{"guid": "74dcf65b-c1ed-4b17-82cc-82ee590f8b4d:560b77ce-6b2e-4778-9184-168a91e4909e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200402.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/32/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/32/2017 z 26. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 8Sžfk/32/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200402.1", "identifikacne_cislo": "6016200402", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a/", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a/", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/560b77ce-6b2e-4778-9184-168a91e4909e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200402.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200402.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200402.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/32/2017\n6016200402\n26. 02. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200402.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: THT Slovakia s.r.o.,\nso sídlom Zacharovce 79, 979 01 Zacharovce, IČO: 44 535 708, zast. JUDr. Miroslavom Katunským,\nadvokátom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Floriánska č. 16,\n040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102681161/2016\nzo dňa 8.3.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa - žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/49/2016-76 zo dňa 1.12.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/49/2016-76 zo dňa 1.12.2016 zamieta.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom\nč. k. 24S/49/2016-76 zo dňa 1.12.2016 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len ,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102681161/2016 zo dňa 8.3.2016, ktorým tento potvrdil odvolaním\nžalobcom napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota č.\n21429862/2015 zo dňa 9.12.2015 (ďalej aj ,,správca dane“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z\npridanej hodnoty v sume 51.540 € za zdaňovacie obdobie september 2013, nepriznal nadmerný odpočet\nv sume 49.838,47 € a vyrubil daň v sume 1701,53 €.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne\nposúdenie veci, z takto všeobecne uplatneného dôvodu by nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie je\nnezákonné. Žalobca tvrdil, že nesprávne právne posúdenie veci je dôsledkom nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, z ktorého žalovaný vyvodil nesprávne skutkové závery. Podstatou rozhodnutia\nžalovaného (i správcu dane) bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na\nuplatnenie odpočtu DPH v zmysle zákona o DPH s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že plnenie\n(dodanie tovaru - fyto-agrobiomasa) deklarované na faktúre č. 1301000 zo dňa 20.9.2013 bolo reálne\nuskutočnené a to dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca s takýmto posúdením nesúhlasil a\nmal za to, že preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia všetkými jemu dostupnými dôkazmi a\nsplnil podmienky pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného (i z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik\nnároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová\npovinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH\n\nprevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, pričom na účely tohto zákona, hmotným\nmajetkom sú o.i., hnuteľné veci. Dňom dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo\nodpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká\ndaňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH platiteľ môže\nodpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov\na služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane\npodľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa\nvyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH).\n3. Poukázal na to, že z ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom konaní nesie dôkazné\nbremeno daňový subjekt, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom\npriznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti,\nna ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podmienky,\nza ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy a k záveru,\nči sú tieto podmienky splnené, nepostačuje len existencia faktúry (za predpokladu, že táto obsahuje\nvšetky formálno-právne náležitosti). Faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane\npoužiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V preskúmavanom\nprípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 1301000 zo dňa 20.9.2013, vznik daňovej\npovinnosti 20.9.2013 v sume 309.240 €, cena bez DPH vo výške 257.700 €, 20 % DPH vo výške\n51.540 € od dodávateľa LANDOX s.r.o., Bratislava, na ktorej boli ako druh tovaru označené: fytoagrobiomasa podľa priloženého DL, 4295t. K faktúre bol predložený dodací list č. 2013/... z 20.9.2013,\nna ktorom bol vyznačený ako dodávateľ LANDOX s.r.o., Bratislava a ako odberateľ THT SLOVAKIA, s.\nr. o., Zacharovce. V dodacom liste je tovar špecifikovaný ako: FYTO - Agrobiomasa, mj: t, MJ: 4295,\njednotková ceny a celková sumy bez DPH (257.700 €). Na dodacom liste je uvedené, že ho vystavil S. Z.,\nkonateľ, je opatrený pečiatkou dodávateľa a podpisom. Aj keď na dodacom liste je pečiatka odberateľa\n(žalobcu) a podpis, Nie je na ňom uvedené, kto za žalobcu a kedy uvedený tovar špecifikovaný na\ndodacom liste za odberateľa prevzal (chýba meno, priezvisko osoby konajúcej za žalobcu a dátum\nprevzatia tovaru), nie je uvedený spôsob dopravy, napr. motorové vozidlo s uvedením jeho typu a\nevidenčného čísla, prípadne mena a priezviska osoby vodiča. Žalovaný (i správca dane) v rozhodnutí\njasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo predložené dôkazy (faktúra, neúplný dodací list), ani doklady\npredložené a vyhotovené konateľom žalobcu A. R. označené ako „Doklad o nakúpenej fytoagrobiomase\nod 1.1.2013 do 30.6.2015“ nie sú dôkazmi o tom, že dodávateľ LANDOX s.r.o. dodal žalobcovi tovar\ndeklarovaný na faktúre tak, ako je uvedené v bode 2. a 3. tohto rozsudku. Ani samotná existencia tovaru\nu žalobcu nie je dôkazom o tom, že tento tovar bol dodaný žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na\nfaktúre (LANDOX s.r.o.), a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom DPH.\n4. Uviedol, že naopak výsledky preverovania vykonaného správcom dane svedčili tomu, že dodávateľ\ntovar deklarovaný na faktúre žalobcovi nedodal, a teda spochybnili tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru\nuvedeného na predmetnej faktúre tak, ako uviedol žalobca. Výsledkom preverenia deklarovaného\nzdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že žalobca vierohodne nepreukázal reálne\ndodanie fakturovaného tovaru, konateľ ani spoločníci žalobcu, ako to vyplýva z ich výpovedí, nevedeli\njednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu, nepredložili prepravné\ndoklady a nevedeli sa vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Naopak, S. Z., ktorý\nbol v rozhodnom období konateľom deklarovaného dodávateľa LANDOX s.r.o. vo svojej výpovedi\nuviedol, že spoločnosť LANDOX s.r.o. predmetný tovar žalobcovi nedodala, že faktúru ani dodací\nlist nevystavil a vedome nepodpísal, o existencii faktúry sa dozvedel až pri výsluchu na OR PZ SR,\npričom popísal okolnosti, za ktorých pravdepodobne došlo k podpisu dokladov predložených A.. D.\n(spoločníkom žalobcu). Obsah jednotlivých výpovedí žalobcu, a to tak konateľa, ako aj spoločníkov,\nako aj výpoveď S. Z. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal, vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z\nnich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil. V odôvodnení rozhodnutia zároveň žalovaný vyhodnotil\nlistinné dôkazy predložené konateľom žalobcu na pojednávaní u správcu dane dňa 21.7.2015, ktoré\nsa týkali zakúpenej fyto-agrobiomasy, so záverom, že existencia tovaru, ani deklarovaná zakúpená\nfyto-agrobiomasa nepreukazujú, že žalobca má nárok na odpočet DPH. Samotná predložená faktúra,\nprípadne doklad o jej zaplatení, nie sú dôkazy, na základe ktorých by bez ďalšieho bolo možné preukázať\n\nsplnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala\nvšetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný.\n5. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením žalobcom predložených dôkazov, ktoré žalovaný považoval\nza také, ktoré nepreukazujú reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu. Dodanie tovaru\ndeklarovaného na faktúre žalobcovi deklarovaným dodávateľom bolo spochybnené. Pokiaľ žalobca\nnepreukázal, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou nebol reálne uskutočnený, nebol preukázaný\nvznik daňovej povinnosti dodávateľa LANDOX s. r. o. v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a žalobcovi\nnevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného je\nvýsledkom správneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že\ntvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný (i správca dane) svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal\nskutočnosť, že tovar bol dodaný spoločnosťou LANDOX s. r. o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a\nto o výpoveď S. Z., konateľa dodávateľa (LANDOX s. r. o.), nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného, ani z rozhodnutia správcu dane.\n6. Vo vzťahu k žalobcovej námietke, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie skutkového stavu a\nvydané rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov a k tvrdeniu, že žalovaný (i správca dane) svoj\nzáver o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar (ktorého existenciu nespochybnil), bol dodaný žalobcovi\ndodávateľom LANDOX s. r. o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a to výpoveď konateľa LANDOX s. r. o.\nPetra Molnára, ktorý uviedol, že LANDOX nedodal tovar - fyto-agrobiomasu žalobcovi, ignorujúc jeho\nvýpoveď, že spoločnosť LANDOX s.r.o. obchodovala so spoločnosťou THT Slovakia s.r.o. a že podpísal\ndodací list, pričom aj podpis na faktúre je jeho a potvrdil aj, že aj pečiatka, ktorou bola faktúra opatrená,\npatrí spoločnosti LANDOX s.r.o.. Správny súd opätovne poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného\n(ani z rozhodnutia správcu dane) nevyplýva, že podstatnou, resp. jedinou skutočnosťou pre rozhodnutie\nsprávcu dane i žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, bola výpoveď konateľa LANDOX\ns.r.o., Petra Molnára, že spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala tovar (fyto-agrobiomasu) žalobcovi, resp.\nže so žalobcom neobchodovala. Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol\ntovar deklarovaný v predmetnej faktúre, z ktorej si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí september 2013 od dodávateľa LANDOX s.r.o. tak, ako bolo deklarované v tejto faktúre, a\nteda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby si odpočet dane\nmohol uplatniť. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalovaný (i správca dane) v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že predložená faktúra, prípadne doklad o zaplatení faktúry nie je dôkazom, na\nzáklade ktorého by bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len samotné\npredloženie faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to,\naby takýto odpočet mohol byť priznaný. Argumentoval, že deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo\nslužby) musí byť reálne preukázané, teda žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru alebo služby\ndeklarovanej v predmetnej faktúre, a to dôkazom o nadobudnutí tohto tovaru alebo služby od toho\nsubjektu, ktorý predmetnú faktúru vystavil, a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal (dodávateľ),\npričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH zákonná povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne\npodľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď\npri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n7. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného (i správcu dane), že žalobca v daňovom konaní\ndôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia správne argumentuje, že je to daňovník (žalobca), ktorý v prípade, že si uplatňuje odpočet\nDPH, znáša dôkazné bremeno. Vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet DPH a tiež na to,\nže žiadny daňovník nemôže ovplyvniť a ani zodpovedať za správanie svojich obchodných partnerov\n(t.j. či si títo plnia alebo neplnia povinnosti voči štátu), ale najmä vzhľadom na zákonom stanovenú\npovinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou\nkaždého daňovníka zadovážiť si dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve\nod dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v\ntomto prípade na žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov osvedčujúcich\nsplnenie podmienok na preukázanie oprávnenosti odpočtu DPH žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\nK prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe nedošlo. Žalobcom označené\nrozhodnutie Najvyššieho súdu nebolo možné na tento prípad aplikovať, keďže uvedené rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 sa týka prípadu, keď daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné\nbremeno a preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre nadobudol od osoby uvedenej na faktúre, avšak,\n\nsprávca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov.\nLen v takomto prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmanom prípade\nsa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\npotvrdil rozhodnutie správcu dane nie je skutočnosť, že tretí subjekt (deklarovaný dodávateľ) nesplnil\nsvoje povinnosti. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca\nbol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet DPH a dôkazné bremeno neuniesol. V tejto\nsúvislosti správny súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. k. 2Sžf/4/2009,\n5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS\n78/2011-17 z 23.2.2011.\n8. Správny súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti v preskúmavanom prípade stotožnil so záverom\nžalovaného, že na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúry, prípade predloženie\ndokladu o úhrade (v tomto prípade správcom dane, žalovaným i konateľom dodávateľa spochybnené\nzapočítanie záväzkov podľa zmlúv o pôžičke, vo vzťahu ku ktorému započítaniu konateľ LANDOX s.r.o.\nuviedol, že bola ním síce podpísaná, ale reálne plnenie podľa zmlúv o pôžičke spoločnosť LANDOX s.r.o.\nneobdržala), ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť) aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet\nuplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Predovšetkým musí byť\nschopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na\nfaktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo.\n9. Pokiaľ žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca nepreukázal splnenie\npodmienok na odpočet DPH, pretože nepreukázal, že tovar deklarovaný na faktúre (fyto-agrobiomasa)\nbol skutočne dodaný žalobcovi dodávateľom LANDOX s.r.o. uvedeným na faktúre, z ktorej si žalobca\nuplatnil odpočet DPH v daňovom priznaní za september 2013, takéto vyhodnotenie dôkazov vyplýva\nzo zisteného skutkového stavu. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca\nv konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n10. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/49/2016-76 zo dňa\n1.12.2016 podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len ,,sťažovateľ“) dňa 18.1.2017 kasačnú\nsťažnosť, ktorou napadol rozsudok krajského súdu v celej výrokovej časti. Sťažovateľ mal za to, že\nrozsudok súdu prvej inštancie je právne ako i vecne nesprávny, a preto podáva sťažnosť v súlade s §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n11. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uvádza, že sa stotožnil s vyhodnotením žalobcom\npredložených dôkazov, ktoré žalovaný považoval za také, ktoré nepreukazujú reálne uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu. Podľa správneho súdu podstatnou skutočnosťou v danom prípade bolo, že\nžalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru deklarovaného v predmetnej faktúre od dodávateľa LANDOX\ns.r.o. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca znáša dôkazné bremeno, a v\ndanom prípade ho žalobca neuniesol a zároveň uviedol, že k prenosu dôkazného bremena tak, ako to\nuvádza žalobca v žalobe nedošlo. Zároveň správny súd uviedol, že žalobcom uvádzané rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR je možné aplikovať iba v prípade, keď daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné\nbremeno a preukázal, že tovar deklarovaný nadobudol od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca\ndane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. K\nuvedenému podľa záveru správneho súdu v danom prípade nedošlo.\n12. Žalobca s vyššie uvedeným tvrdením správneho súdu nesúhlasí. Podľa ustálenej judikatúry\n„v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s\npodrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,\nvyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u\ndodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“ ( rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.3.2011, 3Sžf/1/2011).\n\n13. V danom prípade žalobca existenciu reálnosti zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a\nspoločnosťou LANDOX s.r.o. preukázal faktúrou č. 1301000 zo dňa 20.9.2013, vyjadreniami svedkov A.\nzo zápisnice o výsluchu obvineného JB. č. ČVS: ICRP - 175/2-VYS-BB-2014 zo dňa 17.9.2014, z ktorých\nvyplynulo, že spoločnosť THT Slovakia s.r.o. obchodovala v r. 2013 so spoločnosťou LANDOX s.r.o,\nza spoločnosť THT Slovakia s.r.o. so spoločnosťou LANDOX s.r.o. komunikoval a jednal S. spoločnosť\nLANDOX s.r.o. dodala spoločnosti THT Slovakia s.r.o. fytoagrobiomasu v priebehu roka 2013, Q. R. B.\nZ. R. potvrdili, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, teda spoločnosť LANDOX s.r.o., a preto z\nuvedeného dôvodu nemajú k dispozícii prepravné doklady, A. R. potvrdil, že daňový subjekt prepravu\ntovaru nezabezpečoval a preto nemá k dispozícii prepravné doklady, Q. R. potvrdil, že bol prítomný pri\nvykládke tovaru, Z. R. B. A. R. sa vyjadrili, že vzhľadom na odstup času a hektickosť obdobia sa nevedia\ns určitosťou vyjadriť či boli alebo neboli prítomný pri vykládke tovaru, ale najmä existenciou predmetu\ndaňového plnenia, pričom túto nespochybňuje ani správca dane a ani žalovaný.\n14. Mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca v danom prípade v súlade s ustálenou judikatúrou\n„disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom\ndruhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa“, čím vyčerpal vlastné dôkazné\nbremeno a jediná skutočnosť, ktorá mala preukazovať opak, t.j. že žalobca tovar nenadobudol od\nspoločnosti LANDOX s.r.o. je výpoveď konateľa S. Z., t.j. skutočnosť, ktoré nastala u dodávateľa, kedy\ntento si neplnil svoje zákonné povinnosti a v tomto štádiu je už zrejmé, že daň za plnenie neodviedol, a\npreto svedkovi takpovediac neostávalo nič iné iba tvrdiť, že k plneniu nedošlo.\n15. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to,\nže tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný (i správca dane) svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal\nskutočnosť, že tovar bol dodaný spoločnosťou LANDOX s.r.o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a\nto o výpoveď S. Z., konateľa dodávateľa, nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani z\nrozhodnutia správcu dane. Žalobca uvádza, že uvedené tvrdenie sa nezodpovedá skutočnosti.\n16. Žalobca namietal, že správny súd, rovnako ako žalovaný, svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal\nskutočnosť, že tovar bol dodaný žalobcovi spoločnosťou LANDOX s.r.o. opierajú výlučne o jediný dôkaz,\na to výpoveď jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. S., ktorý jediný v konaní reálne rozporoval\ndodanie tovaru spoločnosťou LANDOX s.r.o. žalobcovi, pričom ako žalovaný tak aj prvoinštančný súd\nsa nijako nevysporiadali so skutočnosťou, že tento svedok sa taktiež vyjadril, že podpísal dodací\nlist a rovnako tak aj podpis na faktúre je jeho, pričom potvrdil, že aj pečiatka, ktorou bola faktúra\nopatrená patrí spoločnosti LANDOX s.r.o. Prvoinštančný súd ako aj žalovaný sa bez všetkého stotožnili\ns verziou bývalého konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o., ignorujúc pritom všetky vyššie uvedené dôkazy\npreukazujúce nedôveryhodnosť a nepravdivosť tejto výpovede. Je zrejmé, že v prípade ak by správca\ndane, resp. žalovaný dospel k opačnému záveru, a teda, že spoločnosť LANDOX s.r.o. tovar daňovému\nsubjektu dodala, bola by to práve spoločnosť LANDOX s.r.o., ktorá by porušila svoju zákonnú povinnosť,\nnakoľko v tomto štádiu je už zrejmé, že spoločnosť LANDOX s.r.o. daň z pridanej hodnoty zaplatenú jej\nv rámci faktúry daňovým subjektom neodviedla.\n17. Žalobca mal za to, že správny súd pri rozhodovaní vôbec nevzal v úvahu to že voči svedkovi S. Z.\nbolo dňa 16.6.2014 vznesené obvinenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, pričom svedok\nS. Z. po tomto dátume začal radikálne meniť svoju výpoveď, zrejme v snahe zabezpečiť si čo najlepšie\npostavenie v trestnom konaní, a že správcom dane a žalovaným učinený záver o nedodaní tovaru\ndaňovému subjektu spoločnosťou LANDOX s.r.o., ktorý správca dane opiera výlučne iba o výpoveď\nsvedka S. Z. (konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o.) je výlučne v prospech tohto svedka.\n18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol najvyššiemu súdu, aby zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici a to tak, že súd zrušuje rozhodnutie žalovaného sp. zn.\n102681161/2016 zo dňa 8.3.2016 a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu\ntrov konania.\n19. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa podal písomne vyjadrenie, v ktorom uviedol, že\nstotožňuje s právnym posúdením veci v rozsudku krajského súdu a námietky žalobcu v kasačnej\nsťažnosti považuje za neopodstatnené.\nIII.\n\nKonanie na kasačnom súde\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj ,,kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP)\npo zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP\nbez nariadenia pojednávania podľa § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný podľa § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez\nnariadenia pojednávania podľa § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/49/2016-76\nzo dňa 1.12.2016, ktorým tento podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102681161/2016 zo dňa 8.3.2016, ktorým\nFinančné riaditeľstvo SR potvrdilo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane č. 21429862/2015 zo dňa 9.12.2015, ktorým Daňový úrad Banská Bystrica určil žalobcovi\nako platiteľovi DPH rozdiel v sume 51.540 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, nepriznal\nnadmerný odpočet 49.838,47 € a vyrubil daň v sume 1701,53 € za zdaňovacie obdobie september 2013.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu ako i\nžalovaného zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 na základe oznámenia o daňovej\nkontrole zo dňa 14.8.2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.8.2014.\n24. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH v sume 51.540 € z\ndodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20.9.2013 vystavenej dodávateľom LANDOX s.r.o. Bratislava\nv celkovej sume 309.240 € z toho 20 % DPH v sume 51.540 € za dodanie fyto-agrobiomasy podľa\npriloženého dodacieho listu zo dňa 20.9.2013, tovar fyto-agrobiomasa. O výsledku daňovej kontroly bol\nvyhotovený protokol č. 20634783/2015, pričom daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu\ndňa 12.10.2015.\n25. Podľa § 3 ods. 1 až 6 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) pri správe daní sa postupuje\npodľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a\nposkytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca\ndane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne\na bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a\nvyrubeniu dane.\n(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní\nsa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.\n(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené\nzákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt\nnesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny\núkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského\ndôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je\nobchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol\ndaňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n\n26. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n27. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. (zákon účinný do 30.9.2013) predmetom dane je\ndodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a / zákona o DPH dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,\nc) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej\nzmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\n30. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri\nprevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je\ntento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n31. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správne orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako\naj procesnoprávnymi predpismi.\n33. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce a to najmä s\npohľadu toho, čo sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe,\na v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku.\n35. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi najvyšší súd stotožňuje v\ncelom rozsahu považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n36. Kasačný súd uvádza, že nesúhlasí z názorom sťažovateľa, podľa ktorého daňové orgány vychádzali\nlen z neskoršej výpovede bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti - LANDOX s.r.o. S.G. Z.a zo\ndňa 11.12.2014, prípadne zistení ohľadom dodávateľských daňových subjektov. V spise sa nachádzajú\nzápisnice z výpovedí samotných jednotlivých konateľov žalobcu a to A. R., Q. R. B. A. D.áka, v ktorých sú\nrozpory ohľadom realizácie dodávky, ktorá bola predmetom fakturácie. Aj kasačný súd mal preukázané,\nže žalobca vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru - fyto-agrobiomasy konateľmi\nspoločnosti či žalobcu ako to vyplýva z ich výpovedí, títo nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať,\nkto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu, nepredložili prepravné doklady a nevedeli sa vyjadriť\nku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Naopak S. Z., ktorý bol v rozhodnom období\nkonateľom deklarovaného dodávateľa - LANDOX s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť\nLANDOX s.r.o. predmetný tovar žalobcovi nedodala, že fakturovaný dodací list nevystavil a vedome\nnepodpísal, o existencii faktúry sa dozvedel až pri výsluchu na ORPZ SR, pričom popísal okolnosti, za\nktorých pravdepodobne došlo k podpisu dokladov predložených A.37. Aj podľa kasačného súdu obsah\njednotlivých výpovedí žalobcu, konateľa ako aj spoločníkov ako aj výpoveď S. Z. žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia podrobne popísal a vyhodnotil a uviedol aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z\nnich vyvodil. Zároveň boli vyhodnotené aj predložené listinné dôkazy konateľom žalobcu na pojednávaní\nu správcu dane dňa 21.7.2015, ktoré sa týkali zakúpenej fyto-agrobiomasy so záverom, že existencia\ntovaru ani deklarovaná zakúpená fyto-agrobiomasa nepreukazujú, že žalobca má nárok na odpočet\nDPH.\n38. Ani podľa kasačného súdu nevyplýva tvrdená skutočnosť so strany žalovaného a správcu dane,\nže žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný spoločnosťou LANDOX s.r.o., že sa opierajú výlučne o\njediný dôkaz a to výpoveď S. Z. konateľa dodávateľa LANDOX s.r.o., toto nevyplýva z odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia správcu dane. Podstatnou skutočnosťou v predmetnej veci\nbola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetnej faktúre, z\nktorej si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období september 2013 od dodávateľa\n\nLANDOX s.r.o. tak, ako to bolo deklarované v danej faktúre, a teda nepreukázal, že boli splnené zákonom\nstanovené podmienky na odpočet DPH.\n39. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 705/2017 zo dňa\n15.11.2017, podľa ktorého, ,,že východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom\ndane preukázaných pochybností uskutočnených zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na\ndaňový subjekt je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je\ntotiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymerania a výbere dane. Pri definovaní úlohy súd\nv oblasti zisťovania skutkového stavu v správnom súdnictve je potrebné mať na pamäti princíp deľby\nmoci medzi výkonnou mocou (v tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Súd v\nsprávnom súdnictve vykonáva dokazovanie iba veľmi výnimočne a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy\nvykonané v správnom konaní. Všeobecný súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu v zásade neobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné, či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán. Takýto postup nie je v\nrozpore so zásadou primeranosti a ústavnosti konania“.\n40. Rovnako je potrebné poukázať na rozsiahlu judikatúru v uvedenej právnej problematike, napr.\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011,\n3Sžf/100/2012 ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR pod č.k. III ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011,\nz ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné\nuniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom\nuplatniť si so zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.\n41. Kasačný súd zdôrazňuje, že z rozhodnutia žalovaného ani správcu dane nevyplýva, že podstatnou,\nresp. jedinou skutočnosťou pre rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného bola výpoveď konateľa\nLANDOX s.r.o. S. Z., že spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala tovar - fyto-agrobiomasu žalobcovi, resp.\nže so žalobcom neobchodovala. Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca nepreukázal, že tento tovar\nnadobudol podľa predmetnej faktúry, z ktorej si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí september 2013 od dodávateľa LANDOX s.r.o. tak ako bolo deklarované vo faktúre a nepreukázal\nsplnenie podmienok na odpočet DPH. Ani podľa názoru kasačného súdu v danom prípade nedošlo k\nprenosu dôkazného bremena tak ako to uvádza sťažovateľ - žalobca, keďže správne žalovaný a správca\ndane poukázali na to, že na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúry prípadne\npredloženie dokladu o úhrade (v tomto prípade správcom dane, žalovaným i konateľom dodávateľa\nspochybnené započítanie záväzkov podľa zmlúv o pôžičke vo vzťahu ku konkrétnemu započítaniu\nkonateľ LANDOX s.r.o. uviedol, že bola ním síce podpísaná ale reálne plnenie bola zmlúv o pôžičke\nspoločnosť LANDOX s.r.o. neobdržala) ale zákonodarca požaduje aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet\nuplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. V danom prípade k\ntakémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo.\n42. Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať aj s právom Európskej\núnie, Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s jej\nprávnou úpravou pre túto nepriamu daň. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo\nčlenských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na\ninkaso, DPH, podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím\nna zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie\nDPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. Súdny dvor\nvo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie právo na\nodpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje\nna plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne\nkritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež\nsúdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať aby subjekt prijal\nvšetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,\nktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos\ntlc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV v. FOD Financiën (C-499/10).\n\n43. Možno preto určiť opatrenia, požadovať ich od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet\nDPH na zabezpečení, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom. V okamihu kedy správca dane\nspochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní\npreukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Vzniknuté rozpory v jednotlivých výpovediach, spôsob\núhrady - zápočet, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodanej účtovnej\ndodávky od konkrétneho dodávateľa žalobcu. Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v\ntomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje\nprocesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej obchodnej transakcie, lebo žalobca je\nzaťažený v danom prípade dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza\nv daňovom priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku daní).\n44. Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného právo\na to poctivého obchodného styku ale aj skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne\nfungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť\nnielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky podnikania (§ 2\nods. 1 Obchodného zákonníka) ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti\nevidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon\nprávo na podnikanie, ktoré nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn.\npochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňových subjektov sú v zmysle zásady\nobsiahnuté v ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené.\n45. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti sú neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože\nkrajský súd sa v rozhodnutí riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nktorej by zostalo na kasačnom súde.\n46. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu\nsťažovateľovi nepriznal podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom v pomere\nhlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}