\nsprávy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.\n30. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu\nverejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch.\n31. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno\nnapadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n32. Podľa ustanovenia § 454 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kasačného súdu je\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n33. Podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť,\nak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a\nustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané\nnáležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho\nsúdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia §\n441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej\nporade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452\nods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nV.\nPrávny názor kasačného súdu\n35. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu, podanej\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy z 18. apríla 2016\nč. PUSR-2016/8565-2/28352/26/KUB, ktorým Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zamietol odvolanie\núčastníka správneho konania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Krajského\npamiatkového úradu Banská Bystrica z 05. februára 2016 č. KPUBB-2016/16386-14/8495/FAT,REJ,\nktorým Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica podľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. nariadil\n\nvlastníkovi nehnuteľnosti (žalobcovi v konaní pred správnym súdom), ktorý spôsobil nežiaduci stav\nrealizovaním úprav nehnuteľností v rozpore s vydanými správnymi aktmi, resp. bez právoplatného\nrozhodnutia pre úpravu nehnuteľností na W.. E. V. XXX/X, K.. U. Č.. XXXX, XXXX/X M. K.. D. Č.. XXXX/\nX, k. ú. Banská Štiavnica, situovaných v území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, opatrenia\nna nápravu - do 30. júna 2016 zabezpečiť nápravu v predmetnej veci v zmysle bodov 1. - 5. výroku\nrozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy.\n36. Kasačný súd preskúmajúc napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho spisu\nv rozsahu podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jej správnu žalobu. Správny súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami, a to citáciou\ndotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný\nprípad.\n37. Podľa názoru kasačného súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne\nzistený, o čom svedčí obsah pripojeného administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom\nkonaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite\nvyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako správny súd ani kasačný súd nezistil právne pochybenia ani\nlogické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného\norgánu verejnej správy.\n38. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy je i\npodľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu\norgánom verejnej správy a správne právne posúdené. Preto ak správny súd dospel k právnemu\nzáveru totožnému so záverom orgánov verejnej správy oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento\njeho názor považoval aj kasačný súd za správny. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje, považujúc\nprávne posúdenie veci správnym súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nkonania známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi správneho súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobcu uvedených v podanej kasačnej sťažnosti\ndopĺňa nasledovné.\n39. Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalobcu, podľa ktorej žalovaný orgán verejnej správy ani\nprvoinštančný orgán verejnej správy nemali danú kompetenciu vydať rozhodnutie podľa ustanovenia §\n31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., keď nebolo preukázané, že vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje\nzákladnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa ustanovenia § 27 zákona č. 49/2002 Z. z. alebo nehnuteľnosti\nv pamiatkovom území podľa ustanovenia § 29 zákona č. 49/2002 Z. z. kasačný súd uvádza, že\npo preštudovaní administratívneho spisu zo zisteného skutkového stavu veci a zo správnym súdom\nuvedenej právnej úpravy vyplýva, že proinštančný správny orgán - Krajský pamiatkový úrad Banská\nBystrica aj podľa názoru kasačného súdu mal danú kompetenciu vec prejednať a rozhodnúť. Kasačný\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie správneho súdu, s ktorým sa plne stotožňuje.\n40. Ak žalobca poukázal v podanej kasačnej sťažnosti na to, že správny súd priznal postavenie\núčastníčky konania aj zamestnankyni žalovaného orgánu verejnej správy, hoci správnemu súdu\nnepredložila žiaden doklad o oprávnení ho zastupovať pred správnym súdom, k uvedenému kasačný súd\ndáva žalobcovi do pozornosti, že v predloženom súdnom spise sa na liste č. 99 nachádza splnomocnenie\nžalovaného orgánu verejnej správy aj pre jeho zamestnankyňu pani P.. Nedôvodná je preto uvedená\nkasačná námietka žalobcu.\n41. Kasačná námietka žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného orgánu\nverejnej správy, ktorú uplatnil žalobca aj v podanej správnej žalobe, nie je ani podľa názoru kasačného\nsúdu dôvodná a kasačný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie správneho súdu, s ktorým\nodôvodnením sa v tejto časti plne stotožňuje.\n42. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia kasačný\nsúd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\n\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to,\nže správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami\nžalobkyne a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil.\n43. Na základe vyššie uvedeného námietky žalobcu v podanej kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný\nsúd ako nedôvodné a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 05. októbra 2016 č. k. 23 S 80/2016-103 podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho\nporiadku ako nedôvodnú zamietol.\n44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal\n(ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a contrario\nSprávneho súdneho poriadku). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným\nkonaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).\n45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}