{"guid": "ea220926-0d46-471a-8df2-8f9a8737ca86:2594cd6e-6000-4d26-abed-daf73f933e00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200186.2", "spisova_znacka": "1Sžak/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/2/2016 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Sžak/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200186.2", "identifikacne_cislo": "6016200186", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2594cd6e-6000-4d26-abed-daf73f933e00", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200186.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200186.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200186.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/2/2016\n6016200186\n30. 04. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200186.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: O. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom X.. V. N. XXXX/X, F., právne zastúpený: JUDr. Milan Šulva, advokát, AS Legal,\ns.r.o., so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru,\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica,\nSládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Scud/3/2016 zo dňa 22.\njúna 2016, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Scud/3/2016 zo dňa 13. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Scud/3/2016 zo\ndňa 22. júna 2016, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Scud/3/2016 zo dňa 13. septembra 2016\nm e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Č. PPZ-HCP-BB2-24/2016-SK zo dňa 11. januára 2016 z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 140 € titulom náhrady súdneho poplatku\nza podanú žalobu a odvolanie v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku do rúk právneho zástupcu\nžalobcu JUDr. Milana Šulvu, AS Legal, s.r.o., so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Č. PPZ-HCP-BB2-24/2016-SK zo dňa 11.01.2016 žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina PPZ-HCPBB7-1179-016/2015-PP zo dňa 19.10.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie\ndlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zák. č. 404/2011 Z.z.\").\n2. Dňa 01.07.2015 podal žalobca žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. a) zák.\nč. 404/2011 Z.z.\n3. V administratívnom spise sa nachádza písomnosť č. PPZ-HCP-BB-637/2015 zo dňa 12.10.2015,\nz ktorej vyplynulo, že Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica dostalo z Úradu\nhraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru informáciu o doručení písomnosti stupňa\nutajenia „Tajné\" od Slovenskej informačnej služby (SIS). Dňa 10.09.2015 sa pracovník riaditeľstva\n\noboznámil s obsahom uvedenej utajovanej skutočnosti SIS pod č. 65/152-T-168-6/2015-S zo dňa\n29.07.2015, z ktorého bolo zrejmé, že u žalobcu je dôvodné podozrenie, že pri svojom dlhodobom pobyte\nohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\n4. Dňa 16.10.2015 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu, z ktorého\nnajmä vyplynulo, že mu nie je známe, na základe čoho má ohrozovať bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok. Žiadal preto o uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uvedené podozrenie, a ku\nktorým by sa mohol vyjadriť, čím by riadne vykonal svoje právo vyjadriť sa a účinne by uplatnil svoju\nprocesnú obranu.\n5. Dňa 19.10.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého\npobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. Prvostupňový správny orgán popísal priebeh\nkonania, obsah podkladov pre rozhodnutie, vyjadrenie žalobcu, poukázal na príslušné ustanovenia\nzákona, v zmysle ktorých postupoval ako aj na utajovanú písomnosť, ktorej pôvodcom je Slovenská\ninformačná služba. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 písm. g) zák.\nč. 404/2011 Z.z. Najmä uviedol, že na základe vyjadrenia Slovenskej informačnej služby je toho názoru,\nže toto vyjadrenie má taký závažný charakter, že v nadväznosti na posúdenie ohrozenia bezpečnosti\nštátu podľa § 54 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. nie je u žalobcu udelenie dlhodobého pobytu vo verejnom\nzáujme.\n6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Následne dňa 11.01.2016 bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím Č. PPZ-HCP-BB2-24/2016-SK zo\ndňa 11.01.2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej\npolície PZ Žilina PPZ-HCP-BB7-1179-016/2015-PP zo dňa 19.10.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť\nžalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zák.\nč. 404/2011 Z.z.\n8. V dôvodoch rozsudku uviedol, že v tomto prípade došlo k stretu dvoch chránených záujmov. Jeden\nzáujem je bezpečnosť štátu a druhý záujem je právo žalobcu na ochranu manželstva a rodiny na\núzemí Slovenskej republiky. Pri strete takýchto dôležitých záujmov je potrebné vychádzať z princípu\nproporcionality. Je potrebné posudzovať, ktorý z týchto záujmov pri použití princípu proporcionality je\ndôležitejší. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel zhodne so žalovaným k\nzáveru, že prevážilo ohrozenie bezpečnosti štátu žalobcom nad princípom ochrany rodiny a manželstva\ni napriek tomu, že samotné konkrétne dôvody ohrozenia bezpečnosti štátu zo strany žalobcu v\nrozhodnutiach správnych orgánov neboli uvedené.\n9. Ďalej súd poukázal na § 120 ods. 1 a 2 zák. č. 404/2011 Z. z., ktorý je vo vzťahu k zákonu o správnom\nkonaní (zák. č. 71/1967 Zb.) lex specialis, preto nebolo povinnosťou správnych orgánov konkretizovať v\nodôvodnení dôvod zamietnutia žiadosti v súvislosti s bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky. V\ntejto súvislosti súd poukázal na to, že si vyžiadal od Slovenskej informačnej služby písomnosť č. 65/152T-168-6/2015-S zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou utajovanej písomnosti pod č. 65/152-T-225/2015-S\nzo dňa 16.12.2015, z ktorých zistil, že Slovenská informačná služba disponuje informáciami v súvislosti\ns osobou žalobcu, ktoré sa týkajú ohrozenia bezpečnosti štátu.\n10. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na to, že prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodoval v\npredmetnej veci, sa až sprostredkovane oboznámil s utajovanou skutočnosťou Slovenskej informačnej\nslužby, k tomu súd uviedol, že prvostupňové a druhostupňové konanie pred správnymi orgánmi\ntvorí jeden celok a druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu sa oboznámil s obsahom utajovaných písomností a dospel k\nobdobnému záveru ako prvostupňový správny orgán. Týmto vlastne došlo aj k náprave pochybenia\n\nprvostupňového správneho orgánu, ktoré žalobca vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu v\nodvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.\n11. Krajský súd k tvrdeniu žalobcu, že došlo k neprípustnému zásahu do základných ľudských práv\nžalobcu, a to najmä do práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, uviedol, že vo výnimočných\nprípadoch aj samotná ústava v čl. 13 ods. 3 a 4 počíta v určitých výnimočných prípadoch s obmedzením\nzákladných práv a slobôd na základe zákona, čo sa stalo aj v danom prípade, keď sa v zmysle § 120\nods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. dáva policajným útvarom možnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutie\nžiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b). Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na\nrozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, tieto rozhodnutia nie sú podľa názoru krajského\nsúdu identické s predmetom tohto sporu a sú na daný prípad nepoužiteľné. Preto sa súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia ich obsahom ani podrobnejšie nezaoberal.\nIII.\nKonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, pričom vysvetlil, že má právo podať\nodvolanie na základe prípustnosti odvolania podľa O.s.p., počas účinnosti ktorého bol vyhlásený\nrozsudok a tiež v súlade s princípom právnej istoty a v zmysle § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok. V odvolaní žalobca žiadal o zmenu napadnutého rozsudku tak, že zruší\npreskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Tiež si uplatnil nárok na náhradu\ntrov konania.\n13. Podľa žalobcu malo konanie pred súdom prvého stupňa inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil.\n14. Zopakoval skoršie vyjadrenia o púhej formálnosti jemu poskytnutej možnosti pred prvostupňovým\nsprávnym orgánom vyjadriť sa k informácii, na ktorej postavili oba správne orgány svoje rozhodnutia.\nNapriek tomu, že súd zistil, čo je obsahom utajovanej písomnosti, v rozsudku neodôvodnil, prečo\nsprávna úvaha správneho orgánu nevybočila z medzí a hľadísk zákona. Tiež sa súd nevysporiadal s\notázkou, či bola oná informácia aktualizovaná a aktuálna. Podľa žalobcu bol súd povinný dohliadnuť,\naby sa žalobcovi sprístupnila podstata dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ\nrozhodnutia, pričom poukázal na rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie C-300/u zo\n04.06.2016. Súd sa vôbec nezaoberal judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal.\n15. Ďalej žalobca namietol, že ustanovením § 120 ods. 2 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. nebola\nžalovanému zverená ničím neobmedzená, voľná úvaha pri rozhodovaní o tom, či dlhodobý pobyt\nudelí, alebo nie. Napriek písomnej žiadosti, žalobcovi nebolo umožnené sprístupnenie informácie, na\nzáklade ktorej žalovaný rozhodol. Súd neposkytol legitímne zdôvodnenie, ktoré ho viedlo k záveru, že\nz konania žalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti, keďže takáto informácia\nsa nenachádza ani v preskúmavanom rozhodnutí a ani v napadnutom rozsudku, teda nie je jasné, aký\nvplyv mali zistené okolnosti na preskúmavané rozhodnutie, akou úvahou bol žalovaný vedený pri ich\nhodnotení a prečo uprednostnil verejný záujem pred súkromným. Preskúmavané rozhodnutie tak nemá\nzákladné zákonné náležitosti a je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.\nŽalobca preto nerozumie, na základe čoho súd dospel k názoru, že ide o zákonné rozhodnutie.\n16. Podľa žalobcu došlo preskúmavaným rozhodnutím i napadnutým rozsudkom k neprípustnému\nzásahu do základných ľudských práv žalobcu a to najmä do práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, tiež bolo porušené základné právo žalobcu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré\nv sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia.\n17. Napokon poukázal na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky vo vzťahu k § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z.\nIII.\n\nVýchodiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o prerušení konania\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) pri preskúmavaní odvolania\nžalobcu proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru o potrebe prerušenia\nodvolacieho konania.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky podal dňa 24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom\nsúde pod sp. zn. 10 Sža 3/2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (v texte rozsudku aj ako „zák. č. 404/2011 Z. z.\") s ustanovením\ns čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl.6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n20. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 1. decembra 2016 prerušil odvolacie\nkonanie.\nIV.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n21. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods.\n1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\nVo zvyšnej časti návrhu nevyhovel.\nV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu\nje potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.\n2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n23. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba\nžalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia Č. PPZ-HCP-BB2-24/2016-SK zo dňa\n11.01.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia\ncudzineckej polície PZ Žilina PPZ-HCP-BB7-1179-016/2015-PP zo dňa 19.10.2015, ktorým bola\nzamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54\nods. 2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.\n24. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods.\n3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n25. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky a teda právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o\nktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnou\nzmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou\"), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich\naplikácia sa „zastavuje\" a nemajú žiadne právne účinky.\n\n26. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy\" [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou\" za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n27. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa\n12.decembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č.\n404/2011 Z.z. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie do súladu s čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n28. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc\", rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n29. Účinok „ex nunc\" nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n30. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor\ns ústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré\nnastali počas jeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou\ngarantovaných základných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj\nvo vzťahu k výkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného\nprávneho predpisu.\n31. Všetky orgány verejnej moci sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a ďalších\nprávnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods. 4 ústavy,\npodľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n32. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalovaný postupoval\ntak, že neodôvodnil rozhodnutie ktoré bolo vydané na základe ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zák. č.\n404/2011 Z.z., hoci ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. účinné v čase vydania rozhodnutia\nžalovaným odôvodnenie takéto rozhodnutia nevyžadovalo, stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu\nÚstavného súdu SR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018 v zbierke zákonov, bolo potrebné\nrozsudok krajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220\nO.s.p. zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n34. V zmysle ustanovenia § 250j ods. 6 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.\n35. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech\nvo veci ich náhradu priznal v sume 140 € titulom náhrady trov súdneho poplatku za podanie žaloby 70\n\n€ a za podanie odvolania 70 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vyplývajúcich zo spisu (č.l. 68 a 105), podľa §\n151 ods. 2 O.s.p., keďže žalobca si uplatnené trovy konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n37. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\npostupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Scud/3/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}