{"guid": "c891936f-573c-489e-95fd-2a1c7a9a2329:04660f30-34b8-4dfb-b38d-199f519c5282", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200219.2", "spisova_znacka": "4Asan/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/12/2018 z 5. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2019, sp. zn. 4Asan/12/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200219.2", "identifikacne_cislo": "6016200219", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2019-02-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04660f30-34b8-4dfb-b38d-199f519c5282", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200219.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200219.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200219.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Asan/12/2018\n6016200219\n05. 02. 2019\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200219.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\na zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne:\nT., zastúpená opatrovníkom: D., právne zastúpená: Mgr. Martin Čižmár, advokát, Československej\narmády 1617/24, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných\nprostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BBOOP1-2015/025195-002/6OM zo dňa 7. decembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/25/2016-100 zo dňa 28. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 23S/25/2016-100 zo dňa 28. februára 2018 z a m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nOU-BB-OOP1-2015/025195-002/6OM zo dňa 07.12.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Lučenec,\norganizačný odbor č. OU-LC-OO-2015/002740 zo dňa 16.07.2015 a vec vrátil orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný svojim rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nrozhodnutie Okresného úradu Lučenec, organizačného odboru, ktorým prvostupňový orgán verejnej\nsprávy uložil žalobkyni pokutu vo výške 100,- € podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom\npoistení“) za nesplnenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, pretože ako vlastníčka nákladného\nvozidla zn. PEUGEOT, ev. č.: C., za obdobie od 09.01.2013 do 17.04.2015 neuzavrela zmluvu o\npovinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O\ntrovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania.\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sa týkajú\npostihu za iný správny delikt fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorý je vymedzený v zákone o povinnom\nzmluvnom poistení. Zo skutkovej podstaty tohto správneho deliktu vyplýva, že pre jej naplnenie\nsa nevyžaduje zavinenie (vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ale zákon počíta s objektívnou\nzodpovednosťou. Krajský súd konštatoval, že jedným z pojmových znakov správneho deliktu je aj\n\nzodpovedná osoba, pri ktorej musí byť preukázaná deliktuálna spôsobilosť a musí byť daná príčinná\nsúvislosť medzi jej konaním/nekonaním a následkom.\n3. V prejednávanej veci mal krajský súd preukázané, že žalobkyňa bola v rozhodnom období evidovaná\nako vlastník a držiteľ motorového vozidla, v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy oboch\nstupňov však došlo k pochybnosti o tom, či v čase skutku - trvajúceho správneho deliktu bola žalobkyňa\nspôsobilá na právne úkony. Orgány verejnej správy nespochybnili, že z predložených dôkazov vyplývalo,\nže žalobkyňa trpela psychickým ochorením, ktoré vyústilo do pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a\ntúto skutočnosť zohľadnili pri vymedzení času trvania skutku, keď jeho koniec určili dňom právoplatnosti\nrozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Podľa názoru krajského súdu sa však orgány\nverejnej správy oboch stupňov nedostatočne vysporiadali s deliktuálnou spôsobilosťou žalobkyne v\nčase, kedy sa mala skutku dopustiť. Rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony platí len\ndo budúcna, ale nepochybne z neho vyplýva, že už v priebehu súdneho konania o spôsobilosti na\nprávne úkony žalobkyne, bol vypracovaný znalecký posudok a znalkyňa z odboru psychiatria vyhodnotila\nzdravotný stav žalobkyne na základe lekárskych nálezov z obdobia pred vypracovaním znaleckého\nposudku a dospela k záveru, že žalobkyňa nie je spôsobilá na právne úkony, t. j. v období evidentne\npredchádzajúcom právoplatnosti rozsudku o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.\n4. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatku v procesnom postupe žalovaného, krajský súd\nuviedol, že lehota na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia motorového vozidla a na\npredloženie všetkých relevantných skutočností, listín a potvrdení významných pre posúdenie veci na\nzáklade výzvy adresovanej opatrovníkovi žalobkyne uplynula dňa 04.12.2015, dňa 07.12.2015 rozhodol\no odvolaní žalobkyne, pričom vyjadrenie opatrovníka žalobkyne mu bolo doručené až 16.12.2015, preto\nsa ním žalovaný v rozhodnutí o odvolaní nemohol nezaoberať.\n5. Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného i orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, pričom uviedol, že v priebehu ďalšieho konania bude úlohou orgánov verejnej správy\ndôsledne sa vysporiadať s deliktuálnou spôsobilosťou žalobkyne, a to prípadne aj ustanovením znalca,\nza účelom vyhodnotenia, či počas celého obdobia, počas ktorého mal trvať skutok, ktorý sa kladie\nžalobkyni za vinu, bola deliktuálne spôsobilá. Deliktuálna spôsobilosť v tomto prípade znamená, či\nžalobkyňa bola spôsobilá na právne úkony v rámci občiansko-právnych vzťahov, konkrétne na uzavretie\npoistnej zmluvy. Krajský súd záverom upozornil na to, že pri vymedzovaní skutku, pri jeho právnej\nkvalifikácii a pri ukladaní sankcie sú orgány verejnej správy povinné dôsledne dbať na to, že subjektom\npráv a povinností vo vzťahu k správnemu deliktu je žalobkyňa ako fyzická osoba, pričom súdom\nustanovený opatrovník je len jej zákonným zástupcom, nie osobou, ktorej sa majú ukladať povinnosti.\n2.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 23S/25/2016-100 zo dňa 28.02.2018 zrušil a zvolil ďalší vhodný postup podľa § 462 ods. 1 SSP.\nŽalovaný považoval predmetný rozsudok za nezákonný, zmätočný, jednostranný v prospech žalobkyne\na aj nevykonateľný.\n7. Žalovaný sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, v zmysle ktorého aj keď je žalobkyňa\npostihovaná v administratívnom konaní v rámci predpisov správneho práva, podstatou jej deliktuálnej\nspôsobilosti je posúdenie jej spôsobilosti na právne úkony v oblasti občianskoprávnych vzťahov spôsobilosti uzavrieť poistnú zmluvu. Žalovaný uviedol, že v prípade, že pravdepodobne došlo k\nporušeniu povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vyrozumie\núčastníka konania o začatí správneho konania a vyzve ho, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam a\nv prípade, že disponuje dokladmi, ktoré by vyvracali zistenia správneho orgánu o porušení povinnosti,\nalebo vysvetľovali vzniknutý stav, aby ich predložil. Do konania o povinnom zmluvnom poistení bol\npredložený rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. XPs/X/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 17.04.2015 a ktorým bola duševne chorá T.X. pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný\nuviedol, že na tento dôkaz prihliadol pri stanovení výšky pokuty, ako aj pri stanovení časového rámca,\nktorý pri porušení povinnosti posudzoval. Nakoľko však v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nmôže správny orgán konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\n\nzákon, nemohol si spraviť úsudok o duševnom stave účastníčky konania v posudzovanom období, ktoré\npredchádzalo právoplatnosti rozsudku o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony.\n8. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa, ako držiteľka vozidla, nebola v skúmanom období pozbavená\nspôsobilosti na právne úkony a mala mať v čase od prvého použitia vozidla uzatvorené povinné zmluvné\npoistenie. Rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. XPs/X/XXXX-XX pôsobí ex nunc od okamihu\nnadobudnutia právoplatnosti, pričom ani súd vo výroku neupravil obdobie, od kedy je T.X. pozbavená\nspôsobilosti na právne úkony inak, teda spätne do minulosti. Podľa názoru žalovaného je nepochybné,\nže žalobkyňa je osobou, ktorá mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona o\npovinnom zmluvnom poistení, avšak svoju povinnosť si dlhodobo neplnila. Jej povinnosť mať uzavreté\npoistenie zodpovednosti trvá, kým nenastane niektorý z dôvodov zániku poistenia zodpovednosti\nustanovený v § 9 zákona o PZP. Napriek tomu, že žalobkyňa trpí určitou diagnózou od roku 2004/2005,\nbola pozbavená spôsobilosti na právne úkony až právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci\ndňa 17.04.2015.\n9. K záveru krajského súdu, na základe ktorého súd zaviazal správny orgán, aby sa v ďalšom konaní\ndôsledne vysporiadal s deliktuálnou spôsobilosťou žalobkyne, a to prípadne aj ustanovením znalca,\nza účelom vyhodnotenia, či počas trvania skutku bola deliktuálne spôsobilá, žalovaný uviedol, že v\ndanom prípade nejde o priestupkové konanie, kde sa účastníčke konania kladie za vinu skutok, ale ide\no nesplnenie zákonnej povinnosti, a teda správny delikt. Podľa názoru žalovaného nemožno zamieňať\npojem príčetnosť a spôsobilosť na právne úkony a priestupkové konanie so správnym konaním pri\nposudzovaní PZP. Žalovaný mal za to, že nie každá duševná porucha má automaticky za následok\nneplatnosť právneho úkonu, teda aj duševne chorý človek môže urobiť platný právny úkon.\n10. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nevykonateľný, pretože krajský súd zaviazal\nprvostupňový správny orgán, aby skúmal spätne v období, ktoré bezprostredne predchádzalo\nprávoplatnému rozsudku Okresného súdu v Lučenci, či žalobkyňa v priebehu celého posudzovaného\nobdobia od 09.01.2013 do 17.04.2015 mohla alebo nemohla uzavrieť PZP. Žalovaný mal za to,\nže ustanoviť znalca na skúmanie spôsobilosti na právne úkony T. v období pred nadobudnutím\nprávoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Lučenci o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony je v\nsúčasnosti nerealizovateľné. Znalec by musel vychádzať len z tých istých podkladov, ktoré už raz boli\nposudzované a boli podkladom pre rozsudok na Okresnom súde v Lučenci, preto sa mu ustanovenie\nznalca javí ako neúčelné a duplicitné. Mal za to, že keby Okresný súd v Lučenci považoval za potrebné\nobmedziť spôsobilosť na právne úkony pani T. V. aj za určité obdobie spätne do minulosti, určite by tak\nv rozsudku na základe podkladov urobil.\n11. Podľa názoru žalovaného, správny orgán aj keby disponoval novým znaleckým posudkom znalca\nustanoveného v zmysle odporúčania krajského súdu, nemôže si sám urobiť úsudok o osobnom stave\nfyzickej osoby, resp. o tom či bola účastníčka konania T. V. spôsobilá na právne úkony v rámci občianskoprávnych vzťahov, konkrétne na uzavretie zodpovedajúcej poistnej zmluvy. Žalovaný považoval za\notázne, ako by mal prvostupňový správny orgán, posudzujúci porušenie povinnosti v zmysle zákona o\nPZP, iniciovať na súde konanie o spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 231 a nasl. CMP, nakoľko\nnemá dostatočnú procesnú legitimáciu na podanie návrhu.\n12. Žalovaný sa nestotožnil ani s potrebou krajského súdu upozorňovať, že subjektom práv a povinností\nvo vzťahu k správnemu deliktu je žalobkyňa ako fyzická osoba, pričom súdom ustanovený opatrovník\nje len jej zákonným zástupcom, nie osobou, ktorej sa majú ukladať povinnosti a uvedené upozornenie\nnemá objektívne opodstatnenie vzhľadom k obsahu vydaných napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov.\n13. Žalovaný považoval za dôležité, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci zaujal jednoznačné\nstanovisko, od ktorého sa budú odvíjať ďalšie postupy v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov.\nPoznamenal, že ak platí zásada materiálnej rovnosti, kedy rozhodnutia v obdobných prípadoch sa riadia\nrovnakým postupom, nemožno sa ani v tejto veci, ktorá je predmetom kasačnej sťažnosti, odchýliť od\nzaužívanej praxe a zákonného postupu. V opačnom prípade pôjde o nesystémové riešenie a môžu byť\nspochybnené všetky doterajšie rozhodnutia opierajúce sa pri posudzovaní spôsobilosti na právne úkony\núčastníkov konania o právoplatné rozsudky.\n\n3.\n14. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti žalovaného písomne nevyjadril.\n4.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že\nžalobkyňa, zastúpená opatrovníkom sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa\n01.03.2016 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2015/025195-002/6OM\nzo dňa 07.12.2015. Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná počas platnosti a účinnosti\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval\nproblematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti\ntýkajúcej správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom.\nPodľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n19. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n20. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n21. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n22. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného\nzistil, že podľa výpisu z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 22.09.2014 motorové\nnákladné vozidlo PEUGEOT BOXER, evidované na žalobkyňu od 05.03.2004, bolo v období od\n09.01.2013 do 02.07.2014 nepoistené. Prvostupňový orgán verejnej správy výzvou zo dňa 17.03.2015\nvyzval žalobkyňu na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia zodpovednosti a oznámil\nžalobkyni začatie správneho konania podľa § 18 ods. 2 <. a 3 správneho poriadku. Výzvu žalobkyňa\nprevzala dňa 23.03.2015. Dňa 25.03.2015 sa na Okresný úrad Lučenec, organizačný odbor dostavil\nsyn žalobkyne, ktorý oznámil, že žalobkyňa je súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Dňa\n20.04.2015 a následne 23.04.2015 bol Okresnému úradu Lučenec doručený rozsudok Okresného súdu\nLučenec č. k. XPs/X/XXXX-XX zo dňa 06.03.2015, právoplatný dňom 17.04.2015, ktorým súd pozbavil\nspôsobilosti na právne úkony duševne chorú T. V. a ustanovil jej opatrovníka v osobe D.. Prvostupňový\norgán verejnej správy vyzval výzvou zo dňa 07.05.2015 ustanoveného opatrovníka žalobkyne na\npredloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia zodpovednosti za obdobie od 09.01.2013 do\n17.04.2015 na nákladné vozidlo zn. PEUGEOT. Okresný úrad Lučenec, organizačný odbor na základe\nšetrení v poisťovniach, ktoré v Slovenskej republike uzatvárajú povinné zmluvné poistenie podľa zákona\nč. 381/2001 Z. z. zistil, že žalobkyňa nepoistila nákladné vozidlo v žiadnej poisťovni. Rozhodnutím č.\n\nOU-LC-OO-2015/002740 zo dňa 16.07.2015 bola žalobkyni, zastúpenej opatrovníkom, uložená pokuta\nvo výške 100,- € za nesplnenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti.\n23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OOP1-2015/025195-002/6OM\nzo dňa 07.12.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy o uložení pokuty za správny delikt.\n24. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 23S/25/2016-100 zo dňa 28.02.2018, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a orgánu\nverejnej správy prvého stupňa, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť\nuzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla\nzapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa\ndržba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla\nalebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy\nprenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.\n27. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu,\nuloží pokutu od 16,60 € do 3.319,- €.\n28. Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods.\n3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu,\naby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia\nzodpovednosti.\n29. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia\npovinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu.\n30. Podľa § 19 ods. 4 cit. zákona pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa\nokresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu\npovinnosti došlo.\n31. Podľa § 19 ods. 7 cit. zákona na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi\nkonania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby\nmohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu.\n\n33. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n34. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po\npreskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu\nnezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne.\n36. Hoci správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný, ide o početnú skupinu činov, ktoré\nmajú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán\nverejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou.\nVšeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú konanie, resp. opomenutie, protiprávnosť,\nsankcionovateľnosť, zodpovedná osoba a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Konanie môže\nbyť komisívne (aktívne konanie) alebo omisívne (opomenutie konania). Omisívnym konaním je konanie,\nak zodpovedná osoba mala zákonom ustanovenú povinnosť konať za podmienok ustanovených\nzákonom, a tak nekonala.\n37. Správnym deliktom fyzickej osoby postihovaným bez ohľadu na zavinenie je protiprávne konanie\nfyzickej osoby, ktorého znaky sú uvedené v osobitnom zákone, za ktoré ukladá orgán verejnej správy\n(napr. obec) sankciu ustanovenú v zákone, ak nejde o trestný čin. Platí, že takéto konanie nie je v danom\nzákone označené ako priestupok. Na prejednávanie týchto správnych deliktov sa preto nevzťahuje\nzákon o priestupkoch hoci ide o fyzické osoby, ale na rozhodovanie a na ukladanie sankcií sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok <.. Ide o administratívne (správne)\ndelikty určitých kategórii fyzických osôb, na spáchanie ktorých zákon nevyžaduje zavinenie (ako pri\npriestupkoch), ale prevažne ide o tzv. zodpovednosť za výsledok ktorý nastal porušením zákonom\nstanoveného zákazu, obmedzenia alebo povinnosti.\n38. Zodpovednou osobou správneho deliktu môže byť fyzická alebo právnická osoba. Podmienkou je\ndeliktuálna spôsobilosť. Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť protiprávne konať a niesť za to právne\nnásledky. Pri fyzickej osobe sa deliktuálna spôsobilosť zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v\nčase spáchania správneho deliktu, deliktuálna spôsobilosť právnickej osoby sa spája s jej vznikom a\nexistenciou. Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti verejnej správy musí byť automaticky\nsprávnym deliktom. Ide oň len vtedy, ak sú naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho\ndeliktu.\n39. Spôsobilosť na právne úkony alebo spôsobilosť právne konať je aktívna stránka právnej subjektivity\n<.. Rozumieme ňou teda spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba\npovinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť všeobecne záväzné\nprávne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Spôsobilosť na právne úkony predpokladá dosiahnutie\nprávne relevantného stupňa intelektuálnej a vôľovej vyspelosti konajúcej osoby. Spôsobilosť fyzických\nosôb <. právne konať môže determinovať vek, duševné zdravie, vzdelanie či profesia, štátne občianstvo\n<.. So spôsobilosťou na právne úkony je spätá deliktuálna spôsobilosť <., teda povinnosť subjektu\nprávneho vzťahu niesť právnu zodpovednosť <. a s ňou spojené právne následky za prípadné zavinené\n<. protiprávne konanie <.. Deliktuálna spôsobilosť znamená spôsobilosť vlastnými protiprávnymi úkonmi\nzaložiť svoju vlastnú zodpovednosť.\n40. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,\nktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na\nprávne úkony.\n\n41. Po vyhodnotení vyššie uvedených aspektov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so\nzáverom krajského súdu, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa nedostatočne vysporiadali s\ndeliktuálnou spôsobilosťou žalobkyne v čase, v ktorom došlo k protiprávnemu konaniu. Najvyšší súd\nnesúhlasí s názorom žalovaného, že ak by Okresný súd v Lučenci považoval za potrebné obmedziť\nspôsobilosť na právne úkony žalobkyni aj za určité obdobie spätne do minulosti, určite by tak v rozsudku\nna základe podkladov urobil, nakoľko rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne\núkony nemôže súd vydať so spätnou účinnosťou (R 14/1977).\n42. V konaní o pozbavení svojprávnosti (t. č. spôsobilosti na právne úkony) sa súd musí zamerať\npredovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, t. j. či táto\nosoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú\nustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať\nso znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia\nsúdu v tomto konaní je zistenie, či duševnou chorobou postihnutá osoba je, alebo nie je schopná z\ntohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení\nurobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R\n6/1964).\n43. Podľa právnej úpravy platnej v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,\nsúd rozhoduje o pozbavení spôsobilosti na právne úkony do budúcna, pri rozhodovaní však vychádza z\ndôkladného zistenia duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka. V zmysle § 10 ods. 1\nObčianskeho zákonníka súd pozbaví fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu,\nktorá nie je len prechodná a v dôsledku ktorej nie je vôbec schopná robiť právne úkony. V priebehu\nsúdneho konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne Okresný súd Levice skúmal,\nna základe znaleckého posudku, duševný stav žalobkyne v období predchádzajúcom právoplatnosti\nrozsudku o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.\n44. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa je osobou, ktorá mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa\n§ 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko ako držiteľka vozidla nebola v skúmanom\nobdobí pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Uvedenú povinnosť si v zmysle oznámenia Slovenskej\nkancelárie poisťovateľov neplnila od 09.01.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s\nnázorom žalovaného, že rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o\nosobnom stave, ktoré je záväzné pre všetkých. V danom prípade bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti\nna právne úkony rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. XPs/X/XXXX-XX zo dňa 06.03.2015, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky však opätovne uvádza, že\ni keď rozhodnutie súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony platí do budúcna, v každom konaní\nsa dôkladne skúma duševný stav osoby v období predchádzajúcom rozhodnutiu, nakoľko v prípade\npozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí ísť o duševnú chorobu trvalú, nie prechodnú, v dôsledku\nktorej nie je fyzická osoba vôbec schopná robiť právne úkony.\n45. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného nesúhlasí s názorom žalovaného, že si\nnemohol spraviť úsudok o duševnom stave žalobkyne v posudzovanom období, ktoré predchádzalo\nprávoplatnosti rozsudku o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa ako držiteľka\nnákladného vozidla mala v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení ustanovenú povinnosť\nuzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, ktorú si nesplnila. Spôsobilosť na právne úkony je\npoňatá kontraktuálne, teda je viazaná na právny úkon v súkromnoprávnom zmysle ako spôsobilosť na\nvykonanie prejavu vôle smerujúcemu k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne\npredpisy s takýmto prejavom spájajú. Nakoľko uzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zo\nstrany žalobkyne je právnym úkonom, bolo úlohou orgánov verejnej správy skúmať, či žalobkyňa\nbola, vzhľadom na okolnosti prípadu a na jej dlhoročnú duševnú chorobu, na uvedený prejav vôle v\nobdobí od roku 2013 spôsobilá a či tak bola spôsobilá vlastným protiprávnym konaním (neuzatvorením\nzmluvy) založiť svoju vlastnú zodpovednosť. Ak orgán verejnej správy tvrdí, že žalobkyňa bola v\nrozhodujúcom období spôsobilou na právne úkony, musí konať v súlade so zásadou materiálnej pravdy\na zistiť skutočný stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie. Nakoľko otázka skúmania duševného stavu\nžalobkyne bola predmetom súdneho konania na Okresnom súde Lučenec sp. zn. XPs/X/XXXX, z obsahu\nadministratívnych spisov orgánov verejnej správy nevyplýva, že by sa orgán verejnej správy prvého\n\nstupňa a žalovaný v odvolacom konaní oboznámili s obsahom súdneho spisu sp. zn. XPs/X/XXXX a\nvypracovaného znaleckého posudku.\n46. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v zmysle § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel\nkasačnej sťažnosti, pretože konanie pred orgánmi verejnej správy nebolo súladné so zákonom a\nkrajský súd postupoval preto vecne správne, keď zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového\norgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie orgánov verejnej správy\nvychádzalo z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a napadnuté rozhodnutia sú predčasné\na nepreskúmateľné pre ich nedostatočné odôvodnenie. Úlohou verejnej správy v ďalšom konaní bude\nspoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav veci, predmetnú vec následne opätovne posúdiť a\nrozhodnúť, pričom orgán verejnej správy bude povinný pri zaobstarávaní podkladov potrebných pre\nsvoje rozhodnutie postupovať dôsledne s náležitou starostlivosťou.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168\nSSP). Úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167\nods. 1 SSP). O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/25/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}