{"guid": "7274a621-d30a-438a-9923-985a10dbcdcc:551ad924-97f1-4fde-8267-168cc97ce25a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200621.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/66/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/66/2017 z 24. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2019, sp. zn. 2Sžfk/66/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200621.1", "identifikacne_cislo": "6016200621", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/551ad924-97f1-4fde-8267-168cc97ce25a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200621.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200621.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200621.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/66/2017\n6016200621\n24. 10. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200621.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: Mytikas,\ns.r.o., so sídlom Cementárenská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 090 021, právne zastúpený:\nJUDr. Ing. Darina Králiková, advokátka, so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.\napríla 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 23S/73/2016-34 zo dňa 24. augusta 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/73/2016-34 zo\ndňa 24. augusta 2016 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Rozhodnutie krajského súdu\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.04.2016, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 680005546/2015-5164 zo dňa 28.12.2015 o vydaní\npredbežného opatrenia, ktorým podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku uložil\nžalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle § 19 zákona č. 106/2004 Z.\nz. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov povinnosť zložiť pred prvým prijatím tabakových výrobkov\n- cigariet zn. LAURA peňažnú sumu vo výške rovnajúcej sa spotrebnej dani pripadajúcej na priemerné\nmesačné množstvo tabakových výrobkov, ktoré plánuje skladovať v priestoroch daňového skladu za\nobdobie 12 mesiacov. Krajský súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 28. októbra 2016.\n2. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal otázkou, či by rozhodnutie žalovaného\nv spojení s rozhodnutím správcu dane, majúce povahu predbežnej povahy, mohlo mať za následok ujmu\nna subjektívnych právach účastníka konania a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že napadnutým\nrozhodnutím bol žalobcovi uložený postih, tento je spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobcu, napriek\ntomu, že ide o rozhodnutie dočasného charakteru, ktorým v konečnom dôsledku môžu byť dotknuté\nzákladné práva a slobody účastníka konania. Preto považoval za dôvodné preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, najmä so zameraním sa na skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia\nkonkrétneho spôsobu predbežného opatrenia zo strany správcu dane voči žalobcovi, vzhľadom na\nmožný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti.\nPoukazujúc vo svojom odôvodnení na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR krajský súd\n\nuviedol, že Najvyšší súd SR ustálil, že súdny prieskum realizácie uvedeného inštitútu správy daní je\nprípustný, a to s prihliadnutím na jeho bezprostredný zásah do základných práv chránených Dohovorom\na Ústavou SR, ako i na potrebu kontroly dodržania zákonnosti postupu pri jeho využívaní daňovými\norgánmi a napokon i kontroly dodržania potrebnej proporcionality medzi fiškálnym záujmom štátu a\nochranou základných práv daňových subjektov.\n3. V konaní mal krajský súd za preukázané, že zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali daňové orgány\npri rozhodovaní, a ktorý sa stal podkladom pre napadnuté rozhodnutie, plne korešponduje s obsahom\nadministratívneho spisu. Krajský súd uviedol, že spôsob zrušenia predbežného opatrenia, či už úplného\nalebo čiastočného, resp. podmienky straty účinnosti predmetného opatrenia vyplývajú z ustanovenia\n§ 50 ods. 5 a 6 Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so žalobnými dôvodmi\nuvedenými žalobcom a v zhode so žalovaným zastával názor, že boli splnené zákonné podmienky pre\nuloženie povinnosti žalobcovi zložiť zábezpeku na daň. Dôvodná obava predpokladaná v ustanovení\n§ 50 ods. 1 Daňového poriadku bola daňovými orgánmi náležite odôvodnená a napokon aj následne\npreukázaná. To, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol skutočnosti vyplývajúce\nzo zistení orgánov činných v trestnom konaní, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd mal za to, že aj pokiaľ by nedošlo k zisteniam orgánov činných v trestnom konaní, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so\nzákonom a následné zistenia orgánov činných v trestnom konaní len potvrdzujú indíciu o možnom\nporušení zákona č. 106/2004 Z. z. zo strany žalobcu vzhľadom na vyhodnotenú rizikovosť jeho konania.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu\n4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Žalobca poukázal na ustanovenie § 50 ods. 5, ods. 6, § 55 ods. 7, § 81 Daňového poriadku a zastával\nnázor, že z uloženého predbežného opatrenia nie je jeho dočasnosť zrejmá, nakoľko zo znenia jeho\nobsahu ako aj uvádzaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že nariadené predbežné opatrenie\nmôže trvať nepretržite, a to i po zániku prevádzkovania daňového skladu, nakoľko správny orgán\nuž teraz bezdôvodne uvádzal, že má obavu, že žalobca v budúcnosti poruší právne predpisy, kedy\nby došlo k vzniku daňovej povinnosti, pričom splatná daň by v takom prípade mohla byť správnym\norgánom vymáhaná so značnými ťažkosťami. Nemožno preto predpokladať, že správny orgán toto\npredbežné opatrenie zruší z dôvodu pominutia dôvodu pre ktoré bolo nariadené, pričom ak nedôjde k\nporušeniu právnych predpisov zo strany žalobcu, toto predbežné opatrenie nemôže s ohľadom na §\n50 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. stratiť účinnosť priamo zo zákona. Sťažovateľ ďalej poukázal na\nskutočnosť, že zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov neuvádza povinnosť daňovému subjektu\nvykonať vývoz predmetných výrobkov mimo územia EU do určitého času od ich prijatia. Prostredníctvom\ninštitútu nariadeného predbežného opatrenia, je na neho zo strany správcu dane vyvíjaný nátlak\nk uskutočneniu čo najrýchlejšieho vývozu tabakových výrobkov mimo EU, pričom v prípade, ak by\nsťažovateľ podmienky započatia vývozu v zmysle príslušných zákonných ustanovení nikdy nedokázal\nsplniť, nariadené predbežné opatrenie by v takom prípade nemohlo v zmysle daňového poriadku stratiť\núčinnosť priamo zo zákona, pričom zo strany daňového subjektu by zároveň nedošlo k vyžadovanému\nsprávaniu sa správcom dane, a nariadené predbežné opatrenie by nebolo z jeho iniciatívy a dôvodov\nuvedených v daňovom poriadku nikdy zrušené. Poukázal na zákon o spotrebnej dani z tabakových\nvýrobkov, ktorý umožňuje daňovému subjektu skladovať predmetné výrobky neobmedzený čas, pričom\ndaňovému subjektu nie je stanovená lehota na započatie vývozu predmetných výrobkov. Sťažovateľ\nnesúhlasil s názorom krajského súdu, že predbežné opatrenie má dočasný charakter, zároveň poukazuje\nna skutočnosť, že takto nariadené predbežné opatrenie je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami\nDaňového poriadku.\n6. Žalobca mal za to, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, môže správca dane uložiť len\nformou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového\nporiadku. Skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby\npoužitie inštitútu predbežného opatrenia odôvodňovali, teda, ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň\nalebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe\nbude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n\n7. Skonštatoval, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza,\nktoré skutočnosti, resp. aké konanie žalobcu relevantne zakladajú obavu správneho orgánu, že žalobca\nsa v budúcnosti dopustí protiprávneho konania uvedením tabakových výrobkov zn. LAURA do daňového\nvoľného obehu (ďalej len „DVO“), kedy by mohla nastať situácia, že nesplatná a nevyrubená daň bude\nv dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené\nso značnými ťažkosťami (§ 20 ods. 2 Zákona o spotrebnej dani). Žalobca zložil pred vydaním povolenia\nna prevádzkovanie daňového skladu zábezpeku na daň za predpokladané množstvo tabakových\nvýrobkov, ktoré predpokladá uviesť do DVO za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych\nmesiacov, a to cigariet zn. MYTIKAS, vo výške 100,- Eur. V podanej žalobe uviedol, že v podaní zo\ndňa 11.12.2015 adresovanom ako žiadosť o registráciu oznámil prvostupňovému správnemu orgánu,\nže cigarety zn. LAURA nebudú uvádzané do daňového voľného obehu, pričom po uskladnení v\ndaňovom sklade budú následne prepustené do colného režimu vývoz a prepravené do miesta výstupu\nv zmysle ust. § 28 zák. č. 106/2004 Z. z., na čo bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu dňa\n22.10.2015 vydané žalobcovi v zmysle § 19 ods. 5 povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zn.\n680005231/2015-5138, v zmysle ktorého bol žalobca, ako podnik na výrobu tabakových výrobkov v\nzmysle § 17 zákona č. 106/2004 oprávnený vyrábať, spracúvať, skladovať a prijímať alebo odosielať\ntabakové výrobky, ktorými sú cigary a cigarety. V zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. môžu byť\nv daňovom sklade tabakové výrobky len v pozastavení dane. Žalobca zastával názor, že mu nevznikla\nv zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. povinnosť zložiť zábezpeku na daň za tabakové výrobky\n- cigarety zn. LAURA, práve z dôvodu, že tieto nebude uvádzať do DVO, a preto tvrdenie správneho\norgánu o jeho obave z nevymoženia prípadne v budúcnosti splatnej dane je vzhľadom k výške zloženej\nzábezpeky na daň je zmätočné a irelevantné.\n8. V zmysle § 9 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. možno tabakové výrobky uviesť do DVO, len ak\nsú označené kontrolnou známkou, pričom odberateľom kontrolných známok určených na označovanie\nspotrebiteľského balenia tabakových výrobkov je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca\nalebo dovozca tabakových výrobkov, ktorý chce uvádzať tabakové výrobky do daňového voľného obehu\nna daňovom území. Žalobca uviedol, že nepožiadal colný úrad o vydanie kontrolných známok, pričom\nslovenskou kontrolnou známkou nie sú tabakové výrobky - cigarety zn. LAURA označené ani podnikom,\nktorý ich vyrobil. Skladovaný tabakový výrobok zn. LAURA je navyše zabalený v celofánovom obale,\npričom texty na spotrebiteľskom balení cigariet sú uvedené v anglickom jazyku, a je teda nemysliteľné,\naby tabakové výrobky - cigarety zn. LAURA boli v tomto stave uvádzané do DVO, alebo aby vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti mohol mať správny orgán obavu, že tieto tabakové výrobky budú\nuvádzané do DVO. Žalobca počas vykonávania svojej podnikateľskej činnosti nikdy svojím konaním\nnedal správnemu orgánu žiaden podnet, ktorý by mohol u neho vyvolať dôvodnú obavu, že mieni\ntabakové výrobky - cigarety zn. LAURA uvádzať do DVO, a tak sa dopúšťať konania v rozpore s\nustanoveniami zákona č. 106/2004 Z. z.. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nvyplýva, že tento svoju obavu opiera len o skutočnosti, ktoré by mohli nastať v budúcnosti. Takéto\nodôvodnenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia zo strany prvostupňového správneho orgánu\npovažuje žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n9. V súvislosti s personálnym prepojením osoby konateľa žalobcu s inými daňovými subjektmi žalobca\npoukázal na ustanovenie § 19 ods. 4 písm. d), ods. 5, § 2 ods. 4 písm. l) zákona č. 106/2004 Z. z. Ak\nby aj bola pravda o jeho prepojení na osoby, ktoré majú nedoplatky na dani, nezakladalo by to dôvod\nna obavu správneho orgánu, že žalovaný sa začne dopúšťať trestného činu a uvádzať predmetný tovar\ndo DVO. Žalobca mal za to, že uvedené tvrdenie správneho orgánu je len pokusom o odôvodnenie\nnezákonne vydaného napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie, že žalovaný vo svojich odôvodneniach len\nvšeobecne poukázal na personálne prepojenie osoby konateľa a daňové subjekty s nedoplatkami na\ndaniach a pokutách za porušovanie právnych predpisov, nakoľko kvôli daňovému tajomstvu to nemohol\nuviesť priamo, považuje za nepravdivé, účelové a zavádzajúce, nakoľko žalovaný sa v prvostupňovom\nrozhodnutí absolútne nezmienil o personálnom či inom prepojení osoby konateľa žalobcu na tieto či\niné osoby, ani vo všeobecnej rovine, čím odňal žalobcovi právo vyjadriť sa k tomuto tvrdeniu počas\ndvojinštančného správneho konania. K ostatným tvrdeniam odvolacieho správneho orgánu žalobca\nuviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a účelovo tvrdené až odvolacím správnym\norgánom, pričom tieto neboli predmetom konania na prvom stupni, žalobca teda nemal možnosť sa k nim\nvyjadriť, čím mu bolo odňaté právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam tvoriacim\npodklad rozhodnutia. Postupom prvostupňového, ako i odvolacieho správneho orgánu k porušeniu\n\nprocesných práv žalobcu; takéto rozhodnutie je i s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k.\n7Sž/56/98 nezákonné.\n10. Žalobca absolútne popieral, že by z jeho strany dochádzalo k účelovému registrovaniu, najskôr\nako podniku na výrobu cigár, potom zmenou registrácie na sklad tabakových výrobkov a následne ako\npodnik na výrobu tabakových výrobkov - cigariet. Pri povinnej registrácií postupoval v úzkej súčinnosti s\ncolným úradom Banská Bystrica v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových\nvýrobkov, pričom splnil všetky zákonom stanovené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, na\nzáklade čoho colný úrad Banská Bystrica vydal žalobcovi dňa 22.10.2015 povolenie na prevádzkovanie\ndaňového skladu - podniku na výrobu cigár.\n11. V odôvodnení kasačnej sťažnosti žalobca podotkol, že nebolo jeho povinnosťou ale oprávnením\nvyrábať tabakové výrobky, pričom ohľadom výroby cigár uskutočnil žalobca niekoľko obchodných\nstretnutí smerujúcich k úspešnému započatiu predmetnej výroby, ktorú však vzhľadom pre krátkosť\ntrvania jeho povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, t. j. 7 mesiacov nestihol začať.\n12. V súvislosti s uvádzanými zisteniami Kriminálneho úradu finančnej správy poukázal predovšetkým na\nprezumpciu neviny, ako i na skutočnosť, že uvedené tvrdenie žalovaného netvorilo podklad rozhodnutia\nani prvostupňového ani druhostupňového správneho orgánu.\n13. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver konajúceho súdu v zmysle ktorého bolo rozhodnutie o\nuložení predbežného opatrenia posúdené ako vydané v súlade s Daňovým poriadkom, ako i zákonom č.\n106/2004 Z. z., pričom súd zároveň uviedol, že u sťažovateľa bola začatá daňová kontrola, a následne\nvo vyrubovacom konaní bude vyrubená spotrebná daň, na zaplatenie ktorej budú použité prostriedky z\npredmetného predbežného opatrenia.\nIII. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n14. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby Najvyšší súd SR kasačnú\nsťažnosť zamietol a sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n15. K žalobcom uvádzanému dôvodu, že správca dane absolútne v rozhodnutí o uložení predbežného\nopatrenia neuviedol dôvod zakladajúci obavu o porušení predpisov zo strany žalobcu a len na základe\nkonštatovania, že jestvuje dôvodná obava, že k porušeniu predpisov zo strany žalobcu dôjde, uložil\nžalobcovi predbežné opatrenie zdôraznil, že colný úrad mal obavu, že by mohlo dôjsť k nezákonnému\nuvedeniu cigariet zn. LAURA do daňového voľného obehu z prevádzky daňového skladu žalobcu (k\nčomu v konečnom dôsledku aj došlo, o čom svedčia zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy,\nopísané vo vyjadrení k žalobe). Tým by vznikla žalobcovi daňová povinnosť voči štátu, pričom výška\nodvolateľom zloženej zábezpeky 100 eur na daň by pokryla približne iba daň vzťahujúcu sa na tisícinu z\npredpokladaného množstva cigariet, ktoré žalobca deklaroval skladovať v priestoroch daňového skladu.\nPredbežné opatrenie by colný úrad mohol zrušiť v zmysle § 50 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., napríklad\nv tomto prípade vtedy, ak by žalobca predmetné cigarety zn. LAURA legálne vyviezol do tretej krajiny,\nt.j. mimo územia EÚ, tak ako deklaroval v žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie podniku na\nvýrobu cigariet zo dňa 11.12.2015, tzn. predmetné cigarety by boli prepustené do colného režimu vývoz,\nprepravené v režime pozastavenia dane.\n16. Uvedenie predmetných cigariet zn. LAURA bez označenia kontrolnou známkou do daňového\nvoľného obchodu nie je ,,nemysliteľné“, ale ako uviedol žalovaný protizákonné. Kriminálnym úradom\nfinančnej správy bolo vo vzťahu k predmetným cigaretám zistené uvedenie do daňového voľného obehu,\na preto žalobcove tvrdenia vyhodnotil ako účelové s cieľom získania späť sumy 7500,- Eur, pričom\nvzniknutá daň za chýbajúce množstvo cigariet v daňovom sklade predstavuje sumu 290 462,90 Eur.\n17. K námietke žalobcu, že p. Mgr. J. nie je spoločníkom, či personálne prepojenou osobou so\nžiadnou osobou okrem žalobcu, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobcovi bolo udelené povolenie na\nprevádzkovanie colného skladu žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 19 ods. 4 písm. d) zákona č. 164/2004\nZ. z. v znení účinnom od 01.01.2014 sa u prepojenej osoby skúmala iba existencia nedoplatkov na daň\nz tabakových výrobkov a súvisiacich sankcií a nie existencia nedoplatkov a sankcií v súvislosti s inými\ndruhmi daní.\n\n18. Nakoľko žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že tvrdenia odvolacieho orgánu sa nezakladajú\nna pravde, sú zavádzajúce a účelovo tvrdené až odvolacím správnym orgánom, pričom tieto neboli\npredmetom konania na prvom stupni a nemal možnosť vyjadriť sa k nim, čím mu bolo odňaté právo\núčastníka konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutia, žalovaný\npoukázal na ustanovenie § 73 ods. 2, ods. 3, § 74 ods. 2, § 74 ods. 3, § 24 ods. 2, ods. 3, § 63 ods. 5\nzákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej aj ,,Daňový poriadok“).\n19. Žalovaný tiež uviedol, že pri koncipovaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vychádzal z\npredloženého spisového materiálu ako aj z predkladacej správy colného úradu. Na svojich oprávnených\nobavách a zvýšenej miere rizikovosti žalobcu zotrvával, pričom uviedol, že sa jedná o úvahy, ktoré\nvychádzajú zo skutočností, ktoré sú všeobecne známe (z výpisu Obchodného registra), resp. vychádzajú\nzo skutočností, ktoré boli colnému úradu známe z jeho činnosti (ktoré zachytil v predkladacej správe), a\npreto ich nebolo potrebné dokazovať (teda žalovaný ako odvolací orgán a ani colný úrad v tomto smere\nnevykonávali dokazovanie), a preto žalovaný zastával názor, že námietky žalobcu ohľadne porušenia\njeho procesných práv, sú v tomto smere bezpredmetné.\n20. Skutočnosť, ktorú uviedol žalobca, že nebolo jeho povinnosťou ale oprávnením vyrábať tabakové\nvýrobky, pričom ohľadom výroby cigár uskutočnil niekoľko obchodných stretnutí smerujúcich k\núspešnému započatiu výroby, ktorú však vzhľadom pre krátkosť trvania povolenia na prevádzkovanie\ndaňového skladu (7 mesiacov) nestihol započať, žalovaný uviedol, že žalobca sám požiadal o odňatie\npovolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle § 19 ods. 8 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z.,\na preto považuje túto námietku vo vzťahu k meritu veci za právne irelevantnú.\n21. Záverom uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán vychádzali z údajov, ktoré uviedol samotný\nžalobca v písomnostiach, ktoré boli ním predložené, t. j. najmä v žiadosti o registráciu a vydanie\npovolenia na prevádzkovanie daňového skladu - podniku na výrobu cigariet zo dňa 11.12.2015 ako aj\nzo samotnej zloženej zábezpeky odvolateľom vo výške 100 eur. Okrem toho odôvodnená obava, ktorá\nmala byť podľa sťažovateľa vyjadrená prostredníctvom „vymyslených a na pravde sa nezakladajúcich\ninformácií“ sa nakoniec potvrdila, čo potvrdzujú zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy.\nIV. Konanie pred kasačným súdom\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti §\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 4 SSP) a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná.\n23. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n24. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n25. V zmysle § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým,\nže krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n26. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n27. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n\n28. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, osoba,\nktorá chce prevádzkovať daňový sklad, pred vydaním povolenia na prevádzkovanie daňového skladu,\nje povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo\ntabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu za obdobie 12 po\nsebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň\npripadajúca na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu\nna účely oslobodené od dane.\n29. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku správca dane môže počas\ndaňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie\nich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej\nsplatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so\nznačnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby\nniečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby\na) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane.\n30. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, správca dane predbežné opatrenie\nzruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa\nzruší len čiastočne.\n31. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, predbežné opatrenie stráca účinnosť\ndňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7,\nalebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca\ndane písomne upovedomiť daňový subjekt.\n32. Podľa § 50 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, ak správca dane predbežné\nopatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému\nsubjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu\ndane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená.\n33. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok č. k. 23S/73/2016-34 z 24. augusta 2016,\nktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/195498/2016/STA z 22.04.2016, ktorým žalovaný podľa\n§ 74 ods. 1 zákona č. 563/2009 Daňového poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 680005546/2015-5164\nzo dňa 28.12.2015 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a)\nDaňového poriadku uložil žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle §\n19 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov povinnosť zložiť pred prvým\nprijatím tabakových výrobkov - cigariet zn. LAURA peňažnú sumu vo výške rovnajúcej sa spotrebnej\ndani pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo tabakových výrobkov, ktoré plánuje skladovať v\npriestoroch daňového skladu za obdobie 12 mesiacov.\n34. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu vidí žalobca v tom, že správny súd sa vo\nsvojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho podstatnými námietkami nezákonnosti rozhodnutia, a to, že\nmu nevznikla v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. povinnosť zložiť zábezpeku na daň\nza tabakové výrobky - cigarety zn. LAURA z dôvodu, že tieto nebude uvádzať do DVO, a preto\ntvrdenie správneho orgánu o jeho obave z nevymoženia v budúcnosti, pre prípad porušenia zákona č.\n106/2004 Z. z. žalobcom, splatnej dane, vzhľadom k výške zloženej zábezpeky na daň je zmätočné\na irelevantné. Ďalej namietal, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia musí mať všetky\npredpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie\ntýka, musia byť osvedčené v takej miere, aby použitie inštitútu predbežného opatrenia odôvodňovali ale\nprvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza, ktoré skutočnosti, resp.\naké konanie žalobcu relevantne zakladajú obavu správneho orgánu, že žalobca sa v budúcnosti dopustí\nprotiprávneho konania uvedením tabakových výrobkov zn. LAURA do daňového voľného obehu. Takéto\nodôvodnenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia zo strany prvostupňového správneho orgánu\npovažuje žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný vo svojich\nodôvodneniach len všeobecne poukázal na personálne prepojenie osoby konateľa a daňové subjekty\ns nedoplatkami na daniach, pokutách za porušovanie právnych predpisov, nakoľko v prvostupňovom\nrozhodnutí sa colný úrad absolútne nezmienil o personálnom, či inom prepojení osoby konateľa žalobcu\n\nna tieto či iné osoby, ani vo všeobecnej rovine, čím odňal žalobcovi právo vyjadriť sa k tomuto tvrdeniu\npočas dvoj inštančného správneho konania. Tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a účelovo tvrdené až\nodvolacím správnym orgánom, pričom tieto neboli predmetom konania na prvom stupni, žalobca teda\nnemal možnosť vyjadriť sa k ním, čím mu bolo odňaté právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým\nskutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutia, došlo tak postupom prvostupňového, ako i odvolacieho\nsprávneho orgánu k porušeniu procesných práv žalobcu.\n35. Podľa § 139 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v písomnom vyhotovení rozsudku sa po\nslovách „V mene Slovenskej republiky\" uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov\nrozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora,\noznačenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti,\no lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení\nadvokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.\n36. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný\npriebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie\nargumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na\nkonaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán\nverejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n37. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\n38. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný\nsúd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na\nspravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými\nargumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,\nmusí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.\n39. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nzákonných pravidiel. Kasačnému súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a\ndôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné\nustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a\nrozhodnutím žalovaného správneho orgánu, bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou a logickou\nargumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia\nrozsudku je právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť,\nprečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Keďže výroku rozsudku nekorešponduje\nrelevantné odôvodnenie, najvyšší súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo\nvýroku vecne správne.\n40. Úlohou správneho súdu v konaní správneho súdnictva je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia\nsprávneho orgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd ako správny súd\ntýmto spôsobom vôbec nepostupoval a na žalobné námietky nereagoval relevantnou argumentáciou.\nNamiesto zrozumiteľného a logického vyhodnotenia argumentácie žalobcu vo vzťahu k zisteniam\na záverom žalovaného krajský súd len popisne reprodukoval skutkové zistenia vyplývajúce z\nadministratívneho spisu žalovaného a následne reprodukoval závery žalovaného správneho orgánu a\nprednes zástupcu žalovaného na súdnom pojednávaní, pričom vlastná argumentácia súdu vo vzťahu k\nžalobným námietkam v rozhodnutí chýba.\n41. V odôvodnení rozsudku absentuje samotná logická úvaha krajského súdu, z ktorej by bolo zrejmé,\nako správny súd vzájomne vyhodnotil tie-ktoré skutkové zistenia a príslušnú právnu úpravu a z akého\ndôvodu vyvodil závery, ku ktorým dospel, vysporiadajúc sa pritom s konkrétnymi vecnými námietkami\nžalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd aplikoval\n\nna zistený skutkový stav relevantné ustanovenia právnych predpisov. Vykladať a aplikovať zákony je v\nprávomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad musí byť náležite odôvodnený a musí byť z neho\ndostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby\nsa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo\nrozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.\n42. Záver súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia musí byť podložený vlastnou argumentáciou\nkonajúceho súdu, vychádzajúcou zo zisteného skutkového stavu, ktorý je subsumovaný pod relevantné\nprávne normy, pričom je nutné, aby konajúci súd reagoval na vecne relevantné žalobné námietky.\nKasačný súd sa stotožňuje iba s názorom správneho súdu, že pri aplikácii zákonmi stanovenej\nnegatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy z právomoci súdu nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) a teda ani\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku.\n43. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo\n5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci v skoršom rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/10/2016 zo\ndňa 15.12.2017 uviedol, že „Časovo obmedzený charakter rozhodnutia (viď § 50 ods. 6 Daňového\nporiadku) vo vzťahu k svojmu zabezpečovaciemu účelu splnenia povinností daňového subjektu, o\nktorých má byť následne v ďalšom daňovom konaní rozhodnuté, nemôže mať podľa Najvyššieho súdu za\nnásledok nezachovávanie proporcionality medzi ochranou jeho základných práv a slobôd, garantovanou\ndodržiavaním zásady zákonnosti pri postupe orgánov finančnej správy. Tiež je nepochybné, že Daňový\nporiadok správcovi dane poskytuje široké oprávnenie na zasahovanie do majetkovej sféry žalobcu ako\ndaňového subjektu. Práve z uvedeného dôvodu pri aplikácii každého procesného inštitútu je potrebné o\nto viac venovať pozornosť na jeho primerané použitie vo vzťahu k právam daňového subjektu v zmysle\nzásady proporcionality. Nevyhnutný je vhodný výmer inštitútu upraveného na uvedený účel v Daňovom\nporiadku a pri jeho aplikácii je nutné potrebné dbať aj na jeho primerané použitie, čo do rozsahu zásahu\ndo nerušeného výkonu základných práv a slobôd jednotlivca“.\n45. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že použitie inštitútu predbežného opatrenia\npresahuje ciele daňovej kontroly, t. j. zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a preto je potrebné pri jeho\nvyužití zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené\nvčas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými\nťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné.\n46. Minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného\nopatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom\nna možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej\npovinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie bez ohľadu na časovo presne\nnevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia. V opačnom prípade by sa mohlo stať, napr. berúc\ndo úvahy prejednávaný prípad, že právo žalobcu nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami, by\núčinkami rozhodnutia o predbežnom opatrení požívalo menšiu ochranu ako napr. toto právo pri výkone\ndaňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.\n47. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu v danej veci nevyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.\nNepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku\nľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\n\n48. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé\na zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré vychádza\nz čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu .\n49. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nzákonných pravidiel. Kasačnému súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov\ndospel krajský súd k svojmu záveru, že predbežné opatrenie spočívajúce v peňažnej povinnosti bolo\nv súlade so zákonom a z čoho vyplývala obava colného úradu, že by mohlo dôjsť k nezákonnému\nuvedeniu cigariet zn. LAURA do daňového voľného obehu z prevádzky daňového skladu žalobcu a\nprečo poukázal na zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy, na ktorý sa žalovaný písomne obrátil\nprípisom zo dňa 30.06.2016 pre potreby súdneho konania a colný úrad v rozhodnutí nevychádzal z ich\npoznatkov. Žalovaný uviedol, že pri koncipovaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vychádzal z\npredloženého spisového materiálu ako aj z predkladacej správy colného úradu, resp. zo skutočností,\nktoré boli colnému úradu známe z jeho činnosti a doplnil dokazovanie o zápisnice z miestneho\nzisťovania zo dňa 11.02.2016, 16.02.2016 a pod., čo mu ust. § 74 ods. 3 Daňového poriadku\numožňuje ale je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť\nsa s výsledkami vykonaného dokazovania. Tieto skutočnosti nevyplývajú z predloženého spisového\nmateriálu žalovaného (vrátane spisu colného úradu). V spise sa nachádza i Analytická správa Colného\núradu, oddelenia prevencie a analýzy rizika, datovaná dňom 18.12.2016, teda vypracovaná pred\nvydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom colný úrad z jej obsahu a zistení nevychádzal, pokiaľ\nv rozhodnutí uviedol, že má obavu, že by mohlo dôjsť nezákonnému uvedeniu cigariet LAURA do\ndaňového voľného obehu. Námietka sťažovateľa, že tvrdenia žalovaného neboli predmetom konania na\nprvom stupni pri vydávaní napadnutého predbežného opatrenia je dôvodná.\n50. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd v podstate len stotožní s postupom a rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu, bez toho, aby sa v dostatočnej miere vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu,\nnemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia rozsudku je právny\nnázor konajúceho správneho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo\nkonajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.\n51. Úlohou súdu v preskúmavacom konaní je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho\norgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom vôbec nepostupoval a\nna žalobné námietky nereagoval relevantnou argumentáciou. Namiesto zrozumiteľného opisu predmetu\nkonania, vymedzenia sporných otázok a následného logického a právneho zhodnotenia argumentácie\núčastníkov sa krajský súd obmedzil na vyslovenie súhlasu so závermi žalovaného správneho orgánu\na na konštatovanie, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutkovými okolnosťami\nodôvodňujúcimi vydanie predbežného opatrenia zaoberal a svoj postup zdôvodnil. Krajský súd však\ntento svoj záver nepodporil žiadnymi konkrétnymi argumenty, a to najmä s ohľadom na námietky žalobcu\nobsiahnuté v podanej žalobe.\n52. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná v\nzmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, a preto rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zo dňa 24.08.2016 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri\npreskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného\norgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne\nsprávny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3\nSprávneho súdneho poriadku)..\n53. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}